Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/156/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118273168 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6118273168.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: AUTO ADAM, s.r.o., so sídlom Duklianska 18, 080 01 Prešov, IČO: 36 486 582, právne zast.: AZARIOVÁ & RÚŽBAŠÁN Law firm, s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 489,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/54/2018-96 zo dňa 28. 05. 2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/54/2018-96 zo dňa 28. 05. 2019 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 489,40 Eur a úrok z omeškania vo výške 5% p. a. zo sumy 489,40 Eur od 09. 11. 2016 až do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom o výške náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie samostatným uznesením. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 489.40 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% p. a. z predmetnej istiny od 09. 11. 2016 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06. 05. 2015 došlo ku škodovej udalosti tým, že bola poškodená karoséria motorového vozidla Q. A., EČV: Y. v dôsledku živelnej udalosti - krupobitia. 3. Motorové vozidlo patrilo poškodenej D. P.N., bytom Y. XXXX/XX, XXX XX Y. (ďalej len ako poistená). Táto škodová udalosť bola vlastníkom motorového vozidla, t. j. poškodeným a zároveň poistenou, riadne ohlásená u žalovaného, u ktorého má poistená uzatvorené havarijné poistenie. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. 9561349676 (ďalej aj ako poistná udalosť). Poistená si dala vykonať opravu svojho poškodeného motorového vozidla v autoservise žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 2.379,04 Eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 22016009. Poistenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 25. 10. 2016 oznámené, že dňa 24. 10. 2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9561349676 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola vo výške 1.723,67 Eur. Celková nepriznaná suma (po odpočte spoluúčasti vo výške 165,97 Eur) je vo výške 489,40 Eur. Táto nepriznaná suma bola poistenou ako postupcom postúpená na žalobcu a to zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 02. 2018. Žalovaný krátil poistné plnenie z rozdielu medzi faktúrou a kalkuláciou, avšak tento dôvod nepreukázal a zároveň rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou nezakladá zákonnú možnosť krátenia poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 zákona č. 40/1964 zb. Obč. zák. v rozhodnom znení (ďalej len OZ). Náklady na prácu sa vypočítajú zväčša s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá je v zásade obvyklá v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, resp. výrazne viacnásobne neprevyšuje cenu obvyklú v danom regióne. Pre porovnanie poukázal na cenník mechanických, klampiarskych a lakovníckych prác vo východoslovenskom regióne pre daný typ motorového vozidla. Servis si účtoval pri motorovom vozidle Q. A., EČV: Y. normohodinu vo výške 16,65 Eur/Nh a 55,50 Eur/ Nh (bez DPH), čo je v priemere 36,00 Eur/Nh. V zásade je priemerná normohodina žalobcu porovnateľná s ostatnými servismi, preto nepovažuje za dôvodné, že neboli uznané náklady na cenu práce v plnej výške. 4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 14. 05. 2018 platobný rozkaz v navrhovanom znení, proti ktorému podal žalovaný dňa 31. 05. 2018 odpor. Podaný odpor žalovaný odôvodnil nasledovne: Žalovaný upozornil na § 132 CSP a náležitosti podanej žaloby, ktoré predmetná žaloba nespĺňa. Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti poisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti, a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však nie je vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 CSP postačujúce. V ďalšej časti konania namietal, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav, ktorý potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom, je zrejmé, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 OZ vyplýva ,že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 OZ. 5. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 31. 07. 2018 uviedol, že poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, keďže je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené, aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval. K aktívnej vecnej legitimácii upozornil, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený, resp. žalobca, na základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla so žalovaným. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady, a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z Obč. zák., ale z celospoločenského záujmu, a aj z logického, či systematického výkladu. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne, vyplýva aj z iných ustanovení Obč. zák. Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poistného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade ustanovenia § 449 ods. 3 OZ a § 810 OZ. Doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Poistená ako veriteľ postúpila nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. K postúpeniu pohľadávky ako takej a jej existencii doplnil, že postupca postúpil na žalobu nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti. Nárok na náhradu škody, resp. poistného plnenia, vzniká okamihom škodovej/poistnej udalsoti. Účelom postúpenia pohľadávky došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala mena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t. j. možné ho platne postúpiť. 6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise a ustálil nasledovný skutkový stav. 7. Z faktúry č. 22016009 vystavenej žalobcom pre poistenú za opravu poškodeného motorového vozidla Q. A. vyplýva celková suma 2.379,04 Eur (s DPH) ako refakturácia za opravu vozidla po krupobití metódou PDR. 8. Z kalkulácie predloženej žalobcom vyhotovenej spoločnosťou VINICARS, s.r.o. k poistnej udalosti vyplývajú náklady na opravu vo výške 2.379,04 Eur. 9. Z oznámenia o ukončení likvidácie predmetnej poistnej udalosti č. 9561349676 zo dňa 25. 10. 2015 vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 24. 10. 2015 a uznal náklady na opravu motorového vozidla vo výške 1.889,64 Eur a po odčítaní spoluúčasti vo výške 165,97 Eur z predmetnej sumy, zaslal poistenej poistné plnenie vo výške 1.723,67 Eur. Za nelikvidnú položku považoval žalovaný sumu vo výške 489,40 Eur, ktoré neuznal. 10. Zo zmluvy o postúpení časti pohľadávky vo výške 489 Eur poistená D. P. ako postupca postúpila na žalobcu ako postupníka uvedenú pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi dňa 23. 02. 2018. V čl. I, bod 1 zmluvné strany špecifikovali pohľadávku, keď poistená ako postupca prehlásila, že má voči žalovanému ako dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 9561349676 zo dňa 06. 05. 2015, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Q. A., EČV: Y., rok výroby: 2007. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 22016009 a z časti vo výške 1.723,67 Eur, priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh vo výške 489,40 Eur nebol uhradený. V čl. I, bode 2 zmluvy si strany vymienili, že ide o nezaplatenú časť pohľadávky, táto sa postupuje s príslušenstvom. Odmena za postúpenie je dohodnutá v osobitnej dohode. V č. III, bod 3 a 4 zmluvné strany prehlásili, že táto zmluva bola uzavretá slobodne a vážne, bez právneho a skutkového omylu, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Zmluvné strany si zmluvu pred podpisom dôkladne prečítali, prehlasujú, že vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpisujú. 11. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s cenníkmi iných servisov, s kategorizáciou vozidiel, so zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie EUROKASKO, s faktúrami žalobcu a oznámením o poistnom plnení žalovaného v iných obdobných veciach a s písomnými a ústnymi prednesmi strán. 12. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení § 132 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1, ods. 2 CSP, § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, § 191 ods. 1 CSP, § 215 ods. 1, ods. 2 CSP, § 788 ods. 1, ods. 3 OZ, § 797 ods. 2 OZ, § 799 ods. 1, ods. 3 OZ, § 806 OZ, § 524 ods. 1, ods. 2 OZ, § 525 ods. 1, ods. 2 OZ. Z čl. IX, ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO žalovaného vyplýva, že za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poisťovňa poskytne poistné plnenie v rozsahu nákladov v danom mieste na uvedenie poškodeného alebo zničeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie motorového vozidla v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach Slovenskej republiky; za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ motorového vozidla. 13. Skutočnosť, že poistená ako vlastník poškodeného motorového vozidla mala uzatvorenú havarijnú poistnú zmluvu so žalovaným vzťahujúcu sa na predmetnú poistnú udalosť, ktorou došlo k poškodeniu karosérie motorového vozidla Q. A., EČV: Y. v dôsledku živelnej udalosti - krupobitia dňa 06.05.2015, nebola sporná. Rovnako sporným nebolo ani to, že v zmysle zmluvy žalovaný plnil poistné plnenie vo výške 1.723,67 eur po odčítaní spoluúčasti vo výške 165,97 eur. Sporným nebola ani tá skutočnosť, že poistená oznámila vznik poistnej udalosti a doložila doklady potrebné k likvidácii predmetnej poistnej udalosti. 