Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/27/2023 1217203801 16. 05. 2024 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2024:1217203801.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Segametal Engineering s.r.o., so sídlom Višňová 39, 900 45 Malinovo, IČO: 35 972 921, právne zastúpený: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: EURO-ŠTUKONZ a.s., so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 972 297, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 690 139,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/13/2017-616 zo dňa 28.09.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/13/2017-626 zo dňa 28.09.2018, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/13/2017-616 zo dňa 28.09.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/13/2017-626 zo dňa 28.09.2018 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo aj ako „okresný súd“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č. k. 51Cb/13/2017-616 zo dňa 28.09.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 51Cb/13/2017-626 zo dňa 28.09.2018 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“), v právnej veci žalobcu: Segametal Engineering s.r.o., so sídlom Višňová 39, 900 45 Malinovo, IČO: 35 972 921 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,zhotoviteľ“), proti žalovanému: EURO-ŠTUKONZ a.s., so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 972 297 (ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,objednávateľ“ alebo aj ako ,,postupník“), o zaplatenie 690 139,66 eura s príslušenstvom, výrokom I. konanie v časti o zaplatenie 87 615,82 eura s príslušenstvom zastavil. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 48 889,55 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 288 889,55 eura od 28.02.2013 do 30.04.2013, zo sumy 168 889,55 eura od 01.05.2013 do 04.06.2013, zo sumy 48 889,55 eura od 05.06.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom IV. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 85,8 %. 2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 324 ods. 2, § 329, § 349 ods. 1, § 358, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 392 ods. 1 prvá veta, § 397, § 536 ods. 1 a ods. 2, § 537 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, § 560 ods. 1, § 564, § 565, § 369 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj ako ,,ObZ“ alebo aj ako ,,Obchodný zákonník“), § 580 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako ,,OZ“ alebo aj ako ,,Občiansky zákonník“) a § 144, § 145, § 146 a § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“ alebo aj ako ,,Civilný sporový poriadok“). 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.02.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 690 139,66 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo č. 802/2012 (ďalej aj ako „zmluva o dielo“ alebo aj ako „zmluva“), na základe ktorej vykonával pre žalovaného dielo „Intenzifikácia separovaného zberu vo Vranove nad Topľou - stavebná časť“ (ďalej aj ako ,,dielo“). Vzhľadom na neplnenie platobných povinností žalovaným, podaním č. 05/II/2013 zo dňa 21.02.2013, doručeným žalovanému dňa 27.02.2013, odstúpil od zmluvy o dielo. Žalobca dôvodil, že vykonal na diele práce v hodnote 586 674,57 eura, ktoré boli počas trvania zmluvy žalovanému vyúčtované faktúrou č. 2012066 zo dňa 15.08.2012 (ďalej aj ako ,,faktúra“). Vzhľadom na skutočnosť, že odstúpil od predmetnej zmluvy z dôvodov na strane žalovaného, mal za to, že mu patrí cena diela v zmysle zmluvy, od ktorej sa odpočíta to, čo nevykonaním diela v plnom rozsahu ušetril. Zároveň s poukazom na skutočnosť, že priemerný zisk v predmetnej oblasti stavebníctva predstavuje 20 % hodnoty zákazky, mal za to, že nevykonaním časti diela ušetril 80 % predpokladanej ceny diela. V zmysle uvedeného teda mal nárok na cenu vykonaných prác vo výške 586 674,57 eura a 20 % ceny nevykonanej časti diela vo výške 103 465,09 eura. Na preukázanie svojho nároku v tejto časti predložil štatistiku z portálu Finstat.sk pre rok 2012 preukazujúcu priemernú výšku hrubej marže v segmente stavebníctva v r. 2012, kedy dochádzalo k plneniu z predmetnej zmluvy o dielo a uviedol, že nárok v časti istiny vo výške 103 465,09 eura si uplatňuje ako nárok z titulu odstúpenia od zmluvy. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy a žalovaným vznesenú námietku premlčania, žalobca v podaní zo dňa 14.11.2017, doručenom súdu dňa 23.03.2018, argumentoval, že medzi stranami došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo, preto nastávajú v zmysle § 351 ods. 1 ObZ momentom odstúpenia jeho účinky a v zmysle § 351 ods. 2 ObZ začína plynúť premlčacia doba na vydanie poskytnutého plnenia, resp. jeho peňažného ekvivalentu. Mal za to, že odstúpenie od zmluvy je určité a poukazuje na porušenie povinnosti žalovaného v časti úhrady ceny za dielo. Žalovanému poskytol dodatočnú lehotu na splnenie povinnosti na úhradu sumy za vykonanie časti diela, pričom časový odstup medzi splatnosťou faktúry a odstúpením bol primeraný. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní pred súdom tvrdil, že dielo bolo od žalobcu prevzaté investorom. Súd prvej inštancie uviedol, že postúpenie pohľadávok postupcom spoločnosťou TRIPLE s.r.o., so sídlom Andreja Mráza 2, Bratislava, IČO: 36 837 041 (ďalej aj ako ,,spoločnosť TRIPLE s.r.o.“ alebo aj ako ,,postupca“) žalovanému a ich započítanie žalobca v celom rozsahu poprel, a ktorý tvrdil, že pohľadávky uvádzané žalovaným nikdy neboli spôsobilé na započítanie, nakoľko sa jedná o fiktívne pohľadávky, s tým že postupca mu fakturované výkony nikdy neposkytol. K tvrdeniu žalovaného, že konateľka žalobcu uznala existenciu záväzkov voči spoločnosti TRIPLE s.r.o., žalobca uviedol, že sa nemohlo jednať o uznanie dlhu, nakoľko toto by podľa zákona muselo obsahovať vyjadrenie strany uznávajúcej dlh čo do dôvodu a výšky a mal za to, že predmetné oznámenie malo evidenčný a účtovný charakter, nakoľko žalovaný mu skutočne faktúry zaslal, on ich však rozporoval. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalovaného v písomnom podaní doručenom súdu dňa 02.11.2017 v ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený nárok považuje za nedôvodný a žiada, aby súd žalobu zamietol. Mal za to, že žalobca uplatnený nárok voči nemu odôvodňuje nezaplatením faktúry č. 2012066 znejúcej na sumu 586 674,57 eura, ktorá bola vyhotovená dňa 15.08.2012 a splatná dňa 18.11.2012. Podľa ustanovenia bodu 6.4 zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že splatnosť jednotlivých faktúr je 95 dní od doručenia. Predmetná faktúra č. 2012066 mu bola doručená dňa 27.08.2012, čo vyplýva z dátumu a podpisu na spodnej strane faktúry predloženej žalobcom. Dátum splatnosti tejto faktúry bol najneskôr k 30.11.2012. V zmysle § 152 CSP vzniesol hmotnoprávnu námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku vo výške 586 674,57 eura, vyplývajúceho z faktúry č. 2012066. Argumentoval, že všeobecná štvorročná premlčacia doba začala plynúť momentom uplynutia doby splatnosti, t. j. dňa 01.12.2012. Premlčacia doba uplynula dňa 01.12.2016. Zo znenia potvrdenia o prijatí návrhu na začatie konania je zrejmé, že žalobca podal žalobu dňa 27.02.2017, t. j. viac ako dva mesiace po uplynutí štvorročnej premlčacej doby. Mal za to, že na plynutie premlčacej doby nemá vplyv žalobcom uvádzané odstúpenie od zmluvy, nakoľko toto odstúpenie od zmluvy mu bolo doručené dňa 27.02.2013, a jeho účinky mohli nastať až dňa 27.02.2013.
