Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/107/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416211147 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1416211147.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. K., R. A. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - K.. S. N. K., W. K., R. A. XX.XX.XXXX, D.: D., Ž.E. X, zastúpená JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou, so sídlom: Bratislava. Krížna 14, otec - T. D., R. A. XX.XX.XXXX, D.: D., H. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou ADVOKA, s.r.o., JUDr. Janou Kompišovou, so sídlom: Komárnická 36, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19. februára 2019, č. k. 13P/271/2016 - 247, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19. februára 2019, č.k. 13P/271/2016 - 247, v napadnutej časti p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 19.02.2019, č. k. 13P/271/2016 - 247, rozhodol tak, že zveril maloletú O. K., R. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia majú právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej O. sumou 150,- € mesačne, počnúc dňom 19.02.2019, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou O. upravil súd prvej inštancie tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú stredu od 17.00 hod. do 18.30 hod., a každý párny víkend v mesiaci od 16.00 hod. v piatok do 18.30 hod. v nasledujúcu nedeľu s tým, že si v uvedený deň a hodinu maloletú otec prevezme od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu maloletú otec matke vráti na tom istom mieste. Súd prvej inštancie zároveň zaviazal oboch rodičov na úhradu trov znaleckého dokazovania v rovnakom rozsahu po 259,36 € na účet súdu prvej inštancie do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu účastníkovi. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 13.12.2016 sa otec domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej O., keď pôvodne navrhoval, aby maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že obidvaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a výživné sa im neurčí. Matka s návrhom otca nesúhlasila, nakoľko podľa nej striedavá osobná starostlivosť rodičov nie je v záujme zabezpečenia ďalšej riadnej starostlivosti o maloletú. 3. V odôvodnení súd prvej inštancie v rámci chronológie rozhodnutí uviedol, že uznesením zo dňa 18.01.2017 č. k. 13P/271/2016-30 bol zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodnutie ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.03.2017 č. k. 11CoP/119/2017-55. Krajský súd zároveň nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou každú stredu od 17.00 hod. do 19.00 hod. a v párnom týždni vždy v sobotu vždy v nedeľu od 15.00 hod. do 18.30 hod. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že v priebehu vykonávaného dokazovania sa situácia na strane rodičov zmenila tak, že matka maloletej sa dňa 10.06.2017 vydala za rozvedeného T. N., ktorý má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému T. N., R. A. XX.XX.XXXX, ktorého má v striedavej osobnej starostlivosti s matkou maloletého. Zároveň sa matke a jej manželovi dňa 04.12.2017 narodila maloletá S. N., s ktorou je matka na materskej dovolenke, pričom všetci spolu bývajú v rodinnom dome, ktorý patrí rodičom manžela matky. S návrhom otca matka nesúhlasila, namietala, že otec s ňou absolútne nekomunikuje. V priebehu konania nastala zmena aj na strane otca maloletej, ktorý sa oženil dňa 01.12.2018, pričom spolu s manželkou očakávali narodenie dieťaťa v júni 2019, bývajú v spoločnom byte na H. XX. Na svojom návrhu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov vždy po týždni trval. Opakovane uviedol, že sa chce podieľať na výchove a starostlivosti maloletej. 5. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie, vzhľadom na odlišnosť názorov rodičov v otázke úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Znalec v znaleckom posudku podanom súdu dňa 04.10.2018 okrem iného uviedol, maloletá O. pri psychologickom vyšetrení prejavuje pozitívne city a emócie vo vzťahu k obidvom rodičom, v ktorých prítomnosti sa cíti spokojne a bezpečne. V jej komunikácii a prejavoch správania pri vzájomnej interakcii s rodičmi, nie je prítomná negatívna reaktivita, ktorá by poukazovala na narušenú vzťahovú väzbu k matke alebo k otcovi. Jej preferencia v rámci rodičovskej diády prevažuje vo vzťahu k matke, k otcovi má pozitívny vzťah, rozvoj ktorého je zo psychologického hľadiska neodôvodnene limitovaný rozsahom ich stretávania. Pre maloletú predstavuje primárnu rodinu domácnosť matky vrátane manžela matky, ktorý do určitej miery nahrádza rodičovskú rolu otca, pričom maloletá súčasne vníma svojho otca, ktorého oslovuje „tato“ ako toho „druhého" a manžela matky primárne ako „tatina“, čo by malo byť presne naopak. Podľa názoru znalca, obidvaja rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície pre zabezpečenie osobnej starostlivosti a výchovy o maloletú. U matky je znížené rešpektovanie rodičovskej roly druhého rodiča v živote maloletej, čo sa prejavuje jej zvýšenými protektívnymi tendenciami, jej masívnou kritikou rodičovských zručností otca, ako aj objektivizovaným procesom substitúcie rodičovskej úlohy otca maloletej súčasným manželom. Znalec považuje zo psychologického hľadiska za potrebné, aby sa rozšíril rozsah stretávania sa maloletej O. s otcom, do štandardného rozsahu, na čo je maloletá pripravená. 6. Po vykonanom znaleckom dokazovaní na pojednávaní dňa 19.02.2019 otec súhlasil s tým, aby bola maloletá zverená matke. Zároveň sa rodičia dohodli na výživnom vo výške 150 € mesačne. V otázke úpravy styku navrhol, aby v súlade so zistením znalca bola maloletá v starostlivosti otca každý párny týždeň od piatku do nedele a každý nepárny týždeň vždy v stredu od 17.00 hod. do 18.30 hod. Matka pokiaľ ide o stretávanie sa otca s maloletou navrhla styk ponechať každú stredu a každý druhý víkend, na celý deň v sobotu, na celý deň v nedeľu, bez prespatia maloletej u otca, nakoľko doteraz maloletá u otca nikdy nespala. Znalec na tom istom pojednávaní uviedol, že nezistil nevhodnosť prespávania maloletej u otca, pričom mal za preukázané, že je v záujme maloletej a jej vzájomného vzťahu s otcom, aby sa stretávanie rozšírilo, pretože zistil dôvody, ktoré to preukazovali, keďže samotná maloletá si vyžadovala väčší kontakt so svojim otcom. Poukázal na to, že na strane maloletej neboli zistené žiadne problémy, aby sa nerealizoval pravidelný, širší, štandardný kontakt s otcom. Vyhodnotil, že obidvaja rodičia majú predpoklad na to, aby sa riadne každý z nich postarali o maloletú. Znalec uviedol, že z hľadiska vývoja dieťaťa je adekvátne, aby u svojho otca riadne prespávala, a aby so svojím otcom trávila adekvátny čas, potrebný pre jej zdravý vývoj. Kolízny opatrovník maloletej v záujme dieťaťa odporúčal rodičom aj súdu rešpektovať závery znaleckého dokazovania. 7. Súd prvej inštancie rozhodol v podstatnej časti o úprave práv a povinností rodičov k maloletej v súlade s ich dohodou prednesenou na pojednávaní konanom dňa 19.02.2019, nakoľko mal za preukázané, že takáto dohoda rodičov je v záujme zabezpečenia ďalšieho riadneho vývoja dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou vychádzal z preukázaného stavu, že maloletá O. má k otcovi kladný citový vzťah a má záujem pravidelne v širšom rozsahu so svojim otcom tráviť vymedzený čas. Je v záujme dieťaťa, aby rodičia umožnili maloletej pravidelne so svojim otcom sa stretávať, prespávať u neho a to z toho dôvodu, že je v záujme maloletej, aby mala priestor na intenzívny kontakt so svojim otcom. Maloletá problém stretávať sa so svojim otcom nemá a aj keď jej rodičia doteraz neumožnili u otca prespať, znalec na strane dieťaťa nezistil žiadny problém, pre ktorý by maloletá u svojho otca nemohla spať. Nie je v záujme maloletej, aby matka trvala na tom, že maloletá u svojho otca nemôže prespávať, pretože keď môže prespávať u jej manžela, tak môže prespávať aj u manželky otca, keďže na strane obidvoch rodičov bolo zistené, že majú obidvaja osobnostné predpoklady na to, aby zabezpečili riadny vývoj maloletej. 8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Zároveň zaviazal oboch účastníkov na náhradu trov znaleckého dokazovania v rovnakom rozsahu. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, čo do výroku o úprave styku podala matka maloletej v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), CSP a § 62 ods. 1 CMP, keď namietala, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhla odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok v napadnutej časti tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou O. každú stredu od 17.00 hod. do 18.30 hod. a každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 10.00 hod do 18.00 hod a v nedeľu od 10.00 hod do 18.00 hod. Matka bez bližšej konkretizácie namietala v odvolaní, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedostatočne a len formálne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom, čím došlo k porušeniu práva matky na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Má za to, že týmto postupom jej súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom, pretože nedostala odpovede na všetky ňou prednesené relevantné argumenty. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje za nepresvedčivé, nedostatočné, nepreskúmateľné. Od začiatku konania poukazovala na zlú komunikáciu medzi rodičmi, ktorá je podľa jej názoru do veľkej miery dôvodom neschopnosti rodičov dohodnúť sa na takej úprave styku otca s dieťaťom, ktorá by bola na prospech dieťaťa, a ktorá by zaručovala jeho zdravý vývin a ďalšiu výchovu. V rámci konania na súde prvej inštancie opakovane vyjadrila svoje presvedčenie, že rodičom by zásadne pomohlo, ak by spolu absolvovali párovú terapiu, aby sa ako rodičia naučili komunikovať, čo by nepochybne prispelo aj k tomu, že by sa následne vedeli dohodnúť na úprave práv a povinností k ich spoločnej dcére. Poukazovala na to, že aj keď otec má súdom určené časy, kedy je oprávnený byť s dcérou, nevyužíva ani ten minimálny rozsah, ktorý mu je daný a nevie sa s matkou dohodnúť ani na zmene času kontaktu s dcérou. Maloletá u otca zatiaľ nikdy neprespala a to aj napriek tomu, že sa s otcom pravidelne, či nepravidelne stretáva. Aj napriek tomu, že teraz majú rodičia upravený kontakt dieťaťa s otcom prostredníctvom neodkladného opatrenia, tak otec si pre dieťa v súdom určených časoch nechodil pravidelne. Tieto výkyvy v kontakte nijako neprispievajú k tomu, aby si dieťa na akýkoľvek režim zvyklo alebo následne pozitívne reagovalo pri odovzdávaní a preberaní, v čase, keď sa otec pre dcéru dostaví. Matka je následne v situácii, že sa síce snaží dieťa na styk riadne pripraviť, avšak dieťa túto situáciu vníma iba jednostranne tak, že ho matka k niečomu núti, a následne sa na matku hnevá a nespolupracuje s ňou. Okrem časov, ktoré boli súdom určené, sa otec o dieťa nezaujíma, netelefonuje, či už matke alebo dcére, nepýta sa na jej stav, škôlku, či záujmy. Minimalistická, resp. takmer žiadna komunikácia rodičov pokračuje aj naďalej. Otec nielenže nepozná základné denné rituály dieťaťa, ale ani sa o nich nezaujíma, a ohľadne potrieb dcéry, alebo jej zvykov s matkou vôbec nekomunikuje. Matka z dlhodobého hľadiska nenamieta, aby dieťa trávilo viac času s otcom, a aby u neho aj spalo, ale v situácii, keď rodičia vôbec nekomunikujú o potrebách dieťaťa a o jeho zvykoch, náladách, režime, či rituáloch má za to, že je potrebné a nevyhnutné, aby sa dieťa na takýto režim riadne pripravilo a to za kooperácie oboch rodičov, a aby obaja rodičia normálne a primerane ohľadne potrieb dieťaťa a jeho správania sa komunikovali. Uvítala by, keby sa obaja rodičia podrobili dobrovoľne párovej rodičovskej terapii, naučili sa spolu ako rodičia komunikovať, vedeli sa dohodnúť na pravidlách správania sa a vzájomného fungovania aj bez toho, aby bolo nutné riešiť veci súdnym rozhodnutím a aby dieťa prirodzene a bez toho, aby bolo vystavované akémukoľvek diskonfortu s otcom. Otec však nie je ochotný podrobiť sa takémuto odbornému poradenstvu, resp. otec nevidí dôvod na to, aby takéto poradenstvo rodičia absolvovali. 10. Na odvolanie matky otec vo svojom vyjadrení v prvom rade uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne a právne správne, a ako také ho navrhuje potvrdiť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v konaní vykonal znalecké dokazovanie a pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení a záverov znalca - kvalifikovaného psychológa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie teda zohľadňuje záujmy maloletého dieťaťa. Súdny znalec sa jasne a jednoznačne vyjadril, že širší ako doterajší režim stretávania maloletej s jej otcom je v záujme dieťaťa. Otec zdôraznil, že jeho vzťah s maloletou nie je podmienený, či limitovaný vzťahom medzi rodičmi maloletej. Koľko času bude tráviť maloletá