Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/24/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317200306 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317200306.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: C. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. X. XX, I., zastúpenej advokátom: JUDr. Martin Bajužík, so sídlom Krasovského 13, Bratislava, proti žalovaným: X/ C. D., E.. XX.XX.XXXX, I. X. XX, I., X/ B. D.Š., E.. XX.XX.XXXX, I. X.E. XX, I., obom zastúpeným: Advokátska kancelária Zuzana Papšíková s.r.o., so sídlom Jégého 8, Bratislava, IČO: 36 800 040, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 13. marca 2019, č.k. 44C/3/2017-399, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zriadenia vecného bremena v jej prospech ako vlastníčky stavieb - S.. Č. . XXXXX Z. na Z. Č.. XXX/ X, Z. S.: X. B., S.. Č.. XXXXX Z. na Z. Č.. XXX/X, Z. S.: X. B. - X. X/B, S.. Č.. XXXXX Z. na Z. Č.. XXX/X, Z. S.: X. B. - X. X/B, D. S. C. Okresným Ú. I., D.P. F., pre F. I. U., F.: I. - A.. Č.. K., D.. Ú.. K. na P. Č.. XXXX, spočívajúcom v práve prechodu pešo a prejazdu osobnými motorovými vozidlami a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ evidovaný Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava III, obec: BA - A.. Č.. K., D.. Ú.. K. na P. Č.. XXXX D. - T., Z.. Č.. XXX/XX o výmere 189 m2 zastavané plochy a nádvoria, tak, ako je toto vecné bremeno uvedené a zakreslené v zmysle Geometrického plánu č. XX/XXXX, ktorý vyhotovila dňa 18.01.2018 spoločnosť Strabon, s.r.o" IČO: 44 184 204, so sídlom Anízová 23, 821 07 Bratislava (Ing. Martin Stano), autorizačne overila dňa 18.01. 2018 Ing. Marianna Stanová a dňa 06.02.2018 úradne overil Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor (Ing. Magdaléna Cípová). Žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Prvoinštančný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou stavieb súp. č . XXXXX Z. na Z. Č.. XXX/X, Z. S.: X. B., S.. Č.. XXXXX Z. na Z. Č.. XXX/X, Z. S.: X. B. - X. X/B, S.. Č.. XXXXX Z. na Z. Č.. XXX/X, popis stavby: rodinný dom - X. X/B, ktoré sú evidované Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava III, obec: BA - A.. Č.. K., D.. Ú.. K. na P. Č.. XXXX a žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, ku ktorému žalobkyňa žiada zriadiť právo vecného bremena. Z katastrálnej mapy a geometrického plánu č. 03/2018 zo dňa 18.01.2018 autorizačne overeného dňa 18.01. 2018 a dňa 06.02.2018 úradne overeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor súd zistil, že pozemok žalovaných parcelné číslo XXX/XX hraničí s pozemkom žalobkyne parcelné číslo XXX/X a s pozemkom parcelné číslo XXX/XX vo vlastníctve M. S. E. S.. A. X, G.Č.. Dokazovaním vykonaným predloženými listinami, výsluchmi strán sporu, fotografiami daného miesta a ohliadkou nehnuteľností zistil, že v prípade nehnuteľností žalobkyne ide o komplex nehnuteľností evidovaných na listoch vlastníctva č. XXXX W. XXXX, ktoré žalobkyňa nadobudla postupne v rokoch 1992, 2012 a 2014, ktoré sa nachádzajú na rohu zástavby v priamom v susedstve s verejnou komunikáciou X. a zo strany reštauračného zariadenia v priamom susedstve s verejnou komunikáciou X., a preto má žalobkyňa z predmetných komunikácii zabezpečený prístup k jej stavbám. Poukázal tiež na to, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaní neumožňovali žalobkyni prístup k jej nehnuteľnostiam cez predmetný pozemok parc. č. XXX/XX, resp. že by jej bránili v prístupe k stavbám na jej nehnuteľnostiach cez ich pozemok. Ďalej poukázal na vyjadrenia žalovaných, v zmysle ktorých v minulosti stavby žalobkyne postavené na pozemkoch parc. č. XXX/X W. XXX/X (pôvodne pozemok s parcelným číslom XXX) mali široký prístup z verejnej komunikácie dnes nazvanej ako X. Q., čo preukazuje mapa z roku 1974. Potom po roku bola k predmetným stavbám dostavaná ďalšia stavba, na pozemku dnes označenom parcelným číslom XXX/X a tento prístup bol zúžený. Žalobkyňa dokonca v roku 2018 po podaní žaloby v tomto konaní na stavbu nachádzajúcu sa na pozemku parcelné číslo XXX/X nadstavila strechu - podkrovie, čím si ešte viac obmedzila možnosti, ako svoje dotknuté stavby, pre ktoré žiada zriadenie vecného bremena, stavebne upraviť za účelom zabezpečenia si širšieho prístupu k priamo z X. Q.. Vlastníkom pozemku parc. č. XXX/XX bola, aj je, súkromná spoločnosť, teda nejde o verejné. Žalobkyňa stavbu na pozemku parcelné číslo XXX/X nevyužívala ako garáž, čo žalovaní preukazujú videozáznamom (so súhlasom pána Z. s natáčaním) aj fotodokumentáciou, ktorá