Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/62/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215217676 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1215217676.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zast.: Roman Kvasnica a partneri, s.r.o., Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, proti žalovaným: v 1. rade E. E. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX W., v 2. rade E. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 51.474,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/321/2015-288 zo dňa 17. 01. 2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/321/2015-288 zo dňa 17. 01. 2019 v napadnutom výroku, ktorým súd žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol a súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: I. Súd konanie voči žalovanej v 2. rade z a s t a v u j e . II. Súd žalobu žalobcu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a . III. Žalovanému v I. rade sa priznáva právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. IV. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené, súd žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznáva. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 51.474,79 Eur s príslušenstvom. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0425041182/0900 zo 07. 10. 2009 poskytol právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 831 04 Bratislava, spoločnosti MARBOL, s.r.o., Nitrianska 3, 821 08 Bratislava, IČO: 36 375 250, (pôvodne vystupujúcou v konaní v pozícii žalovaného v 1. rade), úver vo výške 39.790 Eur s premennou referenčnou sadzbou Base Rate TK Nezabezpečené + úroková marža 6,60 % ročne. Úroky z omeškania boli dohodnuté vo výške 10 % ročne + výška úrokovej sadzby aktuálna počas omeškania. Podpísaním zmluvy o úvere sa spoločnosť MARBOL, s.r.o. zaviazala poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 1.106 Eur mesačne splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka úveru bola splatná dňa 20.10.2009 a posledná splátka dňa 20. 09. 2012. Dohodami o pristúpení k záväzku zo dňa 07. 10. 2009 pristúpili k záväzku žalovaného spoločnosti MARBOL, s.r.o. splatiť pohľadávku, ako i ku všetkým jeho záväzkom vyplývajúcim zo zmluvy žalovaní v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. rade a 2. rade sa stali ďalšími dlžníkmi zo zmluvy popri spoločnosti MARBOL, s.r.o. Všetci žalovaní sa zaviazali splatiť pohľadávku a plniť ďalšie záväzky podľa Zmluvy spoločne a nerozdielne. Dňa 25. 09. 2014 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovaným Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/ CE postúpená na žalobcu. Oznámeniami zo dňa 07. 10. 2014 upovedomila Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaných o postúpení pohľadávky. Žalovaní si svoje povinnosti, ktoré im vyplývali zo zmluvy o splátkovom úvere riadne neplnili. Pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovaným predstavovala ku dňu jej postúpenia na žalobcu sumu 51.474,79 Eur. Táto suma pozostávala z istiny vo výške 21.576,09 Eur a príslušenstva v sume 29.898,70 Eur. 3. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní nebolo sporné, že dňa 07. 10. 2012 bola medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a spoločnosťou MARBOL, s.r.o. uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s., spoločnosti MARBOL, s.r.o., úver vo výške 39.790 Eur. Spornou nebola ani skutočnosť, že Slovenská sporiteľňa, a.s. v ten istý deň uzatvorila so žalovanými v 1. a 2. rade dohody o pristúpení k záväzku, ktorých predmetom bola dohoda podľa § 533 Občianskeho zákonníka o tom, že žalovaní v 1. a 2. rade splnia záväzok spoločnosti MARBOL, s.r.o. v prípade, ak ho nesplní táto spoločnosť. Spoločnosti Marbol, s.r.o. bol na základe uvedenej zmluvy úver poskytnutý, pričom táto spoločnosť si svoju povinnosť vrátiť peňažné prostriedky Slovenskej sporiteľni, a.s. spôsobom a v lehotách dohodnutých v zmluve nesplnila. Spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. následne postúpila svoju pohľadávku voči spoločnosti MARBOL, s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 10. 