Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/138/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215208288 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1215208288.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: BILLIK, spol. s r.o., 951 44 Výčapy - Opatovce 144, IČO: 31 425 658, zast.: Okenica Šula & Co. s.r.o., Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 512, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/193/2015-464 zo dňa 20.03.2019 v znení opravného uznesenia č.k. 22Cb/193/2015-473 zo dňa 30.04.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave opravuje v záhlaví rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/193/2015-464 zo dňa 20.03.2019 v znení opravného uznesenia č.k. 22Cb/193/2015-473 zo dňa 30.04.2019 sídlo žalovaného tak, že namiesto: „Mierová 19, 827 15 Bratislava“ má byť: „Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava“. II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/193/2015-464 zo dňa 20.03.2019 v znení opravného uznesenia č.k. 22Cb/193/2015-473 zo dňa 30.04.2019 potvrdzuje. III. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2015 sa žalobca domáhal súdneho určenia, že odstúpenie žalovaného zo dňa 22.01.2015 od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-111-DM-0901-007/2010, uzavretej medzi sporovými stranami dňa 21.05.2010, je neplatné. 3. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci. Žalobca na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-111-DM-0901-007/2010, uzavretej so zástupcom žalovaného dňa 21.05.2010, prijal od žalovaného nenávratný finančný príspevok v sume 265.862,80 Eur. Dňa 22.05.2015 bolo žalobcovi adresované odstúpenie od zmluvy, obsahujúce aj žiadosť o vrátenie vyplateného finančného príspevku. Žalobca mal za to, že neboli dané zákonné a ani zmluvné dôvody pre odstúpenie od zmluvy, preto je odstúpenie od zmluvy neplatné. Z obsahu odstúpenia mu nebolo zrejmé, ktoré konkrétne konania žalobcu žalovaný subsumoval pod ktoré zmluvné ustanovenie o porušení zmluvných povinností. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení videl žalobca v tom, že vydaním rozhodnutia dôjde k odstráneniu právnej neistoty ohľadom trvania právneho vzťahu na základe zmluvy, ohľadne povinnosti žalobcu vrátiť finančný príspevok žalovanému a tiež ohľadom hrozby začatia výkonu záložného práva zo strany žalovaného. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že odstúpenie od zmluvy poukazuje na zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, následne na vykonané kontroly, pri ktorých boli identifikované zariadenia, ktorých kúpa bola preplatená a tiež aj na zistenia správcu dane, ktoré boli konštatované ako zistený skutkový stav v rozsudku Krajského súdu v Nitre a potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR. Podotkol, že zariadenia, ktoré boli predmetom projektu neboli obstarané na základe riadne vykonanej verejnej obchodnej súťaže, keďže sa v majetku žalobcu nachádzali už skôr a tento ich nadobudol od iného subjektu. Poukázal na zmluvné ustanovenia čl. 9 ods. 2.4 písm. c/, g/ a h/, ktoré zakladajú právo na odstúpenie od zmluvy. 4. Dňa 05.10.2018 bola na Okresný súd Nitra podaná žaloba o zaplatenie 265.862,80 eur, na základe ktorej sa žalobca SR - Ministerstvo hospodárstva SR domáha od spoločnosti BILLIK, spol. s r.o. vrátenia nenávratného finančného príspevku vyplateného do času odstúpenia od zmluvy zo dňa 22.01.2015. Jedná sa o to isté odstúpenie od zmluvy, ktorého určenia neplatnosti sa domáha žalobca v tomto konaní. Konanie na Okresnom súde Nitra je vedené pod sp. zn. 29Cb/23/2018 a do vyhlásenia napadnutého rozsudku nebolo právoplatne skončené. 5. Dňa 11.03.2019 bolo žalobcovi doručené odstúpenie žalovaného zo dňa 07.03.2019 od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-111-DM-0901-007/2010 zo dňa 21.05.2010 v znení neskorších dodatkov. V tomto odstúpení žalovaný výslovne uvádza, že od predmetnej zmluvy odstupuje z dôvodu právnej istoty a trvá na tom, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 22.01.2015 je platným právnym úkonom. 