preukazuje, že v minulosti parkovali na pozemku parcelné číslo XXX/XX motorové vozidlá tretích osôb, ako aj motorové vozidlo žalobkyne takým spôsobom, že žalobkyňa stavbu na účel užívania ako garáže ani nemohla užívať. Napokon konštatoval, že v prípade žalobkyňou požadovaného rozsahu zaťaženia pozemku žalovaných vyznačeného v geometrickom pláne ako diel 1 a diel 2 v časovo neobmedzenom práve prechodu pešo a prejazdu osobnými motorovými vozidlami a nákladnými motorovými by reálne znamenal pre žalovaných zamedzenie hlavného účelu užívania pozemku v ich vlastníctve (vjazd do ich nehnuteľnosti a parkovanie), pričom naviac zriadenie vecného bremena podľa návrhu žalobkyne ako vyplýva z geometrického plánu by umožňovalo prístup žalobkyne k stavbám zriadeným na jej nehnuteľnostiach cez jednotlivé diely pozemku žalovaných parcely č. XXX/XX tak, že by sa realizoval aj cez pozemok parc. č. XXX/XX, ktorý je vo vlastníctve tretej osoby, vo vzťahu ku ktorej však žalobkyňa nepreukázala, že by mala právne relevantným spôsobom vyriešenú svoju situáciu, keď súdu nepredložila zmluvu resp. iným spôsobom deklarovaný súhlas vlastníka pozemku parc. číslo XXX/XX na jeho užívanie v prospech žalobkyne. 3. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 151n a § 151o ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že na vyhovenie podanej žalobe neboli splnené podmienky. Poukázal na to, že obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, obmedzenie v jeho výkone vlastníckeho práva a na druhej strane oprávnenie osoby od vlastníka odlišnej vo vzťahu k užívaniu nehnuteľnosti. Obmedzenie dané vecným bremenom sa tradične rozlišuje na povinnosť vlastníka nehnuteľnosti niečo trpieť, niečoho sa zdržať a niečo konať. V prípade sporu o existenciu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu bude rozhodovať súd o určení tohto práva rozsudkom, ktorý má deklaratórny charakter. Súd môže v prospech vlastníka stavby zriadiť právo prechodu cez cudzí pozemok v zmysle ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka aj keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, avšak za podmienky, že sa vlastník cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii (Rc 60/2006). Druhou podmienkou je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy. Vecné bremeno podľa § 151 o ods. 3 Občianskeho zákonníka nemôže súd zriadiť, ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie. To neplatí, ak sú náklady s tým spojené neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by bola spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku zriadením vecného bremena. Právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Súd pri rozhodovaní o práve cesty berie do úvahy, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku. Preto sa musí vždy zobrať do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Výkonom práva vecného bremena nesmie byť povinný zaťažovaný nad nevyhnutnú mieru. Súd musí zabezpečiť, aby bolo možné stavbu riadne užívať, predovšetkým však musí dbať, aby vlastník pozemku bol obmedzovaný čo najmenej. Vzhľadom na umiestnenie nehnuteľnosti žalobkyne nie je splnená podmienka, že vlastník (žalobkyňa) cez svoje pozemky sa nedostane k verejnej komunikácii, a preto nie je možné dôjsť k záveru, že prístup k svojej stavbe na parc. č. XXX/X a do dvora na parc. č. XXX/X si žalobkyňa nemôže zabezpečiť inak. Žalobkyňa má prístup k týmto nehnuteľnostiam cez svoj pozemok parc. č. XXX/X. Skutočnosť, že žalobkyňa si stavbou podkrovia po celej dĺžke nehnuteľností na parc. č. XXX/X, XXX/X a sčasti XXX/X značne sťažila možnosť upraviť si nehnuteľnosti tak, aby si zabezpečila do nich prístup z verejnej komunikácie, nemožno riešiť neprípustným zaťažením nehnuteľnosti žalovaných vo forme vecného bremena. Pokiaľ by však aj boli naplnené predchádzajúce dve podmienky zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, žalobkyňou navrhovaný rozsah zaťaženia pozemku žalovaných by viedol k porušeniu spravodlivého pomeru medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby (žalobkyni) a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníkov zaťaženej nehnuteľnosti (žalovaným). Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nie je naplnená ani podmienka zriadenia vecného bremena vo forme obmedzenia vlastníckeho práva žalovaných iba v nevyhnutnej miere. V neposlednom rade zdôraznil, že žalobkyňa žiada zriadenie vecného bremena vo svoj prospech bez primeranej náhrady za obmedzenie žalovaných ako vlastníkov pozemku, ktorý má byť zaťažený rozsiahlym vecným bremenom. Poukázal na to, že skutkové okolnosti tohto konania sú natoľko špecifické, že v prvom rade by sa mali strany sporu pokúsiť vyriešiť situáciu komplexne prihliadnuc na záujmy všetkých zúčastnených zodpovedajúcou zmluvou, pričom to bola práve žalobkyňa, ktorá predĺžením existujúceho oplotenia (medzi parcelami XXX/X W. XXX ) zmenila dovtedajší stav pomerov, keď žalovaní boli nútení vyriešiť si prístup k ich nehnuteľnostiam atypickým riešením elektrickej brány smerujúcej na pozemok parc. č. XXX/X W. D. Z.. Č.. XXX, kúpou v dvoch garáží (na parc. č. XXX/ XX, XXX/XX), vybúraním jednej steny garáže na parc. č. XXX/XX a kúpou predmetného pozemku parc. č. XXX/XX. Žalobkyňa taktiež mala možnosť vyriešiť si stavebne prístup k svojim nehnuteľnostiam z verejnej komunikácie X., keďže svoje nehnuteľnosti rekonštruovala. Vzhľadom na vyššie uvedené závery žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že napadnutý rozsudok je vecne nesprávny, v celom rozsahu absolútne nespravodlivý a závery súdu prvej inštancie považuje za formalistické. Poukázala na to, že z povahy/charakteru nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre D.. Ú.. K. - smer X. a nehnuteľností na LV č. XXXX pre D.. Ú.. K. - S. X.Á. je jednoznačne zrejmé, že tieto tvorili od ich vzniku, a aj naďalej tvoria samostatné celky a vzhľadom na to aj boli riešené aj dispozične prístupy k týmto nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že vlastní v súčasnosti všetky nehnuteľnosti nemôže predstavovať zásadnú skutočnosť, pre ktorú súd prvej inštancie nezriadil požadované vecné bremeno, a to aj s ohľadom na to, že požadované vecné bremeno je charakteru im rem, a teda má slúžiť panujúcej nehnuteľnosti na úkor zaťaženej nehnuteľnosti. Argumentáciu súdu prvej inštancie, že má údajne prístup k svojim nehnuteľnostiam cez svoj pozemok parcelu registra "C" KN par. č. XXX/X považuje preto za absolútne nesprávny. Priestor medzi pozemkom par. č. XXX/X W. Z.. Č.. XXX/XX je široký len cca 1,15 až 1,21 m a nie je ho možné pokladať za prístup k jej nehnuteľnostiam tak, ako to uvádza súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Táto šírka predmetného pozemku ani za normálnej situácie nezabezpečuje prístup k nehnuteľnostiam, a nie to ešte v prípade núdzového stavu napr. v podobe požiaru alebo vytopenia pri zasahovaní záchranných zložiek. Tento priestor je ešte viac obmedzovaný, keď na pozemku par. č. XXX/XX vo vlastníctve žalovaných sú prakticky neustále už počas obdobia doby dvoch rokov odstavené motorové vozidlá žalovaných, čo vyplýva z vykonaných dôkazov. Záver súdu prvej inštancie o tom, že má prístup k svojim nehnuteľnostiam je preto vecne nesprávny a nie je v súlade so zákonom, čo vyplýva z vykonanej obhliadky na mieste a ďalších vykonaných dôkazov, z ktorých vyplýva, že jediný možný prístup k jej nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX - smer X. je len cez sporný pozemok vo vlastníctve žalovaných, nakoľko nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX - S. X. a nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX - S. X. predstavujú samostatné nezávislé a odlišné celky, ktoré sú postavené za sebou, a teda nie je absolútne možné tvrdiť, že ide o jeden funkčný celok. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla postupne, nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX - S. X. sú skolaudované a prevádzkované už od roku 1995 len za účelom fungovania reštauračného zariadenia, a takto sú prevádzkované dodnes, tieto nehnuteľnosti takto užívala od samého počiatku až do času, kedy ich prenajala na základe zmluvy o nájme častí nehnuteľností zo dňa 16.12.2015 v prospech tretej osoby za účelom ďalšieho prevádzkovania reštaurácie, pričom pokiaľ ide o vstup z verejnej komunikácie X. T. J.. ". I.", tak tento vstup predstavuje vstup do garáže, ktorá je súčasťou stavby súp. č. XXXX (evidovaná na LV č. XXXX) a taktiež predstavuje predmet nájmu podľa Zmluvy o nájme častí nehnuteľností zo dňa 16.12.2015, ktorú uzavrela s treťou osobou, a teda prostredníctvom tzv. "K. I." nemá prístup k svojim nehnuteľnostiam na LV č. XXXX pre D..