Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 8Co/165/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200260 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8614200260.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1./ H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. hrdinov XXX/XX, XXX XX U., X./ G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/ X, XXX XX U., právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 2.341,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2./ rade proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 4C 32/2014-142 zo dňa 23. mája 2017, takto jednohlasne r o z h o d o l : M e n í rozsudok s výnimkou zamietavého výroku tak, že: Žalobu z a m i e t a. Združenie m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu. Žalovaný v 2. rade m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 2 201,34 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh zamieta. III. Intervenientovi náhradu konania nepriznáva. IV. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“ 2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 52 až § 54, § 100 odsek 1, § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 4 odsek 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. 3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovaným zaplatenia 2.341,58 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá bola medzi právnym predchodcom žalobcu (U. U., a.s.) a žalovanými uzatvorená dňa 10.08.2009, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 2.400 Eur. V dôsledku porušenia povinností zo strany žalovaných, právny predchodca žalobcu postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu. Prvoinštančný súd v konaní preskúmal obsah predmetnej Zmluvy, zameriavajúc sa predovšetkým na jej podstatné náležitosti. V konaní tiež prihliadol na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom, no žalobca v konaní uplatnil len nepremlčané splátky. Súd prvej inštancie sa tiež vyporiadal s poplatkami, ktoré nemajú povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou. Na základe vyššie uvedeného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. 4. Proti rozsudku s výnimkou zamietavého výroku podal včas odvolanie žalovaný v 2./ rade. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že otázka vecnej legitimácie nebola namietaná avšak námietka aktívnej legitimácie bola obsiahnutá už v odpore vedľajšieho účastníka zo dňa 24.02.2014 a bola vznesená aj na pojednávaniach dňa 04.04.2017 a 23.05.2017. Tvrdenie spoločnosti U. U., a.s. o zosplatnení úveru výpoveďou pred postúpením úveru nebolo ničím preukázané. Poukázal na to, že nakoľko žalobca nie je subjektom, ktorý predmetný úver poskytol, postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu sa okrem ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka musí riadiť aj ustanovením § 92 odsek 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. 5. K odvolaniu žalovaného v 2./ rade podal vyjadrenie žalobca. Uviedol, že tým, že sa žalovaní dostali do omeškania, právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Zo spisovej dokumentácie, ktorú žalobca po postúpení pohľadávky obdŕžal od svojho právneho predchodcu nevyplývalo, že by právny predchodca žalobcu v období pred postúpením pohľadávky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a preto k nej pristúpil žalobca listom zo dňa 19.07.2013. Až po podaní žaloby z doplnenej spisovej dokumentácie od právneho predchodcu žalobcu vyplynulo, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená aj právnym predchodcom žalobcu a to vyhlásením zo dňa 20.05.2013. Ak by aj súd považoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu za právne neúčinné, mohol by v konaní posúdiť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti žalobcom. 6. Listom zo dňa 18.10.2018 Krajský súd v Prešove vyzval strany sporu, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadrili v zmysle ustanovenia § 382 zákona č. 160/2015 Z.z. k tomu, že sa na vec vzťahuje aj ustanovenie § 92 odsek 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. 7. K výzve Krajského súdu v Prešove sa vyjadril žalobca. Uviedol, že v súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobca v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky. Má za to, že ustanovenie § 92 odsek 8 zákona č. 483/2001 Z.z. nemožno spájať s aktívnou legitimáciou nakoľko ide o ustanovenie upravujúce výnimku z bankového tajomstva. 8. Žalovaní a ani Združenie sa k výzve na iné právne posúdenie nevyjadrili. 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené, pričom v konaní neboli splnené podmienky na potvrdenie a ani na zrušenie rozsudku. 10. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi spoločnosťou SI.a, a.s. (ďalej len „Banka“) ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola dňa 10.08.2009 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 2.400 Eur. Uvedenú sumu (navýšenú o príslušný úrok a poplatky) mali žalovaní vrátiť v 52 mesačných splátkach. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 25.11.2013. Dňa 27.06.2013 bola medzi Bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/ CE, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorú mala Banka voči žalovaným na základe Zmluvy o úvere. V zmysle Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok mali byť žalovaní k dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní 1.157 dní. 11. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 odsek 3 Zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takýmto povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaným fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. 12. Podľa ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 13. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách môže byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018, v zmysle ktorého cit.: „Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).“ 14. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní. Odvolací súd zastáva názor, že v tomto prípade bolo možné platne postúpiť len splátky, ktoré ku dňu postúpenia už boli splatné v zmysle uzavretej úverovej zmluvy, a to za splnenia podmienky doručenia výzvy a omeškania podľa ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách. 15. Z obsahu spisu nevyplýva, aby podmienka predchádzajúcej písomnej výzvy zo strany Banky bola dodržaná. Za splnenie podmienky predchádzajúcej výzvy nemožno považovať ani „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 09.07.2013. Odvolací súd teda má za to, že predchádzajúca výzva žalovaným nebola doručená. Tým, že by Banka výzvu neadresovala dlžníkom, resp. táto skutočnosť by nebola v konaní preukázaná, neposkytla by mu dostatočný priestor na prípadnú úhradu dlžnej sumy, v dôsledku čoho by nebolo potrebné pohľadávku postúpiť. Aktívna legitimácia žalobcu by preto nebola ani čiastočne daná. Žalobca náležitým spôsobom, ktorý by nevyvolával pochybnosti nepreukázal ani to, či bola pohľadávka Banky voči žalovaným v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení splatná. 16. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie uplatňovať bankovú pohľadávku. 17. Podľa ustanovenia § 470 odsek 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 18. Podľa ustanovenia § 93 odsek 2 O.s.p. v znení účinnom v čase vstupu Združenia do konania, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa odseku 3, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa odseku 4, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. 19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd rozhoduje o odvolaní po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na ustanovenie § 470 odsek 1, § 473 a § 474 C.s.p. už v režime C.s.p.. Pokiaľ však ide posúdenie otázky náhrady trov konania vedľajšieho účastníka a samotné posúdenie postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže C.s.p. s takýmto subjektom neráta), tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle ustanovenia § 470 odsek 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p. (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ustanovení § 93 odsek 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania. 20. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 12.02.2014 oznámilo Združenie svoj vstup do súdneho konania podľa ustanovenia § 93 odsek 2 O.s.p. ako vedľajší účastník na podporu žalovaných. Proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania žalobca nepodal námietky. 21. Podľa ustanovenia § 24 prvej vety O.s.p. účinného do 30.06.2016, účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. 22. Podľa ustanovenia § 140 odsek 1 O.s.p., každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní. 23. Podľa ustanovenia § 142 odsek 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa odseku 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. 24. V čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku sa mohla ako vedľajší účastník popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmet činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpila buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého účastníka urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodol len na návrh. V konaní mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Konal však iba sám za seba. Ak by jeho úkony odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil by ich súd po zvážení všetkých okolností. 25. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle ustanovenia § 93 odsek 2 O.s.p.. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 odsek 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba, nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa. 26. Keďže ustanovenie § 93 odsek 4 O.s.p. (účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania) výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má rovnako ako hlavný účastník právo na právnu pomoc pred súdmi (čo je základné ústavné právo vyplývajúce z článku 47 odsek 2 Ústavy SR) ako i právo na náhradu trov konania. Právo na právnu pomoc pred súdmi sa v rámci civilného konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. 27. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka. 28. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučoval, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, resp. aby len z toho dôvodu mu nemá byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. 29. Zmyslom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela vynaložiť, pričom by ich nemusela, pokiaľ by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. 30. Úkony vtedajšieho vedľajšieho účastníka súviseli aj s vyjadrením vo veci samej, či jeho s jeho účasťou na pojednávaniach. Samotný vedľajší účastník viackrát namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Písomné podania Združenia boli podkladom pre rozhodnutie vo veci a v konečnom dôsledku bola žalovaní (teda aj Združenie vystupujúce na tejto strane) úspešnejší než žalobca, a to v rozsahu 100 %. 31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p. rozsudok v jeho napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamieta. Vzhľadom na úspešnosť žalovaných v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd zmenil rozsudok aj čo do výroku o trovách Združenia vystupujúceho na strane žalovaných, ktorému preukázateľne vznikli trovy konania. 32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p.. 33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).