Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/74/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117244776 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6117244776.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: RAMIRENT spol. s r.o., so sídlom Opletalova 65, 841 07 Bratislava, IČO: 17 321 484, zast. Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., Tomášikova 10/B, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 289 934, proti žalovanému: ASID a. s., Pribišova 47,841 05 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 35 952 814, zast. Mgr. Ľudovítom Jendrálom, advokátom, Vrbovská cesta 159, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 6 935,24 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/127/2018-92 zo dňa 26.9.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/127/2018-92 zo dňa 26.9.2018 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.935,24 eur spolu s príslušenstvom, ako aj paušálnu náhradu vo výške 40 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.10.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.935,24 eur spolu s príslušenstvom a nahradil trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Žalobca uviedol, že na základe objednávky č. O 2016-1001 zo dňa 1.3.2016 uzatvoril ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí č. 1631000419 zo dňa 5.4.2016, na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému hnuteľnú vec, špecifikovanú v čl. II. zmluvy, a to stavebný výťah ON 1200 Z/ZP, výrobné č. stroja 12025700467 so sadzbou nájomného 870 eur/mesiac bez DPH. Prevzatie predmetu nájmu potvrdil žalovaný v zmysle čl. IV. zmluvy č. 1631000419 svojim podpisom na zmluve. Žalovaný sa v zmysle čl. II zmluvy č. 1631000419 zaviazal žalobcovi platiť za užívanie predmetu nájmu dohodnuté nájomné. Za poskytnuté plnenie bola žalovanému vystavená faktúra č. 3016310744 splatná dňa 14.9.2016 na úhradu sumy 1.044 eur, č. 3016310866 splatná dňa 14.10.2016 na úhradu sumy 1.044 eur, č. 3016310986 splatná dňa 14.11.2016 na úhradu sumy 1.044 eur, č. 3016311142 splatná dňa 14.12.2016 na úhradu sumy 1.044 eur, č. 3016311211 splatná dňa 14.1.2017 na úhradu sumy 741,24 eur, č. 3017310057 splatná dňa 14.2.2017 na úhradu sumy 1.044 eur, č. 3017310113 splatná dňa 14.3.2017 na úhradu sumy 1.044 eur, č. 3517310128 splatná dňa 24.3.2017 na úhradu sumy 330 eur a č. 3017310129 splatná dňa 24.3.2017 na úhradu sumy 156 eur, takže výška splatného záväzku žalovaného pozostáva zo sumy 6.935,24 eur. Pri uzatvorení zmluvy žalovaný prenechal žalobcovi zábezpeku vo výške 1.600 eur. Podľa čl. II predmetnej zmluvy nájomca prenechal prenajímateľovi zábezpeku a zároveň súhlasil a týmto splnomocnil prenajímateľa najmä v prípade poškodenia, straty, zničenia alebo pohľadávky vzniknutej zo zmluvy na jej započítanie podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka voči vzniknutej škode alebo pohľadávke, a to bezodkladne v plnej výške zábezpeky. Žalobca časť prenechanej zábezpeky vo výške 1.044 eur započítal voči pohľadávke vzniknutej z neuhradenej faktúry č. 3016310663 a časť prenechanej zábezpeky vo výške 556 eur započítal voči pohľadávke vzniknutej z neuhradenej faktúry č. 3016310744. 3. Žalovaný nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu s odôvodnením, že predmetné faktúry boli žalovanému doručené, žalovaný faktúry odložil a uschoval s tým, že ich vráti žalobcovi ako vystavené neoprávnene. Zmluvu o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí č. 1631000419 podpísala za žalovaného osoba, ktorá k tomu nebola oprávnená. Súčasťou zmluvy sú Základné podmienky podnikateľského nájmu stavebnej mechanizácie a príslušenstva, ktoré boli podpísané neskôr, ako vznikol nájom podľa zmluvy. Z toho dôvodu nemôžu byť Základné podmienky súčasťou zmluvy a zmluvný vzťah medzi stranami sa nimi nemôže riadiť. Žalovaný neužíval predmet nájmu po celý čas, za ktorý mu žalobca fakturoval nájomné. Žalovaný vyzýval žalobcu k prevzatiu premetu nájmu dávno pred dátumom, ktorý je uvedený na zmluve ako dátum ukončenia nájmu, takže predmetné faktúry sú vystavené neoprávnene. Žalovaný prenajatý stavebný výťah neužíval počas celej doby, za ktorú žalobca vyfakturoval nájomné. Predmetný výťah bol dodaný na stavbu Muškátová 1 - 3 v Pezinku, ktorej stavebníkom nebol žalovaný, ale spoločnosť BH SM, s.r.o. 4. Žalobca uviedol že žalovaný vložil zábezpeku priamo na bankový účet žalobcu s popisom transakcie „Kaucia ASID“, pričom zábezpeku na bankový účet žalobcu vložila p. O. O., ktorá v období od 4.6.2014 do 19.9.2017 vykonávala funkcie člena dozornej rady