Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/79/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317216504 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317216504.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci manžela: L.. F. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. N. XXX, toho času G. 1, XXX XX Z., zastúpený JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava a manželky: L.. O. U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. N. XXX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: U. U., nar. XX.XX.XXXX a O. U., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, 903 01 Senec, na odvolanie manželky a odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/240/2017-197 zo dňa 11.10.2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi v časti styku počas Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou U. U., nar. XX.XX.XXXX a maloletým O. U., nar. XX.XX.XXXX, počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od 25.12. od 10.00 hod do 30.12. do 18.00 hod a v každom párnom kalendárnom roku od 23.12 od 16.00 do 24.12. do 12.00 hod. a od 31.12. od 10.00 hod do 06.01. nasledujúceho roka do 18,00 hod s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí. Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 38P/240/2017-197 zo dňa 11.10.2018, rozviedol manželstvo Ing. F. U., nar. XX.XX.XXXX v A. a L.. O. U. G., rod. G. nar. XX.XX.XXXX v Komárne, uzavreté dňa 28.04.2007, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Komárno, vo zväzku 24, ročník 2007, na strane 233, pod poradovým číslom XX. Maloleté deti U.: U., nar. XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej U., nar. XX.XX.XXXX sumou 250 eur mesačne a O., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Otca oprávnil stretávať sa s maloletou U. a O., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny kalendárny týždeň v utorok od 14.00 hod do 18.00 hod a od piatka od 15.00 hod do nedele do 18.00 hod s tým, že otec si maloleté deti prevezme v školskom a predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a po ukončení styku ich odovzdá v mieste bydliska matky maloletých, každý párny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 14.00 hod do 18.00 hod, s tým, že otec si maloleté deti prevezme v školskom a predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a po ukončení styku ich odovzdá v mieste bydliska matky, s výnimkou sviatkov a školských prázdnin s tým, že v prípade, ak sa maloleté deti nebudú nachádzať v školskom a predškolskom zariadení, otec si ich prevezme v mieste bydliska matky. Počas školských prázdnin a sviatkov upravil styk otca s maloletými v každom párnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 17.00 hod do Veľkonočného pondelka do 17.00 hod s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky, v každom nepárnom kalendárnom roku počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky od prvého dňa prázdnin od 17.00 hod do posledného dňa prázdnin do 17.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky, každoročne počas letných prázdnin od 01.07. od 10.00 hod do 15.07. do 18.00 hod a od 01.08. od 10.00 hod do 15.08. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky, počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od 25.12. od 10.00 hod do 27.12. do 18.00 hod a v každom párnom kalendárnom roku od 31.12. od 10.00 hod do 06.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. I základných zásad, § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 2, 4, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, a § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané splnenie zákonných podmienok rozvodu manželstva účastníkov konania. Konštatoval, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, manželia spolu dlhodobo nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Stav, kedy manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva považoval za dlhodobý. Príčinu rozvratu manželstva ustálil v diametrálne odlišných názoroch manželov na ich spolužitie, strate vzájomnej dôvery a porozumenia, čo viedlo k ich citovému odcudzeniu a nezáujmu o udržanie manželského spolužitia. Mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je i v záujme oboch detí z manželstva pochádzajúcich. Pri rozhodovaní o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode sa zaoberal návrhom otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, na ktorom trval aj po eskalovaní situácie v rodine a výraznom narušení jeho vzťahu s maloletou U. Poukázal na kritériá a podmienky, za ktorých možno nariadiť striedavú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté deti a jej náročnosť pri realizovaní vo vzťahu k rodičom a deťom. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade ani rodičia a ani samotná U. a O., nie sú schopní uniesť túto formu starostlivosti bez toho, že by na všetkých zúčastnených nemala výrazne negatívny vplyv. Konštatoval, že pretrvávajúce napätie a konflikty medzi rodičmi, ukazujú hĺbku narušenia ich vzťahov a absolútnu neschopnosť kooperovať v záujme svojich detí. Prihliadol na závery mediácie a priebežnej správy psychologičky, z ktorých záverov vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť o U. a O. by bola v priamom rozpore s ich záujmami. Rovnako mal preukázané, že psychologická intervencia u rodičov nie je ešte ukončená, doporučenie v jej pokračovaní aj po rozhodnutí súdu s naliehavosťou vyslovila nielen samotná psychologička, ale aj kolízny opatrovník. Dospel k záveru o potrebe stabilizovať situáciu rozhodnutím vo veci samej, bez vyčkania na ukončenie psychologickej intervencie odhadovanej psychologičkou na 6-9 mesiacov, čo by nebolo na prospech maloletých detí, ktoré neistotou trpia a ich prežívanie je sýtené negatívnymi emóciami. Rodičom dal do pozornosti, že rozhodnutie súdu o rozvode manželstva a úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode neznamená zbavenie zodpovednosti voči svojim deťom, ale nutnosť urobiť všetko potrebné na urovnanie vzťahov, naučiť sa spolupracovať ako rodičia, ktorým leží na srdci blaho ich maloletých detí. Na rodičov apeloval, aby sa aj naďalej zúčastňovali psychologických intervencií a dôsledne sa riadili odporúčaniami psychologičky vo vzťahu k prístupu k maloletým deťom. Tvrdenia otca o zámernom pôsobení matky na maloleté deti a ich ovplyvňovaní voči jeho osobe vyhodnotil ako nepreukázané. Zdôraznil potrebu zo strany otca uvedomiť si, že po nerealizovaní jeho výkonu rodičovských práv voči deťom podľa jeho predstáv, začalo z jeho strany dochádzať k nátlakovému konaniu pri styku s deťmi, čo vyplynulo aj z reakcií maloletých a ich blízkeho okolia (škola a pod.) Konštatoval, že maloleté deti prežívajú ukončenie spolužitia rodičov odlišne ako rodičia, jednotlivé situácie vyhodnocujú inak, konflikty rodičov vnímajú a spracovávajú úplne inak. Konfliktná situácia medzi rodičmi a konanie otca spôsobili, že maloletá U. v súčasnosti odmieta realizovať styk s otcom v presne vymedzených intervaloch a problémy sprevádza aj realizácia styku otca s maloletým O., u ktorého je menej vypätá. Dospel k záveru, že za daných okolností by zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov spôsobilo pre deti výchovne nestabilné prostredie, sýtené na strane oboch rodičov a ovplyvňované nespracovanými emóciami a naďalej pretrvávajúcimi vzájomnými konfliktami. Dané prostredie by bolo pre deti nevhodné a táto forma starostlivosti by bola v rozpore s ich záujmami, keďže by neboli lepšie zaistené ich potreby, a dochádzalo by k psychickému a emocionálnemu tlaku na obe deti, keď rodičia deti zaťahovali priamo alebo nepriamo do ich konfliktov. V záujme maloletých detí tieto zveril do osobnej starostlivosti matky, majúc za preukázané, že v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, obe deti sa u matky cítia dobre, želajú si u nej i zotrvať, nachádzajú u nej pocit bezpečia a istoty, ktorý v súčasnej situácii potrebujú a vyžadujú. Zdôraznil, že otec by mal uvedené rešpektovať a nevynucovať si v súčasnosti niečo, čo by existovalo výlučne vo formálnej rovine, bez reálneho naplnenia v živote jeho, ako aj oboch maloletých detí. 3. Pri úprave styku otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázanú potrebu zabezpečenia čo najintenzívnejšieho pravidelného kontaktu detí s otcom, ktorý má slúžiť najmä k obnove ich vzájomných vzťahov, predovšetkým medzi otcom a U., má zohľadňovať záujem otca vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti so zachovaním jeho výchovného vplyvu a poskytnutím priestoru k realizácii jeho rodičovských práv a povinností. Nestotožnil