Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/225/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414209589 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1414209589.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: O. R., V.. XX.XX.XXXX, B. P. B. XXXX/ X, T., zastúpenej: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, proti žalovanému: R.. D. R., Y.., V.. XX.XX.XXXX, B. P. N. XXXX/XX, E. Q., zastúpenému: JUDr. Milan Cíbik, advokát so sídlom Tomášikova 4, Bratislava, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12. júna 2019, č.k. 22C/155/2014-329, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala poskytnutia primeraného zadosťučinenia v podobe ospravedlnenia za neoprávnený zásah do jej osobnostných práv žalovaným, a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. V intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.06.2018, č.k. 8Co 165/2017-223; ktorým bol jeho v poradí prvý rozsudok zrušený, doplnil dokazovanie, ktoré žalobkyňa navrhovala vykonať na preukázanie (odkrytie) identity osoby vystupujúcej pod prezývkou "Q.", a ktorými preukazovala právne významnú skutočnosť - pasívnu legitimáciu žalovaného. Zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 11, § 13 ods.1,2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. V prvom rade sa zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v predmetnom spore. Poukázal na to, že v priebehu konania žalovaný poprel, že by niekedy napísal príspevok do diskusného fóra denníka T..sk, ktorý je predmetom tohto sporu. Rovnako popieral, že by kedykoľvek vystupoval pod V. ". X". Dôkazné bremeno preukázať, že skutočne žalovaný bol autorom predmetného príspevku, bolo na žalobkyni. V danom prípade však dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne hodnoverným spôsobom nepreukázala, že by práve žalovaný napísal pod prezývkou ". X" dňa 05.01.2011 v internetovej diskusii k článku P. L. ide na ministerstvo práce sporný príspevok. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že osoba vystupujúca pod V. ".", ktorá dňa 05.01.2011 o 09:31 hod. napísala príspevok, ktorý je predmetom tohto konania, sa prihlásila na uvedené konto z S. D. XXX.XXX.XXX.XX. Vzhľadom k tomu, že uvedená IP adresa patrí Univerzite Komenského v Bratislave, dopytom na univerzitu sa snažil zistiť totožnosť osoby, ktorá príspevok napísala. Z odpovede Univerzity Komenského v Bratislave však vyplýva, že nie je možné zistiť informácie o mene a bydlisku používateľa tejto IP adresy z dôvodu, že na jednotlivých ubytovacích zariadeniach Univerzity Komenského IP adresy nie sú priradené k jednotlivým prípojkám na izby napevno, ale sú priraďované dynamicky. Z rozhodnutia o čiastočnom odmietnutí poskytnúť informáciu zo dňa 29.11.2011 vyplýva, že S. D. XXX.XXX.XXX.XX bola naposledy detekovaná na izbe vysokoškolských internátov E. Č.. E. XXX, avšak vzhľadom na použitie a nastavenie technológie prideľovania IP adries na Š. E. tento údaj nevypovedá o minulom alebo budúcom použití IP adresy počítačom v sieti Š. E.. Z odpovede na žiadosť o poskytnutie informácií zo dňa 14.07.2011 vyplýva, že dňa 05.01.2011 mohol IP adresu XXX.XXX.XXX.XX používať R.. D. R.Ň., Y.., zamestnanec Právnickej fakulty Univerzity Komenského, toto priradenie však Centrum informačných technológií Univerzity Komenského nemohlo s určitosťou potvrdiť, nakoľko Univerzita Komenského nedisponuje takou technológiou, ktorá by to s istotou zaručovala. Zároveň z uvedenej odpovede vyplýva, že na základe záznamov z DHCP servera je možné priradiť k IP adrese MAC adresu počítača, ktorá je v zásade jedinečná pre každú sieťovú kartu v počítači, avšak existujú nástroje, ktorými sa MAC adresa dá zmeniť. Vzhľadom na uvedené nemal v konaní za preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Podľa informácií poskytnutých z Univerzity Komenského v Bratislave predmetná IP adresa bola používaná v rámci vysokoškolských internátov E., pričom naposledy bola IP adresa detekovaná na bloku D1 internátu, izba č. E.. Z e-mailovej komunikácie žalovaného s ubytovacím oddelením Š. E. vyplýva, že do 30.06.2011 žalovaný obýval izbu v bloku E. Č.. S. XXX/B. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne poukazoval na to, že po údajnom odhalení identity žalovaného ako osoby vystupujúcej pod V. "." aktivita daného konta ustala a následne 16.08.2011 bol zaslaný jeden diskusný príspevok, poukázal na e-mailovú komunikáciu žalovaného s ubytovacím oddelením zo dňa 07.11.2016, z ktorej je zrejmé, že žalovaný býval na vysokoškolských internátoch E. do 31.07.2011. Teda v čase, keď sa neznáma osoba vystupujúca pod menom "Q." prihlásila na uvedené konto z IP adresy XXX.XXX.XXX.XX, ktorá preukázateľne patrila vysokoškolským internátom, žalovaný už na internáte nebýval. Aj táto skutočnosť podporuje záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní. Ani ďalšie dôkazy navrhované žalobkyňou však nepreukázali skutočnosť, že tvorcom predmetného príspevku pod V. "Q. X" mal byť práve žalovaný. V priebehu konania vyplynulo, že osoba vystupujúca pod V. ". X" napísala príspevok do diskusného fóra T..sk okrem IP adresy Univerzity Komenského XXX.XXX.XXX.XX D. O. S. D. XXX.XX.XXX.XXX, ktorá patrí Národnej rade Slovenskej republiky. Dopytom na Národnú radu Slovenskej republiky zisťoval identitu užívateľa, ktorý pristupoval v dňoch 04.10.2010 o 16:29 a 16:30, 27.10.2010 o 18:55 a 18:59 a 15.11.2010 o 14:43 na stránku M..T..sk <X.:/..T..sk> I.. M..T..T. <X.:/..T..T.>, pričom Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky oznámila, že nedisponuje auditnými záznamami (logmi) ani žiadnymi inými technickými prostriedkami, na základe ktorých by bolo možné poskytnúť informácie o identite používateľa v uvedených dátumoch a časoch a zároveň nie je možné ani všeobecne zistiť identitu používateľa, ktorému bola IP adresa XXX.XX.XXX.XXX pridelená v dňoch 04.10.2010, 27.10.2010 a 15.11.2010. Ani dodatočným výsluchom žalovaného či výsluchom svedka R.. D. Q. nemal za preukázané, že by žalovaný bol pisateľom príspevku, ktorý je predmetom tohto sporu. Ani z dopytov na Univerzitu Komenského či Vysokoškolský internát E. nemal za preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v danom spore. V priebehu konania žalobkyňa žiadala vykonať uvedené dopyty za účelom zistenia identity užívateľa, ktorému bola pridelená IP adresa XXX.XXX.XX.XXX E. XX.XX.XXXX D. S. D. XXX.XXX.XXX.XXX dňa 10.01.2011 a 07.03.2011, nakoľko aj z uvedených IP adries bol napísaný do diskusného fóra T..sk príspevok s V. ".. Z odpovede Univerzity Komenského, Centra informačných technológií však vyplynulo, že o používateľovi uvedených IP adries nie je možné poskytnúť súdom požadované údaje, nakoľko záznamy o používateľoch a im pridelených IP adresách z rokov 2010 a 2011 už neexistujú, pretože boli po uplynutí retenčnej doby zlikvidované v súlade s platnou legislatívou. Z odpovede Vysokoškolského internátu E. súd zistil, že žalovaný bol ubytovaný v období od 01.09.2010 do 31.10.2010 v ubytovni Š. E., P. P., S. Č.. X, v období od 01.11.2010 do 30.06.2011 blok D2, S. Č.. XXXB, v období od 01.07.2011 do 31.07.2011 v ubytovni Š. E., P. P., S. Č.. XXX. V období od 01.11.2010 do 30.04.2011 bol žalovaný ubytovaný so spolubývajúcim R.. R. H., trvale bytom O. XX, XXX XX Q., ktorý ako svedok poprel, že by niekedy býval na internáte so žalovaným a ani s ním neprichádzal do kontaktu. Pokiaľ ide evidenciu vstupu osôb ubytovaných na Vysokoškolskom internáte E. (bloky D1, D2 vrátane Švédskych domkov) v roku 2011 