Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/106/2019 z 10. 2. 2020

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/106/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217203801
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1217203801.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a
členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Segametal
Engineering s.r.o., so sídlom Višňová 39, 900 45 Malinovo, IČO: 35 972 921, zastúpeného advokátom
JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: EURO-
ŠTUKONZ a.s., so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 972 297, zastúpenému:
Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, o
zaplatenie 690.139,66 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č. k. 51Cb/13/2017-616 zo dňa 28.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 51Cb/13/2017-616 zo dňa
28.09.2018 v napadnutom výroku III p o t v r d z u j e .

Vo výroku II rozsudok súdu I. inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Vo výroku IV m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie konanie v časti o zaplatenie 87.615,82 EUR s príslušenstvom
zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 48.889,55 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,75 % ročne zo sumy 288.889,55 EUR od 28.02.2013 do 30.04.2013, zo sumy 168.889,55 EUR
od 31.04.2013 do 04.06.2013, zo sumy 48.889,55 EUR od 05.06.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalovanému priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 85,8 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou, doručenou
súdu dňa 27.02.2017 domáhal zaplatenia sumy 690.139,66 Eur s príslušenstvom a náhrady trov
konania. V žalobe uviedol, že uzatvoril so žalovaným Zmluvu o dielo č. 802/2012, na základe ktorej
žalobca vykonával pre žalovaného dielo „Intenzifikácia separovaného zberu vo Vranove nad Topľou
- stavebná časť.“ Vzhľadom na dlhodobé neplnenie platobných povinností žalovaného žalobca od
uvedenej zmluvy podaním č. 05/11/2013, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 27.02.2013, odstúpil.



3. Žalobca vykonal na uvedenom diele práce v celkovej hodnote 586.674,57 €, ktoré boli počas trvania
zmluvy žalovanému vyúčtované faktúrou č. 2012066. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca z dôvodov
na strane žalovaného odstúpil od predmetnej zmluvy, patrí žalobcovi cena diela v zmysle zmluvy, od
ktorej sa odpočíta to, čo žalobca nevykonaním diela v plnom rozsahu ušetril. Zároveň s poukazom na
skutočnosť, že priemerný zisk v predmetnej oblasti stavebníctva predstavuje 20% hodnoty zákazky, má
žalobca za to, že žalobca nevykonaním časti diela ušetril 80% predpokladanej ceny diela. V zmysle
uvedeného má žalobca nárok na cenu vykonaných prác vo výške 586.674,57 € a 20% ceny nevykonanej
časti diela vo výške 103.465,09 €. Následne žalobca v konaní pred súdom túto sumu a jej výšku definoval
ako hrubú maržu žalovaného, ktorá predstavuje rozdiel medzi nákladmi a odplatou za vykonanie prác,
ktorú by dosiahol, ak by naďalej realizoval dielo pre žalovaného v zmysle zmluvy. Na preukázanie svojho
nároku v tejto časti predložil štatistiku z portálu Finstat.sk pre rok 2012 preukazujúcu priemernú výšku
hrubej marže v segmente stavebníctva v r. 2012, kedy dochádzalo k plneniu z predmetnej zmluvy o
dielo. Následne žalobca uviedol, že nárok v časti istiny vo výške 103.465,09 € si uplatňuje ako nárok
titulom odstúpenia od zmluvy, nakoľko má v zmysle zákona nárok na cenu diela podľa zmluvy, od ktorej
sa odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela.

4. Pokiaľ ide o samotné odstúpenie od zmluvy a žalovaným vznesenú námietku premlčania, žalobca
v podaní zo dňa 14.11.2017, doručenom súdu dňa 23.03.2018, uvádza, že medzi stranami došlo
k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo, preto nastávajú v zmysle § 351 ods. 1 ObZ momentom
odstúpenia jeho účinky a v zmysle § 351 ods. 2 začína plynúť premlčacia doba na vydanie poskytnutého
plnenia, resp. jeho ekvivalentu. Samotné odstúpenie od zmluvy je určité, poukazuje na porušenie
povinnosti žalovaného v časti úhrady ceny za dielo. Pritom časový odstup medzi splatnosťou faktúry
a odstúpením je primeraný, žalobca žalovanému poskytol dodatočnú lehotu na splnenie povinnosti na
úhradu sumy za vykonanie časti diela.

5. Žalobca ďalej v konaní pred súdom uviedol, že dielo zo strany žalovaného nebolo od žalobcu nikdy
prevzaté a o tomto nemôže existovať žiadny preberací protokol, žalobca v listoch uvádza len to, kedy
dielo bolo od žalovaného prevzaté investorom.

6. Vo vzťahu k postúpeniu pohľadávok spol. TRIPLE s.r.o. na žalovaného a k ich započítaniu, žalobca
započítanie v celom rozsahu popiera. Pohľadávky uvádzané žalovaným nikdy neboli spôsobilé k
započítaniu, nakoľko sa jedná o fiktívne pohľadávky. Postupca fakturované výkony žalobcovi nikdy
neposkytol. K tvrdeniu žalovaného, že konateľ žalobcu uznal existenciu záväzkov voči spoločnosti
TRIPLE s.r.o., uvádza, že sa nemôže jednať o uznanie dlhu, nakoľko toto by podľa zákona muselo
obsahovať vyjadrenie strany uznávajúcej dlh čo do dôvodu a výšky. Predmetné oznámenie žalobcu
malo evidenčný a účtovný charakter, nakoľko žalovaný skutočne faktúry žalobcovi zaslal, ten ich však
rozporoval.

7. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 02.11.2017 uviedol, že žalobcom uplatnený nárok
považuje za nedôvodný a žiada, aby súd žalobu zamietol. Žalobca svoj uplatnený nárok odôvodňuje
nezaplatením faktúry č. 2012066 žalovaným. Uvedená faktúra na sumu 586.674,57 € bola vyhotovená
dňa 15.08.2012 a splatná dňa 18.11.2012. Podľa ustanovenia bodu 6.4 Zmluvy o dielo č. 802/2012
sa zmluvné strany dohodli, že splatnosť jednotlivých faktúr je 95 dní od doručenia. Predmetná faktúra
č. 2012066 bola doručená dňa 27.08.2012, čo vyplýva z dátumu a podpisu na spodnej strane faktúry
predloženej žalobcom. Dátum splatnosti tejto faktúry možno teda ustáliť najneskôr k 30.11.2012.

8. Žalovaný zároveň vzniesol v zmysle § 152 C.s.p. hmotnoprávnu námietku premlčania žalobcom
vymáhateľného nároku vo výške 586.674,57 €, vyplývajúcim z faktúry č. 2012066 zo dňa 15.08.2012.
Všeobecná štvorročná premlčacia doba začala plynúť momentom uplynutia doby splatnosti, t. j. dňa
01.12.2012. Premlčacia doba uplynula dňa 01.12.2016. Zo znenia potvrdenia o prijatí návrhu na začatie
konania je zrejmé, že žalobca podal samotný návrh dňa 27.02.2017, t. j. viac ako dva mesiace po uplynutí
štvorročnej premlčacej lehoty. Na plynutie premlčacej doby nemá vplyv žalobcom uvádzané odstúpenie
od zmluvy, nakoľko toto odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovanému dňa 27.02.2013, a teda účinky
tohto odstúpenia mohli nastať až 27.02.2013. Samotné odstúpenie žalovaný rozporuje, nakoľko s ním
nesúhlasí.

9. Ďalej žalovaný uviedol, že má za to, že pohľadávka žalobcu zanikla pred podaním žaloby nakoľko:



a) žalovaný ako postupník prevzal dňa 18.01.2013 Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 01/2013 od
spoločnosti TRIPLE s.r.o., IČO: 36837041, sídlom Andreja Mráza 2, Bratislava (ďalej ako „postupca“)
pohľadávku postupcu vyplývajúcu z faktúry č. 6012044, zo dňa 03.09.2012, splatná 02.12.2012, vo
výške 86.010,- € voči žalobcovi. Táto pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo
dňa 16.08.2011, uzatvorenej medzi postupcom a žalobcom. Postupca listom zo dňa 18.01.2013 oznámil
žalobcovi postúpenie tejto pohľadávky na žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 21.01.2013 vykonal
jednostranný zápočet tejto pohľadávky 86.010,- € a jej príslušenstva v sume 1.010,32 €, t. j. v celkovej
výške 87.020,32€, voči pohľadávke žalobcu vyplývajúcej z faktúry žalobcu č. 2012066;
b) žalovaný ako postupník prevzal dňa 18.01.2013 Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 02/2013
pohľadávku postupcu, vyplývajúcu z faktúry č. 6011079, zo dňa 19.09.2011, splatná 02.10.2011, vo
výške 65.280,- €, čiastočne uhradená dňa 10.10.2011 vo výške 10.880,- €, t.j. vo výške 54.400,- €, voči
žalobcovi. Táto pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o dielo zo dňa 24.02.2011 uzatvorenej medzi postupcom
a žalobcom. Postupca listom zo dňa 18.01.2013 oznámil žalobcovi postúpenie tejto pohľadávky na
žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 21.01.2013 vykonal jednostranný zápočet tejto pohľadávky 54.400,-
€ a jej príslušenstva v sume 12.702,40 €, t.j. v celkovej výške 67.102,40 € voči pohľadávke žalobcu
vyplývajúcej z faktúry žalobcu č. 2012066.;
c) žalovaný ako postupník prevzal dňa 18.01.2013 Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 03/2013
pohľadávku postupcu, vyplývajúcu z faktúry č. 6012050, zo dňa 07.11.2012, splatná 07.12.2012, vo
výške 54.840,- €, voči žalobcovi. Táto pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o dielo zo dňa 11.06.2012
uzatvorenej medzi postupcom a žalobcom. Postupca listom zo dňa 18.01.2013 oznámil žalobcovi
postúpenie tejto pohľadávky na žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 21.01.2013 vykonal jednostranný
zápočet tejto pohľadávky 54.840,- € a jej príslušenstva v sume 1.206,48 €, t. j. v celkovej výške 56.046,48
€ voči pohľadávke žalobcu, vyplývajúcej z faktúry žalobcu č. 2012066;
d) žalovaný ako postupník prevzal dňa 18.01.2013 Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 04/2013
pohľadávku postupcu, vyplývajúcu z faktúry č. 6012048, zo dňa 30.10.2012, splatná 28.04.2013, vo
výške 120.000,- €, voči žalobcovi. Táto pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo
dňa 16.08.2011 uzatvorenej medzi Postupcom a žalobcom. Postupca listom zo dňa 18.01.2013 oznámil
žalobcovi postúpenie tejto pohľadávky na žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 30.04.2013 vykonal
jednostranný zápočet tejto pohľadávky 120.000,- € voči pohľadávke žalobcu, vyplývajúcej z faktúry
žalobcu č. 2012066,
e) žalovaný ako postupník prevzal dňa 18.01.2013 Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 05/2013
pohľadávku Postupcu, vyplývajúcu z faktúry č. 6012049, zo dňa 06.11.2012, splatná 04.06.2013, vo
výške 120.000,- €, voči žalobcovi. Táto pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo
dňa 16.08.2011 uzatvorenej medzi postupcom a žalobcom. Postupca listom zo dňa 18.01.2013 oznámil
žalobcovi postúpenie tejto pohľadávky na žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 04.06.2013 vykonal
jednostranný zápočet tejto pohľadávky 120.000,- € voči pohľadávke žalobcu, vyplývajúcej z faktúry
žalobcu č. 2012066.
Žalobca prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu všetky postúpené pohľadávky uvedené pod
písm. a) až e) uznal čo do výšky aj dôvodu, preto je ich existencia nesporná, nakoľko štatutárny zástupca
žalobcu opakovane potvrdil zostatok pohľadávky spoločnosti TRIPLE s.r.o. voči žalobcovi. Obdobne aj
sprievodný list k tejto „návratke“ obsahuje odkaz na § 323 Obchodného zákonníka, čo vylučuje akúkoľvek
pochybnosť o prejave vôle strán právneho úkonu.

