KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava2. 12. 2020plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/185/2019 z 2. 12. 2020

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. decembra 2020, sp. zn. 4Cob/185/2019, ECLI:SK:KSBA:2020:1418204591.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/185/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204591
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1418204591.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu v 1. rade: H. H., J..
XX.XX.XXXX, X. XXX, XXX XX X., žalobcu v 2. rade: M. K., J.. XX.XX.XXXX, I. X. XXX, XXX XX I. X.,
obaja zastúpení: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, 811 04 Bratislava,
IČO: 35 960 728, proti žalovanému: HOMEBYT s.r.o., Saratovská 26/A, 841 02 Bratislava, IČO: 35 795
182, zastúpený: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, IČO: 47
248 301, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 12Cb/122/2018-80 zo dňa 11. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 12Cb/122/2018-80 zo dňa 11. júna
2019 p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom návrh na prerušenie konania zamietol. II.
výrokom žalobu zamietol. III. výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorej súd rozhodne osobitným rozhodnutím.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou zo dňa 27.09.2018 sa žalobcovia domáhali, aby súd vyhlásil
uznesenie valného zhromaždenia žalovaného prijaté dňa 03.07.2018 na základe bodu č. 4 programu,
ktorým bola schválená riadna individuálna účtovná závierka spoločnosti za rok 2017 ako aj súhlas so
zaúčtovaním zisku spoločnosti na účet č. XXX nerozdelený zisk minulých rokov za neplatné. Žalobu
odôvodnili tým, že obdržali pozvánku na zasadnutie riadneho valného zhromaždenia zo dňa 12.06.2018,
kde v bode 4 bolo schválenie riadnej účtovnej závierky za rok 2017. Vzhľadom na to, že sa nemohli
oboznámiť s účtovnými podkladmi a nemohli hlasovať o účtovnej uzávierke mali za to, že došlo k
závažnému porušeniu ich práv podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka. Taktiež hlasovaním a
prijatím uznesenia riadneho valného zhromaždenia zo dňa 03.07.2018 podľa nich došlo k nezákonnej
zmene hlasovacích práv spoločníkov, a preto každé ďalšie hlasovanie bolo nezákonné v dôsledku
preskupovania a presmerovania aktivít ako aj k tlmeniu podnikateľskej činnosti žalovaného v prospech
iných obchodných subjektov a je tak dôvodná obava, že dochádza k porušeniu zákazu konkurencie zo
strany ostatných dvoch spoločníkov.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobcovia v žalobe bližšie
nešpecifikovali ako, resp. čím mali byť obmedzené práva žalobcov ako spoločníkov žalovanej
spoločnosti v zmysle § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka. Napadnuté uznesenie je podľa neho platné a
riadne prijaté potrebnou väčšinou hlasov všetkých spoločníkov, neboli ním obmedzené práva žalobcov
ako spoločníkov. Poukázal na čl. 10 ods. 2 písm. b) a čl. 10 ods. 9 Spoločenskej zmluvy žalovanej
spoločnosti. Zdôraznil, že na rozhodnutie o schválení riadnej účtovnej závierky sa vyžaduje väčšina