ani doposiaľ internáty takúto evidenciu neviedli a nevedú, a preto nebolo možné poskytnúť záznam o vstupe žalovaného do týchto priestorov. Poukázal tiež na samotnú odpoveď z oddelenia internetového publikovania a online služieb spoločnosti Y. Y., a.s. zo dňa 27.05.2016, kde uvedená spoločnosť predložila súdu všetky príspevky napísané na diskusných fórach denníka T..sk pod prezývkou "Q. X", z ktorých vyplýva, že osoba vystupujúca po uvedeným V. sa predstavila ako E. (príspevok z 08.02.2011 o 07:51:02 hod.). Okrem toho v rámci viacerých príspevkov osoba vystupujúca pod V. ". X" vyjadruje nespokojnosť s pôsobením Y. I. Z., pričom ako je z vykonaného dokazovania zrejmé, žalovaný bol poslaneckým kandidátom R.. D. Q., ktorý bol členom politickej strany SMER, rovnako v neskoršom období žalovaný za uvedenú politickú stranu kandidoval do parlamentu. Vyslovil, že je prinajmenšom zvláštne, že by sa žalovaný negatívne vyjadroval na predsedu tejto politickej strany, keď v konečnom dôsledku pôsobil priamo pre poslanca tejto strany a napokon za uvedenú stranu aj kandidoval. Aj tieto skutočnosti podporujú záver o nepreukázaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne poukazoval na to, že všetky IP adresy, z ktorých sú napísané príspevky pod V. ". X", pochádzajú z Univerzity Komenského, v ktorej priestoroch žalovaný býval a pracoval alebo z Národnej rady Slovenskej republiky, kde žalovaný tiež pracoval, konštatoval, že táto skutočnosť nepreukazuje, že by práve žalovaný bol pisateľom predmetného príspevku. Ako napokon vyplýva aj z vyjadrení Univerzity Komenského, IP adresa, z ktorej mal byť predmetný príspevok odoslaný, je dynamickou adresou, to znamená, že sa prideľuje rôznym užívateľom v závislosti od toho, či je resp. nie je dlhšie používaná a zároveň pokiaľ sú dostupné IP adresy už použité. Je teda zrejmé, že predmetná IP adresa mohla byť pridelená ktorémukoľvek študentovi, resp. zamestnancovi Univerzity Komenského a táto skutočnosť nepreukazuje, že to bol práve žalovaný, kto sa z IP adries Univerzity Komenského či Národnej rady pripojil a odoslal príspevky pod V. ". X". Na viac v konaní bolo preukázané, že IP adresy Právnickej fakulty UK sú už viac ako 10 rokov v rozsahu XXX.XXX.XX.X/XX D. XXX.XXX.XX.X/XX, a teda IP adresy XXX.XXX.XXX.XX D. XXX.XX.XXX.XXX, z ktorých mal byť odoslaný príspevok osoby vystupujúcej pod V. ". X" nemohli byť použité v sieti Právnickej fakulty UK, na ktorej žalovaný ako pedagóg v rozhodnom čase pôsobil a kde mal napokon údajne napísať príspevok zo dňa 05.11.2011 o 09:31:05 hod., keď v konaní bolo preukázané, že v uvedenom čase sa žalovaný mal nachádzať na pracovisku (a nie na internáte), nakoľko nemal v ten deň vypísanú dovolenku. Napokon IP adresa XXX.XXX.XXX.XX bola naposledy detekovaná na izbe vysokoškolských internátov E. Č.. E. XXX, kde žalovaný podľa informácií poskytnutých z Vysokoškolského internátu E. nikdy nebýval. V prospech žalovaného svedčí aj tá skutočnosť, že dňa 16.08.2011, t.j. po tom, čo bol žalovaný odsťahovaný z internátu, bol uverejnený ďalší diskusný príspevok osoby vystupujúcej pod V. ". X" O. S. D. XXX.XXX.XXX.XX patriacej internátu. Tvrdenie žalobkyne o tom, že aj v tomto prípade malo ísť o žalovaného, je založené len na jej pocitoch a domnienkach. Napokon pokiaľ právny zástupca žalobkyne poukazoval na to, že poslanec X. vystupoval verejne aj v pléne Národnej rady SR, kde mal uvádzať, že počítač žalovaného ohováral žalobkyňu, a teda aj táto skutočnosť preukazuje pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, s týmto tvrdením sa nestotožnil. V prvom rade žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by skutočne poslanec X. takéto výroky v priestoroch Národnej rady predniesol a ani to, či sa uvedené výroky mali