Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/179/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203221 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218203221.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu Safeer company L.L.C., reg. č. CN-1000471, Corniche road, Khalida palace, Block C, Al-Sawari Towers(A), Floor (0), P.O.Box: 45662, Abu Dhabi, Spojené arabské emiráty, práv. zst. JUDr. Vladimírom Ivančom, advokát, Hlavné námestie 5, Bratislava, proti žalovanému 1/ VERSOR s.r.o., Karadžičova 8/A, Bratislava, IČO: 46 622 764, žalovanému 2/ I.. F. Y., A. W.D. XXX/X, B., spoločne práv. zast. Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, o zaplatenie 2.908.352,- USD s prísl. a o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/82/2018-220 zo dňa 24.4.2019 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/82/2018-220 zo dňa 24.4.2019 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.883.352,- USD spolu s 9 % úrokom zo omeškania zo sumy 908.352,- USD od 28.7.2017 do 20.2.2019, s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 883.352,- USD od 21.2.2019 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania vo výške 2.000.000,- USD od 28.7.2017 do zaplatenia, súd žalobu vo výške 25.000,- USD zastavil a žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ náhrada trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaní uzatvorili 4 kúpne zmluvy, ktorými sa žalovaný 1/ ako predávajúci zaviazal dodať špecifikovaný tovar žalobcovi ako kupujúcemu a kupujúci sa za to zaviazal zaplatiť kúpnu cenu. Všetky zmluvy boli riadne podpísané žalovaným 2/, teda konateľom žalovaného 1/. Vo všetkých zmluvách bolo výslovne uvedené, ktoré udalosti sa považujú za vyššiu moc: požiar, mobilizácia, vyvlastnenie, vojna, embargo OSN, povstanie a živelné pohromy. Žalovaný 1/ zdôvodnil vyššou mocou svoje omeškanie s plnením zmluvy, konkrétne zmenami obchodnej politiky v krajine pôvodu tovaru - nevydaním potrebných povolení pre žalobcu ako konečného užívateľa tovaru. Uvedené tvrdenie žalovaného 1/ bolo absolútne irelevantné, nakoľko ním tvrdené skutočnosti nemožno v zmysle zmluvy považovať za vyššiu moc. Z toho vyplývalo, že tieto skutočnosti tvrdené žalovaným 1/ ho nezbavujú povinnosti riadne plniť dohodnutý predmet zmlúv. Okrem toho žalovaný 1/ nijak nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom vyššej moci, resp. ohľadom nemožnosti plnenia z dôvodu zmien obchodnej politiky v krajine pôvodu tovaru. Na druhej strane konateľ žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 20.2.2019 výslovne uviedol, že má záujem splácať svoj dlh, doteraz tak nespravil z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti. Uviedol, že do septembra 2019 v prípade priaznivých okolností možno uhradí celý zvyšok dlhu. Dňa 20.2.2019 zároveň zaplatil prvú splátku dlhu 25.000,-USD, v dôsledku čoho žalobca vzal čiastočne žalobu späť. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil. Právo žalobcu na vrátenie zloženej zálohy na dodanie tovaru žalovaným 1/, a to aj v zostávajúcej časti 883.352,- USD s úrokom s omeškania, nebolo medzi žalobcom a žalovaným 1/ sporné. Žalovaný 1/ však namietal, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 2.000.000,- EUR žalobcovi nepatrí, jednak v dôsledku vyššej moci a jednak z dôvodu, že dokument ktorý je súčasťou spisu, z ktorého mal vyplývať tento nárok je neplatný, keďže ho podpisovala osoba, ktorá na to nemala kompetenciu. S uvedeným tvrdením sa súd nestotožnil, nakoľko predmetný dokument - dohoda z 28.11.2016 (Letter from Versor to Safeer) bol riadne podpísaný konateľom žalovaného 1/ F. Y., opatrený pečiatkou tejto spoločnosti, ako aj podpísaný zástupcom žalobcu. Súd nemal pochybnosti pravosti tohto dokumentu a kompetencii p. Y. podpísať túto dohodu za žalovaného 1/, nakoľko jeho oprávnenie vykonávať funkciu konateľa žalovaného 1/ v rozhodnom