Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/105/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118201509 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6118201509.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Zbojom, Kuzmányho 4, Martin proti žalovanému: Groupama Biztosító Zrt., cudzojazyčný (slovenský) názov: Groupama poisťovňa, a.s., Erzsébet királyné útja 1/C, Budapest 1146, Maďarsko, obchodný register vedený Súdom pre Hlavné mesto ako registrovým súdom číslo zápisu: 01-10-041071, vo veci organizačnej zložky Groupama poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpenému JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 264 750 o zaplatenie sumy 364,80 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II pod č.k. 42Cb/80/2018-159 zo dňa 22.11.2018 takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/80/2018-159 zo dňa 22.11.2018 p o t v r d z u j e . II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 364,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 364,80 eura od 25.8.2017 do zaplatenia a výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.4.2015 (ďalej len „zákon o PZP“), § 442 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 255 ods. 2, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 364,80 eura s príslušenstvom z titulu poistného plnenia zo škodovej udalosti zo dňa 7.4.2017, ktorej účastníkom bol právny predchodca žalobcu p. C. X., ktorý zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.4.2017 ako postupca postúpil predmetnú pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako postupníka. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, ktorý neuznal žalobcom uplatnenú výšku nájmu (364,80 eura) za náhradné vozidlo. Nájom vozidla bol zapríčinený tým, že právny predchodca žalobcu bol nútený využívať náhradné vozidlo v čase, kedy sa jeho vozidlo v dôsledku škodovej udalosti opravovalo v autoservise s tým, že nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 364,80 eura s príslušenstvom predstavuje neuhradená faktúra č. 170177 vystavená na sumu 364,80 eura, ktorú žalobca vystavil p. X. z titulu zapožičania náhradného vozidla Dacia Logan, EČV: J.. Dôvodom odmietnutia poskytnutia poistného plnenia za náhradné vozidlo zo strany žalovaného bola nedostatočne odôvodnená nevyhnutnosť a účelnosť zapožičania náhradného vozidla, pričom žalobca mal za to, že ide o neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať spolu 8 dní (od 18.4.2017 do 25.4.2017) a teda poškodený mal náhradné vozidlo zapožičané len na nevyhnutnú dobu, kedy sa vozidlo nachádzalo v autoservise a poškodený využíval náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich bežných potrieb. Žalovaný vo svojej procesnej obrane s tvrdeniami žalobcu nesúhlasil a namietal predovšetkým nevyhnutnosť a účelnosť používania náhradného motorového vozidla poškodeným, ako aj dobu, po ktorú mal poškodený požičané motorové vozidlo, nakoľko podľa žalovaného na základe rozsahu poškodení vozidla bolo možné vozidlo opraviť maximálne za dva pracovné dni a žalobca nepreukázal, z akého dôvodu (a či) reálne potreboval náhradné vozidlo, keďže vyjadrenie poškodeného, že náhradné vozidlo potreboval na zabezpečenie bežných potrieb a ani čestné vyhlásenie poškodeného nie sú podľa názoru žalovaného svojím obsahom schopné preukázať účelnosť prenájmu náhradného vozidla poškodeným. 3. Súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že dňa 7.4.2017 došlo v meste Martin ku škodovej udalosti, pri ktorej bola p. X. spôsobená škoda na vozidle KIA Soul, EČV: C. prevádzkou motorového vozidla KIA Sportage, EČV: C., ktoré bolo poistené v poisťovni žalovaného. Vychádzajúc zo správy o nehode, zo zákazkového listu č. 02/2017 a zo zápisu o poškodení vozidla ku škodovej udalosti bola p. X. pri škodovej udalosti spôsobená škoda na motorovom vozidle v časti jeho zadného nárazníku a zadného blatníku s tým, že zo zápisu o poškodení vozidla ku škodovej udalosti zo dňa 12.4.2017 jednoznačne vyplýva, že poškodené vozidlo bolo poisťovňou odporučené na opravu. V dôsledku škody na motorovom vozidle p. X., ktorá mu vznikla nie jeho vinou, bol tento nútený vyhľadať služby autoservisu a zo zákazkového listu č. 02/2017 vyplýva, že p. X. odovzdal auto za účelom opravy (oprava poškodenej časti - karosérie) do autoservisu dňa 18.4.2017 s tým, že predbežný termín ukončenia opravy bol stanovený na deň 25.4.2017 a z faktúry č. 2/2017 vystavenej spoločnosťou Custom Car dňa 25.4.2017 vyplýva, že p. X. bola za opravu vozidla fakturovaná suma v celkovej výške 382,50 eura. Dňa 18.4.2017 žalobca ako prenajímateľ uzavrel s p. C. X. ako nájomcom zmluvu o nájme č. 176, na základe ktorej bolo nájomcovi od 18.4.2017 poskytnuté náhradné vozidlo Dacia Logan MCV až po dobu opravy, pričom cena nájmu bola určená vo výške 45,60 eura denne. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že k podpisu zmluvy o nájme zo strany p. X. došlo v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodovou udalosťou a v dôsledku odovzdania predmetného motorového vozidla do autoservisu bol p. X. nútený požičať si náhradné vozidlo, ktoré by mu na čas opravy jeho vozidla pomáhalo so zabezpečením osobných životných potrieb. V tejto súvislosti p. X. dňa 25.4.2017 podpísal dokument označený ako „Účelovosť zapožičania náhradného vozidla“, v ktorom deklaroval, že náhradné vozidlo mal zapožičané na dobu nevyhnutnú na opravu jeho vozidla a využíval ho na bežné potreby. Tento dokument p. X. dňa 21.8.2018 doplnil o „Čestné prehlásenie“, v ktorom uviedol, že náhradné vozidlo využíval denne a účelovo na dochádzanie do práce z Košťan nad Turcom do Sučian (KraussMaffei) a na bežné potreby. G.. X. využíval náhradné vozidlo po dobu, počas ktorej sa jeho motorové vozidlo nachádzalo v autoservise, a to od 18.4.2017 do 25.4.2017 s tým, že po vyzdvihnutí opraveného vozidla zo servisu dňa 25.4.2017, žalobca p. X. v ten istý deň vyfakturoval za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 176 zo dňa 18.4.2017 sumu 364,80 eura, kde bolo okrem iného uvedené, že p. X. najazdil na náhradnom vozidle 323 km. Následne dňa 25.4.2017 žalobca s p. X. uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bola peňažná pohľadávka voči žalovanému ako likvidačnému zástupcovi, ktorý riešil spôsobenú škodu, vo výške 364,80 eura s tým, že v bode 4 zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky za odplatu vo výške 364,80 eura, ktorá suma zodpovedala nájomnému za nájom náhradného vozidla a v bode 5 zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude predmetnú pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom podaným na poštovú prepravu dňa 26.4.2017. Žalovaný listom zo dňa 9.5.2017 oznámil p. X., že ukončil šetrenie uplatneného nároku na náhradu škody - nákladov na zapožičanie náhradného vozidla bez poskytnutia plnenia, pričom dôvodom odmietnutia poskytnutia plnenia bola nedostatočne odôvodnená nevyhnutnosť a účelnosť zapožičania náhradného vozidla. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, nakoľko k nájmu náhradného vozidla došlo v dôsledku poistnej udalosti, ktorú poškodený nezavinil, ale zavinil ju klient žalovaného, následkom čoho bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo po dobu opravy jeho vozidla od 18.4.2017 do 25.4.2017. Náhradné vozidlo poškodený využíval denne a účelovo na dochádzanie do práce z Košťan nad Turcom do Sučian a na bežné potreby, v nadväznosti na čo mal súd prvej inštancie za to, že žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť prenájmu náhradného vozidla, o čom svedčí aj počet najazdených kilometrov s požičaným vozidlom, a to 323 km. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s domnienkami žalovaného, že ak v prípade, že poškodený mal pracovať v spoločnosti Krauss Maffei Technologies spol. s r.o., tak táto spoločnosť zabezpečuje pre svojich zamestnancov dopravu a preto by nemuselo byť účelné prenajať si náhradné vozidlo počas doby opravy vozidla poškodeného. Žalovaný k uvedenému tvrdeniu priložil doklad stiahnutý z internetu (Ponuka práce od spoločnosti Krauss Maffei Technologies spol. s r.o. z portálu G..sk dňa 29.8.2017), ktorý ale podľa názoru súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nepreukazuje, že mal poškodený zabezpečenú dopravu do práce. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a je úplne irelevantné, na aký účel bolo vozidlo používané. Poškodený dostatočne odôvodnil účelnosť a dôvodnosť požičania náhradného vozidla. Poškodený bol nútený počas celej doby opravy vynaložiť náklady na nájom náhradného motorového vozidla, pričom nutnosť a účelnosť ich vynaloženia vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať vlastné vozidlo a náhrada nákladov za požičanie náhradného vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje vlastné vozidlo. Vo vzťahu k žalovaným namietanej dobe opravy vozidla poškodeného sa súd prvej inštancie nestotožnil s tvrdením žalovaného, že s prihliadnutím na rozsah poškodenia vozidla a technologickú dobu opravy postačovali na opravu vozidla dva dni, pričom súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že poškodený si prenajal náhradné vozidlo po tom, čo odovzdal svoje vozidlo do opravy dňa 18.4.2017 a zapožičané vozidlo používal len počas doby trvania opravy od 18.4.2017 do 25.4.2017. Poškodený teda nemohol využívať svoje vozidlo celkovo 8 dní s tým, že dva dni v rámci týchto dní pripadli na víkend, v dôsledku čoho je nanajvýš dôvodné predpokladať, že počas týchto dní autoservis neposkytoval svoje služby. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že poškodený nebol schopný žiadnym spôsobom ovplyvniť dĺžku opravy vozidla a taktiež nebolo jeho povinnosťou vyhľadávať autoservis, ktorý by opravil jeho vozidlo v čo najkratšom čase, nakoľko nebolo povinnosťou poškodeného vedieť posúdiť náročnosť opravy. Súhrnom uvedených skutočností súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil, že škoda v uplatnenom rozsahu vznikla a jej výška bola preukázaná vyúčtovaním vo faktúre č. 170177, v dôsledku čoho je nárok uplatnený žalobcom skutkovo i právne opodstatnený a preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy spolu s úrokom z omeškania uplatneným žalobcom v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. 5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní, ktoré náklady vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, riadil len časom, počas ktorého bolo vozidlo poškodeného preukázateľne v opravovni a vykonávali sa na jeho vozidle opravné práce a počas ktorej doby mal poškodený dôvodne a účelne potrebovať náhradné vozidlo. Tento názor súdu žalovaný považuje za predčasný, ktorý nevychádza z vykonaného dokazovania, nakoľko súd prvej inštancie mal k dispozícii len listinu Účelovosť zapožičania náhradného vozidla zo dňa 25.4.2017 od poškodeného a Čestné vyhlásenie poškodeného zo dňa 21.8.2018, avšak tieto listiny neboli ničím podložené a ich pravdivosť nebola žalobcom preukázaná, pričom žalovaný počas konania namietal, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov vzniká nárok na náhradu škody z prenájmu náhradného motorového vozidla len vtedy, ak je tento prenájom náhradného vozidla poškodeným možné považovať za nutný a účelný. Dôvodnosť prenájmu náhradného vozidla videl súd prvej inštancie len v tom, že poškodený nemohol z technických príčin v rozhodnom období užívať svoje vozidlo a účelovosť videl súd prvej inštancie aj v tom, že poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku opravy jeho poškodeného vozidla. Žalovaný nenamietal, že by poškodený z dopravnej nehody nemal nárok na náhradné vozidlo, avšak namietal, že dôvodnosť a účelovosť je potrebné striktne skúmať v každom jednom prípade súdom. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal tým, či bolo náhradné vozidlo poškodeným reálne používané alebo nie. Žalobca prvotne predložil na preukázanie dôvodnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla len listinu s názvom Účelovosť prenájmu náhradného vozidla zo dňa 25.4.2017 a až následne listinu Čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 21.8.2018, ktoré podľa žalovaného žalobca predložil počas súdneho konania účelovo a uvedené tvrdenia žalobca ničím nepodložil, pričom podľa názoru žalovaného takéto vyhlásenie poškodeného bez zdokladovania tvrdených skutočností nie je možné v žiadnom prípade považovať za preukázanie účelovosti a dôvodnosti prenájmu náhradného vozidla. Nakoľko žalobca až následne uviedol dôvod prenájmu náhradného vozidla ako dochádzku do práce poškodeným, je žalovaný toho názoru, že súd prvej inštancie si osvojil tieto tvrdenia žalobcu bez reálneho poznania skutočnej potreby a využívania náhradného vozidla a z toho dôvodu súd prvej inštancie nesprávne zhodnotil celý skutkový stav, nakoľko z predložených listín a vyjadrení žalobcu nemohol mať súd prvej inštancie za preukázané, že by