Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/105/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216201954 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1216201954.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu PRELIKA, a.s. Prešov, Protifašistických bojovníkov 4, Prešov, IČO: 36 467 782, práv. zast. PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., Masarykova 13, Prešov, IČO: 36 492 086, proti žalovanému Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35 919 001, práv. zast. RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36 863 360, o zaplatenie 11.920,41 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/50/2016 - 253 zo dňa 28.1.2019 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/50/2016 - 253 zo dňa 28.1.2019 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu a vo výroku II. žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.2.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 11.920,41 EUR s prísl. titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.5.2011 na ceste I. triedy za obcou Hubová v smere do Ružomberka zastavila hliadka Oddelenia mýtnej polície PZ v Liptovskom Mikuláši motorové vozidlo vo vlastníctve žalobcu - IVECO EURO CARGO ev. č. J., ktoré viedol zamestnanec žalobcu. Príslušník uvedeného oddelenia Policajného zboru udelil vodičovi pokutu v blokovom konaní vo výške 120,- EUR, čo odôvodnil nesprávnou registráciou vozidla do nižšej kategórie - od 3,5 do 12 ton. Vozidlo podľa vyjadrenia policajta malo byť zaradené do kategórie nákladných vozidiel nad 12 ton s dvoma nápravami. Súčasne bola vodičovi na mieste vystavená faktúra č. 7119000069 na sumu 56,94 EUR, ktorú mal vodič uhradiť v hotovosti na mieste v prospech žalovaného. Táto platba mala predstavovať doplatok mýta. Keďže žalobca vozidlo riadne, včas a v súlade so zákonom zaregistroval uzatvorením Zmluvy o užívaní vymedzených úsekov ciest č. 0014443 zo dňa 8.12.2010, postup policajnej hliadky nebol podľa jeho názoru v súlade so zákonom. Žalobca v záujme predísť súdnemu konaniu namietal nesprávnosť postupu aj písomnou reklamáciou u prevádzkovateľa mýtneho systému, spol. SkyToll, a.s., na ktorú dostal negatívnu odpoveď. Nesprávnosť postupu odporcu podľa názoru žalobcu vyplýva z príslušných právnych noriem upravujúcich elektronický výber mýta a výšku sadzieb mýta, v zmysle ktorých vozidlo v jeho vlastníctve, ktorého celková hmotnosť je presne 12.000 kg, patrí do kategórie 3,5 t - 12 ton. Žalobca vo svojej žalobe ďalej uviedol, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného mu bola uložená povinnosť na mieste doplatiť mýto vo výške 56,94 EUR a zároveň dochádzalo v období od 6.2.2012 do 28.5.2012, od 1.1.2014 do 31.12.2014, od 1.1.2015 do 31.12.2015 a od 1.1.2016 do 31.1.2016 (a stále dochádza) k úhradám neoprávnene navýšených mýtnych poplatkov spolu vo výške 11.920,41 EUR, čím sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Túto sumu 11.920,41 EUR žalovaný ani napriek opakovaným výzvam žalobcovi nevydal. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe sa predovšetkým poukázal na zákon č. 474/2013 Z.z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o nariadenie vlády SR č. 497/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje spôsob výpočtu mýta, výška sadzby mýta a systém zliav zo sadzieb mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií (obidve právne normy sú účinné od 1.4.2014). Poukázal na dôvodovú správu k uvedenému zákonu, podľa ktorej pre jednoznačnosť výkladu vozidlá s hmotnosťou presne 12t patria do vyššej kategórie spoplatnenia, t.j. do kategórie 12t (vrátane) a viac. Zdôraznil, že podľa základných právno-metodologických a právno-teoretických pravidiel pri výklade právnej normy platí, že ak sa pri aplikácii práva podarí v zákone samotnom zistiť zákonodarcom sledovaný účel, je výsledok tohto zistenia záväzný. Doplnil, že príloha č. 4 uvedeného nariadenia je kvôli matematickému znaku „>“ v nesúlade s ustanovením § 4 zákona č. 474/2013 Z. z., preto v prípade kolízie dvoch právnych noriem má prednosť tá s vyššou právnou silou. 4. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ust. §§ 451 ods. 1, 2 a 456 Obč. zák., §§ 5 a 9 ods. 1 zák. č. 25/2007 Z.z., §§ 4 ods. 1, 37 a 35 zák. č. 474/2013 Z. z, § 2 a 4 Nariadenia vlády SR č. 497/2013 Z.z. a podľa §§ 1 ods. 1, 2 ods. 1, 2 a 3 Nariadenia vlády SR č. 350/2007 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška sadzby mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, v znení účinnom k 9.1.2011. Podľa prílohy 3 cit. Nariadenia, - spôsob výpočtu mýta- mýto je úhrada vypočítanej sumy podľa kategórie vozidla, emisnej triedy a počtu náprav za prejazdenú vzdialenosť po vymedzenom úseku ciest. Koeficienty rovnocennosti pre stavebné opravy sú závislé od príslušnej nápravovej hmotnosti a pre príslušné kategórie vozidiel sú určené pomocou hodnotenia účinnosti, súčiniteľov účinnosti pre dané kategórie vozidiel. ----------------------------------------------------------------------------- Kategória vozidla Rozpätie hodnôt súčiniteľa účinnosti ---------------------------------------------------------------------------- Nákladné vozidlá -------------- 3,5 - 12 ton <= 0,3025 BUS ----------------------------------------------------------------------------- > 12 ton 0,3696 - 1,4096 - 2 nápravy ------------------------------------------------------------ > 12 ton 0,2569 - 2,4096 Nákladné - 3 nápravy vozidlá ------------------------------------------------------------ > 12 ton 0,1024 - 2,9096 - 4 nápravy ------------------------------------------------------------ > 12 ton 0,2812 - 2,4896 - 5 a viac náprav ----------------------------------------------------------------------------- BUS > 12 ton 0,2569 - 0,7857 ----------------------------------------------------------------------------- 5. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané dokazovanie dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nie je dôvodná a nemá oporu v zákone. Predmetom žaloby je náhrada škody v sume 11.920,41 EUR s príslušenstvom, ktorá žalobcovi vznikla tým, že žalobca v období od 6.2.2012 do 28.5.2012, od 1.1.2014 do 31.12.2014, od 1.1.2015 do 31.12.2015 a od 1.1.2016 do 31.1.2016 vykonával úhrady mýtnych poplatkov, ktoré žalovaný navýšil tým, že vozidlo žalobcu s hmotnosťou 12 t zaradil do vyššej kategórie „12 t a viac“. Spornou medzi subjektmi konania bola práve oprávnenosť zaradenia vozidla žalobcu do vyššej kategórie mýta (z kategórie 1 do kategórie 2). V danom prípade súd vychádzal zo znenia zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, ktorý bol účinný do 31.12.2013, nariadenia vlády č. 350/2007 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška sadzby mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a ktoré bolo účinné do 31.12.2013, ako aj zo znenia zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, účinného od 01.01.2014, ktorým došlo k zrušeniu zákona č. 25/2007 Z. z. a nariadenia vlády č. 350/2007 Z. z. a z nariadenia vlády č. 497/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje spôsob výpočtu mýta, výška sadzby mýta a systém zliav zo sadzieb mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií, účinného od 1.1.2014. V uvedených právnych predpisoch je podľa názoru súdu dostatočne presne stanovené, do akej kategórie spoplatnenia patria vozidlá, ktoré majú presne 12 ton. Zákon č. 25/2007 Z. z., ako aj č. 474/2013 Z. z. kategorizujú vozidlá pre výber