hlasov všetkých spoločníkov. Napriek tomu, že došlo v dôsledku uznesenia valného zhromaždenia
žalovaného konaného ešte dňa 05.08.2014 k zmene veľkosti obchodných podielov žalobcov, táto zmena
podľa žalovaného neovplyvnila hlasovacie pomery medzi jednotlivými spoločníkmi do tej miery, že by
sa tým zmenilo postavenie žalobcov v rámci spoločnosti natoľko, že by mali pred zmenou pomerov
možnosť ovplyvniť rozhodnutie o schválení účtovnej závierky žalovaného. Vyjadril názor, že žalobcovia
nemali právny dôvod na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia z dôvodu, že nie je v rozpore
so zákonom, spoločenskou zmluvou a bolo prijaté potrebnou väčšinou hlasov spoločníkov žalovaného.
Žalobcovia podľa neho v žalobe neuviedli žiadny opodstatnený argument, na základe ktorého by bolo
možné sa domnievať, že uznesenie je neplatné a nepredložili ani uznesenie, určenia neplatnosti ktorého
sa domáhajú, pričom tvrdenie, že by žalobcovia žiadali žalovaného o jeho predloženie taktiež žiadnym
spôsobom v podanej žalobe nepreukázali. Dodal, že pocit žalobcov, že účtovná závierka žalovaného
za rok 2017 nekorešponduje s reálnym hospodárskym výsledkom žalovanej spoločnosti za rok 2017
nemôže byť dôvodom na určenie neplatnosti napadnutého uznesenia, ktorým bola závierka schválená.
Žalobcovia popreli tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení. Zastávali názor, že nezákonnou zmenou
pomeru hlasovacích práv jednotlivých spoločníkov v neprospech žalobcov je ďalšie hlasovanie v zmysle
takto zmenených pomerov hlasovacích práv nezákonné a neprípustné, čo potvrdil aj Okresný súd
Bratislava IV rozsudkom sp. zn. 10Cb/264/2014 zo dňa 09.05.2018. Trvali na tom, že akékoľvek prijaté
uznesenie valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti, vrátane uznesení ktorými valné zhromaždenie
schvaľuje riadnu individuálnu účtovnú závierku spoločnosti za ostatné roky 2013, 2014, 2015, 2016, a rok
2017, ktoré je predmetom tohto konania, sú neplatné tak, ako ich napadli podanými žalobami o určenie
ich neplatnosti zo dňa 29.10.2014, 30.11.2015, 17.10.2016, 18.09.2017, spojené do jedného konania
uznesením Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 10Cb/264/2014-138 zo dňa 23.10.2017 a žalobou, ktorá
je predmetom tohto konania. S poukazom na § 141 ods. 2, § 56a, § 256 Obchodného zákonníka uviedli,
že konanie ostatných dvoch väčšinových spoločníkov žalovaného nepožíva ochranu a ich konaním
došlo k zneužitiu práv spoločníkov, ktorí majú väčšinu hlasovacích práv u žalovaného a z tohto dôvodu
sú jednotlivé uznesenia všetky neplatné. Vzhľadom na prebiehajúce odvolacie súdne konanie voči
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10Cb/264/2014 zo dňa 09.05.2018 pred Krajským súdom
v Bratislave sp. zn. 1Cob/158/2018, ktoré má podľa žalobcov význam pre rozhodnutie v tejto veci a
zásadu hospodárnosti konania, žalobcovia žiadali, aby súd v zmysle § 164 CSP prerušil konanie do
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 1Cob/158/2018.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 03.07.2018 bolo konané valné
zhromaždenie spoločnosti žalovaného, ktoré bolo riadne zvolané a bolo prijaté rozhodnutie vo forme
uznesenia na základe bodu č. 4 programu, ktorým valné zhromaždenie schválilo riadnu individuálnu
účtovnú závierku spoločnosti za rok 2017, nakoľko vyjadruje vo všetkých vyznačených súvislostiach
verný obraz o finančnej situácii spoločnosti a výsledku jej hospodárenia za rok 2017 a ktorým zároveň
súhlasilo so zaúčtovaním zisku spoločnosti na účet č. XXX, nerozdelený zisk z minulých rokov.
Toto rozhodnutie bolo prijaté a odsúhlasené dvoma spoločníkmi žalovaného, O.. Z. s počtom hlasov
10.225 od 12.09.2014 a M.. O. s počtom hlasov 10.225 od 12.09.2014, k pomerom ich vkladov, ktoré
predstavovali väčšinu hlasov na prijatie uznesenia, ktoré žalobcovia napadli žalobou o neplatnosť tohto
rozhodnutia z dôvodu, že sa nemohli oboznámiť s účtovnými dokladmi a nemohli hlasovať a malo dôjsť k
závažnému porušeniu ich práv ako i z dôvodu, že na valnom zhromaždení spoločnosti dňa 03.07.2018,
došlo k nezákonnej zmene hlasovacích práv spoločníkov, a preto ďalšie hlasovanie bolo nezákonné a
v neprospech ostatných dvoch spoločníkov, ktorými boli žalobcovia.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 125 ods. 1 písm. b), § 127 ods. 1, 2 zákona č.
513/1991 Zb. obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 185, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, preto ju zamietol, najmä s poukazom na skutočnosť, že
valné zhromaždenie konané dňa 03.07.2018 bolo zvolané v súlade so zákonom a nebolo preukázané
porušenie práv ostatných dvoch spoločníkov neprítomných na konaní valného zhromaždenia dňa
03.07.2018 z dôvodu, že tieto boli riadne predvolané, avšak na jeho konaní sa nezúčastnili. V prípade
hlasovacích práv prítomných spoločníkov, ktoré rozhodnutie valného zhromaždenia konaného dňa
03.07.2018 prijali, súd dospel k záveru, že ich pomer hlasovacích práv, ktorým prijali rozhodnutie
na základe bodu 4. programu o schválení riadnej účtovnej uzávierky za rok 2017 a súhlase so
zaúčtovaním zisku spoločnosti na účet č. XXX nerozdelený zisk minulých rokov, bol schválený aspoň
polovicou všetkých hlasov spoločníkov, ktoré tak bolo uznášaniaschopné a preto prijaté rozhodnutie je
platné a v súlade so zákonom. Žalobcovia podľa súdu nepreukázali, že došlo k závažnému porušeniu
zákona, spoločenskej zmluvy, stanov, ktoré by obmedzilo ich práva, keď sa nemohli oboznámiť s
účtovnými dokladmi, pričom túto skutočnosť len tvrdili ale nepreukázali. Naopak, na konaní valného



