Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/87/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716201429 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1716201429.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: GEOTRONICS Praha, s.r.o., so sídlom: Praha 4 - Braník, Pikovická 206/11, PSČ 14700, IČO: 48 027 014, zastúpený: ŠKODA LEGAL s.r.o., Jarabinková 17563/2C, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 244 259, proti žalovanému: W.. O. Y., L.. XX.XX.XXXX, J.: K. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpený: BAK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Panská 14, 811 01 Bratislava, IČO: 47 254 840, o zaplatenie 150.000,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 34Cb/27/2016-242 zo dňa 29. 11. 2018 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 34Cb/27/2016-242 zo dňa 29. 11. 2018 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti istiny 15.000,- Eur. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 135.000,- € spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- € a úrokom z omeškania: - vo výške 9,05 % zo sumy 150.000,- € od 01.12.2014 do 10.09.2015, - vo výške 9,05 % zo sumy 145.000,- € od 11.09.2015 do 08.10.2015, - vo výške 9,05 % zo sumy 140.000,- € od 09.10.2015 do 20.10.2015 a - vo výške 9,05 % zo sumy 135.000,- € od 21.10.2015 do zaplatenia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou, doručenou súdu dňa 07.03.2016 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia 150.000,- € spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca a žalovaný uzatvorili v zmysle rozhodnutia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti Geotronics Slovakia, s.r.o. zo dňa 04.10.2013 Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 04.10.2013, prostredníctvom ktorej žalobca previedol svoj obchodný podiel vo výške 65 % na základnom imaní obchodnej spoločnosti Geotronics Slovakia, s.r.o. 2. V súlade s článkom II. Zmluvy o prevode obchodného podielu sa žalovaný zaviazal uhradiť odplatu v celkovej výške 230.000,- € a to nasledovným spôsobom: a) sumu vo výške 80.000,- € najneskôr ku dňu podpisu Zmluvy o prevode obchodného podielu na určený bankový účet a sumu vo výške 150.000,- € najneskôr do 30.11.2014, taktiež na určený bankový účet. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný do podania žaloby na súd druhú časť odplaty za prevod obchodného podielu neuhradil, dostal sa do omeškania so svojím peňažným záväzkom, žiada žalobca aby súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej istiny spolu s príslušenstvom. 3. Žalobca písomným podaním zo dňa 10.03.2017, doručeným súdu dňa 17.03.2017, vzal žalobnú istinu v časti 15.000,- € späť a žiadal konanie v tejto časti s prislúchajúcim príslušenstvom zastaviť. Čiastočné späťvzatie žalobca odôvodnil tým, že žalovaný vykonal čiastkové úhrady, dňa 10.09.2015 uhradil sumu 5.000,- €, dňa 08.10.2015 uhradil sumu 5.000,- € a dňa 20.10.2015 uhradil sumu 5.000,- €, spolu 15.000,- €. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhasil a sám potvrdil úhradu časti druhej splátky ceny obchodného podielu. 4. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 5. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci vyjadril vo svojom písomnom podaní, doručenom súdu dňa 11.05.2016, v ktorom uviedol, že Zmluva o prevode obchodného podielu, na základe ktorej sa žalobca domáha svojho nároku, je od počiatku neplatný právny úkon a z tohto dôvodu je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu žalovaný odôvodňuje v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. ObčZ nasledovne: Dňa 03.05.2016 manželka žalovaného - I. Y., narodená XX.XX.XXXX, J. D. XX, XXX XX C., osobne doručila žalovanému dovolanie sa neplatnosti právnych úkonov z 03.05.2016, ktorým sa voči žalovanému a žalobcovi dovolala neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu a Zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel. Dôvodom dovolania sa neplatnosti manželkou žalovaného je tá skutočnosť, že manželka žalovaného na uzatvorenie Zmluvy o prevode obchodného podielu, ako ani na uzatvorenie Záložnej zmluvy nikdy nedala súhlas. K tomu žalovaný uvádza, že ich manželstvo vzniklo pred uzatvorením Zmluvy o prevode obchodného podielu a Záložnej zmluvy, pričom BSM žalovaného a jeho manželky nebolo zúžené, ani zrušené. Dovolanie sa neplatnosti zo strany manželky žalovaného bolo doručené prvou triedou žalobcovi dňa 05.05.2016. Doručením dovolania sa neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu žalobcovi nastáva jej neplatnosť a pôsobí ex tunc. Z uvedeného dôvodu, počnúc momentom neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu, zaniká nárok uplatňovaný žalobcom v konaní a to od jeho počiatku. V zmysle uvedeného má žalovaný za to, že Zmluva o prevode obchodného podielu je od počiatku neplatná a teda žalobca nemá nárok na plnenie zo strany žalovaného a je potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 6. Súd sa oboznámil s písomnými podaniami strán sporu, vyjadrením strán sporu na pojednávaniach, výpisom z obchodného registra/restříka pre žalobcu a žalovaného, zápisnicou zo zasadnutia valného zhromaždenia spoločnosti Geotronics Slovakia, s.r.o. zo dňa 04.10.2013, Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 04.10.2013, Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 04.10.2013, Spoločenskou zmluvou o založení spol. s.r.o. zo dňa 04.06.2006 pre spoločnosť Geotronics Slovakia, s.r.o., výzvou na úhradu pohľadávok zo dňa 28.08.2015, sobášnym listom žalovaného zo dňa 16.06.2012, dovolanie sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov zo dňa 03.05.2016. 7. Poukázal na ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 261 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 115 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 115 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 115 ods. 3 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 115 ods. 4 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 40a zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 145 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 369 zákona č. 513/1991 Zb. ObZ, § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. ObZ. 8. Zo zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia („VZ“) spoločnosti Geotronics Slovakia, s.r.o. zo dňa 04.10.2013, vyplýva, že VZ udelilo súhlas s prevodom 65 % obchodného podielu na základnom imaní spoločnosti Geotronics Slovakia, s.r.o., a to na druhého spoločníka W.. O. Y.. 9. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 04.10.2013, uzatvorenej medzi GEOTRONICS Praha, s.r.o. a W.. O. Y. vyplýva, že žalobca previedol svoj obchodný podiel vo výške 65% na základnom imaní obchodnej spoločnosti Geotronics Slovakia, s.r.o., v súlade s článkom II. Zmluvy o prevode obchodného podielu sa žalovaný zaviazal uhradiť odplatu v celkovej výške 230.000,- € a to nasledovným spôsobom: a) sumu vo výške 80.000,- € najneskôr ku dňu podpisu Zmluvy o prevode obchodného podielu na určený bankový účet a sumu vo výške 150.000,- € najneskôr do 30.11.2014, taktiež na určený bankový účet (článok I a článok II zmluvy). 10. Zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 04.10.2013, vyplýva že na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa - žalobcu vo výške 150.000,- € bolo zriadené záložné právo na obchodný podiel v spoločnosti Geotronics Slovakia, s.r.o., predstavujúcu 100 % práv a povinností a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti Geotronics Slovakia, s.r.o.. 11. Zo spoločenskej zmluvy o založení spol. s.r.o. zo dňa 04.06.2006 pre spoločnosť Geotronics Slovakia, s.r.o., vyplýva, že obchodný podiel žalobcu predstavuje 65 % a žalovaného 35 %, že so súhlasom VZ je možné obchodný podiel previesť na iného spoločníka či tretiu osobu. 12. Z výzvy na úhradu pohľadávok zo dňa 28.08.2015, vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dohodnutej odplaty vo výške 150.000,- €, ktorú v zmysle rozhodnutia VZ a zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 04.10.2013 bol povinný žalobcovi uhradiť do 30.11.2014. 13. Zo sobášneho listu žalovaného zo dňa 16.06.2012, vyplýva, že ten uzatvoril manželstvo s W.. I. D. dňa 16.06.2012. 14. Z dovolania sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov zo dňa 03.05.2016, vypracovaná W.. I. Y., O.. D. vyplýva, že tá oznámila žalobcovi, že na uzatvorenie Zmlúv o prevode obchodného podielu a o zriadení záložného práva na obchodný podiel v spoločnosti Geotronics Slovakia, s.r.o. nikdy nedala súhlas. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti ako vyplýva z podacieho lístku bolo podané na poštovú prepravu dňa 03.05.2016. 15. Súd vypočul v konaní svedkyňu W.. I. Y.. 16. Súd I. inštancie konštatoval, že nespornou skutočnosťou v tomto konaní je, že žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o prevode obchodného podielu a Zmluvu o zriadení záložného práva na obchodný podiel v spoločnosti Geotronics Slovakia, s.r.o., v zmysle ktorej žalobca na žalovaného previedol svoj obchodný podiel vo výške 65 % na základnom imaní obchodnej spoločnosti Geotronics Slovakia, s.r.o., v súlade s článkom II. Zmluvy o prevode obchodného podielu sa žalovaný zaviazal uhradiť odplatu v celkovej výške 230.000,- € a to nasledovným spôsobom: a) sumu vo výške 80.000,- € najneskôr ku dňu podpisu Zmluvy o prevode obchodného podielu na určený bankový účet a sumu vo výške 150.000,- € najneskôr do 30.11.2014, taktiež na určený bankový účet. Žalobca uhradil prvú celú časť ceny obchodného podielu v sume 80.000,- € z prostriedkov, ktoré si požičal od spoločnosti Geotronics Slovakia, s.r.o. a časť druhej časti ceny obchodného podielu v sume 15.000,- €. Sporná medzi stranami sporu zostala platnosť Zmluvy o prevode obchodného podielu vzhľadom na dovolanie sa relatívnej neplatnosti voči žalobcovi zo strany opomenutého manžela W.. I. Y., O.. D., následkom čoho má byť neplatnosť zmlúv a nemožnosť výkonu záložného práva a neexistencia pohľadávky žalobcu, úhrady ktorej sa domáha v tomto konaní. 17. Predtým, ako sa súd zaoberal vecou samou, riešil v konaní predbežnú otázku a tou bola platnosť Zmluvy o prevode obchodného podielu vzhľadom na dovolanie sa relatívnej neplatnosti voči žalobcovi zo strany opomenutého manžela W.. I. Y., O.. D.. 18. Citované ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 OZ upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t. j. na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manželov z platných právnych úkonov, týkajúcich sa spoločných vecí. Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon, týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne, a či išlo o bežnú vec (záležitosť) alebo o inú než bežnú vec. V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu, týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov (teda úkonu, pri ktorom manželia nevystupujú spoločne ako účastníci), vyžaduje súhlas druhého manžela, ak ide o inú než bežnú záležitosť. Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v zmysle § 40a Obč. zákonníka ide o relatívnu neplatnosť. To znamená, že právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežnej záležitosti, uskutočnený iba jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 OZ na konkrétny prípad je však existencia právneho úkonu, týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné. Za právne úkony, týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy (§ 143 OZ) môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t. j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. V spornom prípade sa jednalo o dispozíciu s obchodným podielom v spoločnosti, v ktorej žalovaný pôsobil ešte pred uzatvorením manželstva, na základe čoho je vôbec pochybné, či sa jedná o spoločnú vec patriacu do BSM. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Obdo 30/2009 pre disponovanie s obchodným podielom a pre prevod obchodného podielu nie je potrebný súhlas manžela spoločníka podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka upravené Obchodným zákonníkom ako lex specialis. Čo sa týka Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 04.10.2013, na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa platí, že pri uzatváraní takejto zmluvy, nedochádza k dispozícii s predmetom BSM, alebo k výkonu jeho správy, teda ručiteľský záväzok jedného z manželov sa nepovažuje za niečo, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda veci v právnom slova zmysle (R 61/1973) a nedostatok súhlasu druhého manžela pri uzatváraní takéhoto záväzku nespôsobuje jeho neplatnosť. 19. Naviac na Okresnom súde Pezinok sa W.. I. Y. domáhala samostatnou žalobou sp. zn. 4C 131/2016 určenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom v tejto časti jej bola žaloba zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. 20. Súd má však za to, že zo skutkových okolností zistených v priebehu konania bolo preukázané, že domáhanie sa relatívnej neplatnosti je v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný a jeho manželka konali až do súdneho sporu tak, že obchodný podiel žalovaný nadobudol. Spoločnosť Geotronics Slovakia, s. r. o. žalovaný ďalej viedol a získaval z nej príjem, ktorý používal aj na chod domácnosti. Až po následnom začatí súdneho konania sa snažili prostredníctvom opomenutého manžela využiť inštitút relatívnej neplatnosti a Zmluvu o prevode obchodného podielu vyhlásiť za neplatnú. Takémuto konaniu, však nie je možné priznať právnu ochranu. 21. Zo samotného priebehu konania vyplynulo, že konanie žalovaného ako aj jeho manželky, bolo účelové, čo potvrdzuje aj výsluch W.. I. Y., z ktorého vyplýva, že s manželom sa bavili o predaji obchodného podielu a ona mu odporučila ten predať, pričom žalovaný sa rozhodol práve opačne a obchodný podiel kúpil. Na úhradu prvej časti ceny obchodného podielu nepoužil prostriedky patriace do BSM, ale si požičal peniaze zo spoločnosti Geotronics Slovakia, s.r.o., ktorej obchodný podiel kupoval. Na jednej strane manželka žalobcu odporučila obchodný podiel predať, avšak taktiež uviedla, že z príjmov spoločnosti Geotronics Slovakia, s.r.o. žalobca financoval ich spoločnú domácnosť a prakticky tieto príjmy boli jediným príjmom ich domácnosti. Napriek tejto vedomosti sa W.. I. Y. následne po začatí konania na Okresnom súde v Pezinku o zaplatenie pôvodne 150.000,- € sa domáhala určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu a to Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 04.10.2013 a Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 04.10.2013, čo súd pokladá za konanie v rozpore s dobrými mravmi, kedy až od doby začatia súdneho konania a nároku zo strany žalobcu na úhradu doplatku ceny za obchodný podiel W.. I. Y. začala považovať právny úkon za relatívne neplatný. 