Ú.. K. a rovnako vzhľadom na jej technický charakter nie je možné prostredníctvom neho zabezpečiť priamy prístup k dotknutým nehnuteľnostiam na LV č. XXXX z verejnej komunikácie X.. Pozemok parcela registra par. č. XXX C. na P. Č.. XXXX - smer X. je v celej svojej šírke zastavaným pozemkom, t. j. akýkoľvek prechod peši alebo prejazd motorovým vozidlom cez tento pozemok je absolútne vylúčený a nemožný vzhľadom na charakter existujúcich nehnuteľností. S poukazom na uvedené opätovne konštatovala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je značne formálne/ formalistické s ohľadom na výklad príslušného zákonného ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákona a skutkový stav veci samej, nakoľko súd prvej inštancie absolútne v rámci súdneho konania neposudzoval, a ani neposúdil charakter a veľkosť pozemku parcely par. č. XXX/X, a ani ostatné skutkové okolnosti veci samej, a len stroho konštatoval, že má údajne prístup k svojim nehnuteľnostiam cez tento pozemok. V tejto súvislosti poukázala na niektoré judikáty Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR ohľadom problematiky formalistického/formálneho výkladu zákonov. Poukázala na to, že s prístupom do svojich nehnuteľností nemala žiadne problémy, a to až do času kedy žalovaní kúpili v októbri 2016 sporný pozemok par. č. XXX/XX s cieľom zámerne ju poškodiť pri výkone jej vlastníckych práv vrátane prístupových práv k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX - S. X.. Čo sa týka rekonštrukcie strechy vykonanej na predmetných nehnuteľnostiach, len využila existujúci stav nehnuteľností, v ktorom ich kúpila už od pôvodných vlastníkov, odstránila pôvodnú strechu, ktorá sa nachádzala na nehnuteľnostiach a vymenila ju za novú strechu, a preto nie je možné v žiadnom prípade tvrdiť, že si stavbou podkrovia sama sťažila možnosť prístupu do nehnuteľností tak, ako to prezentuje súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Nesúhlasila ani s konštatovaním súdu prvej inštancie, že nie je naplnená podmienka zriadenia vecného bremena vo forme obmedzenia vlastníckeho práva iba v nevyhnutej miere, pretože rozsah zriadenia vecného bremena podľa predloženého geometrického plánu a v časovo neobmedzenom rozsahu, by údajne reálne znamenal pre žalovaných zamedzenie hlavného účelu, pre ktorý pozemok parcelu registra "C" KN par. č. XXX/XX kupovali a síce za účelom vjazdu do ich nehnuteľností a parkovania. Súd totiž nie je viazaný jej návrhom a pokiaľ by navrhovala nevhodný priebeh cesty cez pozemok, mohol ju súd zriadiť na inom mieste, nakoľko zriadenie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo cesty cez priľahlý pozemok ku stavbe predstavuje určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom stavby, ku ktorej nie je prístup a vlastníkom priľahlého pozemku a súd nemôže bez ďalšieho zamietnuť žalobu vlastníka stavby o takom vyporiadaní iba preto, že navrhovaný rozsah vecného bremena sa mu zdá ako neprimeraný. V tomto smere na podporu svojej argumentácie dokázala na názor vyslovený v odbornom článku Fekete, I. - Feketeová, M.: Právo cesty cez priľahlý pozemok (nové vecné bremeno), Poradca, 2009, č. 4-5, s. 388-395. Poukázala tiež na pomery na mieste, ktoré vyplynuli aj z vykonanej ohliadky s tým, že žalovaní majú možnosť riešiť parkovanie svojich motorových vozidiel v rámci svojich ostatných nehnuteľností najmä vo dvore, z čoho je zrejmé, že pozemok parcelu registra "C" KN par. č. XXX/XX D.. Ú.. K. využívajú len za účelom poškodenia jej vlastníckych a prístupových práv k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX - S. X. a je to práve ona, kto je neprimerane zo strany žalovaných a v dôsledku ich konania v rozpore s dobrými mravmi obmedzovaná vo výkone jej vlastníckych práv k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre D.. Ú.. K.. Namietala tiež, že pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že vecné bremeno podľa predloženého geometrického plánu, by umožňovalo prístup k dotknutým nehnuteľnostiam len tak, že by sa realizoval aj cez pozemok parcelu registra "C" KN par. č. XXX/XX a nebola by tak právne relevantným spôsobom vyriešená situácia, pretože nepredložila vo svoj prospech zmluvu alebo iný súhlas vlastníka pozemku parcely registra "C" KN par. č. XXX/XX na to určený, pozemok parcela registra "C" KN par. č. XXX/XX je prístupová cesta, ktorá vedie k ostatným nehnuteľnostiam vo vlastníctve iných osôb ako vlastníka tohto pozemku v okolí, a ktorý využíva neobmedzený okruh tretích osôb vrátane žalovaných, ktorí rovnako nepreukázali súhlas s užívaním tohto pozemku na tento účel. Ak mal súd prvej inštancie za to, že nenavrhla vhodný spôsob práva cesty, mohol aj bez návrhu zriadiť právo cesty iným spôsobom cez pozemok parcelu registra "C" KN par. č. XXX/XX D.. Ú.. K.. Vo vzťahu k otázke náhrady za zriadenie vecného bremena zdôraznila, že súd prvej inštancie bol o nej povinný rozhodnúť aj bez návrhu s poukazom na ustanovenie§ 216 ods. 2 C.s.p. Napokon poukázala na to, že ak by bolo možné vec samú vyriešiť