zhromaždenia spoločnosti dňa 03.07.2018 sa nezúčastnili i napriek tomu, že boli riadne a včas
predvolaní a prijatie tohto uznesenia o schválení riadnej účtovnej uzávierky za rok 2017 a súhlasu
so zaúčtovaním zisku spoločnosti na účet č. XXX, ako nerozdelený zisk, nebolo podľa názoru súdu v
rozpore s dobrými mravmi. Konštatoval, že žalobcovia nepreukázali také porušenie konkrétnych práv
garantovaných spoločenskou zmluvou, ktoré rozhodnutím väčšinových hlasov spoločníkov na úkor
žalobcov ako spoločníkov s menšinovými hlasmi, boli zbavení. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov
týkajúcim sa zmeny hlasovacích práv, ku ktorým došlo na základe valného zhromaždenia spoločnosti
prijatého dňa 05.08.2014, ktorým sa rozhodlo o zvýšení základného imania spoločnosti žalovaného
z pôvodných 10.000 eur na 22.200 eur, prevzatím záväzkov na nový vklad do základného imania
spoločnosti spoločníkov O.. Z. vo výške 6.100 eur a M.. O. vo výške 6.100 eur, ktoré tak predchádzalo
konaniu valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 03.07.2018. Uviedol, že je pravdou, že rozhodnutie
v časti neplatnosti o zvýšení základného imania spoločnosti bolo konajúcim súdom vyhlásené za
neplatné, toto rozhodnutie však nenadobudlo dosiaľ právoplatnosť. Za podstatné považoval, že i v
prípade vyhlásenia nezákonnosti rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 05.08.2014
bolo zrejmé, že spoločníci žalovaného O.. Z. mala počet hlasov 4.125 a M.. O. X.XXX, pričom žalobcovia
mali každý po 875. Z uvedeného podľa súdu vyplýva jednoznačne záver, že spoločníci spoločnosti O.. Z.
a M.. O., mali väčší počet hlasovacích práv ako žalobcovia, nedošlo tak k zásadnej zmene hlasovacích
pomerov v spoločnosti a valné zhromaždenie konané dňa 03.07.2018 bolo prijaté potrebnou väčšinou
hlasov spoločníkov spoločnosti v súlade so zákonom. Návrh žalobcov v 1. a 2. rade na prerušenie
konania ako nedôvodný zamietol, nakoľko ani rozhodnutie prvostupňového súdu 10Cb/264/2014 zo dňa
09.05.2018 v pozitívnom zmysle pre žalobcov by nemalo žiaden zásadný vplyv na pomer hlasovacích
práv v spoločnosti v prípade rozhodovania o schválení riadnej účtovnej závierky spoločnosti a rozdelení
zisku spoločnosti za rok 2017, ktoré sa konalo dňa 03.07.2018. Žalovanému priznal voči žalobcom v 1.
a 2. rade nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Svoje podanie
odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods.
1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Uviedol, že dňa 05.08.2014 sa konalo v sídle spoločnosti HOMEBYT, s.r.o. valné zhromaždenie
spoločnosti, ktorému v zmysle bodu 2 predsedala konateľka spoločnosti O. Z.. Predmetom rokovania
valného zhromaždenia, označeným ako bod 3 rokovania bolo schválenie riadnej účtovnej závierky za
rok 2013, pretože podľa predsedu valného zhromaždenia predstavuje verný obraz o finančnej situácii
spoločnosti. Nakoľko žalobcovia mali pochybnosti o výpovednej hodnote, pravdivosti a úplnosti účtovnej
závierky za rok 2013, na uvedenom valnom zhromaždení hlasovali proti jej prijatiu, pretože mali dôvodné
podozrenie, že hospodárska a účtovná evidencia spoločnosti je dlhodobo skresľovaná a vedená v
rozpore s príslušnými účtovnými a daňovými zákonmi. Uviedli, že žalovaná spoločnosť konajúca
prostredníctvom jej konateľky dlhodobo porušuje práva žalobcov odopretím nahliadnutia do kompletných
účtovných dokladov spoločnosti, čím u žalobcov iba zvyšuje mieru presvedčenia, že spoločnosť, resp. jej
konateľ úmyselne koná na škodu žalobcov. Z dôvodu odmietavého prístupu konateľky spoločnosti, ktorá
opakovane a vedome porušuje práva žalobcov, títo nemali reálnu možnosť verifikovať svoje podozrenia
o nesprávnosti účtovnej závierky vyhotovením znaleckého posudku a tak sa s návrhom na vykonanie
tohto dôkazu obrátili s dôverou na príslušný súd. Zdôraznili nezákonnosť zmeny pomeru hlasovacích
práv jednotlivých spoločníkov v neprospech žalobcov (spoločníkov K.. H. a K.. K.) a mali za to, že
ďalšie hlasovanie v zmysle takto zmenených pomerov hlasovacích práv je nezákonné a neprípustné,
schválením účtovnej závierky za rok 2013 s údajmi a hospodárskym výsledkom nezodpovedajúcim
realite sú poškodené oprávnené záujmy a práva žalobcov. Ďalej dali do pozornosti valné zhromaždenia
spoločnosti žalovaného konané dňa 30.09.2015, ktorého predmetom bolo schválenie riadnej účtovnej
závierky za rok 2014, valné zhromaždenia spoločnosti žalovaného konané dňa 30.09.2016, ktorého
predmetom bolo schválenie riadnej účtovnej závierky za rok 2015 a valné zhromaždenia spoločnosti
žalovaného konané dňa 20.06.2017, ktorého predmetom bolo schválenie riadnej účtovnej závierky
za rok 2016. Valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného konaného dňa 03.07.2018, predmetom
ktorého schválenie riadnej účtovnej závierky za rok 2017, sa žalobcovia nezúčastnili a ich právny
zástupca zaslal dňa 29.06.2018 právnemu zástupcovi žalovaného Stanovisko k pozvánke na zasadnutie
riadneho valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 29.06.2018, v ktorom sú zhrnuté dôvody neúčasti na
predmetnou valnom zhromaždení. Žalobcovia podotkli, že nemali možnosť oboznámiť sa s účtovnými