čase vyplývalo aj zo zápisu v obchodnom registri. V uvedenom dokumente žalovaný 1/ vyhlásil, že od žalobcu obdržal sumu 908.352,- USD a súhlasil s tým, že žalovaný 1/ a/alebo žalovaný 2/ budú spoločne alebo jednotlivo zaviazaní na zaplatenie sumy 2.000.000,-USD v prospech žalobcu ako likvidáciu škôd. Keďže žalovaný 1/ nezabezpečil dodanie tovaru do 30.4.2017, vzniklo žalobcovi v zmysle uvedenej dohody právo na zaplatenie sumy 2.000.000,- USD, a to spoločne a nerozdielne od žalovaných 1/ a 2/. Súd prvej inštancie výšku tejto pokuty považoval za primeranú, a to vzhľadom na značný objem tovaru, ktorý sa mal dodať a výšku zloženej zálohy v súvislosti s uzatvorenými kúpnymi zmluvami ( cca 11 mil. USD ). Neexistoval preto dôvod na jej súdnu moderáciu. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného ohľadom neplatnosti zmluvy o ručení z 7.6.2016, súd taktiež nedospel k záveru, že táto zmluva je neplatná z dôvodu nedostatku vážnej vôle na uzavretie zmluvy zo strany žalovaného 2/. Žalovaný 2/ vzhľadom na svoje vzdelanie a skúsenosti v oblasti podnikania v danej sfére predsa nemohol reálne predpokladať, že keď podpíše zmluvu o ručení, v ktorej bol jeho podpis úradne osvedčený notárom, nenastane v budúcnosti situácia, že žalobca bude priamo od neho vymáhať pohľadávku, na zabezpečenie ktorej bola zmluva o ručení podpísaná. Tvrdenie žalovaného 2/, že nepodpísal túto zmluvu vážne, súd považoval za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu svojich zmluvných záväzkov. Na základe všetkých uvedených skutočností vzniklo žalobcovi právo na vrátenie jednak zloženej zálohy na dodanie tovaru v zvyšnej časti 883.352,- USD, ako aj na zaplatenie zmluvnej pokuty 2.000.000,- USD, a to spoločne a nerozdielne od žalovaných 1/ a 2/. Pokiaľ išlo o kompenzačnú námietku, ktorú si právny zástupca žalovaných uplatnil na pojednávaní dňa 20.2.2019, súd na ňu neprihliadol aplikujúc sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 C.s.p. nakoľko nebola uplatnená včas - žalovaní ju mohli uplatniť už skôr, t.j. napr. pri vyjadrení k žalobe, na predbežnom prejednaní sporu, alebo na pojednávaní dňa 20.2.2019. 3. Proti I. a III. výroku rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorí v súvislosti s konaním pred súdom prvej inštancie namietali porušenie ich práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie považujú za arbitrárne najmä pre nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním, skutkovými a právnymi zisteniami. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie potrebné považovať za nepreskúmateľné, a teda za nezákonné. Žalovaní uviedli, že v dôsledku nezrealizovania predmetného obchodu im vznikla škoda, presahujúca nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní. Z tohto dôvodu uplatnili voči žalobcovi kompenzačnú námietku. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že na túto námietku neprihliadal s poukazom na ustanovenie § 153 C.s.p. Žalovaný 1/ tento prostriedok procesnej obrany nemohol uplatniť skôr, nakoľko doposiaľ nebola ustálená presná výška škody, ktorá žalovanému 1/ v súvislosti s predmetnými kúpnymi zmluvami vznikla. Žalovaní tento prostriedok procesnej obrany uplatnilo pred skončením dokazovania, a teda včas. Žalovaní poukázali na zmluvu o ručení, ktorá by mala byť pre nedostatok vôle žalovaného 2/ na prevzatie záväzku absolútne neplatná, pričom žalovaný 1/ k tejto otázke navrhol vypočuť aj zástupcu žalobcu, súd však tento dôkaz nevykonal. Ďalej uviedli, že ak by aj žalobca v konaní preukázal, že dohoda o zmluvnej pokute je platná, následne by súd mohol rozhodnúť o návrhu žalovaných v zmysle § 301 ods. 2 Obch. zák. 4. Žalobca na odvolanie žalovaných uviedol, že skutočnosti, ktoré uvádzali, ich nezbavili povinnosti dodať dohodnutý tovar v dohodnutom čase žalobcovi a nezbavili ich ani zodpovednosti za následky súvisiace s nedodaním tovaru. Taktiež zmluva o