Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/33/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217201684 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1217201684.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, v mene ktorého koná Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Junácka 4, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 00 179 663, zastúpeného: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., Námestie Martina Benku 26, 811 07 Bratislava, IČO: 36 865 192, proti žalovanému: PRO-SPORTAM, spol. s r.o., Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO: 31 387 462, zastúpeného: JUDr. Adela Valocká, advokátka, Radvanská 1, P.O.BOX 255, 810 00 Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/27/2017-263 zo dňa 15.10.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/27/2017-263 zo dňa 15.10.2018 p o t v r d z u j e . Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) I. výrokom zaviazal povinného vypratať nehnuteľnosti, a to: - stánok rýchleho občerstvenia č. XXa o výmere XX V.X stojaci na pozemku registra E., parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: D. W. P. N., o výmere XX V.X, zapísaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXXX, pre okres: A. J., Y.: A.-V.. Č.. T., katastrálne územie C., vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, - terasu k stánku rýchleho občerstvenia č. XXa o výmere XX V.X betónovú plochu o výmere XX V.X a XX V.X na prevádzkovanie letných terás, t.j. časti pozemku registra E., parcelné č. XXXX/X, druh pozemku; Y. W., o výmere XXXXXX V.X zapísaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo X pre okres: A. J., Y.: A.-V.. Č.. T., katastrálne územie C.M., vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, - pozemok pred P.R. D. D. W. prenajatý za účelom prevádzkovania odstavnej plochy pre motorové vozidlá o výmere XXX V.X t.j. časť pozemku registra E., parcelné č. XXXX/XX, druh pozemku: Y. W., o výmere XXXXX m2 zapísaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo X pre okres: A. J., Y.: A.-V.. Č.. T., katastrálne územie C., vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Rozhodol tak s poukazom na § 3 ods.1,3 prvá veta, 13 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, 123, 126 ods.1, 47a ods.1,4 zák. č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 31.01.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti - vypratanie špecifikovaných nehnuteľností z titulu odstúpenia od nájomnej zmluvy č. XX/XXXX zo dňa 30.04.2010 (vrátane jej šiestich dodatkov) pre neplatenie nájomného ako aj prenechanie predmetu nájmu do podnájmu inej osobe - spoločnosti Tripod, s.r.o., Čečinová 5367/22, Bratislava. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci: Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej len správca) ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 30.04.2010 nájomnú zmluvu č. XX/ XXXX, ktorá bola doplnená šiestimi dodatkami, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľnosti - časti objektu v P. D. D. W. - stánok rýchleho občerstvenia č. XXa, terasa k tomuto stánku o výmere XX V.X, betónová plocha o výmere XX V.X a XX V.X a časť pozemku pred P. D. D. W. (odstavná plocha pre vozidlá o výmere XXX V.X. Nakoľko žalovaný neuhrádzal dohodnuté splátky nájomného a dal časť predmetu nájmu do podnájmu tretej osobe, správca v zmysle článku IV. bod 3 písm. a) a c) predmetnej zmluvy odstúpil od zmluvy, a to listom zo dňa 10.11.2016. Zároveň správca vyzval žalovaného, aby v lehote 7 dní odo dňa doručenia odstúpenia vypratal nehnuteľnosti a odovzdal ich správcovi. Žalovaný do dnešného dňa nehnuteľnosti nevypratal. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.03.2017 uviedol, že omeškanie s úhradou druhej splátky nájomného v žalobcom uvádzanej výške nepopiera. Mal však za to, že odstúpenie správcu od zmluvy je neplatné, rovnako ako je neplatná zmluva, ktorú žalobca predložil spolu so žalobou. Žalovaný disponuje zmluvou č. XX/XXXX, podľa ktorej dôvod pre odstúpenie titulom omeškania nájomcu s platením nájomného neexistuje. Zmluvu, ktorou disponuje (a ktorá bola notársky osvedčená), považuje za platnú. Dodal, že predmet nájmu nikdy nedal do podnájmu tretej osobe. V danom prípade ide o spoločný výkon podnikateľskej činnosti dvoch podnikateľských subjektov na základe ich zmluvného vzťahu (zmluva o spolupráci). Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 25.04.2017 uviedol, že zmluva o spolupráci uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou Tripod s.r.o. predstavuje obchádzanie zákazu dať predmet nájmu do podnájmu, keď v zásade vykazuje náležitosti nájomnej zmluvy podľa § 663 OZ. Žalobca na pojednávaní dňa 15.10.2018 založil do spisu overenú fotokópiu originálu predmetnej zmluvy vrátane šiestich dodatkov a dal súdu k nahliadnutiu originál zmluvy s dodatkami, ktorá bola uverejnená na webovom sídle žalobcu. Zároveň doložil do spisu pokladničné doklady, ktoré spoločnosť Tripod s.r.o. vydávala pod svojím menom a podnikala na vlastný účet. Žalovaný na pojednávaní dňa 15.10.2018 uviedol, že originál zmluvy nemohol predložiť, keďže tento mu bol odcudzený v čase, keď ho dával overovať. Súd mal za preukázané, že žaloba je dôvodná a má oporu v zákone. Vlastník veci má právo na súdnu ochranu proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva k veci a preukázanie, že vec sa nachádza vo faktickej moci inej osoby ako žalobcu. V konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ani že nehnuteľnosti sú vo faktickej moci žalovaného. Sporný v konaní bol fakt, ktorá nájomná zmluva je platná: tá, ktorú k žalobe priložil žalobca a ktorej znenie žalobcu oprávňovalo odstúpiť od zmluvy a žiadať vypratanie nehnuteľnosti, alebo tá, o ktorú sa opieral žalovaný a ktorej znenie sa odlišovalo v znení dôvodov odstúpenia od zmluvy. Súd však po preštudovaní si listinných dôkazov dospel k jednoznačnému názoru, že zmluva o nájme nebytových priestorov č. XX/XXXX zo dňa 30.04.2010 (vrátane jej šiestich dodatkov), ktorej osvedčenú fotokópiu žalobca doložil do spisu a ktorá bola riadne zverejnená na webovom sídle žalobcu a ktorej originál žalobca predložil súdu na pojednávaní k nahliadnutiu, je platná. Uvedená zmluva má všetky predpísané náležitosti, bola riadne zverejnená na webovom sídle žalobcu, a teda súd nemá žiadne pochybnosti o jej platnosti a účinnosti. Vzhľadom na to, že sa žalovaný oneskoril s úhradou druhej splátky nájomného do stanoveného termínu (čo žalovaný nepoprel), žalobca platne odstúpil od zmluvy v zmysle článku IV. bod 3 písm. a). V zmysle tejto zmluvy je žalovaný preto povinný po skončení nájmu vypratať nehnuteľnosť, nakoľko neexistuje žiaden právny dôvod na jej užívanie žalovaným. Žalovaný síce tvrdil, že disponuje inou verziou zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XX/XXXX, v ktorej absentuje žalobcom tvrdený dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Žalovaný do spisu založil len fotokópiu tejto inej verzie zmluvy a ani nijak nepreukázal, že bola zverejnená (vrátane jej dodatkov). Po tom, čo súd žalovaného vyzval, aby do spisu založil originál zmluvy, na pojednávaní uviedol, že originál zmluvy nemohol predložiť, keďže mu bol odcudzený v čase, keď ho dával overovať. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, sú tvrdenia žalovaného ohľadom platnosti ním doloženej kópie zmluvy irelevantné, keďže hodnoverným spôsobom nepreukázal jej originalitu. Okrem toho, správca mal dôvod odstúpiť od zmluvy aj v zmysle článku IV. bod 3 písm. c) zmluvy, keďže žalovaný dal predmet nájmu, resp. jeho časť do podnájmu tretej osobe (Tripod s.r.o.). Žalovaný síce do spisu založil zmluvu o spolupráci, podľa názoru súdu však z obsahu zmluvy vyplýva, že v zásade vykazuje náležitosti nájomnej zmluvy podľa § 663 OZ, preto ju možno považovať za prostriedok obchádzania zákazu dať predmet nájmu do podnájmu. Tento záver súdu potvrdzuje aj fakt, že pokladničné doklady (za parkovanie) vydávala spoločnosť Tripod s.r.o. pod svojím menom a podnikala na vlastný účet. Keďže bola nájomná zmluva predložená žalobcom spolu s dodatkami uzavretá platne, rovnako ako bolo platné aj odstúpenie správcu od zmluvy a žalovaný predmetné nehnuteľnosti do dnešného dňa nevypratal, súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel a uložil žalovanému nehnuteľnosti do troch dní od právoplatnosti rozsudku vypratať. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti rozhodnutiu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný s poukazom na ustanovenie § 365 ods. l písm. f) a h) CSP. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu, ktorý vyhodnotil, že platnou nájomnou zmluvou č. XX/XXXX v znení jej dodatkov je tá, ktorú predložil žalobca, pretože predložil jej originál ako aj s poukazom, že táto bola zverejnená na webovej stránke žalobcu. Súdu žalovaný predložil osvedčenú fotokópiu nájomnej zmluvy č. XX/XXXX v znení jej dodatkov, ktorá bola notársky osvedčená. Notárske osvedčenie, že vyhotovená fotokópia súhlasí predloženým originálom má z právneho hľadiska rovnakú váhu ako samotný originál. Skutočnosť, prečo žalovaný nedisponuje originálom vyhotovenia tejto nájomnej zmluvy, súdu žalovaný odôvodnil skutočnosťou, že tento mu bol odcudzený v deň, kedy bol na notárskom úrade vyhotovovať jej osvedčenú fotokópiu pre účely konania, o čom predložil uznesenie vyšetrovateľa ORPZ BA II. z 30.06.2017 z ktorého vyplýva, že k odcudzeniu dokumentov došlo dňa 05.06.2017, t.j. v deň, ktorý sa zhoduje s dňom osvedčenia nájomnej zmluvy na notárskej overovacej pečiatke. Súd predložené notársky osvedčené fotokópie nepovažoval za dôkaz, ktorý by hodnoverným spôsobom preukázal ich originalitu. S takýmto skutkovým zistením ako právnym záverom súdu sa nemôže žalovaný stotožniť a považuje ho za nesprávny vzhľadom na vyššie uvedené. Samotná skutočnosť, že žalobca má znenie nájomnej zmluvy č. XX/XXXX v znení jej dodatkov zverejnené na svojej webovej stránke s poukazom na ustanovenie § 47a ods. l a § 47 ods. 4 OZ je pre posúdenie jej platnosti právne irelevantné, pretože § 47a bol do OZ zavedený s účinnosťou od 2.1.2011, pričom k uzatvoreniu nájomnej zmluvy č. XX/XXXX došlo 30.04.2010. Na základe uvedenej skutočnosti preto považuje túto argumentáciu a právne odôvodnenie súdom za právne irelevantné. Vychádzajúc zo znenia nájomnej zmluvy č. XX/XXXX, ktorou disponuje žalovaný, dôvod odstúpenia (omeškanie s úhradou nájomného), pre ktorý žalobca od nájomnej zmluvy odstúpil neexistuje, preto nemohlo zo strany žalobcu dôjsť k platnému a účinnému odstúpeniu od tejto zmluvy. Preto považuje zo strany žalobcu ako prenajímateľa jeho odstúpenie za neplatné. Na základe neplatného odstúpenia neexistuje dôvod pre vypratanie nehnuteľnosti a rozhodnutie o uložení povinnosti tieto vypratať. Samotná skutočnosť, že žalobca má neplatenie alebo omeškanie sa s úhradou nájomného ako dôvod odstúpenia štandardne upravovaný v nájomných zmluvách s inými nájomcami je pre posúdenie platnosti nájomnej zmluvy č. 19/2010 právne irelevantné. Skutočnosť, že si zmluvné strany dohodnutú odlišné podmienky ako majú bežne zaužívané, nemôže byť dôvodom preukázania skutočnosti o neplatnosti takejto zmluvy, a nepreukazuje tvrdenie, že v danom prípade sa tak stať nemohlo. V zmluvných vzťahoch so žalobcom je žalovaný od roku 2005, t.j. viac ako dvadsať rokov. Preto aj obsah uzatváraných zmlúv mohol, vzhľadom k dlhoročnej vzájomnej spolupráci byť