Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Co/3/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319205956 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1319205956.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobkyne: F. T. , narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom N. T., V. č. XX, zastúpená JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou, Bratislava, Zámocká č. 18, proti žalovanému: E. T. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom V., Y. č. XX, zastúpený spoločnosťou KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Záhradnícka č. 27, IČO: 35 977 272, za ktorú koná Mgr. Martin Krakovský, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 15. januára 2020, č.k. 11 C 82/2019-128, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 15. januára 2020, č.k. 11 C 82/2019-128, vo výrokoch, - I., ktorým uložil žalovanému dočasne nevstupovať do rodinného domu súpisné č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX/XXX, nachádzajúceho sa na ulici V. XX, N. T., zapísaného Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie N. T., okres Senec, obec N. T., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci o vylúčení žalovaného z užívacieho práva k domu, - II., ktorým bolo uložené žalovanému, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou konania pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi a v rozsahu na zabezpečenie styku otca s maloletým R. T., narodeným dňa X.XX.XXXX, m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 15.1.2020, č.k. 11 C 82/2019-128, I. uložil žalovanému dočasne nevstupovať do rodinného domu súpisné č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX/XXX, nachádzajúceho sa na ulici V. XX, N. T., zapísaného Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie N. T., okres Senec, obec N. T., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci o vylúčení žalovaného z užívacieho práva k domu; II. nariadil žalovanému, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou konania pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi a v rozsahu na zabezpečenie styku otca s maloletým R. T., narodeným dňa X.XX.XXXX a vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e/, f/, h/ C.s.p. a vecne tým, že podaním doručeným súdu dňa 25.10.2019 sa žalobyňa domáhala vylúčenia manžela z užívacieho práva k domu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zároveň žiadala nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému dočasne nevstupovať do vyššie uvedeného rodinného domu. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným uzavreli manželstvo dňa 7.5.2011, pričom ich vzťah bol už pred uzavretím manželstva narúšaný hádkami, prameniacimi predovšetkým z podozrievavosti žalovaného, neochoty vypočuť si aj jej názor, žiť v rovnocennom vzťahu, žalovaný mal vždy snahu poučovať ju, diktovať, čo má a nemá robiť, ako sa má správať, ako aj šikanovaním, obmedzovaním a psychickým týraním žalovaným v rôznej intenzite. Svedkom uvedeného nevhodného a násilníckeho správania žalovaného voči nej boli aj jej dcéry z predchádzajúceho vzťahu. Správanie žalovaného sa nezmenilo ani po narodení spoločného syna R.. Rovnako nátlakovo sa správal aj k synovi, čo sa prejavilo hlavne po jeho nástupe do školy. Agresia žalovaného sa neustále stupňovala a vyvrcholila v septembri 2013 (6.9.2013), kedy v dôsledku agresívneho správania voči nej a deťom, skončila spolu s deťmi v krízovom centre v P. V., kde boli 2 týždne. O uvedených skutočnostiach podala oznámenie na Obvodnom oddelení PZ v V. a žalovanému bol v tom čase na základe jej návrhu zakázaný vstup do domu (uznesením Okresného súdu Bratislava III. č.k. 19 C 167/2013-12 zo dňa 11.9.2013). S deťmi sa vrátila domov a podala návrh na rozvod manželstva (konanie bolo vedené pod sp.zn. 37 P 208/2013), ktorý z dôvodu pozitívnej zmeny správania žalovaného vzala späť. Správanie žalovaného sa však po krátkom čase opäť zhoršilo, zvyšovala sa jeho agresivita nielen voči nej, ale aj voči deťom. Išlo o vulgárne nadávky, ponižovanie, psychický nátlak, násilie, vydieranie. Situácia sa ešte zhoršila a dochádzalo aj k častejším fyzických útokom. Žalovaný sa neštítil synovi R. nadávať, že