Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/73/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611209516 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1611209516.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcov: X/ W.. T. Š., P.., N.. XX.XX.XXXX, A. W. Š. Č.. XXX, X/ F.. F. Š., P.., N.. XX.X.XXXX, A. W. Š. Č.. XXX, obaja zast. advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, ul. Podjavorinskej 7, Bratislava proti žalovanej: M. G., N.. XX.XX.XXXX, A. A. Č.. XX, A., zast. Adriana Sojková-ADVOKAT DCA s.r.o., Námestie Matice slovenskej č. 4262/23, Dubnica nad Váhom, IČO: 47 253 142, o určenie vlastníctva a iné, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č. k. 5C/173/2011-260 zo dňa 6.10.2016 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá p o t v r d z u j e . II. Vo výroku o trovách konania sa napadnutý rozsudok m e n í tak, že žalovanej sa priznáva voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. III. Žalovanej sa priznáva voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia (po zmene žalobného petitu pripustenej na pojednávaní 6.10.2016, č.l. 228) domáhali voči žalovanej: a) určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1 dielu č. 1 o výmere 21m2 (pôvodne vedený ako súčasť pozemku s W.. Č.. E.-K. XXXX/X - D. W. P. N. o výmere 281m2) a dielu č. 2 o výmere 7m2 (pôvodne vedený ako súčasť pozemku s W.. Č.. E.-K. XXXX/X - D. o výmere 701m2), ktoré oba diely budú ďalej vedené v katastri nehnuteľností ako súčasť pozemku s W..Č.. E.-K. XXXX - D. Y. M. 406m2, vedeného na R. Č.. XXX pre k.ú. W. Š. a dielu č. 4 o výmere 28m2 (pôvodne vedený ako súčasť pozemku W.. Č.. E.-K. XXXX/X - D. o výmere 701 m2), ktorý bude a to všetko podľa GP vyhotoviteľa Geodet Myjava s.r.o. č.:XX/XXXX, ktorý autorizačne overil dňa 08.09.2009 J.. W. W. a úradne overila dňa 10.09.2009 pod číslom XXXX/XX Správa katastra V., b) uloženia povinnosti odstrániť na vlastné náklady z pozemku W.. Č.. E.-K. XXXX/X - D. W. P. N. o výmere 498 m2 (ako bol identifikovaný podľa GP vyhotoviteľa Geodet Myjava s.r.o. č.:XX/XXXX, ktorý autorizačne overil dňa 08.09.2009 J.. W. W. a úradne overila dňa 10.09.2009 pod číslom XXXX/XX Správa katastra V.) jej vodovodnú prípojku definovanú ako úsek vodovodného potrubia od rozbočenia potrubia smerujúceho k domu B.. Č.. XXX až po hranicu pozemku a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že plne procesne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobcovia kúpili na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 21.03.1990, zaregistrovanej rozhodnutím bývalého ŠN A. - M. zo dňa 03.04.1990 pod č. k. RI 656/90 nehnuteľnosti pozemok W.. Č.. XXXX/X D.. W. Y. M. XXX V. P. W.. Č.. XXXX Y. W. Y. M. XXXmX, K..Ú.. W.Ý. Š. P. B. T. F. B.. Č.. XXX N. B. na W.. Č.. XXXX/X od Q. S. a Z. S.. Sporná parcela Č.. XXXX/X bola prvý krát zameraná geometrickým plánom č. XXX- XXX-XXXX/XX (čl. 55), pričom bolo zistené, že jej výmera je 586 m2. Podľa tohto geometrického plánu je zakreslené oplotenie medzi pozemkami par. Č.. XXXX/X P. W.. XXXX/X tak, že oplotenie je v predĺžení pravej bočnej steny rodinného domu B.. Č.. XXX z pohľadu od ulice. Znalec Ing. Roman Wágner vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedol, že tento geometrický plán bol urobený bez „zadefinovania novovytvorených bodov ich súradnicami“ a tiež konštatoval, že vo vytyčovacom náčrte č. 240-241-064-99 boli vytýčené body zadefinované v miestnom súradnicovom systéme. Z výsluchu Q. S. súd prvej inštancie zistil, že pri predaji nehnuteľností upozornil žalobcov, že plot, tak ako je postavený, nie je totožný so skutočnou hranicou predávaných pozemkov a susedného pozemku (akt. vo vlastníctve žalovanej), že správna hranica medzi pozemkami je posunutá oproti plotu, tak ako bol v prírode postavený, aj keď nevedel presne uviesť rozsah posunu. Svedok objasnil, že susedné