Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/165/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219206562 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1219206562.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci navrhovateľky: P. I., A.. X.XX.XXXX, W. O. X, W., zastúpená: Mgr. Martina Krišťáková, advokátka, so sídlom Tupého 51/A, Bratislava a odporcu: G.. S. I., A.. XX.X.XXXX, W. O. X, W., zastúpený: JUDr. Lívia Krnčoková, advokátka, so sídlom 29. augusta 5, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 14C/82/2019-51 zo dňa 12.12.2019 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým uznesením súd prvej vydal neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi umožniť a strpieť navrhovateľke neobmedzený vstup a užívanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v kat. území H., obec BA - Ružinov, okres Bratislava II, garáž, súpisné č. XXXX, postavenej na parcele registra „C“ parcela č. XXXXX/XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie a odovzdať navrhovateľke jednu sadu kľúčov od nehnuteľnosti a zároveň umožniť a strpieť navrhovateľke neobmedzený vstup a užívanie príslušenstva nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v kat. území S., obec BA - Ružinov, okres Bratislava II, bytu č. X na X. F. bytového domu, súpisné č. XXXXX, na A. J. Č.. X Q. W.ave, postavenej na pozemku parcela reg. „C“ parcelné č. XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a na pozemku parcela reg. „C“ parcelné č. XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktorým je pivnica č. XX na prvom nadzemnom podlaží a odovzdať navrhovateľke jednu sadu kľúčov od príslušenstva nehnuteľnosti - pivnica č. XX na prvom nadzemnom podlaží a to všetko až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov; navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania. 2/ Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 325 ods. 1, 2 písm. c/, d/ C.s.p. a § 123, § 124 Obč. zák., vecne odkazom na znenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorého „ dňa 17.10.2018 podala navrhovateľka na Okresný súd Bratislava II návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 28P/157/2018. Na pojednávaní dňa 12.9.2019 bolo manželstvo strán sporu rozvedené a súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom. Konanie nebolo na súde ku dňu podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia právoplatne ukončené. Za trvania manželstva nadobudli navrhovateľka a odporca do bezpodielového spoluvlastníctva byt č. X na X. poschodí bytového domu, súpisné č. XXXXX na A. J. Č.. X Q. W., zapísaný na LV č. XXXX, okres Bratislava II. obec BA-Ružinov, kat. územie S. a garáž súp. č. XXXX zapísanú na LV č. XXXX v kat. území H., obec BA- Ružinov, okres Bratislava II. V predmetnom byte do apríla 2019 žili spolu navrhovateľka aj odporca s deťmi, kým sa odporca z bytu neodsťahoval, následne byt obývala navrhovateľka sama a každý párny týždeň s maloletými deťmi - S. Y. P., ktorý boli na základe dohody rodičov v ich striedavej osobnej starostlivosti. Odporca dňa 25.09.2019 zobral navrhovateľke v čase jej neprítomnosti z bytu viaceré kľúče, a to aj kľúče od pivnice č. XX na prvom nadzemnom podlaží, ktorá tvorí príslušenstvo bytu („horná pivnica“) a od garáže, čím obmedzil jej vlastnícke právo a znemožnil jej užívanie týchto nehnuteľností. Navrhovateľka prostredníctvom mailu kontaktovala odporcu a požadovala od neho vrátenie všetkých kľúčov, ktoré jej zobral. Na mailové výzvy odporca nereagoval a kľúče jej ani napriek výzve nevrátil. Vzhľadom na skutočnosť, že byt spolu s hornou pivnicou je na predaj a na konci mesiaca október 2019 prejavil vážny záujem o jeho kúpu kupec, požadovala navrhovateľka od odporcu, aby jej doručil kľúče od hornej pivnice a garáže, pretože si chcela vysťahovať svoje veci z hornej pivnice a uskladniť si ich spolu s inými vecami do garáže. Po jej viacnásobných naliehaniach o vrátenie kľúčov, jej odporca prisľúbil, že pred začiatkom víkendu (2.11.