Žalovaný dôvodil, že pohľadávka žalobcu zanikla pred podaním žaloby nakoľko ako postupník prevzal zmluvami o postúpení pohľadávok od spoločnosti TRIPLE s.r.o. ako postupcu pohľadávky voči žalobcovi, pričom postupca oznámil žalobcovi postúpenie týchto pohľadávok a on vykonal voči pohľadávke žalobcu jednostranný zápočet (viď bližšie v bode 33. tohto rozhodnutia). Dôvodil, že žalobca prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu všetky postúpené pohľadávky uznal čo do výšky aj dôvodu, preto je ich existencia nesporná, pričom štatutárny zástupca žalobcu opakovane potvrdil zostatok pohľadávky spoločnosti TRIPLE s.r.o. voči žalobcovi. Obdobne aj sprievodný list k tejto „návratke“ obsahuje odkaz na § 323 ObZ, čo vylučuje akúkoľvek pochybnosť o prejave vôle strán právneho úkonu. Žalovaný argumentoval, že vo vzťahu k zmluvám, na základe ktorých predmetné pohľadávky vznikli, žalobca doložil súdu odstúpenia, z ktorých ale nevyplynulo, že by spoločnosť TRIPLE s.r.o. akýmkoľvek spôsobom porušila svoj záväzok a iba uvádza, že spoločnosť TRIPLE s.r.o. ako sprostredkovateľ nevyvinula žiadnu činnosť, napriek tomu ale nepoprel uzavretie sprostredkovaného obchodu. V ďalšom odstúpení žalobca tvrdil, že spoločnosť TRIPLE s.r.o. nepreukázala odovzdanie diela, ale nespochybnil, že dielo odovzdané ako celok bolo a rovnako nepoprel vykonanie prác. V prípade týchto odstúpení žalovaný poukázal na to, že tieto boli odoslané až po splnení predmetu zmlúv. Mal za to, že možno konštatovať, že odstúpenia boli iba účelové a vyhotovené len ako reakcia na zápočet pohľadávok. Žalovaný zároveň uviedol, že žalobca nedoručil súdu odstúpenie k zmluve o dielo zo dňa 11.06.2016 ohľadom revitalizácie centra obce Hráň, preto možno konštatovať, že minimálne v tejto časti svoj záväzok účinne nepoprel, a preto bolo započítanie v zmysle § 151 ods. 1 a 2 CSP nesporné. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný poukázal na skutočnosť, že pred podaním žaloby na súd dňa 23.01.2013 uhradil žalobcovi sumu 87 615,82 eura z titulu splatnej faktúry č. 2012066. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu neuznal, nakoľko podľa jeho názoru nebolo vykonané v súlade so zmluvou o dielo a ani v súlade so zákonom. Dôvodil, že odstúpenie od zmluvy malo byť pre podstatné porušenie zmluvy v predmete jej plnenia, ale z jeho obsahu nie je možné jednoznačne zistiť, o aké porušenie malo ísť, nakoľko z tohto oznámenia vyplývajú iba všeobecné citácie, bez uvedenia konkrétnej právnej skutočnosti podmieňujúcej tento úkon. Žalovaný poprel platnosť odstúpenia od zmluvy a tým aj akúkoľvek náhradu škody. Pokiaľ mal žalobca odstúpiť od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy, zdôraznil, že podľa § 341 ods. 1 ObZ, je strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi druhej strane v omeškaní bezprostredne po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. V opačnom prípade môže odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvy (§ 341 ods. 3 ObZ). V tomto prípade zmluva zanikne a nastanú účinky odstúpenia len po uplynutí primeranej dodatočnej lehoty pre plnenie (§ 350 ods. 1 ObZ), čo mu však nebolo umožnené. Nárok žalobcu vyplýva z faktúry č. 2012066 vyhotovenej dňa 15.08.2012 a splatnej dňa 18.11.2012. Medzi stranami neexistuje spor o existenciu, ani splatnosť tejto faktúry. Faktúra podľa ustanovenia bodu 6.4 zmluvy o dielo nadobudla splatnosť 95 dní od doručenia. Žalobca od zmluvy odstúpil písomne listom, ktorý mu mal byť doručený dňa 27.02.2013, t.j. takmer tri mesiace po splatnosti faktúry. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáha nároku, ktorý bol splatný ešte pred doručením sporného odstúpenia do zmluvy. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že k termínu dokončenia a odovzdania diela žalovaný poukázal na list zo dňa 13.12.2012 s názvom „Výzva na okamžité uhradenie faktúry 2012066“, kde žalobca konštatoval, že dielo bolo odovzdané investorovi dňa 31.07.2012. Zároveň v tomto liste uviedol, že mesto Vranov nad Topľou mu vystavilo „Referenčný list“, v ktorom vyjadrilo spokojnosť s termínom a kvalitou prevedených prác. V liste zo dňa 07.01.2012 (správne má byť 2013) s názvom „Vrátenie 2012066“ žalobca opäť uviedol, že dielo „je hotové“ a okrem iného opäť poukázal na referenčný list od mesta Vranov nad Topľou. V liste zo dňa 11.02.2013 s názvom „Vrátenie faktúry 200200139 a dobropisu 202200005“ žalobca vyjadril nesúhlas so zmluvnými pokutami, nakoľko dielo malo byť odovzdané 31.07.2012, o čom majú byť potvrdené záznamy a protokoly. Okrem toho žalovaný poukázal aj na list žalobcu zo dňa 28.02.2013 s názvom „Odpoveď k listu zo dňa 15.02.2013“, kde žalobca zdôraznil, že dielo z jeho strany bolo odovzdané riadne a včas, pričom neuznával zmluvnú pokutu. Mal za to, že zo žalobcom doložených listín jednoznačne vyplýva, že za nesporný dátum odovzdania diela sám považuje najneskôr deň 31.07.2012. Preto konštatoval, že dielo bolo v čase doručenia odstúpenia dokončené, faktúra bola riadne uhradená prostredníctvom zápočtu, a teda záväzok zanikol, čo spôsobilo faktickú ako aj právnu nemožnosť od zaniknutej zmluvy odstúpiť.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov ustálil skutkový stav tak, ako je bližšie uvedený v bode 13. napadnutého rozhodnutia a v bode 33. tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie dôvodil, že vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, s ktorým žalovaný súhlasil, postupujúc v súlade s § 144 a nasl. CSP konanie v časti o zaplatenie 87 615,82 eura s príslušenstvom zastavil. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo predmetom konania zaplatenie istiny 602 523,84 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie konštatoval, že odstúpenie od zmluvy vykonané žalobcom dňa 21.02.2013, doručené žalovanému dňa 27.02.2013, bolo platné. Dôvodil, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením faktúry č. 2012066, čo zakladalo v súlade s § 345 a nasl. ObZ právo žalobcu na odstúpenie od zmluvy o dielo, ktoré žalobca využil a dňa 21.02.2013 žalovanému oznámil, že od predmetnej zmluvy odstupuje. Z obsahu odstúpenia, ktoré obsahuje odkaz na povinnosť žalovaného upravenú v zmluve o dielo riadne uhrádzať jednotlivé faktúry, spolu s odkazom na § 345 ods. 1 ObZ a v závere spolu s výzvou na úhradu dlžnej sumy 499 059,75 eura v zmysle vystavenej faktúry č. 2012066, bolo podľa názoru súdu možné jednoznačne určiť, že k uvedenému odstúpeniu od zmluvy došlo z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného, ktoré spočívalo v nezaplatení ceny 499 058,75 eura za vykonané práce, ktoré boli žalobcom žalovanému vyúčtované faktúrou č. 2012066. S tvrdením žalovaného, že odstúpenie od zmluvy nebolo urobené včas, sa súd prvej