pozemky pôvodne patrili jeho svokrovcom a s ohľadom na tento blízky príbuzenský vzťah mali susediace nehnuteľnosti vybudovanú iba jednu vodomernú šachtu. Svedok vypovedal, že medzi pozemkami bol postavený plot so zabudovanou bránkou, ktorú bežne obe rodiny používali. Svedok tiež uviedol, že jeho manželka so sestrou predávali rodinný dom po úmrtí svokrovcov (manželov L.), pričom záujemcov o kúpu upozornili, že pozemok nie je úplne v poriadku a upozornili ich aj na to, že časť ich pozemku je aj za domom. Noví vlastníci (právni predchodcovia žalovanej) si potom nechali sami zamerať pozemok. Žalobcovia postavili na hranici pozemkov súčasný plot, čím znemožnili novým vlastníkom susedných pozemkov užívať ich v celom rozsahu. K predmetu sporu svedok S. tiež uviedol, že pozemky, ku ktorým žiadajú žalobcovia určiť svoje vlastníctvo nikdy neboli súčasťou ich rodinného vlastníctva, čo môžu potvrdiť aj ďalší príbuzní. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že noví vlastníci pozemkov W.. Č.. XXXX/X P. W.. Č.. XXXX/X V. A. T. P. Q. A. T. požiadali Okresný úrad v V. o určenie priebehu hraníc medzi pozemkami W.. Č.. XXXX/X P. XXXX/X zapísaných na R. Č.. XXX P. W.. Č.. XXXX/X P. na R. Č.. XXX a o zistenie výmery uvedených pozemkov. Na základe žiadosti V. A. T. P. Q. A. T. (právni predchodcovia žalovanej) vo veci určenia hraníc pozemkov Okresný úrad V., katastrálny odbor v rozhodnutí č. H-7/99 zo dňa 08.10.1999 skonštatoval, že výmery pozemkov W.. Č.. XXXX/X, XXXX/X P. W.. Č.. XXXX/X sú správne a že táto hranica pozemkov je na katastrálnej mape č. ZS XX-19-13 vyznačená podľa geometrického plánu č. XX-XX/XXXX-XXX-XX. Z geometrického plánu Č.. XX/XXXX súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobcovia zasahujú do vlastníctva žalovanej v rozsahu 21 m2, čo je diel 1 tohto geometrického plánu a v rozsahu 7 m2, čo je diel 2 geometrického plánu, pričom táto časť pozemku bola pôvodne súčasťou W. Č.. XXXX/X a ďalej zasahujú v rozsahu 28 m2, pričom táto časť pozemku bola súčasťou pozemku W. Č.. XXXX/X. Z vykonaného súdnoznaleckého dokazovania ďalej skutkovo vyplynulo, že žalobcovia užívajú z pozemkov vo vlastníctve žalovanej spolu výmeru 56 m2 (viď znalecký posudok znalca Ing. Wagnera Č.. XX/XXXX). Z rozhodnutia Okresného úradu V. č. H-7/99 zo dňa 08.10.1999 a Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.02.2000 súd zistil, že Okresný úrad v Malackách, katastrálny odbor, sa na základe žiadosti V. A. T. P. Q. A. T. zaoberal otázkou hranice medzi pozemkami W. Č.. XXXX/X, XXXX/X a rozhodol tak, že táto je vyznačená podľa geometrického plánu Č.. XX-XX/XXXX-XXX-XX na katastrálnej mape č. ZS XX-19-13. Vtedajší vlastníci pozemkov W.. Č.. XXXX/X P. XXXX/X žiadali oplotenie pozemkov dať do stavu podľa vytyčovacieho náčrtu č. XXX-XXX-XXX-XX, čo je iný stav ako nehnuteľnosti žalobcovia a žalovaná užívajú. 3/ Z takto zisteného skutkového stavu, odkazujúc na § 3 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods.1, 2, § 134 ods. 1, 2, 3, 4, § 135c ods. 1, 2, 3 Obč. zák., § 67c a § 18 písm. a/, b/, c/, d/ zákona č. 162/1995 Z.z. súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Pokiaľ ide o nárok týkajúci sa určenia vlastníckeho práva k spornej parcele súd prvej inštancie skonštatoval, že v danom prípade na strane žalobcov absentujú dve zo zákonných podmienok vydržania a to oprávnenosť držby a uplynutie zákonom určenej vydržacej doby. Žalobcovia svoju nehnuteľnosť kúpili, a teda nadobudli ju zákonným spôsobom. Ich nehnuteľnosti v čase kúpy však geometricky zamerané neboli. Kúpnu zmluvu s kupujúcimi uzatvorili žalobcovia dňa 21.03.1990. Zmluva bola registrovaná bývalým ŠN A.-M. dňa 03.04.1990, od kedy nastali účinky nadobudnutia vlastníctva. Žalobcovia vstúpili aj do držby časti pozemku, ktorý nebol predmetom kúpy a predaja. Neskôr sa zistilo, že sa jedná o zásah do vlastníctva na úkor vlastníkov susednej nehnuteľnosti v rozsahu 56 m2. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania - výsluch svedka S. a z geometrických plánov za preukázané, že žalobcovia od začiatku, od momentu jednania o kúpe vedeli, že nehnuteľnosť tak ako ju kupujú, nie je ohraničená v správnych hraniciach. V prípade, ak by aj žalobcovia neboli „dostatočne zrozumiteľne“ oboznámení s tým, že nehnuteľnosť kúpili vo väčšom rozsahu ako im to prináleží, dozvedeli sa o tejto skutočnosti z oficiálnych úradných dokladov a to priamo z katastra nehnuteľností, keď im bolo oznámené, že hranica medzi spornými nehnuteľnosťami je vyznačená podľa GP č. XX-XX/XXXX-XXX-XX na katastrálnej mape č. ZS XX-19-13. V tomto smere bolo žalobcom doručené rozhodnutie Okresného úradu M. V., katastrálny odbor č. H-7/99 zo dňa 08.10.1999. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že argumentácia žalobcov o tom, že pozemok pri kúpe nemal žiadne právne vady nepreukazuje, ako prebiehala skutočná hranica medzi pozemkami. Doklady, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú slúžili na účely prevodu sporných nehnuteľnosti, avšak ich súčasťou nebola informácia ohľadom zameraní hranice medzi pozemkami. Priebeh hranice medzi pozemkami bol zistený geometrickým plánom vyhotoviteľa GEODET Myjava s.r.o., Č.. XX/XXXX a znaleckým dokazovaním nariadeným súdom. Z obidvoch týchto dôkazov súd prvej inštancie zistil, že stavba plotu sa nachádza na časti pozemku, ktorú vlastní žalovaná. Z vykonaného dokazovania mal tak súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia od začiatku nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam neboli dobromyseľní v tom, že im patrí vlastnícke právo k pozemkom v rozsahu 1020 m2. Žalobcovia neboli dobromyseľní pri držbe spornej časti pozemku, keďže boli predávajúcim pri predaji upozornení na nesprávny priebeh hranice pozemkov. Žalobcovia, aj keď spochybňujú skutočnosť, že pri kúpe im žiadnym kvalifikovaným spôsobom nebolo oznámené, že preberajú do vlastníctva väčšiu výmeru ako v skutočnosti kúpili, o tejto skutočnosti sa kvalifikovaným spôsobom dozvedeli najneskôr na jeseň v roku 1999, z ktorého dôvodu nebolo splnené ani časové obdobie 10 ročnej nepretržitej oprávnenej držby. Z uvedených dôvodov žalobcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k spornej časti nehnuteľnosti. 4/ Pokiaľ išlo o žalobný návrh v časti týkajúcej sa odstránenie vodovodnej prípojky definovanej ako úsek vodovodného potrubia od rozbočenia potrubia smerujúceho k domu B.. Č.. XXX až po hranicu pozemku, súd prvej inštancie, právne odkazujúc na § 135c Obč. zák., uviedol, že v prípade vodovodnej prípojky sa jedná o drobnú stavbu, ktorá plní doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, ide o povolenú stavbu, keďže pôvodní vlastníci rodinných domov B.. Č.. XXX P. XXX boli rodičia a dcéra s manželom, postavenú v prospech oboch pôvodných vlastníkov, keďže slúžila a slúži na dodávku vody. Dodal, že v súčasnosti sú vlastnícke vzťahy medzi účastníkmi nedoriešené pre prebiehajúci súdny spor, a za toho stavu žalobkyňa nemá možnosť zriadiť si samostatnú prípojku, v čom videl dôvod, pre ktorý by bolo s poukazom na § 3 Obč. zák. nariadenie jej odstránenia nesprávne. Súd prvej inštancie ozrejmil, že odstránenie stavby je výnimočným riešením sankcionujúcim tie najzávažnejšie zásahy, na čo neboli splnené predpoklady. Keďže v prejednávanom prípade ide o zásah do vlastníckeho práva žalobcov minimálny, teda taký, ktorý žalobcov nejako neobmedzuje, postup podľa § 135c ods. 1 Obč. zák. by bol v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie aj v tejto časti žalobu zamietol. 