10. Vo vzťahu k samotným zmluvám, na základe ktorých predmetné pohľadávky vznikli, žalobca doložil
súdu odstúpenia, z ktorých ale nevyplynulo, že by spoločnosť TRIPLE s.r.o. akýmkoľvek spôsobom
porušila svoj záväzok. Žalobca iba uvádza, že spoločnosť TRIPLE s.r.o. ako sprostredkovateľ nevyvinula
žiadnu činnosť, napriek tomu ale nepoprel uzavretie sprostredkovaného obchodu. V ďalšom odstúpení
žalobca tvrdí, že spoločnosť TRIPLE s.r.o. nepreukázala odovzdanie diela, ale nespochybňuje, že dielo
odovzdané ako celok bolo a rovnako nepopiera vykonanie prác. V prípade týchto odstúpení žalovaný
poukazuje na to, že tieto boli odoslané až po splnení predmetu zmlúv. Možno konštatovať, že odstúpenia
sú iba účelové a boli vyhotovené len ako reakcia na zápočet. Žalovaný zároveň uvádza, že žalobca
nedoručil súdu odstúpenie aj k zmluve o dielo zo dňa 11.6.2016 ohľadom Revitalizácie centra obce Hráň,
preto možno konštatovať, že minimálne v tejto časti svoj záväzok účinne nepoprel, a preto je započítanie
v zmysle § 151 ods. 1 a 2 CSP nesporné.

11. Ďalej žalovaný uviedol, že pred podaním žaloby na súd, dňa 23.01.2013 uhradil žalobcovi sumu
87.615,82 € titulom faktúry žalobcu č. 2012066.



12. Žalobca zvyšok svojho nároku odôvodňuje (pravdepodobne) ako náhradu škody vo výške ušlého
zisku, ktorý stanovil na 20% z hodnoty nevykonaných prác (žaloba je v tomto smere zmätočná).
Žalovaný tiež popiera výšku náhrady ušlého zisku, nakoľko škoda/ušlý zisk v zmysle § 381 Obchodného
zákonníka (žalobca síce neuvádza žiadne zákonné ustanovenie, možno však dedukovať čo mal na
mysli) zjavne pri dodržaní zásad poctivého obchodného styku nemôže dosahovať v podmienkach
slovenského stavebníctva úrovne 20%.

13. Žalovaný ďalej uvádza, že žalobcovo odstúpenie od zmluvy neuznáva, nakoľko nebolo vykonané
v súlade so zmluvou o dielo a ani v súlade so zákonom. Dôvodom žalobcu pre odstúpenie od zmluvy
malo byť podstatné porušenie zmluvy v predmete jej plnenia. Nie je ale možné jednoznačne zistiť o
aké porušenie malo ísť, nakoľko z tohto oznámenia vyplývajú iba všeobecné citácie, bez uvedenia
konkrétnej právnej skutočnosti podmieňujúcej tento úkon. Nakoľko odstúpenie od zmluvy je účinné
momentom jeho doručenia, pričom žalobcom koncipované odstúpenie nemožno považovať za právny
úkon smerujúci k právnym účinkom, tak možno konštatovať, že žalovanému nebolo nikdy doručené
oznámenie, ktoré by malo za následok zánik zmluvy v zmysle § 340 a nasl. Obchodného zákonníka.
Žalovaný výslovne popiera platnosť odstúpenia od zmluvy a tým aj akúkoľvek náhradu škody. Bez
ohľadu na vyššie uvedené, predmetné odstúpenie od zmluvy o dielo je potrebné posudzovať podľa
ustanovení § 340 a nasl. Obchodného zákonníka. Pokiaľ mal žalobca odstúpiť od zmluvy pre podstatné
porušenie zmluvy, je potrebné zdôrazniť, že podľa § 341 ods.1 Obchodného zákonníka, je druhá strana
oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi druhej strane v omeškaní bezprostredne po tom, čo sa o
tomto porušení dozvedela. V opačnom prípade môže odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným
pre nepodstatné porušenie zmluvy (ods. 3 citovaného ustanovenia). V tomto prípade zmluva zanikne
- nastanú účinky odstúpenia - len po uplynutí primeranej dodatočnej lehoty pre plnenie (§ 350 ods.
1 Obchodného zákonníka), čo však nebolo žalovanému umožnené. Nárok žalobcu vyplýva z faktúry
č. 2012066 vyhotovenej dňa 15.08.2012 a splatnej dňa 18.11.2012. Medzi stranami neexistuje spor o
existencii ani splatnosti tejto faktúry. Ako žalovaný uviedol vo svojom odpore, uvedená faktúra podľa
ustanovenia bodu 6.4 Zmluvy o dielo č. 802/2012 nadobudla splatnosť 95 dní od doručenia. Žalobca
uviedol, že od zmluvy odstúpil písomne listom, ktorý mal byť doručený žalovanému dňa 27.02.2013, t.j.
takmer tri mesiace po splatnosti faktúry. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáha nároku, ktorý
bol splatný ešte pred doručením sporného odstúpenia do zmluvy.

14. Pokiaľ ide o termín dokončenia a odovzdania diela, žalovaný uvádza, že je potrebné vychádzať z
listín, ktoré do spisu doložil žalobca. V liste zo dňa 13.12.2012 s názvom „Výzva na okamžité uhradenie
faktúry 2012066“ žalobca prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu udáva, že dielo bolo odovzdané
investorovi 31.07.2012. Zároveň v tomto liste uvádza, že mesto Vranov nad Topľou vystavilo žalobcovi
„Referenčný list“, v ktorom vyjadrilo spokojnosť s termínom a kvalitou prevedených prác. V liste zo dňa
07.01.2012 (správne má byť 2013) s názvom „Vrátenie 2012066“ žalobca opäť uvádza, že dielo „je
hotové“ a okrem iného opäť poukazuje na referenčný list od mesta Vranov nad Topľou. V liste zo dňa
11.02.2013 s názvom „Vrátenie faktúry 200200139 a dobropisu 202200005“ žalobca vyjadril nesúhlas so
zmluvnými pokutami, nakoľko dielo malo byť odovzdané 31.07.2012, o čom majú byť potvrdené záznamy
a protokoly. Okrem toho žalovaný poukazuje aj na list žalobcu zo dňa 28.02.2013 s názvom „Odpoveď
k listu zo dňa 15.2.2013...“, kde žalobca opäť jasne zdôraznil, že dielo z jeho strany bolo odovzdané
riadne a včas, pričom neuznával zmluvnú pokutu. Z uvedených žalobcom doložených listín jednoznačne
vyplýva, že za nesporný dátum odovzdania diela sám žalobca považuje najneskôr deň 31.07.2012, čo
žalovaný nerozporuje. Preto možno konštatovať, že dielo bolo v čase doručenia odstúpenia dokončené,
faktúra bola riadne uhradená prostredníctvom zápočtu, a teda záväzok zanikol, čo spôsobuje faktickú
ako aj právnu nemožnosť od zaniknutej zmluvy odstúpiť.

15. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacimi obsah
spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom:
Žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. 802/2012, ktorej
predmetom bolo zhotovenie diela „Intenzifikácia separovaného zberu vo Vranove nad Topľou - stavebná
časť“. Termín začatia diela bol v zmysle článku 4 zmluvy 10.04.2012 a termín ukončenia diela bol
22.07.2012. V článku 5, bode 5.2. zmluvy bola dohodnutá cena diela s DPH 1 104 000,- €.
Dňa 15.08.2014 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 201266, splatnú dňa 18.11.2012, na sumu
586 674,57 €, ktorou žalovanému fakturoval výkon prác na základe zmluvy o dielo č. 802/2012 a to
revitalizácia jestvujúcich plôch, stojiská SO 01 až SO 109 a stavebné úpravy zberného dvora.



Listom zo dňa 13.12.2012 vyzval žalobca žalovaného na okamžitú úhradu faktúry 2012066, pričom
žalobca v tomto liste uvádza, že mu žalovaný listom zo dňa 07.11.2012 (Ing. MS 481/2012) oznámil,
že termín úhrady faktúry č. 2012066 bude „alikvotne posunutý“, čo žalovaný odôvodňuje drobnými
nedorobkami na stavbe.
Listom zo dňa 07.01.2013 vyzval žalobca žalovaného opätovne na plnenie záväzkov vyplývajúcich
z neuhradenej faktúry č. 2012066, pričom žalobca v liste zároveň uvádza, že nesúhlasí s vrátením
predmetnej faktúry žalovaným, nakoľko sám žalovaný mal na vznesenie výhrad 3 mesiace a opakovane
žalovaný žalobcovi listami zo dňa 07.11.2012, 07.12.2012 oznamoval, že posúva splatnosť faktúr o
alikvotný čas.
Z výpisu z účtu žalovaného vedenom vo VÚB, a.s. vyplýva, že dňa 23.01.2013 žalovaný uhradil žalobcovi
sumu 87 615,82 €, pričom ako VS je uvedené číslo faktúry: 2012066.
Listom zo dňa 13.12.2012 žalobca okrem iného vyzval žalovaného na okamžité zaplatenie faktúry č.
2012066. Opätovne vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie predmetnej faktúry č. 2012066 listom zo
dňa 07.01.2013.
Listom zo dňa 21.02.2013 oznámil žalobca žalovanému, že v súlade s ustanovením § 345 ods. 1, 2
ObZ odstupuje žalobca od zmluvy o dielo č. 802/2012 z dôvodu podstatného porušenia zmluvných
podmienok v predmete plnenia objednávateľom dohodnutých podľa zmluvy o dielo. Uvedené oznámenie
bolo žalovanému doručené dňa 27.02.2013.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 01/2013 zo dňa 18.01.2013 žalovaný ako postupník prevzal
od spoločnosti TRIPLE s.r.o. (ďalej ako „postupca“) pohľadávku postupcu vyplývajúcu z faktúry č.
6012044, zo dňa 03.09.2012, splatnú dňa 02.12.2012, vo výške 86.010,- € vystavenej voči žalobcovi.
Táto pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo dňa 16.08.2011 uzatvorenej medzi
postupcom a žalobcom. Postupca listom zo dňa 18.01.2013 oznámil žalobcovi postúpenie pohľadávky
na žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 21.01.2013 vykonal jednostranný zápočet tejto pohľadávky
86.010,- € a jej príslušenstva v sume 1.010,32 €, t.j. v celkovej výške 87.020,32 €, voči pohľadávke
žalobcu vyplývajúcej z faktúry žalobcu č. 2012066.
Na základe Zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo dňa 16.08.2011 vystavila spol. TRIPLE s.r.o. žalobcovi
faktúru č. 6012044, ktorú prevzala konateľka žalobcu p. Nachtmannová. Listom zo dňa 20.11.2012
požiadala spoločnosť TRIPLE s.r.o. žalobcu o odsúhlasenie pohľadávok k 20.11.2012 a to pohľadávky z
faktúry č. 6012044 splatnej dňa 02.12.2012 ako zmluvnú odmenu v sume 86 010,- €, s textom: „žiadame
obratom potvrdenie uznania pohľadávky v zmysle Obchodného zákonníka § 323 z dôvodu jednotnosti
v účtovaní“. Listom zo dňa 20.11.2012 žalobca prostredníctvom konateľky Mgr. Jany Nachtmanovej
potvrdil správnosť pohľadávok k 20.12.2012.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 02/2013 zo dňa 18.01.2013 žalovaný ako postupník prevzal
pohľadávku postupcu vyplývajúcu z faktúry č. 6011079, zo dňa 19.09.2011, splatná 02.10.2011, vo
výške 65.280,- €, čiastočne uhradená dňa 10.10.2011 vo výške 10.880,- €, t.j. vo výške 54.400,- €, voči
žalobcovi. Táto pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o dielo zo dňa 24.02.2011 uzatvorenej medzi postupcom
a žalobcom. Postupca listom zo dňa 18.01.2013 oznámil žalobcovi postúpenie tejto pohľadávky na
žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 21.01.2013 vykonal jednostranný zápočet tejto pohľadávky 54.400,-
€ a jej príslušenstva v sume 12.702,40 €, t.j. v celkovej výške 67.102,40 € voči pohľadávke žalobcu
vyplývajúcej z faktúry žalobcu č. 2012066.
K predmetnej Zmluve o dielo zo dňa 24.02.2011 bol dňa 01.08.2011 vystavený Preberací protokol medzi
žalobcom a spol. TRIPLE s.r.o., ktorý bol podpísaný konateľkou spol. žalobcu, predmetom ktorého bolo
odovzdanie dohodnutého diela v zmysle platnej zmluvy.
Listom zo dňa 20.11.2012 požiadala spoločnosť TRIPLE s.r.o. žalobcu o odsúhlasenie pohľadávok k
20.11.2012 a to pohľadávky z faktúry č. 6011079, splatnej dňa 10.10.2012, predstavujúcej zmluvnú
odmenu a to v neuhradenej časti 54 400,- €, s textom: „žiadame obratom potvrdenie uznania pohľadávky
v zmysle Obchodného zákonníka § 323 z dôvodu jednotnosti v účtovaní“. Listom zo dňa 20.11.2012
žalobca prostredníctvom konateľky Mgr. Jany Nachtmanovej potvrdil správnosť pohľadávok z faktúry č.
6011079 k 20.12.2012.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 03/2013 zo dňa 18.01.2013 žalovaný ako postupník prevzal
pohľadávku postupcu vyplývajúcu z faktúry č. 6012050, zo dňa 07.11.2012, splatná 07.12.2012, vo výške
54.840,- €, voči žalobcovi. Táto pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o dielo zo dňa 11.06.2012 uzatvorenej
medzi postupcom a žalobcom. Postupca listom zo dňa 18.01.2013 oznámil žalobcovi postúpenie tejto
pohľadávky na žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 21.01.2013 vykonal jednostranný zápočet tejto
pohľadávky 54.840,- € a jej príslušenstva v sume 1.206,48 €, t.j. v celkovej výške 56.046,48 € voči
pohľadávke žalobcu vyplývajúcej z faktúry žalobcu č. 2012066.



