Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/65/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319205764 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319205764.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobkyne: O. I. P. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom T., H. R. č. XXX/H, zastúpená JUDr. Andrejom Garom, advokátom, Bratislava, Štefánikova č. 14, proti žalovanému: O.. D. P. , narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom T., H. R. č. XXX/H, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 12. novembra 2019, č.k. 62 C 90/2019-45, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 12. novembra 2019, č.k. 62 C 90/2019-45, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 12.11.2019, č.k. 62 C 90/2019-45, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 16.10.2019 zamietol. Vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 16.10.2019, ktorým sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť podieľať sa na úhrade nákladov súvisiacich so spoločnou nehnuteľnosťou, a to bytu č. XX, 5. mezanín bytového domu „Byt. objekt E- Pri vinohradoch XXX/H, XXX/I“, súpisné č. XXXX, vo vchode H. vinohradoch č. XXX/H, postavený na pozemku parcely registra „C“, parcela č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, okres Bratislava III, obec BA - m.č. S., katastrálne územie S., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXXX a k nemu prislúchajúcemu podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiele k pozemku v podiele XXXXX/XXXXXX, sumou XXX,XX € mesačne od novembra 2019 do decembra 2019 vrátane a sumou 174,40 € mesačne od januára 2020, vždy k 10. dňu v danom kalendárnom mesiaci na jej účet vedený v Československej obchodnej banke, a.s., IBAN: J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej; ďalej žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 543,55 € spolu so splatnými príspevkami na úhradu nákladov súvisiacich so spoločnou nehnuteľnosťou v zmysle výroku I. tohto rozhodnutia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia; ešte žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť podieľať sa na úhrade ďalších nákladov súvisiacich s vecami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu vo výške 1/2 na základe predloženého potvrdenia o úhrade z jej strany do troch dní od predloženia. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že v konaní o jej návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 30.4.2019, sp.zn. 38 P 193/2018, bol žalovaný zaviazaný prispievať na výživu maloletej P. sumou 200,- € mesačne a maloletej H. sumou 160,- € mesačne. Žalovaný doteraz býva spoločne s ňou a maloletými deťmi v spoločnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Bratislave, na ulici H. č. XXX/H, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán, avšak napriek tomu na žiadne náklady súvisiace s bývaním od mája 2019 neprispieva bez ohľadu na skutočnosť, že má vedomosť o jej nízkych príjmoch. Má za to, že žalovaný nielenže porušuje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť, ale aj povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 144 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Vzhľadom na to, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nepodieľa na úhrade nákladov súvisiacich s nehnuteľnosťou v bezpodielovom spoluvlastníctve strán, bola nútená podať žalobu v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedla, že za mesiace jún až august 2019 jej žalovaný zaslal 73,- € mesačne ako polovicu úhrady SIPO a ZSE, ale neprispel jej na úhradu nákladov súvisiacich s užívaním bytu, vznikol mu nedoplatok v sume 219,- € a za mesiace september a október 2019 mu vznikol nedoplatok v sume 177,- €. Dodala, že žalovaný sa nepodieľa ani na ostatných nákladoch domácnosti, pretože neprispieva na nákupy potravín, drogistický tovar, hygienické potreby, ktoré uhrádza ona v sume cca 280,- € mesačne. 2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. l, § 325 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 331 ods. 1 veta prvá C.s.p., § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi založenými žalobkyňou (rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 30.4.2019, č.k. 38 P 193/2018-149, sobášny list, rodné listy maloletých detí, potvrdenie o príjme žalobkyne, list vlastníctva č. XXXXX a č. XXXXX, tabuľka priemerných mesačných nákladoch na deti a domácnosť, výpis z účtu žalobkyne, potvrdenie o zaplatení internetu, potvrdenie o realizácii platieb za mesiace august až október 2019) dôvodil nedôvodnosťou návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Uviedol, že nárok, ktorého sa žalobkyňa domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, je nutné podrobiť kontradiktórnemu dokazovaniu v konaní vo veci samej a nepostačuje jeho jednostranné osvedčenie žalobkyňou, ktorý záver podporuje aj skutočnosť, že žalobkyňa ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podala žalobu na Okresný súd Bratislava III. (sp.zn. 21 C 83/2019), ktorou sa domáha voči žalovanému uloženia rovnakých povinností ako v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom svoj žalobný nárok odôvodnila rovnakými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré uviedla i vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti dodal, že samotný fakt, že o žalobe v konaní vedenom pod sp.zn. 21 C 83/2019 súd zatiaľ nerozhodol, nezakladá bez ďalšieho dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Dal do pozornosti skutočnosť, že podľa § 217 ods. 1 C.s.p., rozhodujúcim je stav v čase vyhlásenia rozsudku a s prihliadnutím na uvedené ustanovenie a plynutie času je potrebné žalobný návrh špecifikovať spôsobom, ktorý bude určitý a vykonateľný bez ohľadu na čas, kedy o ňom súd meritórne rozhodne. Vychádzajúc z ustanovenia § 325 ods. 2 C.s.p., ktoré upravuje materiálnu, obsahovú stránku povinností, ktorých sa možno domáhať prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má za to, že žalobkyňou požadované neodkladné opatrenie nezodpovedá žiadnej právnej povinnosti predpokladanej citovaním ustanovením, a preto je posudzovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne nedôvodný. V danom prípade spor medzi stranami je založený na nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o ktorom na návrh rozhodne súd. Žalobkyňa nie je v postavení veriteľa, ktorý eviduje splatnú pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi titulom porušenia určitej zmluvnej povinnosti. Vzájomné a vyrovnané podieľanie sa na nákladoch spoločnej domácnosti manželov je vecou ich vzájomného konsenzu a akceptácie miery, v akej sa ten ktorý z manželov podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov podieľa na úhradách spojených s užívaním a udržiavaním vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve. Z návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec nevyplýva, že by pred podaním návrhu riešila predmetnú situáciu mimosúdne so žalovaným a žiadala ho, aby prispieval na spoločnú domácnosť vyššími čiastkami než v skutočnosti platí, keď iba jednostranne poukazovala na výšku svojej mesačnej mzdy a neporovnala svoje príjmy s príjmami žalovaného, ako aj s jeho schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi. Z vyššie uvedených dôvodov, vzhľadom na povahu predmetu sporu medzi stranami a obsah navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý nemožno subsumovať pod žiadne ustanovenie § 325 ods. 2 C.s.p., dospel k záveru, že v posudzovanej právnej veci nie je splnený zákonný predpoklad potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Záverom dodal, že petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v bode III. je neurčitý a nevykonateľný čo do titulu (v budúcnosti predložené potvrdenie o úhrade zo strany žalobkyne), na základe ktorého sa žalobkyňa domáha úhrady ďalších nákladov súvisiacich s vecami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, ako i do výšky sumy, ktorú od žalovaného požaduje, nakoľko túto ani nevyčíslila. 3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa dôvodiac tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p.). Uviedla, že napriek prebiehajúcemu konaniu o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, žalovaný do dnešného dňa býva spolu s ňou a maloletými deťmi v spoločnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Bratislave, na ulici H. R. č. XXX/H, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Žalovaný dlhodobo, od mája 2019 neprispieva na žiadne náklady súvisiace s bývaním a spoločnou nehnuteľnosťou napriek tomu, že má nepomerne vyšší zárobok než ona a je si vedomý jej nízkych príjmov. Nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov na úhradu všetkých nákladov súvisiacich so spoločnou nehnuteľnosťou, o čom žalovaného niekoľkokrát informovala a viackrát ho osobne vyzývala, aby jej začal prispievať na úhradu predmetných nákladov. Nakoľko so žalovaným zdieľala spoločnú domácnosť, neadresovala mu písomné výzvy, pravidelne ho ale informovala o všetkých výdavkoch domácnosti, ktoré navyše vyčíslila aj v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 38 P 193/2018, ktorého účastníkom bol žalovaný a mal preukázatelne vedomosť o ich výške. Do mája 2019 sa žalovaný na ich úhrade aj sám podieľal, od rozhodnutia súdu o určení výživného na maloleté deti na čas do rozvodu žalovaný prestal uhrádzať akékoľvek ďalšie výdavky napriek tomu, že zostal bývať v spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaný tak od mája 2019 na jej výzvy žiadnym spôsobom nereagoval a preto bola nútená dočasne vypovedať zmluvu o poistení bytu i zmluvu o poskytovaní internetu. Z uvedených dôvodov a v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka podala dňa 6.8.2019 žalobu na Okresný súd Bratislava III. o podieľaní sa na nákladoch súvisiacich so spoločnou nehnuteľnosťou z dôvodu, že žalovaný jej na predmetné náklady žiadnym spôsobom neprispieva. Súd napriek uvedenému nekonal a z dôvodu naliehavosti a bezodkladnej potreby zabezpečiť úhradu nákladov súvisiacich s predmetnou nehnuteľnosťou a aj riadne užívanie nehnuteľnosti, bola po minutí vlastných úspor nútená podať o dva mesiace neskôr návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný na čas do rozhodnutia vo veci samej podieľať sa na nákladoch súvisiacich so spoločnou nehnuteľnosťou. Riadne uviedla aj vydokladovala pravidelné výdavky, ako aj mimoriadne výdavky, ktoré mala od mája 