5/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Uviedol, že žalovaná požadovala od žalobcov zaplatenie trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trov právneho zastúpenia. Vo veci boli žalobcovia úspešní v celom rozsahu a vzniklo im preto právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 6/ Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Súdu prvej inštancie vytkli, že vykonal eklektický výber dôkazov v prospech žalovanej pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka S.. Argumentovali tým, že v čl. IV kúpnej zmluvy predávajúci žalobcom uviedli, že ručia za nespornosť a bezbremennosť odpredávaných nehnuteľností, pričom súčasťou prevodu a kúpnej ceny bolo aj oplotenie, v hraniciach ktorého bol pozemok predávajúcim odovzdávaný. Predávajúci odovzdali žalobcom k sporným pozemkom dokumentáciu, a to darovaciu zmluvu na pozemok medzi W.. P. L. a jej dcérou Z. S., v ktorej sa uvádza v bode 4/, že na darovaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne skryté závady a geometrický plán Č.. XXX-XXX-XXX/XX overený Strediskom geodézie A.- zo dňa 17.12.1984, ktorý potvrdzuje, že hranica medzi pozemkami je tak, ako bol plot v teréne aj postavený (č. l. 55); žalobcovia preberali hranice pozemku s plotom, ktorý bol dlhodobo postavený na tom mieste, kde stojí dodnes, išlo teda o pokojný stav. V zmluvách nie je zmienka o spornosti hranice, resp. o tom, že by časť predávaného majetku mala byť v užívaní tretích osôb (žalobcov). V kúpnej zmluve zo dňa 29.9.1997 predávajúci Z. S. P. V. L. v čl. III vyhlásili kupujúcim manželom A., že na predávaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, obmedzenie a nemajú žiadne vady, na ktoré by mali kupujúcu upozorniť. Následne pri predaji nehnuteľnosti manželmi A. žalovanej, títo v čl. IV ods. 5 kúpnej zmluvy zo dňa 11.1.2007 vyhlásili, že ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nie je obmedzené žiadnym zmluvným vzťahom alebo dohodou s treťou osobou, či už v písomnej alebo ústnej, ktorá by mohla akýmkoľvek spôsobom nepriaznivo ovplyvniť vlastnícke právo kupujúceho, pričom kupujúca vyhlásila v čl. III zmluvy, že skutočný stav nehnuteľnosti zodpovedá stavu, v akom ich kupuje. V písomných dokladoch o prevodoch nehnuteľností nie je žiadna zmienka o spornosti hranice, a teda aj tieto doklady vyvracajú tvrdenia svedka S.. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď tohto svedka, žalobcovia majú za to, že svedok zámerne klamal s úmyslom poškodiť ich, pretože sa cítil byť žalobcami poškodený. Svedok totiž sám požiadal žalobcov pri predaji nehnuteľnosti, aby mu dohodnutú kúpnu cenu vyplatili v roku 1990 v nemeckých markách, zakrátko po predaji však došlo ku kurzovému prepadu nemeckej marky, na základe čoho sa svedok S. obrátil na žalobcov a žiadal ich o navýšenie kúpnej ceny o kurzový prepad nemeckej marky, čo žalobcovia odmietli. Svedok S. je odvtedy voči žalobcom negatívne naladený, čo malo vplyv aj na obsah jeho výpovede. Súd prvej inštancie sa však relevantnými námietkami žalobcov voči svedkovi nezaoberal. Žalobcovia ďalej namietali, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy inštitút vydržania a vychádzal z údajov o pozemkoch, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností. Východisková situácia bola taká, že žalobcovia majú postavený plot na pozemku žalovanej a žalovaná má postavenú vodomernú šachtu na pozemku vo vlastníctve žalobcov, pričom obidve tieto stavby (plot aj vodovodnú šachtou) zhotovila rodina L., teda ani žalobcovia, ani žalovaná. Keď žalovaná žiadala odstrániť plot žalobcov zo svojho pozemku, okresný súd v konaní sp. zn. 5C 520/2009 jej návrhu vyhovel, ale keď žiadali žalobcovia súd, aby uložil žalovanej povinnosť odstrániť vodovodné potrubia z ich pozemku, súd prvej inštancie uzavrel, že postup žalobcov podľa § 135c Obč. zák. je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia ďalej svoje odvolanie odôvodnili tým, že na pojednávaní dňa 24.5.2016 navrhli zmenu petitu žaloby, pričom písomné znenie žaloby založili na pojednávaní krátkou cestou do spisu. Súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu na pojednávaní 6.10.2016 avšak podľa bodu 8 rozsudku je vymedzený predmet konania v porovnaní s návrhom na zmenu žaloby užšie (bez určenia vlastníctve k dielu č. 4 o výmere 28 m2) a odlišne (diely č. 1 a 2 mali podľa návrhu žalobcov tvoria súčasť pozemku B. W.. Č.. E.