Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/185/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204591 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418204591.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu v 1. rade: H. H., J.. XX.XX.XXXX, X. XXX, XXX XX X., žalobcu v 2. rade: M. K., J.. XX.XX.XXXX, I. X. XXX, XXX XX I. X., obaja zastúpení: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, proti žalovanému: HOMEBYT s.r.o., Saratovská 26/A, 841 02 Bratislava, IČO: 35 795 182, zastúpený: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 301, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 12Cb/122/2018-80 zo dňa 11. júna 2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 12Cb/122/2018-80 zo dňa 11. júna 2019 p o t v r d z u j e . Žalovaný má proti žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom návrh na prerušenie konania zamietol. II. výrokom žalobu zamietol. III. výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej súd rozhodne osobitným rozhodnutím. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou zo dňa 27.09.2018 sa žalobcovia domáhali, aby súd vyhlásil uznesenie valného zhromaždenia žalovaného prijaté dňa 03.07.2018 na základe bodu č. 4 programu, ktorým bola schválená riadna individuálna účtovná závierka spoločnosti za rok 2017 ako aj súhlas so zaúčtovaním zisku spoločnosti na účet č. XXX nerozdelený zisk minulých rokov za neplatné. Žalobu odôvodnili tým, že obdržali pozvánku na zasadnutie riadneho valného zhromaždenia zo dňa 12.06.2018, kde v bode 4 bolo schválenie riadnej účtovnej závierky za rok 2017. Vzhľadom na to, že sa nemohli oboznámiť s účtovnými podkladmi a nemohli hlasovať o účtovnej uzávierke mali za to, že došlo k závažnému porušeniu ich práv podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka. Taktiež hlasovaním a prijatím uznesenia riadneho valného zhromaždenia zo dňa 03.07.2018 podľa nich došlo k nezákonnej zmene hlasovacích práv spoločníkov, a preto každé ďalšie hlasovanie bolo nezákonné v dôsledku preskupovania a presmerovania aktivít ako aj k tlmeniu podnikateľskej činnosti žalovaného v prospech iných obchodných subjektov a je tak dôvodná obava, že dochádza k porušeniu zákazu konkurencie zo strany ostatných dvoch spoločníkov. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobcovia v žalobe bližšie nešpecifikovali ako, resp. čím mali byť obmedzené práva žalobcov ako spoločníkov žalovanej spoločnosti v zmysle § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka. Napadnuté uznesenie je podľa neho platné a riadne prijaté potrebnou väčšinou hlasov všetkých spoločníkov, neboli ním obmedzené práva žalobcov ako spoločníkov. Poukázal na čl. 10 ods. 2 písm. b) a čl. 10 ods. 9 Spoločenskej zmluvy žalovanej spoločnosti. Zdôraznil, že na rozhodnutie o schválení riadnej účtovnej závierky sa vyžaduje väčšina hlasov všetkých spoločníkov. Napriek tomu, že došlo v dôsledku uznesenia valného zhromaždenia žalovaného konaného ešte dňa 05.08.2014 k zmene veľkosti obchodných podielov žalobcov, táto zmena podľa žalovaného neovplyvnila hlasovacie pomery medzi jednotlivými spoločníkmi do tej miery, že by sa tým zmenilo postavenie žalobcov v rámci spoločnosti natoľko, že by mali pred zmenou pomerov možnosť ovplyvniť rozhodnutie o schválení účtovnej závierky žalovaného. Vyjadril názor, že žalobcovia nemali právny dôvod na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia z dôvodu, že nie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou a bolo prijaté potrebnou väčšinou hlasov spoločníkov žalovaného. Žalobcovia podľa neho v žalobe neuviedli žiadny opodstatnený argument, na základe ktorého by bolo možné sa domnievať, že uznesenie je neplatné a nepredložili ani uznesenie, určenia neplatnosti ktorého sa domáhajú, pričom tvrdenie, že by žalobcovia žiadali žalovaného o jeho predloženie taktiež žiadnym spôsobom v podanej žalobe nepreukázali. Dodal, že pocit žalobcov, že účtovná závierka žalovaného za rok 2017 nekorešponduje s reálnym hospodárskym výsledkom žalovanej spoločnosti za rok 2017 nemôže byť dôvodom na určenie neplatnosti napadnutého uznesenia, ktorým bola závierka schválená. Žalobcovia popreli tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení. Zastávali názor, že nezákonnou zmenou pomeru hlasovacích práv jednotlivých spoločníkov v neprospech žalobcov je ďalšie hlasovanie v zmysle takto zmenených pomerov hlasovacích práv nezákonné a