Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/297/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216207015 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1216207015.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: M. O. Z. F. I. B. N. XX-XX, N. XX, Z., R.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom, Klincová 35, Bratislava, proti žalovanej: R.. Y. E., W. XX, Z., o uloženie povinnosti vypratať rozostavaný byt, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C/76/2016-177 zo dňa 20.6.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vypratania rozostavaného bytu č. XX-I., X. mezanín, vchod N. XX v bytovom dome súp. č. XXXX, zapísanom v katastri nehnuteľností vedenom pre okres Bratislava II, miestnu časť L., katastrálne územie I. na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/XX a parc.č. XXXX/X (ďalej len „byt“) a žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu rozhodnutím z 25.8.2003 č. O.-XXXX/XX svojvoľne povolila vklad vlastníckeho práva k fikcii 14 nových bytových jednotiek v dome N. XX-XX v Bratislave v prospech družstva B., X. M. (ďalej len „družstvo“), ktoré uzavrelo 16.5.2003 Zmluvu o nadstavbe s pôvodnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu N. XX - XX O. Z.. Tento názor vyvodzoval z obsahu zmluvy o nadstavbe bytov uzavretej medzi družstvom ako stavebníkom a vtedajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na N. XX-XX. Družstvo sa touto zmluvou zaviazalo vykonať dohodnuté práce na spoločných častiach a zariadeniach domu, za čo mu bol poskytnutý povalový priestor domu o výmere 1 038 m2, ktorý malo užívať bezodplatne. Účastníkmi zmluvy bolo dohodnuté, že vlastníkom novo vystavaných bytov, vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach, sa po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia príslušného stavebného úradu o kolaudácií nadstavby stane družstvo a že vlastníkom bytov a nebytových priestorov zanikne vlastníctvo k tej časti podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach, v ktorej budú novo vystavané byty skolaudované, k čomu však nedošlo. Žalovaná uzatvorením zmluvy, ktorej predmetom bol rozostavaný byt, porušila vlastnícke právo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov k spoločným častiam a zariadeniam domu, nakoľko v súčasnosti je v katastri nehnuteľností vedenom pre katastrálne územie I. na liste vlastníctva č. XXXX zapísaná ako vlastníčka časti spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam a zariadeniam domu, ktorej skutočnými vlastníkmi sú vlastníci pôvodných bytov v bytovom dome N. XX-XX. Žalovaná tak užíva stavebne neukončenú a neskolaudovanú nadstavbu, koná v rozpore s právnou úpravou v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, čím porušuje práva reálnych vlastníkov bytov. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu žalobca vyvodzoval z ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 písm. e), § 7 ods. 1, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z“). 3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca je spoločenstvo vlastníkov bytov založené za účelom správy spoločných častí bytového domu a spoločných zariadení bytového domu, nebytových priestorov, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, vrátane ich údržby a obnovy a podľa zákona č. 182/1993 Z.z. zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome N. XX-XX O. Z.. 42 vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu N.Á. XX-XX, Z. a družstvo ako stavebník uzavreli dňa 27.5.2003 Zmluvu o nadstavbe bytov, predmetom ktorej bola výstavba dvojpodlažnej nadstavby podkrovia, v ktorej sa vytvorí 14 nových bytových jednotiek. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor rozhodnutím z 5.4.2012 č. O.-XXXX/XX povolil vklad vlastníckeho práva k bytu, o vypratanie ktorého žalobca žiada, v prospech žalovanej. Žalovaná je podľa výpisu z listu vlastníctva katastra nehnuteľností č. XXXX katastrálneho územia I., vedeného pre okres Bratislava II, mestskú časť L., vlastníčkou predmetného rozostavaného bytu. 4. Súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní zisteného skutkového stavu z toho, že základnými predpokladmi úspešnosti žaloby o vypratanie je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje (užíva). V prejednávanej veci mal za nesporné, že žalobca nie je vlastníkom žiadneho bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome N. XX-XX O. Z., keďže žalobca ako spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov N. XX-XX je právnickou osobou zriadenou v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Považoval za nesporné tiež to, že spoločenstvo je subjektom aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí a spoločných zariadení domu a príslušenstva v súdnom konaní, pričom základnou podmienkou je, aby tieto pohľadávky vznikli v súvislosti so správou domu, resp. z právnych úkonov týkajúcich sa domu. Rozsah týchto oprávnení možno aplikovať nielen voči vlastníkom