6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), § 137, § 217 ods. 1 prvá veta, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Dospel k záveru, že nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že odstúpenie žalovaného dňa 22.01.2015 od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-111- DM-0901-007/2010, uzavretej medzi sporovými stranami dňa 21.05.2010, je neplatné. Mal za to, že okolnosti predmetného prípadu, resp. stav veci v čase vyhlásenia rozsudku, neodôvodňovali danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V prvom rade súd nebol presvedčený o tom, že vydaním rozhodnutia vo veci samej by došlo k odstráneniu spornosti medzi subjektmi konania, a to vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu o určení platnosti právneho úkonu by nevyhnutne neeliminovalo podanie žaloby na plnenie (t.j. o vrátenie finančného príspevku v sume 265.862,80 Eur zo strany žalovaného). Poukázal na to, že už v priebehu konania nastala situácia, že žalovaný podal dňa 05.10.2018 na Okresnom súde Nitra žalobu o zaplatenie 265.862,80 Eur, na základe ktorej sa od žalobcu domáha vrátenia nenávratného finančného príspevku vyplateného do času odstúpenia od zmluvy zo dňa 22.01.2015, kedy sa jedná o to isté odstúpenie od zmluvy, ktorého určenia neplatnosti sa domáha žalobca v konaní na tunajšom súde. Konanie na Okresnom súde Nitra vedené pod sp. zn. 29Cb/23/2018 nebolo do rozhodnutia súdu právoplatne skončené, vo veci bol vydaný platobný rozkaz a protistrana podala voči nemu odpor. Uvedená skutočnosť bola podľa názoru konajúceho súdu priamym dôkazom neexistencie naliehavého právneho záujmu na súdnom určení, či odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-111-DM-0901-007/2010 zo dňa 21.05.2010 je neplatné. Uviedol, že súd v konaní na Okresnom súde v Nitre posúdi ako predbežnú otázku, či bolo odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného vykonané platným spôsobom a následne posúdi dôvodnosť nároku na vrátenie sumy 265.862,80 Eur od žalobcu. Zdôraznil, že za danej situácie, pri existencii konania o súdnom určení platnosti právneho úkonu a konania o žalobe na plnenie, ktoré sú založené na rovnakých skutkových okolnostiach, má v zásade vždy prednosť konanie o žalobe na plnenie. Konanie o súdnom určení platnosti právneho úkonu tak podľa názoru konajúceho súdu stráca svoj význam, a to predovšetkým z hľadiska nesplnenia zákonnej podmienky existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Z rovnakého dôvodu súd nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie tohto konania do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde v Nitre sp. zn. 29Cb/23/2018, nakoľko mu nič nebránilo vydať rozhodnutie vo veci samej, vzhľadom na jednoznačnosť posúdenia podmienok, od ktorých závisí výsledok tohto konania. Konštatoval, že súd v danom prípade nie je odkázaný na vyriešenie spornej právnej otázky iným súdom, t.j. môže si ju vyriešiť sám, najmä keď musí vychádzať z aktuálneho skutkového stavu veci, ktorý je pre súd rozhodujúci v čase vyhlásenia rozsudku. Dal do pozornosti, že v čase vyhlásenia rozsudku nielenže prebiehalo iné súdne konanie o žalobe na plnenie, ktoré má prednosť pred konaním o súdnom určení, ale došlo aj k tomu, že žalovaný opätovne doručil žalobcovi dňa 11.03.2019 podrobné odstúpenie od predmetnej zmluvy, v ktorom žalovaný výslovne uviedol, že od zmluvy odstupuje z dôvodu právnej istoty a trvá na tom, že odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-111-DM-0901-007/2010 zo dňa 21.05.2010 je platným právnym úkonom. Súd preto dospel k záveru, že existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom súdnom určení, ako základná zákonná podmienka úspešnosti určovacej žaloby, za uvedených okolností nebola daná, preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 7. Opravným uznesením č.k. 22Cb/193/2015-473 zo dňa 30.04.2019 súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/193/2015-464 zo dňa 20.03.2019 tak, že označenie žalovaného správne znie Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, IČO: 00 686 832, Mierová 19, 827 15 Bratislava. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 35 ods. 1 písm. f/ CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. 