sa s názorom matky o ponechaní styku bez úpravy vzhľadom na výrazný konflikt medzi rodičmi brániaci ich dohode. Pri určení rozsahu styku otca s maloletými deťmi zohľadnil návrh otca, vyjadrenie kolízneho opatrovníka, doporučenia psychologičky a mediátorky a dospel k záveru o vhodnosti režimu stretávania počas pracovného týždňa a taktiež každý druhý kalendárny týždeň od piatku do nedele. S prihliadnutím na záujem detí upravil styk aj počas prázdnin a sviatkov v rozsahu ustálenom súdnou praxou, s prestriedaním sa v párnom a nepárnom kalendárnom roku tak, aby ani jeden z rodičov nebol ukrátený na trávení voľného času s deťmi počas súvislejšieho časového obdobia. Apeloval na otca, aby mal na zreteli, že konflikty medzi rodičmi sa na prežívaní detí, predovšetkým U., výrazne odzrkadlili, preto bude potrebné zohľadňovať priebeh adaptácie maloletých detí na určený režim styku, čo bude tak úloha matky, ako rodiča, ktorý je povinný deti na styk riadne pripraviť, ako aj úloha otca ako rodiča, ktorý je oprávnený realizovať styk s deťmi a ktorý tak bude musieť dôsledne zvažovať, do akej miery a akým spôsobom bude tento styk realizovať a svoje právo uplatňovať. 4. Výživné určil otcovi v sume 250 eur mesačne na maloletú U. a v sume 200 eur mesačne na O., t. j. u U. o čiastku o 30 eur vyššiu a u maloletého O. o čiastku o 10 eur vyššiu, než otec uhrádzal k rukám matky. Jednalo sa o čiastky, na ktorých sa rodičia dohodli v rámci mediácie vychádzajúce z odsúhlasených nákladov na výživu a výchovu maloletých detí v dobe, kedy sú v starostlivosti matky a ktoré otec nesporoval a na týchto bol ochotný sa podieľať. Výšku výživného skorigoval, s ohľadom na preukázané potreby a záujmy maloletých detí a na ich finančné krytie (povinné poplatky v rámci školy, zakupovanie učebníc, zabezpečovanie školských potrieb a pomôcok, aktivity poriadané školou). Prihliadol aj na existenčné náklady, spojené so zabezpečením bývania, stravy, ošatenia, hygienických a kozmetických potrieb a ostatných potrieb a napokon aj na rodičmi nastavenú životnú úroveň maloletých detí, ktorá sa odvíjala od ich finančných možností. Na strane matky zohľadnil čiastočne lepšie majetkové pomery, dané väčšinovým vlastníctvom rodinného domu, v ktorom spolu s deťmi býva, a vzal v úvahu i podiel výkonu jej osobnej starostlivosti o maloleté deti. Konštatoval, že určené výživné tvorí necelých 20% priemerných mesačných príjmov otca, pričom zohľadnil určený rozsah jeho styku s maloletými deťmi, počas ktorého bude taktiež uspokojovať potreby maloletých detí, ako aj v priebehu konania preukázané plnenie si vyživovacej povinnosti voči deťom formou vecných plnení. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 5. Proti výroku rozsudku v časti o úprave styku počas bežného roka a Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin podal odvolanie otec prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Žiadal o zmenu napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že súd upraví jeho styk s maloletými deťmi na každý nepárnom kalendárny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 14.00 do 18.00 hod. s tým, že maloleté deti si prevezme na začiatku styku v predškolskom a školskom zariadení a po ukončení styku ich odovzdá v mieste bydliska matky a ďalej od piatku od 15.00 hod. do pondelka do 07.45 hod. s určením miesta preberania a odovzdania detí v predškolskom a školskom zariadení, počas Vianočných prázdnin a zimných školských prázdnin navrhol upraviť styk na každý párny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. od 18.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod. s určením miesta preberania a odovzdania detí v mieste bydliska matky. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na jeho záujem o striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorá by bola plynulým pokračovaním predchádzajúceho režimu, kedy sa v čase spolužitia s matkou o deti staral aj on. Jeho aktuálne vzťahy s deťmi sú ovplyvnené konfrontačnou náladou medzi rodičmi. Zdôraznil, že deti majú právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, preto nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že výlučná starostlivosť o maloleté deti zo strany matky je prirodzeným vyústením porozchodovej situácie rodičov, keďže takýto výrok nie je v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine. Napriek jeho záujmu starať sa o deti sa rozhodol nepodať odvolanie voči výroku rozsudku o zverení detí do osobnej starostlivosti matky, avšak naďalej má záujem plniť si svoje rodičovské povinnosti a realizovať právo styku s deťmi, od ktorých je oddelený. Namietal nedostatočne upravený rozsah styku s deťmi neumožňujúci maloletým deťom aplikovať ich právo na sústavnú a dôslednú starostlivosť o ich výchovu, zdravie a výživu. Nesúhlasil s úpravou styku v nepárnom týždni od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. majúc za to, že jeho návrh o predĺžení styku do pondelka do 07.45 hod. lepšie zohľadňuje potreby maloletých detí. Namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s tým, prečo jeho návrhu v tomto smere nevyhovel, keď v konaní preukázal záujem byť dobrým rodičom, podieľať sa na formovaní ich osobností prostredníctvom častej prítomnosti. Uviedol, že relatívna blízkosť bydlísk rodičov mu umožňuje odviezť deti v pondelok ráno každý druhý týždeň na vyučovanie bez toho, aby museli prerušovať spoločne strávený víkendový čas návratom domov do bydliska matky. Týmto spôsobom si posilnia otca ako rodiča, ktorí im pomáha pri príprave do školy, odprevádza ich do denných školských zariadení, čo prispeje k upevneniu ich väzieb. Len skutočnosť, že obvykle sa v súdnej praxi končí víkendový styk nedeľou je podľa jeho názoru nepostačujúca. Poukázal na Priebežnú správu PhDr. G. C., psychologičky spolupracujúcej s mediátorkou Ing. N. S. a ich odporúčanie realizovať úzky kontakt detí s otcom. Nesúhlasil s určeným rozsahom styku počas Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin bez ohľadu na všeobecne uznávané právo rodiča stretávať sa s dieťaťom polovicu ich voľného času. Úpravu stretávania pod tento rozsah považoval za obmedzenie styku. Namietal, že s maloletými deťmi nebude tráviť ani jeden rok Štedrý večer, pričom v nepárnom roku je ich styk zúžený len na tri dni z pätnástich dní. Takúto úpravu styku považoval za zvýhodňujúcu matku a nesúladnú so záujmom maloletých detí, keď niet žiadneho dôvodu, prečo by si s otcom nemohli spojovať prázdninové zážitky. Dal do pozornosti, že ucelený čas prázdnin vytvára priestor na prípravu programu, upevňovanie väzieb aj s ostatnými rodinnými príslušníkmi zo strany rodiča. Za neúplne a zavádzajúce považoval tvrdenia matky o jeho pravoslávnom vyznaní vo vzťahu k Vianočným sviatkom. Zdôraznil, že on a jeho rodina nevyznávajú žiadne sviatky podľa Juliánskeho kalendára, od útleho detstva slávil Vianoce a rovnako v čase spolužitia s manželkou. Toto tvrdenie si súd u neho nepreveril z dôvodu, že danú námietku matka vzniesla v rámci záverečnej reči. Poukázal na to, že rodičia ani po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie neprerušili spoluprácu so psychológom za účelom zlepšenia komunikácie a vytvorenia prospešného komunikačného prostredia pre ich maloleté deti. 6. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletými deťmi podala odvolanie matka prostredníctvom pôvodne zvoleného právneho zástupcu. Žiadala napadnutý výrok zmeniť a upraviť styk otca s maloletými deťmi na každý utorok od 14.00 hod. do 18.00 hod s tým, že otec si maloleté deti prevezme v školskom a predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a po ukončení styku ich odovzdá v mieste bydliska matky, a v prípade, ak sa deti nebudú nachádzať v škole, miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí bude bydlisko matky, každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí bude bydlisko matky, počas školských prázdnin a sviatkov každý kalendárny rok počas Veľkonočného pondelka od 10.00 hod. do 16.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR od prvého dňa prázdnin od 17.00 hod do posledného dňa prázdnin do 17.00 hod., každoročne počas letných prázdnin od 01.07. od 10.00 hod do 15.07. do 18.00 hod a od 01.08. od 10.00 hod do 07.08. do 18.00 hod, počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin v každom kalendárnom roku dňa 26.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v každom kalendárnom roku 30.