sa náhradné vozidlo reálne počas doby prenájmu poškodeným využívalo. Z vyššie uvedených dôvodov považuje žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne nesprávne a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Rovnako žalovaný považuje za arbitrárne konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku opravy jeho vozidla, pričom súd sa dĺžkou opravy poškodeného vozidla vôbec nezaoberal. Žalovaný počas konania poukazoval na skutočnosť, že dĺžku doby prenájmu náhradného vozidla je nutné posudzovať vzhľadom na skutočnú dobu opravy v zmysle faktúry za opravu vozidla č. 2/2017, z ktorej vyplýva, že opravné práce na poškodenom vozidle trvali v rozsahu 6, 7 jednotiek, čo podľa žalovaného mohlo reálne predstavovať vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla maximálne dva dni prenájmu náhradného vozidla, pričom žalovaný počas konania poukazoval na to, že je potrebné zohľadniť túto objektívnu dobu, počas ktorej sa vykonávali opravné práce na poškodenom vozidle, ale súd prvej inštancie na tieto skutočnosti vôbec neprihliadol. Predlžovanie doby opravy poškodeného vozidla z neznámych príčin nemôže ísť na ťarchu vinníka dopravnej nehody a nie je v príčinnej súvislosti s konaním poisteného. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa žalovaného nesprávne, rovnako je nesprávny aj výrok II. rozsudku o nároku na trovy konania. 6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu doručeného súdu prvej inštancie dňa 19.2.2019 elektronicky s autorizáciou podľa osobitného predpisu, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného v odvolaní považuje v plnom rozsahu za neopodstatnené a v tejto súvislosti žalobca poukázal na názor Krajského súdu v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 2Cob/134/2014 zo dňa 5.5.2015, podľa ktorého pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo, čo preukázal vystavenou faktúrou s tým, že obdobný názor zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.9.2018. Žalobca zdôraznil, že práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy až do ukončenia predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. Skutočnosť, kedy bola ukončená oprava, vyplýva z predloženej faktúry za opravu. Žalovaný v priebehu konania svoje tvrdenia nepreukázal a nebol schopný relevantne vyvrátiť skutočnosti uvedené žalobcom, ktoré boli podložené listinnými dôkazmi. K preukázaniu nevyhnutnosti a účelnosti nájmu náhradného vozidla bolo zo strany žalobcu súdu predložené vyjadrenie poškodeného zo dňa 25.4.2017 a zo dňa 21.8.2018, z ktorých je zrejmé, že poškodený náhradné vozidlo potreboval na dochádzku do práce a na zabezpečenie iných bežných potrieb, pričom neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby viedol evidenciu jednotlivých jázd vykonaných na náhradnom vozidle počas doby opravy, ktorú poškodený nevedie ani pri bežnom používaní vlastného vozidla. 7. Žalovaný v odvolacej replike, doručenej súdu prvej inštancie dňa 1.4.2019 elektronicky s autorizáciou podľa osobitného predpisu, uviedol, že vyjadrenie žalobcu považuje za účelové a zotrváva na svojom odvolaní, pričom opätovne poukázal na potrebu preukázania nevyhnutnosti prenájmu čo do účelnosti prenájmu a tiež čo do dĺžky prenájmu s tým, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o skutočnom používaní náhradného vozidla poškodeným. Medzi predmet podnikania žalobcu patrí aj poskytovanie prenájmu náhradných vozidiel a preto je v záujme žalobcu, aby oprava poškodeného vozidla prebiehala v servise čo najdlhšiu dobu a z toho dôvodu je podľa žalovaného obhajovanie dĺžky prenájmu náhradného vozidla zo strany žalobcu výlučne účelové. Súd prvej inštancie sa vôbec nesnažil zistiť, prečo sa vozidlo poškodeného malo nachádzať v servise až dobu 8 dní, a nie v časovom rozpätí podľa vyfakturovaných opravných prác na poškodenom vozidle. 8. Žalobca v odvolacej duplike, doručenej súdu prvej inštancie dňa 29.4.2019 elektronicky s autorizáciou podľa osobitného predpisu, uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený s tým, že žalobca aj naďalej zotrváva na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a stanoviskách. Tvrdenie žalovaného, že doba prenájmu náhradného vozidla mala s prihliadnutím na rozsah poškodenia a pracovnosť opravy trvať iba 2 dni, je vzhľadom na faktickú nemožnosť poškodeného používať vlastné motorové vozidlo počas doby opravy irelevantné, nakoľko poškodený nedokáže sám posúdiť náročnosť opravy a ani ovplyvniť dobu jej trvania. Do doby nájmu treba započítať aj soboty a nedele, kedy autoservisy z objektívnych príčin nevykonávajú opravu. 