Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/47/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217210658 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1217210658.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: D. - K., S..D.., C. L. XX/b, J., proti žalovaným: X/ S. N., G. XXXX/XX, J., zastúpenej JUDr. Dianou Olahovou, Leškova 3004/3A, Bratislava a X/ S. P., O.W. XX, J., M. X. X XXX,XX R. D. G.Š., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 16C/38/2017-106 zo dňa 17.10.2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti proti žalovanému 2/ a v súvisiacom výroku o náhrade trov z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť po 820 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 5.6.2017 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,8%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou z 31.5.2017, zmenenou podaním z 24.4.20018, ktorá bola pripustená uznesením z 10.5.2018 č.k. 16C/38/2017-90, domáhal od žalovaných zaplatenia po 1 253,81 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od podania žaloby do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste č. D. v období od 10.2.2012 do 9.5.2013 a na odbernom mieste č. D. v období od 23.11.2014 do 10.3.2015 bol neoprávnene odoberaný zemný plyn. Obidve odberné miesta sa nachádzajú na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom bol S. P. (ďalej „poručiteľ“), ktorý zomrel dňa 15.3.2015 a žalovaní sú dedičia po ňom. Pretože na odbernom mieste D. dochádzalo k odberu zemného plynu aj po ukončení zmluvy, vyzval poručiteľa na ukončenie odberu zemného plynu výzvou z 15.5.2012 a 9.5.2013 za prítomnosti policajtov a poručiteľa vykonal kontrolu, pri ktorej bolo odmontované meradlo spotreby zemného plynu; v deň kontroly bolo podľa plynomera spotrebovaných 15 477 m3 plynu (v deň ukončenia zmluvy to bolo 5 860 m3 plynu), bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu poručiteľ odobral 9 617 m3 zemného plynu, ktorého hodnota bola 4 145,90 eura a poručiteľ bol požiadaný o úhradu za plyn faktúrou č. XXXXXXXXXX z 24.5.2013 vystavenou na 4 219,43 eura, splatnou 11.6.2013. Dňa 20.9.2013 žalobca a poručiteľ uzavreli Dohodu o uznaní dlhu a o plnení dlhu v splátkach č. 277/2013/SPP-D. Do 15.3.2015 poručiteľ splatil dlh len čiastočne, ku dňu jeho smrti bol dlh 1 640 eur. Na druhom odbernom mieste č. D. došlo k ukončeniu zmluvy o odbere plynu dňa 23.11.2014 a dodávke zemného plynu so stavom merača 6 994 m3. Dňa 10.3.2015 žalobca kontrolou zistil, že na tomto odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu aj po ukončení zmluvy a to, že plynomer vykazoval spotrebu 9 152 m3. V tomto období odobral poručiteľ bez uzavretej zmluvy celkom 2 518 m3 zemného plynu, ktorého hodnota bola 867,61 eur, ktoré žiadal zaplatiť faktúrou č. XXXXXXXXXX z 25.3.2015, splatnou 8.4.2015. Po skončení dedičského konania po poručiteľovi vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu, ktorí však tento dlh neuhradili 3. Žalovaná 1/ žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu odmietla. Dohodu o uznaní dlhu považovala za neplatnú a nárok žalobcu za premlčaný. Žalovaný 2/ sa k žalobe nevyjadril. 4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca výzvou z 15.5.2012 vyzval poručiteľa na skončenie neoprávneného odberu zemného plynu z dôvodu ukončenia zmluvy na odbernom mieste č. D.. Zo zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta z 9.5.2013 zistil, že došlo k demontáži plynomera, zmluva bola ukončená dňa 9.2.2012 so stavom 5 860 m3. Faktúrou č. XXXXXXXXXX žalobca žiadal od poručiteľa 4 219,43 eura, z toho za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 10.2.2012 do 9.5.2013 sumu 4 145,90 eura a náklady zisťovania neoprávneného odberu zemného plynu 73,53 eura. Mal za preukázané, že žalobca a poručiteľ 20.9.2013 uzavreli dohody o uznaní dlhu a o plnení dlhu v splátkach. Montážnym listom meradla č. 1000611651 na mieste dodávky D. vystaveným 10.3.2015 mal za preukázané, že na tomto odbernom mieste bol zistený odber zemného plynu 9 512,38 m3, k odberu plynu došlo bez platne uzavretej zmluvy o dodávke, plomby porušené neboli. Ďalej zistil, že žalobca faktúrou č. XXXXXXXXXX vyúčtoval poručiteľovi 867,61 eur za neoprávnený odber zemného plynu v období od 23.11.2014 do 10.3.2015. 