podkladmi, a teda nemohli hlasovať, nakoľko nemali žiadny obraz o účtovnej závierke. Namietali, že
hlasovaním a prijatím uznesení podľa riadneho valného zhromaždenia zo dňa 29.10.2014 došlo k
nezákonnej zmene hlasovacích práv spoločníkov a v tomto dôsledku akékoľvek ďalšie hlasovanie má
zároveň za následok nezákonnosť takéhoto ďalšieho hlasovania, pričom takýmto hlasovaním je aj
hlasovanie o bodoch programu riadneho valného zhromaždenia zo dňa 03.07.2018. Dodali, že žalovaný
napriek viacerým výzvam do dnešného dňa nezaslal žalobcom zápisnicu z valného zhromaždenia
konaného dňa 03.07.2018 a v danej veci zároveň prebieha konanie s rovnakým predmetom pod sp. zn.
10Cb/264/2014 a konanie o splnenie povinnosti sprístupniť všetky informácie o žalovanej spoločnosti
a všetky doklady žalovanej spoločnosti žalobcom pod sp. zn. 25C/21/2018. S poukazom na uvedené,
namietali nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci konajúcim súdom. Mali
za to, že všetky dotknuté uznesenia o schválení účtovnej závierky sú neplatné tak, ako ich žalobcovia
napadli podanými žalobami (spojené do jedného konania uznesením Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 10Cb/264/2014-138 zo dňa 23.10.2017) a podanou žalobou o určenie neplatnosti, ktorá je
predmetom tohto konania. Nestotožnili sa s konštatovaním súdu v odseku 8. a 9. rozsudku, ktorým
súd podľa nich prejudikoval výsledok hlasovania a konštatoval, resp. aproboval nezákonnú zmenu
hlasovacích práv žalobcov - spoločníkov a konanie žalovanej spoločnosti voči žalobcom spočívajúce
v nesprístupnení dokumentov spoločnosti a zjavne účelovému, resp. šikanóznemu postupu pri plnení
povinností žalovanej spoločnosti voči žalobcom ako spoločníkom podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, napr. § 122 ods. 2 OBZ. S poukazom na § 141 ods. 2, § 56a, § 256 OBZ uviedli, že konanie
ostatných dvoch väčšinových spoločníkov žalovaného nepožíva ochranu a ich konaním došlo k zneužitiu
práv spoločníkov, ktorí majú väčšinu hlasovacích práv v žalovanej spoločnosti a z tohto dôvodu sú
jednotlivé uznesenia všetky neplatné. Nesúhlasili s tým, že súd zamietol návrh žalobcov na prerušenie
konania. S ohľadom na uvedené žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 21.08.2019. Napadnutý
rozsudok považoval za vecne správny a dôvodný. S poukazom na § 131 ods. 1, 2 OBZ konštatoval,
že žalobcovia v žalobe síce uviedli, že bolo zistené závažné porušenie práv žalobcov, čím je naplnený
dôvod podľa § 131 ods. 2 OBZ, bližšie však nešpecifikovali ako, resp. čím mali byť obmedzené ich práva
ako spoločníkov žalovanej spoločnosti. Žalobou napadnuté uznesenie valného zhromaždenia žalovanej
spoločnosti zo dňa 03.07.2018 považoval za platné a riadne prijaté potrebnou väčšinou hlasov všetkých
spoločníkov a ak by aj bolo neplatné (čo vylúčil) zastával názor, že nakoľko ide o uznesenie, ktorým bola
schválená riadna účtovná závierka spoločnosti, právo žalobcov ako spoločníkov by nemohli byť takýmto
druhom uznesenia žiadnym spôsobom obmedzené. Poukázal na čl. 10 ods. 2 písm. b) Spoločenskej
zmluvy žalovanej spoločnosti a zdôraznil, že na rozhodnutie o schválení riadnej účtovnej závierky sa
vyžaduje väčšina hlasov všetkých spoločníkov. Napriek tomu, že došlo v dôsledku uznesenia valného
zhromaždenia žalovaného konaného ešte dňa 05.08.2014 k zmene veľkosti obchodných podielov
žalobcov, táto zmena podľa žalovaného neovplyvnila hlasovacie pomery medzi jednotlivými spoločníkmi
do tej miery, že by sa tým zmenilo postavenie žalobcov v rámci spoločnosti natoľko, že by mali pred
zmenou pomerov možnosť ovplyvniť rozhodnutie o schválení účtovnej závierky žalovaného. Vyjadril
názor, že žalobcovia nemali právny dôvod na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia z dôvodu,
že nie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou a bolo prijaté potrebnou väčšinou hlasov
spoločníkov žalovaného. Žalobcovia podľa neho v žalobe neuviedli žiadny opodstatnený argument,
na základe ktorého by bolo možné sa vôbec domnievať, že uznesenie je neplatné a nepredložili ani
len uznesenie, určenia neplatnosti ktorého sa domáhajú, pričom tvrdenie, že by žalobcovia žiadali
žalovaného o jeho predloženie taktiež žiadnym spôsobom v podanej žalobe nepreukázali. Dodal, že
pocit žalobcov, že účtovná závierka žalovaného za rok 2017 nekorešponduje s reálnym hospodárskym
výsledkom žalovanej spoločnosti za rok 2017 nemôže byť dôvodom na určenie neplatnosti napadnutého
uznesenia, ktorým bola závierka schválená. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu



v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 12Cb/122/2018-80 zo dňa 11.
júna 2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

6. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

7. Podľa § 125 ods. 1 písm. b) OBZ, valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom
spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej
individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení alebo úhrade strát.

8. Podľa § 127 ods. 1 OBZ, valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomný spoločníci, ktorý
majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

9. Podľa § 127 ods. 2 OBZ, počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu
k výške základného imania spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov.

10. Podľa § 131 ods. 1 OBZ, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty,
vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so
stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného
zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od
prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa,
keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

11. Podľa § 131 ods. 2 OBZ, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného
zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva
spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/122/2018-80 zo dňa 11. júna 2019, pretože vykazuje známky
vecnej správnosti. V odvolaní žalobcovia neargumentujú žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by
mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom
iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného
rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

15. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti uznesenia
valného zhromaždenia žalovaného prijatého dňa 03.07.2018 na základe bodu č. 4 programu, ktorým
bola schválená riadna individuálna účtovná závierka spoločnosti za rok 2017 ako aj súhlas so
zaúčtovaním zisku spoločnosti na účet č. 428 nerozdelený zisk minulých rokov. Súd prvej inštancie
dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, preto ju zamietol a žalovanému priznal voči žalobcom nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zároveň súd zamietol ako nedôvodný návrh žalobcov
na prerušenie konania do rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 1Cob/158/2018.
Žalobcovia v 1. a 2. rade s takýmto právnym záverom konajúceho súdu nesúhlasili a odvolaním napadli
rozsudok č.k. 12Cb/122/2018-80 zo dňa 11. júna 2019 v celom rozsahu, pričom namietali, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v



takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a taktiež namietali nesprávne skutkové
zistenia i nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

16. Ustanovenie § 131 Obchodného zákonníka je jedným z najdôležitejších prostriedkov právnej ochrany
proti rozhodnutiam valného zhromaždenia, ktoré sú v rozpore so zákonom, so spoločenskou zmluvou
alebo stanovami. Tento rozpor sa môže týkať jednak formálnych nedostatkov pri postupe a spôsobe
zvolávania valného zhromaždenia (napr. ak na valné zhromaždenie neboli pozvaní všetci spoločníci
alebo nebola dodržaná lehota určená zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami na zvolanie
valného zhromaždenia, z označenia v pozvánke nevyplýva či ide o riadne alebo mimoriadne valné
zhromaždenie) a na druhej strane môže ísť aj o obsahový rozpor uznesenia so zákonom, spoločenskou
zmluvou alebo stanovami (napr. ak valné zhromaždenie prijalo uznesenie jednoduchou väčšinou
hlasov prítomných spoločníkov, hoci zákon alebo spoločenská zmluva vyžadovali dvojtretinovú väčšinu
hlasov všetkých spoločníkov). Obchodný zákonník v týchto prípadoch umožňuje, aby sa oprávnená
osoba obrátila na súd so žalobou o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Odsek 1
daného ustanovenia taxatívne vymedzuje okruh osôb oprávnených podať žalobu na určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia. Ustanovenie odseku 1 upravujúce trojmesačnú lehotu na podanie
návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je kogentným ustanovením. Márnym
uplynutím tejto lehoty právo zaniká. Súd z úradnej povinnosti skúma dodržanie tejto lehoty a v prípade
oneskoreného podania žaloby bude návrh súdom zamietnutý. Lehota na uplatnenie práva na určenie
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je určená dvojakým spôsobom. V prípade riadneho
zvolania valného zhromaždenia upravuje zákon objektívnu trojmesačnú lehotu, ktorá začína plynúť
od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. Ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané (napr.
spoločníkovi nebola odoslaná pozvánka na valné zhromaždenie), trojmesačná lehota plynie odo dňa
kedy sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť. (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník.
Komentár. 5. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 1691)