týkať práve príspevku, ktorý je predmetom tohto sporu. Napokon aj v prípade, ak by súd mal uvedené výroky poslanca X. za preukázané, bez jeho ďalšieho výsluchu by nebolo možné na ne prihliadnuť, nakoľko pôvod týchto tvrdení, to znamená odkiaľ mal poslanec X. vedomosť o údajných ohováračských príspevkoch žalobkyne z počítača žalovaného vedomosť, nie je známy. Rovnako súd nemal za preukázaný údajný motív žalovaného napísať ohováračský príspevok, ako to tvrdil v záverečnej reči právny zástupca žalobkyne. Len samotná skutočnosť, že žalovaný sa údajne "živo" zaujímal o kauzu prijímačiek na Právnickej fakulte Univerzity Komenského , ktorú verejne prezentovala žalobkyňa, bol členom akademických orgánov a súčasne aj zamestnancom Právnickej fakulty UK ešte nepreukazuje, že žalovaný mal dôvod napísať akýkoľvek ohováračský príspevok smerujúci voči žalobkyni a už vôbec to nepreukazuje, že žalovaný napísal príspevok, ktorý je predmetom tohto sporu. Vzhľadom na uvedené súd nemal za preukázané, že by žalovaný kedykoľvek vystupoval v diskusnom fóre T..sk pod prezývkou "Q. X", a teda ani že by napísal príspevok k článku P. L. ide na ministerstvo dňa 05.01.2011, ktorý je predmetom tohto sporu a ktorým mal údajne zasiahnuť do práva žalobkyne na ochranu osobnosti. Nakoľko v priebehu konania žalobkyňa nepreukázala pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, bez zaoberania sa samotným meritom veci, t.j. či uvedený príspevok bol spôsobilý zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobkyne a v akej miere, žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jej žalobe v celom rozsahu vyhovené. Poukázala na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 26. 06. 2011 bol z IP adresy XXX. XXX. XXX. XX pridaný diskusný príspevok konta Q., pri každodennom používaní počítača je rovnaká IP adresa pridelená tomu istému počítaču, dňa 27. 06. 2011, teda hneď ďalší deň, bola IP adresa pridelená počítaču patriacemu žalovanému, príspevok zo dňa 26. 06. 2011 pridal z konta Q. žalovaný. Keďže diskusné konto Q. je zabezpečené heslom, možno vysloviť záver, že žalovaný, ktorý pristupoval k diskusnému kontu Q. dňa 26. 06. 2011, bol používateľom tohto diskusného konta, a teda písal príspevok zo dňa 05. 01. 2011. Nepriamym dôkazom je aj skutočnosť, že aktivita konta Q. ustala po 26.06.2011, čo nasvedčuje tomu, že žalovaný sa po tom, ako ho administratíva počítačovej siete Univerzity Komenského identifikovala priamo počas pripojenia do siete, zľakol odhalenia a aktivitu cez toto konto ukončil. Uviedla, že diskusné príspevky konta Q. boli pridávané zo štyroch IP adries, najčastejšie to boli adresy XXX. XXX. XXX.XX, ktorú mal 27. 6. 2001 pridelenú žalovaný. IP adresa XXX.XXX. XX. XXX D. XXX. XXX. XXX. XXX patrila Univerzite Komenského, kde žalovaný pôsobil ako doktorand a bol ubytovaný v internáte E.. IP adresa XXX. XX. XXX. XXX patrila Národnej rade SR, v ktorej vykonával žalovaný funkciu asistenta poslanca D. Q., ktorého počítač v prípade potreby používal a mal k dispozícii desiatky voľne prístupných počítačov, aj sieť Wi-Fi. Všetky IP adresy smerovali na miesta, kde sa vyskytol žalovaným. Uviedla, že skutočnosť, že žalovaný nemal vypísanú dovolenku, automaticky neznamená, že sa skutočne na pracovisku nachádzal. Poukázala tiež na to, že k otázke požičiavania počítača iným osobám sa žalovaný vyjadruje veľmi nedôveryhodne. Výpoveď žalovaného považovala za nepresvedčivú a účelovú, uviedla, že na základe výpovede žalovaného možno usudzovať, že jeho spolubývajúci nemohli z jeho počítača príspevky písať, pretože jednak mali svoje vlastné počítače a okrem toho sám žalovaný túto otázku považoval za nepodstatnú a ani sám nevyslovil podozrenia, že by prípadne aj jeho spolubývajúci mohli použiť jeho počítač za účelom písania diskusných príspevkov. Poukázala tiež na masívnu medializáciu podozrenia v súvislosti so žalovaným, že práve on bol pisateľom difamujúcich príspevkov. Informácia, že so spätnou platnosťou nie je možné určiť, ktorá izba mala 16. 