5. Súd prvej inštancie sa na námietku vznesenú žalovanou 1/ zaoberal ako prvým, či nedošlo k premlčaniu uplatňovaného práva. Žalobcom uplatnený nárok posúdil ako nárok vyplývajúci z platne uzavretej dohody o uznaní dlhu. K námietke premlčania žalovanej 1/ uviedol, že pre plynutie premlčacej doby je rozhodujúci dátum, kedy sa stal splatný celý dlh, k zaplateniu ktorého sa zaviazal poručiteľ v dohode o uznaní z 20.9.2013, a nie to, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, resp. o neoprávnenom odbere. Zo žalobcom predloženého prehľadu splátok uhradených poručiteľom podľa súdu jednoznačne vyplynulo, že poručiteľ uhradil žalobcovi poslednú splátku 27.2.2015. Keďže poručiteľ 15.3.2015 zomrel, dlh sa stal splatným 26.3.2015 neuhradením ďalšej splátky, premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie sumy 1 640 eur začala žalobcovi plynúť 26.3.2015 a mala uplynúť 26.3.2018. Keďže žaloba bola doručená súdu 5.6.2017, bola podaná pred uplynutím premlčacej doby. Po posúdení veci podľa ustanovení § 100 ods. 1 a ods. 2, § 101, § 106 ods. 1 a ods. 2, § 488, § 489, § 517 ods. 2,§ 558 a § 565 Občianskeho zákonníka, § 71 ods. 2 písm. a) až d), § 82 ods. 1 písm. a), § 82 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobe je potrebné v tejto časti vyhovieť a žalobcovi priznať i úroky z omeškania zo sumy 1 640 eur (2 x 820 eur) odo dňa podania žaloby. 6. Uplatnený nárok na náhradu škody 867,61 eur za neoprávnený odber zemného plynu na odbernom mieste č. D., považoval súd prvej inštancie za nedôvodný, nepreukázaný a uplatnený po uplynutí premlčacej doby. Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepredložil okrem montážneho listu č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.3.2015, z ktorého vyplývalo iba to, že plomby na meradle poškodené nie sú a stav počítadla bol 9 512,38 m3, iný dôkaz na preukázanie dôvodnosti žaloby v tejto časti. Za tento odber žalobca vystavil 25.3.2015 poručiteľovi faktúru na sumu 867,61 eur so splatnosťou dňa 8.4.2015. Žalovanou 1/ vznesenú námietku premlčania považoval za dôvodnú, nakoľko bol uplatnený po uplynutí premlčacej doby. 7. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovaných priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30,8%. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, podľa jeho obsahu proti časti, ktorou zamietol žalobu proti žalovanému 2/ a tiež proti výroku o náhrade trov konania a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil tak, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť mu 433,81 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 433,81 eur od 5.6.2017 do zaplatenia; náhradu trov konania žiadal v rozsahu 65,40%. Odvolanie podal z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) a písm. f) CSP. V odôvodnení poukázal na to, že námietku premlčania vzniesla prostredníctvom zástupkyne iba žalovaná 1/, a preto môže byť dôvodná iba vo vzťahu k nej. Nakoľko žalovaný 2/ námietku premlčania nevzniesol a v konaní bol pasívny, neexistuje podľa mienky žalobcu prekážka pre nepriznanie práva v tej časti, v akej si ho uplatňoval voči nemu v sume 433,81 eur (t.j. iba v polovici zo 867,61 eur). Uvedené tvrdenie podporil aj tým, že žalovaní tvoria v zmysle § 76 CSP samostatné procesné spoločenstvo, kde každý z nich koná sám za seba a aj súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne. 9. K tvrdeniu súdu prvej inštancie o