neštandardný a iný. Dlhoročná spolupráca a vzájomná dôvera boli základom a odrazom vzájomnej dohody strán pri uzatváraní zmlúv. Zároveň uviedol, že ani jeden zo štatutárnych zástupcov žalobcu, pri uzatváraní nájomnej zmluvy nebol, boli to ich právni predchodcovia. Súd teda vykonal vo veci dokazovanie, kde na základe predložených nájomných zmlúv rôzneho znenia ustálil platnosť žalobcovho znenia len s poukazom na skutočnosť, že ide o predloženie originálu. Takýto záver považuje žalovaný za nesprávny vzhľadom na predloženú osvedčenú fotokópiu originálu jeho znenia zmluvy, ktorá má rovnakú váhu a platí za originál. Taktiež nemôže prisvedčiť právnemu záveru súdu o tom, že žalovaným predložená zmluva o spolupráci s obchodnou spoločnosťou Tripod s.r.o. vykazuje náležitosti nájomnej zmluvy podľa § 663 a nasl. OZ, čím došlo k porušeniu ustanovení nájomnej zmluvy, že nájomca nie oprávnený dať predmet nájmu do podnájmu inej osobe a že uvedenou zmluvou tento zákaz obchádza. Uzatvorená nájomná zmluva č. XX/XXXX v znení jej dodatkov, či už predložená žalobcom alebo žalovaným (rozdielne znenia) ani jedna neobmedzuje žalovaného ako nájomcu pri spôsobe výkonu jeho podnikateľských aktivít. Jediné obmedzenie, ktoré z citovanej nájomnej zmluvy vyplýva je, že nájomca nesmie dať predmet nájmu do podnájmu, žalovaný predmet nájmu podľa nájomnej zmluvy XX/XXXX nikdy nedal či už odplatne alebo bezodplatne do podnájmu tretej osobe. V danom prípade nejde o podnájom, ale o spoločný výkon podnikateľskej činnosti dvoch podnikateľských subjektov na základe ich zmluvného vzťahu. Zmluvu o vzájomnej spolupráci predložil súdu ako dôkaz. Žalobcom predložený pokladničný doklad vystavený obchodnou spoločnosťou Tripod s.r.o., nedeklaruje skutočnosť, že tento subjekt mal predmet nájmu v podnájme. Predloženú zmluvu o vzájomnej spolupráci mali podnikateľské subjekty uzatvorenú už v roku 2014, t.j. v čase, kedy štatutárnym zástupcom žalobcu bola personálne iná osoba a až do zmeny v osobe štatutárneho zástupcu, t.j. v roku 2016 k takémuto výkonu spoločnej podnikateľskej činnosti nemal žalobca žiadne výhrady. Preto považuje aj tento dôvod odstúpenia od zmluvy, a to prenechanie predmetu nájmu alebo jeho časti do podnájmu za dôvod, ktorý neexistuje a nikdy nenastal. Nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou XX/XXXX medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom stále trvá, preto neexituje hmotnoprávny predpoklad pre rozhodnutie vo veci samej, a to uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosti. Preto navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietne. 3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý považuje argumentáciu žalovaného za nesprávnu a účelovú s cieľom interpretovať záver súdu (k hodnoteniu žalovaným predloženej osvedčenej kópie nájomnej zmluvy č. XX/XXXX ako dôkazu) ako nesprávny. Z argumentácie žalovaného v odvolaní je však zrejmé, že žalovaný skôr namieta postup súdu pri hodnotení dôkazov. Podľa názoru správcu súd pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), a preto sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej „Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).“ Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol: „Taktiež nemôžeme prisvedčiť právnemu záveru súdu o tom, že žalovaným predložená zmluva o spolupráci s obchodnou spoločnosťou Tripod s.r.o. vykazuje náležitosti nájomnej zmluvy podľa § 663 a nasl. OZ, čím došlo k porušeniu ustanovení nájomnej zmluvy, že nájomca nie oprávnený dať predmet nájmu do podnájmu inej osobe a že uvedenou zmluvou tento zákaz obchádza.