prostredníctvom zmluvy medzi stranami sporu, tak by nebola nútená požiadať o vydanie neodkladného opatrenia v roku 2016 a následne v roku 2017 podať žalobu vo veci samej, pričom žalovaní jej po celý čas bránili a neustále bránia vo vstupe do jej nehnuteľnosti cez sporný pozemok parcelu registra "C" KN č. XXX/XX. Nestotožnil sa ani so záverom, že má možnosť vyriešiť si stavebne prístup k svojim nehnuteľnostiam z verejnej komunikácie X., keďže svoje nehnuteľnosti rekonštruovala, nakoľko zabezpečiť vstup do jeho nehnuteľností zo strany verejnej komunikácie X. nie je možné, a to vzhľadom na rozmery garáže, ktorú nie je možné stavebne upraviť tak, aby bolo v nej možné zabezpečiť vstup motorového vozidla z verejnej komunikácie "X. a následne jeho parkovanie. Žiadne motorové vozidlo sa týmto spôsobom nezmestí do garáže, čo vyplýva aj už z predloženej fotodokumentácie vnútra garáže. Verejná komunikácia "X." je v pamiatkovej zóne, a preto ani nie je možné zabezpečiť priamy prístup do jej nehnuteľnosti z tejto komunikácie, čo jednoznačne vyplynulo aj z obhliadky na mieste samom vykonanej Súdom prvej inštancie dňa 04.12.2018. Naviac, náklady na zriadenie prístupu k jeho nehnuteľnostiam z verejnej komunikácie X. by boli neprimerané vysoké (čo podľa vyjadrenia Mestskej časti Bratislava - K. ani nie je možné), kým v prípade zriadenia požadovaného vecného bremena by ujma žalovaných ako vlastníkov slúžiaceho pozemku bola výrazne nižšia, najmä s ohľadom na výmeru daného pozemku a taktiež na jeho umiestnenie a účel, na ktorý slúži žalovaným, a to údajne len náhradné parkovanie ich motorových vozidiel, čo nie je pravda. Opätovne, s poukazom na chronologické zhrnutie priebehu vlastníckych vzťahov k dotknutým nehnuteľnostiam, uviedla, že má za to, že žalovaní jej kúpou sporného pozemku parcely registra "C" KN par. č. XXX/XX chceli a chcú len uškodiť, nakoľko v žiadnom prípade nie je možné tvrdiť, že tento pozemok nadobudli len s cieľom vyriešiť si vjazd do ich nehnuteľností a náhradné parkovanie pre svoje motorové vozidlá. Podanou žalobou sa len domáha svojich legitímnych práv, ktoré jej priznáva zákon a snaží sa o ochranu svojho vlastníckeho práva a prístupových práv k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre D.. Ú.. K., ktoré jej zaručuje samotná Ústava SR ako najvyšší právny predpis SR a ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka. Vecné bremeno, ktorého zriadenia sa domáha v tomto súdnom konaní len zodpovedá prístupu k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorý existoval už od ich vzniku, a ktorý bol zamedzený v momente, kedy žalovaní nadobudli do svojho vlastníctva pozemok parcelu registra "C" KN par. č. XXX/XX a začali ju obmedzovať v prístupe k dotknutým nehnuteľnostiam, čo trvá až doteraz. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj argumentáciu v jej predošlých podaniach uzavrela, že jediný prístup k dotknutým nehnuteľnostiam nepochybne bol, je a existuje iba cez pozemok parcelu registra "C" KN par. č. XXX/XX vo vlastníctve žalovaných a tento je možné zabezpečiť iba prostredníctvom zriadenia požadovaného vecného bremena súdom. Žiadala preto odvolaniu vyhovieť. 5. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že žalobkyňa v odvolaní nepravdivo uvádza, že nemá prístup k svojim stavbám cez pozemok p. č. XXX/X, keď v konaní vyšlo najavo z vykonaných dôkazov (fotografie, katastrálne mapy a pod.) ako aj z obhliadky na mieste samom, prístup k svojim stavbám má zabezpečený cez pozemok p. č. XXX/X, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a susedí s verejnou komunikáciu X., pričom zároveň si žalobkyňa vie zabezpečiť prístup aj cez iné svoje nehnuteľnosti tak, ako uvádzali v ich podaniach a ako to skonštatoval aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí o zrušení neodkladného opatrenia, č. k. 7Co/292/2017-133. Zdôraznili tiež, že všetky stavby žalobkyne susedia s verenou komunikáciou a v konečnom dôsledku je možné, aby si žalobkyňa svoje nehnuteľnosti - stavby upravila tak, aby si pohodlnejší prístup k svojim nehnuteľnostiam zabezpečila, a to dokonca ešte počas rekonštrukcie, ktorú nedávno aj vykonala. Skutočnosť, že žalobkyňa prístup k svojim nehnuteľnostiam má, sama potvrdzuje aj v odvolaní, keď na strane 5 uvádza, že jej pozemok je široký len cca 1,15 až 1,21 m. To, že žalobkyňa uvedený prístup nepovažuje za dostatočne "pohodlný", nie je zákonným a ani legitímnym dôvodom na obmedzenie ich vlastníckeho práva. Z obsahu jednotlivých podaní žalobkyne, ako aj z odvolania je zjavné, že zriadením práva cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nevyžaduje zriadenie chýbajúceho prístupu, ale len spohodlnenie a rozšírenie prístupu do jej stavieb na ich úkor, o čom svedčí aj to, že prednú časť svojich stavieb prenajala subjektu, ktorý v nich prevádzkuje reštauráciu a žalobkyňa odmieta za účelom zabezpečenia si lepšieho prístupu k svojim stavbám tento nájomný vzťah ukončiť. Za absurdné označili tvrdenie žalobkyne, že jej prístup k stavbám obmedzujú tým, že svoj pozemok p. č. XXX/XX v časti, ktorá susedí s pozemkom p. č. XXX/X užívajú na parkovanie svojich motorových vozidiel. Parkovaním motorových vozidiel na svojom pozemku p. č. XXX/XX totiž nijakým spôsobom nezasahujú do pozemku žalobkyne p. č. XXX/X. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na údajný formalistický prístup súdu prvej inštancie a považuje rozhodnutie za nespravodlivé, majú za to, že súd žiadny formalistický prístup v konaní nepoužil, čo je evidentné aj z toho, že ich pozemok p. č. XXX/XX, ku ktorému žalobkyňa žiada zriadiť vecné bremeno, nie je priľahlým pozemkom k stavbám žalobkyne. Je susedným pozemkom k pozemku p. č. XXX/X, ktorý susedí s verejnou komunikáciou, pričom s verejnou komunikáciou susedia aj ostatné stavby a pozemky žalobkyne. Ak by súd chcel byť formalistický, žalobu by zamietol, už len pre doslovné znenie predmetného zákonného ustanovenia ("vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku"). Súd avšak riadne skúmal skutkový stav nie len tzv. "od stola" podľa gramatického výkladu zákonného ustanovenia, ale aj riadne preveril skutočné možnosti prístupu žalobkyne k jej stavbám, skutočné parkovanie žalobkyne v stavbách ako aj v ich okolí a reálne možnosti žalobkyne vytvoriť si pohodlnejší prístup k jej stavbám. Zdôraznili, že žalobkyňa ich nikdy neoslovila so serióznou dohodou za účelom vyriešenia situácie, koná v rozpore s právnymi predpismi a snaží sa dosiahnuť svoje nelegitímne ciele cez súdne rozhodnutia, pričom nevykonala ani žiadne stavebné úpravy svojich stavieb, hoci mohla a mala, a to dokonca priamo počas nedávnej prebiehajúcej rekonštrukcie. V nadväznosti na argumentáciu žalobkyne, že súd mal možnosť zriadiť vecné bremeno aj v menšej miere ako žiadala a že aj náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva mohol súd určiť aj bez návrhu, poukázali na to, že uvedené sa síce v takýchto konaniach uplatňuje, avšak len za predpokladu, že súd vyhodnotí, že sú splnené zákonné podmienky na zriadenie vecného bremena. Nakoľko tieto podmienky splnené nie sú (žalobkyňa prístup má, resp. si ho vie zabezpečiť aj inak), bolo by dokonca v rozpore so zákonom, aby súd v týchto otázkach ďalej akokoľvek konal a vecné bremeno i napriek tomu, hoci v menšej miere, akokoľvek zriaďoval či dokonca určoval za jeho zriadenie náhradu. Ďalej uviedli, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že kupovali pozemok p. č. XXX/XX len za účelom "škodiť žalobkyni", je paradoxné, že to tvrdí práve žalobkyňa, vďaka ktorej celý susedský spor o prístupy k nehnuteľnostiam vôbec vznikol. K odkúpeniu pozemku p. č. XXX/XX boli dotlačení práve správaním sa žalobkyne, ktorá im prístup k ich stavbám vlastným konaním znemožnila (stavbou plotu bez riadneho ohlásenia či stavebného povolenia - preukazuje fotodokumentácia už založená v spise) a stálo ich to nemalé finančné prostriedky. Následne museli odkúpiť aj ďalšiu garáž v susediacej garážovej zástavbe (jednu už vlastnili) a obe tieto znehodnotiť za účelom presunutia ich elektrickej brány a vytvorenia nového prístupu na ich pozemky a k ich stavbám. Nakoľko ani dnes ich vjazd motorovým vozidlom nie je pohodlný, je skutočne len pre zručných vodičov, nevesta žalovaných a ich mladší syn tento vjazd neužívajú, resp. užívajú len obmedzene, z dôvodu predchádzaniu škodám na ich vozidlách či na ich stavbe. Stav garáží ako aj atypickosť umiestnenia elektrickej brány je zrejmá z fotografií vykonaných súdom počas obhliadky na mieste. Nech by používali pozemky v ich vlastníctve akýmkoľvek spôsobom v súlade s § 123 Občianskeho zákonníka, hoci by aj predmetný pozemok p. č. XXX/XX vôbec neužívali, nič to nemení na skutočnosti, že žalobkyni tým nevzniká žiadne právo ich pozemok p. č. XXX/XX akokoľvek užívať. Opätovne uvádzané tvrdenie žalobkyne len poukazuje na jej snahu užívať cudzie pozemky bez obmedzení, bez súhlasu vlastníkov daných pozemkov či vynaloženia potrebných finančných nákladov, tak ako dané robila (bez akýchkoľvek riadne a zákonne zriadených práv) práve do kúpy predmetného pozemku žalovanými. A teraz žalobkyňa žasne nad tým, že súdy odmietajú