Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/81/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415214196 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1415214196.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. L., A. T. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - P.. P. L.F., A. T. XX.XX.XXXX, S. W.: U.. X. X, W., zastúpená: Mgr. Alica Mendlová, advokátka, so sídlom: Riečna 2, Bratislava a otec: F. F., A. T. XX.XX.XXXX, S. W.: D. XX, W., S. Č. W.: X I. I. W. H., D., K., W. XX XHU, X. O. Q. W. Y. X. Í., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 17. septembra 2018, č. k. 25P/342/2015-156, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 17. septembra 2018, č. k. 25P/342/2015-156, p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 17.09.2018, č.k. 25P/342/2015-156 zveril maloletú P. L., A.E. T. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Zároveň uložil otcovi maloletej povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 120,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc dňom 01.12.2015. Dlh na zročnom výživnom na maloletú P. vo výške 3.450,- eur povolil súd prvej inštancie zaplatiť otcovi do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky. Vo zvyšku návrh zamietol. Týmto rozhodnutím súd prvej inštancie zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15.01.2016, č.k. 25P/349/2015- 26, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/127/2016-32 zo dňa 01.04.2016. Nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu účastníkovi konania. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 15.12.2015 žiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej P. tak, aby bola zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a žiadala, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 300,- eur mesačne, od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletou navrhla neupraviť. Neskôr zmenila návrh v časti výšky výživného a žiadala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť otca aspoň vo výške 150,-eur mesačne od podania návrhu. Napokon ustálila výšku navrhovaného výživného v sume 200,- eur mesačne od podania návrhu z dôvodu, že takto navrhnuté výživné je otec schopný platiť. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nevedia dohodnúť. Zároveň navrhla aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola maloletá dočasne zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otec bude na výživu maloletej prispievať sumou 180,- Eur mesačne, od vykonateľnosti uznesenia. Otec v zásade súhlasil s návrhom v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky ako aj s tým, aby maloletú zastupovala matka a spravovala jej majetok. Nesúhlasil s navrhnutou výškou výživného a uviedol, že je schopný na maloletú prispievať 90,- Eur mesačne. 3. Súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v samostatnom konaní uznesením č.k. 25P/349/2015-26 zo dňa 15.01.2016, právoplatným dňa 19.4.2016, ktorým nariadil neodkladné opatrenie a zaviazal otca predbežne prispievať na výživu maloletej P. výživným vo výške 90,- Eur mesačne k rukám matky maloletej, počnúc dňom vydania uznesenia. 4. Súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení na to, že otec sa na pojednávanie dňa 17.09.2018 nedostavil, pričom termín pojednávania vzal na vedomie dňa 04.04.2018. V mailovom podaní, ktoré nebolo dodatočne riadne doplnené, uviedol, že sa na pojednávanie nedostaví z finančných dôvodov, pričom zároveň žiadal o preloženie termínu a uviedol, že si nepraje, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Vzhľadom k tomu, že ospravedlnenie otca nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti ako aj vzhľadom k charakteru veci a dĺžke konania, súd prvej inštancie v zmysle § 180 C.s.p. konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 5. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 36, § 62 ods. 1, 2 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a vecne vychádzal zo skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého uviedol, že rodičia maloletej P. nie sú manželia a v spoločnej domácnosti žili do novembra 2015. Podľa vyjadrenia matky od rozchodu otec na maloletú neprispieval žiadnym spôsobom a v zmysle neodkladného opatrenia zaplatil výživné v sume 90,- eur iba v marci 2016. Maloletú videl otec naposledy v apríli 2016. K vlastným pomerom matka uviedla, že je jedinou spoločníčkou v spoločnosti MPMP, s.r.o., ktorá prevádzkuje kozmetický salón, avšak začala pracovať až v septembri 2017, pretože