17. V prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia
žalovanej spoločnosti prijatého dňa 03.07.2018 na základe bodu č. 4 programu, ktorým bola schválená
riadna individuálna účtovná závierka spoločnosti za rok 2017 ako aj súhlas so zaúčtovaním zisku
spoločnosti na účet č. XXX nerozdelený zisk minulých rokov, ako spoločníci žalovaného, nie ako
konatelia žalovaného. Podľa ustanovenia § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd môže na návrh
spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej
zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Z
citovaných ustanovení teda vyplýva, že dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia
možno len v prípade, keď napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou
alebo so stanovami. V prípade, že návrh na vyslovenie neplatnosti podáva spoločník, súd môže
určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie podľa § 131 ods. 1 Obchodného
zákonníka mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Odvolací súd v
tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obo 112/01, ZSP 15/2002,
podľa ktorého „Na návrh oprávnenej osoby súd určí neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, ak
je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Medzi porušením zákona a
napadnutým uznesením valného zhromaždenia musí byť vecná súvislosť.“ Podľa rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4 Obo 122/01, ZSP 21/2003 „Súd môže na návrh spoločníka spoločnosti s ručením
obmedzeným určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak ním namietané porušenie
zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť jeho právo spoločníka.“

18. Odvolací súd uvádza, že žaloba o určenie neplatnosti predmetného uznesenia valného
zhromaždenia žalovaného bola zo strany žalobcov podaná včas, v lehote troch mesiacov od prijatia
napadnutého uznesenia valného zhromaždenia. Dňa 03.07.2018 bolo konané valné zhromaždenie
spoločnosti žalovaného, ktoré bolo riadne zvolané a bolo prijaté rozhodnutie vo forme uznesenia na
základe bodu č. 4 programu, ktorým valné zhromaždenie schválilo riadnu individuálnu účtovnú závierku
spoločnosti za rok 2017 a ktorým zároveň súhlasilo so zaúčtovaním zisku spoločnosti na účet č. XXX,
nerozdelený zisk z minulých rokov. Toto rozhodnutie bolo prijaté a odsúhlasené dvoma spoločníkmi
žalovaného O.. Z. s počtom hlasov 10.225 od 12.09.2014 a M.. O. s počtom hlasov 10.225 od 12.09.2014
k pomerom ich vkladov, ktoré predstavovali väčšinu hlasov na prijatie uznesenia. Odvolací súd sa
stotožnil s právnym názorom konajúceho súdu, že valné zhromaždenie konané dňa 03.07.2018 bolo
zvolané v súlade so zákonom a nebolo preukázané porušenie práv ostatných dvoch spoločníkov
neprítomných na konaní valného zhromaždenia dňa 03.07.2018 z dôvodu, že títo boli riadne predvolaní,



na jeho konaní sa však nezúčastnili. Pomer hlasovacích práv prítomných spoločníkov, ktorým prijali
rozhodnutie na základe bodu 4. programu o schválení riadnej účtovnej uzávierky za rok 2017 a súhlase
so zaúčtovaním zisku spoločnosti na účet č. 428 nerozdelený zisk minulých rokov, bol schválený aspoň
polovicou všetkých hlasov spoločníkov, ktoré tak bolo uznášaniaschopné, a preto prijaté rozhodnutie
je platné a v súlade so zákonom. Konajúci súd správne poukázal na to, že spoločníci žalovaného
O.. Z. a M.. O. mali väčší počet hlasovacích práv ako žalobcovia, nedošlo tak k zásadnej zmene
hlasovacích pomerov v spoločnosti a valné zhromaždenie konané dňa 03.07.2018 bolo prijaté potrebnou
väčšinou hlasov spoločníkov žalovanej spoločnosti v súlade so zákonom. Odvolací súd zároveň zhodne
so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobcovia nepreukázali, že došlo k závažnému porušeniu
zákona, spoločenskej zmluvy, stanov, ktoré by obmedzilo ich práva, keď sa nemohli oboznámiť s
účtovnými dokladmi, pričom túto skutočnosť len tvrdili ale nepreukázali. Žalobcovia nepreukázali také
porušenie konkrétnych práv garantovaných spoločenskou zmluvou, ktorých rozhodnutím väčšinových
hlasov spoločníkov na úkor žalobcov ako spoločníkov s menšinovými hlasmi, boli zbavení.

19. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že v odvolaní žalobcovia len opätovne namietajú neplatnosť
predmetného uznesenia z dôvodu, že sa nemohli oboznámiť s účtovnými dokladmi a nemohli hlasovať
a malo dôjsť k závažnému porušeniu ich práv ako i z dôvodu, že došlo k nezákonnej zmene
hlasovacích práv spoločníkov, a preto ďalšie hlasovanie bolo nezákonné a v neprospech ostatných
dvoch spoločníkov, ktorými boli žalobcovia. S touto argumentáciou žalobcov sa už v odôvodnení
napadnutého rozsudku dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd
pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej
strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).