9. Namietal, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený, t.j. arbitrárny a ako taký nepreskúmateľný. Poukázal na to, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil na zhrnutie skutkového stavu, citáciu zákonných ustanovení, krátku stať právnej teórie týkajúcej sa určovacích žalôb a naliehavého právneho záujmu a na konštatovanie, že v danom prípade mal za to, že naliehavý právny záujem na navrhovanom určení nie je daný, a to z dôvodu, že „okolnosti predmetného prípadu, resp. stav veci v čase vyhlásenia rozsudku, neodôvodňujú danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení“. Namietal, že súd sa jednostranne stotožnil s právnym názorom prezentovaným žalovaným a zahrnul ho do odôvodnenia svojho rozhodnutia bez toho, aby tento svoj postup odôvodnil, a najmä bez toho, aby sa vysporiadal s opačným právnym názorom, resp. námietkami žalobcu. Súd podľa neho neuviedol, z akého dôvodu uvedený právny názor zastáva, resp. akými premisami sa pri jeho tvorbe riadil. Zdôraznil, že súd sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil len na jeden právny záver o absencii naliehavého právneho záujmu, pričom ostatným do úvahy pripadajúcim právnym záverom na danú vec nevenoval ani len okrajovú pozornosť. Zastával názor, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 148/2011. 10. Poukázal na to, že predmetom sporu a právneho posúdenia tak boli (alebo mali byť) žalovaným v odstúpení uvádzané dôvody odstúpenia od zmluvy a ich zákonnosť, pričom žalobca v priebehu konania predložil súdu množstvo dôkazov svedčiacich o tom, že dôvody odstúpenia neboli dané a predmetné odstúpenie tak bolo vykonané v rozpore so zákonom. Rozhodnutie o údajnej neexistencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy po 3,5 roku dokazovania považoval za prekvapivé rozhodnutie vo veci samej. Namietal, že skutkové zistenia vyplývajúce zo žalobcom predložených dôkazov a nesporných tvrdení účastníkov konania súd nijakým spôsobom nezahrnul do svojich skutkových záverov. Mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je ohrozením postavenia žalobcu, pričom tento stav nie je možné odstrániť nijakým iným spôsobom, iba určením, že predmetné odstúpenie je neplatné. V tejto súvislosti poukázal na premlčanie nároku žalovaného na odstúpenie od zmluvy. 11. Okrem toho uviedol, že súd nesprávne interpretoval § 80 písm. c/ OSP, resp. § 137 písm. c/ CSP a postavil napadnutý rozsudok o absencii naliehavého právneho záujmu na nesprávnych právnych záveroch. Poukázal na to, že predmetné súdne konanie o určovacej žalobe žalobcu pred Okresným súdom Bratislava II sa viedlo už od 31.03.2015, pričom žalovaný podal na Okresný súd Nitra žalobu na plnenie po uplynutí 3,5 roka od podania určovacej žaloby žalobcom. Žalobca trval na tom, že má naliehavý právny záujem na určení, že odstúpenie od zmluvy je neplatné, pričom dôsledkom takého rozhodnutia je práve odstránenie právnej neistoty ohľadne trvania právneho vzťahu na základe zmluvy, odstránenie právnej neistoty ohľadne povinnosti žalobcu vrátiť nenávratný finančný príspevok žalovanému a v neposlednom rade odstránenie hrozby začatia výkonu záložného práva zo strany žalovaného. Konštatoval, že keďže podľa žalobcu došlo k neplatnému odstúpeniu od zmluvy, navrhovateľ ako dotknutý účastník zmluvného vzťahu má právo na vyslovenie tejto neplatnosti v súdnom rozhodnutí (Rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 112/2006). Zdôraznil, že pokiaľ by súd vecne posúdil opodstatnenosť uplatneného nároku a vo veci rozhodol, Okresný súd Nitra ako súd konajúci o žalobe na plnenie by už nemusel opätovne posudzovať ako predbežnú otázku platnosti odstúpenia od zmluvy žalovaným, vykonať opätovne celé rozsiahle a dlhotrvajúce dokazovanie, ktoré bolo vykonané pred Okresným súdom Bratislava II a na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II mohol rozhodnúť o žalobe na plnenie. Žalobca dodal, že v čase podania žaloby nemal k dispozícii iný právny nástroj, ktorým by sa mohol proti svojvoľnému a protiprávnemu konaniu žalovaného brániť. Naliehavosť právneho záujmu opieral aj o právne vety v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 49/2003 a sp. zn. 1Cdo 91/2006. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 17.06.2019. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie a nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní. Mal za to, že súd zobral do úvahy a zohľadnil všetky dôvody naliehavosti právneho záujmu, ktoré uviedol žalobca, čo vyplýva aj z ods. 8 napadnutého rozsudku, pričom v ďalšej časti odôvodnenia pokračuje zdôvodnenie súdu, prečo sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, ktoré uvádzal na odôvodnenie existencie naliehavého právneho záujmu. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, na ktorý sa odvoláva žalobca, podľa neho vychádza z iného základu, v rámci predmetného konania sa súd zaoberal vecnou opodstatnenosťou žaloby, nejednalo sa o určovaciu žalobu, kde je základným predpokladom pre úspech vo veci preukázanie naliehavého právneho záujmu. Dal do pozornosti, že naliehavý právny záujem sa podľa stabilnej súdnej praxe skúma predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Z odôvodnenia podľa neho tiež vyplýva, že pokiaľ žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o prvoradý a samostatný dôvod pre zamietnutie žaloby, z tohto dôvodu sa súd nezaoberá vecou samou a neuvádza v rámci odôvodenia rozsudku jej hmotnoprávne posúdenie. 13. Žalovaný ďalej uviedol, že naliehavý právny záujem je potrebné mať za preukázaný v každom štádiu konania, pričom platí, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, preto nie je správny argument žalobcu, že súd prvej inštancie mal dospieť k záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu už na začiatku konania, po posúdení žaloby. Čo sa týka opätovného poukazovania na premlčanie, túto časť odvolania považoval za absolútne nedôvodnú, keď predpokladom toho, aby sa súd zaoberal tvrdeným premlčaním práva na odstúpenie od zmluvy, je zaoberanie sa vecou samou. Nakoľko mal súd prvej inštancie za to, že existencia naliehavého právneho záujmu nie je daná, na základe čoho žalobu zamietol, nemohol sa podľa názoru žalovaného premlčaním zaoberať, iný postup by bol v rozpore s uznesením Ústavného súdu SR zo 06.10.2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017. Poukázal tiež na nesprávnosť tvrdenia žalobcu o tom, kedy začala plynúť premlčacia lehota. 14. K tvrdeniu žalobcu, že v čase podania žaloby nemal k dispozícii iný právny nástroj ako podanie určovacej žaloby na ochranu svojich práv žalovaný uviedol, že existenciu naliehavého právneho záujmu je však potrebné mať za preukázanú v každom štádiu konania a v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku právny záujem žalobcu nebol daný, určovacia žaloba už nemohla plniť svoj preventívny charakter. Čo sa týka žalobcom tvrdenej právnej neistoty ohľadne povinnosti vrátiť vyplatený NFP vyjadril názor, že táto bude odstránená v konaní o plnenie, nakoľko súd sa ako predbežnou otázkou pri žalobe na plnenie (po odstúpení od zmluvy) zaoberá tým, či odstúpenie od zmluvy je/nie je platným právnym úkonom. Tento právny názor podľa neho potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 241/2008 zo dňa 04.03.2009. Poukázal na to, že konštantná judikatúra podporuje právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď konštatuje, že žaloba na plnenie má vždy prednosť pred žalobou na určenie. Zdôraznil tiež, že určovacia žaloba má preventívny charakter, žaloba na určenie stráca v dôsledku podania žaloby na plnenie svoj význam, keď nie je zárukou odvrátenia budúcich žalôb a nemôže tak plniť svoju preventívnu funkciu. Mal za to, že v konaní sp. zn. 29Cb/23/2018 bude riešená otázka, ktorú by v prípade vecného prejednania sporu, riešil aj súd prvej inštancie, prednosť má však žaloba o plnenie pred vydaním rozhodnutia v konaní o určenie. Zastával preto názor, že v danom prípade neplatí, že stav neistoty je možné odstrániť len určovacím výrokom a určovaciu žalobu bolo v dôsledku neexistencie naliehavého právneho záujmu nevyhnutné zamietnuť. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 16. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 22Cb/193/2015-464 zo dňa 20.03.2019 v znení opravného uznesenia č.k. 22Cb/193/2015-473 zo dňa 30.04.2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 17. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 18. Podľa § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 19. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 20. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 22. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 23. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/193/2015-464 zo dňa 20.03.2019 v znení opravného uznesenia č.k. 22Cb/193/2015-473 zo dňa 30.04.2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 24. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. 