11. 2011 pridelenú spornú IP adresu, nijako nevyvracia zistenie administrátora internej siete Univerzity Komenského uvedené v liste zo dňa 14. 07. 2011, že dňa 27. 06. 2011 bola táto IP adresa používaná žalovaným. Vytýkala súdu prvej inštancie, že súd prekrúca jej vyjadrenia v záverečnej reči pokiaľ ide o výroky poslanca Hlinu, ona poukazovala na ne výlučne v kontexte zdanlivo ľahostajného prístupu žalovaného, ktorý v tomto súdnom konaní zaujal postoj, že si už nič nepamätá, nad ničím neuvažoval, nič nevie, ako by išlo otázku pre neho nie dôležitú. Mala za to, že preukázala, že užívateľom IP adresy, z ktorej boli pridávané diskusné príspevky Q., bol žalovaný a za tejto dôkaznej situácie žalovanému nestačí iba zaujať procesne pasívnu pozíciu, ale na účinné popretie preukázaného skutkového tvrdenia už musí uviesť vlastné dôveryhodné skutkové tvrdenia. Vytýkala súdu prvej inštancie, že na jednej strane zdôraznil, že išlo o dynamickú IP adresu, ktorá mohla byť pridelená v rôznom čase rôznym osobám a súčasne zo skutočnosti, že 5 mesiacov po ukončení ubytovania žalovaného bola táto IP adresa pridelená niekomu na internáte, vyvodzoval záver, že jej užívateľom v čase ubytovania na internáte nemohol byť žalovaný. V tejto súvislosti poukázala na oznámenie Univerzity Komenského zo dňa 14. 07. 2011 a na logický záver, že pokiaľ žalovaný na internáte býval a často používal počítač, bola mu prideľovaná stále rovnaká IP adresa a keď sa odsťahoval a 4 mesiace už na internáte nebýval, začala byť táto IP adresa prideľovaná inému počítaču. Súd však vyslovil presne opačný a nesprávny záver, že pokiaľ žalovaný na internáte býval, nebola mu pridelená rovnaká IP adresa ani 2 dni po sebe a keď sa odsťahoval, tak skutočnosť, že táto IP adresa bola opätovne v sieti pridelená, je dôkazom, že žalovanému nebola pridelená nikdy. IP adresa patrí Univerzite Komenského a bola prideľovaná na internáte, keď sa žalovaný z internátu odsťahoval, už mu samozrejme, prideľovaná nebola, ale bola prideľovaná inému počítaču. Poukázala na to, že v období júl - august je prázdninové obdobie, na internátoch býva minimu osôb a je teda pravdepodobné, že na internátoch aj po odsťahovaní mohol navštíviť svojich známych a pri tej príležitosti sa pripojiť do internátnej siete. Namietala, že súd prvej inštancie citoval zmätočnú a úplne nepoužiteľnú odpoveď Univerzity Komenského zo dňa 19. 9. 2016. Ku bod 45 rozsudku uviedla, že okolnosti ukončenia politickej kariéry žalovaného v strane SMER podporujú opačný záver, žalovaný totiž na záver svojej politickej kariéry preukázal hrubú nelojálnosť práve k svojmu straníckemu kolegovi D. Q. a v danom kontexte sa teda nejaví ako nepravdepodobné, že by žalovaný anonymne nemohol kritizovať Y. Z.. Napokon dodala, že v konaní o ochranu osobnosti motív preukázaný nemusí byť, ide preto o irelevantný záver súdu v bode 47 rozsudku. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa stotožnila jeho osobu s osobou pod prezývkou Q. bez akýchkoľvek dôkazov. Poukázal na to, že oznámenie Univerzity Komenského zo dňa 14. 07. 2011 obsahuje vo vzťahu k IP adrese XXX. XXX. XXX. XX informáciu, že je možné, že mohol túto adresu v danom čase používať, ale s určitosťou sa to nedá potvrdiť, nakoľko Univerzita Komenského nedisponuje takou technológiou, ktorá by to s istotou zaručovala. Nikde vo vyjadrení nie je uvedené, že práve predmetnú IP adresu mal jeho počítač. Univerzita Komenského, keďže vtedy vlastnila a aj stále vlastní dynamické IP adresy, by tak podobnú odpoveď dala aj pri iných osobách, že mohli, no nemuseli danú IP adresu používať, keďže nemá technológiu, ktorá by umožňovala určiť spätne, že kto mal k určitému dátumu v minulosti pridelenú určitú IP adresu. Poukázal v tejto súvislosti na informáciu vyplývajúcu z rozhodnutia Univerzity Komenského zo dňa 29. 