Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/66/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219206562 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1219206562.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci navrhovateľky: P. I., A.. X.XX.XXXX, W. O. X, W., zastúpená: Mgr. Martina Krišťáková, advokátka, so sídlom Tupého 51/A, Bratislava a odporcu: G.. S. I., A.. XX.X.XXXX, W. O. X, W., zastúpený: JUDr. Lívia Krnčoková, advokátka, so sídlom 29. augusta 5, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 14C/82/2019-153 zo dňa 18.2.2021 a o čiastočnom späťvzatí odvolania voči označenému uzneseniu, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd odvolacie konanie v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia spočívajúcom v uložení povinnosti odporcovi umožniť jej a strpieť neobmedzený vstup a užívanie nehnuteľnosti zapísanej na D. Č.. XXXX v kat. území H., E. W. - H., E. W. G., L., X.. Č.. XXXX, postavenej na parcele registra „C“ parc. Č.. XXXXX/XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvorie a odovzdať jej jednu sadu kľúčov od nehnuteľnosti z a s t a v u j e . II. Vo zvyšnej časti sa napadnutý zamietajúci výrok uznesenia súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . III. Napadnutý výrok o trovách konania sa mení tak, že odporcovi sa nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke n e p r i z n á v a . IV. Odporcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľke n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti odporcovi umožniť jej neobmedzený vstup a užívanie nehnuteľnosti zapísanej na D. Č.. XXXX v kat. území Ružinov, obec BA - Ružinov, okres Bratislava II, garáž, súpisné Č.. XXXX, postavenej na parcele registra „C“ parc. Č.. XXXXX/XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie a odovzdať navrhovateľke jednu sadu kľúčov od nehnuteľnosti a zároveň umožniť a strpieť jej neobmedzený vstup a užívanie príslušenstva nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v kat. území Trnávka, obec BA - Ružinov, okres Bratislava II, bytu č. 8 na 4. poschodí bytového domu, súpisné č. XXXXX, na A. J. Č.. X Q. W., postavenej na pozemku parcela reg. „C“ parc. č. XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a na pozemku parcela reg. „C“ parcelné č. XXXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktorým je pivnica č. 19 na prvom nadzemnom podlaží a odovzdať navrhovateľke jednu sadu kľúčov od príslušenstva nehnuteľnosti - F. Č.. XX na prvom nadzemnom podlaží, to všetko až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov; odporcovi priznal nárok a na náhradu trov konania. 2/ Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 C.s.p., vecne konštatáciou, že „podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010)“. Podľa súdu prvej inštancie navrhovateľka neodkladného opatrenia splnenie predpokladov odvodzovala od skutočnosti, že má záujem vykonávať vlastnícke právo k pivnici č. XX a garáži, vo výkone ktorého jej odporca bráni tým, že jej odmieta vydať kľúče od spoločných nehnuteľností, čím jej znemožnil prístup k jej osobným veciam. Podstatnou skutočnosťou, aby bolo možné rozhodnúť v jej v prospech a nariadiť neodkladné opatrenie je osvedčenie aspoň základných skutočnosti potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie o existencii bezprostredne hroziacej ujmy, čo však v danom prípade súd prvej inštancie vzhľadom na zistené skutkové okolnosti za preukázané nemal. Súd prvej inštancie zastal názor, že potreba bezodkladne upraviť pomery strán, tak ako ju uviedla navrhovateľka nie je daná a rovnako z obsahu spisu nie je možné považovať za osvedčené základné podmienky pre záver, že tu existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Súd prvej inštancie zdôraznil, že neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Súd prvej inštancie skonštatoval, že z navrhovateľkou predložených čiastočných výpisov z LV č. XXXX Y. Č.. XXXX mal za preukázané, že spoločne s odporcom sú bezpodielovými spoluvlastníkmi garáže a bytu Č.. X a teda aj k nemu prislúchajúceho príslušenstva - F. Č.. XX. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov možno všeobecne definovať ako spoločenstvo vlastníckych práv oboch manželov k veciam, ktoré manželia nadobudli počas trvania ich manželstva. Základným charakteristickým znakom tohto majetkového spoločenstva je to, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci. Vzhľadom na bezpodielovosť tohto spoluvlastníctva platí zásada rovnosti manželov v tomto spoločenstve vlastníckych práv. Z uvedeného vyplýva, že tak navrhovateľka, ako aj odporca sú oprávnení v rovnakom rozsahu vykonávať vlastnícke právo ku garáži a pivnici Č.. XX. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že od vydania v poradí prvého uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia č.k. 14C/82/2019-51 (zrušeného odvolacím súdom uznesením č.k. 6Co/165/2020-144 zo dňa 18.12.2020, poznámka odvolacieho súdu), došlo k zmene skutkového stavu, zo zmeny ktorej je súd v súlade s § 329 ods. 3 C.s.p. povinný vychádzať, keď mal z obsahu spisu, najmä z mailovej komunikácie medzi navrhovateľkou a odporcom od 10.03.2020 do 26.03.2020 za osvedčené, že odporca upustil od svojvoľného obmedzovania vlastníckeho práva navrhovateľky, keď jej ponechal kľúče od garáže a pivnice Č.. XX v byte č. X a opätovne umožnil prístup do uvedených nehnuteľností, a teda aj prístup k osobným veciam navrhovateľky uskladneným v pivnici č. XX. Pre komplexnosť právnej argumentácie je nutné dodať, že krátkodobá a dočasná nemožnosť prístupu navrhovateľky do garáže a pivnice č. XX nebola a ani nie je spôsobilá založiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že v súčasnosti navrhovateľke nehrozí bezprostredne hroziaca ujma, tú by bolo možno predpokladať v prípade konštantného obmedzenia jej vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam konaním odporcu. Podľa súdu prvej inštancie možno síce konštatovať, že medzi sporovými stranami pretrvávajú napäté vzťahy, ktorými predovšetkým odporca komplikuje výkon vlastníckeho práva navrhovateľky ku garáži a pivnici č. XX patriacim do ich bezpodielového spoluvlastníctva, avšak konanie odporcu nateraz nie je v rozsahu, ktoré by zakladalo potrebu bezodkladne upraviť pomery strán, teda nevyvoláva navrhovateľke bezprostredne hroziacu ujmu. 3/ Zohľadniac uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keď dostatočne nepreukázala skutočnosť, že dôjde k reálnemu ohrozeniu alebo poškodeniu jej vlastníckeho práva ku garáži alebo pivnici č. 19, ktoré právo aj napriek konaniu odporcu, stále trvá, z ktorého dôvodu návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. 4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že v konaní procesne úspešnému odporcovi priznal voči navrhovateľka náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 5/ Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovie. Argumentovala tým, že celá v spise založená komunikácia medzi navrhovateľkou a odporcom, o ktorú súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie, je o tom, že sa nevie do predmetných nehnuteľností dostať, pretože je odporca neustále znemožňuje vstup do nich tým, že jej neposkytol kľúče. Dňa 10.3.2020 žiadala odporcu, aby jej vydal v súlade s vydaným neodkladným opatrením kľúče, na čo jej on dňa 13.03.2020 odpísal, že kľúče sú v byte na A. a prístup do tohto bytu mala a aj naďalej má. Navrhovateľka mu však odpovedá, že tam kľúče neboli. O tejto skutočnosti si účastníci konania písali opätovne a navrhovateľka v maily z toho istého dňa o 2.04 hod. uvádza, že sa pôjde pozrieť, či tam kľúče odporca naozaj dal. Z tejto komunikácie jasne vyplýva, že kľúče v dispozícii nemala, ale mala snahu overiť si, či kľúče sú tam, kde to uvádza odporca. Dňa 17.3.2020 potom zistila, že kľúče v byte na A. chýbali a žiadala odporcu opätovne o kľúče (teraz už aj od spodnej) aj vrchnej pivnice a od garáže na S.. Z toho podľa odvolateľky vyplýva, že stále nedisponovala a teda ani nemohla užívať nehnuteľnosti. Podľa navrhovateľky je paradoxné, že jej vlastnícke právo bolo tak v čase odvolacieho konania, ako aj v čase opätovného rozhodovania prvoinštančným súdom porušované a obmedzované odporcom a tento protiprávny stav neustále trvá, ktorú skutočnosť navrhovateľka preukazovala v odvolacom konaní vo vyjadrení zo dňa 13.10.2020. Má však dôvodnú pochybnosť o tom, že sa súd s týmto vyjadrením zo dňa 13.10.2020 vôbec oboznámil, čo vyplýva z bodu 6 napadnutého rozhodnutia. V predmetnom vyjadrení informovala súd, že odporca naďalej svojvoľne užíva spoločný majetok bez predchádzajúcej dohody a opätovne vymenil zámky od spoločných nehnuteľností, minimálne od ich spoločného bytu. A keďže sa navrhovateľka nedostane do spoločného bytu, nedostane sa ani ku kľúčom od garáže a pivnice, ktoré sú údajne uložené v tomto byte. Uvedenú skutočnosť preukazuje mailovou komunikáciou adresovanou odporcovi zo dňa 10.9.2020 a 17.9.2020. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy len mailovú komunikáciu zo dňa 10.9 a 15.9.2020, pričom vo svojom rozhodnutí neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že na vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 13.10.2020 a mailovú správu zo dňa 17.9. 2020 neprihliadol, ani prečo nepovažuje tieto tvrdenia za podstatné pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, prečo tieto dôkazy nevykonal, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces a zároveň k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.. Odvolateľka ďalej argumentovala tým, že v dôsledku absencie kľúčov nemôže vykonávať vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Má za to, že vykonané dôkazy súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, keď ich neskúmal jednotlivo v ich logických súvislostiach, či možnú pravdivosť dôkazov predložených odporcom a z uvedeného dôvodu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. Odvolateľka ďalej namietla aj vecnú správnosť výroku o trovách konania. Argumentovala tým, že aj vo vzťahu k tomuto výroku chýba relevantné zdôvodnenie, naviac uloženie náhrady trov konania výlučne v jej neprospech považuje za nespravodlivé a za neprimeranú tvrdosť, nakoľko dôvodne bránila svoje porušované práva a právom chránené záujmy. Z tohto dôvodu navrhuje výrok o trovách konania zmeniť tak, že žiadnemu z účastníkov nebude ich náhrada priznaná. 6/ Navrhovateľka po podaní odvolania, písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.3.2021, vzala svoje odvolanie čiastočne späť. Vzhľadom na skutočnosť, že jej boli v čase opätovného rozhodovanie prvoinštančného súdu zo strany odporcu poskytnuté kľúče od garáže (o čom jej právna zástupkyňa nemala vedomosť), odpadol dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v súvislosti s garážou a preto v časti týkajúcej sa garáže vzala odvolanie späť. Nakoľko pri užívaní pivnice č. XX naďalej trvá porušovanie jej vlastníckeho práva tým, že jej odporca neumožňuje užívať ju, pričom na tejto pivnici vymenil zámky, od ktorých nemá kľúče, v tejto časti aj naďalej trvá na svojom odvolaní zo dňa 19.3.2021. 7/ Odporca vo vyjadrení k odvolaniu vyslovil súhlas s čiastočným späťvzatím odvolania voči napadnutého uzneseniu súdu prvej inštancie. Pokiaľ išlo o zostávajúcu časť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (týkajúcu sa pivnice Č.. XX), v tejto časti navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii namietal, že navrhovateľka v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia neuviedla, v čom spočíva potreba neodkladnej úpravy pomerov, ničím neosvedčila ani svoje tvrdenie, že by jej znemožňoval užívanie pivnice č. XX. Pokiaľ účastníci disponujú spoločnými kľúčmi od pivnice, ktorá patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva, navrhovateľka sa nemôže domáhať odovzdania týchto kľúčov a tak vylúčiť odporcu z možnosti spoločného užívania veci. Odporca je ako rovnaký vlastník pivnice ako navrhovateľka, a teda má rovnaké právo prístupu a užívania pivnice ako navrhovateľka. Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka k odvolaniu priložila ako dôkaz e-mail zo dňa 11.3.2021. Napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava II však bolo vydané dňa 18.2.2021, a preto na takýto dôkaz nie je možné prihliadať. Ide o listinný dôkaz, ktorý bol navrhovateľkou vyprodukovaný až potom, ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok o trovách konania, má odporca za to, že v danom prípade neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu ust. § 257 C.s.p., keď v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. 8/ Podľa § 369 ods. 1 C.