inštancie nestotožnil. Dôvodil, že žalobca od zmluvy odstúpil písomne listom, ktorý bol doručený žalovanému dňa 27.02.2013, pričom splatnosť faktúry nastala uplynutím 95 dní od jej doručenia, teda dňa 30.11.2012. Následne žalobca vyzval žalovaného na plnenie listami zo dňa 13.12.2012 a dňa 07.01.2013 a listom zo dňa 21.02.2013, doručenom žalovanému dňa 27.02.2013, od zmluvy odstúpil. Súd mal za to, že takýto postup je obvyklý a uplynutie doby necelých troch mesiacov medzi termínom splatnosti faktúry a odstúpením od zmluvy, nie je možné považovať za neprimerane dlhú dobu. S tvrdením žalovaného, že k odstúpeniu od zmluvy došlo až po odovzdaní diela, a teda žalobca nemohol odstúpiť od predmetnej zmluvy, nakoľko táto zanikla splnením predmetu zmluvy, sa súd prvej inštancie nestotožnil. Dôvodil, že pokiaľ si účastníci zmluvy o dielo v tejto zmluve dohodli, že dielo bude nimi odovzdané a prevzaté na základe zápisnice (protokolárne), čím sa odchýlili od ustanovenia § 554 ods. 1 ObZ, a k tomuto protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela medzi nimi nedošlo, dielo nemožno považovať za odovzdané a prevzaté. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané, že by bolo dielo, resp. jeho dokončená časť, ku dňu odstúpenia od zmluvy odovzdané, mal súd za to, že žalobca mohol dňa 21.02.2013 od zmluvy platne odstúpiť. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že termín odovzdania diela investorovi nie je možné zamieňať s termínom odovzdania diela v zmysle zmluvy o dielo uzavretej medzi objednávateľom a zhotoviteľom. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalovaným, tak že v danej veci si žalobca nárok neuplatňuje z titulu faktúry č. 2012066, ale ide o nárok upravený v § 351 ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého odstúpením zmluva zaniká, pričom účinky odstúpenia nastávajú až okamihom tohto odstúpenia, teda ex nunc. To znamená, že v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy a plnenia poskytnuté pred odstúpením od zmluvy si strany majú vrátiť (synalagmatický záväzok). Uvedené má ten následok, že žalobca si už nemôže okamihom doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému (27.02.2013) uplatniť právo na zaplatenie ceny vykonaných prác v zmysle vystavenej faktúry a musí si uplatňovať svoje nároky výlučne len v súlade s § 351 ObZ, pričom vzhľadom na charakter plnenia žalobcu spočívajúcom vo vykonaných prácach na diele, má žalobca právo požadovať od žalovaného peňažný ekvivalent. Keďže odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovanému dňa 27.02.2013, premlčacia doba začala plynúť dňa 28.02.2013 a štvorročná premlčacia doba uplynula dňa 28.02.2017. Žaloba bola doručená súdu dňa 27.02.2017, teda pred uplynutím premlčacej doby. Pokiaľ ide o žalovaným uplatnenú kompenzačnú námietku, túto súd prvej inštancie považoval za dôvodnú, nakoľko žalovaný súdu riadne preukázal existenciu pohľadávok spôsobilých na započítanie, ktoré získal na základe zmlúv o postúpení pohľadávok uzatvorených medzi žalovaným a spoločnosťou TRIPLE s.r.o. (viď bližšie v bode 33. tohto rozhodnutia). Existenciu týchto pohľadávok žalobca prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu opakovane potvrdil, keď svojim podpisom potvrdil
zostatok pohľadávky spoločnosti TRIPLE s.r.o. voči žalobcovi, po tom ako ho na uvedené vyzvala spoločnosť TRIPLE s.r.o.. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že predmetné potvrdenie zostatku konateľkou žalobcu samé o sebe nespĺňa zákonom stanovené náležitosti pre uznanie dlhu, na druhej strane však súd poukázal na to, že žalobca po doručení predmetných faktúr tieto nikdy nerozporoval, spoločosti TRIPLE s.r.o. ich nikdy nevrátil ako neoprávnene vystavené, naopak následne odsúhlasil ich zostatok, a to prostredníctvom svojej konateľky. Rovnako konateľka žalobcu podpísala aj odovzdávacie protokoly k jednotlivým zmluvám o dielo a ani vtedy nevzniesla námietky k vykonaným prácam zo strany spoločnosti TRIPPLE s.r.o.. Až následne po tom, ako žalovaný doručil žalobcovi oznámenie o postúpení pohľadávok a oznámenie o započítaní, žalobca od predmetných zmlúv odstúpil a začal rozporovať oprávnenosť predmetných faktúr a namietal nevykonanie jednotlivých činností v zmysle uzatvorených zmlúv. Takýto postup žalobcu považoval súd prvej inštancie za účelový. Vo vzťahu k návrhom na vykonanie dokazovania výsluchom bývalej konateľky žalobcu Mgr. V. I. a súčasného konateľa žalobcu za účelom preukázania neexistencie povinnosti žalobcu plniť na základe faktúr vystavených spoločnosťou TRIPLE s.r.o., súd prvej inštancie uviedol, že súd nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie s poukazom na uplatnenie koncentračnej zásady, nakoľko uvedené návrhy žalobca neuplatnil včas. Žalobca sa už v podaní zo dňa 14.11.2017, ktoré doručil súdu dňa 22.03.2018, vyjadril k tomu, že neuznáva žalovaným vykonaný zápočet, nakoľko pohľadávky nie sú spôsobilé na započítanie, avšak v tomto podaní nenavrhol vykonať žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené nenavrhol ani počas predbežného prejednania veci dňa 23.03.2018. Vykonanie dôkazov na preukázanie týchto svojich tvrdení navrhol až na pojednávaní konanom dňa 25.04.2018. Súd mal za to, že na strane žalobcu neexistovala žiadna objektívna skutočnosť, pre ktorú nemohol navrhnúť súdu vykonanie týchto dôkazov už v podaní, ktoré doručil súdu dňa 23.03.2018, a preto súd uvedené dôkazy nevykonal a na tieto návrhy neprihliadol, nakoľko tieto návrhy žalobca mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 CSP). Súd prvej inštancie skonštatoval, že došlo k zániku záväzku vo výške 450 169,20 eura, a to vzájomným započítaním pohľadávok žalobcu a žalovaného, a to v sume 87 020,32 eura ku dňu 21.01.2013, v sume 67 102,40 eura ku dňu 21.01.2013, v sume 56 046,48 eura ku dňu 21.01.2013, v sume 120 000 eur ku dňu 30.04.2013 a v sume 120 000 eur ku dňu 04.06.2013, a preto žalobu v časti o zaplatenie 450 169,20 eura zamietol. Vo vzťahu k sume 48 889,55 eura, predstavujúcej hodnotu žalobcom vykonaných prác, ktorá po započítaní zostala neuhradená, súd prvej inštancie uviedol, že uvedená suma nemôže predstavovať zádržné, ktoré by si žalovaný bol oprávnený ponechať v zmysle zmluvy o dielo, nakoľko došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy so všetkými s tým spojenými účinkami, a preto žalovaný nemá právo uvedenú sumu zadržať (navyše za stavu, keď v konaní nebolo preukázané, že by si žalobca voči žalovanému uplatnil nároky z vád vzťahujúce sa k žalobcom vykonaných prác na diele). Ďalej súd prvej inštancie dôvodil k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 103 462,09 eura s príslušenstvom, predstavujúcej 20 % ceny nevykonanej časti diela. Súd považoval tento nárok