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Rozhodnutie v napadnutých výrokoch považovala za rozporné s vykonaným dokazovaním, predovšetkým s prihliadnutím na závery psychológov PhDr. O., PhDr. C., Mgr. A., ako aj mediátorky Ing. S., ktorí zdôrazňujú nevyhnutnosť postupnej adaptácie maloletých detí na zmeny, ako aj vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti o maloletých. Mala za to, že na zásadné zmeny v životnom režime je nevyhnutné deti pripraviť postupne a nevystavovať ich neprimeranou akceleráciou zbytočným záťažovým a stresujúcim situáciám. Poukázala na povinnosť súdu zohľadniť predovšetkým skutočný najlepší záujem maloletých detí a nie je namiesto uprednostniť jednorazové určenie časového rámca styku s otcom na úkor skutočného prežívania maloletých detí. Namietala, že rovnako nie je vhodné prijať ako podklad rozhodnutia všeobecné predpoklady a k veci pristúpiť bez zohľadnenia konkrétnych osobitostí danej veci a bez vytvorenia stavu súladného so záujmom maloletých. Poukázala na to, že najmä U. je vo veku, kedy sa vie sama rozhodnúť a aktívne komunikovať, čo chce, nie je vhodné na ňu tlačiť na styk s otcom, prespávanie u neho, keďže naďalej u nej pretrvávajú nepriaznivé psychické stavy plynúce zo sileného styku s otcom. Vyslovila názor, že rozhodnutím súdu budú deti nútené k styku s otcom, ktorý postup priorizuje záujem otca pred záujmom maloletých a nereflektuje vývoj ich vzťahu k otcovi a reálie veci. Dala do pozornosti neochotu otca rešpektovať záujem detí, keď vytváral konfliktné situácie, ktoré mali na maloletých negatívny vplyv, čo spôsobilo, že deti neakceptovali momentálny systém stretávania. Zdôraznila, že styku otca s maloletými nebráni, usiluje sa jeho požiadavkám vyhovieť, avšak deti pred stretnutím s otcom zažívajú stres, najmä U. bránia sa prosbami, plačom, vzpierajú sa, preto sa snaží nájsť vhodné riešenie formou poradenstva. Za nevyhnutnú považovala postupnú adaptáciu a rozširovanie styku maloletých s otcom s odbúraním záťažovej situácie pre deti. Vyslovila názor, že úlohou otca je zvoliť bezkonfliktnú komunikáciu, aby u detí nevyvolával odpor, aby ich motivoval, pretože vynucovanie stretnutí autoritatívnym rozhodnutím súdu je neúčelné. Poukázala na to, že otec do leta 2018 nebol schopný akceptovať odpor maloletých ku stretnutia, až po zásahu odbornej pomoci a odporúčaní sa stiahol a prakticky sa s deťmi prestal stretávať. V súčasnosti sa rodičia snažia odstrániť tento nežiadúci stav, spoločne absolvovali mediáciu, konzultáciu u psychológov, kde im bolo zhodne odporúčané na deti netlačiť a realizovať styk postupne tak, aby sa vzťahy detí s otcom konsolidovali. Stretávaniam nezamedzuje, nebráni, uvedomuje si, že so zvyšujúcim vekom maloleté deti dokážu vyjadriť svoj názor, ako chcú tráviť čas. Vyslovila prianie, aby sa situácia upokojila a preto sa snažila o nepredlžovanie súdneho konania návrhmi na nariadenie znaleckého dokazovania. Nesúhlasila s určením stretávania otca s deťmi počas dvoch pracovných dní v týždni z dôvodu nepripravenosti U. do školy, keďže už v minulosti počas pobytov u otca doháňala učivo vo večerných hodinách, pričom otec nebol ochotný vydať jej pomôcky do školy. Poukázala na to, že pedagógovia v škole majú tiež negatívnu skúsenosť so striedavou starostlivosťou o deti a negatívnym vplyvom na jej psychiku. Uviedla, že v súčasnosti je vzťah detí s otcom narušený, deti ho odmietajú. S rodinou bude od januára 2019 pracovať psychologička PhDr. C. preto verí, že vo vzťahu medzi U. a otcom nastane posun k lepšiemu. Malý pokrok vidí aj v súčasnosti, keď otec ráno vozí deti do školy/škôlky, z dôvodu je úrazu a dlhodobej práceneschopnosti. Dúfa, že otec túto príležitosť využije pozitívne k zlepšeniu vzťahov medzi nimi. 7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca zdôraznila, že jej cieľom nie je robiť obštrukcie v styku maloletých detí s otcom. Poprela tvrdenia otca, že v minulosti o maloleté deti zabezpečoval starostlivosť, chodil s nimi k lekárom, venoval sa im, chodil na rodičovské združenia, pričom deťom kupoval oblečenie len veľmi sporadicky. Zdôraznila potrebu nevyhnutnosti pripraviť deti postupne na styk s otcom a nevystavovať ich záťažovým situáciám. Uviedla, že na ÚPSVaR v Senci sa uskutočnilo viacero stretnutí a otec bol opakovane vyzývaný, aby na deti netlačil a bral do úvahy ich pocity a momentálny nie ideálny vzťah s ním. Uviedla, že deti stále neakceptujú súčasný styk, najmä U., ktorá má veľké problémy, z čoho vyplýva nutnosť nastavenia styku postupne. Poukázala