22. Vzhľadom na to, že opomenutý manžel W.. I. Y. neuplatnila námietku relatívnej neplatnosti v tomto konaní, žalovaný a rovnako aj jeho manželka sa správali v rozpore s dobrými mravmi a takým spôsobom, že manželka súhlasila s nadobudnutím obchodného podielu, inštitút relatívnej neplatnosti využila až ako obranu v konaní o úhradu druhej časti kúpnej ceny obchodného podielu, to znamená až v čase kedy im z namietaného právneho úkonu vznikla povinnosť, považoval Zmluvu o prevode obchodného podielu za platný právny úkon a na neskorší nesúhlas neprihliadal. 23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uhradil prvú splátku ceny obchodného podielu, uhradil ďalšie tri splátky z druhej časti ceny obchodného podielu, má súd za preukázané, že žalovaný s výškou ceny obchodného podielu súhlasil a nemal k nej počas konania, ani v zmysle svojho správania žiadne výhrady. 24. Ďalšou argumentáciu žalobcu, týkajúcou sa odkazu na predbežné opatrenie č.k. 34Cb 27/2016 - 76 zo dňa 24.05.2016, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva vo vzťahu k odporcovi ako záložnému dlžníkovi a záložcovi a vo vzťahu k obchodnému podielu vo výške 100 % na obchodnej spoločnosti Geotronics Slovakia, s. r. o., so sídlom Bardejovská 9, Bratislava, IČO: 36 356 654 ako zálohu zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva na obchodný podiel zo 04.10.2013 sa súd nezaoberal, vzhľadom na tú skutočnosť, že akékoľvek rozhodnutie o neodkladnom opatrení (pôvodne predbežnom opatrení), ktorým boli dočasne upravené pomery strán sporu nie je pre súd pri rozhodovaní o veci samej akýmkoľvek spôsobom záväzné, ani výsledok v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neprejudikuje ďalší postup súdu v konaní vo veci. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené a v súlade s cit. zák. ustanoveniami má súd za to, že žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu z platnej Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 04.10.2013 voči žalobcovi nesplnil včas a preto súd žalobe v celom žalovanou rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 135.000,- €. 26. Súd zároveň priznal úrok z omeškania vo výške 9,05 % a to z dôvodu, že tento nebol medzi stranami dohodnutý a teda bol určený podľa § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v spojení s §1 ods. 2 cit. Nariadenia vlády, (č. 21/2013 Z. z.) kedy základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania je 0,05 % (omeškanie 01.12.2014) a tá navýšená o deväť percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania vo výške 9,05 % tak ako si ho žalobca v konaní uplatnil. Takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. 27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Neúspech žalobcu týkajúci sa zastavenej časti, ktorú žalovaný uhradil pred začatím konania súd považoval za neúspech len v nepatrnej časti. 28. Proti tomu rozsudku sa v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolal žalovaný. Poukázal na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. 29. Zdôraznil, že podstatou sporu je žalobcom uplatnený nárok zo zmluvy o prevode obchodného podielu, uzatvorenej dňa 04.10.2013 medzi žalovaným ako nadobúdateľom a žalobcom ako prevodcom, predmetom ktorej bol prevod 65% obchodného podielu zo spoločnosti žalobcu za kúpnu cenu 230.000,- Eur. 30. Do momentu prevodu obchodného podielu boli spoločníkmi Geotronics Slovakia žalobca, majúci obchodný podiel vo výške 65% a žalovaný, majúci obchodný podiel vo výške 35%. 31. Uviedol, že nakoľko zmluva o prevode obchodného podielu podlieha súhlasu opomenutého manžela a tento súhlas manželkou žalovaného - pani W.. I. Y. preukázateľne udelený nebol, je zmluva o prevode OP relatívne neplatná. Dňa 03.05.2016 sa pani W.. I. Y. dovolala relatívnej neplatnosti Zmluvy o prevode OP, ako aj záložnej zmluvy, pričom dovolanie sa relatívnej neplatnosti bolo doručené žalovanému 03.05.2016 a žalobcovi 05.05.2016. Zdôraznil, že dňa 05.05.2016 tak nastala právna perfekcia dovolania sa relatívnej neplatnosti, čím sa zmluvy stali neplatnými ex tunc. Následkom uvedeného, v spojení s preukázaním tejto právnej skutočnosti v konaní žalovaným, je nemožnosť priznania žalobcovho nároku z dôvodu jeho zániku. 32. Mal za to, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s podstatnou argumentáciou žalovaného prezentovanou v konaní a nevykonal návrhy na vykonanie dokazovania. Odôvodnenie rozsudku je podľa jeho názoru zmätočné a súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nesprávne aplikoval ustanovenia, týkajúce sa BSM relatívnej neplatnosti a potreby súhlasu správnymi úkonmi. Mal za to, že tým sú naplnené vady rozsudku a postupy súdu, ktoré zakladajú aplikáciu odvolacích dôvodov uvedených žalovaným. Žalovaný má za to, že je založená aplikácia odvolacieho dôvodu aj podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP: - Rozsudok je zmätočný, arbitrárny; - Súd nedal žiadnu odpoveď na podstatnú argumentáciu žalovaného použitú v spore; - Súd porušil princíp predvídateľnosti postupu súdu a súdnych rozhodnutí. 33. Uviedol, že podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. US 33/2012: „Princíp práva na spravodlivý proces zodpovedá povinnosti všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, pričom sa musia vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti.“ Ak tak všeobecný súd neurobí, založí tým nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia, a spravidla tak aj jeho protiústavnosť. Poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku nemožno s určitosťou stanoviť, prečo súd rozhodol v neprospech žalovaného. Súd sa súčasne vyhol procesu právnej argumentácie a aplikácie práva. Súd najprv vyjadril pochybnosť o tom, či je obchodný podiel súčasťou BSM a následne súd cituje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorého je súčasťou BSM hodnota obchodného podielu, v zmysle ktorého sa na dispozíciu s obchodným podielom nevyžaduje súhlas opomenutého manžela. Súd následne uvádza, že opomenutá manželka žalovaného - pani W.. I. Y.Č.M. si neuplatnila relatívnu neplatnosť v tomto konaní. Uvedený argument je právne irelevantný, keďže pani W.. I. Y. sa preukázateľne dovolala relatívnej neplatnosti, a to hmotnoprávnym úkonom. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti sa stalo právne perfektné dňa 05.05.2016, čo má za následok neplatnosť zmluvy, pôsobiacej inter partes, t. j. medzi stranami sporu, s účinkami ex tunc. 34. Zo zdôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť na základe akého konkrétneho ustanovenia platného právneho predpisu súd ku svojmu záveru dospel. Je pritom zrejmé, že každý z uvedených dôvodov môže indikovať aplikáciu odlišných ustanovení právneho poriadku, tieto však súd neuvádza, neinterpretuje a neaplikuje. Má za to, že rozsudok súdu I. inštancie je nepreskúmateľný. Má za to, že konštatovanie súdu o konaní W.. I. Y. je v rozpore s dobrými mravmi, nenachádza oporu vo vykonanom dokazovaní a absentuje pri ňom akákoľvek aplikácia práva zo strany súdu. Súd sa vo vzťahu k vyššie uvedeným otázkam nevysporiadal s argumentáciami žalovaných prezentovanými v spore, súd ignoroval rad ustálenej judikatúry, ktorú žalovaný prezentoval v konaní, rozhodol v rozpore s touto judikatúrou a otázkou jej aplikácie sa vôbec nezaoberal, pritom poukázal o judikáty a súdne rozhodnutia: nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. US 26/2010 a IV. ÚS 185/2012, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 11/2007, 6 Cdo 88/2011, 5 Cdo 211/2009, rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co 245/2009 a ďalšie rozhodnutia uvedené v podanom odvolaní. Žalovaný uvedené súdne rozhodnutia uvádzal, citoval a ozrejmoval ich aplikáciu na predmetný spor počas celého konania. Zdôraznil, že súd naproti tomu na pojednávaní dňa 03.05.2018 odkázal na nešpecifikované rozhodnutie súdu, údajne aplikovateľné na predmetnú vec, ktoré malo byť potvrdené odvolacím súdom. Takéto rozhodnutie ani po dopyte žalobcu súd neuviedol, dokonca sa naň ani neodvolal v rozsudku. Žalovaný vykonal opätovnú dôkladnú analýzu verejne dostupných zdrojov súdnych rozhodnutí a predložil súdu ďalšiu judikatúru a súdne rozhodnutia aplikovateľné na prejednávanú vec. 35. Uviedol, že rozhodnutie súdu I. inštancie je zmätočné a odôvodnenie rozsudku je arbitrárne keď rozsudok nedáva odpovede na argumentáciu žalovaného a ignoruje závery jednoznačne prevažujúcej judikatúry. Svoje závery pritom súd neodôvodňuje žiadnymi konkrétnymi ustanoveniami právneho poriadku a nevykonáva proces interpretácie a aplikácie práva. Taktiež zdôraznil, že došlo k porušeniu princípu predvídateľnosti práva a súdneho rozhodnutia. Zdôraznil, že súd dňa 24.05.2016 nariadil predbežné opatrenie, ukladajúce žalobcovi zdržať sa výkonu záložného práva. Podľa názoru súdu v citovanom rozhodnutí podrobne, presvedčivo opísal a dostatočne na aktuálne štádium konania preukázal skutkové aj právne dôvody svojej obrany. Uplatnené dôvody relatívnej neplatnosti právnych úkonov zo strany jeho manželky, obsah právnych úkonov uzavretých zmlúv, doručenie dovolania sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov, existencia bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného, písomné oznámenie o začatí výkonu záložného práva, písomnú reakciu navrhovateľa na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov vo svojom súhrne vytvárajú aktuálne naliehavú potrebu úpravy pomerov medzi účastníkmi, spočívajúcu v zabezpečení zachovania právneho stavu vlastníctva obchodného podielu v obchodnej spoločnosti Geotronics Slovakia, s. r. o. vo výške 100 % do času právoplatného skončenia tohto konania. Súd tak vyslovil právny názor, ktorý je v súlade s hmotným právom. Napokon však súd bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia vyslovil neodôvodnené právne názory, ktoré sú aj v rozpore s hmotným právom, judikatúrou, a aj v rozpore so svojim vlastným právnym názorom. Žalovaný mal za to, že v konaní preukázal tie skutočnosti, ktoré vedú k dôvodnosti procesnej obrany v zmysle záverov súdu o predbežnom opatrení. Súd tak porušil zákaz vydania tzv. prekvapivého rozhodnutia, porušil princíp predvídateľností súdnych rozhodnutí a práva, teda aj takýmto postupom porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Mal za to, že súd nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že obchodný podiel resp. majetková hodnota jemu zodpovedajúca patrí do BSM a na dispozíciu s ním sa každopádne vyžaduje súhlas druhého manžela. 36. Uviedol, že v skutočnosti sa peniaze získané pôžičkou stávajú súčasťou BSM. Je irelevantné, či W.. I. Y. uplatnila v konaní námietku relatívnej neplatnosti. Pani W.. I. Y.Á. sa dovolala relatívnej neplatnosti hmotnoprávnym úkonom, ktorý mal za následok neplatnosť zmlúv pôsobiacich ex tunc, na čo súd musel prihliadnuť, avšak tak neučinil ani žalovaný, ani pani W.. I. Y. nekonali v rozpore s dobrými mravmi. Súd ďalej bez akéhokoľvek vysvetlenia, podľa názoru žalovaného, opomenul aplikovať inštitút relatívnej neplatnosti právnych úkonov v prípade jeho uplatnenia opomenutým manželom vo svetle jeho výkonu prevažujúcou judikatúrou. 37. Poukázal na ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka, kde je riešená otázka rozsahu BSM, smerujúca k potrebe súhlasu opomenutého manžela. Z citovaného ustanovenia jasne vyplýva, že BSM je vymedzené pozitívnym i negatívnym spôsobom, t. j. pozitívne: všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, a negatívne, t. j. pokiaľ nejde o dar, dedičstvo, veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov alebo o veci vydané v rámci reštitúcie. Má za to, že v zmysle ust. § 145 ods. 1 ObčZ, „Bežné veci, týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný." Súd contra legem dovolil, že predmetom BSM môže byť iba vec, redukujúc svojim výkladom predmet vlastníctva iba na hmotné veci. Hoci prvá veta obsahuje slovo „vec“ dvakrát, čo môže nabádať k výkladu, že druhýkrát použité slovo „vec“ sa viaže k niečomu výlučne hmotnému, t. j. hnuteľná alebo nehnuteľná vec. Takýto výklad nie je prípustný a je dávno prekonaný judikatúrou aj právnou doktrínou. 38. Súd nechal bez povšimnutia rozsiahlu judikatúru a právnu doktrínu predloženú žalovaným, z ktorých vyplýva nevyhnutnosť súhlasu opomenutého manžela so zmluvami. 39. Uviedol, že časť judikatúry sa prikláňa k tomu. že predmet BSM je len majetková hodnota, zodpovedajúca obchodnému podielu, avšak zachovávajúc závery, že súhlas manžela s právnym úkonom, ktorým sa s obchodným podielom disponuje, sa vyžaduje. 40. Podľa žalovaného tak nie je sporné, že obchodný podiel, resp. jemu zodpovedajúca majetková hodnota je predmetom BSM a na dispozíciu s ním je potrebný súhlas druhého manžela. 41. Žalovaný má za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky na to, aby zmluvy v zmysle platného právneho poriadku podliehali udeleniu súhlasu zo strany W.. I. Y.. K otázke uplatnenia námietky relatívnej neplatnosti a k otázke dobrých mravov uviedol, že relatívnej neplatnosti sa pani W.. I. Y. dovolala ako opomenutý účastník zmlúv samostatným hmotnoprávnym úkonom voči obom stranám sporu ako opomínajúcim účastníkom zmlúv. Perfekciou dovolania sa relatívnej neplatnosti, ktorá nastala preukázateľne dňa 05.05.2016, sa zmluvy stali neplatné ex tuc. Pani W.. I. Y. sa tejto neplatnosti nemala čo dovolávať v tomto súdnom konaní, pretože neplatnosť počnúc 05.05.2016 pôsobí medzi stranami sporu a pani Y., ide o právnu skutočnosť. Akonáhle táto právna skutočnosť je tvrdená a preukázaná v konaní, súd na ňu musí prihliadať. 42. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu, že konanie pani Y. je v rozpore s dobrými mravmi, uviedol, že takéto tvrdenie zo strany súdu je zmätočné, keď súd dáva dokopy údajný súhlas manželky, ktorý nebol tvrdený včas, nebol preukázaný, pričom bol preukázaný nesúhlas a vedomosť strán v spore o tomto nesúhlase, a konanie v rozpore s dobrými mravmi. Pre účely tohto odvolacieho dôvodu ponecháva bokom neexistujúci súhlas W.. Y., ktorý súd zmieňuje. Predpokladá, že neprihliadnuc na neskorší súhlas teoreticky nachádza oporu v právnom poriadku, konkrétne v § 3 ods. 1 ObčZ, t. j. neposkytnutie ochrany právnemu úkonu alebo v § 39 ObčZ, t. j. konštatovanie absolútnej neplatnosti právneho úkonu. 