K predmetnej Zmluve o dielo zo dňa 11.06.2012 bol dňa 09.07.2012 vystavený Preberací protokol medzi
žalobcom a spol. TRIPLE s.r.o., ktorý bol podpísaný konateľkou spol. žalobcu, predmetom ktorého bolo
odovzdanie dohodnutého diela na zákazku v zmysle platnej zmluvy.
Listom zo dňa 20.11.2012 požiadala spoločnosť TRIPLE s.r.o. žalobcu o odsúhlasenie pohľadávok k
20.11.2012 a to pohľadávky z faktúry č. 6012050, splatnej dňa 07.12.2012, predstavujúcej zmluvnú
odmenu a to v neuhradenej časti 54 840,- €, s textom: „žiadame obratom potvrdenie uznania pohľadávky
v zmysle Obchodného zákonníka § 323 z dôvodu jednotnosti v účtovaní“. Listom zo dňa 20.11.2012
žalobca prostredníctvom konateľky Mgr. Jany Nachtmanovej potvrdil správnosť pohľadávok z faktúry č.
6012050 k 20.12.2012.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 04/2013 zo dňa 18.01.2013 žalovaný ako postupník prevzal
pohľadávku postupcu vyplývajúcu z faktúry č. 6012048, zo dňa 30.10.2012, splatná 28.04.2013, vo
výške 120.000,- €, voči žalobcovi. Táto pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo
dňa 16.08.2011 uzatvorenej medzi Postupcom a žalobcom. Postupca listom zo dňa 18.01.2013 oznámil
žalobcovi postúpenie tejto pohľadávky na žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 30.04.2013 vykonal
jednostranný zápočet tejto pohľadávky 120.000,- € voči pohľadávke žalobcu vyplývajúcej z faktúry
žalobcu č. 2012066.
Listom zo dňa 20.11.2012 požiadala spoločnosť TRIPLE s.r.o. žalobcu o odsúhlasenie pohľadávok k
20.11.2012 a to pohľadávky z faktúry č. 6012048, splatnej dňa 28.04.2013, predstavujúcej zmluvnú
odmenu vo výške 120 000,- €, s textom: „žiadame obratom potvrdenie uznania pohľadávky v zmysle
Obchodného zákonníka § 323 z dôvodu jednotnosti v účtovaní“. Listom zo dňa 20.11.2012 žalobca
prostredníctvom konateľky Mgr. Jany Nachtmanovej potvrdil správnosť pohľadávok z faktúry č. 6012048
k 20.12.2012.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 05/2013 zo dňa 18.01.2013 žalovaný ako postupník prevzal
pohľadávku postupcu vyplývajúcu z faktúry č. 6012049, zo dňa 06.11.2012, splatná 04.06.2013, vo
výške 120.000,- €, voči žalobcovi. Táto pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo
dňa 16.08.2011 uzatvorenej medzi postupcom a žalobcom. Postupca listom zo dňa 18.01.2013 oznámil
žalobcovi postúpenie tejto pohľadávky na žalovaného. Žalovaný listom zo dňa 04.06.2013 vykonal
jednostranný zápočet tejto pohľadávky 120.000,- € voči pohľadávke žalobcu vyplývajúcej z faktúry
žalobcu č. 2012066.
Listom zo dňa 20.11.2012 požiadala spoločnosť TRIPLE s.r.o. žalobcu o odsúhlasenie pohľadávok k
20.11.2012 a to pohľadávky z faktúry č. 6012049, splatnej dňa 04.06.2013, predstavujúcej zmluvnú
odmenu vo výške 120 000,- €, s textom: „žiadame obratom potvrdenie uznania pohľadávky v zmysle
Obchodného zákonníka § 323 z dôvodu jednotnosti v účtovaní“. Listom zo dňa 20.11.2012 žalobca
prostredníctvom konateľky Mgr. Jany Nachtmanovej potvrdil správnosť pohľadávok z faktúry č. 6012049
k 20.12.2012.
Listom zo dňa 29.01.2013, doručenom spol. TRIPLE dňa 12.03.2013, žalobca odstúpil od Zmluvy o
sprostredkovaní obchodu uzavretej dňa 16.08.2011.
Listom zo dňa 28.01.2013, doručenom spol. TRIPLE dňa 12.03.2013, žalobca odstúpil od Zmluvy o dielo
uzavretej dňa 11.06.2012 (Dostavba kanalizácie m.č. Podsadek Stará Ľubovňa).
Listom zo dňa 28.01.2013, doručenom spol. TRIPLE dňa 12.03.2013, žalobca odstúpil od Zmluvy o dielo
uzavretej dňa 11.06.2012 (revitalizácia centra obce Hráň).
Listami zo dňa 11.02.2013, doručenom žalovanému dňa 14.02.2013, oznámil žalobca žalovanému, že
postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o dielo zo dňa 24.02.2011, Zmluvy o dielo zo dňa 11.06.2012 a zo
Zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo dňa 16.08.2011 považuje za neplatné, nakoľko od predmetných
zmlúv spoločnosť žalobcu odstúpila z dôvodu, že nedošlo k ich splneniu riadne a včas, pričom
v niektorých prípadoch nedošlo k splneniu vôbec, čím došlo k podstatnému porušeniu povinností
postupcu.

16. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 329 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) veriteľ je povinný prijať aj
čiastočné plnenie záväzku, pokiaľ čiastočné plnenie neodporuje povahe záväzku alebo hospodárskemu
účelu sledovanému veriteľom pri uzavretí zmluvy, ak tento účel je v zmluve vyjadrený alebo v čase
uzavretia zmluvy dlžníkovi známy.
Podľa § 324 ods.2 ObZ zväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok
už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
Podľa § 349 ods. 1ObZ ObZ odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav
vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky
odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.



Podľa § 358 ObZ na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu
však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali
spôsobilými na započítanie.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka (s poukazom na §1 ods. 2 ObZ), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné
pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak
niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď
sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 387 ods.1 ObZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 388 ods. 1 ObZ premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho
však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 391 ods.1 ObZ pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa,
keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 392 ods.1, prvá veta ObZ pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď
sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).
Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a
na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.
Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.
Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho
riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste
ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4,
vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku
určenému v zmluve.
Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však
nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu
nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
Podľa § 565 Obchodného zákonníka, ak objednávateľ využije podľa ustanovení uvedených v § 564
právo odstúpiť od zmluvy týkajúcej sa predmetu diela, ktorý nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi,
neplatí § 441. Objednávateľ však nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak vady diela neoznámil včas
zhotoviteľovi.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

17. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žalobcu, s ktorým žalovaný súhlasil, súd postupujúc v súlade s
§ 144 a nasl. C.s.p. konanie v časti o zaplatenie 87.615,82 € s príslušenstvom zastavil.

18. Po späťvzatí zostalo predmetom konania zaplatenie istiny 602.523,84 Eur s príslušenstvom, pričom
súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný v časti 48.889,55
Eur s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.



19. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, považoval súd za preukázané, že medzi
žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola platne uzavretá Zmluva o dielo č.
802/2012, pričom uvedená zmluva svojim obsahom zodpovedá zmluve o dielo tak, ako je tento zmluvný
typ vymedzený v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi
konania sporná. Rovnako nebola medzi stranami sporu sporná hodnota prác vykonaných žalobcom na
predmetnom diele v celkovej hodnote 586.674,57 €, v rozsahu v akom ich žalobca počas trvania zmluvy
žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 2012066.

20. Spornou medzi účastníkmi bola predovšetkým otázka platnosti odstúpenia od zmluvy, ktorej
neplatnosť namietal žalovaný, premlčanie práva žalobcu na zaplatenie sumy 586.674,57 Eur, ďalej
otázka platnosti započítania, ktorú vykonal žalovaný ako aj nárok žalobcu na zaplatenie sumy
103.465,09 Eur.

21. Odstúpenie od zmluvy vykonané žalobcom dňa 21.02.2013, doručené žalovanému dňa 27.02.2013,
považuje súd za platné. Zákon ustanovuje zmluvným stranám možnosť odstúpenia od zmluvy
predovšetkým pri omeškaní (napr. § 345 a nasl. OBZ ), pri vadnom plnení (napr. § 436 ods. 1ObZ) a
iných prípadoch (napr. §547 ods. 5 OBZ). V danom prípade je nesporné, že žalovaný bol v omeškaní so
zaplatením faktúry č. 2012066, čo zakladalo v súlade s § 345 a nasl. ObZ právo žalobcu na odstúpenie
o zmluvy o dielo, ktoré žalobca využil a dňa 21.02.2013 žalovanému oznámil, že od predmetnej zmluvy
odstupuje (uvedené oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 27.02.2013).

22. Súd, aplikujúc vyššie uvedené na odstúpenie od zmluvy urobené žalobcom v písomnej forme dňa
21.02.2013, považuje predmetné odstúpenie od zmluvy za platné. Z obsahu odstúpenia, ktoré obsahuje
odkaz na povinnosť žalovaného upravenú v zmluve o dielo riadne uhrádzať jednotlivé faktúry, spolu s
odkazom na § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka a v závere spolu s výzvou na úhradu dlžnej sumy 499
059,75 € v zmysle vystavenej faktúry č. 2012066, je podľa názoru súdu možné jednoznačne určiť, že k
uvedenému odstúpeniu od zmluvy došlo z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného, ktorá spočívala v
nezaplatení ceny za vykonané práce, ktoré boli žalobcom žalovanému vyúčtované faktúrou č. 2012066
v sume 499 058,75 €. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že v danom okamihu zo strany
žalovaného neexistovalo žiadne iné porušenie povinnosti žalovaného vyplývajúce z predmetnej zmluvy
o dielo, a aj preto žalovanému muselo byť zrejmé a nepochybné, v porušení ktorej konkrétnej povinnosti
žalobca vidí dôvod na odstúpenie od zmluvy, pričom ale súd opätovne dodáva, že uvedené porušenie
povinnosti je z obsahu predmetného odstúpenia jednoznačné a nezameniteľne identifikovateľné.

23. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že odstúpenie od zmluvy nebolo urobené včas, s týmto tvrdením
sa súd nestotožňuje. Žalobca od zmluvy odstúpil písomne listom, ktorý bol doručený žalovanému dňa
27.02.2013, pričom splatnosť faktúry (tak ako to uvádza aj samotný žalovaný v jednom zo svojich podaní)
nastala uplynutím 95 dní od jej doručenia, teda dňa 30.11.2012. Následne žalobca vyzval žalovaného na
plnenie listami zo dňa 13.12.2012 a dňa 07.01.2013 a následne listom zo dňa 21.02.2013, doručenom
žalovanému dňa 27.02.2013, od zmluvy odstúpil. Súd má za to, že takýto postup je obvyklý a uplynutie
doby necelých troch mesiacov medzi termínom splatnosti faktúry a odstúpením od zmluvy, nie je možné
považovať za neprimerane dlhú.

24. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že k odstúpeniu od zmluvy došlo až po odovzdaní diela, a teda
žalobca nemohol odstúpiť od predmetnej zmluvy, nakoľko táto zanikla splnením predmetu zmluvy, ani
s týmto tvrdením žalovaného sa súd nestotožnil. Pokiaľ si účastníci zmluvy o dielo v tejto zmluve
dohodli, že dielo bude nimi odovzdané a prevzaté na základe zápisnice (protokolárne), čím sa odchýlili
od ustanovenia § 554 ods. 1 ObZ, a k tomuto protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela medzi
nimi nedošlo, dielo nemožno považovať za odovzdané a prevzaté, a teda za vykonané (napr. NS
ČR sp. zn.: 32Cdo 358/2012). Vychádzajúc z listinných dôkazov predložených v konaní, dielo ku dňu
odstúpenia od zmluvy nebolo riadne odovzdané, nakoľko absentuje odovzdávací protokol, hoci v súlade
s ustanovením čl. 8, bod 12 zmluvy o dielo, boli strany povinné spísať o prevzatí jednotlivých častí
predmetu zmluvy preberací protokol, potvrdzujúci splnenie zmluvných povinností dodávateľa, resp. s
uvedením nedostatkov a termínov. Uvedené platí aj na ukončenie celého predmetu zmluvy. Vzhľadom
na to, že v konaní nebolo preukázané, že by bolo dielo, resp. jeho dokončená časť, ku dňu odstúpenia
od zmluvy odovzdané, má súd za to, že žalobca mohol od zmluvy dňa 21.02.2013 platne odstúpiť. Súd
má za to, že termín odovzdania diela investorovi nie je možné zamieňať s termínom odovzdania diela v
zmysle zmluvy o dielo uzavretej medzi objednávateľom a a zhotoviteľom.



25. Následne sa súd musel vysporiadať s námietkou premlčania vznesenou žalovaným, ktorú vzniesol
v zmysle § 152 C.s.p. a to vo vzťahu k celému žalobcom vymáhateľnému nároku vo výške 586.674,57
€, ktorý vyplýva z faktúry č. 2012066 zo dňa 15.08.2012. Žalovaný má za to, že všeobecná štvorročná
premlčacia doba začala plynúť momentom uplynutia doby splatnosti faktúry č. 2012066, t .j. dňa
01.12.2012 a uplynula dňa 01.12.2016. Žalobca podal samotný návrh dňa 27.02.2017, t. j. viac ako dva
mesiace po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty. V danej veci si však žalobca svoj nárok neuplatňuje
z titulu faktúry č. 2012066, ale ide o nárok upravený v ustanovení § 351 ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého
odstúpením zmluva zaniká, pričom účinky odstúpenia nastávajú až okamihom tohto odstúpenia, teda
ex nunc. To znamená, že v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy a
plnenia poskytnuté pred odstúpením od zmluvy si strany majú vrátiť (synalagmatický záväzok). Uvedené
má ten následok, že žalobca si už nemôže okamihom doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému
(27.02.2013) uplatniť právo na zaplatenie ceny vykonaných prác v zmysle vystavenej faktúry a musí
si uplatňovať svoje nároky výlučne len v súlade s ustanovením § 351 ObZ, pričom vzhľadom na
charakter plnenia žalobcu spočívajúcom vo vykonaných prácach na diele, má žalobca právo požadovať
od žalovaného peňažný ekvivalent. Keďže odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovanému dňa
27.02.2013, premlčacia doba začala plynúť dňa 28.02.2013 a štvorročná premlčacia lehota uplynula dňa
28.02.2017. Žaloba bola doručená súdu dňa 27.02.2017, teda pred uplynutím premlčacej lehoty.

26. Pokiaľ ide o žalovaným uplatnenú kompenzačnú námietku, túto súd považuje za dôvodnú. Žalovaný
súdu riadne preukázal existenciu pohľadávok spôsobilých na započítanie, ktoré žalovaný získal na
základe zmlúv o postúpení pohľadávok uzavretých medzi žalovaným a spoločnosťou TRIPLE s.r.o. Ide
o nasledujúce pohľadávky:
- pohľadávku postupcu vyplývajúcu z faktúry č. 6012044, zo dňa 03.09.2012, splatná 02.12.2012, vo
výške 86.010,- € voči žalobcovi. Táto pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo dňa
16.08.2011 uzatvorenej medzi postupcom a žalobcom.
- pohľadávku postupcu vyplývajúcu z faktúry č. 6011079, zo dňa 19.09.2011, splatná 02.10.2011, vo
výške 65.280,- €, čiastočne uhradená dňa 10.10.2011 vo výške 10.880,- €, t.j. vo výške 54.400,- €, voči
žalobcovi. Táto pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o dielo zo dňa 24.02.2011 uzatvorenej medzi postupcom
a žalobcom
- pohľadávku postupcu vyplývajúcu z faktúry č. 6012050, zo dňa 07.11.2012, splatná 07.12.2012,
vo výške 54.840,- €, voči žalobcovi. Táto pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o dielo zo dňa 11.06.2012
uzatvorenej medzi postupcom a žalobcom
- pohľadávku postupcu vyplývajúcu z faktúry č. 6012048, zo dňa 30.10.2012, splatná 28.04.2013, vo
výške 120.000,- €, voči žalobcovi. Táto pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo
dňa 16.08.2011
- pohľadávku Postupcu vyplývajúcu z faktúry č. 6012049, zo dňa 06.11.2012, splatná 04.06.2013, vo
výške 120.000,- €, voči žalobcovi. Táto pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo
dňa 16.08.2011 uzatvorenej medzi postupcom a žalobcom.
Existenciu týchto pohľadávok žalobca prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu opakovane
potvrdil, keď svojim podpisom potvrdil zostatok pohľadávky spoločnosti TRIPLE s.r.o. voči žalobcovi,
po tom ako ho na uvedené vyzvala spoločnosť TRIPLE s.r.o.. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že
predmetné potvrdenie zostatku konateľkou žalobcu samé o sebe nespĺňa zákonom stanovené náležitosti
pre uznanie dlhu, na druhej strane však súd poukazuje na to, že žalobca po doručení predmetných
faktúr tieto nikdy nerozporoval, spol. TRIPLE s.r.o. ich nikdy nevrátil ako neoprávnene vystavené, naopak
následne odsúhlasil ich zostatok a to priamo prostredníctvom osoby svojho konateľa. Rovnako konateľka
žalobcu podpísala aj odovzdávacie protokoly k jednotlivým zmluvám o dielo a ani vtedy nevzniesla
námietky k vykonaným prácam zo strany spol. TRIPPLE s.r.o.. Až následne po tom, ako žalovaný doručil
žalobcovi oznámenie o postúpení pohľadávky a oznámenie o započítaní, žalobca od predmetných
zmlúv odstúpil a začal rozporovať oprávnenosť predmetných faktúr a namietal nevykonanie jednotlivých
činností v zmysle uzavretých zmlúv. Takýto postup žalobcu považoval súd za účelový.

27. Vo vzťahu k návrhom na vykonanie dokazovania výsluchom bývalej konateľky žalobcu p.
Nachtmannovej a súčasného konateľa žalobcu za účelom preukázania neexistencie povinnosti žalobcu
plniť na základe faktúr vystavených spol. TRIPLE s.r.o., súd uvádza, že súd nevykonal žalobcom
navrhované dokazovanie s poukazom na uplatnenie koncentračnej zásady, nakoľko uvedené návrhy
žalobca neuplatnil včas. Žalobca sa už v podaní zo dňa 14.11.2017, ktoré doručil súdu dňa 22.03.2018,
vyjadril k tomu, že neuznáva žalovaným vykonaný zápočet, nakoľko pohľadávky nie sú spôsobilé na



započítanie, avšak v tomto podaní nenavrhol vykonať žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené nenavrhol ani počas predbežného prejednania veci dňa 23.03.2018. Vykonanie dôkazov
na preukázanie týchto svojich tvrdení navrhol až na pojednávaní konanom dňa 25.04.2018. Súd má
za to, že na strane žalobcu neexistovala žiadna objektívna skutočnosť, pre ktorú nemohol navrhnúť
súdu vykonanie týchto dôkazy už v podaní, ktoré doručil súdu dňa 23.03.2018, a preto súd uvedené
dôkazy nevykonal a na tieto návrhy neprihliadol, nakoľko tieto návrhy žalobca mohol predložiť už skôr,
ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 C.s.p.). Vzhľadom na
vyššie uvedené, keďže došlo k zániku záväzku vo výške 450.169,20 Eur, a to vzájomným započítaním
pohľadávok žalobcu a žalovaného, a to v sume 87.020,32 Eur ku dňu 21.01.2013, v sume 67.102,40 Eur
ku dňu 21.01.2013, v sume 56.046,48 Eur ku dňu 21.01.2013, v sume 120.000,- Eur ku dňu 30.04.2013
a v sume 120.000,- Eur ku dňu 04.06.2013, súd žalobu v časti o zaplatenie 450.169,20 Eur zamietol. Vo
vzťahu k sume 48.889,55 Eur, predstavujúcej hodnotu žalobcom vykonaných prác, ktorá po započítaní
zostala neuhradená, súd uvádza, že uvedená suma nemôže predstavovať zádržné, ktoré by si žalovaný
bol oprávnený ponechať v zmysle zmluvy o dielo, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie došlo k platnému
odstúpeniu od zmluvy so všetkými s tým spojenými účinkami, a preto žalovaný nemá právo uvedenú
sumu zadržať (navyše za stavu, keď v konaní nebolo preukázané, že by si žalobca voči žalovanému
uplatnil nároky z vád vzťahujúce sa k žalobcom vykonaných prác na diele).