25. Odvolací súd zistil, že pri vyhotovovaní napadnutého rozhodnutia došlo k chybe v písaní, keď súd prvej inštancie v záhlaví napadnutého rozsudku č.k. 22Cb/193/2015-464 zo dňa 20.03.2019 v znení opravného uznesenia č.k. 22Cb/193/2015-473 zo dňa 30.04.2019 uviedol nesprávne adresu sídla žalovaného, keď namiesto „Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava“ uviedol „Mierová 19, 827 15 Bratislava“. Odvolací súd preto v súlade s § 224 CSP I. výrokom tohto rozhodnutia opravil sídlo žalovaného v záhlaví rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/193/2015-464 zo dňa 20.03.2019 v znení opravného uznesenia č.k. 22Cb/193/2015-473 zo dňa 30.04.2019 tak, že namiesto „Mierová 19, 827 15 Bratislava“ má byť „Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava“. 26. Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd určil, že odstúpenie žalovaného zo dňa 22.01.2015 od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-111-DM-0901-007/2010, uzavretej medzi sporovými stranami dňa 21.05.2010, je neplatné. Keďže žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov bola podaná na súd dňa 31.03.2015 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý umožňoval domáhať sa aj určenia, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 a 2 CSP, bolo potrebné na prejednávanú vec aplikovať ustanovenie § 80 písm. c/ OSP o určovacej žalobe. Súd prvej inštancie potom správne skúmal, či na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko existencia naliehavého právneho záujmu je podmienkou úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov v zmysle § 80 písm. c) OSP. Nakoľko dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bola práve absencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v čase vyhlásenia rozsudku, v dôsledku čoho súd vec meritórne neskúmal, odvolací súd v odvolacom konaní skúmal, či súd prvej inštancie správne právne posúdil otázku neexistencie naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu žalovaného. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Náležité odôvodnenie naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý sa chápe tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade) absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje aj určovací žalobný nárok. 27. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom prípade žalobca v čase vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie nemal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia žalovaného zo dňa 22.01.2015 od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-111-DM-0901-007/2010 uzavretej medzi sporovými stranami dňa 21.05.2010. Konajúci súd správne uviedol, že vydaním žalobcom požadovaného rozhodnutia by nedošlo k odstráneniu spornosti medzi subjektmi konania, a to vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu o určení platnosti právneho úkonu by nevyhnutne neeliminovalo podanie žaloby na plnenie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že už v priebehu konania nastala situácia, že žalovaný podal dňa 05.10.2018 na Okresnom súde Nitra žalobu o zaplatenie 265.862,80 Eur, na základe ktorej sa od žalobcu domáha vrátenia nenávratného finančného príspevku vyplateného do času odstúpenia od zmluvy dňa 22.01.2015, pričom sa jedná o to isté odstúpenie od zmluvy, ktorého určenia neplatnosti sa domáha žaloba v tomto konaní. Uvedené konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 29Cb/23/2018 nebolo do vyhlásenia napadnutého rozsudku (ani do vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu) právoplatne skončené. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil túto skutočnosť ako dôkaz o neexistencii naliehavého právneho záujmu na súdnom určení, či odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-111-DM-0901-007/2010 zo dňa 21.05.2010 je neplatné. Bude úlohou Okresného súdu v Nitre v konaní sp. zn. 29Cb/23/2018 posúdiť ako predbežnú otázku, či bolo odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného vykonané platným spôsobom a následne posúdi dôvodnosť nároku na vrátenie sumy 265.862,80 Eur od žalobcu. Keďže pri existencii konania o súdnom určení platnosti právneho úkonu a konania o žalobe na plnenie, ktoré sú založené na rovnakých skutkových okolnostiach, má v zásade vždy prednosť konanie o žalobe na plnenie, konajúci súd správne konštatoval, že konanie o súdnom určení platnosti právneho úkonu tak stráca svoj význam, a to