43. Súd však žiadne takéto ustanovenie v odôvodnení rozsudku neuvádza, ani svoj postup neodôvodňuje s poukazom na zákon. Súd neuvádza ani žiadne iné ustanovenie, s ktorým by mohli byť späté súdom účinné právne dôsledky. Rozsudok je preto arbitrárny a porušuje právo žalovaného na spravodlivý proces. 44. Za to ale nemožno pričítať na ťarchu pani Y., že sa svojho práva dovolala 2,5 roka od jeho vzniku. To platí a fortiori dôvodu, že sa pani W.. I. Y. preukázateľne dozvedela o zmluvách až počas trvania súdneho sporu. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti je právom, nie povinnosťou. Každý rozumne konajúci subjekt toto právo uplatní. 45. Ani keby v rozpore s vykonaným dokazovaním sa pripustilo, že pani Y. sa o uzatvorení zmlúv dozvedela hoci aj v deň ich uzatvorenia, mohla si slobodne a bez toho, aby tak konala v rozpore s dobrými mravmi, platne uplatniť svoje právo dovolať sa relatívnej neplatnosti, a to kedykoľvek, s jediným rizikom premlčania svojho práva. Podľa názoru žalovaného možno ustáliť, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmlúv nie je a nebolo v rozpore s dobrými mravmi, preto sú právne a skutkové závery súdu nesprávne. Poukázal tiež na to, že žalobca v priebehu sporu uvádzal nepravdivé tvrdenia a má za to, že uvádzanie nepravdivých tvrdení má viesť k strate sporu. 46. Zdôraznil, že súd sa s touto otázkou nevysporiadal. Súd teda nevykonal proces aplikácie práva, ak by ho vykonal a ak ho vykonal, vykonal ho nesprávne. Uviedol, že súd neprihladol k platnej judikatúre, nesprávne skutkovo posúdil vec, zdôraznil, že zo samotného konania vyplynulo, že konanie žalovaného ako aj jeho manželky nebolo účelové tak, ako uvádza súd až od doby začatia súdneho konania a nároku zo strany žalobcu na úhradu doplatku ceny za obchodný podiel B.. I. Y. začala považovať právny úkon za relatívne neplatný. Toto jej konanie je v príkrom rozpore s jej konaním do začiatku súdneho sporu, kedy spolu so žalovaným participovala na príjmoch zo spoločnosti Geotronics Slovakia, s.r.o. a relatívnej neplatnosti sa nedovolávala. 47. Preto jej konanie nemohlo byť v rozpore s dobrými mravmi. Na záver zdôraznil, že pani W.. I. Y. nikdy neudelila súhlas so zmluvami, a o tom mali navyše vedomosť aj žalobca a žalovaný. Pani W.. I. Y. sa o uzatvorení zmlúv dozvedela až po začatí tohto sporu a dovolala sa neplatnosti zmlúv bezprostredne po tom, čo sa o nich dozvedela. Navyše konanie pani W.. I. Y. je uplatnením jej práva priamo vyplývajúceho z ust. § 145 ods. 1 ObčZ plne súladné s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby a o rozhodnutí o trovách konania, zdôraznil, že súd nedoručil žalovanému čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom, ktoré malo byť doručené súdu dňa 17.3.2017. Ide o podanie vo veci samej, ktoré bol súd každopádne povinný doručiť žalovanému. Nedoručením podania vo veci samej tak došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Súčasne súd nesprávne rozhodol o trovách konania, keď priznal žalobcovi 100%-nú hodnotu predmetu sporu. Po začatí poskytovania právnej služby bola vymedzená žalobcom na 150.000,- Eur, avšak už v čase podania žaloby na sumu 150.000,- Eur bolo zrejmé, že žalovaný v danej veci uhradil 15.000,- Eur. Žaloba v tejto veci bola podaná nedôvodne, t. j. trovy s tým súvisiace ako aj zastavenie konania v časti 15.000,- Eur zavinil žalobca. Rovnako tak z prehľadu zo zásady pomerného úspechu možno konštatovať, že žalobca mal úspech v 90%-nej časti a žalovaný v 10%-nej časti, čiže úspech žalobcu bol v rozsahu 80%. Prihliadnuc k uvedeným skutočnostiam žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a priznal žalovanému trovy konania a trovy odvolacieho konania vo výške 100%, eventuálne, aby odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 48. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že s podaním žalovaného a dôvodmi, uvedenými v odvolaní nesúhlasí a považuje ho za účelové, zmätočné a nedôvodné. V celom rozsahu sa stotožňuje s rozsudkom súdu I. inštancie. Uviedol, že prvoinštančný súd riadne zistil skutkový a právny stav veci, ktorý následne riadne vyhodnotil a na základe toho správne rozhodol, pričom svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodnil. Z podaného odvolania žalovaného podľa žalobcu je zrejmé, že nie je celkom jasné, z akého dôvodu vlastne považuje rozsudok za nezákonný, nakoľko vymenoval takmer všetky zákonné odvolacie dôvody, avšak ani v obsiahlom 19 stranovom texte nedokázal relevantne spochybniť tak postup, ako aj rozhodnutie súdu. Z odvolania vyplýva len to, že žalovaný nesúhlasí s výrokom, že má uhradiť druhú časť kúpnej ceny obchodného podielu, ktorý preukázateľne od žalobcu nadobudol, počas skoro troch rokov užíval, riadil spoločnosť a financoval z nej aj chod svojej domácnosti. Žalovaný v odvolaní uvádza ako jeden z dôvodov odvolania porušenie jeho práva na spravodlivý proces, s čím žalobca nesúhlasí. Tvrdenia žalovaného, že rozsudok nie je dostatočne zdôvodnený a nie je možné z neho jednoznačne určiť prečo tak súd rozhodol nie je pravdivé, pretože súd jasne zdôvodnil z akého skutkového a právneho stavu dospel k rozhodnutiu. Žalovaný ďalej namieta, že súd nedal žiadnu odpoveď na podstatnú argumentáciu žalovaného použitú v spore, čo podľa jeho názoru zakladá arbitrárnosť rozhodnutia. Pritom sám žalovaný používa nález Ústavného súdu SR, v ktorom Ústavný súd uvádza, že všeobecný súd sa má vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami účastníka, čo súd aj urobil. Má za to, že súd jasne aj v rozsudku uviedol, aké dôkazy a argumenty považoval za relevantné, k týmto sa náležite vyjadril a svoje postupy a úvahy riadne zdôvodnil. Žalobcovi nie je jasné, v čom súd podľa žalovaného porušil princíp predvídateľnosti postupu súdu a súdnych rozhodnutí. Ak mal žalovaný na mysli skutočnosť, že súd nariadil na dňa 24.05.2016 predbežné opatrenie ale následne vo veci samej rozhodol v prospech žalobcu, má za to, že tento argument je bezpredmetný, nakoľko pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd vychádzal len z návrhu žalovaného, predbežné opatrenie v žiadnom prípade neprejudikuje budúce rozhodnutie súdu vo veci samej a zároveň takéto predbežné opatrenie nie je pre súd záväzné pri rozhodnutí vo veci samej. 