-K. XXXX/X -D. W. P. N. o výmere 498 m2 a nie súčasť pozemku B. W. Č.. E.-K. XXXX - D. Y. M. 406m2). Podľa žalobcov súd prvej inštancie pochybil aj v tom, že za dôkaz považoval aj rozhodnutie Okresného úradu V., katastrálny odbor č. H-7/99 zo dňa 8.10.1999, opomenul však vziať v úvahu, že na základe rozsudku KS v Bratislave sp. zn. 27S 267/99 bolo toto rozhodnutie zrušené z dôvodu, že ho vydal orgán bez právomoci. Súd prvej inštancie tak priznal nulitnému rozhodnutiu vznik právnych následkov. Žalobcovia ďalej namietali, že súd prvej inštancie čerpal podstatné skutkové zistenia z výpovede svedka S., hoci nejde o neutrálneho svedka, ktorý nehovoril pravdu, keď tvrdil, že žalobcov pri predaji domu upozorňoval na to, že hranica medzi pozemkami je nesprávne oplotená. Naviac, z geometrického plánu z roku 1984 je zrejmé, že aj svedok Q. S., resp. jeho zosnulá manželka Z. S. ako vlastníčka pozemku bola v domnienke, že hranica medzi pozemkami je tak, ako je postavený plot, a to najneskôr od roku 1984, kedy sa daný geometrický plán vyhotovoval. Manželia S. geometrický plán z roku 1984 akceptovali, keď jeho nesprávnosť nereklamovali. Súd prvej inštancie tak podľa odvolateľov postavil svoje závery na neúplných skutkových zisteniach založených výhradne na svedeckej výpovedi Q. S. a rozhodnutí Okresného úradu V. č. H-7/99. Žalobcovia ďalej argumentovali tým, že napadnutý rozsudok v časti posúdenia oprávnenosti držby žalobcov vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na rozhodovaciu činnosť NS SR a NS ČR (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 87/2010, uznesenie NS ČR sp. zn. 28Cdo 890/2011, rozsudky NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1848/98 a sp. zn. 22Cdo 1594/2004). Podľa tejto judikatúry vydržanie hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Pokiaľ ide o pomer výmery pozemku prevedeného a pozemku (jeho časti), ku ktorej malo byť vlastnícke právo vydržané, žalobcovia odkázali na rozhodnutia, v ktorých sa presadzuje názor zohľadňujúci výšku tohto pomeru. Žalobcovia v tomto kontexte akcentovali, že sa chopili držby na základe riadnej kúpnej zmluvy zo dňa 21.3.1990, kupovali 964 m2, pričom sa v teréne nevedomky ujali držby 1.020 m2, t. j. o necelých 6% výmery viac, ako bolo uvedené v kúpnej zmluve. Pri prevode nebolo vykonané geodetické zameranie predávaných nehnuteľností, predávajúcimi neboli upozornení na spornosť hraníc pozemkov, pričom akúkoľvek pochybnosť by aj tak rozptýlil oficiálny dokument predložený predávajúcimi, a to geometrický plán z roku 1984. Z uvedeného je zrejmé, že tak žalobcovia, ako aj ich právni predchodcovia boli v skutkovom omyle, že hranica medzi pozemkami ide tak, ako to stanovuje geometrický plán z roku 1984 a plot postavený od nepamäti, pričom žalobcovia takto spornú nehnuteľnosť užívali aj k 1.1.1992. Najneskôr vyhotovením geometrického plánu v roku 1984 bola založená domnienka, že hranice medzi pozemkami sú tak, ako sú zakreslené v tomto geometrickom pláne, a teda od tohto roku začala plynúť dobromyseľná držba hranice právnym predchodcom žalobcov a na jej plynutie v súlade s § 134 ods. 3 Obč. zák. naviazali oprávnenou držbou aj žalobcovia. Vydržacia doba teda uplynula najneskôr uplynutím roku 1994, kedy sa zo žalobcov stali vlastníci spornej nehnuteľnosti. Podľa žalobcov súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj alternatívne uplynutie vydržacej doby žalobcami samotnými. Keďže rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bolo rozhodnuté, že Okresný úrad Malacky nie je orgán s právomocou riešiť spornosť hranice medzi pozemkami, podanie pani V. A. na začatie katastrálneho konania ohľadom určenia hranice s pozemkami žalobcov na Okresný úrad V. zo dňa 6.7.1999 nemalo žiadne právne následky, keď W.. A. už následne ďalšie relevantné konanie neinicioval. Uvedený počin V.. A. teda nemohol mať vplyv na plynutie vydržacej lehoty. 