20. Odvolací súd podporne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/158/2018-293
zo dňa 13.06.2019. Týmto rozhodnutím Krajský súd v Bratislave potvrdil rozsudok Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 10Cb/264/2014-200 zo dňa 09.05.2018, ktorým súd prvej inštancie, v konaní
medzi totožnými sporovými stranami, určil uznesenie valného zhromaždenia žalovaného, prijaté dňa
05.08.2014 na základe bodu č. 4 programu, ktorým valné zhromaždenie rozhodlo o zvýšení základného
imania spoločnosti z pôvodných 10.000 eur na 22.200 eur prevzatím záväzkov na nový vklad do
základného imania spoločnosti spoločníčky O. Z. vo výške 6.100 eur a prevzatím záväzkov na nový
vklad do základného imania spoločnosti spoločníčky M. O. vo výške 6.100 eur, za neplatné (výrok
I.). Súd prvej inštancie určil uznesenie valného zhromaždenia žalovaného, prijaté dňa 05.08.2014 na
základe bodu č. 7 programu, ktorým valné zhromaždenie vyslovilo súhlas so zmenou spoločenskej
zmluvy spoločnosti, ktorá spoločenská zmluva tvorila prílohu k zápisnici z valného zhromaždenia, za
neplatné (výrok II.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.), t.j. v časti určenia neplatnosti uznesení,
ktorými boli schválené riadne účtovné závierky na valných zhromaždeniach žalovaného konaných v
dňoch 30.09.2015, 30.09.2016 a 20.06.2017.

21. Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí č.k. 1Cob/158/2018-293 zo dňa 13.06.2019 označil za
nešpecifikované a nepreukázané pochybnosti žalobcov o pravdivosti a úplnosti účtovnej závierky a
vedení hospodárskej a účtovnej evidencie žalovaného skreslene a v rozpore s príslušnými účtovnými
a daňovými zákonmi a zároveň pripomenul, že všeobecný súd rozhodujúci súkromnoprávne spory,
či iné súkromnoprávne veci, nie je orgánom štátnej moci povolaným rozhodovať o náležitom plnení
povinností účtovnej jednotky v súvislosti s rozsahom, spôsobom a preukázateľnosťou vedenia
účtovníctva, vyplývajúcich zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov
či ďalších predpisov na úseku daní a účtovníctva, a preto neurčité poukazovanie na porušovanie
povinností žalovaného pri vedení účtovníctva bez ďalšieho nemohlo v konaní pred všeobecným
súdom predstavovať dôvod pre určenie neplatnosti napadnutých uznesení valného zhromaždenia
žalovaného. Zároveň konštatoval, že v konaní pred súdom prvej inštancie, obdobne ako ani v odvolacom
konaní, neboli jednoznačne preukázané, ale ani vyvrátené tvrdenia žalobcov o tom, že im neboli
predložené všetky požadované dokumenty spoločnosti. K tomu podotkol, že tieto tvrdenia bez ďalšieho
nepredstavovali v prejednávanej veci dostatočný podklad pre nepochybné určenie rozporu uznesení
valného zhromaždenia, ktorými boli schválené účtovné závierky žalovaného, s konkrétnym ustanovením
zákona či spoločenskej zmluvy žalovaného tak, ako to pre určenie neplatnosti uznesení valného
zhromaždenia vyžaduje § 131 Obchodného zákonníka. Uvedené platí obdobne aj pre toto konanie.