je neschopný, že nič nedokáže, neustále na neho kričal a v amoku ho silno bil po zadku. Spolužitie sa stalo neznesiteľným nielen pre ňu, ale hlavne pre deti. Psychické týranie zo strany žalovaného nemalo hranice a bolo na dennej báze. Preto zvažovala odchod zo spoločnej domácnosti, avšak nemala kam ísť, ani peniaze na kúpu alebo prenájom bytu. Situácia sa vyostrila v auguste 2019, kedy oznámila žalovanému, že sa chce rozviesť. Následne chcel žalovaný ísť so synom na dovolenku a nakoľko nechcela, aby syn išiel so žalovaným sám, išla tiež, pričom ju žalovaný prinútil na dovolenke k orálnemu styku. Fyzickým nátlakom si vynútil aj pohlavný styk (v období od 16. do 21.9.2019 dvakrát). V noci z 20.9.2019 na 21.9.2019 došlo medzi nimi k hádke, kedy jej vulgárne nadával, pretože začala fajčiť, povedal jej, že má vymytý mozog, je ovplyvňovaná známymi, že sú manželia a musia zostať spolu kvôli synovi, že nedovolí, aby spala a hodil po nej vankúš. Preto zobrala telefón a ušla do izby dcéry R., ktorá vtedy nebola doma, tam sa zamkla, pričom syn R. a druhá dcéra X. spali vo svojich izbách. Napísala dcére R., že doma je to zlé a ona zavolala políciu; vyšla von z izby až po príchode polície, zobrala deti, najnutnejšie veci a za asistencie polície s deťmi opustila spoločný dom. So synom odišla k známemu, ktorého spoznala v júli 2019, na jeho chatu v G. a ktorý je ochotný jej pomôcť. Dcéra R. odišla bývať k priateľovi a dcéra X. si prenajala izbu v byte v Y.. Následne išla na pohotovosť do nemocnice na R. ulici v Bratislave, keďže bola veľmi rozrušená a cítila sa zle. V dôsledku týchto udalosti bola práceneschopná a jej psychický stav je zhoršený. Keď sa zo vzniknutých udalostí spamätala, podala na žalovaného trestné oznámenie. Dňa 6.10.2019 po dohode so žalovaným išla so synom a dcérou X. do rodinného domu, aby si syn vytlačil fotky na projekt, kedy jej žalovaný znova začal vulgárne nadávať a vyhadzovať ju z domu. Syn R. bol svedkom vulgárneho, násilníckeho (fyzického aj psychického týrania) a agresívneho správania žalovaného, z týchto dôvodov sa stále pomočuje, má nočné mory, z otca má strach, zhoršilo sa synovo sústredenie v škole, nespolupracuje, zabúda, v kolektíve má problémy a zaostáva za spolužiakmi. Vidí na ňom, že po opustení spoločnej domácnosti, je pokojnejší a na otca sa ani nepýta, nemá o neho záujem. Obáva sa agresivity žalovaného nielen voči nej ale aj voči synovi, v afekte je jeho správanie nevyspytateľné, je schopný čohokoľvek a nevie sa ovládať. V dôsledku agresívneho správania sa žalovaného bojí, bojí sa vrátiť do rodinného domu, kde majú všetky veci, pričom žalovaný odmieta odísť, hoci má stále k dispozícii rodinný dom (na adrese jeho trvalého bydliska), kam by sa mohol presťahovať. Nemá so synom kam ísť, sú nútení bývať u známeho. V spoločnom rodinnom dome sú ich osobné veci, ktoré potrebujú a ktoré sa boja ísť si prevziať. Z dôvodu trvalého rozvratu manželstva podala aj návrh na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému R. na čas do rozvodu a po rozvode manželstva, vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Manželstvo nie je stále rozvedené, vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže trvať dlhší čas a preto považuje za potrebné, aby bol žalovaný vylúčený z práva užívať rodinný dom. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo psychické a fyzické násilie žalovaného voči nej a synovi ako aj obavy, že pri návrate so synom R. do rodinného domu hrozí nebezpečenstvo ohrozenia jej života a zdravia i maloletého syna, nebezpečenstvo vážnych psychických následkov vyvolaných agresívnym správaním žalovaného. 1.2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 25.10.2019, č.k. 11 C 82/2019-50 na návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia (prýv návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia) rozhodol tak, že zakázal žalovanému dočasne vstupovať do rodinného domu. Na odvolanie žalovaného odvolací súd uznesením zo dňa 11.12.2019, č.k. 1 Co 13/2019-89, napadnuté rozhodnutie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa v konaní neosvedčila skutkový stav násilného konania žalovaného v rozsahu dôvodného podozrenia z násilia voči nej alebo ich maloletému synovi. 