na skutočnosť, že otec nevyužil zimné prázdniny s deťmi, nedokáže sa postarať o ich výživu, nevie riadne navariť, nevie im zabezpečiť vzdelanie, ktoré necháva výhradne ako jej povinnosť, počas dňa trávia deti u neho čas hraním na počítači alebo pozeraním televízie. Uviedla, že styk počas Vianoc nie je podľa ÚPSVaR a súdu prvej inštancie vhodný s ohľadom na naviazanosť detí na ňu a nie dobré vzťahy v rodine U., hlavne dcéry U., ktorá mala traumu stretnúť sa so starými rodičmi z otcovej strany, vzhľadom na v minulosti otcom porušené neodkladné opatrenie. Považovala za adekvátne, aby deti trávili Vianoce na mieste, kde majú svoj domov, pocit bezpečia a je absolútne nevhodné, aby od 23.12. do 30.12, kedy má byť najužšia rodina pri sebe, boli od nej odtrhnuté. Uviedla, že otec v odvolaní uprednostňuje syna pred dcérou, ktorú považuje za problematickú, a s ktorou má narušený vzťah. Zdôraznila, že deti sú na seba naviazané, nie je vhodné, aby trávili čas Vianoc oddelene. V ostatnom zotrvala na svojich vyjadreniach. 8. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom svojej právnej zástupkyne považoval odvolanie matky za zmätočné, nejasné, z ktorého nie je zrejmé, ktoré výroky rozsudku napáda, pričom voči ostatným výrokom s výnimkou výroku o styku neučinila ani odvolací návrh. Poukázal na to, že matka po vyhlásení rozsudku deklarovala záujem detí, súhlasila v pokračovaní absolvovania poradenstva a so zabezpečením psychologického poradenstva pre U. a verbalizovala, že sa voči výroku rozsudku o úprave styku s deťmi nebude odvolávať. Tvrdenia matky uvedené v odvolaní považoval za rozporné so skutočnou situáciou, keď matka prezentuje jej stanovisko, že mu nebráni v styku s deťmi, pričom U. otca odmieta, avšak za nevyhnutné považuje realizáciu styku upravenú postupne. Poukázal na to, že matka mala od ukončenia spolužitia manželov v januári 2017 dostatok času na prípravu detí na styk s ním. Dal do pozornosti, že matka na jednej strane nepovažuje za správnu žiadnu pevnú úpravu styku s deťmi, na druhej strane jej tvrdenia kolidujú s jej odvolacím návrhom a pevným rámcom jeho styku s deťmi. Namietal, že v odvolaní matky absentuje opis relevantných dôvodov, pre ktoré nemožno deťom upraviť styk s ním, keď si musí byť vedomá, že neupravenie styku je spôsobilé vytvoriť medzi rodičmi ďalšie konfliktné situácie, ktoré sa odrazia na psychickom prežívaní detí. K tvrdeniam matky vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu poukázal na matkou vznesené radikálne požiadavky na pojednávaní dňa 11.10.2018 o ukončenie súdne konanie bez ďalšieho dokazovania. Poukázal na to, že rozsudok súdu ho neoprávnil na styk s deťmi na dennej báze, ako to vyplynulo z dokazovania, avšak je v súlade s odporúčaním psychologičky PhDr. G. C. upraviť ho s jasne zadefinovanými pravidlami. Návrh matky na úpravu styku s deťmi jeden deň v pracovnom týždni z dôvodu nedostatku pripravenosti U. do školy, považoval za nelogický, keď v konaní preukázal, že prípravu dieťaťa do školy nezanedbal, pričom matka sama navrhuje upraviť jeden deň v týždni. K námietkam matky týkajúcim sa styku počas Vianoc zotrval na svojom stanovisku, a takýto styk považoval za obmedzujúci. Ohradil sa voči tvrdeniam, že by deti neakceptovali súčasný stav v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia vyplývajúceho z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/150/2018 zo dňa 28.04.2018. Vyslovil názor, že postoj detí ku styku s ním kopíruje postoj matky preverovaný k nemu. Poukázal na zabezpečenie dopravy detí do školy a škôlky v období mesiaca január 2018, kedy bola matka práceneschopná a deti s výnimkou prvého rána, neprejavovali žiadne negatívne emócie, komunikovali s ním radostne a prirodzene. Dôsledkom toho, je skutočnosť, že rodičia boli nútení spolupracovať a kontakt s deťmi sa realizoval so súhlasom matky. Zdôraznil, že ani víkendový kontakt s deťmi v jeho domácnosti v mesiaci január a február 2019 nezanechal na deťoch negatívne následky a dochádza k obnoveniu ich vzájomného vzťahu. Matka v danom období nevzniesla žiadne výhrady voči nemu, pokiaľ ide o zabezpečenie starostlivosti o deti. Postoj matky sa zmenil po tom, ako jej sňali sádru z nohy, a jej nový návrh bol, aby sa deti s ním stretávali len v sobotu bez prespatia. Poukázal na to, že maloletá