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 369 ods. 3 C.s.p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Podľa § 369 ods. 4 C.s.p., sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 9/ S poukazom na citované ust. C.s.p. (ods. 8/), keďže navrhovateľka vzala svoje odvolanie voči časti zamietajúceho výroku, ktorým nebolo vyhovené jej návrhu na vydanie neodkladného opatrenia spočívajúcom v uložení povinnosti odporcovi umožniť jej a strpieť neobmedzený vstup a užívanie nehnuteľnosti zapísanej na D. Č.. XXXX v kat. území Ružinov, obec BA - Ružinov, okres Bratislava II, garáž, X.. Č.. XXXX, postavenej na parcele registra „C“ parc. č. XXXXX/XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie a odovzdať jej jednu sadu kľúčov od nehnuteľnosti späť ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní, odvolací súd v tejto časti prvým výrokom svojho rozhodnutia odvolacie konanie zastavil. V tejto zamietajúcej časti preto nadobudlo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie právoplatnosť, ako by odvolanie nebolo podané. 10/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v zostávajúcej odvolaním napadnutej časti (zvyšok zamietajúceho výroku a výrok o trovách konania), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je, pokiaľ ide o vec samú, dôvodné. 11/ Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti tej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia týkajúci sa uloženia povinnosti odporcovi umožniť a strpieť navrhovateľke neobmedzený vstup a užívanie príslušenstva bytu Č.. X - pivnice č. XX, a to až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 12/ Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi uznesenia súdu prvej inštancie, pre ktoré bol návrh v zostávajúcej časti zamietnutý a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Aj odvolací súd je totiž názoru, že navrhovateľka, pokiaľ ide o pivnicu, neosvedčila bezodkladnosť navrhovanej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Navrhovateľka ako rovnocenná spoluvlastníčka tohto priestoru (pivnice), bola spôsobilá vstup do neho si zabezpečiť vo vlastnej réžii, bez potreby iniciovania predmetného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Naviac, listinné dôkazy, na ktoré odkazuje v odvolaní (ide o email zo dňa 10.9.2020), neboli postačujúce na prijatie záveru, že jej okamžité nesprístupnenie pivnice odporcom (neodovzdaním údajne nových kľúčov), mohlo spôsobiť tak závažnú ujmu, ktorá by odôvodňovala potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov. 13/ Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom zamietajúcom výroku ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 14/ Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok o trovách konania, dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade je aplikácia ust. § 257 C.s.p. dôvodná. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že sporové strany mali v čase po rozvode ich manželstva komplikované vzťahy, ktoré sa prejavili aj vzájomnými spormi pri výkone spoluvlastníckeho a užívacieho práva k predmetu doposiaľ nevyporiadaného BSM, ku ktorým bezpochyby prispelo aj správanie odporcu. Zohľadniac zásadu spravodlivého usporiadania veci preto odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý výrok o trovách konania tak, že procesne úspešnému odporcovi nárok na ich náhradu voči navrhovateľke nepriznal (§ 257 C.s.p.). 15/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 257 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. zohľadniac, že pokiaľ ide o garáž, odporca sa zachoval v zmysle požiadavky navrhovateľky, z ktorého dôvodu vzala odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie v tejto časti späť (hoci z procesného hľadiska mala navrhovateľka vziať čiastočne späť nielen odvolanie, ale aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, poznámka odvolacieho súdu). Pokiaľ išlo o zvyšnú časť uplatneného nároku, v tejto časti bola navrhovateľka neúspešná, avšak s ohľadom na charakter sporu a spravodlivé usporiadanie veci medzi stranami sporu, odvolací súd rozhodol tak, že procesne úspešnému odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. 16/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).