28. V žalobe si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 103.462,09 Eur s príslušenstvom,
predstavujúcej 20% ceny nevykonanej časti diela. Súd považoval tento nárok žalobcu za nepreukázaný,
a preto žalobu v tejto časti zamietol. Pokiaľ ide o spôsob výpočtu žalobcom uplatnenej sumy 103.465,09
€, ktorú si žalobca vypočítal tak, že od ceny diela 1.108.000,- € odpočítal hodnotu ním skutočne
vykonaných prác (ktorá nebola sporná) 586.674,57 € a následne túto sumu navýšil o 20 %, na základe
čoho dospel k sume vo výške 103.465,09 €, má súd za to, že uvedený spôsob výpočtu je ničím
nepodložený a súdu nie je zrejmé na akom právnom základe k nemu žalobca dospel. V súlade so
zákonnou dikciou § 548 ods. 2 ObZ platí, že z dohodnutej ceny diela sa odpočíta všetko, čo sa
ušetrilo nevykonaním diela - ide prevažne o náklady (napr. za materiál, energie, mzdy, dopravu), ktoré
zhotoviteľovi nevzniknú z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy. V zmysle rozhodovacej praxe súdov
sa cena za čiastočne zhotovené dielo určuje podľa cien dohodnutých zmluvnými stranami v zmluve, resp.
spôsobom uvedeným v zmluve. Najmä sa do nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny za dielo započítajú
reálne vykonané položky z rozpočtu, nevykonané položky sa neberú do úvahy. V súvislosti s uvedeným
nárokom súd poukazuje aj na to, že vychádzajúc z obsahu zmluvy je nesporné, že žalobca ako zhotoviteľ
nevykonal celé dielo, vykonal len práce v hodnote 586.674,57 € (hodnota vykonaných prác, stanovená
samotným žalobcom, nebola medzi stranami sporná), pričom uvedený nárok si uplatňuje ako nárok
vyplývajúci mu z titulu odstúpenia od zmluvy. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 548 ods. 2 ObZ
patrí zhotoviteľovi pri odstúpení od zmluvy pre omeškanie objednávateľa cena diela na základe zmluvy,
od ktorej sa odpočíta čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu - uvedené teda znižuje
zmluvne dohodnutú cenu diela o úsporu zhotoviteľa spočívajúcu iba v čiastočnom vykonaní diela. Keďže
však v prejednávanej veci nebola medzi stranami sporu sporná hodnota žalobcom vykonaných prác,
teda hodnota ním vykonaného diela, súd nevidel dôvod, aby došlo k určeniu ceny diela v rozsahu a
spôsobom, ktorý vykonal žalobca. Pokiaľ by mal žalobca za to, že vykonal práce v hodnote prevyšujúcej
sumu 586.674,57 Eur (ktorú skutočnosť žalobca v konaní netvrdil), musel by uvedené aj preukázať.
Pokiaľ by uvedená suma mala predstavovať ušlý zisk, ktorého výšku žalobca stanovil pomocou „hrubej
marže“ na 20% z hodnoty nevykonaných prác, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že
by na jeho strane došlo v súvislosti s predmetnou zmluvou o dielo k vzniku akejkoľvek škody, a to ani
škody v podobe ušlého zisku. Ušlý zisk nie je možné preukazovať štatistickým údajom zverejneným
na internetovej stránke, nakoľko ušlý zisk konkrétneho podnikateľského subjektu je individualizovaný
údaj, ktorý sa určuje na základe presných účtovných kritérií a nie je ho možné určiť odkazom na
všeobecný údaj o priemernom zisku v oblasti stavebníctva podľa štatistiky. Súd však predovšetkým vo
vzťahu k tomuto nároku, bez ohľadu na jeho právnu kvalifikáciu, má za to, že žalobca pokiaľ ide o výšku
nároku, neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný uvedený nárok žalobcu v tejto časti namietal už v replike
(odpore) a aj súd na predbežnom prejednaní sporu uviedol, že v tejto časti považuje nárok žalobcu
za nepreukázaný. Napriek tomu žalobca od podania žaloby dňa 27.02.2017 do termínu pojednávania
05.09.2018 nepredložil súdu žiaden dôkaz preukazujúci opodstatnenosť jeho nároku a jeho výšku. Súd
po vypočutí záznamu z pojednávania zistil, že žalobca uviedol v závere pojednávania, pri nariadení
nového termínu pojednávania, že žiada, aby súd odročil pojednávanie o viac ako mesiac, nakoľko si dá
urobiť znalecký posudok. Takýto postup však súd nepovažuje za riadny návrh na vykonanie dôkazu v
zmysle platného Civilného sporového poriadku, avšak bez ohľadu na uvedené, súd poukazuje na to, že



nasledujúce pojednávanie nariadil až na 5. september 2018, čo je takmer 4 mesiace od pojednávania
konaného dňa 25.04.2018, a napriek tomu žalobca tento znalecký posudok na pojednávaní konanom
dňa 05.09.2018 nepredložil, hoci už od doručenia repliky (odporu) žalovaného žalobcovi dňa 09.11.2017
mal vedomosť, že žalovaný tento nárok žalobcu namieta. Súd má za to, že uvedený postup je v rozpore
s koncentračnou zásadou, keďže žalobcovi nič nebránilo, aby si dal vyhotoviť znalecký posudok už pri
podaní žaloby, resp. po tom, ako mu bola doručená replika žalovaného. Súd považuje vyššie uvedený
postup žalovaného v rozpore so základnými zásadami C.s.p., nakoľko má za to (prihliadnuc pritom aj
na právnu zložitosť prejednávanej veci), že žalobca, navyše zastúpený advokátom, mal dostatok času
a priestoru, aby využil všetky prostriedky procesného útoku a predložil potrebné dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení spolu so žalobou (najneskôr po to ako mu bol doručený odpor podaný žalovaným), preto
súd postupujúc podľa čl. 8 v spojení s § 153 ods. 2 C.s.p. na tieto návrhy žalobcu neprihliadal. Na
podporu vyššie uvedeného súd dodáva, že odpor žalovaného bol doručený žalobcovi dňa 09.11.2017,
pričom súd žalobcovi stanovil lehotu na vyjadrenie k podanému odporu 15 dní, žalobca svoje vyjadrenie
však doručil súdu až dňa 22.03.2018 a už z toho dôvodu na prostriedky procesného útoku, resp. obrany
žalobcu uvádzané v tomto vyjadrení, s poukazom na aplikáciu koncentračnej zásady, súd nebol povinný
prihliadať.

29. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keď súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie
450.169,20 Eur s príslušenstvom, v ktorej došlo k zániku pohľadávok započítaním a v časti o zaplatenie
sumy 103.462,09 Eur, ktorý nárok žalobca v konaní nepreukázal, neuhradené zostali práce vykonané
žalobcom (ktorých vykonanie a hodnota neboli medzi stranami sporné) spolu o výške 48.889,05 Eur,
ktorú sumu súd priznal žalobcovi.

30. Žalobcovi, vzhľadom na omeškanie žalovaného so zaplatením jeho nároku po odstúpení od zmluvy,
vznikol v súlade s § 369 Obchodného zákonníka aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej
výške. Dobu omeškania súd určil v závislosti od doby, kedy došlo k postupnému zániku záväzku
žalovaného započítaním jednotlivých (postúpených) pohľadávok žalovaného, tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a 2 C.s.p..
Úspech žalobcu zo žalovanej pohľadávky 690.139,66 € s príslušenstvom predstavuje súdom priznaná
suma 48.889,05 €, čo zodpovedá úspechu žalobcu v pomere 7,1 % a jeho neúspech, ktorý je úspechom
žalovaného, je 92,9 %. Pomer úspechu žalobcu je 7,1 % k úspechu žalovaného 92,9 %, z čoho vyplýva
nárok žalovaného na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 85,8 % (92,9 % mínus 7,1 %).
Žalovaný mal teda vo veci úspech v pomere 85,8 %, preto mu v súlade s § 255 C.s.p. vznikol nárok
na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 C.s.p.).

32. Proti tomuto rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote žalobca. Odvolal sa proti výroku II v časti
priznaného príslušenstva a výrokov v čísle III a IV napadnutého rozsudku. Poukázal na skutočnosť, že
súd I. inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

33. Zdôraznil, že súd I. inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nekriticky preberá tvrdenia
žalovaného o existencii žalovaným deklarovaných pohľadávok voči žalobcovi, ktoré mal nadobudnúť
v konaní predloženými zmluvami o postúpení pohľadávok. Žalobca uplatnenú kompenzačnú námietku
poprel a namietal dodanie plnenia postupcom predmetných pohľadávok a to spoločnosťou TRIPPLE
s.r.o.. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam nakoľko žalovaný existenciu pohľadávok, ktorých sa uplatnenie kompenzačnej námietky
týka nepreukázal nijakými relevantnými listinnými dôkazmi, ktoré by osvedčili, že skutočne nastalo
plnenie zakladajúce povinnosť žalobcu za toto plnenie zaplatiť. Listinné dôkazy predložené žalobcom
nepreukazujú reálnosť dodaného plnenia a jeho existenciu a z uvedeného je zrejmé, že súd prvej
inštancie na žalovaným uplatnenú kompenzačnú námietku nemal prihliadnuť. Nad rámec uvedeného
poukazuje žalobca na skutočnosť, že navrhol doplniť dokazovanie o uloženie povinnosti žalovanému,
aby súdu predložil všetky prílohy zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré by preukazovali reálnosť plnenia
zo strany TRIPPLE s.r.o. voči žalobcovi, pričom súd uvedený dôkaz nevykonal. Čo sa týka žalobcom
uplatňovaného nároku na ušlý zisk má za to, že jeho preukázanie celonárodnou štatistikou daného
odvetvia je relevantným podkladom na ustálenie hodnoty nevygenerovaného zisku. V rámci napadnutej



časti výroku č. II o príslušenstve priznanej istiny uviedol, že vzhľadom na nepochybný nárok žalobcu na
zaplatenie celej žalovanej istiny s výnimkou časti žaloby, ktorú žalobca vzal späť je potrebné v odvolacom
konaní priznať žalobcovi všetko uplatnené príslušenstvo žalovanej istiny s výnimkou príslušenstva istiny,
ktorej sa žalobca naďalej nedomáha. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu I. inštancie v časti výrokov II., III. a IV. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
istinu 553.634,29 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne, zo sumy 553.634,29 Eur
od 28.2.2013 do zaplatenia. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

34. Proti rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal aj žalovaný. V časti, v ktorej bol zaviazaný zaplatiť
žalobcovi sumu 48.889,55 Eur spolu s úrokom z omeškania a v tom súvisiacom výroku o trovách
konania. Poukázal na skutočnosť, že v predmetnom rozsudku súd I. inštancie konštatoval, že žalobca si
uplatnil nárok v zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, z čoho vyplýva, že premlčacia lehota začala
plynúť až momentom doručenia odstúpenia. Rovnako toto odstúpenie vyhodnotil za platné, nakoľko bolo
urobené včas a pred splnením predmetu zmluvy. Od tohto sa potom odvíjala aj úvaha súdu o tom, že
nevyhovel námietke premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, keďže odstúpenie bolo doručené 27.02.2013 a
návrh bol podaný 27.02.2017, t. j. v posledný deň súdom určenej štvorročnej premlčacej lehoty. Žalovaný
zdôraznil, že nárok žalobcu vyplýva z faktúry č. 2012066 vyhotovenej dňa 15.08.2012 a splatnej dňa
18.11.2012, čoho dôkazom je aj príloha žaloby ako aj priamy odkaz na ňu v rámci zadefinovania
žalobného nároku. Medzi stranami neexistuje spor o existencii ani splatnosti tejto faktúry. Žalovaný
uviedol vo svojom odpore, že uvedená faktúra podľa ustanovenia bodu 6.4 Zmluvy o dielo č. 802/2012
nadobudla splatnosť 95 dní od doručenia. Žalobca uviedol, že od zmluvy odstúpil písomne listom, ktorý
mal byť doručený žalovanému dňa 27.02.2013, t. j. tri mesiace po splatnosti faktúry. Z uvedeného
je zrejmé, že žalobca sa domáha nároku, ktorý bol zjavne splatný ešte pred doručením sporného
odstúpenia od zmluvy. Zdôraznil, že právna teória ako aj prax spájajú s prejavom vôle odstúpiť od
zmluvy v obchodnom práve účinky ex nunc, t. j. od momentu doručenia takéhoto prejavu druhej strane.
Judikatúra českých súdov ako aj slovenských súdov v tomto smere zaujala jednoznačné stanovisko,
keď Najvyšší súd Českej republiky v sp. zn. 32 Odo 705/2005 konštatoval, že „V prípade odvolania
účinkov odstúpenia od zmluvy v ustanovení § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka však zákon v žiadnom
prípade tomuto právnemu úkonu účinky ex tunc nepriznáva, ako aj nepriznáva aj samotnému úkonu
odstúpenia od zmluvy na rozdiel od úpravy obsiahnutej v § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka." Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozhodnutí pod sp. zn. IM Obdo V2/2007 uviedol, že „odstúpením od zmluvy
v obchodných záväzkových vzťahoch zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy a strana, ktorej
pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, je povinná toto plnenie vrátiť. Na rozdiel
od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde sa účinným
odstúpením zrušuje zmluva od začiatku (ex tunc), účinky odstúpenia nastávajú až okamihom odstúpenia
(ex nunc). Plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy teda nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na
usporiadanie vzájomných vzťahov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa §
451 a nasl. OZ." Z citovaných rozsudkov ako aj z ustanovení §349 a §351 ObZ je zrejmý rozdiel medzi
odstúpením od zmluvy v občianskom a obchodnom práve, kde v občianskom práve sa účinky odstúpenia
od zmluvy prejavujú od počiatku (ex tunc), t.j. hľadí sa na právny vzťah ako keby nikdy neexistoval, ale v
obchodnom práve sa účinky odstúpenia od zmluvy prejavujú až momentom predpokladaným hmotným
právom (ex nunc), t.j. doručením (dôjdením) takéhoto odstúpenia druhej zmluvnej strane, pričom na
vzťahy vzniknuté pred momentom doručenia odstúpenia od zmluvy je nutné nahliadať ako na platné
vzťahy vzniknuté v tom čase z platnej zmluvy. K obdobným záverom dospel aj Krajský súd v Trenčíne,
ktorý okrem iného konštatoval, že súd neposudzuje platnosť odstúpenia od zmluvy ak sa prejednávajú
nároky vzniknuté pred odstúpením od zmluvy. Inak povedané, ak raz už nárok vznikol počas platnosti
zmluvy, ide o nárok zo zmluvy, a nie o nárok z odstúpenia.