7/ Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh na odstránenie vodovodnej prípojky žalobcovia namietali správnosť skutkového záveru súdu prvej inštancie, že žalovaná nemá možnosť zriadiť si samostatnú vodovodnú prípojku, keď obecné vodovodné potrubie ide popred dom žalobcov aj popred dom žalovanej, pričom si žalovaná za minimálne náklady môže zriadiť samostatné pripojenie na vodu z obecnej cesty na svoj pozemok, čo však z dôvodu vlastnej pohodlnosti nezrealizovala. Ako nepravdivé označili žalobcovia skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že ich vodovodná prípojka žalovanej nejako neobmedzuje. Pokiaľ ide o posúdenie tejto časti uplatneného nároku súdom prvej inštancie žalobcovia namietali, že si súd nesprávne stotožnil stavbu nepovolenú (tzv. čiernu stavbu) so stavbou neoprávnenou, pričom medzi stranami ide o prípad neoprávnenej stavby - stavba vodovodnej prípojky žalovanej sa nachádza na pozemku žalobcov, pričom v tomto kontexte považujú rozsudok v tejto časti za vnútorne rozporný, keď v bode 60 sa uvádza, že ak ide o skutočne neoprávnenú stavbu, nemôže súd žalobu na jej odstránenie zamietnuť, pričom vo výroku súd prvej inštancie žalobcu v tejto časti zamietol. 8/ Žalobcovia tiež namietali vecnú nesprávnosť výroku o trovách konania pre jeho neurčitosť, nakoľko v ňom chýba označenie strany povinnej, pričom z tohto výroku nie je zrejmé, či k náhrade trov sú zaviazaní žalobcovia obaja alebo iba jeden z nich. Na túto otázku nedalo odpoveď ani samotné odôvodnenie napadnutého výroku, pretože v ňom súd prvej inštancie zmätočne uviedol, že v tejto veci boli žalobcovia úspešní v celom rozsahu a vzniklo im právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 9/ Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K odvolacej argumentácii žalobcov, že súd prvej inštancie prihliadol na rozhodnutie Okresného úradu V., katastrálny odbor č. H-7/99 zo dňa 8.10.1999 napriek tomu, že ide o nulitné rozhodnutie žalovaná uviedla, že len samotná skutočnosť, že žalobcovia boli účastníkmi tohto správneho konania, predmetom ktorého bola spornosť hranice medzi susediacimi pozemkami, je preukázaním nedostatku ich dobromyseľnosti v tom, že im pozemok patrí. Žalovaná nesúhlasila ani s argumentáciou žalobcov, že by právni predchodcovia žalobcov boli v akomkoľvek skutkovom omyle ohľadom hranice medzi pozemkami, pretože právny predchodca žalobcov potvrdil, že mal vedomosť o skutočnej hranici pozemkov a logicky a konzistentne vysvetlil aj dôvod a okolnosti, prečo bol v minulosti plot umiestnený na mieste mimo geodetickej hranice pozemkov. Nemožno teda odvodzovať dobromyseľnosť od právneho predchodcu a nadviazať na plynutie jeho vydržacej doby v prípade, ak tento samotný právny predchodca svoju dobromyseľnosť popiera a z obsahu jeho výpovede je zrejmé, že nikdy subjektívne nebol v právnom postavení držiteľa sporného pozemku majúceho pozemok vydržať. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcovi ohľadom odstránenia vodovodnej prípojky má žalovaná a to, že v tejto časti ani nemal byť žalobný petit rozšírený. 