tom, že nárok popri námietke premlčania nebol zároveň ani preukázaný a okrem montážneho listu zo dňa 10.3.2015 nebol nepredložený iný dôkaz žalobca uviedol, že predložil viaceré listiny dôležité pre rozhodnutie vo veci, pričom žalovaní skutkové okolnosti neoprávneného odberu plynu výslovne nepopreli, a preto je potrebné tvrdenia žalobcu považovať za nesporné. Dodal, že žalovaná 1/ vzniesla vo vzťahu k druhému nároku iba námietku premlčania, no konkrétne skutkové tvrdenia o neoprávnenom odbere nepoprela. Záverom žalobca uviedol, že ak by súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného 2/ na zaplatenie celej uplatnenej sumy, úspech žalobcu by bol v rozsahu 82,70% a úspech žalovaných by bol 17,30%, čím by nárok na náhradu trov konania žalobcu predstavoval 65,40%. 10. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti proti žalovanému 2/, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v súvisiacej časti o náhrade trov konania je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 12. Súd prvej inštancie žalobu v napadnutej časti zamietol na základe právneho záveru, že žalobou uplatnený nárok proti žalovanému 2/ na náhradu škody spôsobenej poručiteľom vo výške 433,81 eur je premlčaný. Z obsahu spisu je však zrejmé, že žalovaný 2/ bol v priebehu celého konanie pred súdom prvej inštancie pasívny, nevyjadril sa k žalobe a nezúčastnil sa pojednávaní vo veci. Pokiaľ aj súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že aj žalovaný 2/ k žalobe uviedol, že nárok neuznáva z dôvodu, že nebol uplatnený v dedičskom konaní, tak tento záver z vyjadrenia z 25.9.2017 (č.l. 40) podaného žalovanou 1/ podľa odvolacieho súdu nevyplýva, nakoľko z tohto vyjadrenia nie je zrejmé, že by ho podávala aj v mene žalovaného 2/ a že by aj na to bola oprávnená. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne prihliadol na premlčanie uplatnenej pohľadávky aj proti žalovanému 2/ je tak dôvodná. Žalovaní 1/ a 2/ v konaní vystupovali ako samostatní účastníci, ich postavenie v konaní vyplývajúce z toho, že boli dedičmi po poručiteľovi, bolo samostatné (samostatné spoločenstvo) a teda námietka premlčania vznesená žalovanou 2/ neplatila pre žalovaného 2/ a súd mal rozhodovať o každom nároku samostatne (§ 76 CSP). Pretože žalovaný 2/ nevzniesol námietku premlčania podľa ustanovenia § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka (na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka), súd prvej inštancie nebol oprávnený zaoberať sa premlčaním nároku uplatneného proti žalovanému 2/. Pokiaľ tak urobil, v tejto časti aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípade nevzťahuje, teda vec nesprávne právne posúdil. 13. Súd prvej inštancie považoval uplatnený nárok proti žalovanému 2/ na náhradu škody 433,81 eur aj za nepreukázaný, ak žalobca dôvodnosť nároku preukazoval iba montážnym listom meradla č. XXXXXXXXXX z 9.3.2015, kedy mal byť opätovne zistený neoprávnený odber zemného plynu, z ktorého zistil, že plomby na meradle neboli poškodené a stav počítadla bol 9 512,38 m3. 14. Žalobca v žalobe k nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na odbernom mieste SK D. v období od 23.11.2014 do 10.3.2015 uviedol, že k 23.11.2014 došlo k ukončeniu zmluvy o odbere od tohto odberného miesta, stav spotreby na meradle k ukončeniu zmluvy bol 6 991 m3 a 10.3.2015 bola na tomto meradle nameraná spotreba plynu 9 512 m3. 15. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 16. Podľa ustanovenia § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 17. Civilný sporový poriadok zaviedol princíp formálnej pravdy. Formálnou pravdou sa rozumie stav, kedy súd pri rozhodovaní takmer výlučne vychádza z dôkazov, ktoré navrhli strany sporu (s výnimkami stanovenými § 185 ods. 2 a ods. 3 CSP). Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Súd tak nemusí vždy zistiť skutočnú (materiálnu) pravdu ohľadom skutočností prezentovaných stranami sporu. Princíp formálnej pravdy plne vyjadruje aj ustanovenie § 186 ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Súd teda nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností (skutkových tvrdení), ktoré medzi stranami nie sú sporné, a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Skutkové tvrdenia pritom možno považovať za nesporné v tom prípade, ak sa strana ku skutkovým tvrdeniam protistrany buď vôbec nevyjadrila, prípadne ich nepoprela účinným spôsobom (§ 151 CSP). Limitom tohto prístupu je však existencia dôvodnej pochybnosti o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení; inými slovami, ak má súd dôvodné pochybnosti o pravdivosti nesporných skutkových tvrdení, až vtedy vykonáva dokazovanie (na návrh strán a plne v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná). 18. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že z obsahu spisu vyplývalo, že žalovanému 2/ bola žaloba s prílohami doručená 4.9.2017 (č.l. 37, 38) a žalovaný 2/ sa k žalobe nevyjadril a skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe nepoprel a ani nespochybnil. Do úvahy tak prichádzala aplikácia právnej domnienky uvedenej v ustanovení § 151 ods. 1 CSP, t.j. tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe bolo potrebné považovať za nesporné. Z obsahu spisu totiž nevyplývali žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali potrebu aplikovať korektív uvedený v ustanovení § 186 ods. 2 CSP (neexistovala dôvodná pochybnosť o pravdivosti tvrdení uvádzaných žalobcom). 19. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol príslušné ustanovenia zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú neoprávnený odber plyn, teda stanovujú, čo je neoprávneným odberom plynu, ako aj povinnosti odberateľa, ktorý plyn neoprávnene odoberal. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) tohto zákona je neoprávneným odberom aj odber bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Tvrdenie, že v rozhodnom období na predmetné odberné miesto zmluva o odbere plynu nebola uzavretá, popreté nebolo. Súd prvej inštancie vychádzať z tohto nesporného tvrdenia medzi stranami sporu. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal dôvodnosť tohto nároku, nakoľko predložil iba montážny list meradla, z ktorého vyplýva, že plomby neboli porušené a stav počítadla, nepostupoval vecne správne, pretože skutočnosť, že na predmetné odberné miesto nebola uzavretá zmluva o odbere plynu a to, že na ňom bola nameraná spotreba plynu bola medzi stranami nesporná; dokazovanie ohľadom tejto skutočnosti preto nebolo potrebné, a tak zamietnutie žaloby nemohlo byť založené na neunesení dôkazného bremena žalobcom. 20. Pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v napadnutej časti založil na nesprávnom právnom závere, ako aj nesprávnych skutkových záveroch, pre ktoré sa potom podstatou veci z hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku nezaoberal, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie pochybil v tom, že nezohľadnil nesporné skutkové tvrdenia medzi stranami sporu o odbere plynu v odbernom mieste SK D. a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec na ďalšie konanie. V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle ustanovenia § 391 ods. 2 CSP viazaný. Zohľadní, že pokiaľ žalovaný 2/ účinne nepoprel, resp. nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, je potrebné z týchto podľa ustanovenia § 186 ods. 2 CSP vychádzať (ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti) a že žalovaný 2/ nevzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, resp. nesporných tvrdení ustáli skutkový stav potrebný pre rozhodnutie a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné. 21. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).