1.3. Dňa 15.1.2020 žalobkyňa podala nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému dočasne nevstupovať do rodinného domu až do právoplatnosti rozsudku o vylúčení odporcu z užívacieho práva k domu; povinnosť nekontaktovať ju písomne telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami s výnimkou rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie starostlivosti o maloletého R. T. a povinnosť nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou konania pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi a rozsahu na zabezpečenie styku žalovaného s maloletým R. T.. K návrhu priložila listinné dôkazy, a to sobášny list, rodné listy maloletých detí, výpis z LV č. XXXX, katastrálne územie N. T. potvrdenie OR PZ v F., Obvodné oddelenie V. zo dňa 7.9.2013 o podaní trestného oznámenia, uznesenie Okresného súdu Bratislava III. č.k, 19 C 167/2013-12 zo dňa 11.9.2013, potvrdenie od lekára zo dňa 21.9.2019, potvrdenie lekára zo dňa 2.10.2019, potvrdenie o práceneschopnosti, potvrdenie lekára zo dňa 23.10.2019, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 1.10.2019, potvrdenie o zdravotnom stave syna, správu zo dňa 14.10.2019 a ďalej potvrdenie OO PZ zo dňa 4.1.2020, záznam o podaní oznámenia zo dňa 4.1.2020, lekárske správy zo dňa 5.1.2020, potvrdenie OO PZ zo dňa 6.1.2020 a lekársku správu zo dňa 10.1.2020. 1.4. Súd prvej inštancie čiastočne vyhovel návrhu žalobkyne, keď dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala dôvodné podozrenie z násilia priloženým listinným dôkazom, lekárskou správou a potvrdením z polície, ktoré potvrdzujú, že žalovaný úmyselne viackrát privrel dvere a nimi udrel žalobkyňu do pravej ruky, čím jej spôsobil poranenie opísané v lekárskej správe. Žalobkyňa tak osvedčila naplnenie hypotézy uvedenej v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p., osvedčila tvrdenia o násilnom a agresívnom správaní žalovaného voči nej ako aj dôvodné podozrenie z násilia, ktoré je neakceptovateľné. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa a žalovaný sú manželia, žalobkyňa s trvalým pobytom na ulici V. XX, N. T. (dotknutý rodinný dom) a žalovaný Y. XX, V.. Z ich manželstva sa narodil spoločný syn R., nar. X.XX.XXXX. Z opísaných skutkových okolností je zrejmé, že sa žalovaný voči žalobkyni ako svojej manželke a spoločnému synovi dopúšťa opakovaného násilia (psychického a fyzického útoku), pre ktorý bola žalobkyňa nútená vyhľadať lekárske ošetrenie, udialo sa tak navyše v prítomnosti maloletého, na základe čoho prijal záver o dôvodnosti a osvedčenej potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Podľa súdu prvej inštancie hrozí obava, že bez nariadenia navrhovaného opatrenia by mohlo dôjsť k opakovanému násilnému chovaniu žalovaného, resp. k zhoršeniu fyzického alebo psychického zdravia (ujmy) žalobkyne, príp. aj iných osôb, je potrebné poskytnúť ochranu životu a zdraviu žalobkyne, čo je ústavným právom, ktoré má pri kolízii ústavných práv prednosť aj pred právom na nedotknuteľnosť vlastníctva. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov videl aj z dôvodu ochrany syna a ostatných detí žalobkyne, prítomných pri všetkých útokoch zo strany žalovaného voči žalobkyni. Maloletý syn je vystavovaný veľkému stresu, bojí sa a stáva sa tak sekundárnou obeťou agresie žalovaného. Aj z potvrdenia o hospitalizácie staršej dcéry žalobkyne vyplýva, že hospitalizácia na psychiatrickej klinike je akútnou reakciou na stres. Všetky tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie za osvedčené predloženými listinami, korešpondujúcimi s popísanými tvrdeniami. Za dôvodný považoval súd prvej inštancie návrh aj vzhľadom na ústavné právo ochrany obydlia, keď žalobkyňa nemôže z dôvodu násilného správania žalovaného voči nej a maloletému synovi, bývať v mieste svojho bydliska, ktoré má ako trvalé bydlisko aj evidované na rozdiel od žalovaného, ktorý má v evidencii uvedené miesto trvalého bydliska inú adresu ako adresu dotknutého rodinného domu. Za rovnako dôvodný považoval súd prvej inštancie aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúci v zákaze priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť 10 metrov, keď predloženými listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, mal za preukázané, že žalovaný napadol žalobkyňu. Návrh v časti, ktorým žalobkyňa žiadala, aby súd zakázal žalovanému ju písomne, telefonicky alebo elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktovať, súd považoval za nedôvodný, keďže žalobykňa v návrhu nepreukázala, že žalovaný ju obťažuje svojou komunikáciou a preto v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti (výroky I., II.), podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Nesúhlasil s tvrdeniami súdu prvej inštancie, odôvodňujúcimi dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, podľa jeho názoru bolo uznesenie vydané len na základe umelo vykonštruovných a účelových tvrdení žalobkyne, bez osvedčenia fyzického ataku z jeho strany pri zatváraní dverí dňa 4.1.2020 a bez osvedčenia údajného opakovaného násilia, psychického a fyzického voči žalobkyni a synovi R.. Poukázal na to, že tvrdenia žalobkyne o jeho násilnom správaní uvedené v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, doručenom súdu dňa 25.10.2019 sa nezakladali na pravde, čo potvrdil vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v Bratislave (uznesenie zo dňa 11.12.2019, sp.zn. 1 Co 13/2019). Pokiaľ ide o udalosti zo dňa 4.1.2020 odvolateľ uviedol, že tvrdenia o tom, že mal žalobkyňu viackrát privrieť do dverí, sa nezakladajú na pravde a sú účelové. Dňa 4.1.2020 priniesol syna do spoločného domu na V. XX v N. T., kde ho odovzdal žalobkyni. Vypýtal si od žalobkyne kľúče od domu, keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol odvolacím súdom zamietnutý. V dome nebol asi dva mesiace, preto ho chcel skontrolovať. Do domu ho pustila žalobkyňa, ktorá sa s ním hádala. Neskôr vyšla na dvor, pričom nechala otvorené vchodové dvere a s niekým telefonovala, išiel k dverám, chcel ich zatvoriť, aby sa nevetralo. Žalobkyňa pribehla k dverám a vsunula sa svojim telom do dverí tak, aby sa nezatvorili a okamžite ho obvinila z toho, že ju tam privrel. Uviedol, rovnako ako aj v rámci podania vysvetlenia na Obvodnom oddelení Policajného zboru v V. pod č.: D.-P-XXX/SC-OPPX-XXXX zo dňa 8.1.2020, že chcel len zatvoriť dvere, aby neunikalo teplo, keďže dvere boli otvorené takmer 10 minút. V žiadnom prípade nešlo z jeho strany o úmyselné privretie žalobkyne do dverí a vôbec nie o prejav násilného konania voči nej. Podľa neho konanie žalobkyne bolo úmyselné, s cieľom simulovať neexistujúce násilie a následne opätovne podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Keď sa dňa 4.1.2020 cca o 21.00 hod. vrátil do domu na V. č. XX, žalobkyňa na neho slovne útočila, obviňovala ho z toho, že jej zobral telefón a začala ho fyzicky napádať, šklbať za vlasy a udierať do chrbta, čoho svedkom bol maloletý syn, ktorý počas incidentu hystericky plakal. Podľa neho súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď konštatoval, že žalobkyňa preukázala dôvodné podozrenie z násilia a že zo jeho strany sa stupňoval nátlak na žalobkyňu, čo sa malo prejaviť údajným fyzickým atakom. Tieto závery založil súd len na účelových klamstvách a vymyslených tvrdeniach žalovanej s cieľom ublížiť mu, očierniť jeho osobu, narušiť jeho vzťah so synom R. a vylúčiť ho z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Za nesprávny považoval aj záver súdu o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť 10 metrov. Nesprávny je aj záver súdu, podľa ktorého maloletý R. je sekundárnou obeťou jeho agresie. V odvolaní ďalej poukázal na to, že žalobkyňa sa ešte pred nariadením neodkladného opatrenia odsťahovala k svojmu milencovi a napriek žiadostiam z jeho strany sa odmietla do domu vrátiť a nevrátila sa do neho ani po nariadení neodkladného opatrenia. Ďalej uviedol, že neodkladným opatrením zo dňa 6.12.2019 bol maloletý R. dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom reálne sa o maloletého posledné mesiace stará on, ktorý stav trvá aj ku dňu 4.2.2020 (od novembra 2019). Odvolateľ navrhol odvolaciemu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že považuje uznesenie súdu prvej inštancie za vecne a právne správne a odvolanie žalovaného za nedôvodné. Zotrvala na všetkých svojich tvrdeniach uvedených v podanom návrhu zo dňa 14.1.2020 (ako aj vyjadrení zo dňa 18.12.2019, ktoré bolo o. i. prílohou podaného návrhu), ktoré uviedla úplne a pravdivo a tieto aj preukázala (nielen osvedčila). Vzhľadom na to sú, podľa žalobkyne, správne závery súdu prvej inštancie o preukázaní dôvodného podozrenia z násilia, o osvedčení násilného a agresívneho správania a opakovaného fyzického a psychického násilia žalovaného tak voči žalobkyni, ako aj maloletému. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia bola nepochybne preukázaná (za účelom ochrany žalobkyne, ako aj maloletého R. a dcér žalobkyne) tak, ako to správne vyhodnotil a uzavrel aj súd prvej inštancie. Nesúhlasila s názorom žalovaného, že jej tvrdenia sú vykonštruované a účelové. Žalobkyňa nepochybne osvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako to (vecne aj právne) správne súd prvej inštancie vyhodnotil a uzavrel. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil preukázanie násilného a agresívneho správania a opakovaného fyzického a psychického násilia žalovaného tak voči žalobkyni, ako aj maloletému. O potrebe a správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie svedčí o. i. aj tá skutočnosť, že od nariadenia (žalovaným napadnutého) neodkladného opatrenia dňa 15.1.2020 sa správanie žalovaného zmenilo vo vzťahu k žalobkyni a žalobkyňa môže žiť aspoň v rámci danej situácie pokojnejší život bez obavy o svoj život, zdravie (fyzické, ako aj psychické), ako aj o život, zdravie svojich detí (nielen maloletého syna R., ale aj plnoletých dcér z predchádzajúceho vzťahu žalobkyne). Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že by žalobkyňa v rodinnom dome nebývala. Od 13.12.2019 žalobkyňa v rodinnom dome býva a je tomu tak až do súčasnosti. Má záujem aj snahu mať maloletého syna v osobnej starostlivosti, no žalovaný jej to neumožňuje a snaží sa žalobkyňu v podanom odvolaní vykresliť ako matku, ktorá nemá o syna záujem (resp. tak, že maloletý nechce byť u matky). Je pravdou, že maloletý je v súčasnosti vo faktickej starostlivosti žalovaného. Avšak takýto stav je spôsobený výlučne autoritatívny konaním žalovaného, ktorý sa rozhodol si maloletého zobrať do osobnej starostlivosti bez ďalšieho. V súčasnosti je maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky (žalobkyne) uznesením, č.k 38P/286/2019-69, zo dňa 6.12.2019. Do dnešného dňa však nie je vyznačená doložka vykonateľnosti na predmetnom uznesení, z dôvodu ktorého žalobkyňa nemá v súčasnosti právne prostriedky na zabezpečenie výkonu jej rodičovských práv. Odvolaciemu súdu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), z obsahu spisu nezistil procesné vady súdu prvej inštancie (§ 380 ods. 2 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 5. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. je, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického, pričom sa nedá vylúčiť ani násilie psychické. Zo strany žalobkyne bolo potrebné preukázať existenciu odôvodneného podozrenia z násilia, a to predložením relevantných a hodnoverných tvrdení a dôkazov deklarujúcich skutočnosť, že telesná alebo duševná stránka vykazuje stopy psychického alebo fyzického násilia. Osvedčenie takéhoto podozrenia môže napr. vyplývať z obsahu trestného oznámenia, z oznámenia o priestupku, či iných predložených dôkazov, ktoré súd posúdi. Z žalobkyňou predložených listinných dôkazov, odvolací súd, pri ich posudzovaní dospel k záveru, že zákonné podmienky na okamžité vylúčenie žalovaného z obydlia splnené neboli. Nebola osvedčená okamžitá intenzita konfliktu a násilie zo strany žalovaného voči nej, ktoré by si takýto okamžitý zásah súdu, naviac do ústavou garantovaných práv vyžadovali. Súd nezistil, že sa žalovaný k žalobkyni správal tak, aby to bolo možné kvalifikovať ako domáce násilie v akejkoľvek forme. Len skutočnosť, že žalobkyňa podala v dňoch 4.1.2020 (OO PZ v V., č.l. 107, 108 spisu) a 6.1.2020 (OR PZ V., č.l. 111 spisu) na žalovaného podanie na políciu a že bola v zdravotníckom zariadení na ošetrení po napadnutí manželom dňa 5.1.2020 (UNB, nemocnica E.. č.l. 109, 110 spisu), ešte nepreukazujú, že správanie sa žalovaného voči žalobkyni je také, ktoré by odôvodňovalo potrebný zásah súdu vo forme dočasnej úpravy pomerov