žalobcu za nepreukázaný, a preto žalobu v tejto časti zamietol. K spôsobu výpočtu žalobcom uplatnenej sumy 103 465,09 eura, ktorú si žalobca vypočítal tak, že od ceny diela 1 104 000 eur odpočítal hodnotu ním skutočne vykonaných prác 586 674,57 eura a následne túto sumu navýšil o 20 % ceny nevykonaných prác, súd prvej inštancie uviedol, že uvedený spôsob výpočtu nie je ničím podložený a súdu nie je zrejmé na akom právnom základe k nemu žalobca dospel. Dôvodil, že v súlade so zákonnou dikciou § 548 ods. 2 ObZ platí, že z dohodnutej ceny diela sa odpočíta všetko, čo sa ušetrilo nevykonaním diela, pričom ide prevažne o náklady (napr. za materiál, energie, mzdy, dopravu). Vychádzajúc zo znenia § 548 ods. 2 ObZ patrí zhotoviteľovi pri odstúpení od zmluvy pre omeškanie objednávateľa cena diela na základe zmluvy, od ktorej sa odpočíta čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu, uvedené teda znižuje zmluvne dohodnutú cenu diela o úsporu zhotoviteľa. Pokiaľ by uvedená suma mala predstavovať ušlý zisk, ktorého výšku žalobca stanovil pomocou „hrubej marže“ na 20 % z hodnoty nevykonaných prác, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by na jeho strane došlo v súvislosti s predmetnou zmluvou o dielo k vzniku akejkoľvek škody, a to ani škody v podobe ušlého zisku. Argumentoval, že ušlý zisk nie je možné preukazovať štatistickým údajom zverejneným na internetovej stránke, nakoľko ušlý zisk konkrétneho podnikateľského subjektu je individualizovaný údaj, ktorý sa určuje na základe presných účtovných kritérií a nie je ho možné určiť odkazom na všeobecný údaj o priemernom zisku v oblasti stavebníctva podľa štatistiky. Súd prvej inštancie mal vo vzťahu k tomuto nároku, bez ohľadu
na jeho právnu kvalifikáciu, za to, že žalobca pokiaľ išlo o výšku nároku, neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný uvedený nárok žalobcu v tejto časti namietal už v odpore a aj súd na predbežnom prejednaní sporu uviedol, že v tejto časti považuje nárok žalobcu za nepreukázaný. Napriek tomu žalobca od podania žaloby dňa 27.02.2017 do termínu pojednávania 05.09.2018 nepredložil súdu žiaden dôkaz preukazujúci opodstatnenosť jeho nároku a jeho výšku. Súd po vypočutí záznamu z pojednávania zistil, že žalobca uviedol v závere pojednávania, pri nariadení nového termínu pojednávania, že žiada, aby súd odročil pojednávanie o viac ako mesiac, nakoľko si dá urobiť znalecký posudok. Takýto postup však súd nepovažoval za riadny návrh na vykonanie dôkazu v zmysle platného Civilného sporového poriadku. Súd prvej inštancie poukázal na to, že nasledujúce pojednávanie nariadil až na deň 05.09.2018, čo bolo takmer 4 mesiace od pojednávania konaného dňa 25.04.2018, a napriek tomu žalobca tento znalecký posudok na pojednávaní konanom dňa 05.09.2018 nepredložil. Súd prvej inštancie mal za to, že uvedený postup bol v rozpore s koncentračnou zásadou, keďže žalobcovi nič nebránilo, aby si dal vyhotoviť znalecký posudok už pri podaní žaloby, resp. po tom, ako mu bol doručený odpor žalovaného. Na podporu vyššie uvedeného súd dodal, že odpor žalovaného bol doručený žalobcovi dňa 09.11.2017, pričom súd žalobcovi stanovil lehotu na vyjadrenie k podanému odporu 15 dní, žalobca svoje vyjadrenie však doručil súdu až dňa 22.03.2018 a už z toho dôvodu na prostriedky procesného útoku, resp. obrany žalobcu uvádzané v tomto vyjadrení, s poukazom na aplikáciu koncentračnej zásady, súd nebol povinný prihliadať. Súd prvej inštancie vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností zamietol žalobu v časti o zaplatenie 450 169,20 eura s príslušenstvom, v ktorej došlo k zániku pohľadávky započítaním a v časti o zaplatenie sumy 103 462,09 eura, ktorý nárok žalobca v konaní nepreukázal. Neuhradené zostali práce vykonané žalobcom, ktorých vykonanie a hodnota neboli medzi stranami sporné, spolu vo výške 48 889,05 eura, ktorú sumu s príslušenstvom žalobcovi súd priznal. 4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca dňa 18.12.2018 v zákonom stanovenej lehote odvolanie v časti výrokov II., III. a IV. z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP. Namietal tvrdenia žalovaného o existencii pohľadávok voči nemu, ktoré mal nadobudnúť v konaní predloženými zmluvami o postúpení pohľadávok, poprel uplatnenú kompenzačnú námietku a dodanie plnenia postupcom. Mal za to, že žalovaný existenciu pohľadávok, ktorých sa uplatnenie kompenzačnej námietky týka nepreukázal nijakými relevantnými listinnými dôkazmi, ktoré by osvedčili, že skutočne nastalo plnenie zakladajúce jeho povinnosť za toto plnenie zaplatiť. Žalobca poukázal na skutočnosť, že navrhol doplniť dokazovanie o uloženie povinnosti žalovanému, aby súdu predložil všetky prílohy zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré by preukazovali reálnosť plnenia zo strany spoločnosti TRIPPLE s.r.o. voči nemu, pričom súd uvedený dôkaz nevykonal. Žalobca k uplatnenému nároku na ušlý zisk uviedol, že jeho preukázanie celonárodnou štatistikou daného odvetvia je relevantným podkladom na ustálenie hodnoty nevygenerovaného zisku. Dôvodil, že vzhľadom na jeho nepochybný nárok na zaplatenie celej žalovanej istiny s výnimkou časti žaloby, ktorú vzal späť, je potrebné v odvolacom konaní priznať mu všetko uplatnené príslušenstvo žalovanej istiny s výnimkou príslušenstva istiny, ktorej sa naďalej nedomáha. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť mu istinu v sume 553 634,29 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 553 634,29 eura od 28.02.2013 do zaplatenia, a aby mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný dňa 19.12.2018 v zákonom stanovenej lehote odvolanie v časti výrokov II. a IV. z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Namietal uplatnenie nároku žalobcom v zmysle § 351 ods. 1 ObZ, z čoho vyplýva, že premlčacia doba mala začať plynúť až momentom doručenia odstúpenia od zmluvy o dielo. Argumentoval, že nárok žalobcu vyplýva z faktúry č. 2012066 vyhotovenej dňa 15.08.2012 a splatnej dňa 18.11.2012, čoho dôkazom je aj príloha žaloby ako aj priamy odkaz na ňu v rámci zadefinovania žalobného nároku. Medzi stranami neexistuje spor o existencii a splatnosti tejto faktúry. Dôvodil, že žalobca odstúpil od zmluvy písomne listom, ktorý mu mal byť doručený dňa 27.02.2013, t. j. tri mesiace po splatnosti faktúry. Mal za to, že z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáha nároku, ktorý bol zjavne splatný ešte pred doručením sporného odstúpenia od zmluvy, teda ak už nárok vznikol počas platnosti zmluvy, ide o nárok zo zmluvy, a nie o nárok z odstúpenia. Tvrdil, že nie je sporné, že išlo o nárok z platnej zmluvy, ktorý si mohol žalobca uplatniť na súde už dňa 19.11.2012, a to bez ohľadu na to, či neskôr odstúpil od zmluvy.