2009, pričom túto skutočnosť oznámila nielen spoločnosti MARBOL, s.r.o., ale aj žalovaným v 1. a 2. rade. Postúpením pohľadávky tak bola založená aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatnenie žalovanej pohľadávky. Žalobca si svoju pohľadávku pôvodne uplatňoval voči spoločnosti MARBOL, s.r.o., ako dlžníkovi, aj voči žalovaným v 1. a 2. rade ako spoludlžníkom na základe dohôd o pristúpení k záväzku. Voči spoločnosti MARBOL, s.r.o. bolo konanie zastavené z dôvodu jej zániku. Na majetok žalovanej v 2. rade bol uznesením Okresného súdu Žilina, ktoré bolo vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 3Odk/133/2017, vyhlásený konkurz. Vyhlásenie konkurzu podľa § 167e zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii je dôvodom na zastavenie súdneho konania voči dlžníkovi, ak sa v tomto konaní uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. V súlade s citovaným ustanovením zákona súd konanie voči žalovanej v 2. rade zastavil. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že prejudiciálne skúmal otázku platnosti dohôd o pristúpení k záväzku uzatvorených medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovanými v 1. a 2. rade. Uviedol, že na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom vzniká obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorého obsahom je záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka a v jeho prospech poskytnúť dohodnutú sumu peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zmluva o úvere vzniká už dohodou strán o jej obsahu a je teda zmluvou konsenzuálnou. Uzatvorením zmluvy o úvere tak dlžníkovi vo všeobecnosti vzniká právo (nie povinnosť) požiadať veriteľa o poskytnutie peňažných prostriedkov, a až v prípade, keď veriteľ svoju povinnosť splní a poskytne dlžníkovi peňažné prostriedky v dohodnutej výške, nastupuje jeho povinnosť tieto prostriedky veriteľovi vrátiť a to spolu s dohodnutými úrokmi. Ku vzniku práva spoločnosti MARBOL, s.r.o. požiadať Slovenskú sporiteľňu, a.s. o poskytnutie úveru však napriek konsenzuálnemu charakteru zmluvy o úvere nemalo dôjsť jej uzatvorením, ale až pristúpením žalovaných v 1. a 2. rade ako ďalších dlžníkov popri spoločnosti MARBOL, s.r.o., keďže práve pristúpenie žalovaných v 1. a 2. rade k tomuto záväzku bolo vymedzené ako jedna z odkladacích podmienok pre vznik povinnosti Slovenskej sporiteľne. Už z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že žalovaní pristúpili k záväzku spoločnosti MARBOL, s.r.o. ešte predtým, ako vôbec tejto spoločnosti vzniklo právo na poskytnutie úveru. 5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, avšak uzavretím zmluvy vzniká dlžníkovi iba právo žiadať o poskytnutie peňažných prostriedkov dohodnutých v zmluve. Až splnením povinnosti veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky, vzniká dlžníkovi povinnosť tieto peňažné prostriedky vrátiť spolu s dohodnutým úrokom. Ak dlžník svoje právo žiadať o poskytnutie úveru nevyužije, jeho povinnosť vrátiť záväzok nikdy nevznikne, pričom v prípade zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a spoločnosťou MAROL, s.r.o., bol aj vznik oprávnenia tejto spoločnosti na poskytnutie úveru viazaný na pristúpenie ďalších dlžníkov k neexistujúcemu záväzku. V čase podpísania dohôd o pristúpení k záväzku žalovanými v 1. a 2. rade záväzok, ku ktorému mali ako spoludlžníci pristúpiť, ešte vôbec neexistoval. Zo samotného obsahu zmluvy o úvere je tak zrejmé, že žalovaní mali pristúpiť k záväzku, ktorý ešte len mal vzniknúť. Z tohto dôvodu súd považoval predmetné dohody o pristúpení k záväzku za absolútne neplatné. Nakoľko absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému a súd je povinný absolútnu neplatnosť prihliadnuť aj bez návrhu (ex offo), žalobu žalobcu zamietol z dôvodu neexistencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade v tomto konaní. 