dovtedy bola na rodičovskej dovolenke. Jej príjem tvorí odmena konateľa vo výške 200,- eur mesačne a zo svojej firmy si spláca pôžičku, ktorú predtým do spoločnosti dala a to po 300,- eur mesačne. Finančne jej pomáhajú rodičia, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. V čase rozhodovania maloletá navštevovala materskú školu. Matka vyčíslila výdavky na škôlku 50,-eur mesačne, angličtina 39,- eur mesačne, tanečná 10,- eur týždenne. Okrem toho má matka na maloletú výdavky aj na oblečenie, drogériu a stravu. Otec vo výpovedi uviedol, že od novembra 2017 žije v zahraničí, kde pracuje ako barman a je schopný zarobiť asi 900,- Libier mesačne (cca 1.000,- eur). Má aj príjem z „tringeltov“ vo výške 60,- až 70,- eur mesačne. Náklady na bývanie otca predstavujú 470,- Libier a 100,-Libier mesačne má náklady na cestovné do práce. Ďalej uviedol, že na Slovensku bol odsúdený pre krádež a spláca škodu po 200,- Libier mesačne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej je odôvodnená, nakoľko mal za preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spoločne. Maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletú s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, s čím súhlasil aj otec a kolízny opatrovník. Súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 120,- eur mesačne, pričom vychádzal z odôvodnených výdavkov maloletej, z jej veku a zohľadnil aj príjmy oboch rodičov, pričom mal za to, že takto určené výživné pokryje výdavky maloletej, ktorá je vo veku 4,5 roka a navštevuje predškolské zariadenie, pričom nemá žiadne mimoriadne výdavky. Počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd prvej inštancie ustálil dňom 01.12.2015, t.j. prvým dňom v mesiaci, v ktorom matka podala návrh, nakoľko rodičia žili v spoločnej domácnosti do novembra 2015. Vzhľadom na určené výživné vznikol otcovi za obdobie od 01.12.2015 do 30.09.2018 dlh na výživnom vo výške 3.450,- Eur (4.080,- Eur- 630,-, Eur), ktorý mu súd prvej inštancie povolil zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec maloletej v zákonnej lehote odvolanie, v rámci ktorého namieta, že súd prvej inštancie rozhodoval na pojednávaní dňa 17.09.2018 v jeho neprítomnosti napriek skutočnosti, že poslal ospravedlnenie v mailovej forme v dostatočnom predstihu mesiac vopred. Svoju neprítomnosť zdôvodnil tým, že nemal dostatočné finančné prostriedky na cestu, nakoľko žije vo Veľkej Británii. Žiadal preto súd prvej inštancie o preloženie pojednávania na začiatok roka 2019. Napriek uvedenému súd rozhodol v jeho neprítomnosti a nemal teda možnosť sa obhájiť a osobne tak poukázať na fakty, ktoré súd prvej inštancie ignoroval alebo nebral na vedomie. Súd prvej inštancie podľa otca neprihliadol na dokumenty, ktoré podľa výzvy súdu prvej inštancie zaslal mailom mesiac pred pojednávaním. Z predložených dokumentov vyplýva, že jeho príjmy a rovnako aj náklady na život sú iné, než boli v apríli 2018. Napriek tejto skutočnosti pri výpočte sumy výživného súd prvej inštancie vychádzal z pojednávania, ktoré sa konalo ešte v apríli 2018. K odvolaniu predložil otec maloletej prehľad jeho nákladov a výdavkov na život, ktoré sa pohybujú približne okolo 850,- Libier mesačne. Otec maloletej v odvolaní zároveň vyjadril nesúhlas s tým, že súd prvej inštancie považoval tringelty ako súčasť príjmu, nakoľko neboli fixne dané, resp. pravidelné. Má za to, že súd prvej inštancie svojím postupom, kedy odignoroval jeho ospravedlnenie, zobral mu právo na podanie nových skutočností, ako sú zmena sumy výživného na 60,- eur a taktiež zmena starostlivosti o maloletú, nakoľko sa chce podieľať na jej výchove. Má za to, že súd prvej inštancie je zaujatý voči jeho osobe a žiada o nové konanie a nového sudcu. 7. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami uvádzanými otcom v podanom odvolaní a má za to, že odvolanie nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. Otec k odvolaniu prikladá nové dôkazy napriek skutočnosti, že dokazovanie bolo súdom prvej inštancie na poslednom pojednávaní ukončené. V odvolaní iba nekonkrétne opisuje, v čom mal súd prvej inštancie údajne pochybiť, pričom iba poukazuje, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy ním doložené dôkazy. Matka má za to, že súd prvej inštancie vykonával podrobné dokazovanie a pomery otca boli v konaní dostatočne prešetrené. Poukazuje na správanie otca v konaní, ktorý ignoroval súd prvej inštancie, správal sa nehospodárne, účelovo predlžoval konanie a dokladal do konania listiny v cudzom jazyku bez prekladu. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, a preto matka žiada, aby odvolací súd uvedené napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. 8. V reakcii na vyjadrenie matky otec maloletej uviedol, že odmieta jej tvrdenie, že predlžoval konanie a zotrváva na námietke, že súd rozhodoval v jeho neprítomnosti napriek skutočnosti, že sa riadne ospravedlnil. S rozhodnutím súdu prvej inštancie absolútne nesúhlasí, nakoľko bez preverenia nových skutočností o jeho príjme rozhodoval bez jeho prítomnosti, na základe starých podkladov. Na maloletú platí 90,- eur a to každý mesiac, odkedy sa v UK riadne zamestnal. Dlžnú čiastku v budúcnosti riadne splatí, ale nakoľko mu to finančná situácia momentálne nedovoľuje, nedokáže platiť 120,- eur mesačne a taktiež splácať dlh, ktorý má voči maloletej. Žiada o riadny proces, na ktorom by sa mohol osobne obhájiť. 9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.04.2020 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). 10. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom a napadnutým rozhodnutím, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci, a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel ku správnemu záveru, o potrebe zveriť maloletú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, s tým, že zastupovať maloletú sú oprávnení obaja rodičia. Taktiež správne určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 120,- eur mesačne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie. K námietke otca, že mu bola postupom súdu prvej inštancie odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd musí konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne v konaní a nebolo zo strany súdu prvej inštancie porušené právo otca konať pred súdom. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 13.11.2017, na ktoré bol otec riadne predvolaný. Otec však zaslal súdu ospravedlnenie neúčasti na tomto pojednávaní, z dôvodu jeho dlhodobého pobytu vo Veľkej Británii, a žiadal pojednávanie vo veci presunúť na iný termín a to na jar 2018. Súd prvej inštancie síce pojednával bez prítomnosti otca, ale pojednávanie odročil na 04.04.2018, teda podľa žiadosti otca. Na pojednávaní konanom dňa 04.04.2018 bol otec osobne prítomný a bol na ňom riadne ako účastník konania vypočutý. Zároveň bol stanovený nový termín pojednávania až na deň 17.09.2018, voči tomuto termínu pojednávania otec nenamietal, zobral ho na vedomie. Otec dňa 16.08.2018 zaslal súdu prvej inštancie e-mail, ktorým žiadal o preloženie termínu pojednávania na začiatok roka 2019 z dôvodu, že nemá finančné prostriedky na cestu z Veľkej Británie. Súd prvej inštancie takéto ospravedlnenie vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré ani nebolo doložené riadnym písomným podaním a pojednával a rozhodol aj bez prítomnosti otca. Odvolací súd poukazuje na ust. čl. 17 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Podľa ust. § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie, a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Podľa ust. § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď ospravedlnenie otca z pojednávania stanoveného na deň 17.09.2019 neakceptoval, keď pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov a ak nemožno od strany sporu spravodlivo žiadať, aby sa dala na pojednávaní zastúpiť. V danej veci má odvolací súd za to, že len tvrdenie otca o tom, že sa z finančných dôvodov nemohol dostaviť na pojednávanie nebol tak dôležitý dôvod, aby viedol k odročeniu pojednávania, navyše v štádiu konania, keď boli predložené súdu prvej inštancie všetky relevantné dôkazy na posúdenie veci a otec bol k veci vypočutý na predchádzajúcom pojednávaní. Predchádzajúce pojednávanie bolo odročené už iba z dôvodu, že bolo otcovi uložené doložiť ešte súdom stanovené listiny, ktoré otec súdu doručil mailom. Taktiež otec súdu prvej inštancie nepreukázal a nevyplýva ani zo spisu žiadna okolnosť, pre ktorú sa nemohlo od otca spravodlivo žiadať, aby sa dal na pojednávaní zastúpiť. Otec ďalej namieta v odvolaní, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí nevzal do úvahy listinné dôkazy, ktoré zaslal mailom súdu dňa 16.08.2019. Z obsahu spisu vyplýva, že listinné dôkazy, ktoré otec zaslal súdu prvej inštancie mailom dňa 16.08.2019 sú súčasťou spisu, sú riadne zažurnalizované, tieto boli zaslané súdu prvej inštancie pred termínom pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, a teda súd prvej inštancie bol s týmito listinami oboznámený. Tieto dôkazy boli aj