Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/174/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203706 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1218203706.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: K. I., V..Z.. S. U., L.: XX XXX XXX, B.V. X, N., zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Vilímom, Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: M.. T. G., H. X, N., zastúpenému Weis & Partners s.r.o, IČO: 47 234 776, Ivánska cesta 30/B, Bratislava, o vydanie hnuteľných vecí, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.05.2019, č.k. 14C/24/2018-84, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku žalobcovi vydať - osobné motorové vozidlo továrenská značka S. B. X,X H. I.: N., výrobné číslo podvozka/karosérie: J., farba: biela, dátum prvej evidencie (rok výroby 2011) (ďalej len „motorové vozidlo“) a všetky doklady potrebné pre jeho užívanie, a to osvedčenie o evidencii osobného motorového vozidla, osvedčenie o technickej kontrole, osvedčenie o emisnej kontrole a doklad o uzavretí povinného zmluvného poistenia, všetky doklady vzťahujúce sa k predmetnému osobnému motorovému vozidlu, - parný čistič I. XXXX s výrobným číslom XXXXXXXXX s príslušenstvom, ktorým je I. XXXX kovová kefa, I. XXXX stierka na okná, taška k I. XXXX a žehlička I. (ďalej len „parný čistič“) a - notebook C.-F. D. A. J., sériové číslo C. Y. Y. (ďalej len „notebook“). Zároveň žalobcovi priznal proti žalovanému 100% -nú náhrada trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na konajúci súd dňa 20.04.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobcovi motorové vozidlo, parný čistič a notebook, ktorých je výlučným vlastníkom. Dôvodil, že žalovaný užíval osobné motorové vozidlo a notebook C. z titulu výkonu svojej funkcie predsedu predstavenstva, z ktorej bol odvolaný na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti dňa 30.01.2017. Na základe uvedeného, v spojení s preberacím protokolom zo dňa 03.05.2017, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal hnuteľné veci, a to osobné motorové vozidlo, notebook C. a parný čistič odovzdať žalobcovi do 7 dní od podpisu protokolu, neexistovala na strane žalovaného žiadna právna skutočnosť oprávňujúca ho označené hnuteľné veci ďalej držať a užívať. Keďže žalovaný k odovzdaniu hnuteľných vecí nepristúpil, tieto sú naďalej v jeho dispozícii, a to i napriek viacerých výzvam žalobcu, mal žalobca za to, že žalovaný veci užíva neoprávnene, bez akéhokoľvek právneho titulu; preto sa v súlade s ustanovením § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) domáhal súdnej ochrany a vydania vecí žalovaným. 3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca je vlastníkom špecifikovaných hnuteľných vecí, ktorých vlastníctvo nadobudol na základe riadne uzavretých kúpnych zmlúv, keď vlastnícke právo k motorovému vozidlu nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 06.10.2015 od spoločnosti T. T. Sk, Z.. Z..F..P.., za kúpnu cenu 6.500,40 eura, vlastníctvo k parnému čističu s príslušenstvom získal kúpnou zmluvou zo dňa 23.11.2015 od spoločnosti LUX (SK) s.r.o., za kúpnu cenu 1.638 eur a notebook zakúpil od spoločnosti Alza.sk s.r.o. Žalovaný žiadnym spôsobom vlastnícke právo žalobcu k uvedeným veciam nerozporoval, v preberacom protokole zo dňa 03.05.2017 sa zaviazal tieto žalobcovi vydať v lehote 7 dní od jeho podpisu, pričom neskôr ho požiadal o predaj osobného motorového vozidla a parného čističa. Žalobca mailovou korešpondenciou, ktorej prílohou boli návrhy kúpnych zmlúv, preukázal dobrú vôľu požadované hnuteľné veci žalovanému odpredať, avšak do termínu 21.09.2017 k prijatiu návrhu na uzavretie kúpnych zmlúv nedošlo, a tieto návrhy zanikli márnym uplynutím lehoty v zmysle ustanovenia § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zhodnotiac tieto skutočnosti, za súčasnej aplikácie ustanovenia § 43b ods. 1, § 123, § 124 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného k požadovanej povinnosti. 4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil a žalobu zamietol, alternatívne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a f) C.s.p. Žalovaný považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku za nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Konajúci súd mal vychádzať zo starostlivo zisteného skutkového stavu veci a tento presvedčivo odôvodniť, so súčasným vyrovnaním sa s argumentáciou strán sporu. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie len veľmi stroho, pričom v ňom absentujú odpovede na všetky argumenty prednesené stranami sporu, ako i zdôvodnenie vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Uvedeným postupom konajúci súd zasiahol do práva žalovaného na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný zdôraznil, že konajúci súd sa v odôvodnení rozhodnutia obzvlášť nezaoberal jeho námietkami o tom, že mal záujem o kúpu motorového vozidla a parného čističa, avšak hoci žalobca pripravil návrhy kúpnych zmlúv, tieto mu zaslal takým spôsobom, že dňom kedy poštovú zásielku prevzal, uplynula lehota na ich podpis; k predaju hnuteľných vecí preto nedošlo výlučne z dôvodov na strane žalobcu. Súd prvej inštancie tak nezohľadnil účelové konanie žalobcu, ktorým sa snažil získať hnuteľné veci a následne ich scudziť ešte skôr ako mu bude povinný vrátiť pôžičku v celkovej sume 15.000 eur, ktorou skutočnosťou sa konajúci súd rovnako nezaoberal; žalovaný pritom zdôraznil, že výška pohľadávky, ktorú eviduje voči žalobcovi z tohto titulu je podstatne vyššia ako hodnota hnuteľných vecí. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný žalobu za nedôvodnú a predčasne podanú. 6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného hodnotil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a riadne odôvodnené. Žalovaný uznal jeho vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktorých vydanie bolo predmetom sporu a potvrdil, že tieto naďalej užíva. Svojej povinnosti vydať hnuteľné veci si bol pritom vedomý najneskôr odo dňa 03.05.2017, kedy sa v preberacom protokole zaviazal tieto veci vrátiť; svoj záväzok však žalovaný nesplnil. Vzhľadom na to, že žalovaný v konaní netvrdil a následne nepreukázal právny dôvod, na základe ktorého by bol oprávnený predmetné hnuteľné veci užívať na úkor vlastníckeho práva žalobcu, považoval žalobca ním prednesené námietky z hľadiska merita veci za irelevantné. 7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.11.2020 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.). 8. Preskúmaním súdneho spisu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sa tento zaoberal posudzovaním dôvodnosti nároku žalobcu na vydanie motorového vozidla, parného čističa a notebooku, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.). 9. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 10. Vindikačnou žalobou sa vlastník domáha vydania veci od osoby, ktorá má túto vec u seba. Predpokladmi úspechu tejto žaloby je preukázanie 1. vlastníckeho práva k predmetu sporu, t.j. k veci, ktorá je predmetom vydania, 2. že vec sa nachádza u tretej osoby a 3. že táto osoba zadržiava vec u seba neoprávnene. 11. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu zisteniu skutkového stavu a následne tento posúdil i po právnej stránke správne, keď konštatoval, že žalobca sa stal vlastníkom motorového vozidla, parného čističa a notebooku, vydania ktorých sa v konaní voči žalovanému domáhal, a to na základe predložených kúpnych zmlúv. Túto skutočnosť napokon žalovaný v konaní ani nerozporoval, pričom rovnako nerozporoval, že označené hnuteľné veci užíva. Žalovaný v tomto smere však neoznačil žiaden právny titul, na základe ktorého by bol oprávnený predmetné hnuteľné veci, vo vlastníctve žalobcu, užívať, keď oprávnenie veci užívať skončilo zánikom jeho funkcie predsedu predstavenstva, resp. najneskôr uplynutím lehoty 7 dní od podpísania preberacieho protokolu zo dňa 03.05.2017. Na uvedenú okolnosť pritom nemal vplyv záujem žalovaného o kúpu predmetných hnuteľných vecí, s výnimkou notebooku, ktorý mal v takom prípade bez ďalšieho žalobcovi vrátiť. Samotná skutočnosť, že žalovaný prejavil záujem o kúpu motorového vozidla a parného čističa sama o sebe nemala za následok vznik právneho titulu na užívanie predmetných vecí a žalovaného bez ďalšieho neoprávňovala, aby tieto mal vo svojej držbe, mimo držbu samotného vlastníka (žalobcu). Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti argumentoval, že voči žalobcovi evidoval pohľadávku v sume 15.000 eur, odvolací súd udáva, že žalovaný v rámci procesnej obrany netvrdil, že hnuteľné veci zadržal, resp. nevydal za účelom zabezpečenia svojej splatnej peňažnej pohľadávky v zmysle § 151s Občianskeho zákonníka; napokon, v tomto smere ani nepreukázal existenciu splatnej peňažnej pohľadávky. 12. Pokiaľ žalovaný v konaní súdu prvej inštancie vytýkal, že sa bližšie nezaoberal dôvodmi, pre ktoré nedošlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv, odvolací súd udáva, že tieto námietky konajúci súd, a zhodne s ním i súd odvolací, nepovažoval z hľadiska merita veci za opodstatnené. Medzi stranami nebolo sporné, že k uzavretiu kúpnych zmlúv, t.j. k zhodnému prejavu vôle ohľadne prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a parnému čističu na žalovaného nedošlo, pričom je bez právneho významu, z akého dôvodu sa tak stalo. Z obsahu súdneho spisu pritom vyplýva, že žalobca ako vlastník motorového vozidla a parného čističa uskutočnil voči žalovanému návrh na uzavretie kúpnych zmlúv, pričom stanovil aj podmienky, za splnenia ktorých malo k zmene vlastníctva dôjsť. Predmetný návrh, spolu s návrhom kúpnych zmlúv odoslal žalovanému cestou emailu zo dňa 14.09.2017, t.j. spôsobom prípustným podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný nerozporoval, že predmetný email obdržal; následne mu bol doručovaný prostredníctvom poštového orgánu. I keď žalovaný namietal, že listinnú zásielku od žalobcu si na pošte prebral až dňa 20.09.2017, je zjavné, že návrh žalobcu na uzavretie kúpnych zmlúv (spolu s návrhom kúpnych zmlúv) sa ocitol vo sfére jeho dispozície, čo žalovaný nepoprel. Zároveň je zrejmé, že i napriek tomu, že žalobcom stanovené podmienky na uzavretie kúpnych zmlúv v stanovenom termíne nesplnil, žalobca mu prostredníctvom emailu zo dňa 09.10.2017 poskytol dodatočnú lehotu na úhradu kúpnej ceny a podpísanie zmlúv, v termíne do 16.10.2017; žalovaný ani v tejto lehote neurobil žiadne kroky, z ktorých by vyplývalo, že návrh žalobcu na uzavretie kúpnych zmlúv akceptoval, a preto k uzavretiu kúpnych zmlúv nedošlo. Je potom irelevantné, či žalovaný naďalej prejavoval záujem o kúpu tak motorového vozidla, ako aj parného čističa, nakoľko samotný záujem o kúpu daných vecí ho v situácii, keď nedisponoval žiadnym právnym titulom k veciam, neoprávňoval tieto držať a užívať. 13. A napokon sa odvolací súd nestotožnil ani s námietkou žalovaného v 2. rade ohľadne nedostatočného odôvodnenia, a tým nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, ktorú žalovaný odôvodnil len všeobecne, bez konkretizácie, s akými skutočnosťami a argumentami sa konajúci súd nevysporiadal. Je pravdou, že súd prvej inštancie svoje skutkové zistenia a následné právne posúdenie veci vyjadril stroho a zhrnul ich do jedného bodu odôvodnenia, avšak i z takto koncipovaného odôvodnenia je zrejmé, ktoré dôkazy súd prvej inštancie vykonal, aké skutočnosti z nich zistil a ako vec po právnej stránke posúdil; konajúci súd pritom nebol povinný vysporiadať sa so všetkými argumentmi strán sporu, ale len s tými podstatnými, majúcimi vplyv na rozhodnutie o veci. Podstatnou požiadavkou na súdne rozhodnutie súladné s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je, aby súd riadne odôvodnil ten argument, ktorý je pre jeho rozhodnutie rozhodujúci. Odôvodnenie rozhodnutia teda nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila (k tomu aj rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie na rozhodujúce argumenty strán sporu reagoval, pričom v ostatnom sa s relevantnými argumentmi strán sporu vysporiadal odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 C.s.p. 14. S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré následne správne posúdil po právnej stránke uzavierajúc, že žalobca v konaní preukázal oprávnenosť nároku, ktorým sa voči žalovanému domáhal vydania hnuteľných vecí špecifikovaných vo výrokovej časti rozsudku; uvedený záver nespochybnili ani skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní. Vzhľadom na to, že odvolací súd nepovažoval žalovaným uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 15. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).