Ďalej žalovaný namietal platnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu nedostatočnej zrozumiteľnosti. Mal za to, že z písomného odstúpenia nie je možné jednoznačne zistiť o aké porušenie zmluvy malo ísť, nakoľko z tohto oznámenia vyplývajú iba všeobecné citácie, bez uvedenia konkrétnej právnej skutočnosti podmieňujúcej tento úkon. Dôvodil, že dielo v čase odstúpenia od zmluvy bolo odovzdané a teda nebolo možné od nej odstúpiť. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku II. a IV. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) rozsudkom č.k. 2Cob/106/2019-732 zo dňa 11.02.2020 rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/13/2017-616 zo dňa 28.09.2018 v napadnutom výroku III. potvrdil. Vo výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol. Vo výroku IV. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Zároveň žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ ide o započítanie predmetnej pohľadávky v rozsahu 450 169,20 eura vzájomným započítaním pohľadávok žalobcu a žalovaného, a to v sume 87 020,32 eura ku dňu 21.01.2013, v sume 67 102,40 eura ku dňu 21.01.2013, v sume 56 046,48 eura ku dňu 21.01.2013, v sume 120 000 eur ku dňu 30.04.2013 a v sume 120 000 eur ku dňu 04.06.2013, započítanie bolo platné, a preto súd prvej inštancie správne zamietol žalobu v časti o zaplatenie 450 169,20 eura. K odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa nepriznania ušlého zisku, odvolací súd uviedol v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ by uvedená suma mala predstavovať ušlý zisk, ktorého výšku žalobca stanovil pomocou hrubej marže na 20 % z hodnoty nevykonaných prác, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by na jeho strane došlo v súvislosti s predmetnou zmluvou o dielo k vzniku akejkoľvek škody, a to ani škody v podobe ušlého zisku. Argumentoval, že ušlý zisk nie je možné preukazovať štatistickým údajom zverejneným na internetovej stránke, nakoľko ušlý zisk konkrétneho podnikateľského subjektu je individualizovaný údaj, ktorý sa určí na základe presných účtovných kritérií a nie je ho možné určiť odkazom na všeobecný údaj o priemernom zisku v oblasti stavebníctva alebo štatistiky. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa premlčania nároku žalobcu vyplývajúceho z faktúry č. 2012066 zo dňa 15.08.2012, splatnej dňa 18.11.2012, odvolací súd uviedol, že podľa bodu 6.4 zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že splatnosť jednotlivých faktúr je 95 dní od doručenia. Predmetná faktúra č. 2012066 bola doručená žalovanému dňa 27.08.2012, čo vyplýva z dátumu a podpisu na spodnej strane faktúry predloženej žalobcom. Dátum splatnosti tejto faktúry bol najneskôr dňa 30.11.2012. Odo dňa 01.12.2012 začala plynúť štvorročná premlčacia doba na uplatnenie pohľadávky z predmetnej faktúry, teda najneskôr 01.12.2012 si mohol uplatniť svoje právo na zaplatenie faktúry na súde. Premlčacia doba teda uplynula dňom 01.12.2016, avšak žalobca si uplatnil žalobou zaplatenie predmetnej faktúry až dňa 27.02.2017, t.j. po uplynutí zákonnej premlčacej doby. S poukazom na uvedené k neuhradenej zostávajúcej časti faktúry, odvolací súd uviedol, že pohľadávka bola v tejto časti premlčaná. Dôvodil, že žalobca odstúpil od zmluvy písomne listom, ktorý mal byť doručený žalovanému dňa 27.02.2013, t. j. takmer tri mesiace po splatnosti faktúry. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáha nároku, ktorý bol zjavne splatný ešte pred doručením sporného odstúpenia od zmluvy. Odvolací súd zdôraznil, že ak už raz nárok vznikol počas platnosti zmluvy, ide o nárok zo zmluvy a nie o nárok z odstúpenia. Mal za to, že samotné odstúpenie od zmluvy nie je pre konanie o nároku žalobcu podstatnou skutočnosťou, nakoľko na vzťahy, ktoré vznikli pred sporným odstúpením od zmluvy, t. j. aj vo vzťahu k žalovanej faktúre je potrebné nahliadať tak, že ide o záväzok v tom čase vychádzajúci z platnej zmluvy, na ktorý nemá odstúpenie od zmluvy žiaden vplyv, pokiaľ nie je možná reštitúcia, teda práva a povinnosti vyplývajúce z tohto záväzku žiadnym spôsobom nezanikli. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že predmet diela nebol riadne odovzdaný. Zdôraznil, že dielo bolo pred odstúpením od zmluvy odovzdané investorovi, v čase
doručenia odstúpenia bolo už v užívaní minimálne pol roka. Žalovaný písomne vyhlásil, že dielo bolo riadne a včas vykonané, pričom termín odovzdania diela podľa zmluvy bol dohodnutý na 22.07.2012 a žalobca od zmluvy odstúpil dňa 27.02.2013. Odvolací súd poukázal na článok 8.12 zmluvy o dielo, kde sa žalobca a žalovaný dohodli, že o prevzatí jednotlivých častí diela spíšu protokol, a že za rovnakých podmienok podpíšu po ukončení diela konečný preberací protokol. Mal za to, že z uvedenej textácie zmluvy nevyplýva, že podmienkou splnenia diela, resp. vykonania diela je podpísanie tohto protokolu. Preto dielo v čase odstúpenia od zmluvy bolo odovzdané a teda nebolo možné od takejto zmluvy odstúpiť. Skutočnosť, že neexistuje protokol podpísaný zo strany žalovaného o prevzatí diela ešte neznamená, že dielo nebolo vykonané, keďže z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov ako aj zo samotného tvrdenia žalovaného nesporne vyplýva, že dielo bolo zo strany žalovaného odovzdané investorovi dňa 31.07.2012, tak ako to uviedol aj samotný žalobca v liste zo dňa 13.12.2012, kde vyzýval na okamžité uhradenie faktúry č. 2012066 a kde uviedol, že dielo bolo odovzdané investorovi. V čase doručenia odstúpenia bolo dielo dokončené, faktúra bola riadne čiastočne uhradená prostredníctvom zápočtu a teda záväzok zanikol, čo spôsobilo faktickú ako i právnu nemožnosť od zaniknutej zmluvy odstúpiť. 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd v konaní o dovolaní žalobcu uznesením sp.zn. 2Obdo/19/2023 zo dňa 26.04.2023 (ďalej aj ako ,,uznesenie NS SR“), rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/106/2019-732 zo dňa 11.02.2020 spolu s obsahovo nadväzujúcim uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/13/2017-781 zo dňa 29.05.2020 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd konštatoval, že odvolací súd pochybil, keď bez toho, aby dokazovanie zopakoval, dospel k odlišnému skutkovému záveru než súd prvej inštancie. Uviedol, že pokiaľ sa chcel odvolací súd od skutkového záveru o (ne)odovzdaní diela zhotoviteľom prijatého súdom prvej inštancie odchýliť, mal opätovne vykonať dokazovanie. Zároveň uložil odvolaciemu súdu povinnosť v rámci zopakovania dokazovania, zaoberať sa predovšetkým otázkou odovzdania diela zhotoviteľom, a to s prihliadnutím k tomu, že žalobou uplatnený nárok žalobcu je len vo výške 586 674,57 eura (suma rovnajúca sa faktúre č. 2012066), ďalej zaoberať sa s otázkou platnosti odstúpenia od celej zmluvy o dielo, keď bola v zmluve o dielo dohodnutá cena diela vo výške 1 104 000 eur vrátane DPH na rozdiel od žalovanej sumy 586 674,57 eura a po ustálení týchto otázok zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania a započítaním. 8. Žalovaný sa vyjadril k veci podaním zo dňa 14.02.2024 s tým, že sa pridržal všetkých doposiaľ v konaní uvedených argumentov. Zároveň zdôraznil, že ak už nárok vznikol počas platnosti zmluvy, ide o nárok zo zmluvy a nie o nárok z odstúpenia. Dodal, že nárok na zaplatenie sumy 103 462,09 eura s príslušenstvom, ktorý si v predmetnom konaní žalobca uplatnil ako ušlý zisk, nijakým spôsobom nepreukázal. Tvrdil, že nárok je neopodstatnený, nakoľko došlo k splneniu predmetu zmluvy, t.j. nemohlo dôjsť k ušlému zisku, keďže si žalobca vyfakturoval všetko, čo vo veci urobil, a netrval na pokračovaní akýchkoľvek iných prác, resp. dielo považoval za ukončené. 9. Vyjadrenie žalovaného k veci bolo žalobcovi doručené dňa 11.03.2024. Ďalšie vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli. 10. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP prejednal vec v medziach daných rozsahom podaných odvolaní a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP. Odvolací súd rešpektujúc dovolacím súdom uloženú povinnosť zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a odvolanie žalovaného nie sú dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 11. Podľa § 344 ObZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. 12. Podľa § 345 ods. 1 ObZ, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
