Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Co/13/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319205956 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1319205956.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobkyne: F. T., E.. F., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XX, N. T., zastúpená advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, Zámocká 18, Bratislava proti žalovanému: E. T., O.. XX.X.XXXX, V. Y. XX, V., právne zastúpený KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 35 977 272, v konaní o vylúčení žalovaného z užívania spoločného rodinného domu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 25.10. 2019 č. k. 11C/82/2019-50, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému dočasne vstupovať do rodinného domu F.. Č.. XXXX, postaveného na parcele č. 1658/918, nachádzajúceho sa na ulici V. XX, N. T., zapísaného katastrálnym úradom na G. Č.. XXXX, M..Ú.. N. T., okres F., D. N. T., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci o vylúčení žalovaného z užívacieho práva k domu. 2. V dôvodoch napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 25. 10. 2019 domáha vylúčenia žalovaného z užívania spoločného rodinného domu na V. H.. F.. Č.. XXXX X. N. T.. Spolu so žalobou podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému dočasne vstupovať do vyššie označeného obydlia do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Skutkovým základom žaloby a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia boli tvrdenia žalobkyne, že so žalovaným uzatvorila 7.5.2011 manželstvo, pričom ich vzájomný vzťah bol už pred manželstvom narušený hádkami prameniacimi z podozrievavosti žalovaného a jeho neochoty vypočuť si názor žalobkyne a žiť v rovnocennom zväzku. Žalovaný mal vždy snahu žalobkyňu poučovať, diktovať jej čo má a nemá robiť, ako sa má správať, šikanoval ju, obmedzoval jej osobnú slobodu a psychicky ju týral v rôznej intenzite. Svedkom tohto nevhodného správania boli aj dcéry žalobkyne z predchádzajúcich vzťahov a spoločný mal. F. R. (O.. X.XX.XXXX). Rovnako nátlakovo sa žalovaný správa aj k ich mal. synovi R., čo sa prejavilo po nástupe do školy. Agresia žalovaného sa neustále stupňovala a vyvrcholila v septembri 2013, kedy v dôsledku agresívneho správania žalovaného žalobkyňa skončila spolu s deťmi v krízovom centre v Podunajských Biskupiciach (6.9.2013), kde boli 2 týždne. O tejto skutočnosti podala žalobkyňa aj oznámenie na Obvodnom oddelení PZ v Bernolákove a žalovanému bol na základe jej návrhu uznesením Okresného súdu Bratislava III, č.k. 19C/167/2013-12 zo dňa 11.9.2013 dočasne zakázaný vstup do domu. S deťmi sa vrátila domov, následne podala návrh na rozvod, ktorý však z dôvodu pozitívnej zmeny správania žalovaného vzala späť. Správanie žalovaného sa však po krátkom čase opäť zhoršilo, zvyšovala sa jeho agresivita a to nielen voči žalobkyni ale aj voči deťom. Situácia sa ešte zhoršovala, dochádzalo k častejším fyzickým útokom, žalovaný sa neštítil synovi R. nadávať, že je neschopný, že nič nedokáže, v amoku ho silne zbil po zadku. Spolužitie sa stalo neznesiteľným nielen pre žalobkyňu, ale aj pre deti. Psychické týranie zo strany žalovaného nemalo hranice a bolo na dennej báze. V roku 2011 žalobkyňa zvažovala odchod zo spoločnej domácnosti, nemala však finančné prostriedky. Situácia sa vyostrila v roku 2019, keď žalobkyňa oznámila žalovanému, že sa chce rozviesť. Žalovaný chcel následne ísť so synom na dovolenku a nakoľko nechcela, aby syn išiel so žalovaným sám, odcestovala tiež, na dovolenke ju žalovaný prinútil k orálnemu styku. Fyzickým nátlakom si vynútil pohlavný styk aj v období od 16. - 21.9.2019. V noci 20.9.2019 došlo medzi nimi k hádke, kedy žalovaný žalobkyni vulgárne nadával, pretože začala fajčiť, povedal jej, že má vymytý mozog, že je ovplyvňovaná známymi, že sú manželia a kvôli synovi musia zostať spolu, nedovolil jej aby spala a hodil po nej vankúš. Preto zobrala telefón a ušla do izby dcéry R., ktorá v tom čase nebola doma, tam sa zamkla, pričom syn R. a druhá dcéra X. spali vo svojich izbách. Žalobkyňa vyšla von až po príchode polície, zobrala deti a za asistencie polície opustili spoločný dom. So synom odišla k známemu, ktorého spoznala v júli 2019 na jeho chatu v Lamači, a ktorý je ochotný jej pomôcť. Následne išla na pohotovosť na R. H.. v Bratislave, nakoľko bola veľmi rozrušená a cítila sa zle. V dôsledku týchto udalosti je práceneschopná a jej psychický stav je zhoršený. Dňa 