vykonané, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania, kde súd prvej inštancie konštatuje, že sa oboznámil s obsahom spisu, a taktiež z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, kde je skonštatované, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi založenými v spise. Skutočnosť, že súd prvej inštancie predložené dôkazy vyhodnotil inak, ako žiadal otec ešte neznamená, že súd prvej inštancie tieto dôkazy nebral do úvahy pri svojom rozhodnutí. Nie je povinnosťou súdu interpretovať dôkaz tak, ako ho interpretuje účastník. Súd prvej inštancie všetky predložené listinné dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo a všetky v ich vzájomných súvislostiach a ustálil z nich skutočný stav veci, na základe ktorého vecne správne rozhodol. Otec v odvolaní vyslovil aj námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni, keď uviedol, že súd prvej inštancie je zaujatý voči jeho osobe a žiada nového sudcu. Danou námietkou sa súd prvej inštancie správne nezaoberal, keď v zmysle ust. § 52 ods. 2 CSP sa na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety neprihliada a v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti nepredkladá. Je zrejmé, že námietka zaujatosti vznesená otcom v odvolaní, nemá potrebné zákonné náležitosti, ktorými sú uvedenie proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Námietka otca je navyše vznesená len pre procesný postup sudcu a v zmysle ust. § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti a v zmysle ust. § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada a vec sa nadriadenému súdu nepredkladá. 11. Otec namieta v odvolaní určenú výšku výživného, ktorú považuje za neprimerane vysokú, vzhľadom na jeho príjem a životné náklady. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje na to, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované, v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Odôvodnené potreby sú však odôvodnené i schopnosťou a možnosťou rodičov. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti riadil vyššie uvedeným, vychádzal z pomerov rodičov, ich možností, majetkových pomerov a životnej úrovne. 12. Odvolací súd dodáva a zdôrazňuje, že prvoradou povinnosťou rodiča je zabezpečiť svojmu maloletému dieťaťu výživu. Vyživovacia povinnosť k dieťaťu má prednosť pred výdavkami samotného rodiča a tento si musí svoje výdavky upraviť tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť. Pri určení vyživovacej povinnosti sa neberie do úvahy iba reálne dosahovaný príjem povinného rodiča, ale vychádza sa najmä z jeho možností a schopností. Námietka otca, že súd prvej inštancie pochybil, keď bral do úvahy ako príjem aj tringelty, ktoré môže, ale aj nemusí mať je irelevantná vzhľadom k tomu, že aj keby tringelty nemal vôbec, neznamenalo by to dôvod určiť nižšie výživné na maloletú, nakoľko tak ako je už vyššie uvedené výživné sa určuje najmä s ohľadom na možnosti a schopnosti povinného rodiča a oprávnené náklady na maloleté dieťa. Ako vyplynulo z dokazovania, otec je zamestnaný, je zdravý a v produktívnom veku. Nemôže byť pochýb o tom, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné v sume 120,- eur mesačne, navyše keď je pracovne činný vo Veľkej Británii. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné v sume 120,- eur mesačne je určené na hranici sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa, a nemožno teda za žiadnych okolností tvrdiť, že by bolo nadhodnotené k oprávneným potrebám maloletej. Ide o sumu, ktorá postačí matke na zabezpečenie len tých najzákladnejších a nevyhnutných potrieb. Matka si navyše plní vyživovacou povinnosť výkonom osobnej starostlivosti o maloletú. V danom prípade sa otec ani nezaujíma o maloletú a matke žiadnym spôsobom nepomáha s jej osobnou starostlivosťou, k čomu je taktiež potrebné prihliadnuť. Odvolacím súdom nebol teda zistený žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by malo byť výživné otcovi určené v nižšej sume, a takéto dôvody neuvádza ani otec v odvolaní. Súdom prvej inštancie bolo správne určené aj zročné výživné. 13. Odvolacím súdom bolo zistené, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav veci potrebný na rozhodnutie, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami a v rámci odôvodnenia svojho rozsudku sa s nimi riadne vysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom na maloletú potvrdil, pretože je vecne správny ( § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 14. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).