9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku ako aj s obsahom odvolania žalovaného a následných vyjadrení strán sporu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. 13. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi stranami sporu neboli sporné skutkové okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného - právneho predchodcu žalobcu, t.j. vlastníka motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalovaného na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Odvolacia argumentácia žalovaného je v zásade totožná s jeho procesnou obranou uplatňovanou v rámci konania pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa súd prvej inštancie náležitým a presvedčivým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s otázkou posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.4.2017. Žalovaný namietal nevyhnutnosť a účelnosť prenájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, ako aj reálnosť využívania prenajatého náhradného vozidla poškodeným, pričom v tejto súvislosti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovým a právnym zhodnotením súdom prvej inštancie, ktorý v tejto súvislosti správne poukázal na skutočnosť, že poškodený mal náhradné vozidlo v nájme výlučne po dobu odo dňa odovzdania svojho poškodeného motorového vozidla do autoservisu na opravu do dňa jeho prevzatia v deň skončenia opravy, pričom reálnosť využívania náhradného motorového vozidla poškodeným nesporne vyplýva z množstva najazdených kilometrov v rozsahu 323 km vyplývajúceho z faktúry č. 170177, čo korešponduje s obsahom tvrdení poškodeného v dokumentoch zo dňa 25.4.2017 - „Účelovosť zapožičania náhradného vozidla“ a zo dňa 21.8.2018 - Čestné prehlásenie“ o používaní náhradného motorového vozidla na dochádzku do práce a na bežné potreby. Doba prenájmu náhradného motorového vozidla, účel jeho využitia deklarovaný poškodeným a počet najazdených kilometrov podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade preukazujú nevyhnutnosť a účelnosť prenájmu motorového vozidla v rozsahu fakturovanom faktúrou č. 170177. 14. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa doby opravy poškodeného vozidla, ktorú žalovaný považuje za neprimerane dlhú, odvolací súd konštatuje zhodne so súdom prvej inštancie jej skutkovú i právnu irelevantnosť, a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla, nakoľko v dôsledku poškodenia motorového vozidla dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníka poškodeného vozidla v podobe straty možnosti jeho riadneho užívania, pričom kritérium nutnosti nemôže poškodenému sťažiť či znemožniť požičanie náhradného vozidla, ktoré treba považovať za relevantný spôsob vyváženia ujmy spôsobenej poškodením vlastného vozidla. Súčasne je nutné konštatovať, že žalovaný vo vzťahu k svojmu tvrdeniu o neprimeranej dĺžke opravy neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko žalovaný žiadnym relevantným spôsobom netvrdil a nepreukázal, že predmetnú opravu bolo možné reálne vykonať v rozsahu ním tvrdených dvoch dní, keďže v tejto súvislosti nepostačuje len zohľadňovanie samotnej prácnosti opravy z pohľadu merných jednotiek, ale je tiež potrebné zohľadniť dni pracovného pokoja spadajúce do daného obdobia, ako aj pracovnú zaťaženosť konkrétneho autoservisu v inkriminovanom období, dostupnosť vecí potrebných na opravu a ďalšie prípadné skutočnosti majúce vplyv na dĺžku doby, počas ktorej je poškodené motorové vozidlo za účelom opravy v autoservise. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný relevantným spôsobom netvrdil a ani nepreukázal, že by poškodený alebo žalobca akýmkoľvek spôsobom dĺžku doby opravy negatívne ovplyvnili. 15. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkovo a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. 16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil. 17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný. 18. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).