22. V rozhodnutí č.k. 1Cob/158/2018-293 zo dňa 13.06.2019 Krajský súd v Bratislave ďalej
konštatoval, že nemôže obstáť argumentácia žalobcov, podľa ktorých platnosť uznesení valného
zhromaždenia, ktorými boli schválené účtovné závierky, bola vylúčená aj z dôvodu nezákonnej zmeny
pomeru hlasovacích práv jednotlivých spoločníkov v neprospech žalobcov, keďže hlasovanie valného
zhromaždenia v zmysle takto zmenených pomerov hlasovacích práv bolo nezákonné a neprípustné. K
tejto argumentácii odvolací súd uviedol, že z dikcie § 125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka v
spojení s § 127 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že valné zhromaždenie žalovaného rozhoduje
o schvaľovaní riadnej individuálnej účtovnej závierky prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov,
ak zákon alebo spoločenská zmluva nevyžaduje inak. V spoločenskej zmluve žalovaného nebol
výkon hlasovacieho práva spoločníkov na valnom zhromaždení upravený odlišným spôsobom, a
preto sa pre prijatie napadnutých uznesení vyžadovala väčšina hlasov spoločníkov žalovaného. V
súvislosti s hlasovaním o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2013
dospel k záveru, že nedošlo k nezákonnej zmene pomeru hlasov, ako to namietali žalobcovia v
podanom odvolaní, predmetné uznesenie bolo prijaté prostou väčšinou hlasov spoločníkov tak, ako to
vyžaduje zákon a príslušné ustanovenia spoločenskej zmluvy žalovaného, a preto tvrdenia žalobcov o
nezákonnosti a neprípustnosti rozhodovania v dôsledku nezákonnej zmeny pomerov hlasov vo vzťahu
k uzneseniu valného zhromaždenia č. 3, ktorým bola schválená účtovná závierka žalovaného za rok
2013, neboli dôvodné. Obdobný záver prijal aj vo vzťahu k ďalším napadnutým uzneseniam, ktorými boli
schválené účtovné závierky žalovaného za obdobie rokov 2014, 2015 a 2016. Poukázal na to, že na
rokovaniach valného zhromaždenia konaných dňa 30.09.2015, 30.09.2016 a 20.06.2017, na ktorých boli
schvaľované riadne individuálne účtovné závierky žalovaného, boli prítomní spoločníci, ktorí mali aspoň
polovicu všetkých hlasov, teda bola splnená podmienka uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia.
Z predložených zápisníc zo zasadnutí valného zhromaždenia vyplývalo, že za schválenie účtovných
závierok hlasovali spoločníci O. Z. a M. O., ktoré mali viac ako polovicu všetkých hlasov spoločníkov
žalovaného (ako vyplývalo aj zo spoločenskej zmluvy zo dňa 10.04.2014). Uviedol, že spoločníci O.
Z. a M. O. nepochybne boli väčšinovými spoločníkmi žalovaného už v čase pred prijatím neplatného
uznesenia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania žalovaného zo sumy 10.000 eur na
sumu 22.200 eur. S prihliadnutím na zákonnú úpravu hlasovania spoločníkov na valnom zhromaždení
konštatoval, že aj pri neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorým sa malo zvýšiť základné
imanie žalovaného a zmeniť pomer hlasovacích práv jednotlivých spoločníkov, spoločníkom O. Z. a M. O.
prináležalo postavenie väčšinových spoločníkov žalovaného, a preto uznesenia valného zhromaždenia,
ktorých schválenie vyžadovalo súhlas prostej väčšiny spoločníkov žalovaného, akými boli aj uznesenia
valného zhromaždenia, ktorými boli schválené účtovné závierky za obdobie rokov 2014, 2015 a 2016,
a s ktorými vyslovili súhlas väčšinoví spoločníci O. Z. a M. O., boli pokiaľ išlo o rozdelenie hlasovacích
práv a dosiahnutie potrebného počtu hlasov prítomných spoločníkov pre schválenie uznesenia valného
zhromaždenia, platne prijaté. K rovnakému právnemu záveru dospel odvolací súd aj v prejednávanej
veci vo vzťahu k uzneseniu valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti, prijatému dňa 03.07.2018 na
základe bodu č. 4 programu, ktorým valné zhromaždenie schválilo riadnu individuálnu účtovnú závierku
spoločnosti za rok 2017, nakoľko vyjadruje verný obraz o finančnej situácii spoločnosti a výsledku jej
hospodárenia za rok 2017 a ktorým zároveň súhlasilo so zaúčtovaním zisku spoločnosti na účet č. XXX,
nerozdelený zisk minulých rokov.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia v konaní nedefinovali a
nepreukázali konkrétne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné považovať napadnuté uznesenie
valného zhromaždenia žalovaného za neplatné, či už z dôvodu formálnych pochybení žalovaného v
súvislosti s postupom pri zvolávaní alebo vedení valného zhromaždenia, či pre obsahové nedostatky
uznesenia, ktoré by mali spočívať v jeho rozpore so zákonom, stanovami, či príslušnými ustanoveniami
spoločenskej zmluvy. Žalobcovia tiež nepreukázali, že prijatím napadnutého uznesenia valného
zhromaždenia došlo k obmedzeniu ich práv ako spoločníkov žalovaného tak, ako to vyžaduje
ustanovenie § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že
neboli splnené predpoklady v zmysle ustanovenia § 131 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka na určenie
neplatnosti napadnutého uznesenia valného zhromaždenia.

24. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcov, že súd prejudikoval výsledok hlasovania
a aproboval nezákonnú zmenu hlasovacích práv žalobcov a konanie žalovaného spočívajúce v
nesprístupnení dokumentov spoločnosti a účelovému, resp. šikanóznemu postupu pri plnení povinností
žalovanej spoločnosti voči žalobcom ako jej spoločníkom. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej
inštancie vychádzal z ustanovení právnych predpisov, na ktorých založil svoje právne závery. Rovnako



ani zamietnutím návrhu na prerušenie konania do rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci
sp. zn. 1Cob/158/2018 súd neaproboval nezákonný stav, ako sa nedôvodne domnievali žalobcovia.
Odvolanie žalobcov voči I. výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd návrh na prerušenie konania do
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 1Cob/158/2018 zamietol, považuje odvolací
súd za nedôvodné, nakoľko medzičasom Krajský súd v Bratislave v danej veci rozhodol rozsudkom č.k.
1Cob/158/2018-293 zo dňa 13.06.2019, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k.
10Cb/264/2014-200 zo dňa 09.05.2018. V dôsledku uvedenej skutočnosti nie je v súčasnosti prerušenie
tohto konania do rozhodnutia odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1Cob/158/2018 možné.

25. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

26. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k.
12Cb/122/2018-80 zo dňa 11. júna 2019 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 12Cb/122/2018

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)