U. bez akéhokoľvek podnetu z jeho strany na prejavenie postoja voči nemu sa vo februári 2019 na neho zahnala rukou po tvári, čo sa ho emocionálne dotklo a po tomto jej fyzickom ataku rezignoval. Zdôraznil, že po vynesení rozsudku súdu prvej inštancie, keďže matka nesúhlasila s pokračovaním sedení u PhDr. C., súhlasil s návštevou psychológa PhDr. A., a plne sa stotožnil s jeho názorom o potrebe prioritne pracovať na obnovení spolupráce rodičov a následne pracovať so samotnými deťmi. Matka ukončila spoluprácu aj u Ing. S. a nie je preto v jeho moci zabezpečiť U. psychologické poradenstvo. Dňa 19.03.2019 spoluprácu s PhDr. C. obnovili, situácia sa mierne upokojila po tom ako on dodržiava matkine návrhy na jeho styk s deťmi, s ktorými sa stretáva 1-3 krát týždenne na pár hodín v priebehu bežného týždňa aj víkendu. Od 10.02.2019 deti u neho neprespali, O. reaguje na styk veľmi pozitívne, U. je, podľa jeho názoru, zo situácie zmätená, na styk niekedy reaguje pozitívne, niekedy bez záujmu. Nesúhlasil s názorom matky, že deti si svoj názor vytvárajú vždy slobodne, vyhodnotiac ho ako iluzórny a nezodpovedajúci realite. Poprel, že by sa o deti nestaral, že by U. nebola pripravená do školy, v čase, kedy je u neho, že by nevedel deťom zabezpečiť vzdelávanie, že by mal záujem o styk s deťmi len vtedy, kedy mu to vyhovuje. Vo zvyšku sa pridržiaval svojich vyjadrení. 9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky a otca nevyjadril. 10. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné a odvolaniu matky nie je možné vyhovieť. 11. V odvolacom konaní ide o úpravu pomerov manželov k maloletej U., nar. XX.XX.XXXX a maloletému O., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva, preto sú účastníci označovaní ako otec a matka. 12. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil, vyvodil z nej aj správny právny záver, avšak pokiaľ ide o výrok rozsudku v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletými deťmi počas Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin, odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeniť napadnutý rozsudok v tejto časti. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o nevyhnutnosti upraviť styk otca s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva s prihliadnutím na históriu rodiny, na konflikty a nezhody pretrvávajúce medzi rodičmi, ich nespoluprácu a nevhodnú komunikáciu a prežívanie detí. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil situáciu a pomery v rodine, správne prihliadol na prvoradý a najlepší záujem maloletých detí aj pri posúdení narušeného vzťahu U. s otcom, ťažkostiach súvisiacich s realizáciou styku, potreby pokračovania v poradenstve s psychológom, prípadne odbornými pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za účelom zlepšenia komunikácie rodičov navzájom, otca s maloletými deťmi, nadobudnutia rodičovskej zručnosti so zameraním sa aj na prácu s U.. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie týkajúce sa úpravy styku otca s maloletými deťmi a na tieto dôvody poukazuje. Pokiaľ ide o námietky matky a jej odvolací návrh, je potrebné konštatovať, že matka v odvolaní neuviedla žiadne nové dôvody a skutočnosti, ktoré by zakladali zmenu rozhodnutia v napadnutom výroku o styku otca s maloletými deťmi v zmysle jej návrhu. Odvolací súd nespochybňuje, že deti sú ovplyvnené konfliktom rodičov a postupné približovanie sa otca k deťom (najmä k U.) je v záujme detí. Tu je potrebné poukázať na odporúčania mediátorky Ing. S. a psychologičky PhDr. C., z ktorých jednoznačne vyplýva potreba zachovania kontaktu a vzťahu detí s otcom a realizáciu styku na dennej báze. Skutočnosť, že rodina absolvuje naďalej poradenstvo je nesporná a potvrdená oboma rodičmi v ich písomných podaniach. Odvolací súd poukazuje rovnako na závery súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní vychádzal z daných skutočností, t.j. problémov detí pri realizácii styku s otcom, odmietanie U., zohľadnenie odborných odporúčaní a nevyhnutnosti styk upraviť autoritatívnym rozhodnutím súdu práve z dôvodu zachovania a zabezpečenia pravidelného kontaktu otca s maloletými deťmi, zachovania ich práva na styk s oboma rodičmi, a práva otca podieľať sa na výchove a zabezpečení potrieb maloletých detí aj s odkazom na nutnosť rešpektovať odporúčania psychológov