10/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie čo do veci samej nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku ohľadom veci samej a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 11/ Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie konštatované nesplnenie zákonných predpokladov na nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej časti pozemkov vydržaním žalobcami, odvolací súd dodáva, že z obsahu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami ako kupujúcimi a Q. S. P. Z. S. ako predávajúcimi zo dňa 21.3.1990 (Štátnym notárstvom A. - M. zaregistrovanú dňa 3.4.1990) vyplýva, že žalobcovia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti W.. Č.. XXXX/X M. M. XXX V. P. W.. Č.. XXXX M. M.V. XXX V.. Žalobcom tak svedčí právny titul na pozemky tak ako boli definované (aj čo do ich výmery) v kúpnej zmluve. Právni predchodcovia žalovanej V. A. P. Q. A. nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.9.1997 Y. Z. S. P. V. L. do vlastníctva pozemok W.. Č.. XXXX/X Y. M. XXX V. a pozemok W.. Č.. XXXX/X Y. M. XXX V. (viď kúpna zmluva na č. l. 209, 210), následne sa žalovaná kúpnou zmluvou zo dňa 11.1.2007 stala vlastníčkou pozemkov W.. Č.. XXXX/X Y. M. XXX V., W.. Č.. XXXX/X Y. M. XXX V., W.. Č.. XXXX/XX Y. M. XXX V. P. W.. Č.. XXXX/XX Y. M. XX V.. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaná alebo jej právni predchodcovia vlastníctva tejto časti pozemku vzdali. Na tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, že rodina L., ktorá pôvodne vlastnila všetky vyššie označené pozemky, si vybudovaním oplatenia (s možnosťou voľného prechodu) stanovila ich užívanie v rozpore so skutočnými hranicami pozemkov, pretože, ako vypovedal svedok Q. S., takto im to vyhovovalo. Do úvahy by pripadal prípadný ospravedlniteľný omyl žalobcov pri držbe susediaceho pozemku, ktorý (podľa rozhodnutí NS ČR sp. zn. 22b Cdo 1838/2010, sp. zn. 22Cdo 1421/2011) nie je vylúčený ani v prípade, že si držiteľ nenechal vytýčiť hranice ním vlastnených pozemkov a nezistil tak, že drží aj časť pozemku, ktorého vlastníkom nie je, avšak len za splnenia ostatných zákonných podmienok vydržania. V tomto kontexte však z pohľadu žalobcov ide o rozlohu 56 m2, t. j. necelých 6% z celkovej výmery pozemkov, z pohľadu žalovanej však ide o závažný zásah, pretože vzdaním sa navrhovanej rozlohy pozemkov by stratila prístup k zadnej časti svojho rodinného domu, čo je výrazné obmedzenie jej užívacieho práva k rodinnému domu. 12/ Ohľadom odvolacej námietky žalobcov, že preukázali dobromyseľnosť, odvolací súd uvádza, že dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec alebo ňou disponuje. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Takýmito okolnosťami sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace o poctivosti nadobúdateľa. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia túto zákonnú podmienku nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním nepreukázali. Skutočnosť, že samotní predávajúci manželia Q. S. P. Z. S. mali vedomosť, že oplotenie pozemkov nie je v súlade so skutočnou hranicou pozemkov, bráni tomu, aby bolo možné započítať ich držbu spornej časti pozemkov do vydržacej doby v prospech žalobcov. Svedok S. totiž v konaní pred súdom prvej inštancie vypovedal, že to bol on (resp. jeho manželka a švagriná), ktorí oznámili novým vlastníkom (manž. A.), že hranice pozemkov tak ako sú oplotené, nie sú v poriadku a upozornili ich, že časť ich pozemku je aj za ich domom (viď výpoveď na č.l. 69). Pokiaľ teda Q. S. P. Q. V.Z. Z. S. mali vedomosť, že oplotenie pozemkov nekorešponduje so skutočnou výmerou, nemohli byť dobromyseľní, že im pozemky o rozlohe 56 m2 za oplatením skutočne patria. Pokiaľ ide o uplynutie 10 ročnej vydržacej doby samotných žalobcov, táto doba by začala plynúť dňom 3.4.1990 a skončila by dňom 3.4.2000. Žalobcovia sa však najneskôr dňa 8.10.1999 dozvedeli prostredníctvom manželov A. o existencii Protokolu o vytýčení hranice pozemku Č.. XXX-XXX-XXX-XX vyhotovenom Geodéziou Bratislava, a.s. (listinný dôkaz na č.l. 105 a nasl.) a teda o skutočnosti, že výmery pozemkov W.. Č.. XXXX/X P. XXXX/X D. na R. Č.. XXX P. W. W.. Č.. XXXX/ X na R. Č.. XXX M. K.. Ú. W. Š. sú správne. Zistili tak s určitosťou ešte počas plynutia vydržacej doby, že užívajú časť pozemkov o rozlohe 56 m2, ktoré im nepatria. V tomto momente tak zanikla ich dobrá viera, pretože sa zoznámili