6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v 1. rade v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. 7. Proti tomuto rozsudku vo výroku II a III podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že rozsudok prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože súd prvej inštancie v konaní neuviedol predbežné právne posúdenie veci. Uviedol, že v čase uzavretia Dohôd o pristúpení, už boli úverovému dlžníkovi pripísané finančné prostriedky na účet. Je však nepochybné, že vznik záväzku zo Zmluvy o splátkovom úvere, ako ani platnosť Dohôd o pristúpení, nie je viazaná na poskytnutie peňažných prostriedkov na účet úverového dlžníka. Poukázal na to, že Zmluva o úvere v zmysle § 496 Obchodného zákonníka, vzniká už dohodou strán o jej obsahu a je teda zmluvou konsenzuálnou. Je potrebné zmluvu o úvere odlišovať od zmluvy o pôžičke , ktorá je zmluvou reálnou a vzniká až odovzdaním vecí. Rovnaký právny záver bol podľa žalobcu prijatý i v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.10.2016 č.k. 43Cob/176/2016-196, v ktorom sa uvádza, že pristúpenie k záväzku dlžníka z úverovej zmluvy možné realizovať už ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, keďže už k tomuto dňu vznikol dlžníkovi záväzok vrátiť finančné prostriedky, ktoré budú v rámci úveru poskytnuté. 8. Uviedol, že s odôvodením súdu prvej inštancie nesúhlasí, pretože súd prvej inštancie posúdil charakter zmluvy ako reálny a nie konsenzuálny. Je evidentné, že súd prvej inštancie nerozlišuje medzi 2 právnymi skutočnosťami a to vznik nároku úverového dlžníka na poskytnutie plnenia zo strany banky a vznik záväzkovo-právneho vzťahu. V prípade, ak by sme si osvojili výklad súdu prvej inštancie, nebolo by možné pristúpiť k záväzku z úverovej zmluvy bez toho, aby pred pristúpením k záväzku boli poskytnuté peňažné prostriedky na účet. Bankové inštitúcie by sa tak dostávali do stavu právnej neistoty. Samostatné poskytnutie finančných prostriedkov a ich pripísanie na účet však nemá vplyv na nadobudnutie účinnosti zmluvy, nakoľko táto nadobudla účinnosť dňom uzavretia zmluvy, t. j. podpísaním zmluvnými stranami dňa 07. 10. 2009. K odkladacej podmienke poskytnutia úveru uviedol, že v danom prípade nejde o odkladaciu podmienku v zmysle § 36 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva nadobudla účinnosť dňom podpísania zmluvnými stranami, t. j. dňa 07. 10. 2009. 9. Podľa žalobcu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže v priebehu konania pred súdom prvej inštancie súd neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, a ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy je potrebné vykonať a neuviedol ani predbežné právne posúdenie veci. Z tohto dôvodu sme považovali pasívnu legitimáciu žalovaných v konaní za dostatočne preukázanú. Rozhodnutie považuje z tohto dôvodu za prekvapivé. 10. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. žalobe v celom rozsahu vyhovel. 11. K odvolaniu nebolo podané vyjadrenie. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je dôvodné a preto rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 07. 10. 2009 uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 2. rade a Dohodou o pristúpení k záväzku zo dňa 07. 10. 2009 uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade (ďalej ako Dohody o pristúpení), žalovaní pristúpili k záväzku spoločnosti SOWI ŠPORT, s.r.o. so sídlom Burianova medzierka 25, Žilina, IČO: 36 375 250 (ďalej ako úverový dlžník), ktorý vyplýva zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0425041182/0900 zo dňa 07. 10. 2009 (ďalej ako Zmluva o splátkovom úvere). Na základe Zmluvy o splátkovom úvere boli úverovému dlžníkovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 39.790,- Eur. K poskytnutiu a reálnemu čerpaniu úveru došlo dňa 07. 10. 2009. Súd prvej inštancie prejudiciálne posudzoval platnosť Dohôd o pristúpení a dospel k záveru, že Dohody o pristúpení sú absolútne neplatné z dôvodu, že v čase podpísania Dohôd o pristúpení k záväzku žalovanými v 1. a 2. rade záväzok, ku ktorému mali ako spoludlžníci pristúpiť, ešte vôbec neexistoval. 14. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak vyhodnotil Dohody o pristúpení ako absolútne neplatné právne úkony. Podľa odvolacieho súdu platnosť Dohôd o pristúpení nie je viazaná na poskytnutie peňažných prostriedkov na účet úverového dlžníka. 15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 16. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. 17. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 18. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že záväzok zo zmluvy o úvere vzniká dohodou o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Zmluva o úvere je preto konsenzuálnym kontraktom, čím sa zároveň odlišuje od zmluvy o pôžičke upravenej v § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá má charakter reálneho kontraktu a okrem dohody strán o podstatných náležitostiach, sa na vznik záväzku vyžaduje aj skutočné odovzdanie pôžičky. Z konsenzuálneho charakteru zmluvy o úvere vyplýva, že na vznik záväzkového vzťahu z úverovej zmluvy sa nevyžaduje reálne čerpanie úveru dlžníkom, do momentu poskytnutia dohodnutej sumy peňažných prostriedkov má budúci dlžník pohľadávku voči druhej zmluvnej strane. 19. Pristúpenie k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka predstavuje zabezpečovací inštitút, ktorý pre svoju platnosť predpokladá predovšetkým existenciu záväzkového pomeru medzi veriteľom a dlžníkom, ku ktorému má byť pristúpené. V tomto prípade záväzok vznikol v súlade s § 489 Občianskeho zákonníka zo Zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 07. 10. 2009, pričom dlžník pristúpil k záväzku úverového dlžníka vrátiť peňažné prostriedky, nie k vzniku práva dlžníka požiadať banku o poskytnutie úveru. Ak teda pristúpil dlžník k záväzku zo Zmluvy o úvere, ktorá bola platne a účinne uzatvorená, nemožno tvrdiť, že záväzok ešte neexistuje a to aj v prípade, že peňažné prostriedky by neboli reálne poskytnuté. Na uzatvorenie Dohody o pristúpení postačuje uzatvorenie Zmluvy o splátkovom úvere ako konsenzuálnej zmluvy, pretože už jej uzatvorením vzniká záväzkový vzťah. 20. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/176/2016 zo dňa 20. 10. 2016 v skutkovo totožnej veci, na ktorý poukázal žalobca. Súd mal za to, že „záväzok veriteľa poskytnúť finančné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, je založený už uzavretím zmluvy (dosiahnutím konsenzu) a nie je viazaný na reálne poskytnutie peňažných prostriedkov. Samozrejme povinnosť vrátiť poskytnuté prostriedky je aktivovaná až v momente, keď sú tieto prostriedky reálne dlžníkovi pripísané na účet. Pristúpenie k záväzku dlžníka z úverovej zmluvy je možné realizovať už ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, keďže už k tomuto dňu vznikol dlžníkovi záväzok vrátiť finančne prostriedky, ktoré mu budú v rámci úveru poskytnuté.“ Aj keď odvolací súd nie je viazaný právnym názorom iného súdu, poukazuje na odôvodnenie Nálezu ÚS SR zo 14. 09. 2006 sp. zn. IV. ÚS 49/06, podľa ktorého „napriek skutočnosti, že v právnom poriadku Slovenskej republiky rozhodnutia všeobecných súdov vo veci samej nezaväzujú ostatných sudcov rozhodnúť analogicky v podobných prípadoch, situácia, keď súdy v druhovo rovnakej veci rozhodujú protichodným spôsobom, podkopáva efektivitu fungovania systému spravodlivosti a neguje jej elementárny princíp a základný predpoklad, ktorým je požiadavka, aby sa o rovnakých veciach rozhodovalo rovnakým spôsobom“. 21. So zreteľom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť dôvodnosť nároku, keďže týmto sa v napadnutom rozsudku nezaoberal, pričom je viazaný právnym názorom, že Dohodou o pristúpení k záväzku bolo pristúpené k existujúcemu záväzku vyplývajúcemu zo Zmluvy o splátkovom úvere a teda Dohoda nie je z tohto dôvodu absolútne neplatná. 22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP. 23. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).