mýta na vozidlá od 3,5 ton (3500 kg) do 12 ton (12.000 kg) celkovej hmotnosti (t.j. s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou) a na vozidlá s (najväčšou prípustnou) celkovou hmotnosťou 12 ton (12 000 kg a viac. Obdobne sú vozidlá kategorizované aj vo vykonávacích predpisoch k zákonu o výbere mýta (nariadenie vlády č. 350/2007 Z. z. a č. 497/2013 Z. z.). Súd má s poukazom na citované zákonné ustanovenia za to, že ak má vozidlo rovných 12 ton a viac, patrí do vyššej kategórie spoplatnenia. Súd si obidva zákony o výbere mýta vykladá tak, že do prvej kategórie spoplatnenia spadajú vozidlá s najväčšou prípustnou hmotnosťou 3,5 ton a viac (t. j. vrátane 3500 kg) a do vyššej kategórie spoplatnenia patria vozidlá s najväčšou prípustnou hmotnosťou 12 ton (12 000 kg vrátane) a viac. Pri výklade súd vychádzal z logicko-gramatického, ako aj teleologického (t.j. zákonodarcom sledovaného) výkladu právnej normy. Ak by zákonodarca chcel vyššiu kategóriu pre spoplatnenie mýta určiť pre vozidlá s hmotnosťou vyššou ako 12 ton, v zákone o výbere mýta by použil slovo „nad 12 ton“ alebo „viac ako 12 ton“, resp. pri nižšej sadzbe by použil „do 12 ton vrátane“. Zo znenia „12 ton a viac (12 000 kg a viac)“ bez pochýb vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo pod kategóriu 2, teda pod vyššiu sadzbu mýta zaradiť vozidlá, ktoré majú presne 12 ton a viac. Súd pritom poukazuje aj na výklad označených ustanovení zákona a nariadenia prezentovaný ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii, ako jeho predkladateľom v legislatívnom procese. Z predmetného, hoci právne nezáväzného, výkladu publikovaného na webových stránkach ministerstva vyplýva, že vozidlá s hmotnosťou presne 12 ton a viac sa pre výber mýta zaraďujú do kategórie 2. Taktiež súd vychádzal z dôvodovej správy ako súčasti zákona č. 474/2013 Z. z., v ktorej sa k § 4 výslovne uvádza, že pre jednoznačnosť výkladu vozidlá s hmotnosťou presne 12 t patria do vyššej kategórie spoplatnenia, t.j. do kategórie 12 t (vrátane) a viac. V rámci teleologického výkladu zákona súd skúmal, či sa dá zistiť zákonom sledovaný cieľa normatívnej úpravy a odpoveď našiel v dôvodovej správe, ktorá je jeho súčasťou a ktorá jednoznačne v predmetnej veci dáva odpoveď na spornú otázku v tomto konaní. Podľa nej bolo nepochybným zámerom zákonodarcu zaradiť vozidlá s hmotnosťou 12 000 kg do vyššej kategórie spoplatnenia. Dôvodová správa (ako dôležitý sprievodný dokumentu návrhu právneho predpisu) je základným dokumentom vysvetľujúcim dôvody novej právnej úpravy. Kým všeobecná časť dôvodovej správy vysvetľuje základné myšlienky a ciele novej právnej úpravy vo všeobecnej rovine, osobitná časť dôvodovej správy (napr. vysvetlenie k § 4) sa sústreďuje na jednotlivosti. Práve pre vysvetlenie podstaty a zmyslu jednotlivých ustanovení právneho predpisu je veľmi dôležitá táto osobitná časť dôvodovej správy. Ak znenie ustanovenia právneho predpisu nie je príliš zrejmé, je vhodné siahnuť po dôvodovej správe s očakávaním náležitého zdôvodnenia, vysvetlenia, pochopenia zmyslu a účelu príslušného ustanovenia. Aj keď dôvodová správa nie je prameňom práva a nemá záväzný charakter, nemožno opomenúť jej explanačný význam, o ktorý možno oprieť argumentáciu v súvislosti s aplikáciou a výkladom právnej normy. Súd tiež zdôrazňuje, že podľa základných právno-metodologických a právno- teoretických pravidiel pri výklade právnej normy platí, že ak sa pri aplikácii práva podarí v zákone samotnom zistiť zákonodarcom sledovaný účel, je výsledok tohto zistenia záväzný. Na druhej strane súd považuje za potrebné uviesť, že príloha č. 3 nariadenia vlády č. 350/2007 Z. z. a príloha č. 4 nariadenia vlády č. 497/2013 Z. z. sú v rozpore so zákonmi, ktoré