49. Pokiaľ žalovaný namietal, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, má za to, že vo vzťahu k prevodu obchodného podielu je obchodný zákonník lex specialis vo vzťahu k občianskemu zákonníku, a teda práva a povinnosti spoločníka pri dispozícii s obchodným podielom môžu byť obmedzované len obchodným zákonníkom, resp. spoločenskou zmluvou a stanovami spoločnosti. Žalobca teda podľa jeho názoru súhlas manželky nepotreboval. Napriek tomu však z dokazovania bolo jasné, že celá domácnosť p. Y.B.M. fungovala práve z peňazí zo spoločnosti Geotronics Slovakia, s.r.o., s čím manželka žalovaného konkludentne súhlasila, túto skutočnosť akceptovala a bola si jej vedomá a až po podaní žaloby a vymáhaní si oprávneného nároku žalobcu hľadali spôsob, ako sa vyhnúť doplatenia kúpnej ceny za prevod obchodného podielu. Žalovaný v odvolaní uvádza, že rozhodnutie, ktoré v odôvodnení súd spomína je už prekonané, pričom sám žalovaný v odvolaní uvádza vo svoj prospech rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré sú staršie. Zdôraznil, že má za to, že tento prípad je natoľko špecifický, že nie je možné oprieť sa výlučne o judikatúru v obdobných veciach. Súd správne posudzoval predmetný spor v širšom kontexte, v nadväznosti na vykonané dokazovanie a špecifiká tohto sporu, ktoré zároveň v rozhodnutí aj riadne odôvodnil. V súvislosti s poukazom na rozpor konania žalovaného a jeho manželky s dobrými mravmi má za to, že je v tejto veci jednoznačne preukázané, že tak žalovaný, ako aj jeho manželka konali výlučne účelovo v snahe vyhnúť sa uspokojeniu nároku žalobcu, pričom od prevodu obchodného podielu prakticky doteraz konali a konajú tak, akoby boli vlastníkmi prevádzaného obchodného podielu. Takéto účelové konanie jednoducho nesmie požívať právnu ochranu. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho skutkového posúdenia veci a skutočnosť, že žalovaný uvádza, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré žalovaný navrhol v podaní zo dňa 29.06.2018, žalobca uvádza, že žalovaný má zrejme na mysli výsluch druhého konateľa žalobcu, pri ktorom však neuviedol skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom tohto svedka preukázané. Predmetný návrh na vykonanie výsluchu svedka zároveň žalovaný podľa názoru žalobcu nenavrhol včas a jeho vykonanie by bolo nehospodárne a bezpredmetné, nakoľko W.. I. ani len nepodpisoval predmetnú zmluvu o prevode obchodného podielu, bol a stále je druhým konateľom žalobcu, jeho právny záujem je totožný ako záujem žalobcu, a preto má za to, že výsluch tohto svedka by bol bezpredmetný a nehospodárny. Pokiaľ namieta späťvzatie žaloby a rozhodnutie o trovách konania, zdôraznil, že k späťzatiu došlo už na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18.01.2017, kedy PZ žalobcu hneď v úvode pojednávania predniesol späťvzatie žaloby v časti 15.000,- €, čo žalovaný a ani jeho právny zástupca nijakým spôsobom nenamietal, nakoľko zaplatenie tejto časti kúpnej ceny nebolo medzi stranami sporné. Považuje preto toto napadnutie rozhodnutia v tejto časti za účelové a bezdôvodné. Žalovaný sa snaží aj touto skutočnosťou napadnúť nezákonnosť rozsudku. Má za to, že aj v prípade, ak súd písomne späťvzatie žalovanému nedoručil, neboli tým porušené žiadne práva žalovaného. Na základe vyššie uvedeného má za to, že podané odvolanie je nedôvodné, nakoľko žalovaný nepreukázal existenciu ani jedného z odvolacích dôvodov. Je nesporné, že k prevodu obchodného podielu skutočne došlo, žalovaný neuhradil väčšiu časť kúpnej ceny, napriek tomu, že od konca roka 2013 sám hospodáril v spoločnosti Geotronics Slovakia, s.r.o., riadil túto spoločnosť, táto činnosť bola jediným jeho príjmom a príjmom jeho domácnosti, a napriek tomu sa spolu s manželkou snaží všetkými možnými spôsobmi vyhnúť zaplateniu kúpnej ceny. 50. K stanovisku žalobcu sa vyjadril žalovaný. Opätovne poukázal na všetky odvolacie dôvody. Zdôraznil, že jeho odvolanie podrobne uvádza konkrétne pochybenia súdu prvej inštancie a vady rozsudku, majúce za následok dôvodnosť žalovaným uplatnených odvolacích nárokov. Má za to, že rozsudok je arbitrárny. Bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces. Pokiaľ ide o princíp predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, žalovaný zdôraznil, že súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vychádzal aj z podanej žaloby žalobcu a zo všetkých dôkazov žalobcu, a nielen z podaní na žalovaného. 51. Poukázal na to, že žalobca ďalej dopĺňa evidentne nesprávny argument k tomu, že je obchodný zákonník lex specialis a občiansky zákonník by sa na posúdenie veci nemal aplikovať. Tento argument v rozsudku obsiahnutý nie je, nemal byť preto ani predmetom odvolacieho prieskumu. Z procesnej obozretnosti však žalovaný uvádza, že uvedený argument opomína platnú právnu úpravu a judikatúru. Právo opomenutého manžela dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je nijakým spôsobom limitované na právne úkony iba podľa Občianskeho zákonníka. To by potom bolo možné uvedené právo zakaždým obísť. Žalovaný zdôraznil, že neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu je niekoľkokrát judikovaná a opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 11/2007. 52. Tvrdenia žalobcu sú podľa jeho názoru nepreukázané fabulácie, a ak by mali skutočnosti, týkajúce sa financovania domácnosti žalovaného a jeho manželky mať vplyv na platnosť zmlúv, tak by tieto skutočnosti opätovne iba svedčili v prospech neplatnosti týchto zmlúv. 53. Zdôraznil, že žalobca a súd prvej inštancie opierajú svoje názory len o jedno rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré je v rozpore s radom iných rozhodnutí Ústavného súdu SR. Má za to, že rozsudok je z tohto dôvodu nesprávny a súd prvej inštancie sa popri arbitrárnosti dopustil aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Podstatnou skutočnosťou je to, že manželka žalovaného nikdy nedala na uzatvorenie zmlúv súhlas, čo vyplýva zo všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj z dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Žalobca tiež nespochybňuje argumentáciu žalovaného v odvolaní k nesprávnemu skutkovému posúdeniu veci. Aj v tejto otázke tak možno konštatovať nedôvodnosť vyjadrenia žalobcu a správnosť záverov odvolania. 54. Z uvedených dôvodov žalovaný trvá na všetkých odvolacích dôvodoch v podanom odvolaní. 55. Žalobca sa k stanovisku žalovaného v ďalšom nevyjadril. 56. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v predmetnej veci s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 57. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 58. Krajský súd ako súd odvolací má za to, že súd I. inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav veci a zo zistenia skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver. 59. Pokiaľ ide o odvolací dôvod žalovaného, že rozhodnutie súdu I. inštancie je nepreskúmateľné, a že súd sa nevysporiadal s podstatnou argumentáciou žalovaného a so všetkými ním uplatňovanými dôkazmi, a že rozhodnutie súdu I. inštancie je zmätočné, odvolací súd poukazuje na skutočnosť aj podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo20/2012: Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Nejde o odňatie možnosti konať pred súdom, ak žalovanému nebola znemožnená realizácia procesných práv, žalovaný má možnosť vyjadriť sa ku všetkým podstatným dôkazom, argumentom žalobcu v priebehu konania, pričom súd sa s podstatnými otázkami v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal. Všeobecný súd nemá povinnosť akceptovať návrhy účastníka, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a podľa nich rozhodnúť. 