strán sporu navrhovaným neodkladným opatrením. Nebolo zistené také konanie žalovaného voči žalobkyni, ktoré by malo vykazovať znaky trestnej činnosti, či spáchanie priestupku voči nej, teda násilné správanie žalovaného voči žalobkyni. Odvolací súd zdôrazňuje, že je nepochybné, že manželský vzťah medzi stranami sporu je narušený, v dôsledku čoho bol podaný návrh na rozvod manželstva. Narušené sú aj rodinné a medziľudské vzťahy aj vo vzťahu k ich spoločnému maloletému synovi. Tvrdenie žalobkyne o tom, že ju žalovaný úmyselne privrel do dverí, v dôsledku čoho jej spôsobil poranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, ktoré skutočnosti boli predmetom aj jej prvého oznámenia na OO PZ v V. zo dňa 4.1.2020 (č.l. 107 spisu), žalovaný vo svojom odvolaní poprel s vysvetlením, že nešlo z jeho strany o úmyselné privretie žalobkyne do dverí a už vôbec nie o prejav násilného konania voči nej, keď práve zo strany žalobkyne bolo toto prevedené úmyselne, s cieľom vyfabulovať situáciu, v ktorej ju mal, podľa jej tvrdenia, napadnúť úmyselným privretí do dverí. Uvedené jednoznačne nepreukazuje ani znaky podozrenia z fyzického násilia, pretože neprišlo ani zo strany policajta k vykázaniu žalovaného zo spoločného obydlia a nebol mu zakázaný vstup doň podľa § 27a zákona o policajnom zbore, navyše podozrenie z násilia voči žalobkyni zo strany žalovaného sa nedá jednoznačne konštatovať ani z lekárskej správy zo dňa 5.1.2020. 6. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade, ak je nevyhnutná dočasná úprava pomerov vzťahov strán sporu, ktorá neznesie odklad. Odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. je nevyhnutné osvedčiť, že osobná integrita žalobkyne vykazuje znaky či už fyzického alebo psychického násilia. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany partnera. 7. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa neosvedčila, že by zo strany žalovaného došlo k zámernému konaniu, ktoré by vykazovalo znaky násilia voči nej, keď ani ďalší incident zo dňa 4.1.2020, ku ktorému malo prísť vo večerných hodinách, nespĺňal uvedené znaky násilia, odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. vo výroku I., ktorým uložil žalovanému dočasne nevstupovať do rodinného domu súpisné č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX/XXX, nachádzajúceho sa na ulici V. XX, N. T. zapísaného Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie N. T., okres Senec, obec N. T., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci o vylúčení odporcu z užívacieho práva k domu, zamietol. 8. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že záver prvoinštančného súdu ohľadom dôvodnosti návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúceho v jeho zákaze priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť 10 metrov je nesprávny, pretože súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadal s tým, akoby zakázaným správaním mala byť telesná alebo duševná integrita žalobkyne ohrozená. Odvolací súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. sa považuje za menej závažný zásah do osobných slobôd povinného, je ale podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa neodkladného opatrenia mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Nakoľko, tak ako je uvedené v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia, žalobkyňa neosvedčila ohrozenie svojej telesnej alebo duševnej integrity zo strany žalovaného, odvolací súd zmenil podľa § 388 C.s.p., aj výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým nariadil súd prvej inštancie, aby sa žalovaný nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou konania pred súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi a v rozsahu na zabezpečenie styku otca s maloletým tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti zamietol. 9. Záverom odvolací súd dodáva, že žalobkyňa neosvedčila, že by správanie žalovaného malo nepriaznivý vplyv na spoločného maloletého syna, keď spory medzi ňou a žalovaným týkajúce sa ich maloletého syna, sa budú riešiť v konaniach o rozvod manželstva a úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. 10. O trovách odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).