Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoZm/13/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515212217 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1515212217.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava proti žalovanej: Lucia Blašková, IČO: 45 260 435, s miestom Pažiť 205/0, 951 35 Veľké Zálužie, o zaplatenie 13.795,10 eur s príslušenstvom a odmenou 45,98 eur zo zmenky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/570/2015-124 zo dňa 22.01.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/570/2015-124 zo dňa 22.01.2018 o d m i e t a . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že I. žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 8 735,03 EUR, spolu so 6% ročným úrokom: - zo zmenkovej sumy 8 827,10 EUR od 10.05.2015 do 25.05.2015, - zo zmenkovej sumy 8 735,03 EUR od 26.05.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 29,42 EUR, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania z nárokov priznaných pod bodom I. v celom rozsahu. III. Súd priznáva žalovanej v späťvzatej časti žaloby nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,22%. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy 13 795,10 EUR spolu so 6 % úrokom z nej od 10.05.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 45,98 EUR a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 27.03.2014 v Nitre a v deň splatnosti dňa 09.05.2015 zmenkovú sumu 13 795,10 EUR nezaplatila. K žalobe žalobca pripojil prvopis zmenky. Podaním doručeným súdu dňa 20.07.2016 žalobca vzal svoju žalobu v časti zmenkovej sumy 5 060,07 EUR so 6 % ročným úrokom od 7.4.2015 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny 16,56 EUR späť. Zároveň predložil súdu Zmluvu o revolvingovom úvere č. 190078-24040 zo dňa 27.03.2014 uzatvorenú medzi žalobcom a žalovanou, Splátkový kalendár ku Zmluve o revolvingovom úvere č. 190078-24040, Žiadosť o úver a Výpis zo živnostenského registra žalovanej.Podaním zo dňa 18.10.2016 žalovaná v rozsiahlom vyjadrení k veci uviedla, že uzavrela so žalobcom zmluvný vzťah, a to revolvingový úver na IČO a zmenkovú listinu. Uviedla, že požičané peniaze nepoužila na podnikania a považuje sa v tomto vzťahu za spotrebiteľku. Uviedla, že v čase podpísania zmenky žalovanou, v zmenke nebola uvedená suma. Uviedla, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a nekalými obchodnými praktikami. K svojmu podaniu predložila „Odpoveď na žiadosť“ zo dňa 23.9.2016 z Ministerstva spravodlivosti SR, odbor ochrany spotrebiteľa. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je Zmluva o revolvingovom úvere č. 190078-24040, ktorú žalobca v postavení veriteľa uzavrel dňa 27.03.2014 so žalovanou ako dlžníkom. Žalovaná tvrdila, že zmluvu uzavrela ako spotrebiteľka a ide teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ak by sa preukázalo, že zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľská, bolo by v zmysle čl. III. § 3a zmenkového zákona treba považovať zmenkový prejav za neplatný, nakoľko zákon č. 129/2010 Z. z. počnúc od 1.1.2011 vylučoval v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru možnosť splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou (§ 17 ods. 3). Žalobca predložil súdu zmluvu o revolvingovom úvere č. 190078-24040 zo dňa 27.03.2014, okrem toho splátkový kalendár k zmluve a žiadosť žalovanej z 26.3.2014 o úver. Poukázal na obsah zmluvy o revolvingovom úvere, v záhlaví ktorej je žalovaná označená ako podnikateľský subjekt (menom, sídlom, rodným číslom, identifikačným číslom a údajmi o registri živnostníkov, v ktorom je zapísaná), s tým, že podpísaním zmluvy žalovaná potvrdila, že úver v dohodnutej výške 9 936,- EUR jej poskytol na výkon podnikateľskej činnosti. Argumentoval aj žiadosťou žalovanej z 26.3.2014 o poskytnutie úveru, v ktorej ho ako podnikateľka požiadala o investičný úver. Predloženou kartou klienta preukazoval, že žalovaná mala so žalobcom uzatvorených viacero zmluvných vzťahov s časovým odstupom, v dvoch prípadoch žiadala žalobcu aj o poskytnutie spotrebiteľských úverov, pričom týmto žiadostiam nebolo zo strany žalobcu vyhovené, nakoľko žalovaná nespĺňala podmienky na poskytnutie spotrebiteľského úveru. 4. Súd prvej inštancie citoval ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) podľa ktroého, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 5. Skutočnosť, že je žalovaná v zmluve o revolvingovom úvere označená ako podnikateľka, ešte sama osebe nevylučuje možnosť, aby v tomto zmluvnom vzťahu mala postavenie spotrebiteľa. Stať sa tak mohlo v prípade, ak by bol úver určený pre jej osobnú potrebu, prípadne pre potrebu príslušníkov jej domácnosti. Ochrany ako spotrebiteľka by sa však mohla domáhať jedine vtedy, ak by žalobca zo všetkých okolností vedel alebo musel vedieť, že skutočným účelom úveru je osobná potreba žalovanej. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20.1.2005 č. C-464/01, podľa ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, treba brať do úvahy, či sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely. 6. Po vyhodnotení dôkazov vykonaných na objasnenie otázky, či je možné zmluvu o revolvingovom úvere považovať za spotrebiteľskú a žalovanú za spotrebiteľku v zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, dospel súd k záveru, že v tomto prípade žalobca nemal dôvod pochybovať, že poskytuje úver žalovanej ako podnikateľke na podnikateľské účely. Žalovaná ničím nepreukázala, že žalobcu žiadala o poskytnutie spotrebiteľského úveru, naopak, v žiadosti o úver deklarovala, že mieni úver použiť na podnikanie a aj podpisom zmluvy potvrdila, že peňažné prostriedky sú určené na výkon jej podnikateľskej činnosti. Predloženou kartou klienta mal súd preukázané, že žalovaná žiadala o dve úverové linky na podnikateľské účely a dve žiadosti o spotrebiteľský úver, ktoré jej žalobca neschválil. 7. Veriteľ je v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch povinný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; do úvahy berie najmä dobu, na ktorú sa úver poskytuje, výšku úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel úveru. Z vyjadrenia žalovanej vyplynulo, že pracuje ako opatrovateľka, čo nepovažuje za výkon podnikania, pričom z toho vyplýva, že získaný úver nemohol byť použitý na podnikanie a zároveň uviedla, že peniaze nepoužila na podnikanie. Ak za týchto podmienok, len preto, aby peňažné prostriedky získala, požiadala žalobcu o poskytnutie úveru na podnikateľské účely, nemôže sa dodatočne domáhať ochrany ako spotrebiteľka. Ochrany ako spotrebiteľka by sa nemohla domáhať ani v prípade, ak by peniaze použila na iný účel, než v žiadosti a v zmluve deklarovala (ktorá skutočnosť však v konaní preukázaná nebola), lebo ani takáto skutočnosť by nepostačovala na to, aby sa dodatočne zmluva mohla považovať za zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Zmenkový prejav žalovanej nie je preto neplatný ani v zmysle čl. III. § 3a zmenkového zákona a nakoľko zaviazanosť žalovanej zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 8. Z údajov uvedených na prvopise zmenky mal súd prvej inštancie za to, že žalovaná zmenka po formálnoprávnej stránke vykazuje všetky podstatné náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka pre svoju platnosť obsahovať. Dohoda o zabezpečení úveru blankozmenkou a oprávnenie veriteľa blankozmenku vyplniť a použiť, je obsiahnutá v bodoch 5.2. až 5.4. zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa bodu 5.4. písm. b) zmluvy mal žalobca právo v blankozmenke vyplniť zmenkovú sumu zahrnujúcu ale neprekračujúcu všetky svoje pohľadávky zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 12 zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky. Žalovaná udelila žalobcovi oprávnenie zahrnúť do zmenkovej sumy celé príslušenstvo a zmluvné pokuty. V tomto prípade zmenkou nebol zabezpečený spotrebiteľský úver, preto mal žalobca právo blankozmenku vyplniť v tom rozsahu, v ktorom mu žalovaná oprávnenie udelila. Žalobca uviedol, že pri vyplňovaní zmenky postupoval v súlade s bodmi 5.2. a 5.3. zmluvy o revolvingovom úvere. Do blankozmenky doplnil sumu zodpovedajúcu nesplatenej časti úveru a zmluvným sankciám. Žalovaná sa v zmluve zaviazala splácať úver v dohodnutej výške 9 936,- EUR po dobu 48 mesiacov v pravidelných mesačných splátkach vo výške 207,- EUR. Ku dňu vyplnenia zaplatila 2 194,57 EUR, neuhradený ostal zvyšok úveru 7 741,43 EUR. Zvyšnú časť zmenkovej sumy tvoria zmluvné pokuty, ktoré vyúčtoval podľa článku 12.1 a 12.4 zmluvy za omeškanie s úhradou splátok a iných peňažných záväzkov. 9. Podaním doručeným súdu dňa 20.07.2016 žalobca vzal svoju žalobu v časti zmenkovej sumy 5 060,07 EUR so 6 % ročným úrokom od 7.4.2015 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny 16,56 EUR späť. Zároveň predložil súdu Zmluvu o revolvingovom úvere č. 190078-24040 zo dňa 27.03.2014 uzatvorenú medzi žalobcom a žalovanou, Splátkový kalendár ku Zmluve o revolvingovom úvere č. 190078-24040, Žiadosť o úver a Výpis zo živnostenského registra žalovanej. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. 10. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmenkový záväzok je záväzkom nesporným. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná nemala povinnosť tento nesporný záväzok splniť. Preto súd zaviazal žalovanú na žalované plnenie v znení jej čiastočného späťvzatia. 11. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej z nárokov priznaných pod bodom I. v celom rozsahu. Zároveň súd priznal žalovanej v späťvzatej časti žaloby nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,53 %, nakoľko v tejto časti bola úspešná. 12. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná oneskorene obsiahle odvolanie, v ktorom namietala, že rozsudok jej nebol doručený zákonným spôsobom a zákonný sudca jej počas pojednávania upieral právo na spravodlivý proces. Uviedla, že žiadnu zmenku nevystavila, a podpis na predloženej zmenke spochybňuje. Má za to, že sa stala obeťou nekalej úžerníckej spoločnosti. Vytýkala súdu, že tak dôležitú otázku a námietky žalovanej a dôkazy o predmete zmluvy a to sumy úveru, ktorú žalobca poskytol žalovanej ignoroval. Súd sa s námietkami tak dôležitými pre spravodlivé rozhodnutie vo vecí nevyporiadal. Poukázala na skutočnosť, že je až neuveriteľné, že žalovaná za poskytnutie úveru vo výške 3 000 EUR, ktoré jej žalovaný zaslal na účet a bol jej pripísaný dňa 1.4.2014 mala zaplatiť v ten istý deň astronomickú zmluvnú odmenu 6 636 EUR. Má za to, že v rozhodovaní súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd sa nevysporiadal s každou námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom ide o arbitrárne rozhodnutie. Uviedla, že poprela skutkové vyjadrenia žalobcu v celom rozsahu a uviedla vlastné skutkové tvrdenia, pričom tieto nie sú zohľadnené v napadnutom rozsudku. Má za to, že jej nikdy nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.182,40 eur z požičanej sumy 3.000,- eur. Neuzavrela takú dohodu so žalobcom. Žiadala, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej povinnosti. Uviedla, že pri spotrebiteľskom záväzku z ktorého plynie titul vystavenia predmetnej zmenky neplatí všeobecná teória o abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti ( Rozsudok NS SR sp. zn. 10bdoB43/2006 a NS SR sp. zn. 4Obo161/2007). V odvolaní sa zamerala na citáciu judikatúry z oblasti spotrebiteľského práva. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť, pretože bolo podané oneskorene. 14. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, na súde proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 15. Podľa § 106 ods. 1 C.s.p. písm.a) ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. 16. Podľa § 111 ods. 3 C.s.p. ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 17. Podľa § 386 písm. a) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo žalovanej riadne doručované poštou do vlastných rúk, pričom zásielka sa vrátila súdu dňa 11.01.2019 ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Podľa údajov na doručenke (č.l. 138 spisu) dňa 14.12.2018 bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie, dňa 17.12.2018 bolo vykonané opakované doučenie a toho istého dňa bola zásielka uložená na pošte. Súd prvej inštancie preto vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku. Z úradného záznamu súdu prvej inštancie zo dňa 26.02.2019 vyplýva, že dňa 26.02. 2019 volala do kancelárie žalovaná (t.č. XXXX XXX XXX) s tým, že jej prišlo Uznesenie na zaplatenie trov, avšak nedisponuje Rozsudkom. Bola jej poskytnutá informácia, že jej bol zasielaný a obálka sa vrátila s tým, že zásielka bola neprevzatá v odbernej lehote a súčasne bola informovaná o tom, že rozsudok už nadobudol právoplatnosť. Požiadala o opätovné zaslanie rozsudku. Rozsudok jej bol zaslaný poštou dňa 26.02.2019 spolu s vyznačenou doložkou právoplatnosti. Žalovaná prevzala rozsudok s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 04.03.2019 a 15.03.2019 podala odvolanie. 19. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že deň 11.01.2019, kedy bola písomnosť (rozsudok) vrátená súdu, sa považuje podľa citovaného ustanovenia § 111 ods. 3 C.s.p. za deň doručenia písomnosti, aj keď sa žalovaná o tom nedozvedela. Dňa 12.01.2019 (deň po dni, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty) začala žalovanej plynúť zákonná 15 dňová lehota na podanie opravného prostriedku, ktorá uplynula dňa 27.01.2019. Ak teda podala žalovaná odvolanie až 15.03.2019, urobila tak po zákonom stanovenej lehote. Doručenie rozsudku s vyznačenou právoplatnosťou nemožno považovať za riadne doručenie rozsudku, keďže riadne doručenie bolo vykonané dňa 11.01.2019. Pre posúdenie riadneho doručenia bolo rozhodujúce, že súd zaslal rozsudok na adresu trvalého bydliska žalovanej, čo žalovaná ani nespochybnila a žalovaná si zásielku v odbernej lehote neprevzala. 20. Odvolací súd preto odvolanie žalovanej proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. a) C.s.p. ako oneskorene podané odmietol. Keďže odvolanie bolo odmietnuté z procesných dôvodov, odvolací súd samotné odvolacie dôvody neposudzoval. 21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 22. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).