6.10.2019 po dohode so žalovaným išla so synom R. R. Y. X. do rodinného domu, aby si syn vytlačil fotky na projekt, kedy jej žalovaný začal znova vulgárne nadávať a vyhadzovať ju z domu. So správania žalovaného má syn nočné mory, pomočuje sa, zhoršilo sa jeho sústredenie v škole, v kolektíve má problémy a zaostáva za spolužiakmi. Vidí na ňom, že po opustení spoločnej domácnosti je pokojnejší, na otca s nepýta a nemá oň záujem. Žalobkyňa sa obáva agresivity zo strany žalovaného nielen voči nej, ale aj voči ich synovi, nakoľko v afekte je jeho správanie nevyspytateľné, je schopný čohokoľvek a nevie sa ovládať. V dôsledku agresívneho správania žalovaného sa bojí vrátiť domov, kde majú svoje veci, pričom žalovaný odmieta odísť, hoci má k dispozícii rodinný dom na adrese svojho trvalého bydliska, kam by sa mohol presťahovať. Žalobkyňa so synom je nútená bývať u známeho, pretože nemá kam ísť. V spoločnom dome sú však ich veci, ktoré sa boja prevziať. Z dôvodu trvalého rozvratu manželstva podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému R.. Žalobkyňa má obavy, že pri jej návrate so synom do rodinného domu, ktorý žalovaný odmieta opustiť, hrozí nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia jej a mal. syna, nebezpečenstvo vážnych psychických následkov vyvolaných agresívnym správaním žalovaného. 3. Na základe týchto skutočností, odkazujúc na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. e/, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1 C.s.p. dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňu, a to sobášny list, rodný list mal., výpis z G. Č.. XXXX, M..Ú.. N. T., potvrdenie OR PZ v Senci, Obvodné oddelenie Bernolákovo zo dňa 7.9.2013 o podaní trestného oznámenia, Uznesenie Okresného súdu Bratislava III č,k, 19C/167/2013-12 zo dňa 11. 9.2013, potvrdenie od lekára zo dňa 21. 9. 2019, 2. 10. 2019 a 23.10.2019, potvrdenie o práceneschopnosti, Zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 1.10. 2019, Potvrdenie o zdravotnom stave syna, Správa ZŠ P. U., Y. H.. V. zo dňa 14. 10. 2019, mal súd prvej inštancie dostatočným spôsobom osvedčené, že sa žalovaný voči žalobkyni a spoločnému synovi dopúšťa opakovaného násilia (psychického a fyzického násilia), pre ktorý bola žalobkyňa nútená vyhľadať lekárske ošetrenie, čo sa udialo aj v prítomnosti mal. S poukazom na uvedený záver nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p., ktorým žalovanému zakázal vstupovať do spoločného rodinného domu. 4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie je postavené výlučne na účelových tvrdeniach žalobkyne, ktoré sa nezakladajú na pravde s cieľom očierniť jeho osobu, získať mal. R. do osobnej starostlivosti a vylúčiť ho z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Nenamietal, že so žalobkyňou mali nezhody a hádky, ktoré však pramenili z jej promiskuitnej povahy a spôsobu života. O tvrdení žalobkyne, že ich spoločné hádky už dávnejšie musela riešiť polícia, nemá žiadnu vedomosť. V čase, keď bývali v byte žalobkyne, žalobkyňa na neho používala taktiku odpadávania a neskôr, keď do jej bytu nakúpil rôzne drahšie zariadenia, začala na neho používať taktiku vydierania v tej podobe, že ho pri každom, aj menšom konflikte vyhadzovala z bytu a vymenila zámok. V roku 2008, keď mal takéhoto života „po krk“, odsťahoval sa do rodinného domu svojich rodičov. Žalobkyňa sa úplne slobodne rozhodla, že odíde zo svojho bytu a bude ďalej s ním žiť v rodinnom dome jeho rodičov. Za nepravdivé považuje žalovaný aj tvrdenie žalobkyne, že by sa správal agresívne alebo násilne voči spoločnému synovi R.. Potvrdil, že v roku 2013 sa po spoločnej hádke rozhodla odísť s deťmi do krízového centra v Podunajských Biskupiciach, ale išlo o úplne bežnú hádku ako kedykoľvek predtým, pričom v jej prípade išlo o taktiku ako dosiahnuť úspech v podobe nariadenia neodkladného opatrenia zákazu užívania spoločnej nehnuteľnosti. Nakoľko nebola zvyknutá na podmienky krízového centa, po týždni sa vrátila späť domov, stiahla trestné oznámenie, ktoré podala a aj svoj návrh na rozvod. Poprel aj tvrdenie žalobkyne, že medzi nimi dochádzalo k postupnému stupňovaniu napätia a k častejším fyzickým útokom. Nikdy sa totiž žalobkyni fyzicky nedotkol. Rovnako za nepravdivé považuje tvrdenie žalobkyne, že mu v roku 2019 oznámila svoj úmysel rozviesť sa. Zistil totiž, že žalobkyňa má pomer, čo mu aj doznala. Pokiaľ ide o žalobkyňou spomínanú rodinnú dovolenku, túto plánoval ešte pred zistením, že ho podvádza a takto ju aj zaplatil (teda 2 dospelé osoby a jedno dieťa). Žalobkyňa pôvodne odmietla zúčastniť sa dovolenky a v účasti bránila aj ich synovi a privolila až po jeho nespočetných prosbách. Za nepravdivé považuje aj tvrdenie žalobkyne, že ju na dovolenke prinútil k orálnemu sexu bez jej súhlasu. Uviedol tiež, že nie je pravda, že by v noci, keď žalobkyňa odišla zo spoločnej domácnosti bola medzi nimi hádka kvôli fajčeniu, pripustil však, že na žalobkyňu hodil vankúš potom, čo na neho podráždene a vulgárne reagovala. Za lož považuje aj tvrdenie žalobkyne, že odišla k známemu na chatu, ktorého spoznala v júli 2019. V skutočnosti ide o jej priateľa z minulosti, ktorého kedysi opustila, a s ktorým sa opäť začala stýkať. Potvrdil hádku, ku ktorej došlo dňa 6.10.2019, ktorá však pramenila z toho, že mu žalobkyňa od jej odchodu z domu bráni stretávať sa so synom. Za nehoráznu lož považuje tvrdenie žalobkyne, že syn R. má z neho nočné mory, že sa z tohto dôvodu pomočuje, že sa mu z jeho správania zhoršil prospech, a že zabúda. Zo stretnutia s triednou učiteľkou totiž vyplynulo, že R. počas prázdnin zabudol veľa písmeniek, keď ho žalobkyňa nechala pri počítači a tablete namiesto opakovania učiva. Za nepravdivé považuje aj tvrdenie žalobkyne, že podala návrh na rozvod manželstva. Keď dopytom na Okresný súd Bratislava III zistil, že takýto návrh poddaný nebol, rozvod inicioval sám. Žalovaný záverom svojho odvolania akcentoval, aby v prejednávanej veci nedošlo k zamieňaniu „násilia“ s „hádkou“ alebo „konfliktom“. Za absurdný preto považuje záver súdu prvej inštancie, že konflikt v podobe hodenia vankúšom po žalobkyni je fyzickým atakom, ktorý by bol vyvrcholením stupňujúceho sa násilia a agresivity voči žalobkyni s cieľom spôsobiť jej telesnú alebo duševnú ujmu. Žalobkyňa totiž nejako nepreukázala, že by sa voči nej alebo mal. R. dopustil násilia alebo agresívneho správania. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 6. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia (nielen z násilia fyzického, ale aj psychického). Dôvodnosť podozrenia nemusí mať kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania, väzobného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobnému postihu povinnej osoby. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. 7. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa v konaní neosvedčila skutkový stav násilného konania žalovaného v rozsahu dôvodného podozrenia z násilia voči nej alebo ich mal. synovi. Pokiaľ ide o obsah Potvrdenia vystaveného OR PZ v Senci zo dňa 7.9.2013, ide o listinu spred viac ako šiestich rokov, založenú na tvrdení žalobkyne, že jej žalovaný robí rôzne schválnosti, vyhráža sa jej ujmou na zdraví a odmieta jej umožniť vstup do nehnuteľnosti, v ktorej má trvalý pobyt, z ktorého dôvodu uvažuje o podaní žiadosti o rozvod (č.l. 12). Z Lekárskych správ zo dňa 12.9.2019, 23.10.2019 a 27.10.2019 (na č.l. 13, 14, 18) vyplýva, že žalobkyňa je v psychiatrickej liečbe od roku 1996 a treba dodať, že z hľadiska ich obsahu ide tiež o reprodukciu tvrdení žalobkyne o fyzickom a psychickom násilí žalovaného voči nej (manžel ma bije, týra...). Psychické, ani fyzické násilie žalovaného voči žalobkyni nebolo možné vyvodiť ani zo Zápisnice o trestnom oznámení žalobkyni zo dňa 1.10.2019. Z jej obsahu vyplýva, že dňa 21.9.2019 žalobkyňa odišla z domu (k jej kamarátovi) spolu s mal. R. za asistencie polície, ktorú privolala na základe jej telefonickej žiadosti dcéra potom, čo na ňu žalovaný hodil vankúš a mal jej vulgárne nadávať (č.l. 19, 20). Žalovaný však nebol políciou vykázaný zo spoločného obydlia. Pokiaľ ide o záznam o pohovore so zákonným zástupcom žiaka zo dňa 14.10.2019 spísaný triednou učiteľkou mal. R., ide o listinný dôkaz, z ktorého možno vyvodiť to, že mal. má nedostatky v práci žiaka a logopedické problémy a bolo odporučené rodičom, aby „ dieťa navštevovalo popoludňajší klub pre CPPPaP a aby znížilo čas strávený na počítači alebo mobile“ (č.l. 22). Z tejto listiny však nie je možné urobiť záver, že nedostatky mal. R. sú dôsledkom žalobkyňou tvrdeného fyzického a psychického násilia žalovaného voči nej a synovi. 8. Žalobkyňa síce v konaní predložila viaceré listinné dôkazy, avšak podľa názoru odvolacieho súdu ich obsah dostatočne neosvedčil naplnenie hypotézy uvedenej v ust. § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 9. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej. 10. Toto rozhodnutie súd prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).