vykonávajú (č. 25/2007 a 474/2013 Z. z.), nakoľko sa v nich pri spôsobe výpočtu mýta uvádza kategória vozidiel 3,5 - 12 ton (3500 kg - 12 000 kg) a kategórie vozidiel > 12 ton (12.000 kg). Uvedené matematické znamienko „>“ navodzuje dojem, že do vyššej kategórie vozidiel patria tie s hmotnosťou vyššou ako 12 000 kg. Súd v danom prípade má za to, že ak je vykonávací právny predpis - nariadenie vlády v kolízii so zákonom, prednosť má v danom prípade právna norma s vyššou právnou silou, teda zákon. Súd preto pri právnom posúdení veci vychádzal priamo zo zákona (č. 25/2007 a 474/2013 Z. z.). Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že predmetné vozidlo žalobcu s celkovou prípustnou hmotnosťou 12 ton bolo správne zaradené v kategórií 12 ton a viac a bola mu účtovaná správna výška mýta. Žalovaným prijaté mýto bolo preto prijaté v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi výber mýta. Žalované plnenie nepredstavuje bezdôvodné obohatenie, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Záverom zdôvodnil, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že zo stanoviska Európskej komisie (sp. zn. K(1010)1238 zo dňa 29.3.2010) vzhľadom na matematické znamienka nachádzajúce sa pred vymedzením váhy vozidiel vyplýva, že vozidlo žalobcu patrí do kategórie č. 1. Predmetný matematický znak môže byť prejavom legislatívnej nedôslednosti, pričom samotné stanovisko Európskej komisie a ani smernice, na ktoré sa žalobca v priebehu konania odvolával, nie sú priamo záväzné. Pokiaľ ide o žalobcom doložený Návod na obsluhu palubnej jednotky platný od 1. januára 2010, tento je pre prevažnú časť uplatnenej náhrady škody neaktuálny, nakoľko v Návode platnom od 1.5.2014 je pri hmotnostných kategóriách vozidiel správne uvedený znak „?“, čiže rovný alebo väčší (ako 12 t). Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorým došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/28/2012-107 zo dňa 30.4.2013 v obdobnej veci, toto rozhodnutie a právne názory v ňom vyslovené sú právne záväzné pre konanie, ktorého sa týka. Súd je pri rozhodovaní veci nezávislý a sudca sa pritom riadi svojím najlepším svedomím a vedomím, preto ak dospel v obdobnej veci ako už bola predtým judikovaná k odlišnému názoru, nič mu nebráni rozhodnúť vec týmto odlišným spôsobom, pokiaľ sa pritom oprie o relevantné a aktuálne právne predpisy a dôvody svojho rozhodnutia náležite objasní. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.. 6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť tak, že súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania v celom rozsahu. Vo svojom obsiahlom odvolaní predovšetkým vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na ust. § 220 ods. 2 C.s.p. a dôvodil, že sa v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, čo ale vôbec neodôvodnil. Poukázal na skutočnosť, že súd bez návrhu sporových strán ešte podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na OS Bratislava II pod sp. zn. 23Cb/28/2012, avšak v odôvodnení napadnutého rozsudku sa týmto rozhodnutím vôbec nezaoberal. Len v závere poznamenal, že odvolací súd zrušil č.k. 23Cb/28/2012-107 zo dňa 30.4.2013. Žalobca zdôraznil, že ide o obdobnú vec a právne názory vyslovené v rozhodnutí odvolacieho súdu sú záväzné pre konanie, ktorého sa týka. V ďalších častiach svojho odvolania poukazoval na rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskych spoločenstiev - smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES. Poukázal pritom na prílohu č. 1 k Nariadeniu vlády č. 140/2009 Z.z. a s použitím jazykovo-gramatického výkladu z toho jednoznačne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo zaradiť nákladné vozidla, ktoré majú presne 12.000 Kg do kategórie