-3.11.2019) sa pokúsi kľúče od garáže odovzdať, čo sa však nestalo. Napriek tomu, že k predaju bytu neprišlo, navrhovateľka sa z bytu odsťahovala, pretože jej, ako aj deťom dňa 28.10.2019 odporca definitívne znemožnil užívať byt tým, že z neho odviezol všetko zariadenie spolu s vodovodnými batériami a uzavrel v ňom vodu. Po odsťahovaní sa z bytu má navrhovateľka záujem o svoje veci uskladnené veci v hornej pivnici a tiež záujem užívať garáž, čo jej odporca znemožňuje tým, že jej napriek viacnásobným výzvam odmieta vydať kľúče tak od hornej pivnice ako aj od garáže, hoci je bezpodielovou vlastníčkou bytu a k nemu prislúchajúcej hornej pivnice, a plní všetky povinnosti spojené s vlastníctvom nehnuteľností, a to aj za odporcu (úhrady energií spojené s užívaním bytu, zálohové platby správcovi domu, ktorým je spoločnosť IMMOSERVICE, s.r.o., v polovici sa podieľa na úhrade poistného za byt, či dane za byt a garáž, zároveň uhrádza 16 splátky na hypotéku za byt na účet odporcu). Konaním odporcu je porušované jej vlastnícke právo, na čo ho upozornila tak e-mailovými správami, ako aj formou sms správ. Napriek snahe navrhovateľky situáciu riešiť vzájomnou dohodou, z konania odporcu je zrejmé, že k takémuto riešeniu nepríde. Odporca svojim konaním svojvoľne znemožňuje a bráni navrhovateľke v užívaní nehnuteľnosti, ku ktorým má rovnaké vlastnícke právo ako odporca.“ Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými do spisu, a to kópiou Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zo dňa 9.6.2016, zápisnicou o pojednávaní č.k. 28P/157/2018 zo dňa 12.9.2019, čiastočným výpisom z LV č.XXXX, výpisom z LV č. XXXX, mailovou správou zo dňa 26.9.2019, mailovou správou zo dňa 07.10.2019, fotkami bytu, kópiou sprostredkovateľskej zmluvy s realitnou kanceláriou, výpisom z účtu vedeným v UniCredit Bank a dodal, že z odôvodnenia podaného návrhu, ako aj z listinných dôkazov priložených k návrhu mal za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, a preto návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel. 3/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. (bez bližšieho vecného odôvodnenia). 4/ Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh zamietne, alternatívne zrušenie napadnutého uznesenia. Dôvodil, že neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie; súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces; napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. K jednotlivým odvolacím dôvodom bližšie ozrejmil, že v napadnutom uznesení absentuje akékoľvek bližšie odôvodnenie, z ktorého by boli zrejmé aspoň základné dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho vydaniu, a ktoré by boli spôsobilé jeho výrokovú vetu rozumne a preskúmateľne vysvetliť. V tejto súvislosti dodal, že súd prvej inštancie návrh neposúdil, nevyhodnotil, len ho nekriticky akceptoval a prevzal do svojho rozhodnutia. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia, čo v danom prípade nie je splnené. V samotnom návrhu absentuje odôvodnenie neodkladnej úpravy, resp. obava, že exekúcia bude ohrozená, a teda návrh neobsahoval predpísané náležitosti. Napriek absencii zákonných náležitostí návrhu podľa § 326 C.s.p. súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 327 C.s.p. a návrh neodmietol. Odvolateľ ďalej namietal, že navrhovateľka neosvedčila svoje tvrdenie, že by vzal jej kľúče od pivnice a garáže a tieto jej odmietol odovzdať, resp. dať do jej dispozičnej právomoci. Argumentoval tým, že navrhovateľka priložila k návrhu iba 2 e-maily, pričom z e-mailu zo dňa 26.9.2019 je zrejmé, že ho žiadala, aby vrátil na A. X kľúče od priestorov, ktoré patria k spoločnému bytu, a z e-mailu zo dňa 7.10.2019 vyplýva, že ho opätovne prosí o doručenie všetkých kľúčov od spoločných priestorov. V návrhu ďalej uvádza aj sms správy, ktoré však k nemu nepripojila, napriek tomu, že to vyplýva z ust. § 326 ods. 2 C.s.p. Z sms komunikácie zo dňa 28.10.2019 ďalej vyplýva, že na požiadavku navrhovateľky reagoval oznámením termínu doručenia kľúčov: „Posnažím sa ti ich odovzdať pred začiatkom víkendu“. Z uvedeného je zrejmé, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že napriek viacnásobným výzvam odmieta vydať kľúče od pivnice a garáže. Tak ako uviedol v sms správe zo dňa 28.10.2019 aj konal a kľúče od pivnice a garáže je vrátil do bytu na A. X Q. W.. Okrem toho nie je zrejmé, čo sa má na mysli pod pojmom sada kľúčov, ak sa má jednať o kľúč od garáže a o kľúč od pivnice. Z uvedených dôvodov považuje napadnuté uznesenie za nevykonateľné. Naviac, v danom prípade nielenže nie je potreba bezodkladne upraviť pomery, ale tu nedochádza ani k porušovaniu vlastníckych práv navrhovateľky, ako to nepravdivo uvádza v podanom návrhu. 