11. 2011 . Zdôraznil, že Univerzita Komenského ani pri svojom vyjadrení zo dňa 14. 07. 2011 nevedela spätne určiť, že kto alebo ktorá izba mala dňa 05. 01. 2011 pridelenú predmetnú IP adresu v čase napísania sporného príspevku. Zotrval na svojej námietke, že nie je vo veci pasívne legitimovaný, nezverejňoval žiadny diskusný príspevok, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, nikdy nepoužíval žiadnu prezývku Q.. Poukázal na to, že z vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by predmetnú IP adresu mal mať priradený práve jeho počítač, ide o účelové a klamlivé tvrdenie žalobkyne. Zdôraznil, že trestné konanie sa týkalo iný diskusných príspevkov a osoba, ktorá ich písala, tam bola identifikovaná, pričom nešlo o jeho osobu, a so záverom, že nedošlo k spáchaniu trestného činu. Poukázal tiež na odpoveď Univerzity Komenského zo dňa 08. 09. 2016, z ktorej vyplýva, že ani jedna z IP adries nie je IP adresou katedry správneho práva na Právnickej fakulte UK a ani adresou Právnickej fakulty UK , kde bol v tom čase zamestnaný, pričom dňa 05. 01. 2011 v čase napísania diskusného príspevku z internátu E. L. Q. L., sa nachádzal v práci na Právnickej fakulte UK v Starom Meste, nakoľko nemal dovolenku v ten deň a ani zapísanú inú neprítomnosť v práci, čiže je evidentné, že nemohol sa naraz nachádzať v tom istom čase na dvoch rôznych miestach. Rovnako nikdy nepracoval pre spoločnosť Orange Slovensko. Poukázal na dôkazy, z ktorých vyplýva, že v čase zverejňovania diskusných príspevkov na internetovom portáli SME, naposledy 29. 05. 2012, už nebýval na internáte, ale v byte na E. A. od augusta 2011, a preto ani z týchto dôvodov nemôže byť v konaní pasívne legitimovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhol ho preto potvrdiť. 4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal posúdením zodpovednosti žalovaného za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne uverejnením príspevku v internetovej diskusii na portáli denníka T. E. XX.XX.XXXX, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku, a po doplnení dokazovania v intenciách pokynov vyplývajúcich zo záverov uznesenia odvolacieho súdu č.k. 8Co/165/2017-223 zo dňa 12.06.2018; ktorým mu bolo uložené vykonať dokazovanie navrhované žalobkyňou na preukázanie identity používateľa diskusného konta Q.; výsledky vykonaného dokazovania dôkladne vyhodnotil a dospel tak k správnemu záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného. Zamietnutie žaloby aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené výsledkami vykonaného (doplneného) dokazovania, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, dôsledne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán sporu súvisiacich s predmetom konania. Odvolanie žalobkyne nie je; z hľadiska ňou uplatňovaných odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia; spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní žalobkyňou neboli uplatnené novoty (§ 366 C.s.p.; nové rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy ako prostriedky procesného útoku), ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie alebo spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 6. Žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne podstatné námietky a zásadné argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Súd prvej inštancie podrobne poukázal na všetky významné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ danej veci, a preto jeho rozhodnutie možno považovať za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto jeho záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. 7. Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť strany za to, že v konaní nebolo preukázané jej tvrdenie a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, pre nečinnosť strany alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze (neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia strany, ale ani o tom, že by boli nepravdivé. 8. Na základe dokazovania si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej vykonaným dôkazom prisudzuje určitú hodnotu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má dôkazy hodnotiť; uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 v spojení s § 191 C.s.p.); iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (§ 186, § 193 , § 205 C.s.p.). Pri hodnotení dôkazu z hľadiska jeho závažnosti (dôležitosti) súd posudzuje, či je dôkaz významný na preukazovanie takých skutkových zistení, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie, pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti súd skúma, či bol dôkaz vykonaný zákonu zodpovedajúcim spôsobom a napokon z hľadiska jeho pravdivosti, teda či dôkaz preukazuje skutočnosti z neho vyplývajúce, hodnotí dôkaz na základe jeho vierohodnosti. 9. Súd prvej inštancie dôkladne vysvetlil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov, ktoré považoval za rozhodujúce pre posúdenie v danej veci, riadil; nemožno mu vytýkať, že by hodnotil vykonané dôkazy svojvoľne či v rozpore s pravidlami logického myslenia a ani to, že by považoval za zistené niečo, čo sa v spise nenachádzalo, resp. že by opomenul niečo podstatné, čo z obsahu spisu vyplývalo. Len odlišný názor žalobkyne na hodnotenie vykonaných dôkazov, nie je, s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, spôsobilý spochybniť správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie. V danej veci súd prvej inštancie s náležitou starostlivosťou posúdil a uplatnil zodpovednosť sporových strán za splnenie si procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia a jeho záver o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného, je správny. 10. V preskúmavanej veci bolo dôkaznou povinnosťou žalobkyne spoľahlivo preukázať, že pisateľom diskusného príspevku v internetovej diskusii k článku ". L. S. na R. Y. na S. Y. E.Q. T. E. XX.XX.XXXX pod prezývkou (diskusným kontom) Q. O. S. D. XXX.XXX.XXX.XX, ktorým malo byť neoprávnene zasiahnuté do jej osobnostných práv, bol práve žalovaný. Žalobkyňa preukazovala pasívnu legitimáciu žalovaného listom Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa 14.07.2011, podľa ktorého IP adresu XXX.XXX.XXX.XX mohol; ale aj nemusel; dňa 05.01.2011 používať žalovaný, u ktorého bola táto IP adresa lokalizovaná dňa 27.06.2011. Tiež preukázala, že dňa 26.06.2011, t.j. deň pred detekovaním žalovaného ako používateľa IP adresy XXX.XXX.XXX.XX, bol poslaný príspevok z tejto IP adresy z diskusného konta Q.. Možno tak usudzovať, že príspevok 26.06.2011 pridal z konta Q. žalovaný, ktorého počítaču bola dňa 27.06.2011 pridelená IP adresa XXX.XXX.XXX.XX. Skutočnosť, či bol užívateľom diskusného konta Q. žalovaný aj dňa 05.1.2011 však nemožno nepochybne (s istotou) vyvodiť (len) zo zistenia, že žalovaný pristupoval k diskusnému kontu Q. dňa 26.06.2011, a preto bolo potrebné skutočnosť, či bol žalovaný užívateľom diskusného konta Q. aj dňa 05.1.2011, verifikovať nepriamymi dôkazmi, ktoré by viedli k identite žalovaného ako užívateľa konta Kataldo1. 