neprípustné, čo potvrdil aj Okresný súd Bratislava IV rozsudkom sp. zn. 10Cb/264/2014 zo dňa 09.05.2018. Trvali na tom, že akékoľvek prijaté uznesenie valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti, vrátane uznesení ktorými valné zhromaždenie schvaľuje riadnu individuálnu účtovnú závierku spoločnosti za ostatné roky 2013, 2014, 2015, 2016, a rok 2017, ktoré je predmetom tohto konania, sú neplatné tak, ako ich napadli podanými žalobami o určenie ich neplatnosti zo dňa 29.10.2014, 30.11.2015, 17.10.2016, 18.09.2017, spojené do jedného konania uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 10Cb/264/2014-138 zo dňa 23.10.2017 a žalobou, ktorá je predmetom tohto konania. S poukazom na § 141 ods. 2, § 56a, § 256 Obchodného zákonníka uviedli, že konanie ostatných dvoch väčšinových spoločníkov žalovaného nepožíva ochranu a ich konaním došlo k zneužitiu práv spoločníkov, ktorí majú väčšinu hlasovacích práv u žalovaného a z tohto dôvodu sú jednotlivé uznesenia všetky neplatné. Vzhľadom na prebiehajúce odvolacie súdne konanie voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10Cb/264/2014 zo dňa 09.05.2018 pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 1Cob/158/2018, ktoré má podľa žalobcov význam pre rozhodnutie v tejto veci a zásadu hospodárnosti konania, žalobcovia žiadali, aby súd v zmysle § 164 CSP prerušil konanie do rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 1Cob/158/2018. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 03.07.2018 bolo konané valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného, ktoré bolo riadne zvolané a bolo prijaté rozhodnutie vo forme uznesenia na základe bodu č. 4 programu, ktorým valné zhromaždenie schválilo riadnu individuálnu účtovnú závierku spoločnosti za rok 2017, nakoľko vyjadruje vo všetkých vyznačených súvislostiach verný obraz o finančnej situácii spoločnosti a výsledku jej hospodárenia za rok 2017 a ktorým zároveň súhlasilo so zaúčtovaním zisku spoločnosti na účet č. XXX, nerozdelený zisk z minulých rokov. Toto rozhodnutie bolo prijaté a odsúhlasené dvoma spoločníkmi žalovaného, O.. Z. s počtom hlasov 10.225 od 12.09.2014 a M.. O. s počtom hlasov 10.225 od 12.09.2014, k pomerom ich vkladov, ktoré predstavovali väčšinu hlasov na prijatie uznesenia, ktoré žalobcovia napadli žalobou o neplatnosť tohto rozhodnutia z dôvodu, že sa nemohli oboznámiť s účtovnými dokladmi a nemohli hlasovať a malo dôjsť k závažnému porušeniu ich práv ako i z dôvodu, že na valnom zhromaždení spoločnosti dňa 03.07.2018, došlo k nezákonnej zmene hlasovacích práv spoločníkov, a preto ďalšie hlasovanie bolo nezákonné a v neprospech ostatných dvoch spoločníkov, ktorými boli žalobcovia. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 125 ods. 1 písm. b), § 127 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 185, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, preto ju zamietol, najmä s poukazom na skutočnosť, že valné zhromaždenie konané dňa 03.07.2018 bolo zvolané v súlade so zákonom a nebolo preukázané porušenie práv ostatných dvoch spoločníkov neprítomných na konaní valného zhromaždenia dňa 03.07.2018 z dôvodu, že tieto boli riadne predvolané, avšak na jeho konaní sa nezúčastnili. V prípade hlasovacích práv prítomných spoločníkov, ktoré rozhodnutie valného zhromaždenia konaného dňa 03.07.2018 prijali, súd dospel k záveru, že ich pomer hlasovacích práv, ktorým prijali rozhodnutie na základe bodu 4. programu o schválení riadnej účtovnej uzávierky za rok 2017 a súhlase so zaúčtovaním zisku spoločnosti na účet č. XXX nerozdelený zisk minulých rokov, bol schválený aspoň polovicou všetkých hlasov spoločníkov, ktoré tak bolo uznášaniaschopné a preto prijaté rozhodnutie je platné a v súlade so zákonom. Žalobcovia podľa súdu nepreukázali, že došlo k závažnému porušeniu zákona, spoločenskej zmluvy, stanov, ktoré by obmedzilo ich práva, keď sa nemohli oboznámiť s účtovnými dokladmi, pričom túto skutočnosť len tvrdili ale nepreukázali. Naopak, na konaní valného zhromaždenia spoločnosti dňa 03.07.2018 sa nezúčastnili i napriek tomu, že boli riadne a včas predvolaní a prijatie tohto uznesenia o schválení riadnej účtovnej uzávierky za rok 2017 a súhlasu so zaúčtovaním zisku spoločnosti na účet č. XXX, ako nerozdelený zisk, nebolo podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Konštatoval, že žalobcovia nepreukázali také porušenie konkrétnych práv garantovaných spoločenskou zmluvou, ktoré rozhodnutím väčšinových hlasov spoločníkov na úkor žalobcov ako spoločníkov s menšinovými hlasmi, boli zbavení. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov týkajúcim sa zmeny hlasovacích práv, ku ktorým došlo na základe valného zhromaždenia spoločnosti prijatého dňa 05.08.2014, ktorým sa rozhodlo o zvýšení základného imania spoločnosti žalovaného z pôvodných 10.000 eur na 22.200 eur, prevzatím záväzkov na nový vklad do základného imania spoločnosti spoločníkov O.. Z. vo výške 6.100 eur a M.. O. vo výške 6.100 eur, ktoré tak predchádzalo konaniu valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 03.07.2018. Uviedol, že je pravdou, že rozhodnutie v časti neplatnosti o zvýšení základného imania spoločnosti bolo konajúcim súdom vyhlásené za neplatné, toto rozhodnutie však nenadobudlo dosiaľ právoplatnosť. Za podstatné považoval, že i v prípade vyhlásenia nezákonnosti rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 05.08.2014 bolo zrejmé, že spoločníci žalovaného O.. Z. mala počet hlasov 4.125 a M.. O. X.XXX, pričom žalobcovia mali každý po 875. Z uvedeného podľa súdu vyplýva jednoznačne záver, že spoločníci spoločnosti O.. Z. a M.. O., mali väčší počet hlasovacích práv ako žalobcovia, nedošlo tak k zásadnej zmene hlasovacích pomerov v spoločnosti a valné zhromaždenie konané dňa 03.07.2018 bolo prijaté potrebnou väčšinou hlasov spoločníkov spoločnosti v súlade so zákonom. Návrh žalobcov v 1. a 2. rade na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol, nakoľko ani rozhodnutie prvostupňového súdu 10Cb/264/2014 zo dňa 09.05.2018 v pozitívnom zmysle pre žalobcov by nemalo žiaden zásadný vplyv na pomer hlasovacích práv v spoločnosti v prípade rozhodovania o schválení riadnej účtovnej závierky spoločnosti a rozdelení zisku spoločnosti za rok 2017, ktoré sa konalo dňa 03.07.2018. Žalovanému priznal voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedol, že dňa 05.08.2014 sa konalo v sídle spoločnosti HOMEBYT, s.r.o. valné zhromaždenie spoločnosti, ktorému v zmysle bodu 2 predsedala konateľka spoločnosti O. Z.. Predmetom rokovania valného zhromaždenia, označeným ako bod 3 rokovania bolo schválenie riadnej účtovnej závierky za rok 2013, pretože podľa predsedu valného zhromaždenia predstavuje verný obraz o finančnej situácii spoločnosti. Nakoľko žalobcovia mali pochybnosti o výpovednej hodnote, pravdivosti a úplnosti účtovnej závierky za rok 2013, na uvedenom valnom zhromaždení hlasovali proti jej prijatiu, pretože mali dôvodné podozrenie, že hospodárska a účtovná evidencia spoločnosti je dlhodobo skresľovaná a vedená v rozpore s príslušnými účtovnými a daňovými zákonmi. Uviedli, že žalovaná spoločnosť konajúca prostredníctvom jej konateľky dlhodobo porušuje práva žalobcov odopretím nahliadnutia do kompletných účtovných dokladov spoločnosti, čím u žalobcov iba zvyšuje mieru presvedčenia, že spoločnosť, resp. jej konateľ úmyselne koná na škodu žalobcov. Z dôvodu odmietavého prístupu konateľky spoločnosti, ktorá opakovane a vedome porušuje práva žalobcov, títo nemali reálnu možnosť verifikovať svoje podozrenia o nesprávnosti účtovnej závierky vyhotovením znaleckého posudku a tak sa s návrhom na vykonanie tohto dôkazu obrátili s dôverou na príslušný súd. Zdôraznili nezákonnosť zmeny pomeru hlasovacích práv jednotlivých spoločníkov v neprospech žalobcov (spoločníkov K.. H. a K.. K.) a mali za to, že ďalšie hlasovanie v zmysle takto zmenených pomerov hlasovacích práv je nezákonné a neprípustné, schválením účtovnej závierky za rok 2013 s údajmi a hospodárskym výsledkom nezodpovedajúcim realite sú poškodené oprávnené záujmy a práva žalobcov. Ďalej dali do pozornosti valné zhromaždenia spoločnosti žalovaného konané dňa 30.09.2015, ktorého predmetom bolo schválenie riadnej účtovnej závierky za rok 2014, valné zhromaždenia spoločnosti žalovaného konané dňa 30.09.2016, ktorého predmetom bolo schválenie riadnej účtovnej závierky za rok 2015 a valné zhromaždenia spoločnosti žalovaného konané dňa 20.06.2017, ktorého predmetom bolo schválenie riadnej účtovnej závierky za rok 2016. Valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného konaného dňa 03.07.2018, predmetom ktorého schválenie riadnej účtovnej závierky za rok 2017, sa žalobcovia nezúčastnili a ich právny zástupca zaslal dňa 29.06.2018 právnemu zástupcovi žalovaného Stanovisko k pozvánke na zasadnutie riadneho valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 29.06.2018, v ktorom sú zhrnuté dôvody neúčasti na predmetnou valnom zhromaždení. Žalobcovia podotkli, že nemali možnosť oboznámiť sa s účtovnými podkladmi, a teda nemohli hlasovať, nakoľko nemali žiadny obraz o účtovnej závierke. Namietali, že hlasovaním a prijatím uznesení podľa riadneho valného zhromaždenia zo dňa 29.10.2014 došlo k nezákonnej zmene hlasovacích práv spoločníkov a v tomto dôsledku akékoľvek ďalšie hlasovanie má zároveň za následok nezákonnosť takéhoto ďalšieho hlasovania, pričom takýmto hlasovaním je aj hlasovanie o bodoch programu riadneho valného zhromaždenia zo dňa 03.07.2018. Dodali, že žalovaný napriek viacerým výzvam do dnešného dňa nezaslal žalobcom zápisnicu z valného zhromaždenia konaného dňa 03.07.2018 a v danej veci zároveň prebieha konanie s rovnakým predmetom pod sp. zn. 10Cb/264/2014 a konanie o splnenie povinnosti sprístupniť všetky informácie o žalovanej spoločnosti a všetky doklady žalovanej spoločnosti žalobcom pod sp. zn. 25C/21/2018. S poukazom na uvedené, namietali nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci konajúcim súdom. Mali za to, že všetky dotknuté uznesenia o schválení účtovnej závierky sú neplatné tak, ako ich žalobcovia napadli podanými žalobami (spojené do jedného konania uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10Cb/264/2014-138 zo dňa 23.10.2017) a podanou žalobou o určenie neplatnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Nestotožnili sa s konštatovaním súdu v odseku 8. a 9. rozsudku, ktorým súd podľa nich prejudikoval výsledok hlasovania a konštatoval, resp. aproboval nezákonnú zmenu hlasovacích práv žalobcov - spoločníkov a konanie žalovanej spoločnosti voči žalobcom spočívajúce v nesprístupnení dokumentov spoločnosti a zjavne účelovému, resp. šikanóznemu postupu pri plnení povinností žalovanej spoločnosti voči žalobcom ako spoločníkom podľa ustanovení Obchodného zákonníka, napr. § 122 ods. 2 OBZ. S poukazom na § 141 ods. 2, § 56a, § 256 OBZ uviedli, že konanie ostatných dvoch väčšinových spoločníkov žalovaného nepožíva ochranu a ich konaním došlo k zneužitiu práv spoločníkov, ktorí majú väčšinu hlasovacích práv v žalovanej spoločnosti a z tohto dôvodu sú jednotlivé uznesenia všetky neplatné. Nesúhlasili s tým, že súd zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania. S ohľadom na uvedené žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 21.08.2019. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny a dôvodný. S poukazom na § 131 ods. 1, 2 OBZ konštatoval, že žalobcovia v žalobe síce uviedli, že bolo zistené závažné porušenie práv žalobcov, čím je naplnený dôvod podľa § 131 ods. 2 OBZ, bližšie však nešpecifikovali ako, resp. čím mali byť obmedzené ich práva ako spoločníkov žalovanej spoločnosti. Žalobou napadnuté uznesenie valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti zo dňa 03.07.2018 považoval za platné a riadne prijaté potrebnou väčšinou hlasov všetkých spoločníkov a ak by aj bolo neplatné (čo vylúčil) zastával názor, že nakoľko ide o uznesenie, ktorým bola schválená riadna účtovná závierka spoločnosti, právo žalobcov ako spoločníkov by nemohli byť takýmto druhom uznesenia žiadnym spôsobom obmedzené. Poukázal na čl. 10 ods. 2 písm. b) Spoločenskej zmluvy žalovanej spoločnosti a zdôraznil, že na rozhodnutie o schválení riadnej účtovnej závierky sa vyžaduje väčšina hlasov všetkých spoločníkov. Napriek tomu, že došlo v dôsledku uznesenia valného zhromaždenia žalovaného konaného ešte dňa 05.08.2014 k zmene veľkosti obchodných podielov žalobcov, táto zmena podľa žalovaného neovplyvnila hlasovacie pomery medzi jednotlivými spoločníkmi do tej miery, že by sa tým zmenilo postavenie žalobcov v rámci spoločnosti natoľko, že by mali pred zmenou pomerov možnosť ovplyvniť rozhodnutie o schválení účtovnej závierky žalovaného. Vyjadril názor, že žalobcovia nemali právny dôvod na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia z dôvodu, že nie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou a bolo prijaté potrebnou väčšinou hlasov spoločníkov žalovaného. Žalobcovia podľa neho v žalobe neuviedli žiadny opodstatnený argument, na základe ktorého by bolo možné sa vôbec domnievať, že uznesenie je neplatné a nepredložili ani len uznesenie, určenia neplatnosti ktorého sa domáhajú, pričom tvrdenie, že by žalobcovia žiadali žalovaného o jeho predloženie taktiež žiadnym spôsobom v podanej žalobe nepreukázali. Dodal, že pocit žalobcov, že účtovná závierka žalovaného za rok 2017 nekorešponduje s reálnym hospodárskym výsledkom žalovanej spoločnosti za rok 2017 nemôže byť dôvodom na určenie neplatnosti napadnutého uznesenia, ktorým bola závierka schválená. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 4. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 12Cb/122/2018-80 zo dňa 11. júna 2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 6. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 7. Podľa § 125 ods. 1 písm. b) OBZ, valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení alebo úhrade strát. 8. Podľa § 127 ods. 1 OBZ, valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomný spoločníci, ktorý majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. 9. Podľa § 127 ods. 2 OBZ, počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov. 10. Podľa § 131 ods. 1 OBZ, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. 11. Podľa § 131 ods. 2 OBZ, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/122/2018-80 zo dňa 11. júna 2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobcovia neargumentujú žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 15. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného prijatého dňa 03.07.2018 na základe bodu č. 4 programu, ktorým bola schválená riadna individuálna účtovná závierka spoločnosti za rok 2017 ako aj súhlas so zaúčtovaním zisku spoločnosti na účet č. 428 nerozdelený zisk minulých rokov. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, preto ju zamietol a žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zároveň súd zamietol ako nedôvodný návrh žalobcov na prerušenie konania do rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 1Cob/158/2018. Žalobcovia v 1. a 2. rade s takýmto právnym záverom konajúceho súdu nesúhlasili a odvolaním napadli rozsudok č.k. 12Cb/122/2018-80 zo dňa 11. júna 2019 v celom rozsahu, pričom namietali, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a taktiež namietali nesprávne skutkové zistenia i nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. 16. Ustanovenie § 131 Obchodného zákonníka je jedným z najdôležitejších prostriedkov právnej ochrany proti rozhodnutiam valného zhromaždenia, ktoré sú v rozpore so zákonom, so spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Tento rozpor sa môže týkať jednak formálnych nedostatkov pri postupe a spôsobe zvolávania valného zhromaždenia (napr. ak na valné zhromaždenie neboli pozvaní všetci spoločníci alebo nebola dodržaná lehota určená zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami na zvolanie valného zhromaždenia, z označenia v pozvánke nevyplýva či ide o riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie) a na druhej strane môže ísť aj o obsahový rozpor uznesenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami (napr. ak valné zhromaždenie prijalo uznesenie jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, hoci zákon alebo spoločenská zmluva vyžadovali dvojtretinovú väčšinu hlasov všetkých spoločníkov). Obchodný zákonník v týchto prípadoch umožňuje, aby sa oprávnená osoba obrátila na súd so žalobou o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Odsek 1 daného ustanovenia taxatívne vymedzuje okruh osôb oprávnených podať žalobu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Ustanovenie odseku 1 upravujúce trojmesačnú lehotu na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je kogentným ustanovením. Márnym uplynutím tejto lehoty právo zaniká. Súd z úradnej povinnosti skúma dodržanie tejto lehoty a v prípade oneskoreného podania žaloby bude návrh súdom zamietnutý. Lehota na uplatnenie práva na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je určená dvojakým spôsobom. V prípade riadneho zvolania valného zhromaždenia upravuje zákon objektívnu trojmesačnú lehotu, ktorá začína plynúť od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. Ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané (napr. spoločníkovi nebola odoslaná pozvánka na valné zhromaždenie), trojmesačná lehota plynie odo dňa kedy sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť. (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 5. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 1691) 17. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti prijatého dňa 03.07.2018 na základe bodu č. 4 programu, ktorým bola schválená riadna individuálna účtovná závierka spoločnosti za rok 2017 ako aj súhlas so zaúčtovaním zisku spoločnosti na účet č. XXX nerozdelený zisk minulých rokov, ako spoločníci žalovaného, nie ako konatelia žalovaného. Podľa ustanovenia § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia možno len v prípade, keď napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. V prípade, že návrh na vyslovenie neplatnosti podáva spoločník, súd môže určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obo 112/01, ZSP 15/2002, podľa ktorého „Na návrh oprávnenej osoby súd určí neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Medzi porušením zákona a napadnutým uznesením valného zhromaždenia musí byť vecná súvislosť.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 122/01, ZSP 21/2003 „Súd môže na návrh spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak ním namietané porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť jeho právo spoločníka.“ 18. Odvolací súd uvádza, že žaloba o určenie neplatnosti predmetného uznesenia valného zhromaždenia žalovaného bola zo strany žalobcov podaná včas, v lehote troch mesiacov od prijatia napadnutého uznesenia valného zhromaždenia. Dňa 03.07.2018 bolo konané valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného, ktoré bolo riadne zvolané a bolo prijaté rozhodnutie vo forme uznesenia na základe bodu č. 4 programu, ktorým valné zhromaždenie schválilo riadnu individuálnu účtovnú závierku spoločnosti za rok 2017 a ktorým zároveň súhlasilo so zaúčtovaním zisku spoločnosti na účet č. XXX, nerozdelený zisk z minulých rokov. Toto rozhodnutie bolo prijaté a odsúhlasené dvoma spoločníkmi žalovaného O.. Z. s počtom hlasov 10.225 od 12.09.2014 a M.. O. s počtom hlasov 10.225 od 12.09.2014 k pomerom ich vkladov, ktoré predstavovali väčšinu hlasov na prijatie uznesenia. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom konajúceho súdu, že valné zhromaždenie konané dňa 03.07.2018 bolo zvolané v súlade so zákonom a nebolo preukázané porušenie práv ostatných dvoch spoločníkov neprítomných na konaní valného zhromaždenia dňa 03.07.2018 z dôvodu, že títo boli riadne predvolaní, na jeho konaní sa však nezúčastnili. Pomer hlasovacích práv prítomných spoločníkov, ktorým prijali rozhodnutie na základe bodu 4. programu o schválení riadnej účtovnej uzávierky za rok 2017 a súhlase so zaúčtovaním zisku spoločnosti na účet č. 428 nerozdelený zisk minulých rokov, bol schválený aspoň polovicou všetkých hlasov spoločníkov, ktoré tak bolo uznášaniaschopné, a preto prijaté rozhodnutie je platné a v súlade so zákonom. Konajúci súd správne poukázal na to, že spoločníci žalovaného O.. Z. a M.. O. mali väčší počet hlasovacích práv ako žalobcovia, nedošlo tak k zásadnej zmene hlasovacích pomerov v spoločnosti a valné zhromaždenie konané dňa 03.07.2018 bolo prijaté potrebnou väčšinou hlasov spoločníkov žalovanej spoločnosti v súlade so zákonom. Odvolací súd zároveň zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobcovia nepreukázali, že došlo k závažnému porušeniu zákona, spoločenskej zmluvy, stanov, ktoré by obmedzilo ich práva, keď sa nemohli oboznámiť s účtovnými dokladmi, pričom túto skutočnosť len tvrdili ale nepreukázali. Žalobcovia nepreukázali také porušenie konkrétnych práv garantovaných spoločenskou zmluvou, ktorých rozhodnutím väčšinových hlasov spoločníkov na úkor žalobcov ako spoločníkov s menšinovými hlasmi, boli zbavení. 19. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že v odvolaní žalobcovia len opätovne namietajú neplatnosť predmetného uznesenia z dôvodu, že sa nemohli oboznámiť s účtovnými dokladmi a nemohli hlasovať a malo dôjsť k závažnému porušeniu ich práv ako i z dôvodu, že došlo k nezákonnej zmene hlasovacích práv spoločníkov, a preto ďalšie hlasovanie bolo nezákonné a v neprospech ostatných dvoch spoločníkov, ktorými boli žalobcovia. S touto argumentáciou žalobcov sa už v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97). 