5/ Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Argumentovala tým, že z odôvodnenia návrhu je zrejmá bezodkladná úprava pomerov vzhľadom na skutočnosť, že konaním odporcu sú porušované jej vlastnícke práva. Odporca jej fakticky znemožnil užívať časti nehnuteľnosti tým, že zobral kľúče od týchto priestorov a neposkytol ich do jej dispozície. Predloženou mailovou komunikáciou preukázala súdu, že jej komunikácia s odporcom nevedie k tomu, aby mohla užívať nehnuteľnosti, ktoré s ním vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve. Tvrdenie odporcu v podanom odvolaní, že „nemá vo svojej dispozícii navrhovateľkine kľúče od garáže a pivnice a preto nie je možné ukladať mi povinnosť vydať navrhovateľke sadu kľúčov od garáže a pivnice“ považuje za lož, pretože nedisponovala žiadnymi kľúčmi, čo je zrejmé aj z sms správ zo dňa 28.10.2020, ktoré súd odporca predložil ako dôkaz jeho tvrdení. Z tejto komunikácie vyplýva, že odporca naozaj kľúčmi disponoval. V čase vydania neodkladného opatrenie teda existovali dôvody na podanie návrhu na jeho vydanie, boli splnené procesné podmienky na jeho vydanie a preto neexistuje zákonom predpokladaný dôvod zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p. K odvolacej argumentácii odporcu, ktorou namieta nevykonateľnosť I. výroku napadnutého uznesenia uviedla, že predmetný výrok riadne definuje povinného a oprávneného a riadne a určito uvádza rozsah uložených povinností vo vzťahu k riadne a určite zadefinovaným nehnuteľnostiam. 6/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. 7/ V preskúmavanej veci je z obsahu napadnutého rozhodnutia zrejmé, že súd prvej inštancie považoval konanie o navrhovanom neodkladnom opatrení za konanie, v rámci ktorého nariadené neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, a preto nebolo potrebné uložiť navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 C.s.p.). Takéto rozhodnutie o neodkladnom opatrení teda možno považovať za rozhodnutie vo veci samej. 8/ Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal s podstatnými skutočnosťami, ktorú sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces garantuje každej strane sporu, že vydané rozhodnutie musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozhodnutia. V preskúmavanej veci však relevantné dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k vyhoveniu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia absentujú. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia v podstate len opísal obsah návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, odkázal na §§ 123, 124 Obč. zák., § 325 ods. 1, 2 písm. c/, d/ C.s.p. a dodal, že z odôvodnenia návrhu a z listinných dôkazov priložených k nemu mal za to, že návrhu je potrebné vyhovieť. Ako sa však vysporiadal s existenciou potreby bezodkladnej úpravy pomerov a s osvedčením najvýznamnejších skutočností dôležitých pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je z odôvodnenia napadnutého uznesenia zrejmé. Napadnuté rozhodnutie tak neobsahuje zásadné (v konkrétnom prípade žiadne) vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, čím sa strane sporu (odporcovi), okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právne predvídaným spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rámci využitia riadnych, prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov. Zároveň nemožno považovať za správny ani postup súdu, ktorým nariadil neodkladné opatrenie konzumujúce vec samu a bližšie aspoň stručne nezdôvodnil svoj záver o takejto povahe neodkladného opatrenia. Odvolací súd dodáva, že za predpokladu, že nariadené neodkladné opatrenie procesne konzumuje vec samu a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť na podanie žaloby vo veci samej navrhovateľovi neukladá / v takom prípade rozhodne v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia aj o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p./ (viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016 str. 1137). Stručné dôvody takejto úvahy by však rovnako mali byť súčasťou odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. 9/ Nepreskúmateľnosť rozhodnutia takéhoto rozsahu v konkrétnej veci možno jednoznačne podriadiť pod nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým znemožnil odporcovi, aby uskutočňoval jemu patriac procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. 10/ Z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie vysporiada s uvedenými nedostatkami a svoje rozhodnutie dostatočne a jasne odôvodní. 11/ O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( § 396 ods. 3 C.s.p.). 12/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).