ručení je platným právnym úkonom, ktorý zakladá spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť žalovaného 2/ za splnenie peňažných záväzkov žalovaného 1/ vyplývajúcich z kúpnej zmluvy 4, vrátane záväzkov na vrátenie zálohy a kúpnej ceny zaplatenej žalobcom. Argument žalovaného 2/ je preto účelový a nepodložený. Žalobca má za to, že v konaní dostatočným spôsobom preukázal, že zmluvná pokuta bola dohodnutá platne a jej výška je primeraná s prihliadnutím na zabezpečované zmluvné povinnosti, ako aj s prihliadnutím na okolnosti, ktoré viedli k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute. Preto nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 301 Obch. zák. pre zníženie uplatnenej zmluvnej pokuty. Taktiež skutočnosti uvádzané žalovaným 1/ v súvislosti s uplatnenou kompenzačnou námietkou nevyšli najavo až v priebehu konania. Pokiaľ bol žalovaný 1/ presvedčený o tom, že má voči žalobcovi nárok vhodný na započítanie s nárokom žalobcu uplatneným v tomto konaní, neexistovala prekážka, ktorá by mu bránila nárok uplatniť vo vyjadrení k žalobe zo dňa 6.6.2018, pri predbežnom prejednaní sporu dňa 31.10.2018 alebo na pojednávaní 20.2.2019. Zmluvu za žalobcu podpisoval pán J. T. J. Q., ktorý je akcionárom žalobcu a predsedom predstavenstva, a preto bol oprávnený predmetné zmluvy podpísať. 5. Žalovaní 1/ a 2/ sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu s tým, že v celom rozsahu trvajú na svojom odvolaní. Bolo nesporné, že tovar, ktorý mal byť predmetom dodania žalovaný 1/ riadne zabezpečil, avšak pre administratívne prekážky v krajine umiestnenia tohto tovaru ho nemohol dodať žalobcovi. O povahe a dôvodoch administratívnych prekážok sa však žalovaný 1/ dozvedel až v priebehu tohto konania. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.2.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaných, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 7. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalovaných uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého následne aj odvolací súd vychádzal a vec správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 C.s.p., s čím sa odvolací súd plne stotožnil. V podanom odvolaní žalovaní jednoznačne neuviedli, akým konkrétnym konaním súdu prvej inštancie malo dôjsť k jeho nesprávnemu procesnému postupu, dôsledkom ktorého malo byť znemožnenie žalovaných uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že ním došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a odvolací súd z obsahu spisu takýto prípadný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie ani nezistil. Pokiaľ odvolatelia za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie považovali súdom prvej inštancie prijaté skutkové závery a právne posúdenie veci (ktoré v podanom odvolaní namietajú) je im treba dať do pozornosti, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Rovnaký postoj odvolací súd zaujal aj k všeobecne formulovanej námietke žalovaných o tom, že konanie trpí inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď namietané pochybenie z obsahu spisu nezistil. Čo sa týka uplatneného nároku tak odvolací súd odkazuje na vyčerpávajúce a právne správne posúdenie nároku žalobcu súdom prvej inštancie vyjadrené v odvolaní napadnutého rozsudku na ktoré v ďalšom odkazuje. Námietka žalovaných ohľadne nemožnosti plnenia z dôvodu vyššej moci je nedôvodná pretože žalobca 1/ mal postupovať s odbornou starostlivosťou a neudelenie vývozných povolení nie je možné považovať za vyššiu moc aj vzhľadom na znenie písomných zmlúv. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v posúdení výšky zmluvnej pokuty v tom, že táto nie je neprimerane vysoká vzhľadom na celkovú hodnotu uzavretých zmlúv. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s § 387 ods. 1,2, C.s.p ako vecne správny potvrdil. 10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).