s jej otcom závisí od toho, či je taký rozsah stretávania v záujme maloletej. Matkou v odvolaní navrhovaný rozsah stretávania je podľa názoru otca nedostatočný. Za optimálny a primeraný považuje ten režim, ktorý je obsiahnutý v rozsudku súdu prvej inštancie. Zdôrazňuje, že má na pamäti záujmy jeho dcéry O. a snaží sa o budovanie vzájomného trvalého vzťahu, založeného na dôvere, náklonnosti a na všetkom tom, čo si vyžaduje vzťah otca a dcéry. Rešpektuje pritom pozíciu matky. V záujme maloletej je, aby mal s ňou otec primeraný kontakt, inak by hrozilo vážne nebezpečenstvo, že jeho otcovskú úlohu a rolu by nahradil iný muž, aktuálny manžel matky. 11. Matka v reakcii na vyjadrenie otca uviedla, že nemá snahu obmedzovať otca v jeho právach, alebo mu dokonca brániť v kontakte s dcérou. Má však za to, že je nevyhnutné, aby bol kontakt s otcom určený tak, aby aj v praxi bol realizovateľný a hlavne, aby bol na prospech dieťaťa. Dcéra u otca nikdy nespala ani počas dňa. Úprava styku, ktorú matka navrhla v odvolaní, je podľa jej názoru v aktuálnej situácii pre dcéru vhodnejšia a umožní adaptáciu dcéry na nový režim v rodine otca. Matka svojho času napríklad akceptovala požiadavku otca na širší kontakt s dcérou, avšak za predpokladu, že matka otcovi vysvetlí a ukáže, aké má dieťa rituály, ako zaspáva, na čo je dieťa zvyknuté, keďže dcéra bola a stále je pomerne náročné dieťa v potrebách už od narodenia. Na tento návrh však otec nepristúpil. Z pohľadu matky to nie je o tom, že sa snaží vnútiť ako druhý rodič otcovi jej predstavy o starostlivosti o dcéru, ale o tom, aby dieťa malo u jedného aj druhého rodiča aspoň v základných bodoch rovnaký prístup a starostlivosť. Komunikácia rodičov sa v ničom nezmenila a stále je iba v režime veľmi úsporného sms-kového kontaktu. Nie je presvedčená o tom, že aktuálne by pre dieťa bolo dobré okamžite prejsť z režimu, na ktoré je viac - menej zvyknuté, na celovíkendový pobyt u otca, bez toho, aby tomu predchádzala nejaká adaptácia dieťaťa. Preto sa v rámci odvolania snažila navrhnúť režim, ktorý by akceptoval aktuálne potreby dieťaťa a umožnil mu lepšie sa prispôsobiť novej situácii aj do budúcna - jediné, o čo matka žiadala a žiada je postupná adaptácia tak, aby dieťa bolo v komforte. V situácii, keď sa rodičia vôbec nerozprávajú a to ani o dieťati a jeho potrebách, matka nevidí iný spôsob úpravy styku, ako postupné rozširovanie času, v rámci ktorého sa bude dcéra s otcom stretávať. Matka opakovane poukázala na to, že otec nevyužíva na styk s maloletou v maximálnej miere ani čas súdom určený. 12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.06.2020 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna zástupkyňa matky, otec, právna zástupkyňa otca, a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom. 13. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len „ZoR“,) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 14. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 15. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia. 16. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu ,ako aj kompetentného dozoru. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom. 17. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie prihliadol správne na vek maloletej a na vzťah maloletej k matke, ako aj k otcovi, ktorý vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku č. 39/2018 znalca Mgr. Martina Balka zo dňa 27.09.2018, ktorý v rámci znaleckého posudku okrem iného uviedol:, „..Znalec odporúča, na základe realizovaných psychologických vyšetrení v rámci znaleckého dokazovania, rozšírenie stretávania maloletého dieťaťa so svojím otcom tak, aby to bolo v záujme jej zdravého vývoja, na každý druhý víkend od piatka do nedele s prespaním, eventuálne až do pondelka rána, s odovzdaním v predškolskom zariadení, aby sa predišlo konfliktným interakciám rodičov, a zároveň jeden krát v týždni, napríklad s prespaním a odovzdaním maloletej na druhý deň ráno do predškolského zariadenia, čím by malo dôjsť k vytvoreniu dostatočného priestoru pre rozvíjanie citových väzieb maloletej k otcovi a eliminovaniu negatívnych trendov vo výchove dieťaťa v domácnosti rezidenčného rodiča, t.j. matky, kde dochádza k procesu náhrady vzťahu s otcom zo strany manžela matky...