20. Odvolací súd podporne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/158/2018-293 zo dňa 13.06.2019. Týmto rozhodnutím Krajský súd v Bratislave potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/264/2014-200 zo dňa 09.05.2018, ktorým súd prvej inštancie, v konaní medzi totožnými sporovými stranami, určil uznesenie valného zhromaždenia žalovaného, prijaté dňa 05.08.2014 na základe bodu č. 4 programu, ktorým valné zhromaždenie rozhodlo o zvýšení základného imania spoločnosti z pôvodných 10.000 eur na 22.200 eur prevzatím záväzkov na nový vklad do základného imania spoločnosti spoločníčky O. Z. vo výške 6.100 eur a prevzatím záväzkov na nový vklad do základného imania spoločnosti spoločníčky M. O. vo výške 6.100 eur, za neplatné (výrok I.). Súd prvej inštancie určil uznesenie valného zhromaždenia žalovaného, prijaté dňa 05.08.2014 na základe bodu č. 7 programu, ktorým valné zhromaždenie vyslovilo súhlas so zmenou spoločenskej zmluvy spoločnosti, ktorá spoločenská zmluva tvorila prílohu k zápisnici z valného zhromaždenia, za neplatné (výrok II.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.), t.j. v časti určenia neplatnosti uznesení, ktorými boli schválené riadne účtovné závierky na valných zhromaždeniach žalovaného konaných v dňoch 30.09.2015, 30.09.2016 a 20.06.2017. 21. Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí č.k. 1Cob/158/2018-293 zo dňa 13.06.2019 označil za nešpecifikované a nepreukázané pochybnosti žalobcov o pravdivosti a úplnosti účtovnej závierky a vedení hospodárskej a účtovnej evidencie žalovaného skreslene a v rozpore s príslušnými účtovnými a daňovými zákonmi a zároveň pripomenul, že všeobecný súd rozhodujúci súkromnoprávne spory, či iné súkromnoprávne veci, nie je orgánom štátnej moci povolaným rozhodovať o náležitom plnení povinností účtovnej jednotky v súvislosti s rozsahom, spôsobom a preukázateľnosťou vedenia účtovníctva, vyplývajúcich zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov či ďalších predpisov na úseku daní a účtovníctva, a preto neurčité poukazovanie na porušovanie povinností žalovaného pri vedení účtovníctva bez ďalšieho nemohlo v konaní pred všeobecným súdom predstavovať dôvod pre určenie neplatnosti napadnutých uznesení valného zhromaždenia žalovaného. Zároveň konštatoval, že v konaní pred súdom prvej inštancie, obdobne ako ani v odvolacom konaní, neboli jednoznačne preukázané, ale ani vyvrátené tvrdenia žalobcov o tom, že im neboli predložené všetky požadované dokumenty spoločnosti. K tomu podotkol, že tieto tvrdenia bez ďalšieho nepredstavovali v prejednávanej veci dostatočný podklad pre nepochybné určenie rozporu uznesení valného zhromaždenia, ktorými boli schválené účtovné závierky žalovaného, s konkrétnym ustanovením zákona či spoločenskej zmluvy žalovaného tak, ako to pre určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia vyžaduje § 131 Obchodného zákonníka. Uvedené platí obdobne aj pre toto konanie. 22. V rozhodnutí č.k. 1Cob/158/2018-293 zo dňa 13.06.2019 Krajský súd v Bratislave ďalej konštatoval, že nemôže obstáť argumentácia žalobcov, podľa ktorých platnosť uznesení valného zhromaždenia, ktorými boli schválené účtovné závierky, bola vylúčená aj z dôvodu nezákonnej zmeny pomeru hlasovacích práv jednotlivých spoločníkov v neprospech žalobcov, keďže hlasovanie valného zhromaždenia v zmysle takto zmenených pomerov hlasovacích práv bolo nezákonné a neprípustné. K tejto argumentácii odvolací súd uviedol, že z dikcie § 125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka v spojení s § 127 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že valné zhromaždenie žalovaného rozhoduje o schvaľovaní riadnej individuálnej účtovnej závierky prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak zákon alebo spoločenská zmluva nevyžaduje inak. V spoločenskej zmluve žalovaného nebol výkon hlasovacieho práva spoločníkov na valnom zhromaždení upravený odlišným spôsobom, a preto sa pre prijatie napadnutých uznesení vyžadovala väčšina hlasov spoločníkov žalovaného. V súvislosti s hlasovaním o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2013 dospel k záveru, že nedošlo k nezákonnej zmene pomeru hlasov, ako to namietali žalobcovia v podanom odvolaní, predmetné uznesenie bolo prijaté prostou väčšinou hlasov spoločníkov tak, ako to vyžaduje zákon a príslušné ustanovenia spoločenskej zmluvy žalovaného, a preto tvrdenia žalobcov o nezákonnosti a neprípustnosti rozhodovania v dôsledku nezákonnej zmeny pomerov hlasov vo vzťahu k uzneseniu valného zhromaždenia č. 3, ktorým bola schválená účtovná závierka žalovaného za rok 2013, neboli dôvodné. Obdobný záver prijal aj vo vzťahu k ďalším napadnutým uzneseniam, ktorými boli schválené účtovné závierky žalovaného za obdobie rokov 2014, 2015 a 2016. Poukázal na to, že na rokovaniach valného zhromaždenia konaných dňa 30.09.2015, 30.09.2016 