35. Z uvedeného je zrejmé, že samotné odstúpenie od zmluvy nie je pre konanie o nároku žalobcu
podstatnou skutočnosťou, nakoľko na vzťahy, ktoré vznikli pred sporným odstúpením od zmluvy, t. j. vo
vzťahu k žalovanej faktúre, je potrebné nahliadať tak, že ide o záväzok v tom čase vychádzajúci z platnej
zmluvy, na ktorý nemá odstúpenie zmluvy žiaden vplyv pokiaľ nie je možná reštitúcia a teda práva a
povinnosti vyplývajúce z tohto záväzku žiadnym spôsobom nezanikli. Uviedol, že podľa §391 ods. 1
ObZ pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo
uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.



36. Medzi stranami nebolo sporné, že nárok žalobcu sa odvíja od faktúry č. 2012056, ktorej splatnosť
nastala 18.11.2012. Nie je preto tiež sporné, že išlo o nárok z platnej zmluvy, ktorý si mohol žalobca
uplatniť na súde už dňa 19.11.2012 a to bez ohľadu na to, či neskôr odstúpil od zmluvy. Právna
úprava premlčania je v obchodnom zákonníku upravená komplexne, t. j. použije sa na akýkoľvek
obchodnoprávny vzťah. Rovnako by bolo v tomto smere zaujímavé, čo by sa s nárokom podľa názoru
žalovaného stalo ak by žalobca podal žalobu už 19.11.2012 a následne by 27.2.2013 odstúpil - išlo by o
„nový" nárok a súd by žalobu zamietol, alebo by iba žalobcovi nepriznal príslušenstvo od 19.11.2012 do
27.2.2013, keďže nárok podľa súdu vznikol až odstúpením od zmluvy. Alebo si žalobca môže vybrať či
uplatní nárok z faktúry alebo nárok z odstúpenia? Žalovaný zdôrazňuje, že čo by sa potom stalo ak by
jeden súd zamietol nárok z faktúry a druhý súd by rozhodoval o obsahovo totožnom nároku z odstúpenia
- podľa prezentovanej úvahy by v tomto prípade predsa nemohlo ísť o prekážku rozhodnutej veci, keďže
odstúpením mal vzniknúť nový nárok - čo je ale v príkrom rozpore s princípom právnej istoty.

37. Zdôraznil, že analogicky možno použiť aj úpravu § 394 Obchodného zákonníka, ktorá obsahuje
úpravu začatia plynutia premlčacej lehoty v prípade odstúpenia. Odsek 1 predmetného ustanovenia
určuje začiatok plynutia premlčacej lehoty pri právach, ktoré vznikajú odstúpením, momentom účinnosti
odstúpenia. Ako už uviedol žalovaný, zdôraznil, že v podanej žalobe sa nejedná o nové právo, ale o
právo, ktoré vzniklo už pred odstúpením od zmluvy. Ustanovenie § 394 ods. 1 je určené najmä vo vzťahu
k § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, kedy je možná faktická reštitúcia po odstúpení od zmluvy. V
danom prípade ale reštitúcia nie je možná, nakoľko nie je možné žalobcovi vrátiť vykonané stavebné
práce, ale len mu poskytnúť peňažnú náhradu. Je nesporné, že v momente odstúpenia žalobca nemal
žiadne iné nároky ohľadom zaplatenia ceny diela ako tie, ktoré si už uplatnil faktúrou, počas platnosti
zmluvy. Inak povedané nárok žalobcu na zaplatenie vznikol najneskôr 18.11.2012, kedy si ho mohol
uplatniť žalobou na súde. Logicky teda nemôže ísť o nárok z odstúpenia ale nárok zo zmluvy, a teda ak
prvýkrát začala premlčacia lehota plynúť 19.11.2012, potom táto uplynula 18.11.2016 čoho dôsledkom je,
že ak žalobca podal žalobu dňa 27.02.2017, je námietka premlčania prezentovaná zo strany žalovaného
dôvodná.

38. Okrem toho zdôraznil, že podľa konštatačnej judikatúry vnútroštátnych súdov a rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Obdo V2/2007, prípadne rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 0bdo/20/2008), ako aj s poukazom na právnu teóriu, na plnenie poskytnuté
pred platným odstúpením od zmluvy je síce potrebné aplikovať § 351 Občianskeho zákonníka ale iba
vo vzťahu k nárokom, ktoré ešte nevznikli a ktorých dôvod zakladá samotné odstúpenie. Išlo napríklad
o nárok na zaplatenie vykonaných ale nevyfakturovaných prác, alebo o nárok na náhradu škody a
pod. Obdobne ani Krajský súd v Bratislave alebo Najvyšší súd nikdy neposudzoval nároky z faktúr
vzniknutých v obchodnoprávnych vzťahoch pred odstúpením od zmluvy ako nároky z odstúpenia a
priznal príslušenstvo k jednotlivým faktúram podľa ich splatnosti a nie až momentom odstúpenia.

39. Ďalším podstatným argumentom súdu pre neuznanie námietky premlčania bolo uznanie platnosti
samotného odstúpenia od zmluvy. Žalovaný naďalej trvá na tom, že odstúpenie ako právny úkon
urobený písomne, nie je dostatočne zrozumiteľný na to aby zakladal následky v podobe zániku zmluvy.
Zmluvné strany t.j. žalobca a žalovaný sa v zmluve o dielo dohodli, že akákoľvek zmena zmluvy bude
vykonaná písomne, preto ich písomný prejav je pre výklad prioritný. Nahrádzanie prejavu vôle žalobcu
výkladom súdu v tomto smere neobstojí, nakoľko ako aj sám súd uviedol vo vzťahu k zmluvám so
spoločnosťou TRIPLE s.r.o., žalobca opakovane dával účelové odstúpenia, ktoré nemali oporu v zákone
alebo v zmluve. Z písomného odstúpenia nie je možné jednoznačne zistiť o aké porušenie zmluvy
malo ísť, nakoľko z tohto oznámenia vyplývajú iba všeobecné citácie, bez uvedenia konkrétnej právnej
skutočnosti podmieňujúcej tento úkon. Ďalej zdôraznil, že súd I. inštancie vo vzťahu k odstúpeniu tiež
uviedol, že predmet zmluvy o dielo nebol doteraz odovzdaný, nakoľko zmluvné strany nepodpísali
protokol o prevzatí a odovzdaní, tak ako sa na tom dohodli v predmetnej zmluve. Na tomto podľa súdu
nič nemení tá skutočnosť, že dielo bolo dávno pred odstúpením od zmluvy odovzdané investorovi, v
čase doručenia odstúpenia bolo v užívaní už minimálne pol roka. Obdobne súd vyhodnotil aj písomné
vyhlásenia žalovaného, že dielo bolo riadne a včas vykonané, pričom termín odovzdania diela podľa
zmluvy bol dohodnutý na 22.07.2012 a žalobca od zmluvy odstúpil 27.2.2013. Žalobca a žalovaný si
v súvislosti s čl. 8.12 zmluvy o dielo dohodli, že o prevzatí jednotlivých častí diela spíšu protokol a že
za rovnakých podmienok podpíšu po ukončení diela konečný preberací protokol. Zdôraznil, že nikde v
textácii zmluvy nie je uvedené, že dielo sa považuje za odovzdané až podpísaním protokolu. Nemožno
sa preto stotožniť s názorom súdu, že sa strany odchýlili od ustanovenia § 554 ods. 1 Obchodného



zákonníka. Práve naopak, zmluvné strany si iba upresnili znenie § 554 ods. 6, v zmysle ktorého ak o to
požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany. V
zmluve ani v zákone nie je uvedená odkladacia podmienka, že dielo nie je odovzdané resp. vykonané až
do doby podpísania zápisnice. Preto dielo v čase odstúpenia od zmluvy bolo odovzdané a teda nebolo
možné od nej odstúpiť. Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

40. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie v časti výroku II a IV
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že žalobu v celosti zamietne a
žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

41. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Zdôraznil, že existencia pohľadávok odkúpených od
spoločnosti TRIPLE s.r.o. bola preukázaná jednak listinnými dôkazmi ako aj správaním žalobcu, ktorý
ich spochybnil až oneskorene, čo možno považovať za účelovú obranu. V predmetných listinných
dôkazoch bolo obsiahnuté aj prehlásenie štatutárneho orgánu o splnení zmluvy, ktoré bolo aj s ohľadom
na výkladové pravidlá právnych úkonov jednoznačné. Následné popretie takéhoto listinného dôkazu
nemožno považovať za právne irelevantné. Vo veci preukazovania ušlého zisku je žalovaný toho
názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a to ani minimálne. Odkaz na ročnú štatistiku je
nedostatočný, nakoľko je potrebné poukázať ušlý zisk dosahovaný spravidla v mieste a čase totožnom
s celým prípadom. Za miesto nemožno považovať celú Slovenskú republiku a rovnako za čas nemožno
považovať celý rok. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd nevyhovel odvolaniu žalobcu.
Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného. V plnej miere sa pridŕžal všetkých svojich tvrdení vo svojom
vyjadrení ako aj právnych hodnotení predmetného sporu. Vyjadrenia žalovaného považuje za účelové
s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich zákonných povinností.

42. Žalovaný sa vyjadril k stanovisku žalobcu a zdôraznil, že žalobca v predmetnom vyjadrení neuviedol
žiadne pre konania podstatné skutočnosti, vyslovene nepoprel tvrdenia žalovaného prezentované v
odvolaní proti rozsudku a preto aj z tohto možno usudzovať vhodnosť aplikácie ust. § 151 ods. 1 CSP.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný zotrváva na svojom odvolaní v celom rozsahu a žiada, aby
Krajský súd zrušil rozsudok súdu I. inštancie v častiach výroku II a IV a vec vrátil súdu I. inštancie na
nové konanie, alternatívne navrhol, aby zmenil napadnuté časti predmetného rozsudku a žalobu v celosti
zamietol.

43. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je nedôvodné, avšak odvolanie žalovaného v napadnutej časti považoval za dôvodné.

44. Odvolací súd prejednal odvolanie strán sporu bez nariadenia pojednávania s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia vo veciach, v ktorých rozhoduje súd
rozsudkom bez nariadenia pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

45. Odvolací súd zdôrazňuje, že napriek tomu, že v napadnutej časti vo výroku II došlo k zmene
napadnutého rozsudku, nenariadil v predmetnej veci pojednávanie, keďže podľa ust. § 384 ods. 1 CSP,
ak má odvolací súd za to, že súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sa. Odvolací súd má za to, že súd
I. inštancie správne zistil skutkový stav veci, avšak v napadnutej časti zo strany žalovaného vyvodil zo
správne zisteného skutkového stavu nesprávny právny záver. Z uvedených dôvodov nebolo potrebné
dopĺňať dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci v predmetnej veci.

46. Odvolací súd súhlasne ako súd I. inštancie má za preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom
a žalovaným ako objednávateľom bola platne uzatvorená zmluva o dielo č. 802/2012, pričom uvedená
zmluva svojim obsahom zodpovedá zmluve o dielo tak, ako je tento zmluvný typ uvedený v § 536 a
nasledujúcich Obchodného zákonníka. Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná.
Rovnako nebola medzi stranami sporná hodnota prác vykonaných žalobcom na predmetnom diele v
celkovej hodnote 586.674,57 Eur v rozsahu, v akom ich žalobca počas trvania zmluvy žalovanému
vyúčtoval faktúrou č. 2012066.



47. Spornou medzi stranami sporu bola predovšetkým otázka platnosti odstúpenia od zmluvy, ktorej
neplatnosť namietal žalovaný, premlčania práva žalobcu na zaplatenie sumy 586.674,57 Eur a
ďalej otázka platnosti započítania, ktorú vykonal žalovaný ako aj nárok žalobcu na zaplatenie sumy
103.465,09 Eur.

48. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu I. inštancie, že pokiaľ ide o započítanie
predmetnej pohľadávky v rozsahu 450.169,20 Eur vzájomným započítaním pohľadávok u žalobcu a
žalovaného a to v sume 87.020,32 Eur ku dňu 21.01.2013, v sume 67.102,40 Eur ku dňu 21.01.2013, v
sume 56.046,48 Eur ku dňu 31.01.2013, v sume 120.000,- Eur ku dňu 30.04.2013 a v sume 120.000,- Eur
ku dňu 04.06.2013, dané započítanie je platné a preto súd správne zamietol žalobu v časti o zaplatenie
450.169,20 Eur.

49. Žalovaný riadne preukázal existenciu pohľadávok spôsobilých na započítanie, ktoré žalovaný získal
na základe zmlúv o postúpení pohľadávok uzavretých medzi žalovaným a spoločnosťou TRIPLE
s.r.o. a to pohľadávky postupcu vyplývajúce z faktúry č. 6012044 zo dňa 30.09.2012 splatný dňa
02.12.2012, pohľadávku postupcu, vyplývajúcu z faktúry č. 6011079 zo dňa 19.09.2011 splatnej dňa
01.10.2011 vo výške 65.280,- Eur, ktorá čiastočne bola uhradená dňa 10.10. 2011 vo výške 10.880,00
Eur, t. j. vo výške 54.400,- Eur voči žalobcovi. Táto vyplýva zo zmluvy o dielo zo dňa 24.02.2011
uzatvorenej medzi postupcom a žalobcom, pohľadávku postupcu, vyplývajúcu z faktúry č. 6012050 zo
dňa 07.11.2012, splatná 07.12.2012 vo výške 54.840,- Eur voči žalobcovi. Táto pohľadávka vyplýva zo
zmluvy o dielo zo dňa 11.06.2012 uzatvorenej medzi postupcom a žalobcom, pohľadávku postupcu,
vyplývajúcu z faktúry č. 6012048 zo dňa 30.10.2012, splatná dňa 28.04.2013 vo výške 120.000,- Eur
voči žalobcovi. Táto pohľadávka vyplýva zo zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo dňa 16.08.2011,
pohľadávku postupcu, vyplývajúcu z faktúry č. 6012049 zo dňa 06.11.2012, splatná dňa 04.06.2013 vo
výške 120.000,- Eur voči žalobcovi. Táto pohľadávka vyplýva zo zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo
dňa 16.08.2011, uzavretej medzi postupcom a žalobcom. Odvolací súd zdôrazňuje, že existenciu týchto
pohľadávok žalobca prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu opakovane potvrdil, keď svojim
podpisom potvrdil zostatok pohľadávky spoločnosti TRIPLE s.r.o. voči žalobcovi po tom, ako ho na
uvedené vyzvala spoločnosť TRIPLE s.r.o. Súd sa stotožnil so správnym záverom súdu I. inštancie ako
aj s tvrdením, že predmetné potvrdenie zostatku konateľkou žalobcu samé osebe nespĺňa zákonom
stanovené náležitosti pre uznanie dlhu, na druhej strane však súd poukazuje na to, že žalobca po
doručení predmetných faktúr tieto nikdy nerozporoval, spoločnosti TRIPLE s.r.o. ich nikdy nevrátil ako
neoprávnene vystavené, naopak následne odsúhlasil ich zostatok a to priamo prostredníctvom osoby
svojho konateľa. Rovnako konateľka žalobcu podpísala aj odovzdávací protokol k jednotlivým zmluvám
o dielo a ani vtedy nevzniesla námietky k vykonaným prácam zo strany spoločnosti TRIPLE s.r.o. Je
nesporné, že až následne po tom, ako žalovaný doručil žalobcovi oznámenie o postúpení pohľadávky
a oznámenie o započítaní, žalobca od predmetných zmlúv odstúpil a začal rozporovať oprávnenosť
predmetných faktúr a namietal nevykonanie jednotlivých činností v zmysle uzavretých zmlúv. Takýto
postup žalobcu sa javí aj odvolaciemu súdu ako účelový.

50. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu I. inštancie, že pokiaľ ide o návrh na vykonanie
dokazovania výsluchom bývalej konateľky žalobcu p. Nachtmannovej a súčasného konateľa žalobcu za
účelom preukázania neexistencie povinnosti žalobcu plniť na základe faktúr vystavených spoločnosti
TRIPLE s.r.o., ktorých dôkaz súd I. inštancie nevykonal s poukazom na uplatnenie koncentračnej
zásady odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom, že žalobca uvedené návrhy neuplatnil včas.
Žalobca sa až v podaní zo dňa 14.11.2017, ktoré doručil súdu dňa 22.03.2018 vyjadril k tomu, že
neuznáva žalovaným vykonaný zápočet, nakoľko pohľadávky nie sú spôsobilé na započítanie, avšak v
tomto podaní nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené nenavrhol
ani počas predbežného prejednania veci dňa 23.03.2018. Vykonanie dôkazov na preukázanie svojich
tvrdení navrhol až na pojednávaní, konaného dňa 25.04.2018. Odvolací súd súhlasne ako súd I.
inštancie má za to, že na strane žalobcu neexistovala žiadna objektívna skutočnosť, pre ktorú nemohol
navrhnúť súdu vykonanie týchto dôkazov už v podaní, ktoré doručil súdu dňa 23.03.2018 a preto súd I.
inštancie uvedené dôkazy z dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na § 153 CSP nevykonal.

51. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ namieta žalobca, že súd I. inštancie nevykonal navrhnuté
dokazovanie ohľadom predloženia všetkých príloh zmlúv k zmluvám o postúpení pohľadávky, ktorými
preukazuje reálnosť plnenia zo strany TRIPLE s.r.o. voči žalobcovi, odvolací súd sa stotožňuje s právnym
záverom súdu I. inštancie, že táto skutočnosť nebola sporná, nakoľko má za to, že žalovaný riadne



preukázal existenciu pohľadávok spôsobilých na započítanie, ktoré žalovaný získal na základe zmlúv
o postúpení pohľadávok uzatvorených medzi žalovaným a spoločnosťou TRIPLE s.r.o. tak ako bolo
uvedené vyššie a navyše je nesporné, že žalobca po doručení predmetných faktúr nikdy nerozporoval
faktúry doručené spoločnosťou TRIPLE s.r.o., ani ich nikdy tejto spoločnosti nevrátil ako neoprávnene
vystavené, netvrdil to ani v rámci tohto konania, naopak, následne odsúhlasili zostatok a to priamo
prostredníctvom osoby svojho konateľa tak ako bolo uvedené vyššie.

52. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, týkajúcu sa nepriznania ušlého zisku, odvolací súd sa
plne stotožňuje s právnym názorom súdu I. inštancie, že žalobca, vychádzajúc z obsahu zmluvy ako
zhotoviteľ nevykonal celé dielo, vykonal len práce v hodnote 586.674,57 Eur. Pokiaľ by mal žalobca
za to, že vykonal práce v hodnote prevyšujúcej sumu 586.674,57 Eur, ktorú skutočnosť žalobca v
konaní ani netvrdil, musel by uvedené aj preukázať. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom
súdu I. inštancie, že pokiaľ by uvedená suma mala predstavovať ušlý zisk, ktorého výšku žalobca
stanovil pomocou hrubej marže na 20% z hodnoty nevykonaných prác, žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že by na jeho strane došlo v súvislosti s predmetnou zmluvou o dielo k vzniku
akejkoľvek škody a to ani škody v podobe ušlého zisku. Ušlý zisk nie je možné preukazovať štatistickým
údajom zverejneným na internetovej stránke, nakoľko ušlý zisk konkrétneho podnikateľského subjektu
je individualizovaný údaj, ktorý sa určí na základe presných účtovných kritérií a nie je ho možné určiť
odkazom na všeobecný údaj o priemernom zisku v oblasti stavebníctva alebo štatistiky.

53. Je nesporné, že žalobca od podania žaloby do termínu pojednávania 05.09.2018 nepredložil súdu
žiadny dôkaz, preukazujúci opodstatnenosť jeho nároku a jeho výšku. Na pojednávaní konanom dňa
05.09.2018 uviedol, že si dal znalecky oceniť vykonané práce a to dňa 25.04.2018, avšak ani do termínu
pojednávania 05.09.2018, ani do 28.09.2018 tento nepredložil, pričom však návrh na vykonanie tohto
dôkazu žalobca navrhol na pojednávaní konanom dňa 25.04.2018.

54. Žalobca zdôrazňoval, že si dal urobiť znalecký posudok. Takýto postup však súd nepovažuje za
riadny návrh na vykonanie dôkazu v zmysle platného Civilného sporového poriadku, avšak bez ohľadu
na uvedené súd I. inštancie správne zdôraznil, že nasledujúce pojednávanie nariadil až na 05.09.2018,
avšak ani napriek tomu žalobca tento znalecký posudok na pojednávaní konanom dňa 05.09.2018
nepredložil, hoci už od doručenia repliky odporu žalovaného žalobcovi dňa 09.11.2017 mal vedomosť,
že žalovaný tento nárok žalobcu namieta.

55. Odvolací súd zhodne ako súd I. inštancie má za to, že uvedený postup bol v rozpore s koncentračnou
zásadou, keďže žalobcovi nič nebránilo, aby si dal vyhotoviť znalecký posudok už pri podaní žaloby,
resp. po tom ako mu bola doručená replika žalovaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd má za to, že
odvolanie žalobcu je nedôvodné v časti, týkajúcej sa výroku II, III, a IV. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného
a jeho odvolaciu námietku ohľadom platnosti odstúpenia od zmluvy a premlčania uplatneného nároku
zo strany žalobcu ako aj z plnenia diela, odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 387 ods. 1
Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

56. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti z druhej strany
nezaniká, môže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná strana namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

57. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľnosti na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

58. Podľa § 392 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia
doba odo dňa keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením doba splatnosti.

59. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

60. Je nesporné, že nárok žalobcu vyplýva z faktúry č. 2012066, vyhotovenej dňa 15.08.2012 a splatnej
dňa 18.11.2012, čoho dôkazom je aj príloha žaloby ako ak priamy odkaz na ňu v rámci zadefinovania
žalobného nároku.



61. Je nesporné, že podľa ustanovenia bodu 6.4 Zmluvy o dielo č. 802/2012 sa zmluvné strany dohodli,
že splatnosť jednotlivých faktúr je 95 dní od doručenia. Predmetná faktúra č. 2012066 bola doručená
dňa 27.08.2012, čo vyplýva z dátumu a podpisu na spodnej strane faktúry predloženej žalobcom. Dátum
splatnosti tejto faktúry teda možno ustáliť najneskôr k 30.11.2012. Je nesporné, že od 01.12.2012
začala plynúť štvorročná premlčacia lehota na uplatnenie pohľadávky z predmetnej faktúry. Je pravdou,
že žalobca uviedol, že odstúpil od zmluvy písomne listom, ktorý mal byť doručený žalovanému dňa
27.02.2013, t. j. takmer tri mesiace po splatnosti faktúry. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáha
nároku, ktorý bol zjavne splatný ešte pred doručením sporného odstúpenia od zmluvy.

62. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného a taktiež poukazujúc na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR uvádza, že odstúpením od zmluvy v obchodných záväzkových vzťahoch zanikajú
všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy a strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie
druhá strana, je povinná toto plnenie vrátiť. Na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od
zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde sa účinným odstúpením zruší zmluva od začiatku, ex post u
tunc účinky odstúpenia nastávajú až okamihom odstúpenia ex nunc. Plnenie poskytnuté pred zrušením
zmluvy teda nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných vzťahov nemožno
použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak ako to
vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR spis. zn. IM Obdo žb 2/2007, na ktorý poukázal aj žalovaný.

63. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak už raz nárok vznikol počas platnosti zmluvy, ide o nárok zo zmluvy a
nie o nárok z odstúpenia. Z uvedeného je zrejmé, že samotné odstúpenie od zmluvy nie je prekonaním
o nároku žalobcu podstatnou skutočnosťou, nakoľko na vzťahy, ktoré vznikli pred sporným odstúpením
od zmluvy, t. j. aj vo vzťahu k žalovanej faktúre je potrebné nahliadať tak, že ide o záväzok v tom čase
vychádzajúci z platnej zmluvy, na ktorý nemá odstúpenie od zmluvy žiaden vplyv, pokiaľ nie je možná
reštitúcia, teda práva a povinnosti, vyplývajúce z tohto záväzku žiadnym spôsobom nezanikli.

64. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo
uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

65. Medzi stranami nebolo sporné, že nárok žalobcu sa odvíja od faktúry č. 2012066, ktorej splatnosť
nastala najneskôr 30.11.2012 a teda najneskôr 01.12.2012 si mohol uplatniť svoje právo na zaplatenie
faktúry na súde. Premlčacia lehota teda uplynula dňa 01.12.2016, avšak žalobca si uplatnil žalobou
zaplatenie predmetnej faktúry až dňa 27.02.2017, t. j. po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty.

66. Je nesporné, že žalobca odstúpil od zmluvy o dielo podaním doručeným žalovanému dňa
27.02.2013, t. j. po tom, ako predmetná faktúra nadobudla splatnosť.

67. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri
práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo
začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať
určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia
tejto povinnosti.

68. Splatnosť záväzku sa v zásade viaže na dohodu medzi stranami, napr. na termíny vykonania diela,
povinnosť zaplatiť cenu a pod. Premlčacia doba teda začína plynúť dňom kedy mal byť záväzok splnený
alebo v prípade, že ide o opakované, trvajúce plnenie, dňom, kedy malo dôjsť k prvému z plnení.

69. Odvolací súd sa nestotožnil správnym záverom súdu I. inštancie, že premlčacia lehota začala plynúť
dňom odstúpenia od zmluvy, resp. dňom, kedy došlo k doručeniu odstúpenia od zmluvy žalovanému.

70. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy plynie premlčacia doba odo dňa, keď
je oprávnený od zmluvy odstúpiť.

71. V odseku 1 formulovaná úprava premlčania pri odstúpení sa viaže na práva, ktoré sú s momentom
odstúpenia viazané, táto úprava sa však nevzťahuje na práva, ktoré vznikli už v dôsledku porušenia
zmluvy (tam sa aplikuje § 393). Pôjde predovšetkým o vrátenie plnenia podľa § 351 ods. 2 a v tej



súvislosti o nárok na úhradu nákladov s tým spojených. Moment účinnosti odstúpenia od zmluvy je
upravený v § 349 ods. 1 a viaže sa na doručenie prejavu vôle oprávnenej strany od zmluvy odstúpiť
druhej strane. V podanej žalobe sa však nejedná o nové právo, ale o právo, ktoré vzniklo už pred
odstúpením od zmluvy. Ustanovenie § 394 ods. 1 je určené najmä vo vzťahu k § 351 ods. 2 Obchodného
zákonníka, kedy je možná faktická reštitúcia o odstúpení od zmluvy.

72. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ust. § 351 ods. 2 Obchodného zák., strana, ktorej pred
odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti. Pri peňažnom záväzku spolu s
úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenie podľa § 502. Ak vracia plnenie
strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

73. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ plnenie, ktoré bolo poskytnuté od nadobúdateľa bolo
spotrebované alebo ho nie je možné vrátiť z iných dôvodov, je potrebné postupovať analogicky podľa §
458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nie je dobre možné vydať to, čo bolo nadobudnuté
najmä preto, že plnenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Pri peňažnom
plnení sa platí aj úrok z omeškania vo výške dojednanej v zmluve, inak vo výške ustanovenia § 502.

74. Obchodný zákonník bráni tú zmluvnú stranu, ktorá využila svoje oprávnenie a odstúpila od zmluvy.
Ak plnenie vracia tá strana, ktorá od zmluvy odstúpila, má právo na náhradu nákladov s tým spojených.
Je nesporné, že v momente odstúpenia žalobca nemal žiadne iné nároky ohľadom zaplatenia ceny diela
ako tie, ktoré si už uplatnil faktúrou počas platnosti zmluvy. Inak povedané nárok žalobcu na zaplatenie
vznikol najneskôr 01.12.2012, kedy si ho mohol uplatniť na súde.

75. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že je nemožné
sa domnievať, že odstúpením od zmluvy vznikol nový nárok v zmysle § 351 Obchodného zákonníka.
Opak by v prípade úvahy ed absurdum znamenal, že veriteľ môže umelo predlžovať premlčaciu dobu
záväzkov, čo by bolo v rozpore s princípom právnej istoty a princípmi právneho štátu. Odvolací súd
zdôrazňuje s poukazom na právnu teóriu, že na plnenia poskytnuté pred platným odstúpením od zmluvy
je síce potrebné aplikovať § 351 Obch. zákonníka, ale iba vo vzťahu k nárokom, ktoré ešte nevznikli,
a ktorých dôvod zakladá samotné odstúpenie. V danom prípade však nárok žalobcu vznikol, bol riadne
vyfakturovaný, faktúra bola doručená žalovanému a bola pred odstúpením od zmluvy splatná. Žalobcovi
nič nebránilo, aby si uplatnený nárok včas uplatnil na súde v zákonnej premlčacej lehote. Odvolací
súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu I. inštancie, že predmet diela nebol riadne odovzdaný,
nakoľko sa tak zmluvné strany dohodli v predmetnej zmluve. Odvolací súd zdôrazňuje, že dielo bolo pred
odstúpením od zmluvy odovzdané investorovi, v čase doručenia odstúpenie bolo už v užívaní minimálne
pol roka. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný písomne vyhlásil, že dielo bolo riadne a včas vykonané,
pričom termín odovzdania diela podľa zmluvy bol dohodnutý na 22.07.2012 a žalobca od zmluvy odstúpil
dňa 27.02.2013. Odvolací súd poukazuje na článok 8.12 Zmluvy o dielo, kde sa žalobca a žalovaný
dohodli, že o prevzatí jednotlivých častí diela spíšu protokol, a že za rovnakých podmienok podpíšu
po ukončení diela konečný preberací protokol. Z uvedenej textácie zmluvy nevyplýva, že podmienkou
splnenia diela, resp. vykonania diela je podpísanie tohto protokolu. Nemožno sa preto stotožniť s
názorom súdu I. inštancie, že strany sa odchýlili od ustanovenia § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Zmluvné strany si iba upresnili znenie § 554 ods. 6 Obch. zák., podľa ktorého ak o to požiada ktorákoľvek
strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obidve zmluvné strany. V zmluve
ani v zákone nie je uvedená odkladacia podmienka, že dielo nie je odovzdané resp. vykonané až do
doby podpísania zápisnice protokolu. Preto dielo v čase odstúpenia od zmluvy bolo odovzdané a teda
nebolo možné od neho od takejto zmluvy odstúpiť.

76. Odvolací súd zdôrazňuje, že záväzok, vplývajúci zo Zmluvy o dielo, t. j. vykonanie diela a
zhotovenie predmetu diela je splnený ukončením a odovzdaním diela. Odovzdanie diela je dvojstranným,
synalagmatickým vzťahom, t. j. povinnosti zhotoviteľa zodpovedá povinnosť objednávateľa riadne
vyhotovený predmet diela prevziať. Zhotoviteľ je povinný objednávateľa na prevzatie diela vyzvať.
Skutočnosť, že neexistuje protokol podpísaný zo strany žalovaného o prevzatí diela ešte neznamená, že
dielo nebolo vykonané, keďže z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov ako aj zo samotného
tvrdenia žalovaného nesporne vyplýva, že dielo bolo zo strany žalovaného odovzdané investorovi dňa
31.07.2012, tak ako to uviedol aj samotný žalobca v liste zo dňa 13.12.2012, kde vyzýval na okamžité
uhradenie faktúry č. 2012066 a kde prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu uviedol, že dielo bolo
investorovi odovzdané. Zároveň v tomto liste uviedol, že mesto Vranov nad Topľou vystavilo žalobcovi



referenčný list, v ktorom vyjadril spokojnosť s termínom a kvalitou prevedených prác. Odvolací súd
zdôrazňuje, že zo žalobcom doložených listín jednoznačne vyplýva, že za nesporný dátum odovzdania
diela sám žalobca považoval najneskôr deň 31.07.2012, čo žalovaný nerozporoval. V čase doručenia
odstúpenia bolo dielo dokončené, faktúra bola riadne čiastočne uhradená prostredníctvom zápočtu a
teda záväzok zanikol, čo spôsobuje faktickú ako i právnu nemožnosť od zaniknutej zmluvy odstúpiť.

77. Pokiaľ ide o neuhradenú zostávajúcu časť faktúry, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedený právny
názor, že v tejto časti bola pohľadávka premlčaná. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací
súd s poukazom na ustanovenie § 388 CSP v napadnutej časti vo výroku II zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie tak, že žalobu zamietol, vo zvyšnej časti rozhodnutie súdu I. inštancie ako vecne správne
s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

78. Pokiaľ ide o trovy prvoinštančného konania súd v súvislosti so zmenou výroku II zmenil aj rozhodnutie
o trovách konania a priznal žalovanému plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi, o výške ktorých
rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením a o trovách odvolacieho konania súd rozhodol s
poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 a § 255 a to tak, že žalovanému
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd I. inštancie samostatným
uznesením.

79. Odvolací súd rozhodol o trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania s poukazom na
skutočnosť, že žalovaný mal v spore plný úspech.

80. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).