2019. Skutočnosť, že nedoložila žalovaného príjmy považuje za zrejmé, keďže s ním nie je možná konštruktívna komunikácia a ona nemá prístup k jeho účtu, ani právo vyžiadať si potvrdenie o príjme; uvedené môže v prípade potreby zabezpečiť súd. Má informácie, že žalovaný okrem svojej spoločnosti I.., podniká už aj s realitami (sprostredkúva predaj, kúpu a prenájom nehnuteľností), ponúka tlač obrazov na mieru a taktiež sa začal zaoberať predajom audiotechniky, podniká vo viacerých sférach, ale o jeho príjmoch nemá žiadnu vedomosť. Napriek tomu zo správania žalovaného je zrejmé, že sa mu darí, pretože má každý týždeň nové značkové oblečenie a nemá problém utrácať. Po doručení rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie adresovala žalovanému písomnú výzvu na plnenie si jeho povinností ako spoluvlastníka dňa 29.11.2019, ktorú priložila k odvolaniu ako prílohu, žalovaný na túto výzvu, ako aj na predchádzajúce jej ústne výzvy, žiadnym spôsobom nereagoval. Napriek podanej žalobe vo veci samej si daná situácia žiada neodkladnú úpravu pomerov strán, keď súd vo veci samej už takmer štyri mesiace nekoná. Jej príjem nie je postačujúci a neplnením povinností zo strany žalovaného je vystavená hrozbe nárastu škody a inej ujmy, pričom už minula všetky svoje úspory a je aktuálne nútená požičiavať si peniaze na úhradu nevyhnutných nákladov na nehnuteľnosť od blízkych. Poukázala na to, že neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, keď žalovaný porušuje ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona o rodine a ustanovenie § 144 Občianskeho zákonníka. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, že nárok, ktorého sa domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, je nutné podrobiť kontradiktórnemu dokazovaniu v konaní vo veci samej a nepostačuje jeho jednostranné osvedčenie ňou ako žalobkyňou, nakoľko súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu vyžaduje vylúčenie potreby procesnej aktivity sporových strán (predovšetkým žalovaného), ako aj ustanovenia o pojednávaní a procesnom dokazovaní. Pre zachovanie kontradiktórneho sporu sa protistrane v zmysle § 329 ods. 1 C.s.p. umožňuje vyjadriť sa k odvolaniu proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia i samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo veci rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesu dokazovania. Povinnosťou žalobcu je opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej miery zodpovednosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Má za to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu a k návrhu pripojila listiny, ktoré tieto skutočnosti potvrdzujú, z dôvodu ktorého považuje argumentáciu prvoinštančného súdu uvedenú v bode 12. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z právneho hľadiska za neudržateľnú. Zároveň považuje za bezpredmetné tvrdenia súdu v súvislosti s podanou žalobou vo veci samej, kde sa domáha voči žalovanému uloženia rovnakých povinností ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré odôvodnila rovnakými rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom dala do pozornosti, že od účinnosti Civilného sporového poriadku je priamo v § 330 ods. 2 C.s.p. expressis verbis vyjadrené, že súd môže nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Súd individuálne vyhodnocuje, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov a s prijatým záverom sa musí vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Podaná žaloba vo veci samej nemôže predstavovať prekážku v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia. V danom prípade je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán a samotný zákon takúto situáciu prezumuje. Nesúhlasila ani s tvrdením súdu prvej inštancie uvedenom v odôvodnení napadnutého uznesenia, že vychádzajúc z ustanovenia § 325 ods. 2 C.s.p., ktoré upravuje materiálnu - obsahovú stránku povinností, ktorých sa možno domáhať prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že ňou požadované neodkladné opatrenie nezodpovedá žiadnej právnej povinnosti predpokladanej citovaným ustanovením, a preto je posudzovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne nedôvodný, pretože nevzal do úvahy, že uvedené ustanovenie zákona obsahuje demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu ako vypočítava predmetné ustanovenie C.s.p. a môže nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení. Súd je povinný zaoberať sa aj otázkou procesnej a vecnej prípustnosti súdnej ochrany, ktorej sa žalobca domáha spôsobom, ktorý zákon výslovne nepredpokladá. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď svoje zamietavé rozhodnutie odôvodnil tak, že „Vzhľadom na povahu predmetu sporu a obsah navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý nemožno subsumovať pod žiadne ustanovenie § 325 ods. 2 C.s.p., dospel k záveru, že v posudzovanej právnej veci nie je splnený zákonný predpoklad potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia.“ Nestotožnila sa ani s argumentáciou prvoinštančného súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v bode III. je neurčitý a nevykonateľný čo do titulu, na základe ktorého sa domáha úhrady ďalších nákladov súvisiacich s vecami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sproových strán ako i do výšky sumy, ktorú od žalovaného požaduje, nakoľko túto ani nevyčíslila, keďže sa domáha úhrady nákladov z titulu povinnosti oboch manželov spoločne sa podieľať na nákladoch vynaložených na veciach patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo spojených s ich užívaním a udržiavaním v zmysle § 144 Občianskeho zákonníka. Presné vyčíslenie nákladov v zmysle bodu III. petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné, pretože ide o nepravidelné výdavky v súvislosti s údržbou a udržiavaním nehnuteľnosti, ktoré sa v domácnosti z času na čas vyskytne a nie je prijateľné, aby tieto znášala výlučne ona. Má preto za to, že návrh je dostatočne určitý, predmet konania je exaktne vymedzený a je zrejmé čoho sa domáha. Dala do pozornosti skutočnosť, že každý návrh má súd posudzovať v zmysle § 124 ods. 1 C.s.p., t.j. podľa obsahu a žalobca nemá povinnosť presne slovne vyjadriť petit neodkladného opatrenia, avšak z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí jednoznačne vyplývať čoho sa domáha. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade je spor medzi stranami založený na nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, o ktorom podľa ustanovenia § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka na návrh rozhodne súd, uvedené ale nie je v rozpore s tým, aby súd v tejto veci nariadil neodkladné opatrenie. Rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia boli z jej strany náležitým spôsobom osvedčené. Nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci je v súlade so zákonom a jeho nariadenie je v danej veci nevyhnutné, nakoľko jej hrozí rozširovanie škody, dochádza k porušovaniu jej práv a právom chránených záujmov a je tu daná potreba bezodkladne upraviť pomery strán. Taktiež je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, pričom je odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov, zachovaný princíp efektívnosti i princíp proporcionality. V zmysle rozhodovacej praxe súdov je neodkladné opatrenie spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Domnieva sa preto, že konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia. Poukázala na to, že odôvodnenie rozsudku je dôležitým predpokladom jeho preskúmateľnosti. Prvoinštančný súd nedostatočne odôvodnil prijatý záver a dovolával sa nesprávne aplikovaných právnych noriem, keď sa v odôvodnení rozsudku (pravdepodobne uznesenia, poznámka odvoalcieho súdu) nedostatočne vysporiadal s jej tvrdeniami a nevysporiadal sa so všetkými zásadnými otázkami pre konanie vo veci nariadenia neodkladného opatrenia; odôvodnenie je podľa nej nepreskúmateľné. Poukazázala ďalej na skutočnosť, že vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku je v zmysle ustálenej judikatúry vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4 Cdo 171/2005, treba za porušenie práva na spravodlivý proces podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky, považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odvolaciemu súdu preto navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť v celom rozsahu. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril; odvolanie nepodal. 5. Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 324, § 325 ods. l, ods. 2, § 329 ods. l, ods. 2, § 378 ods. l, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), ďalej len C.s.p.] a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. 6. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne, a keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako správnym, uznesenie odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2, C.s.p.). 7. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd pripomína, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. 8. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (po 1.7.2016) či už v konaní podľa Civilného sporového poriadku, ale aj podľa Civilného mimosporového poriadku, má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení § 326 C.s.p. (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva. 9. Cieľom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov (právnych vzťahov) strán sporu tak zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite dočasne vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. 10. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania (v samostatnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 21 C 83/2019 sa žalobkyňa domáha žalobou, aby bol žalovaný povinný podieľať sa na úhrade nákladov súvisiacich so spoločnou nehnuteľnosťou - bytu) a smeruje k dočasnej úprave pomerov medzi stranami sporu uložením povinnosti žalovanému, aby sa podieľal sa na úhrade nákladov súvisiacich so spoločnou nehnuteľnosťou, a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 5. mezaníne bytového domu v Bratislave, H. R. č. XXX/H, sumou 101,40 € mesačne od novembra 2019 do decembra 2019 vrátane, sumou 174,40 € mesačne od januára 2020, vždy k 10. dňu v danom kalendárnom mesiaci na jej účet do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej; ďalej aby jej žalovaný zaplatil sumu 543,55 € spolu so splatnými príspevkami na úhradu nákladov súvisiacich so spoločnou nehnuteľnosťou a aby sa žalovaný podieľal na úhrade ďalších nákladov súvisiacich s vecami patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu vo výške 1/2 na základe predloženého potvrdenia o úhrade z jej strany. Predmetná nehnuteľnosť je v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán, ich manželstvo trvá. 11. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že v danej veci nie je splnený zákonný predpoklad potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením, keďže spor medzi stranami je založený na nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o ktorom rozhodujú súd na návrh, pričom sa stotožňuje s jeho odôvodnením uvedeným v bode 12., že vzájomné a vyrovnané podieľanie sa na nákladoch spoločnej domácnosti manželov je vecou ich vzájomného konsenzu a akceptácie miery, v akej sa ten ktorý z manželov podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov podieľa na úhradách spojených s užívaním a udržiavaním veci v bezpodielovom spoluvlastníctve. Odvolací súd poukazuje na to, že každý z manželov je úplným vlastníkom spoločnej veci, pričom vlastníctvo jedného manžela je obmedzené rovnakým vlastníctvom druhého manžela. Práve preto vykonávajú manželia práva a povinnosti, ktoré tvoria obsah vlastníckeho práva, spoločne. Manželia nemajú k spoločnému majetku určené podiely. Právo užívať veci v bezpodielovom spoluvlastníctve prislúcha obom manželom spoločne. S užívaním spoločných vecí je spojená i povinnosť spoločne uhrádzať náklady vynaložené na veci alebo náklady spojené s užívaním a udržiavaním spoločných vecí. Úhrada týchto nákladov sa spravidla uskutočňuje v rámci hospodárenia s bezpodielovým spoluvlastníctvom, napríklad zo spoločných peňazí. Obaja manželia sú pritom oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí (§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 12. Skutočnosť, že žalovaný sa nepodieľa na úhrade nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti - predmetného bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu, neosvedčuje dôvodnosť návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako ani skutočnosť, že žalobkyni podľa jej tvrdenia uvedeného v odvolaní vzniká škoda tým, že uhrádza sama všetky náklady spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti a musí si požičiavať peniaze na úhradu týchto nákladov, nakoľko jej príjem nie je postačujúci a úspory, ktoré mala už minula, nie je dôvodom pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní žalobkyne proti napadnutému uzneseniu, jej manželstvo so žalovaným trvá, pričom prípadné spory medzi sporovými stranami ako bezpodielovými spoluvlastníkmi nie sú dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého cieľom nie je vyriešiť vzniknutú situáciu medzi stranami sporu natrvalo. V dôsledku začatia konania vo veci samej, sporné otázky medzi stranami sporu týkajúce podieľania sa na úhrade nákladov spojených s užívaním spoločnej nehnuteľnosti budú riešené vo veci samej. 13. Odvolací súd sa stotožnil aj s tvrdením súdu prvej inštancie uvedeným v bode 13. odôvodnenia napadnutého uznesenia, že výrok III. petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je neurčitý a nevykonateľný, pretože absentuje výška peňažného plnenia, ktoré by mal žalovaný žalobkyni zaplatiť, pričom znova poukazuje na skutočnosť uvedenú v bodoch 11. a 12. odôvodnenia tohto uznesenia o spoločnom užívaní vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a uhrádzaní nákladov za ich užívanie. Odvolací súd dodáva, že nebolo ani povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať žalobkyňu na doplnenie predpísaných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. V danom prípade súd prvej inštancie postupoval správne, v súlade s citovaným ustanovením zákona a nakoľko nemal dôvod návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť, pokračoval v konaní a následne návrh zamietol pre nesplnenie podmienok na jeho nariadenie. Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd nestotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne, že tento jej návrh je dostatočne určitý a že presné vyčíslenie ani nie je možné, keďže ide o nepravidelné výdavky v súvislosti s údržbou a udržiavaním nehnuteľnosti. 14. K odvolacej námietke žalobkyne, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné odvolací súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie uznesenia v ustanovení § 236 C.s.p., jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s nárokom žalobkyne uplatnenom navrhovaným neodkladným opatrením, a preto jej námietka týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia, z dôvodu ktorého má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je absolútne neopodstatnená. 15. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 16. V konaní pred súdom prvej inštancie i pred odvolacím súdom mal žalovaný plný úspech, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. v rozsahu 100 %. Nakoľko prvoinštančný súd opomenul v napadnutom rozhodnutí rozhodnúť o náhrade trov konania žalovaného, odvolací súd rozhodol aj o jeho nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, t.j. v tomto uznesení. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).