14. Sporným v konaní nebol ani vznik nákladov potrebných na vynaloženie opravy motorového vozidla do stavu nachádzajúceho sa bezprostredne pred poistnou udalosťou vo výške 2.379, 04 eur. Žalovaný v podanom odpore síce namietal, že nárok žalobcu považuje za neoprávnený a nepreukázaný, avšak v tomto smere svoju procesnú obranu spočívajúcu v popretí skutkových tvrdení strany podávajúcej žalobu riadne nevykonal. Popretie, ktoré nie je dostatočne substancované, nie je účinné. V tomto smere súd odkazuje na ustanovenie § 151 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého je zrejmé, že ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Vzhľadom na absenciu vlastných skutkových tvrdení strany konania, a to vo vzťahu k nepreukázaniu a nedôvodnosti nároku žalobcu, súd považoval predmetné popretie za nedostatočne substancované. V tejto súvislosti navyše súd považoval za potrebné upozorniť na ustálenú judikatúru súdov týkajúcu sa výkladu kogentného ustanovenia § 799 ods. 3 OZ (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. lCdo/152/2009 zo dňa 27.01.2011). Poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Dôkazné bremeno o tom, že žalobca vedome porušil svoju povinnosť, resp. že krátenie bolo dôvodné, zaťažuje žalovaného. Ak žalovaný nepredloží dôkazy preukazujúce uvedené skutočnosti, je možné jeho tvrdenia považovať za účelové, ktorých cieľom je vyhnúť sa povinnosti poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v celom rozsahu. V danom prípade však zo strany žalovaného ani neboli tvrdené žiadne skutkové okolnosti viažuce sa na rozsah a primeranosť nákladov vzniknutých za opravu poškodeného motorového vozidla, pre ktoré by bolo poistné plnenie krátené. 15. Žalovaný považoval za spornú otázku postúpenia pohľadávky. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru, na ktorú sčasti odkázal aj žalobca, v zmysle ktorej možno postúpiť každú pohľadávku, ktorá je určitá a existujúca voči konkrétnemu dlžníkovi. K námietke absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení časti pohľadávky z dôvodu jej neurčitosti, ako aj z dôvodu neexistencie postupovaných pohľadávok je treba doplniť, že určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. V prejednávanom spore postupca postúpil svoje pohľadávky voči žalovanému, ktoré mali byť vyplatené titulom nároku na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9561349676 na žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Súd preto nepovažoval za dôvodnú obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, keďže považoval zmluvu o postúpení neuhradenej časti pohľadávky za platný právny úkon, pretože v tejto zmluve je presne špecifikovaný predmet zmluvy o postúpení, a to nezaplatenie časti pohľadávky vo výške 489,40 eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a sumou reálne zaplatenou žalovaným. 16. V tejto súvislosti súd navyše (keďže vznik nároku je potrebné viazať na moment vzniku poistnej udalosti) poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3 Cob 220/2017. 17. Odvolací súd v citovanom rozhodnutí síce posudzoval nárok ako náhradu škody podľa zákona č. 381/2001 Z.z., avšak s ohľadom na obdobnú situáciu súd upozorňuje, že postúpením pohľadávky môže dôjsť aj k vyrovnaniu záväzkov medzi poisteným ako postupcom a servisom ako postupníkom, ktorý vykonával opravu vozidla a ktorému vznikla pohľadávka za túto opravu voči poistenému. 18. K náležitostiam predmetnej žaloby a žalovaným namietanej existencie opisu rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj nárok, súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. apríla 2008, sp. zn. 3 Obo 77/2007, z ktorého je zrejmé, že judikatúra za „rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke“ V tomto smere súd upozorňuje na príliš formalistický výklad žalovaného týkajúceho sa ustanovenia § 132 CSP, ak predmet žaloby tak, ako bol vymedzený, teda nárokom žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 489,40 eur s príslušenstvom z titulu havarijnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a spôsobenou poistnou udalosťou vymedzenou č. 9561349676 a základným popisom skutkových okolností, považuje za dostatočné. 19. S ohľadom na tú skutočnosť, že poškodenou-poistenou bola fyzická osoba, ktorá bola so žalovaným v zmluvnom vzťahu a žalobca odvodzuje svoje postavenie od danej fyzickej osoby, pričom sa povaha záväzku postúpením pohľadávky a zmenou v osobe veriteľa nemení, súd posudzoval príslušenstvo predmetnej pohľadávky v zmysle nasledovných ustanovení. 20. Podľa § 797 ods. 3 prvá veta OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. 21. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ich výšku stanovuje vykonávací predpis. 22. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba. Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 23. Okrem istiny požadoval žalobca aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % p. a. zo sumy 489,40 eur od 09.11.2016 až do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný poistenej listom zo dňa 25.10.2016 oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 24.10.2016. Obsahom tohto listu bol aj výpočet výšky poistného plnenia, z ktorého vyplynulo krátenie poistného plnenia vo výške uplatneného nároku (po odčítaní dojednanej spoluúčasti). Poistné plnenie, ktoré mal žalovaný vyplatiť je peňažným plnením a z dôvodu, že sa dostal s jeho plnením do omeškania, žalobca si uplatnil príslušenstvo žalovanej pohľadávky nasledujúcim dňom po uplynutí 15- dňovej zákonom stanovenej lehoty splatnosti poistného plnenia, teda dňom 09.11.2016. Od tohto dátumu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky zmysle ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením v príslušnej základnej úrokovej sadzbe, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. 24. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu rozsudku súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. 25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže žalobca bol v plnom rozsahu úspešný. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP. 28. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, nezákonný, a navyše aj arbitrárny. Podľa názoru žalovaného je rozsudok výsledkom zrejmej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate nepreskúmateľnosťou. 29. Uviedol, že vzhľadom na skutkový stav, z ktorého vychádza a súčasne ho potvrdzujú práve dôkazy predkladané žalobcom vyplýva, že dňa 06. 05. 2015 došlo ku škodovej udalosti tým, že bola v dôsledku živelnej udalosti - krupobitia, poškodená karoséria motorového vozidla Q. A., EČV: Y., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenej D. P., bytom Y. XXXX/XX, XXX XX Y., žalovaný, u ktorého mal poškodený uzavreté havarijné poistenie, poistnú udalosť zaregistroval ako škodovú udalosť pod č. 9561349676. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v servise u žalobcu, ktorý za vykonanú opravu vystavil poškodenému faktúru č. 22016009 vo výške 2.379,04 Eur. Prostredníctvom oznámenia o poistnom plnení zo dňa 25. 10. 2016 vyhotovenom žalovaným, bolo poškodenému oznámené ukončenie šetrenia škodovej udalosti a súčasne výpočet a výška poskytnutého poistného plnenia v sume 1.723,67 Eur. Dňa 23. 02. 2018 malo dôjsť medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej malo dôjsť k postúpeniu sumy 489,40 Eur. 30. Žalovaný poukázal na to, že poškodený postúpil tvz. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpil pohľadávku, ktorá predstavuje jeho záväzok a nie pohľadávku, čo v konečnom dôsledku je v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. 31. Žalovaný zdôraznil, že v samotnej Zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky na žalobcu. V predloženej Zmluve o postúpení pohľadávky je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifická pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Zároveň poukazuje na skôr už uvedené skutočnosti, že samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. 32. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 1527/99 zo dňa 22. 06. 2000, ktorý rozhodol podľa § 37 Obč. zák. - Právny úkon, ktorý nebol vykonaný určite a zrozumiteľne, je neplatný. Uvedené podporuje aj novšia judikatúra, kde podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo 879/2014 zo dňa 02. 06. 2014 je neplatný právny úkon ten, ktorý nebol vykonaný určite a zrozumiteľne. Sankcia neplatnosti právneho úkonu sa viaže k náležitostiam prejavu vôle, ktorý musí byť určitý, ak je neistý jeho obsah, to značí - okrem prípadov, keď úplne chýba určitá vôľa - keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť a je nezrozumiteľný, ak konajúci nedosiahol - vadným slovným alebo iným sprostredkovaním - jasného vyjadrenia svojej vôle. 33. Žalovaný zdôraznil, že absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia, či dodatočného odpadnutia dôvodu, nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, pretože absolútna neplatnosť pôsobí proti všetkým. 34. Z uvedených dôvodov, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 35. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Zdôraznil, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a zo skutkového stavu veci vodil správny právny záver. Uviedol, že k základným právam účastníka konania obsiahnutých v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Má za to, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. Taktiež apeluje aj na skutočnosť, že súd sa nemôže vyjadriť v odôvodnení ku každej námietke žalovaného, či ku každému slovu vo vyjadreniach strán, ale iba k podstatným a sporným, inak by mal rozsudok 100 strán, čo by však bolo v rozpore s princípmi civilného sporového konania. Poukázal v tejto súvislosti na judikatúru ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia prvostupňového súdu. Poukazuje aj na ďalšiu judikatúru najvyšších súdnych autorít v nadväznosti na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia. 36. K aktívnej legitimácii žalobcu uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní tak, ako aj v prvostupňovom konaní, prezentuje poškodeného ako dlžníka žalobcu, čo odôvodňuje tým, že poškodený neuhradil pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla), ktoré v žalovaným neuhradenej a krátenej časti postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu. Žalobca zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 797 ods. 2 Obč. zák. právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, t. j. právo na plnenie vzniká už samotným vznikom škody na motorovom vozidle, nie až vykonaním opravy poškodeného motorového vozidla. 37. Uviedol, že nárok na náhradu škody, resp. poistného plnenia, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do pôvodného stavu kto a ako uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. 38. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/31/2018 a 4Cob/60/2017, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017. 39. Zdôraznil, že účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie, aby nastala zmena v obsahu postúpenia pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Uviedol, že ustanovenie § 525 ods. 1 taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na náhradu škody, ktorý má povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, t. j. možné ho platne postúpiť. Zdôraznil, že pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. 40. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkony neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. 41. Zdôraznil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, postupca musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Má za to, že postupcovia v uvedenom prípade vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávky na postupníka a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. 42. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol v predmetnej veci a z uvedeného dôvodu žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 43. Vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu bolo žalovanému doručené dňa 08. 07. 2019, žalovaný k podanému vyjadreniu stanovisko nezaujal. 44. Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal bez nariadenia pojednávania s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 45. Krajský súd poukazuje na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 46. Odvolací súd ma za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver. Z predložených listinných dôkazov je nesporné, že z faktúry č. 22016009 vystavenej žalobcom pre poistenú osobu za opravu poškodeného motorového vozidla Q. A. vyplýva celkova suma 2.379,04 Eur s DPH ako refakturáciu za opravu vozidla po krupobití. Z kalkulácie predloženej žalobcovi vyhotovenej spoločnosťou VINICARS, s.r.o. v poistnej udalosti vyplývajú náklady na opravu vo výške 2.379,04 Eur. 47. Z oznámenia o ukončení likvidácie predmetnej poistnej udalosti č. 9561349676 zo dňa 25. 10. vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 24. 10. 2015 a uznal náklady na opravu motorového vozidla vo výške 1.889,64 Eur a po odčítaní spoluúčasti vo výške 165,97 Eur z predmetnej udalosti zaslala poistné plnenie vo výške 1.723,67 Eur. Za nelikvidnú položku považoval žalovaný sumu vo výške 489,40 Eur, ktoré neuznal. 48. Odvolací súd poukazuje na Zmluvu o postúpení pohľadávky vo výške 489 Eur, kde poistená D. P. ako postupca postúpila na žalobcu ako postupníka uvedenú pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi dňa 23. 02. 2018. V čl. I. bod 1 zmluvné strany špecifikovali pohľadávku, kde poistená ako postupca prehlásila, že má voči žalovanému ako dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 9561349676 zo dňa 06. 05. 2015, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Q. A., EČV: Y., rok výroby 2007. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 22016009 a z časti vo výške 1.723,67 Eur priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh vo výške 489,40 Eur nebol uhradený. V čl. 1, 2 zmluvy si strany vymienili, že predmetom tejto zmluvy je postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 489,40 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným plnením už vyplateným spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a jej príslušenstva, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odmena za postúpenie pohľadávky je dohodnutá v osobitnej dohode, príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky z omeškania. 