žalovaného. Zo strany žalovaného taktiež došlo k úhrade faktúr č. 3016310275, č. 3016310421 a č. 3016310521, vystavených na základe poskytnutého plnenia vyplývajúceho zo zmluvy č. 1631000419. Pre účinnosť základných podmienok podnikateľského nájmu stavebnej mechanizácie a príslušenstva sa nevyžaduje, aby boli žalovaným podpísané. Ich účinnosť vyplýva priamo z čl. IV samotnej zmluvy. Osobitné a záverečné ustanovenia zmluvy č. 1631000419, kde je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú základné podmienky. Nájomca svojim podpisom potvrdzuje, že si základné podmienky prečítal, ich obsahu porozumel a vyslovuje s nimi súhlas. Žalovaný nevyzval žalobcu ku skoršej demontáži predmetu nájmu a ukončeniu nájmu, ale naopak, žalobcu žiadal o strpenie s prísľubom úhrady nezaplatených faktúr. Predložená emailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným zároveň potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný mal predmet nájmu v dočasnom užívaní vo februári 2017, a teda faktúry, vystavené na základe poskytnutého plnenia vyplývajúceho zo zmluvy č. 1631000419, boli žalobcom vystavené oprávnene. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že zmluva bola podpísaná neoprávnenou osobou za žalovaného žalobca poukázal na znenie ust. § 13 a § 15 Obchodného zákonníka. 5. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí najmä na §§ 13 ods. 1, 15 ods.1 ods. 2 Obch. zák., § 16 Obch. zák., § 261 ods. 1, ods. 8, ods. 9 Obch. zák., § 40 ods.3 , § 43a ods. 1 Obč. zák., § 43c ods. 1 Obč. zák., § 44 ods. 1 Obč. zák., § 46 ods. 2 Obč. zák., § 663 Obč. zák., § 671 ods. 1 Obč. zák., § 324 ods. 1 Obch. zák., § 340a ods. 1 Obch. zák. 6. Prvoinštančný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. zák. obchodný záväzkový vzťah na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí podľa ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, ku ktorej uzatvoreniu podľa ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo konaním žalovaného - podpísaním predmetnej zmluvy dňa 5.4.2016. Obranu žalovaného, že zmluvu podpísala za žalobcu neoprávnená osoba súd považoval za účelovú vzhľadom k tomu, že bolo v konaní preukázané z vkladu sumy 1.600 eur žalovaným na účet žalobcu (čo bola zábezpeka zložená v zmysle písomnej zmluvy). Rovnako tak súd poukázal na ust. § 13 ods. 1 veta druhá, § 15 a § 16 Obchodného zákonníka, z ktorých vyplýva, že žalovaného zaväzuje podpis tejto zmluvy aj osobou, ktorá nemala oprávnenie v jeho mene uzatvárať zmluvy, pričom žalovaný ani žalobcovi v čase trvania zmluvného vzťahu, ani súdu počas konania nepreukázal, že by o takomto prekročení oprávnenia podpisujúcej osoby nevedel alebo nemohol vedieť, navyše ak sa aj žalovaný o prípadnom prekročení oprávnenia dozvedel po podpise zmluvy, neurobil žiadne formálne ani faktické úkony, ktorými by prejavil svoju vôľu nebyť viazaný zmluvou, ale naopak fakticky predmet nájmu z uvedenej zmluvy prevzal a užíval, čím vlastne prejavil svoj súhlas s podpisom uvedenej zmluvy a jej znením. K dobe nájmu súd prvej inštancie uviedol, že táto bola dohodnutá do 28.2.2017, žalobca predmetnými faktúrami fakturoval dobu nájmu do 28.2.2017 a žalovaný preukázateľne užíval predmet nájmu za celú dobu od uzavretia zmluvy až do februára 2017, čo mal súd preukázané zo správy o odbornej prehliadke a skúške elektrického zariadenia zo dňa 8.4.2016 a zo správy z odbornej skúšky zdvíhacieho zariadenia zo dňa 8.4.2016 a najmä mailovej správy žalovaného žalobcovi zo dňa 10.2.2017, v ktorej žalovaný žiadal žalobcu o ponechanie predmetu nájmu na stavbe aj napriek neplateniu nájmu zo strany žalovaného. 7. K tvrdeniu žalovaného, že faktúry boli vystavené neoprávnene konajúci súd uviedol, že pokiaľ žalovaný nesúhlasil s vystavením faktúr, mal ich žalobcovi vrátiť ako neoprávnené ihneď po prevzatí. Tvrdenie žalovaného, že žalobca dodal predmet nájmu na stavbu, ktorej stavebníkom nebol žalovaný, ale iný subjekt považoval konajúci súd za irelevantné, nakoľko v predmetnej zmluve medzi stranami sporu nebolo vôbec dohodnuté, že predmet nájmu bude dodaný na stavbu, ktorej bude stavebníkom žalovaný. Na základe zmluvného vzťahu, vzniknutého medzi žalobcom a žalovaným podpísaním predmetnej zmluvy bolo dôležité len to, aby žalobca dodal predmet nájmu žalovanému na miesto, ktoré si žalovaný určil a aby žalovaný za predmet nájmu a služby s tým súvisiace žalobcovi zaplatil. Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, nakoľko žalovanému na základe písomne uzatvorenej nájomnej zmluvy a prevzatiu predmetu nájmu do užívania vznikla podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť platiť dohodnuté nájomné, avšak žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, a preto ho súd zaviazal na úhradu dlžného nájomného v sume 6.935,24 eur za obdobie od 15.9.2016 do 1.3.2017 spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne v zmysle žalobcovho nároku i keď si zmluvné strany dohodli výšku úroku z omeškania na 0,05 % denne, teda 18, 25 % ročne, ale súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania v požadovanej výške nakoľko bol viazaný žalobným návrhom. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie podľa odôvodnenia rozsudku mal za to, že zmluva zo dňa 5.4.2016 bola v písomnej forme spolu s jej základnými podmienkami uzavretá písomne. Toto zistenie súdu považoval žalovaný za nesprávne, pretože základné podmienky sú podpísané zo strany žalovaného neskôr, až 7.4.2016, teda zmluva nebola uzavretá spolu s nimi. Základné podmienky neboli ani súčasťou zmluvy, neboli so zmluvou pevne spojené, inak by boli žalovaným podpísané zároveň so zmluvou. Došlo tak k neurčitosti právneho úkonu, čo má za následok to, že ustanovenia základných podmienok nemožno v spore použiť a z nich vychádzať. S touto podstatnou skutočnosťou sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezaoberal, v rozsudku k nej nezaujal žiadne stanovisko, nevyslovil žiadny právny názor. Súd prvej inštancie preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov v plnom rozsahu. 9. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že podľa čl. IV zmluvy základné podmienky tvoria nedeliteľnú súčasť zmluvy a „nájomca svojim podpisom potvrdzuje,... že si ZPNMP prečítal, ich obsahu porozumel a vyslovuje s nimi súhlas“. Pripojením svojho podpisu na zmluve žalovaný deklaroval, že sa so základnými podmienkami oboznámil, porozumel im a vyjadril s nimi súhlas. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na platnosť základných podmienok sa nevyžaduje, aby boli podpísané, ako sa nesprávne domnieva žalovaný. Skutočnosť, že základné podmienky boli zo strany žalovaného podpísané neskôr než zmluva, nemá vplyv na ich platnosť. Podpísaním zmluvy a základných podmienok žalovaný prejavil svoju vôľu byť nimi viazaný a spravovať vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy týmito podmienkami. Na základe vyššie uvedených skutočností považuje žalobca napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 14.5.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje. 14. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 15. Podľa § 273 ods. 1 Obch. zák., časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. 16. Je potrebné zdôrazniť tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, že medzi sporovými stranami ako obchodnými spoločnosťami bola dňa 5.4.2016 uzatvorená v písomnej forme zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných veci podľa § 663 a nasl. Obč. zák., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj základné podmienky. Odvolací súd konštatuje, že z článku IV. predmetnej zmluvy vyplýva, že nájomca (žalovaný) si ZPNMP prečítal, ich obsahu porozumel a vyslovuje s nimi súhlas. Na zmluve sa nachádza podpis nájomcu (žalovaného). Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o neurčitosti právneho úkonu z dôvodu rozdielnych dátumov podpisov na zmluve a základných podmienkach, čo má podľa žalovaného za následok, že základné podmienky nemožno v spore použiť a z nich vychádzať. Žalovaný podpisom zmluvy prejavil svoju vôľu byť viazaný základnými podmienkami, ktoré tvorili prílohu k zmluve, čo vyplýva jednoznačne z čl. IV. predmetnej zmluvy. Dátum na základných podmienkach je irelevantný vo vzťahu k ich platnosti. Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu v odvolaní podľa ktorého skutočnosť, že základné podmienky boli podpísané neskôr než zmluva, nemá vplyv na ich platnosť. S týmto tvrdením sa odvolací súd plne stotožňuje. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že pre platnosť a účinnosť základných podmienok podnikateľského nájmu sa nevyžaduje, aby boli žalovaným podpísané. Ich účinnosť vyplýva priamo z čl. IV samotnej zmluvy, ktorá bola žalovaným podpísaná. Žalovaný ani netvrdil, že mu tieto podmienky neboli predložené, resp. že sa s nimi neoboznámil, preto námietka žalovaného, že boli podpísané neskôr a že neboli so zmluvou pevne spojené, je z hľadiska ich platnosti a účinnosti bez právneho významu. V ostatnom odvolací súd plne odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. 17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 18. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).