predovšetkým z hľadiska nesplnenia zákonnej podmienky existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ OSP v prejednávanej veci nemá preventívny charakter, prípadným určovacím výrokom by sa nepredišlo ohrozeniu žalobcovho práva a nepomohlo by odstrániť stav neistoty. Žalobcom požadovaným určením neplatnosti odstúpenia od zmluvy v tomto súdnom konaní by sa s konečnou platnosťou neodstránila spornosť práva, nepredišlo by sa ďalším sporom, takéto rozhodnutie by nevytvorilo v právnom vzťahu žalobcu a žalovaného pevný právny základ pre realizáciu práv z ich právneho vzťahu až do tej miery, aby sa tým účinne predišlo žalobe o plnenie, stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení by sa neodstránil, pretože určovacím výrokom súdu by sa vyriešila len predbežná otázka. S poukazom na skutočnosť, že otázka ne/platnosti odstúpenia od uvedenej zmluvy sa má riešiť ako prejudiciálna otázka v inom konaní vedenom na Okresnom súdu Nitra, je zrejmé, že v tomto konaní absentuje naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, a síce, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti odstúpenie žalovaného zo dňa 22.01.2015 od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. KaHR-111-DM-0901-007/2010 uzavretej medzi sporovými stranami dňa 21.05.2010, preto súd prvej inštancie postupoval správne keď žalobu bez meritórneho preskúmania zamietol. 29. Námietku žalobcu, že súd až po niekoľkých rokoch prebiehajúceho konania a až po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že v danej veci nie je daný naliehavý právny záujem, považoval odvolací súd za absolútne irelevantnú, nakoľko nemá žiadny vplyv na prijatý právny záver súdu, pričom dĺžka trvania súdneho sporu v žiadnom prípade nezakladá naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Vo všeobecnosti platí, že tzv. určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ OSP má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, je preto primárnou povinnosťou všeobecných súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali najprv s otázkou (ne)existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu. V prejednávanej veci bol súd povinný skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení a ak dospel k záveru, že tento nie je daný, postupoval správne keď žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. S poukazom na uvedené námietky žalobcu smerujúce k meritu veci, vrátane námietky premlčania nároku žalovaného na odstúpenie od dotknutej zmluvy, odvolací súd považoval za nedôvodné. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak by súd naliehavý právny záujem neskúmal, porušil by tým základné právo žalovaného na súdnu právnu ochranu. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 590/2017 zo dňa 06.10.2017, ktorý uvádza „Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodujú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“ 30. Žalobca ďalej namietal, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený, arbitrárny a ako taký nepreskúmateľný, pretože súd prvej inštancie sa v rozhodnutí jednostranne stotožnil s právnym názorom prezentovaným žalovaným, a to bez tohto aby takýto postup odôvodnil a bez tohto, aby sa vysporiadal s opačným právnym názorom, resp. námietkami žalobcu. Uvedenú námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku konajúci súd zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil na základe akých dôvodov a právnych úvah dospel k záveru o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, čo viedlo k zamietnutiu žaloby. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za zrozumiteľné, dostačujúce a presvedčivé, spĺňa všetky náležitosti požadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP. V danom prípade napadnutý rozsudok nevykazuje žiadne znaky arbitrárnosti, súd sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán. 31. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.ÚS 97/97). 32. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6Cdo 145/2011). 33. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/193/2015-464 zo dňa 20.03.2019 v znení opravného uznesenia č. k. 22Cb/193/2015-473 zo dňa 30.04.2019 v zmysle § 387 ods. 2 CSP, potvrdil ako vecne správny. 34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 35. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).