a pokračovať v odborných sedeniach a riadiť sa pokynmi psychológa. Odvolací súd neprihliadal ani na námietku matky vo vzťahu k bežnej úprave styku počas pracovného týždňa vzhľadom na odporúčania psychologičky k intenzite kontaktu otca s maloletými deťmi. Zároveň je potrebné konštatovať, že matka nepreukázala tvrdenia o neschopnosti otca zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou otca je aj pri realizácii styku počas pracovného týždňa venovať sa deťom a pomôcť im aj pri plnení ich školských povinností. Správne súd prvej inštancie apeloval na otca k empatii voči deťom, najmä U., s potrebou tolerancie a citlivého prístupu k deťom. Rovnako správne poukázal na povinnosť oboch rodičov vyvinúť maximálnu snahu k zlepšeniu ich komunikácie a správať sa tak, aby ich deti boli spokojné a šťastné. Odvolací súd neprihliadal na námietky matky voči výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi počas školských prázdnin a sviatkov vyhodnotiac ich ako nedôvodné. Skrátenie režimu stretnutí v priebehu Veľkonočných sviatkov na jeden deň, Vianočných sviatkov a zimných prázdnin a letných prázdnin v mesiaci august o jeden týždeň považoval za nezohľadňujúci záujem maloletých detí, ktoré majú právo tráviť polovicu prázdnin a sviatkov aj s otcom, majú právo vytvoriť si prázdninový program, získavať pozitívne zážitky, pričom takto spoločne strávený čas bude pre deti, ktoré potrebujú oboch rodičov, prínosný. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a nastaveným rozsahom styku aj počas školských prázdnin a sviatkov v rozsahu uvedenom vo výroku súdu prvej inštancie s výnimkou Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin a v tomto smere poukazuje na nižšie uvedené dôvody. 13. V danom posudzovanom prípade s poukazom na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie a doplnené dokazovanie odvolacím súdom, vzhľadom na vek maloletých detí, odvolací súd ustálil, že styk otca s maloletými počas bežných týždňov, tak ako ho upravil súd prvej inštancie je v záujme maloletých detí, zohľadňuje vzťahy v rodine a ich vplyv na maloleté deti, rovnako vytvára dostatočný priestor pre budovanie vzájomných citových väzieb medzi otcom, U. a O. a zachovanie výchovného vplyvu otca na maloletých. Súčasne umožňuje každému z rodičov trávenie plnohodnotného víkendu s deťmi. Odvolací súd akceptoval odvolanie otca vo vzťahu k výroku súdu prvej inštancie v časti úpravy styku počas Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin považujúc ním uvedené dôvody za opodstatnené. Tu je potrebné poukázať na to, že spravodlivým riešením je zabezpečiť rovnomerný styk otca s maloletými aj počas týchto prázdnin, ktorých dĺžka trvania je dva týždne. Pokiaľ ide o Štedrý večer, odvolací súd prihliadol na námietky otca a upravil styk tak, aby deti trávili časť Vianočných sviatkov s každým z rodičov každý rok. K letných prázdninám dáva odvolací súd otcovi do pozornosti, že styk od 1.7. do 15.7. a od 1.8. do 15.8. tvorí polovicu mesiaca. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsah styku otca s maloletými deťmi počas bežného roka, sviatkov a školských prázdnin, aj so zmenou v rámci rozhodovania odvolacieho súdu, zodpovedá veku a potrebám detí a zohľadňuje situáciu v rodine. Pokiaľ otec namieta nejasnosť, neúplnosť a nezrozumiteľnosť odvolania matky a jej odvolacieho návrhu, odvolací súd poukazuje na obsah daného podania matky, z ktorého jednoznačne vyplýva, že matka odvolaním napadla výrok rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletými deťmi, z uvedeného dôvodu sa odvolací súd zaoberal jej odvolaním len v namietanom rozsahu. 14. Odvolací súd upozorňuje rodičov na potrebu vytvorenia pokojného prostredia pre maloleté deti, keď riadna a vhodná komunikácia medzi rodičmi je nevyhnutná pre fungovanie rodičov a detí a pre zabezpečenie ich zdravého psychického a fyzického vývinu. Je preto potrebné sa odosobniť od problémov vzniknutých v minulosti a zmeniť svoje nastavenie k druhému rodičovi tak, aby bol v prvom rade sledovaný záujem ich spoločných maloletých detí. Len zodpovedný prístup rodičov vytvorí deťom láskavé, kľudné prostredie a ich pocit bezpečia a istoty u každého z nich. 15. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 388 CSP zmenil a vo zvyšku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).