Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoZm/23/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515221895 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1515221895.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 35 730 978, zastúpeného Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 107 proti žalovaným: 1/ I. X., rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt obec X. O., okres I., štátny občan W., 2/ G. Š., rodená X., rodné číslo: XXXXXX/XXXX, trvalý pobyt B. K. B.Z. XX, štátny občan W., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s. r. o., Lehotského 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 757 276 o zaplatenie istiny 1.002,97 eura s príslušenstvom a odmenou zo zmenky o odvolaní žalovanej 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/1149/2015-97 zo dňa 16.8.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/1149/2015-97 zo dňa 16.8.2019 v napadnutej časti výroku II. p o t v r d z u j e . Súd n e p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. nepriznal žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania, a to s poukazom na ustanovenia § 470 ods. 1, § 471 ods. 2, § 144, § 146 ods. 1 veta druhá, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 3.11.2015 žalobca žiadal, aby súd zmenkovým platobným rozkazom žalovaných zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 1.002,97 eura spolu s úrokom 6% ročne od 13.10.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 3,34 eura a na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie do 23.12.2015 o žalobe nerozhodol a keďže týmto dňom bolo zo zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok vypustené ustanovenie § 175, nebolo už možné o zmenkovom nároku žalobcu rozhodnúť v skrátenom konaní formou zmenkového platobného rozkazu. Písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie elektronicky dňa 15.1.2018, žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu zaplatenia dlžnej sumy zo strany žalovanej 2/. Keďže žalovaná 2/ uhradila v zmysle dohody so žalobcom sumu vo výške 1.170,47 eura pozostávajúcu z istiny a náhrady trov právneho zastúpenia, trovy konania už žalobca nepožadoval s tým, že požiadal o vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku. Keďže žalobca vzal žalobu späť celkom, a to skôr než sa začalo pojednávanie, súd prvej inštancie v súlade s dispozičným prejavom žalobcu podľa § 144 a § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobca vzal žalobu späť z dôvodu mimosúdneho urovnania sporu. V takom prípade by mal nárok na náhradu trov konania žalobca, keďže si ich však neuplatnil, súd prvej inštancie mu tento nárok nepriznal. 3. Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu výroku II., t.j. v rozsahu výroku o nároku na náhradu trov konania a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súd žalovanej 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, alebo aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie žalovaná 2/ odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná 2/ v odvolaní uviedla, že zaplatila bankovým prevodom žalobcovi dňa 3.1.2018 žalobcom sporne požadovanú (od žalovaného v 1. rade) sumu vo výške 1.170,47 eura a dňa 12.1.2018 e-mailom zaslal zamestnanec žalobcu žalovanej 2/ informáciu, že žalobca obdržal na svoj bankový účet sumu 1.170,47 eura a všetky záväzky zo zmluvy č. 59905177 považuje žalobca za vysporiadané. Žalobca sa sám zaviazal zobrať žalobu vo veci samej v celom rozsahu späť v priebehu januára 2018. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca a žalovaná 2/ nikdy neuzatvorili žiadnu dohodu o mimosúdnom urovnaní sporu a ani žiadny zmier, ako to mylne uvádza v bode 8 odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie. Podľa názoru žalovanej 2/ súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, pretože zastavenie konania zavinil žalobca, keď zobral svoju žalobu späť v celom rozsahu a preto v zmysle § 256 ods. 1 CSP mal súd prvej inštancie priznať náhradu trov konania protistrane - žalovanej 2/. Žalovaná 2/ si uplatnila vo svojich písomných vyjadreniach v predmetnom súdnom konaní náhradu trov konania vo výške 100%, na čo konajúci súd prvej inštancie vôbec neprihliadal pri svojom konaní a rozhodnutí vo veci samej. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej 2/ nevyjadril, pričom rovnopis odvolania bol právnemu zástupcovi žalobcu súdom prvej inštancie doručený dňa 24.9.2019. 5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP v spojení s § 470 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je v časti napadnutého výroku II. vecne správne. 6. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že ku späťvzatiu žaloby v celom rozsahu došlo zo strany žalobcu písomným podaním jeho právneho zástupcu doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.1.2018 elektronicky s autorizáciou podľa osobitného predpisu, a to z dôvodu zaplatenia dlžnej sumy žalovanou 2/, pričom úhradu žalobcom požadovanej sumy vo výške 1.170,47 eura žalovanou 2/ žalobcovi dňa 3.1.2018 bankovým prevodom potvrdila aj žalovaná 2/ v písomnom podaní právneho zástupcu žalovanej 2/ doručenom súdu prvej inštancie dňa 13.3.2018 elektronicky s autorizáciou podľa osobitného predpisu. Ku späťvzatiu žaloby došlo zo strany žalobcu pred začatím predbežného prejednania sporu a pred začatím pojednávania. V písomnom podaní zo dňa 14.8.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaná 2/ uhradila v zmysle dohody so žalobcom sumu vo výške 1.170,47 eura pozostávajúcu z istiny vo výške 1.002,97 eura a náhrady trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd) vo výške 167,50 eura s tým, že ostatné príslušenstvo (zmenková odmena, úrok) boli žalovaným žalobcom odpustené. 7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 8. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s obsahom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a s obsahom odvolania žalovanej 2/ odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu jeho výroku II., keď sa dostatočným, vecne i právne správnym spôsobom vysporiadal s otázkou procesného zavinenia za zastavenie konania v danom prípade a v tejto súvislosti prihliadol na dôvod späťvzatia žaloby, ktorým bolo uhradenie dlžnej istiny spolu s trovami právneho zastúpenia žalovanou 2/ po podaní predmetného návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu (žaloby) na súd. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu odvolaním dotknutého výroku II. odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pri zastavení konania v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je zavinenie zastavenia konania potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva, pričom pojem „procesné zavinenie“ je nevyhnutné vykladať komplexne. Odvolací súd v žiadnom prípade nemôže prisvedčiť argumentácii žalovanej 2/ v odvolaní, podľa ktorej by samotné späťvzatie žaloby malo zakladať zodpovednosť žalobcu za procesné zavinenie zastavenia konania, nakoľko späťvzatie žaloby je dispozičným úkonom, ktorý môže v konaní urobiť výlučne žalobca a súd v takom prípade pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania musí prihliadať na dôvod späťvzatia žaloby a na jeho základe potom ustáliť záver o zodpovednosti niektorej zo strán sporu za procesné zavinenie zastavenia konania. Pojem „zavinenie“ je potrebné posudzovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Za stranu sporu, ktorá zavinila zastavenie konania, je potrebné považovať aj žalovaného, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby. V danom prípade dôvod späťvzatia žaloby, t.j. úhrada uplatňovanej istiny spolu s časťou trov právneho zastúpenia žalovanou 2/, t.j. procesnou stranou žalovaných a následné odpustenie ostatného príslušenstva žalobcom vyplýva nesporne zo spisu a z toho dôvodu súd prvej inštancie správne ustálil svoj záver o nároku na náhradu trov konania obsiahnutý v odvolaním napadnutom výroku II. predmetného uznesenia súdu prvej inštancie. 11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozsahu odvolaním dotknutého výroku II. vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil. 12. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 14. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalobca, v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však žalobcovi v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, keďže v rámci odvolacieho konania nevznikla žalobcovi žiadna poplatková povinnosť a ani nevykonal žiaden úkon prostredníctvom svojho právneho zástupcu, súd žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d), e) CSP).