so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že im vec, t. j. pozemky žalovanej o rozlohe 56 m2 po práve patria. Na tomto závere nemení nič ani fakt, že rozhodnutie Okresného úradu M. V. č. H-7/99 zo dňa 8.10.1999 bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave a právni predchodcovia žalovanej nepodali návrh na určenie vlastníckeho práva k spornej časti pozemku. Právni predchodcovia žalovanej totiž nemali dôvod určovaciu žalobu podávať, pretože vlastnícke právo zapísané v katastri nehnuteľnosti vo vzťahu k ich pozemkom W.. Č.. XXXX/X P. XXXX/X A. na R. Č.. XXX pre K.. Ú. W. Š. bolo zapísané správne a v ich prospech. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vlastníctvo totiž zaťažuje toho, kto nie je v evidencii zapísaný ako vlastník (teda žalobcov). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k spornej časti pozemkom vydržaním podľa § 134 Obč. zák., a to pre absenciu splnenia zákonných podmienok oprávnenosti držby (§ 130 Obč. zák.) a uplynutie zákonom stanovej doby oprávnenej držby. 13/ Pokiaľ ide o žalobný návrh v časti uloženia povinnosti žalovanej na vlastné náklady odstrániť z pozemku W.. Č.. E. - K. XXXX/X jej vodovodnú prípojku, odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti tejto časti napadnutého rozsudku dodáva, že bolo povinnosťou žalobcov ohľadom tohto nároku skutkovo tvrdiť a dôkazne preukázať, že ide o stavbu neoprávnenú. V tomto smere však žalobcovia nesplnili ani bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu, čo vyplýva z obsahu ich návrhu na zmenu žaloby na č.l. 155. Podľa § 135c Obč. zák. sa totiž vlastník pozemku môže domáhať odstránenia stavby umiestnenej na jeho pozemku len v prípade, ak ju zriadil ten, kto na to nemal právo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná vodovodná prípojka bola vyhotovená na pozemku žalobcov v minulosti, pričom obe sporové strany svoje nehnuteľnosti za tohto stavu nadobudli do vlastníctva. Prípojka bola nesporne postavená v čase, keď oba susediace pozemky patrili jednej rodine a preto nemožno ustáliť, že išlo o stavbu neoprávnenú. Naviac, zo zápisnice z obhliadky nehnuteľností na č.l. 82 a nasl. vyplýva, že sporná vodovodná prípojka sa nachádza približne v polovici bočnej steny rodinného domu B.. Č.. XXX (ide o rodinný dom žalovanej) vo vzdialenosti 110 cm, pričom okraj poklopu - vstup do vodomernej šachty sa nachádza vo vzdialenosti 90 cm od začiatku základu stavby vodomernej šachty, čo skutočne, vzhľadom na rozlohu pozemkov žalobcov, predstavuje nepatrný zásah do ich vlastníckeho práva. Uvedený záver však neznamená, že žalobcovia nemajú voči žalovanej príslušný satisfakčný nárok, tento však musia uplatniť správne zvoleným rozsudočným petitom. 14/ K odvolacej námietku žalobcov ohľadom vymedzenia predmetu konania v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že z kontextu celého odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd pojal celý predmet konania a išlo len o písaciu chybu. 15/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 16/ Odvolací súd sa čiastočne stotožňuje s odvolacou argumentáciou žalobcov ohľadom vecnej nesprávnosti výroku o trovách konania a jeho odôvodnenia, keď súd prvej inštancie síce správne priznal žalovanej ako plne procesne úspešnej sporovej strane náhradu trov konania v rozsahu 100% s odkazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., avšak bližšie nešpecifikoval voči komu jej tento nárok patrí. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odstránil túto vecnú nesprávnosť napadnutého výroku o trovách konania tak, že ho podľa § 388 C.s.p. z m e n i l tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia. 17/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že vo veci samej plne procesne úspešnej žalovanej priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 18/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).