poskytnúť ochranu nad stavom, ktorý nebol v minulosti riadne právne upravený a žalobkyňa sa naň bez primeraných dôvodov spoliehala. Na záver zhrnuli, že sa plne stotožňujú so skutkovým stavom tak, ako ho z vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie, ako aj s jeho právnym zdôvodnením, nakoľko súd vo svojom rozhodnutí popísal ucelený a komplexný obraz o situácii, dôsledne sa so skutkovým stavom oboznámil, dospel na ich základe k správnym zisteniam a ku všetkým podstatným okolnostiam daného prípadu sa vyjadril, keď nezriadil vecné bremeno podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že na jeho zriadenie neboli splnené zákonné podmienky. V odvolaní naviac žalobkyňa neuvádza žiadnu okolnosť či argument, ktorú by súd prvej inštancie už riadne neposúdil a nezhodnotil a aj napriek tomu vydal rozhodnutie, ktorým žalobu zamietol. 6. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaných k jej odvolaniu zotrvala na svojich tvrdeniach a argumentácii prednesených už v konaní na súde prvej inštancie a tiež v podanom odvolaní. S tvrdeniami žalovaných uvedenými v ich vyjadrení sa nestotožnila a zopakovala svoje doterajšie tvrdenia, ktoré zdôraznila a podrobnejšie uviedla v nadväznosti na konkrétne argumenty žalovaných v ich vyjadrení, s ktorými nesúhlasila a žiadala podanému odvolaniu vyhovieť. 7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 8. V prvom rade poukazuje odvolací súd na to, že súd prvej inštancie vykonal v spore všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie opodstatnenosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhala zriadenia vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných. Po náležitom vyhodnotení vykonaných dôkazov, vychádzajúc z ich obsahu, správne a v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie v spore ustálil skutkový stav veci, keď mal preukázané, že žalobkyňa má zabezpečený prístup k jej nehnuteľnostiam (stavbám) z verejných komunikácii priamo susediacich s jej stavbami, no tiež rozsah výkonu vecného bremena, v akom žalobkyňa žiada pozemok žalovaných zaťažiť vecným bremenom spočívajúcim v práve prechodu a prejazdu osobnými i nákladnými motorovými vozidlami v časti pozemku žalovaných vyznačené v geometrickom pláne č. XX/XXXX, ktorý vyhotovila dňa 18.01.2018 spoločnosť Strabon, s.r.o. ako diely 1 a 2. 9. Pokiaľ žalobkyňa vo vzťahu k ustáleniu skutkového stavu veci namieta, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru ohľadne existencie prístupu k jej stavbám zo susediacich verejných komunikácii, odvolací súd jej námietky považuje za neopodstatnené, keď táto skutočnosť celkom jednoznačne vyplýva z vykonaných dôkazov, vrátane fotodokumentácie založenej v spise. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že garáž so vstupom z komunikácie X., je stavebne súčasťou objektu, ktorý žalobkyňa prenechala do nájmu tretej osobe, keď celý tento súbor stavieb je vo vlastníctve žalobkyne, pričom naviac aj tá časť, ktorá je naďalej v užívaní žalobkyne, priamo susedí s verejne prístupnou komunikáciou. 10. Neopodstatnené a bez právneho významu sú z hľadiska vecnej správnosti napadnutého rozsudku skutočnosti týkajúce sa motívu nadobudnutia pozemku parc. č. XXX/XX žalovanými, ako i spôsob užívania ich pozemku. Tieto skutočnosti by mohli mať význam z hľadiska posúdenia, či pri výkone vlastníckych práv žalovaných nedochádza k ich neprípustnému zneužívaniu na úkor žalobkyne. Predmetom tohto konania je však zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré pri posudzovaní samotného splnenia základných podmienok na zriadenie vecného bremena neumožňuje zohľadniť subjektívne okolnosti na strane povinnej (ani oprávnenej) osoby, keď významné je zásadne iba to, či vlastník stavby objektívne má prístup k stavbe z verejne dostupnej komunikácie, prípadne inej komunikácie, ktorej využívanie na tento účel mu vyplýva z iného právneho vzťahu. Neopodstatnene potom žalobkyňa v danom spore opakovane argumentuje správaním žalovaných a ich motiváciou pri nadobudnutí pozemku parc. č. XXX/XX. S poukazom na uvedené považuje odvolací súd považuje za nadbytočné podrobnejšie sa zaoberať aj skutkovými námietkami žalobkyne v odvolaní a ďalších jej písomných podaniach, týkajúcich sa tejto časti skutkovej stránky sporu. 