13. Podľa § 345 ods. 2 ObZ, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. 14. Podľa § 345 ods. 3 ObZ, ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty. 15. Podľa § 346 ods. 1 ObZ, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. 16. Podľa § 350 ods. 1 ObZ, ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností. 17. Podľa § 351 ods. 1 ObZ, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. 18. Podľa § 387 ods. 1 ObZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. 19. Podľa § 388 ods. 1 ObZ, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. 20. Podľa § 391 ods. 1 ObZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. 21. Podľa § 392 ods. 1 prvá veta ObZ, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). 22. Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 23. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 24. Podľa § 536 ods. 2 ObZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. 25. Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 26. Podľa § 537 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. 27. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 28. Podľa § 548 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 29. Podľa § 548 ods. 2 ObZ, ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť (§ 374), patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu. 30. Podľa § 554 ods. 1 ObZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. 31. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 32. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, s odvolaním žalobcu, odvolaním žalovaného, vyjadreniami strán, uznesením NS SR, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. 33. Z obsahu súdneho spisu a z vykonaného dokazovania na pojednávaní konanom dňa 16.05.2024 odvolací súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo č. 802/2012, na základe ktorej žalobca vykonával pre žalovaného dielo „Intenzifikácia separovaného zberu vo Vranove nad Topľou stavebná časť“. Žalobca vykonal dielo v súlade so zmluvou, a to revitalizácia jestvujúcich plôch, stojiská SO 01 až SO 109 a stavebné úpravy zberného dvora, v celkovej hodnote 586 674,57 eura, ktoré boli počas trvania zmluvy žalovanému vyúčtované faktúrou č. 2012066 zo dňa 15.08.2012, splatnou dňa 18.11.2012. Žalobca vyzval žalovaného na plnenie zmluvných povinností listami zo dňa 13.12.2012, 07.01.2013 a 11.02.2013. Vzhľadom na neplnenie platobných povinností žalovaným, žalobca odstúpil od zmluvy o dielo podaním č. 05/II/2013 zo dňa 21.02.2013, doručeným žalovanému dňa 27.02.2013. Ďalej odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalovaný ako postupník získal na základe uzatvorených zmlúv o postúpení pohľadávok so spoločnosťou TRIPLE s.r.o. ako postupcom: - pohľadávku postupcu z faktúry č. 6012044 zo dňa 03.09.2012, splatná dňa 02.12.2012, vo výške 86 010 eur voči žalobcovi (č.l. 98 s. sp.), ktorá vyplýva zo zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo dňa 16.08.2011 uzatvorenej medzi postupcom a žalobcom (č.l. 93 s. sp.), postúpená postupcom žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok č. 01/2013 zo dňa 18.01.2013 (č.l. 89 s. sp.). Dňa 20.11.2012 žalobca potvrdil správnosť zostatku pohľadávky (č.l. 100 s. sp.). Postupca listom zo dňa 18.01.2013 oznámil žalobcovi postúpenie tejto pohľadávky žalovanému. Žalovaný listom zo dňa 21.01.2013 vykonal jednostranný zápočet pohľadávky 86 010 eur a jej príslušenstva v sume 1 010,32 eura, t.j. v celkovej výške 87 020,32 eura, voči pohľadávke žalobcu vyplývajúcej z faktúry č. 2012066; - pohľadávku postupcu z faktúry č. 6011079 zo dňa 19.09.2011, splatná dňa 10.10.2011 vo výške 65 280 eur voči žalobcovi (č.l. 114 s. sp.), ktorá bola čiastočne uhradená vo výške 10 880 eur (č.l. 115 s. sp.), t.j. zostatok vo výške 54 400 eur, ktorá vyplýva zo zmluvy o dielo zo dňa 24.02.2011 uzatvorenej medzi postupcom a žalobcom (č.l. 108 s. sp.), postúpená postupcom žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok č. 02/2013 zo dňa 18.01.2013 (č.l. 102 s. sp.). Dňa 20.11.2012 žalobca potvrdil
správnosť zostatku pohľadávky (č.l. 116 s. sp.). Postupca listom zo dňa 18.01.2013 oznámil žalobcovi postúpenie tejto pohľadávky žalovanému. Žalovaný listom zo dňa 21.01.2013 vykonal jednostranný zápočet pohľadávky 54 400 eur a jej príslušenstva v sume 12 702,40 eura, t.j. v celkovej výške 67 102,40 eura voči pohľadávke žalobcu vyplývajúcej z faktúry č. 2012066; - pohľadávka postupcu z faktúry č. 6012050 zo dňa 07.11.2012, splatná dňa 07.12.2012 vo výške 54 840 eur voči žalobcovi (č.l. 130 s. sp.), ktorá vyplýva zo zmluvy o dielo zo dňa 11.06.2012 uzatvorenej medzi postupcom a žalobcom (č.l. 122 s. sp.), postúpená postupcom žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok č. 03/2013 zo dňa 18.01.2013 (č.l. 118 s. sp.). Dňa 20.11.2012 žalobca potvrdil správnosť zostatku pohľadávky (č.l. 132 s. sp.). Postupca listom zo dňa 18.01.2013 oznámil žalobcovi postúpenie tejto pohľadávky žalovanému. Žalovaný listom zo dňa 21.01.2013 vykonal jednostranný zápočet pohľadávky 54 840 eur a jej príslušenstva v sume 1 206,48 eura, t. j. v celkovej výške 56 046,48 eura voči pohľadávke žalobcu, vyplývajúcej z faktúry č. 2012066; - pohľadávka postupcu z faktúry č. 6012048 zo dňa 30.10.2012, splatná dňa 28.04.2013 vo výške 120 000 eur voči žalobcovi (č.l. 142 s. sp.), ktorá vyplýva zo zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo dňa 16.08.2011 uzatvorenej medzi postupcom a žalobcom (č.l. 137 s. sp.), postúpená postupcom žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok č. 04/2013 zo dňa 18.01.2013 (č.l. 133 s. sp.). Dňa 20.11.2012 žalobca potvrdil správnosť zostatku pohľadávky (č.l. 144 s. sp.). Postupca listom zo dňa 18.01.2013 oznámil žalobcovi postúpenie tejto pohľadávky žalovanému. Žalovaný listom zo dňa 30.04.2013 vykonal jednostranný zápočet pohľadávky 120 000 eur voči pohľadávke žalobcu, vyplývajúcej z faktúry č. 2012066; - pohľadávka postupcu z faktúry č. 6012049 zo dňa 06.11.2012, splatná dňa 04.06.2013 vo výške 120 000 eur voči žalobcovi (č.l. 150 s. sp.), ktorá vyplýva zo zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo dňa 16.08.2011, uzatvorenej medzi postupcom a žalobcom (č.l. 153 s. sp.), postúpená postupcom žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok č. 05/2013 zo dňa 18.01.2013 (č.l. 146 s. sp.). Dňa 20.11.2012 žalobca potvrdil správnosť zostatku pohľadávky (č.l. 152 s. sp.). Postupca listom zo dňa 18.01.2013 oznámil žalobcovi postúpenie tejto pohľadávky žalovanému. Žalovaný listom zo dňa 04.06.2013 vykonal jednostranný zápočet pohľadávky 120 000 eur voči pohľadávke žalobcu, vyplývajúcej z faktúry č. 2012066. Dňa 23.01.2013 žalovaný uhradil časť dlžnej istiny v sume 87 615,82 eura (č.l. 171 s. sp.). Listom zo dňa 29.01.2013, doručenom spoločnosti TRIPLE dňa 12.03.2013, žalobca odstúpil od zmluvy o sprostredkovaní obchodu uzatvorenej dňa 16.08.2011 (č.l. 275 s. sp.). Listom zo dňa 28.01.2013, doručenom spoločnosti TRIPLE dňa 12.03.2013, žalobca odstúpil od zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 24.02.2011 (dostavba kanalizácie m. č. Podsadek Stará Ľubovňa, č.l. 282 s. sp.). Listom zo dňa 28.01.2013, doručenom spoločnosti TRIPLE dňa 12.03.2013, žalobca odstúpil od zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 11.06.2012 (revitalizácia centra obce Hráň, č.l. 288 s. sp.). Listom zo dňa 11.02.2013, doručenom žalovanému dňa 14.02.2013, oznámil žalobca žalovanému, že postúpenie pohľadávky zo zmluvy o dielo zo dňa 24.02.2011, zmluvy o dielo zo dňa 11.06.2012 a zo zmluvy o sprostredkovaní obchodu zo dňa 16.08.2011 považuje za neplatné, nakoľko od predmetných zmlúv odstúpil z dôvodu, že nedošlo k ich splneniu riadne a včas, pričom v niektorých prípadoch nedošlo k splneniu vôbec, čím došlo k podstatnému porušeniu povinností postupcu. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.02.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny diela v zmysle zmluvy o dielo, od ktorej odpočítal to, čo nevykonaním diela ušetril, v sume 586 674,57 eura spolu s 20 % z ceny nevykonanej časti diela v sume 103 465,09 eura, spolu v sume 690 139,66 eura s príslušenstvom. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 25.04.2018 (č.l. 262 s. sp.) zobral návrh v časti o zaplatenie sumy 87 615,82 eura späť. Súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého rozhodnutia v uvedenej časti zastavil konanie, pričom predmetom konania zostalo zaplatenie istiny v sume 602 523,84 eura s príslušenstvom,