11. Žalobkyňa preukazovala, že bol užívateľom diskusného konta Q. žalovaný, tým, že vo viacerých (iných) prípadoch smerovalo použitie tohto konta z iných IP adries k osobe žalovaného. Možno prisvedčiť žalobkyni v tom, že pokiaľ by sa preukázalo, že aj v prípade iných IP adries diskusného konta Q. bol ich používateľom žalovaný, resp. boli použité na miestach reálneho fyzického výskytu žalovaného, tak by to potvrdzovalo, že používateľom diskusného konta Q. bol aj dňa 05.01.2011 žalovaný. 12. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že všetky ďalšie IP adresy smerovali na miesta, kde sa mohol vyskytovať žalovaný (Národná rada SR, Univerzita Komenského). Len skutočnosť, že žalovaný mal (mohol mať) príležitosť v rámci svojho pôsobenia na týchto miestach sporný príspevok napísať nie je postačujúca pre stotožnenie osoby žalovaného s pisateľom. Žalobkyňa ani v jednom prípade nepreukázala, že z týchto iných IP adries pristúpil v jednotlivých dňoch a časoch k diskusnému kontu Q. práve žalovaný. Len v prípade, ak by bolo hodnoverne doložené použitie týchto iných IP adries žalovaným, bolo by možné nadobudnúť presvedčenie, že pisateľom príspevku dňa 05.01.2011 musel byť žalovaný. V danej veci napokon nebola preukázaná ani fyzická prítomnosť žalovaného v konkrétnom dni v mieste použitia týchto iných IP adries. Dôkazne nebola podložená ani prítomnosť žalovaného na internáte E. v pracovný deň 05.01.2011 o 9:31:05, kedy bol sporný príspevok pridaný z IP adresy XXX.XXX.XXX.XX patriacej do siete Š. E.. 13. Odvolací súd sa nestotožnil so žalobkyňou ani v tom, že vyhýbavý výsluch žalovaného, jeho ľahostajný postoj a pasivitu v konaní, je potrebné vyhodnotiť v jeho neprospech. V danom prípade žalobkyňa s určitosťou nepreukázala, že užívateľom IP adresy, z ktorej boli pridávané diskusné príspevky konta Q., bol žalovaný, a preto za tejto dôkaznej situácie nemohlo dôjsť k presunutiu dôkazného bremena na žalovaného, aby preukazoval svojou procesnou aktivitou, že jeho počítač bol k dispozícii aj iným osobám. 14. V podobe dohadov zostali aj tvrdenia žalobkyne, že po odsťahovaní sa z internátu žalovaný mohol navštíviť svojich známych a pripojiť sa tak do internej siete dňa 16.08.2011. Správanie žalovaného pri ukončení politickej kariéry v strane SMER časovo nespadalo do obdobia diskusných príspevkov; žalovaný vykonával funkciu asistenta poslanca za stranu SMER od 09.07.2010 do 10.03.2012 a následne za túto stranu aj kandidoval, a preto nemôže obstáť tvrdenie žalobkyne, že nie je nepravdepodobné, že žalovaný kritizoval predsedu strany SMER. V konaní nevyšlo najavo ani to, že by mal žalovaný z titulu svojho pôsobenia v Národnej rade SR alebo na Právnickej fakulte UK motív žalobkyňu znevážiť a dehonestovať. 15. Výsledky vykonaného dokazovania umožňujú prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak na ich základe možno nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. V danom prípade však výsledky hodnotenia dôkazov boli len podkladom pre úsudok, že je možné (viac či menej pravdepodobné), že žalovaný bol pisateľom sporného diskusného príspevku, avšak pripúšťajú aj možnosť (väčšiu či menšiu pravdepodobnosť) toho, že tomu tak nebolo (IP adresa mohla byť rovnako pridelená rôznym užívateľom), a preto nemožno urobiť presvedčivý záver o pravdivosti verzie tvrdenej žalobkyňou. V takomto prípade potom postupoval súd prvej inštancie správne, keď vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v neprospech žalobkyne tak, že neuniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania pasívnej legitimácie žalovaného. 16. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok žalobkyne už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení relevantnosti argumentácie žalobkyne, na ktorej zotrvala aj v odvolacom konaní, vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanému , ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).