“ Žalobca sa s citovanou argumentáciou žalovaného nestotožňuje. Má za to, že uzavretie zmluvy o vzájomnej spolupráci a podnikaní medzi žalovaným a spoločnosťou Tripod s.r.o. nemožno označiť inak ako obchádzanie zákazu dať predmet nájmu do podnájmu. Tu poukázal na stranu 4 ods. 8 rozsudku ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.02.2017, č.k. 9 Co 10/2017-63. Na základe všetkých vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov Správca konajúci v mene žalobcu má za to, že rozsudok je vecne správny, a preto žiada Krajský súd v Bratislave, aby vydal tento rozsudok: Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.10.2018, č.k.: 22Cb/27/2017-263 sa potvrdzuje. Žalovaný je povinný nahradiť správcovi konajúcemu v mene žalobcu trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 5. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci. 6. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil s tým, ako súd vyhodnotil predloženú nájomnú zmluvu č. 19/2010 v znení jej dodatkov zo strany žalovaného, ktorý uviedol, že žalovaný do spisu založil len fotokópiu tejto inej verzie zmluvy a ani nijak nepreukázal, že bola zverejnená (vrátane jej dodatkov). Podľa žalovaného originál zmluvy nemohol predložiť, keďže mu bol odcudzený v čase, keď ho dával overovať. Podľa súdu žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal jej originalitu. Žalovaný tvrdil, že súdu predložil osvedčenú fotokópiu nájomnej zmluvy č. XX/XXXX v znení jej dodatkov, ktorá bola notársky osvedčená. Notárske osvedčenie, že vyhotovená fotokópia súhlasí predloženým originálom má z právneho hľadiska rovnakú váhu ako samotný originál. Skutočnosť, prečo žalovaný nedisponuje originálom vyhotovenia tejto nájomnej zmluvy, súdu žalovaný odôvodnil skutočnosťou, že tento mu bol odcudzený v deň, kedy bol na notárskom úrade vyhotovovať jej osvedčenú fotokópiu pre účely konania, o čom predložil uznesenie vyšetrovateľa ORPZ BA II. z 30.06.2017 z ktorého vyplýva, že k odcudzeniu dokumentov došlo dňa 05.06.2017, t.j. v deň, ktorý sa zhoduje s dňom osvedčenia nájomnej zmluvy na notárskej overovacej pečiatke. 7. K tomu odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. 8. Žalovaný doložil do súdneho spisu na svoju obranu len fotokópiu potvrdenia overenia nájomnej zmluvy č. XX/XXXX spolu s prílohami, pričom žalobca doložil originál potvrdenia overenia predmetnej zmluvy spolu s dodatkami. Väčšiu dôkaznú silu má preto nájomná zmluva predložená žalobcom, kde ako dôvod výpovede je v článku IV. bod 3 písm. a) uvedené neuhradenie splátky uvedenej v čl. III. ods. 2 a 5 tejto zmluvy do stanoveného termínu tzn. do 1.6. a 1.8. príslušného kalendárneho roku. Sám žalovaný potvrdil, že v stanovenom termíne nájomné neuhradil. 9. Odvolací súd dodáva, že i v prípade, že by súd uznal ako pravú nájomnú zmluvu predloženú žalovaným, žalovaný porušil článok IV. bod 3 písm. b) (v zmluve predloženej žalobcom je to písm. c)), a to zákaz dať predmet nájmu alebo jeho časť do nájmu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu v bode 8. odôvodnenia rozsudku, ktorý uviedol, že žalovaný síce do spisu založil zmluvu o spolupráci, avšak z obsahu zmluvy vyplýva, že v zásade vykazuje náležitosti nájomnej zmluvy podľa § 663 OZ, preto ju možno považovať za prostriedok obchádzania zákazu dať predmet nájmu do podnájmu. Tento záver potvrdzuje aj fakt, že pokladničné doklady (za parkovanie) vydávala spoločnosť Tripod s.r.o. pod svojím menom a podnikala na vlastný účet. 10. Podľa odvolacieho súdu súd na základe vykonaného dokazovania správne skonštatoval, že nájomná zmluva predložená žalobcom spolu s dodatkami bola uzavretá platne, rovnako ako bolo platné aj odstúpenie správcu od zmluvy a nakoľko žalovaný predmetné nehnuteľnosti do dnešného dňa nevypratal, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému nehnuteľnosti do troch dní od právoplatnosti rozsudku vypratať. 11. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania. 13. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).