pozostávajúcej zo sumy 499 058,75 eura predstavujúcej cenu vykonaných prác a zo sumy 103 465,09 eura predstavujúcej ušlý zisk. 34. V konaní bolo nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bol obchodno-záväzkový vzťah na základe uzatvorenej písomnej zmluvy o dielo v zmysle § 536 a nasl. ObZ. Rovnako nebola medzi stranami sporná hodnota prác vykonaných žalobcom na predmetnom diele v celkovej hodnote 586 674,57 eura, v rozsahu, v akom ich žalobca počas trvania zmluvy žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 2012066. 35. Sporná bola predovšetkým otázka odovzdania diela, platnosti odstúpenia od zmluvy, premlčania práva žalobcu na zaplatenie ceny vykonaného diela v sume 499 058,75 eura, platnosti započítania pohľadávok žalovaným, ako aj dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 103 465,09 eura. 36. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích námietok uvedených v odvolaní podanom žalobcom a žalovaným voči napadnutému rozsudku a v rozsahu uloženej mu povinnosti Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len ako ,,NS SR“) v uznesení sp. zn. 2Obdo/19/2023 zo dňa 26.04.2023 v zmysle § 455 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a odvolanie žalovaného nie sú dôvodné, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 37. K úlohe odvolacieho súdu uloženej mu dovolacím súdom v zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 2Obdo/19/2023 zo dňa 26.04.2023, zaoberať sa otázkou odovzdania diela zhotoviteľom, a to s prihliadnutím k tomu, že žalobou uplatnený nárok žalobcu je len vo výške 586 674,57 eura (suma rovnajúca sa faktúre č. 2012066), odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, že k protokolárnemu odovzdaniu diela žalobcom žalovanému nedošlo, avšak dielo ako také reálne zhotovené a vykonané bolo. V danom prípade predmetom zmluvy bolo vykonanie diela ,,Intenzifikácia separovaného zberu vo Vranove nad Topľou - stavebná časť“, a to revitalizácia jestvujúcich plôch, stojiská SO 01 až SO 109 a stavebné úpravy zberného dvora (č.l. 338, 342 s. sp.). Podľa čl. 5 bod 5.2 zmluvy bola zmluvnými stranami dohodnutá maximálna cena diela v sume 1 104 000 eur s DPH (č.l. 338 s. sp.). V konaní nebolo sporné, že došlo k zhotoveniu diela v zmysle zmluvy o dielo v hodnote 586 674,57 eura bez vád, ktoré fakticky užíva investor mesto Vranov nad Topľou odo dňa 31.07.2012. Taktiež v konaní bolo nesporné, že žalovaný sa nedomáhal jeho odovzdania v zmysle zmluvy o dielo. 38. K odvolacej námietke žalovaného, ktorý namietal platnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu nedostatočnej zrozumiteľnosti, že z neho nie je možné jednoznačne zistiť, o aké porušenie zmluvy malo ísť, nakoľko z tohto oznámenia vyplývajú iba všeobecné citácie, bez uvedenia konkrétnej právnej skutočnosti podmieňujúcej tento úkon ako aj s poukazom na záver uvedený v uznesení NS SR, ktorý uložil odvolaciemu súdu zaoberať sa otázkou platnosti odstúpenia od celej zmluvy o dielo, keď bola v zmluve o dielo dohodnutá cena diela vo výške 1 104 000 eur s DPH na rozdiel od žalovanej sumy 586 674,57 eura odvolací súd uvádza, že dospel k záveru, že žalobca si uplatnil žalobou nárok z odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 21.02.2013 z dôvodu nezaplatenej faktúry č. 2012066 zo dňa 15.08.2012, splatnej dňa 18.11.2012, vystavenej na sumu 586 674,57 eura, ktorou preukazoval len výšku uplatneného nároku, nie však jeho právny základ. V danom prípade bolo nesporné, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením faktúry č. 2012066 za vykonané práce. Z obsahu odstúpenia od zmluvy o dielo, ktoré obsahuje odkaz na povinnosť žalovaného upravenú v zmluve o dielo riadne uhrádzať jednotlivé faktúry v zmysle čl. 6 zmluvy o dielo, je možné jednoznačne určiť, že k uvedenému odstúpeniu od zmluvy došlo z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného, ktoré spočívalo v nezaplatení ceny za vykonané práce. Odvolací súd mal v konaní preukázané, že splatnosť faktúry nastala uplynutím 95 dní od jej doručenia, teda dňa 30.11.2012, a že žalobca vyzval žalovaného na plnenie listami zo dňa 13.12.2012, 07.01.2013 a 11.02.2013 (č.l. 236, 237 a 271 s. sp.), a následne listom zo dňa 21.02.2013, doručeným žalovanému dňa 27.02.2013, od zmluvy odstúpil. Odvolací súd vyhodnotil, že žalobca od zmluvy o dielo odstúpil podľa § 345 ods. 3 ObZ s tým, že uplynutie takmer troch mesiacov medzi termínom splatnosti faktúry a odstúpením od zmluvy, počas ktorých bol žalovaný trikrát vyzvaný na úhradu splatnej faktúry, považoval za primeranú dodatočnú lehotu na plnenie. V konaní odvolací súd dospel k záveru, že žalobca od zmluvy odstúpil platne, a to s poukazom na okolnosti plnenia záväzkov zo zmluvy o dielo, obsah odstúpenia od zmluvy a nárok z odstúpenia od zmluvy uplatnený v žalobe. V konaní nebolo sporné, že v priebehu platnosti zmluvy došlo k vykonaniu
diela, a za vykonané dielo bola vyúčtovaná suma zodpovedajúca vykonaným prácam. Odvolací súd konštatuje, že dielo bolo žalobcom odovzdané investorovi do užívania dňa 31.07.2012. Cena dohodnutá v zmluve bola určená ako rámcová maximálna cena 1 104 000 eur. Dňa 23.01.2013 žalovaný uhradil časť dlžnej istiny v sume 87 615,82 eura. Neuhradená suma vykonaného diela zostala vo výške 499 058,75 eura. Žalobca odstúpil od zmluvy o dielo s výzvou na zaplatenie sumy 499 058,75 eura, ktorá predstavovala za daných okolností nezaplatenú cenu diela, a ktorú si následne žalobca uplatnil žalobou. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca odstúpil od zmluvy o dielo, podľa ktorej sa dielo reálne vykonalo, a to za cenu nižšiu ako podľa zmluvy dohodnutú cenu maximálnu, a ktoré fakticky užíva investor od 31.07.2012. Žalobca si teda uplatnil nárok z odstúpenia v sume vykonaných prác a nie v maximálnej možnej výške ceny diela podľa zmluvy. Odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa neplatnosti odstúpenia od zmluvy preto považuje za nedôvodnú. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd dodáva, že pri posudzovaní platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov z rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky vyplýva zásada priority výkladu právneho úkonu v prospech zachovania jeho platnosti v záujme zachovania právnej istoty dotknutých strán právneho vzťahu. Neplatnosť právneho úkonu má byť výnimkou a nie zásadou. Uprednostňovanie výkladu smerujúceho k neplatnosti zmluvy pred výkladom zakladajúcim jej platnosť nie je ústavne konformné (viď napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 242/07, sp. zn. I. ÚS 243/07). 39. K odvolacej námietke žalovaného, že zhotoviteľ nemôže od zmluvy odstúpiť, ak bolo už dielo odovzdané odvolací súd uvádza, že žalobca odstúpil od zmluvy v zmysle § 345 ObZ pre omeškanie žalovaného so zaplatením ceny diela, pričom odstúpiť od zmluvy o dielo by nemohol po tom, čo by mu bola doručená správa, že už bola splnená jeho povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy (§ 349 ods. 1 ObZ), čo sa v predmetnom prípade nestalo. Odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za nedôvodnú. 40. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa premlčania uplatneného nároku odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci si žalobca nárok neuplatňuje z titulu faktúry č. 2012066, ale ide o nárok upravený v § 351 ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého odstúpením zmluva zaniká, pričom účinky odstúpenia nastávajú až okamihom tohto odstúpenia, teda ex nunc. To znamená, že v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy a plnenia poskytnuté pred odstúpením od zmluvy si strany majú vrátiť (synalagmatický záväzok). Uvedené má ten následok, že žalobca si už nemôže okamihom doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému (27.02.2013) uplatniť právo na zaplatenie ceny vykonaných prác v zmysle vystavenej faktúry a musí si uplatňovať svoje nároky výlučne z odstúpenia od zmluvy. Ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie objednávateľa, patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu (§ 548 ods. 2 ObZ). Cena diela v zmysle zmluvy o dielo bola dohodnutá v maximálnej sume 1 104 000 eur, vykonané dielo bolo v sume 586 674,57 eura, pričom objednávateľ zaplatil vykonané práce v sume 87 615,82 eura, a preto má zhotoviteľ nárok na cenu diela v sume 499 058,75 eura. Predmetné odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovanému dňa 27.02.2013, premlčacia doba začala plynúť odo dňa 28.02.2013 a štvorročná premlčacia doba uplynula dňa 28.02.2017. Žaloba bola doručená súdu dňa 27.02.2017, teda pred uplynutím premlčacej doby. Odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za nedôvodnú. 41. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nepriznania sumy 103 465,09 eura odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pokiaľ by uvedená suma mala predstavovať ušlý zisk, ktorého výšku žalobca stanovil pomocou hrubej marže 20 % z hodnoty nevykonaných prác, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by na jeho strane došlo v súvislosti s predmetnou zmluvou o dielo k vzniku akejkoľvek škody, a to ani škody v podobe ušlého zisku. V danom prípade došlo k splneniu predmetu zmluvy, žalobca vyfakturoval všetky vykonané práce a netrval na pokračovaní akýchkoľvek ďalších prác, teda dielo považoval za ukončené. Zároveň ušlý zisk nie je možné preukazovať štatistickým údajom zverejneným na internetovej stránke, nakoľko ušlý zisk konkrétneho podnikateľského subjektu je individualizovaný údaj, ktorý sa určí na základe presných účtovných kritérií a nie je ho možné určiť odkazom na všeobecný údaj o priemernom zisku v oblasti stavebníctva alebo štatistiky. Žalobcom uplatnený nárok v sume 103 465,09 eura z titulu ušlého zisku
odvolací súd považuje za nepreukázaný. Odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú. 42. K odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný existenciu pohľadávok, ktorých sa uplatnenie kompenzačnej námietky týka, nepreukázal nijakými relevantnými listinnými dôkazmi, a že navrhol doplniť dokazovanie o uloženie povinnosti žalovanému, aby súdu predložil všetky prílohy zmlúv o postúpení pohľadávok odvolací súd uvádza, že žalovaný preukázal existenciu pohľadávok spôsobilých na započítanie, ktoré žalovaný získal na základe zmlúv o postúpení pohľadávok uzavretých medzi ním a spoločnosťou TRIPLE s.r.o. (viď bod 33.). Existenciu týchto pohľadávok žalobca prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu opakovane potvrdil, keď svojim podpisom potvrdil zostatok pohľadávok spoločnosti TRIPLE s.r.o. voči žalobcovi po tom, ako ho na uvedené vyzvala spoločnosť TRIPLE s.r.o.. V predmetnom prípade postupca písomne požiadal žalobcu pri každej postúpenej pohľadávke samostatne (č.l. 99, 115, 131, 143, 151 s. sp.) o odsúhlasenie pohľadávky voči žalobcovi, s bližšou špecifikáciou čísla faktúry, právneho titulu pohľadávky, dátumu splatnosti a výšky pohľadávky. Zároveň postupca vyzval žalobcu, v prípade nesúhlasu s niektorou položkou, aby bližšie určil dôvod nesúhlasu. Postupca požiadal žalobcu o potvrdenie uznania pohľadávok v zmysle § 323 ObZ. Žalobca písomne potvrdil zostatok všetkých na započítanie uplatnených pohľadávok s tým, že v písomnom odsúhlasení zostatku uviedol, že potvrdzuje správnosť zostatku pohľadávok k 20.11.2012 (č.l. 100, 116, 132, 144, 152 s. sp.). Žalobca po doručení predmetných faktúr tieto nikdy nerozporoval, spoločnosti TRIPLE s.r.o. ich nikdy nevrátil ako neoprávnene vystavené, naopak následne odsúhlasil ich zostatok, a to priamo konateľkou žalobcu. Rovnako konateľka žalobcu podpísala aj odovzdávací protokol k jednotlivým zmluvám o dielo, pričom nevzniesla námietky k vykonaným prácam zo strany spoločnosti TRIPLE s.r.o. (č.l. 112, 126 s. sp.). Je nesporné, že až následne po tom, ako postupca oznámil žalobcovi postúpenie pohľadávok zo dňa 18.01.2013 (č.l. 96, 106, 128, 140, 157 s. sp.) a žalovaný žalobcovi oznámil započítanie pohľadávok listom zo dňa 21.01.2013 (č.l. 87 s. sp.), žalobca od predmetných zmlúv odstúpil listami zo dňa 28.01.2013 a 29.01.2013 a začal rozporovať oprávnenosť predmetných faktúr a namietal nevykonanie jednotlivých činností v zmysle uzavretých zmlúv. Takýto postup žalobcu sa javí aj odvolaciemu súdu ako účelový. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dokazovanie ohľadom predloženia všetkých príloh zmlúv k zmluvám o postúpení pohľadávok, ktorými žalovaný preukazuje reálnosť plnenia zo strany spoločnosti TRIPLE s.r.o. voči žalobcovi, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že táto skutočnosť nebola sporná, nakoľko žalovaný predloženými listinami (viď bod 33. tohto rozhodnutia) riadne preukázal existenciu pohľadávok spôsobilých na započítanie, ktoré získal na základe zmlúv o postúpení pohľadávok uzatvorených medzi ním a spoločnosťou TRIPLE s.r.o. tak, ako bolo uvedené vyššie, pričom k zmluvám o postúpení pohľadávok priložil okrem faktúr aj zmluvy, z ktorých pohľadávky vyplývajú. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca po doručení predmetných faktúr ich nikdy nerozporoval, ani ich nikdy spoločnosti TRIPLE s.r.o. nevrátil ako neoprávnene vystavené, ale naopak pri všetkých faktúrach následne odsúhlasil a účtovne potvrdil zostatok pohľadávky, tak ako bolo uvedené vyššie. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o platnosti započítania, pokiaľ ide o započítanie pohľadávok žalovaného voči predmetnej pohľadávke žalobcu v rozsahu 450 169,20 eura, a to v sume 87 020,32 eura ku dňu 21.01.2013, v sume 67 102,40 eura ku dňu 21.01.2013, v sume 56 046,48 eura ku dňu 21.01.2013, v sume 120 000 eur ku dňu 30.04.2013 a v sume 120 000 eur ku dňu 04.06.2013, a preto súd prvej inštancie správne zamietol žalobu v časti o zaplatenie 450 169,20 eura. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú. 43. Odvolací súd dodáva, že žalobca v podanom odvolaní uviedol, že podáva odvolanie aj proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 48 889,55 eura s príslušenstvom. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté. Vzhľadom k tomu, že výrokom II. bolo rozhodnuté v prospech žalobcu, podľa § 386 písm. b/ CSP by mal odvolací súd v tejto časti odmietnuť odvolanie ako podané neoprávnenou osobou. Avšak v súlade s § 124 ods. 1 CSP sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu a v uvedenom prípade má odvolací súd za to, že sa jedná podľa obsahu podania o odvolanie podané proti výroku III., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol, a to v časti zamietnutia príslušenstva zodpovedajúceho zamietnutej časti istiny, keď žalobca
uviedol, že ,,vzhľadom na nepochybný nárok žalobcu na zaplatenie celej žalovanej istiny je potrebné v odvolacom konaní priznať žalobcovi všetko uplatnené príslušenstvo žalovanej istiny“. 44. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 45. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ani žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnili ani nevyvrátili podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 46. O náhrade trov dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP, a keďže žalobca bol v dovolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 47. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na skutočnosť, že pomer úspechu a neúspechu strán sporu bol v predmetnom odvolacom konaní rovnaký, nakoľko obe strany boli v súvislosti so svojím odvolaním podaným proti napadnutému rozhodnutiu neúspešné a úspešné boli v odvolacom konaní v súvislosti s odvolaním podaným protistranou. 48. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).