60. Je nesporné, že súd I. inštancie v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberal všetkými listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalovaného ako aj argumentáciou žalovaného, na návrh žalovaného vypočul navrhnutú svedkyňu, W.. Y., zhodnotil jej svedeckú výpoveď a v kontexte celých okolností predmetu sporu vyvodil správny právny záver. 61. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd I. inštancie nariadil predbežné opatrenie, v ktorom vyhovel návrhu žalovaného vo vzťahu k žalobcovi a potom rozhodol v jeho neprospech, odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie o predbežnom opatrení nezakladá dôvodnosť domnievať sa, že aj v rozhodnutí vo veci samej súd rozhodne rovnako. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že pri rozhodovaní o predbežnom opatrení resp. o neodkladnom opatrení sa nevykonáva dokazovanie vo veci samej, súd vychádza len z dôkazov a tvrdení sporových strán a tieto vyhodnotí. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predbežným opatrením súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a zároveň predbežné opatrenie nie je pre súd záväzné pri rozhodovaní vo veci samej. S touto skutočnosťou sa súd I. inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal, keď uviedol, že akékoľvek rozhodnutie o neodkladnom opatrení, pôvodne predbežnom opatrení, ktorými boli dočasne upravené pomery strán sporu nie je pre súd pri rozhodovaní vo veci samej akýmkoľvek spôsobom záväzné, ani výsledky v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neprejudikujú ďalší postup súdu v konaní vo veci. S týmto názorom súdu I. inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. 62. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa v tomto konaní nesporne domáhal úhrady sumy 150.000,- Eur na ako druhej splátky kúpnej ceny za prevod 65% podielu na základnom imaní spoločnosti Geotroncis Slovakia s.r.o.. Súdne konanie v časti 15.000,- Eur súd zastavil dôvodne, keďže žalobca zobral žalobu späť. Pokiaľ ide o odvolací dôvod žalovaného, že mu nebol doručený návrh na späťvzatie zo strany žalobcu, odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca zobral žalobu späť pred začatím pojednávania, konaného dňa 18.1.2017, kedy právny zástupca žalobcu hneď v úvode pojednávania predniesol späťvzatie žaloby v časti 15.000,- Eur, čo žalovaný ani jeho právny zástupca nijakým spôsobom nenamietali, preto mal súd za to, že žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasí a bolo im späťvzatie žaloby riadne oboznámené. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol správne, keď poukázal na ustanovenie § 145 ods. 2 CSP, konanie v tejto časti zastavil. 63. Je nesporné, že žalovaný namietal dôvodnosť úhrady zvyšnej časti kúpnej ceny prevedeného obchodného podielu, ktorý bol medzi žalobcom a žalovaným prevedený na základe zmluvy o prevode obchodného podielu, uzatvorenej dňa 4.10.2013 v zmysle rozhodnutia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti Geotroncis Slovakia s.r.o., na základe ktorej sa žalobca zaviazal previesť svoj obchodný podiel vo výške 65% na základnom imaní obchodnej spoločnosti Geotroncis Slovakia s.r.o.. V súlade s článkom II zmluvy o prevode obchodného podielu sa žalovaný zaviazal uhradiť odplatu v celkovej výške 230.000,- Eur a to nasledovným spôsobom - sumu vo výške 80.000,- Eur najneskôr ku dňu podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu na určený bankový účet a sumu vo výške 150.000,- Eur najneskôr do 30.11.2014 taktiež na určený bankový účet. 64. Je nesporné, že žalovaný zaplatil sumu 15.000,- Eur, keď pred podaním žaloby z toho v splátkach tak, ako je uvedené vyššie, zvyšnú sumu 135.000,- Eur žalovaný neuhradil. Pokiaľ ide o sumu 80.000,- Eur, táto bola zaplatená ku dňu podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu vo forme pôžičky poskytnutej zo strany žalobcu. 65. Spornou v priebehu celého konania bola otázka, či zmluva o prevode obchodného podielu je platná, keďže manželka žalovaného, I. Y. sa dovoláva neplatnosti právnych úkonov z 3.5.2016, majúc za to, že v danom prípade došlo k prevodu obchodného podielu bez súhlasu manželky žalovaného, čo robí uvedenú zmluvu neplatnú od začiatku ex tunc. Podobne sa dovolala aj neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel. Dôvodom dovolania sa neplatnosti manželkou žalovaného je tá skutočnosť, že manželka žalovaného na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu ako ani na uzavretie záložnej zmluvy nikdy súhlas nedala. 66. Odvolací súd súhlasne ako súd I. ištancie poukazuje na ustanovenie § 115 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník, podľa ktorého so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka ak spoločenská zmluva neurčuje inak. 67. Podľa § 115 ods. 2 Obchodného zákonníka, spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. 68. Podľa § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka, spoločník nemôže previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušenie, ak je spoločnosť zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu alebo ak voči spoločnosti pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie. 69. Podľa § 115 ods. 4 Obchodného zákonníka, zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, nemusí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu. 70. Podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov. Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 71. Súd I. inštancie vyvodil správny právny záver, že na prevod obchodného podielu nie je potrebný súhlas druhého manžela s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravil vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t. j. na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je nesporné, že vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manželov z platných právnych úkonov, týkajúcich sa spoločných vecí. Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon, týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne, a či išlo o bežnú záležitosť alebo inú než bežnú záležitosť. V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu, týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov vyžaduje súhlas druhého manžela, ak ide o inú než bežnú záležitosť. Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka ide o relatívnu neplatnosť. To znamená, že právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežnej záležitosti, uskutočnený iba jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý nedovolá jeho neplatnosti. Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad je však existencia právneho úkonu, týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť a teda, či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu I. inštancie, že za právne úkony, týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy § 143 Občianskeho zákonníka môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t. j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. V danom prípade sa jednalo o dispozíciu s obchodným podielom spoločnosti, v ktorej žalovaný pôsobil ešte pred uzavretím manželstva, na základe čoho je vôbec pochybné, či sa jedná o spoločnú vec, patriacu do BSM. 72. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ani judikatúra a rozhodovania súdov v predmetnej veci nie sú jednotné. Odvolací súd sa však priklonil k názoru Ústavného súdu SR III.US 399/2015 z 18.8.2015, podľa ktorého nielen v judikatúre všeobecných súdov ale ani v právnej teórii neexistuje jednoznačný právny názor na otázku, či je obchodný podiel ako iná majetková hodnota súčastou bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ani na otázku, či môže manžel, ktorý nie je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným napadnúť námietkou relatívnej neplatnosti prevod obchodného podielu druhého manžela - spoločníka a to ani v právnej vede ani v judikatúre. V rámci právnej teórie existuje k tejto problematike pluralita názorov, keď zástancovia jedného názoru nepovažujú obchodný podiel jedného z manželov za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva, zatiaľ čo druhá časť názorov bez ďalšieho s poukazom najmä na českú právnu úpravu, ktorá však vykazuje oproti slovenskej podstatné odlišnosti, navrhuje zahrnutie obchodného podielu do tohto majetkového manželského režimu. Medzi týmito názormi sa objavuje množstvo návrhov kompromisných riešení. Určitá časť spektra právnej vedy navrhuje analogickú aplikáciu pravidiel o bezpodielovom spoločenstve manželov aj na obchodný podiel. Nejednotný prístup vykazuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR, keď napríklad podľa rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 6Obdo30/2009 z 26. novembra 2009 nie je obchodný podiel súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ten z manželov, ktorý nie je spoločníkom nemôže namietať relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, avšak podľa názoru Najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo11/2007, práve naopak, nedostatok súhlasu druhého z manželov s predajom obchodného podielu spoločnosti s r. o. je dôvodom na vyslovenie neplatnosti tejto zmluvy. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na primárnu úlohu všeobecných súdov vykladať a aplikovať právne predpisy vrátane predpisov občianskeho zákonníka, týkajúcich sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov a na úlohu Najvyššieho súdu zabezpečovať v rámci procesne prípustných možností jednotnosť rozhodovacej činnosti. Zároveň Ústavný súd konštatoval, že nemá právomoc nahradzovať činnosť všeobecných súdov pri výklade a aplikácii inštitútov súkromného práva, ak tieto nemajú ústavnoprávne dôsledky. 73. Odvolací súd sa pri riešení daného predmetu sporu a tejto spornej otázky priklonil k názoru, že obchodný podiel nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napríklad podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za trvania manželov, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu. Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto jeho práva sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú upravené obchodným zákonníkom ako lex specialis. Preto nikto iný, ako spoločník, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu za podmienok stanovených § 115 Obchodného zákonníka a spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorej podiel je predmetom prevodu. 74. Je nesporné, že v predmetnej veci sa jednalo o dispozíciu s obchodným podielom spoločnosti, v ktorej žalovaný pôsobil ešte pred uzatvorením manželstva. 75. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Obdo30/2009, podľa ktorého pri disponovaní s obchodným podielom a pre prevod obchodného podielu nie je potrebný súhlas manžela - spoločníka podľa § 143 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka upravené obchodným zákonníkom ako lex specialis. 76. Čo sa týka zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 4.10.2013, na zabezpečení pohľadávky vzhľadom na uvedené platí, že pri uzatvorení tejto zmluvy nedochádza k dispozícii v predmetnom BSM alebo k výkonu jeho správy, teda ručiteľský záväzok jedného z manželov sa nepovažuje za niečo, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda veci v právnom slova zmysle a nedostatok súhlasu druhého manžela nespôsobuje jeho neplatnosť. 77. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa priklonil k právnemu názoru, že obchodný podiel nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebolo potrebné v ďalšom sa zaoberať ďalšou odvolacou námietkou žalovaného, že uplatnením námietky relatívnej neplatnosti sa W.. I. Y. dovolala relatívnej neplatnosti hmotnoprávnym úkonom, ktorý má za následok neplatnosť zmluvy, pôsobiacej ex tunc, na čo súd mal prihliadnuť, avšak tak podľa názoru žalovaného neurobil. Odvolací súd zdôrazňuje, že práva a povinnosti spoločníka pri dispozícii s obchodným podielom môžu vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam byť obmedzené len obchodným zákonníkom resp. spoločenskou zmluvou a stanovami spoločnosti. Žalobca teda súhlas na prevod obchodného podielu zo strany manželky vzhľadom k vyššie uvedenému podľa názoru odvolacieho súdu nepotreboval. Odvolací súd poukazuje zhodne ako súd I. inštancie na skutočnosť, že manželka žalovaného po celý čas vedela, že žalovaný pracuje v predmetnej spoločnosti žalobcu, príjmy z obchodnej spoločnosti bol jediným príjmom do domácnosti žalovaného. Na kúpu obchodného podielu nepoužil žalovaný prostriedky, patriace do BSM, ale si čiastočne požičal peniaze od spoločnosti Geotronics Slovakia s.r.o., ktorej obchodný podiel kupoval. Je nesporné, že manželka žalovaného začala považovať zmluvu o prevode obchodného podielu za neplatnú až po tom, ako sa žalobca domáhal zaplatenia doplatku ceny za tento obchodný podiel a prihliadnúc aj k skutočnosti, že tvrdila, že o prevode obchodného podielu, resp. o kúpe obchodného podielu nevedela, je potrebné uviesť, že minimálne manžel žalovanej vedel, že kupuje obchodný podiel, vedel za akú cenu obchodný podiel kupuje a zmluvu o prevode obchodného podielu podpísal aj bez súhlasu manželky, tak ako to následne tvrdil v priebehu súdneho konania. Odvolací súd uvádza, že je možno prisvedčiť súdu I. inštancie vzhľadom k všetkým okolnostiam a priebehu celého konania, že domáhanie sa relatívnej neplatnosti je v rozpore aj s dobrými mravmi, keďže žalovaný a jeho manželka konali až do súdneho sporu tak, že obchodný podiel žalovaný nadobudol. 78. Odvolací súd má za to, že v priebehu súdneho konania neboli porušené žiadne práva žalovaného, že súd I. inštancie sa predmetom veci dostatočne zaoberal, zhodnotil všetky predložené listinné dôkazy po skutkovej stránke a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny názor a priklonil sa k tomu, že obchodný podiel nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorému názoru prisvedčil z vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd. Odvolací súd potvrdil súdne rozhodnutie súdu I. inštancie s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 CSP aj vo vzťahu k napadnutým trovám konania, keďže mal za to, že žalobca mal úspech len v nepatrnej časti a vzhľadom k výsledku sporu súd rozhodol v súlade s CSP správne, keď priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. 79. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP a § 255 CSP a ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalobcovi s tým, že o výške trov konania rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením. 80. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).