v danom bytovom dome, ale aj voči tretím subjektom; len v takýchto prípadoch vystupuje v súdnom konaní spoločenstvo ako žalobca vo vlastnom mene (koná na účet vlastníkov). V nadväznosti na uvedené zdôraznil, že predmetom konania bolo uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosť a žalobca ako spoločenstvo nie je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, keďže takéto oprávnenie mu zo zákona č. 182/1993 Z.z. nevyplýva; aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti je výlučne vlastník nehnuteľnosti, pričom nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka. Keďže žalobca nepreukázal vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáha, súd dospel k záveru, že nie je aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby o vypratanie predmetného bytu. Vychádzajúc z uvedeného, s poukazom na ustanovenia § 123, § 124, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 7b ods. 1 a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP; žalovaná mala vo veci plný úspech, a preto jej priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia. 5. K poukazu žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 26.6.2014 sp. zn. 3Co/405/2012 súd prvej inštancie uviedol, že toto rozhodnutie sa týkalo aktívnej vecnej legitimácie správcu (nie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov) pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z užívania bytov a nebytových priestorov, a preto ho považoval pre svoje rozhodnutie za nepoužiteľné. Navyše uviedol, že vo viacerých prípadoch s rovnakým skutkovým základom a s rovnakým žalobcom len s odlišnými žalovanými, už súd prvej inštancie žaloby rovnako z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol (rozsudok zo 4.10.2017 č.k. 21C/62/2016-66 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27.2.2018 č. k. 5Co/29/2018-89). 6. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že súd nesprávne zistil skutkový stav veci a túto aj nesprávne právne posúdil. S poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. uviedol, že zabezpečovanie ochrany vlastníckych a spoluvlastníckych práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v súvislosti s neoprávneným zásahom do spoločných častí a spoločných zariadení domu a pozemku, ich neoprávneným užívaním tretími osobami je v jeho kompetencii ako spoločenstva zriadeného podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.; vo veciach zabezpečenia ochrany proti neoprávnenému zásahu je oprávnený uvedené zabezpečiť v mene ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a túto ochranu je podľa neho v prejednávanom prípade možné zabezpečiť len žalobou o vypratanie rozostavaného bytu. Spochybňoval vlastnícke právo žalovanej k bytu, pretože ho nadobudla v rozpore s podmienkami zmluvy o nadstavbe, podľa ktorej predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva jej právnym predchodcom, družstvom, bolo úplné dokončenie stavby a jej kolaudácia, ku ktorej doposiaľ nedošlo. Žalovaná podľa žalobcu rozostavaný byt, ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, nadobudla v rozpore so zákonom ako riadne skolaudovaný a užíva ho bez existencie vlastníckeho práva k nemu. Podľa žalobcu uzavretím zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k rozostavanému bytu, porušila vlastnícke právo všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov k spoločným častiam a zariadeniam domu, a ako nevlastníčka, bez právneho dôvodu užíva spoločné priestory a spoločné zariadenia domu a v rozpore s osobitnou právnou úpravou užíva stavebne neukončenú a neskolaudovanú časť nadstavby na bytovom dome N. XX-XX O. Z.. 7. K aktívnej vecnej legitimácií žalobca osobitne poukázal na ustanovenia § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. e), § 7 ods. 1, § 12 ods. 1 a § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Keďže za správu domu je považované aj zabezpečovanie iných činností, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, pričom základom správy domu je spravovanie najmä spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, mal za to, že je oprávneným na zastupovanie dotknutých vlastníkov v civilných konaniach vo veciach týkajúcich sa neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva na spoločných častiach a zariadeniach domu. Uvedené zhrnul tak, že správa domu vykonávaná spoločenstvom je daná titulom vlastníctva bytov a nebytových priestorov v dome, kde vlastníci bytov delegujú časť svojich práv na tretiu osobu (žalobcu), aby v ich mene a na ich účet na základe zákonného splnomocnenia a na zmluvnom základe vykonávala všetky činnosti týkajúce sa správy spoločných častí a zariadení domu, a ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku. V tejto súvislosti poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16.7.2013 sp. zn. 6Co/471/2012, v zmysle ktorého „podľa ustanovenie 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení zák. č. 268/2007 Z.z. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Z toho podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že aj od 1. 7. 2007 aktívne vecne legitimovaným subjektom v sporoch o vymáhanie pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome je správca, ktorý za vlastníkov bytov a nebytových priestorov koná pred súdom (zrejme ide o zákonné zastúpenie sui generis). V dôvodovej správe k tomuto zákonu k bodom 17 - 23 sa doslova uvádza, že sa správcovi zo zákona umožňuje zastupovať vlastníkov bytov na súde vo veciach, ktoré sa týkajú správy domu. Z porovnania ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení platnom do 30. 6. 2007 a tohto ustanovenia v súčasnom znení tohto zákona vyplýva, že novelou účinnou od 1.7.2007 zákonodarca vložil do tohto ustanovenia výslovné oprávnenie správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom, i keď samotnú správu domu vykonáva v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. To znamená, že v konaní pred súdom správca aj po 1. 7. 2007 koná samostatne za vlastníkov bytov (teda nie v ich mene) a preto mu v konaní nechýba aktívna vecná legitimácia.“ 8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Mala za to, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a v celom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje. Poukázala na to, že žalobca v obdobných právnych veciach vedených na Okresnom súde Bratislava II podal žaloby aj proti ďalším vlastníkom bytov v nadstavbe predmetného bytového domu s rovnakou právnou argumentáciou a vo viacerých z uvedených konaní už súd prvej inštancie žaloby žalobcu medzičasom zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. 9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.4.2020 (§ 219 ods. 3 CSP). 10. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal podľa odvolacieho súdu náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu na vypratanie nehnuteľnosti. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s čl. 15 a § 191 ods. 1 CSP podľa odvolacieho súdu dospel aj k správnym skutkovým záverom, na vec aplikoval prislúchajúce zákonné ustanovenia a na ich základe vyvodil aj správne právne závery a dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu aj náležite, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. 11. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa zriaďuje na správu domu. Správa domu je definovaná v ustanovení § 6 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. Spoločenstvo je právnická osoba, ktorá zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome, do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome, ktoré spoločenstvo ani nemôže nadobúdať do vlastníctva (§ 7b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.). Právna subjektivita (podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti) žalobcu ako spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov je (ako vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 1 a § 7b zákona č. 182/1993 Z.z.) obmedzená; spoločenstvo tak môže nadobúdať práva a povinnosti, robiť právne úkony a vykonávať len činnosti vymedzené zákonom č. 182/1993 Z.z. Súd prvej inštancie preto správne posudzoval, či je spoločenstvo legitimované podať žalobu o vypratanie bytu proti osobám, o ktorých tvrdí, že užívajú označený byt bez kolaudačného rozhodnutia, v rozpore so zákonom a neoprávnene zasahujú do (vlastníckych) práv vlastníkov bytových jednotiek. 12. S ohľadom na to, že na podanie žaloby o vypratanie podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka je aktívne legitimovaný len vlastník veci (resp. ten kto je oprávnený mať vec u seba, § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá sa má vypratať, čo žalobca nie je, a oprávnenie na podanie žaloby žalobcom nemožno vyvodiť ani z prislúchajúcich ustanovení § 7 ods. 1, § 7b ods. 1 a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., ktoré stanovujú rámec správy domu spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, súd prvej inštancie dospel podľa odvolacieho súdu k správnemu záveru, že spoločenstvo nemá aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby vo veci a správne vyhodnotil ako nedôvodný aj poukaz žalobcu na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 26.6.2014 sp. zn 3Co/405/2012 (rovnako ako aj závery z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16.7.2013 sp. zn. 6Co/471/2012 uvádzané v odvolaní), nakoľko posudzoval oprávnenie správcu na vymáhanie nedoplatkov, t.j. na správu domu. Odvolací súd dopĺňa, že ani § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. osobitne nestanovuje oprávnenie spoločenstva na akékoľvek iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, ale len tie, ktoré sú správou domu, t.j. obstarávaním služieb a tovaru, ktorými spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov tieto iné činnosti. 13. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala v odvolacom konaní plný úspech. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).