11. Ďalej odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne a správne ustálený skutkový stav správne posúdil i po právnej stránke, keď v danej veci aplikoval ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka a dospel k správnemu záveru, že v preskúmavanej veci neboli splnené predpoklady pre vyhovenie podanej žalobe, teda na zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu, nakoľko v tomto prípade nejde o situáciu, kedy by žalobkyňa nemala k jej stavbám priamy prístup z verejnej komunikácie, a teda ani o prípad, že by prístup k stavbám vo vlastníctve žalobkyne nebolo možné zabezpečiť inak, pričom naviac, v prípade navrhovaného vecného bremena by dôsledkom vyhovenia podanej žalobe bolo faktické vylúčenie žalovaných z užívania ich pozemku. V prípade zaťaženia časti ich pozemku v rozsahu dielov 1 a 2 zakreslených v geometrickom pláne č. 03/2018 zo dňa 18.01.2018 by totiž túto časť pozemku bolo nevyhnutné ponechať bez časového obmedzenia voľnú a žalovaným by tak zostávala na užívanie k dispozícii iba zvyšná časť ich pozemku, ktorej využívanie na akýkoľvek účel sa však javí ako ťažko predstaviteľné. Zriadenie vecného bremena navrhovaného žalobkyňou by tak naviac, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, viedlo k porušeniu spravodlivého pomeru medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníkov zaťaženej nehnuteľnosti, a to celkom evidentne v prospech žalobkyne, hoci táto má prístup (i keď i odvolací súd uznáva, že z pohľadu bežnej prevádzky nie celkom komfortný) k svojim stavbám zabezpečený z priamo susediacich verejných komunikácii (ulice X. W. X.Í.). Za rozhodujúce však v preskúmavanej veci správne súd prvej inštancie považoval predovšetkým to, že tu objektívne existuje prístup k stavbám žalobkyne z verejných komunikácii, čo neumožňuje podanej žalobe vyhovieť; a za tohto stavu je bez významu aj argumentácia žalobkyne v odvolaní, že súd nemal podanú žalobu z dôvodu neprimeraného zásahu do vlastníckeho práva žalovaných zamietnuť, ale bol povinný ex offo vzťahy medzi stranami upraviť v súlade so zákonom inak a vecné bremeno zriadiť v menšom rozsahu. V danom prípade totiž takéto rozhodnutie neumožňovali okolnosti preskúmavanej veci, keď na zriadenie akéhokoľvek vecného bremena neboli splnené zákonom stanovené podmienky, nakoľko žalobkyňa má prístup k svojim stavbám zabezpečený v rozsahu a spôsobom, ktorý zriadenie vecného bremena v podobe práva prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných nevyžaduje a teda ani neumožňuje. 12. Ďalej však odvolací súd opätovne vo vzťahu k argumentácii žalobkyne, ktorá opakovane i v podanom odvolaní spochybňuje existenciu jej prístupu na stavby v jej vlastníctve z verejných komunikácii, poukazuje na to, že jej argumentácia je v rozpore s jednoznačnými skutkovými závermi súdu prvej inštancie. Možno však na doplnenie v tejto súvislosti v nadväznosti na argumentáciu žalobkyne v priebehu celého konania i v jej odvolaní zdôrazniť, že (ako to v súlade s ustálenou judikatúrou náležite zdôraznil aj súd prvej inštancie) účelom núteného zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu je zabezpečenie núdzového prístupu vlastníka stavby iba ak nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu, pričom so zreteľom na skutočnosť, že ide o vážny zásah do práva vlastníka zaťaženého pozemku, je aj pokiaľ ide o jeho rozsah prípustný iba v najnevyhnutnejšom rozsahu. Inštitút zriadenia vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka tak nemôže slúžiť, ako sa o to v preskúmavanej veci snaží žalobkyňa, na zlepšenie komfortu užívania stavieb, ku ktorým je zabezpečený prístup k verejných komunikácii. Takáto snaha žalobkyne je síce pochopiteľná a logická, keď príjazd motorových vozidiel k jej stavbám je spojený so značným diskomfortom, ktorý tu zrejme nebol prítomný pred tým, než pozemok parc. č. XXX/XX nadobudli žalovaní, avšak zlepšenie existujúceho stavu v tomto prípade možno (popri vyriešení osobnej vzájomnej animozity medzi stranami) dosiahnuť iba zmluvnou cestou, keď na ingerenciu orgánov štátu do súkromnoprávnych vzťahov medzi stranami tohto sporu vo forme núteného zriadenia nevyhnutného vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nie sú i podľa názoru odvolacieho súdu splnené zákonom stanovené podmienky. 13. Odvolací súd preto, keď súd prvej inštancie dostatočne a správne ustálil skutkový stav veci významný pre rozhodnutie v spore, ktorý správne posúdil po právnej stránke, keď dospel k záveru, že v danom prípade nie sú na zriadenie vecného bremena splnené zákonom stanovené podmienky, pričom ani so zreteľom na obsah odvolacích dôvodov žalovaných neboli zistené pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.). 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní boli žalovaní 1/ a 2/ úspešní, a preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).