a 20.06.2017, na ktorých boli schvaľované riadne individuálne účtovné závierky žalovaného, boli prítomní spoločníci, ktorí mali aspoň polovicu všetkých hlasov, teda bola splnená podmienka uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia. Z predložených zápisníc zo zasadnutí valného zhromaždenia vyplývalo, že za schválenie účtovných závierok hlasovali spoločníci O. Z. a M. O., ktoré mali viac ako polovicu všetkých hlasov spoločníkov žalovaného (ako vyplývalo aj zo spoločenskej zmluvy zo dňa 10.04.2014). Uviedol, že spoločníci O. Z. a M. O. nepochybne boli väčšinovými spoločníkmi žalovaného už v čase pred prijatím neplatného uznesenia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania žalovaného zo sumy 10.000 eur na sumu 22.200 eur. S prihliadnutím na zákonnú úpravu hlasovania spoločníkov na valnom zhromaždení konštatoval, že aj pri neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorým sa malo zvýšiť základné imanie žalovaného a zmeniť pomer hlasovacích práv jednotlivých spoločníkov, spoločníkom O. Z. a M. O. prináležalo postavenie väčšinových spoločníkov žalovaného, a preto uznesenia valného zhromaždenia, ktorých schválenie vyžadovalo súhlas prostej väčšiny spoločníkov žalovaného, akými boli aj uznesenia valného zhromaždenia, ktorými boli schválené účtovné závierky za obdobie rokov 2014, 2015 a 2016, a s ktorými vyslovili súhlas väčšinoví spoločníci O. Z. a M. O., boli pokiaľ išlo o rozdelenie hlasovacích práv a dosiahnutie potrebného počtu hlasov prítomných spoločníkov pre schválenie uznesenia valného zhromaždenia, platne prijaté. K rovnakému právnemu záveru dospel odvolací súd aj v prejednávanej veci vo vzťahu k uzneseniu valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti, prijatému dňa 03.07.2018 na základe bodu č. 4 programu, ktorým valné zhromaždenie schválilo riadnu individuálnu účtovnú závierku spoločnosti za rok 2017, nakoľko vyjadruje verný obraz o finančnej situácii spoločnosti a výsledku jej hospodárenia za rok 2017 a ktorým zároveň súhlasilo so zaúčtovaním zisku spoločnosti na účet č. XXX, nerozdelený zisk minulých rokov. 23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia v konaní nedefinovali a nepreukázali konkrétne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné považovať napadnuté uznesenie valného zhromaždenia žalovaného za neplatné, či už z dôvodu formálnych pochybení žalovaného v súvislosti s postupom pri zvolávaní alebo vedení valného zhromaždenia, či pre obsahové nedostatky uznesenia, ktoré by mali spočívať v jeho rozpore so zákonom, stanovami, či príslušnými ustanoveniami spoločenskej zmluvy. Žalobcovia tiež nepreukázali, že prijatím napadnutého uznesenia valného zhromaždenia došlo k obmedzeniu ich práv ako spoločníkov žalovaného tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že neboli splnené predpoklady v zmysle ustanovenia § 131 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka na určenie neplatnosti napadnutého uznesenia valného zhromaždenia. 24. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcov, že súd prejudikoval výsledok hlasovania a aproboval nezákonnú zmenu hlasovacích práv žalobcov a konanie žalovaného spočívajúce v nesprístupnení dokumentov spoločnosti a účelovému, resp. šikanóznemu postupu pri plnení povinností žalovanej spoločnosti voči žalobcom ako jej spoločníkom. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení právnych predpisov, na ktorých založil svoje právne závery. Rovnako ani zamietnutím návrhu na prerušenie konania do rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 1Cob/158/2018 súd neaproboval nezákonný stav, ako sa nedôvodne domnievali žalobcovia. Odvolanie žalobcov voči I. výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 1Cob/158/2018 zamietol, považuje odvolací súd za nedôvodné, nakoľko medzičasom Krajský súd v Bratislave v danej veci rozhodol rozsudkom č.k. 1Cob/158/2018-293 zo dňa 13.06.2019, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/264/2014-200 zo dňa 09.05.2018. V dôsledku uvedenej skutočnosti nie je v súčasnosti prerušenie tohto konania do rozhodnutia odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1Cob/158/2018 možné. 25. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 26. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/122/2018-80 zo dňa 11. júna 2019 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 28. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).