“ Inak povedané, aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že je potrebné vychádzať zo záverov znaleckého posudku a prijať názor nezávislého odborníka, hoci nekorešponduje s názorom matky. Je potrebné, aby maloletá Alica mala možnosť tráviť čas s oboma rodičmi, a aby mal otec možnosť podieľať sa na výchove maloletej a upevňovať si vzájomné väzby aj prostredníctvom nariadenej úpravy styku. Je nepochybné, že medzi rodičmi je komunikačný problém týkajúci sa starostlivosti o maloletú O., nakoľko matka má inú predstavu starostlivosti zo strany otca o maloletú ako otec. Inak povedané, matka nedôveruje otcovi s odôvodnením, že nepozná zvyky maloletej, a že rodičia by sa mali naučiť spolu najskôr komunikovať ohľadom starostlivosti o maloletú, a až následne by malo dôjsť k úprave styku maloletej O. u otca aj s prespaním. V tomto smere je potrebné uviesť, že obnovenie rodičovskej komunikácie bude iba na prospech maloletej O., avšak uvedené skutočnosti nemôžu byť dôvodom na to, aby maloletá O. nemohla u otca prespať a stráviť s ním aj celý víkend. Samotné tvrdenie matky, že maloletá na to nie je zvyknutá totiž nepostačuje. Odvolací súd má za to, že matka mala dostatok času na to, aby sama napomohla k obnoveniu väzieb medzi otcom a maloletou dcérou, a teda mala napríklad otcovi takpovediac ponúknuť možnosť, aby maloletá u otca prespala, bez ohľadu na to, že doterajší styk otca s maloletou bol upravený bez prespatia. Takéto občasné prespatie maloletej u otca by rozhodne napomohlo k tomu, aby terajšia úprava styku otca s maloletou dcérou nebola takpovediac novou skúsenosťou. Na druhej strane odvolací súd má za to, že maloletá O. už nie je dieťa útleho veku ( má 5 rokov a 7 mesiacov), takže svoje potreby vie verbalizovať, a preto aj otec musí mať možnosť tráviť s maloletou viac času ako doteraz, hlavne za situácie, že má záujem o maloletú O. sa starať, venovať sa jej, (tento záujem verbalizuje aj v konaní pred súdom). Odvolací súd má za to, že aj otcovi treba dať možnosť, aby dokázal, že má schopnosti o maloletú sa postarať. Pokiaľ ide o komunikačný problém medzi rodičmi obaja rodičia by mali začať pracovať na odstránení tohto problému a mali by sa vzájomne začať rešpektovať, nakoľko vzájomný rešpekt rodičov bude nepochybne iba na prospech maloletej. Na druhej strane musí odvolací súd aj uviesť, že komunikačný problém rodičov nesmie byť prekážkou styku medzi rodičom a maloletým dieťaťom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky z ktorej dokonca vyplýva, ... že chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nesmie byť ani prekážkou zavedenia striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Znamenalo by to porušenie základného práva jedného z rodičov vychovávať svoje dieťa v zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1928177&f=2> a tiež porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 36 Listiny základných práv a slobôd <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1928194-1928198&f=2>.6) Nie je možné vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí spolu dobre nekomunikujú, bude striedavá osobná starostlivosť o dieťa podnetom a motiváciou, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Striedavá osobná starostlivosť o dieťa núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota ku komunikácii, aby svoje správanie zmenil, inak sa môže stať, že skutočne dôjde ku zmene výchovy a zverení dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča 7)... Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd ustálil, že nariadená úprava styku medzi otcom a maloletou dcérou dopomôže k obnoveniu vzájomných väzieb a k vytvoreniu pozitívneho vzťahu medzi otcom a maloletou, a zároveň otcovi umožní viac participovať na výchove svojej maloletej dcéry. Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 363/03 zo dňa 20.1.2005). Na základe uvedeného odvolací súd zopakuje, že vo výroku o úprave styku otca s maloletou dcérou odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je v tomto výroku vecne správnym, a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 18. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 19. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 20. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu. 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).