49. Odvolací súd poukazuje na II. Zmluvy o postúpení pohľadávky, kde v bode 1 postupca prehlásil, že špecifikácia postúpenej pohľadávky je úplná a správna. Zároveň si v bode III. v záverečných ustanoveniach zmluvy uviedli, že táto zmluva nadobúda účinnosť a platnosť dňom jej podpisu a zmluvné strany v bode 4 prehlásili, že vyjadruje ich skutočnú slobodnú vôľu, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpisujú. 50. Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalovaného, že Zmluva o postúpení pohľadávky nie je určitá a zrozumiteľná, že je nejasná a presne nešpecifikovaná, považuje za neakceptovateľnú, keďže z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva čo bolo predmetom postúpenia, aká bola vôľa postupcu a postupníka, a taktiež objem postúpenej pohľadávky. 51. Odvolací súd má za to, že predmetnú pohľadávku bolo možné postúpiť z postupcu D. P. na postupníka, keďže v danom prípade menovaná postupovala svoju pohľadávku voči žalovanému a nie svoj dlh vo vzťahu k autoopravovni. 52. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 525 ods. 1 OZ, ktoré taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom návrh na náhradu škody, ktorý má povahu peňažnej pohľadávky tam uvedený nie je, t. j. možno ho platne postúpiť. 53. V konaní bolo nepochybne preukázané, že na základe platnej zmluvy došlo k postúpeniu uplatnenej pohľadávky vlastníkom vozidla na žalobcu a je právne bezvýznamné, že ním je práve servis, ktorý opravu vykonal. Vlastník vozidla nemusel uhradiť faktúru za opravu, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená poistným plnením žalovaného. V predmetnej veci nebolo sporné, že zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia poškodeného boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže z povinného zmluvného poistenia poškodenému aj z väčšej časti plnil a preto je bez právneho významu, že žalovanú sumu poškodený autoservisu nezaplatil, a že si uplatňoval zaplatenie predmetnej sumy u žalovaného. 54. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnený a je arbitrárny, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými uplatnenými námietkami žalovaného. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu skutočnosť, že sa žalovaný s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie (J I. 888/06). Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky za úplne dostatočné možno považovať také odôvodnenie rozsudku, ktoré dostatočným spôsobom informuje účastníka konania o skutkových zisteniach a právnych záverov, na základe ktorých súd meritórne posúdil vec a rozhodol. Pokiaľ toto odôvodnenie obsahuje základné prednesy účastníkov konania, výpočet vyhodnotených dôkazov a skutočnosti, ktoré sú považované za preukázané, ako aj zrozumiteľný výklad práva, právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení, spĺňa v plnej miere požiadavku § 157 OSP (III. ÚS 199/09). 55. Odvolací súd zdôrazňuje tiež tú skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. 56. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaným, a že sa súd prvej inštancie nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou legitimáciou žalobcu, keď prezentuje poškodeného ako dlžníka žalobcu, čo dôvodil tým, že poškodený neuhradil pohľadávku faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorú postúpil Zmluvu o postúpení pohľadávky na žalobcu, odvolací súd zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 797 Obč. zák. právo na plnenie vznikne ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť poistnú udalosť, t. j. právo na plnenie vzniká už samotným vznikom škody na motorovom vozidle, nie až vykonaním opravy poškodeného motorového vozidla. Je potrebné rozlišovať vzťah poisteného, t. j. D. P., a žalovaného a vzťah poisteného a žalobcu ako autoservisu. Predmetom tohto konania je nárok na krátené poistné plnenie z poistnej zmluvy poistenej D. P., ktorá tento nárok postúpila na žalobcu, t. j. predmetom konania je vzťah poistenej a žalovaného. Koná sa o pohľadávke poisteného voči žalovanému, ktorá vznikla momentom vzniku predmetnej poistnej udalosti, a ktorá bola postúpená žalobcovi, tá je predmetom konania a žalovaný sa môže vyjadrovať iba k tejto pohľadávke ako takej a nie vo vzťahu žalobcu a poškodeného. 57. Vzhľadom k vyššie uvedenej skutočnosti odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalovaného zaviazal na zaplatenie uplatnenej pohľadávky spolu s úrokmi z omeškania na základe dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. 58. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP spolu s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a jej náhradu priznal úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 59. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).