N2, teda do nižšej hmotnostnej kategórie, nakoľko uvádza slovné spojenie „neprevyšujúcou 12.000 Kg“. Naopak pri vyššej hmotnostnej kategórii sa uvádza slovné spojenie „prevyšujúcou 12.000 Kg“. V odvolaní žalobca namieta i rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania. Vyjadril názor, že v spore je „slabšou stranou - spotrebiteľom“ čo sú dôvody hodné osobitného zreteľa a preto mal súd prvej inštancie pri rozhodnutí o trovách konania postupovať podľa ust. § 257 C.s.p., podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Pre prípad úspechu si vyčíslil trovy konania. 7. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a skonštatoval, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a jeho tvrdenia v ňom prezentované sú zavádzajúce, zmätočné a fakticky nesprávne. Preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom obsiahlom vyjadrení podrobne reagoval na všetky argumenty odvolateľa, pričom nesúhlasil s jeho názorom, že sa súd odklonil od rozhodovacej praxe, pretože rozhodnutia okresných a krajských súdov nie sú podľa právnej teórie považované za ustálenú rozhodovacú prax a rozhodnutím krajského súdu je viazaný súd len v danej konkrétnej veci. K argumentom žalobcu o nesprávnom výklade zo strany súdu prvej inštancie a k použitiu jazykovo-gramatického výkladu sú zo strany žalobcu zavádzajúce. Jednoznačne zdôraznil, že z jazykovo-gramatického výkladu slovného spojenia obsiahnutého v § 4 ods. 1 zákona o výbere mýta jednoznačne vyplýva, že pod vyššiu sadzbu mýta je potrebné zaradiť vozidla s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou presne 12t a vyššie. Nesúhlasil tiež s výkladom žalovaného čo sa týka Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že je tzv. slabšou stranou, nakoľko z jeho postavenia vyplýva, že nie je spotrebiteľom v dôsledku čoho, podľa jeho názoru, neboli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd úspešnej strane nemal priznať nárok na náhradu trov konania. 8. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca kde opätovne zdôraznil svoje názory, že v zmysle zákona a Smernice EP a Rady vozidlá s celkovou hmotnosťou presne 12.000kg patria do nižšej kategórie spoplatnenia. 9. Na vyjadrenie žalobcu písomne reagoval žalovaný a opäť jeho tvrdenia nazval nesprávnymi, zavádzajúcimi a zmätočnými. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 8.1.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu a dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalobcu, uvádza na zdôraznenie jeho správnosti, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil i za použitia výkladových pravidiel. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň považuje za potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. 350/09 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorých pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 C.s.p. na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Je potrebné k uvedenému dodať, že odvolací súd nemohol súhlasiť s tvrdením odvolateľa o tom, že súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu správne vychádzal zo zákonného ustanovenia - § 4 ods.1, písm. a/ z.č. 474/2013 Z.z. o výbere mýta, podľa ktorého vozidlá s hmotnosťou presne 12 ton patria do vyššej kategórie spoplatnenia. Čo sa týka námietky žalobcu, že súd nepostupoval v súlade s rozhodovacou praxou súdov, odvolací súd zdôrazňuje, že právny názor odvolacieho súdu obsiahnutý v zrušujúcom odvolacom rozhodnutí je právne záväzný len v tej konkrétnej veci a nie je záväzným judikátom pri prejednávaní obdobných sporov. 12. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p.. a úspešnému žalovanému priznal náhrad trov odvolacieho konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).