Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/43/2023 6118319569 27. 11. 2024 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2024:6118319569.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: BerCar s.r.o., so sídlom Galvániho 14, 821 04 Bratislava, IČO: 31 403 743, právne zastúpeného: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie istiny 726,93 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/24/2019-155 zo dňa 18.10.2022, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/24/2019-155 zo dňa 18.10.2022 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 100%-nú náhradu trov konania, s tým, že o výške trov konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia § 37, § 524 ods. 1, § 525 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a § 4 ods. 1, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o PZP“), § 191 ods. 1, § 218 ods. 1, § 255 ods. 2, § 262 ods. 2, § 263 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca žalobou podanou dňa 17.08.2018 žiadal, aby mu žalovaný uhradil istinu 726,93 eur s príslušenstvom. Žalobca si nárok uplatnil z dôvodu neoprávneného odmietnutia vyplatenia časti nároku na náhradu škody titulom škodovej udalosti zo dňa 28.04.2017, kedy právnemu predchodcovi žalobcu vznikla na motorovom vozidle Renault Scenic, EČV: A. škoda vo výške 3.084,24 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný na základe oznámenia škodovej udalosti nepriznal právnemu predchodcovi časť uplatnenej náhrady, týkajúcej sa 20%-ného zníženia ceny náhradných dielov. Právny predchodca žalobcu mal podľa žalobcu neuznanú časť náhrady postúpiť zmluvne na žalobcu. Zmluvou došlo podľa žalobcu k postúpeniu spôsobilej pohľadávky a prejav vôle bol dostatočne konkrétny. 3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol obranu žalovaného. Žalovaný neuznal nárok žalobcu v celom rozsahu z dôvodu, že nespĺňa náležitosti podľa § 132 CSP a namietal aktívnu legitimáciu z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. 4. Z vyjadrenia žalobcu, podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 28.04.2017 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej vznikla škoda poškodenému B. C. a škodu spôsobil vodič, ktorý bol zákonne
poistený u žalovaného. Z faktúry č. 20170537 súd prvej inštancie zistil, že žalobca vystavil právnemu predchodcovi faktúru za opravu na sumu 3.084,24 eur. Z oznámenia o poistnom plnení súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný oznámil právnemu predchodcovi žalobcu, že kráti poistné plnenie vo výške 726,93 eur. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.07.2017 súd prvej inštancie ustálil, že právny predchodca žalobcu postúpil krátený nárok na poistné plnenie na žalobcu. 5. Súd prvej inštancie sa ako prvotnou zaoberal otázkou aktívnej legitimácie. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak postupník v spore o zaplatenie postúpenej pohľadávky preukazuje postúpenie pohľadávky (a svoju aktívnu vecnú legitimáciu) zmluvou o postúpení pohľadávky, je povinnosťou súdu prejudiciálne posudzovať otázku platnosti predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky s tým, že na absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky ako dvojstranného právneho úkonu je povinný prihliadať ex offo. Ak súd vyhodnotí zmluvu o postúpení pohľadávky ako absolútne neplatný úkon, nie je žalobca nositeľom žalobou uplatneného hmotného práva a nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. V takom prípade je povinnosťou súdu podanú žalobu zamietnuť. Súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný na pojednávaní dňa 18.10.2022 namietol nepreukázanie existencie osobitnej dohody o cene za postúpenie, ktorej existenciu strany zmluvy o postúpení deklarovali v ustanovení čl. I. ods. 2 zmluvy o postúpení. Uviedol, že sa nejedná o bezodplatnú zmluvu nakoľko odplatnosť je v nej priamo deklarovaná, avšak má za to, že dohoda o cene nebola uzatvorená a preto je zmluva neplatná pre neurčitosť. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca na pojednávaní dňa 18.10.2022 označil žalovaný nárok ako hmotnoprávny a z toho dôvodu v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Obdo/64/2019 (R 62/2020), je odplata relevantná len medzi postupcom a postupníkom a nie medzi poisťovňou a postupníkom v spore. Žalobca mal podľa súdu prvej inštancie výšku odplaty deklarovať ako obchodné tajomstvo strán zmluvy, avšak výslovne uviedol, že odplata nebola nikdy uhradená. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca následne na pojednávaní predložil novú zmluvu o postúpení zo dňa 18.10.2022 a žalovaný namietol, že žalobca predložením novej zmluvy preukázal absolútnu neplatnosť starej zmluvy a uviedol, že nová zmluva nerieši platnosť starej zmluvy a teda sú v konaní predložené dve platné zmluvy a nie je teda jasné, z ktorej zmluvy má žalovaný a súd pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu vychádzať. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2022 súd prvej inštancie zistil, že poškodený postúpil žalovanú pohľadávku na žalobcu za odplatu vo výške 726,93 eur. 6. Súd prvej inštancie na základe skutočnosti, že žalobca v konaní nepreukázal uzatvorenie žiadnej osobitnej dohody o odplate za postúpenie a naopak výslovne uviedol, že odplata nebola nikdy uhradená ustálil, že k uzatvoreniu osobitnej dohody o odplate nikdy nedošlo a preto zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14.07.2017 určil ako absolútne neplatnú pre neurčitosť v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ. Pri posudzovaní platnosti Zmluvy o postúpení zo dňa 17.10.2022 súd prvej inštancie prisvedčil argumentácii žalovaného a konštatoval, že nová zmluva žiadnym spôsobom nerieši platnosť pôvodnej zmluvy a neustanovuje, či pôvodnú zmluvu dopĺňa, je jej nováciou alebo ju nahrádza. Na základe absencie týchto skutočností mal súd prvej inštancie za to, že žalobca v konaní predložil dve platné zmluvy (na platnosti pôvodnej počas celého konania trval) a preto spôsobil zmätočnosť pri určovaní právneho titulu svojej aktívnej vecnej legitimácie. Práve skutočnosť, že nová zmluva žiadnym spôsobom nerieši platnosť pôvodnej zmluvy, resp. svoju koexistenciu popri pôvodnej zmluve podľa názoru súdu prvej inštancie spôsobila jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť, ktoré spôsobili jej absolútnu neplatnosť v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ. Pre posúdenie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bolo podľa súdu prvej inštancie ďalej rozhodujúce aj znenie ustanovenia § 524 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého musí byť v zmluve okrem zmluvných strán uvedená postupovaná pohľadávka a musí byť dodržaná zákonom predpísaná forma. V prípade zmluvy o postúpení pohľadávky nie je zákonom vyžadovanou náležitosťou uvedenie odplaty, avšak predmetná podstatná náležitosť vyplýva zo samotnej povahy predmetných zmlúv, ktoré môžu byť tak odplatné, ako aj bezodplatné, a predmetná skutočnosť musí byť v zmluve výslovne uvedená, a rovnako tak v prípade odplatného prevodu (postúpenia) musí byť priamo v zmluve obsiahnutá výška odplaty, alebo spôsob jej určenia. Súd prvej inštancie skonštatoval, že z obsahu predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.07.2017 vyplýva, že medzi postupcom a postupníkom bolo dohodnuté odplatné postúpenie pohľadávky v zmysle článku I. bod 2. zmluvy. Zároveň však v článku I. bod 2. zmluvy bolo dojednané, že odplata za postúpenie bola dohodnutá v osobitnej dohode. Túto všeobecnú konštatáciu bez akejkoľvek konkretizácie právneho úkonu – osobitnej dohody súd vyhodnotil ako neobsahujúcu spôsob určenia a preto neurčitú v rozpore s ust. § 37 ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/96/95 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998 a uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu sa vyznačuje tým, že nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň, ako by nebol urobený; táto neplatnosť nemôže byť zhojená
dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že na rozhodovaný spor nie je možné aplikovať závery z judikátu R 119/2003, v zmysle ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Na koniec súd prvej inštancie skonštatoval, že k zmene v osobe veriteľa dochádza len na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Zmluvu o postúpení pohľadávky z 14.07.2017 a aj zmluvu zo dňa 17.10.2022 vyhodnotil súd prvej inštancie ako absolútne neplatné pre ich neurčitosť. 7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodu, že argumentácia súdu prvej inštancie je nesprávna. Podľa žalobcu sa nemožno stotožniť s tým, že dojednanie výšky odplaty za postúpenie pohľadávky osobitnou dohodou bez jej konkretizácie je podstatnou náležitosťou a malo by mať za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Záver súdu o neurčitosti právneho úkonu je nesprávny. Žalobca poukázal na ustanovenie § 524 ods. 1 OZ a Veľký komentár k Občianskemu zákonníku, Števček a spol., str. 1803: „Na ZOPP sa bez obmedzenia vzťahujú všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle ust. § 34 a nasl.. Určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. Popri podpismi potvrdenom vyjadrení vôle účastníkov previesť pohľadávku z postupcu na postupníka, náležitom označení zmluvných strán a samotného predmetu postúpenia, nevyplývajú z Občianskeho zákonníka iné osobitné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorých absencia by mala za následok jej neplatnosť. Zmluva o postúpení pohľadávky nie je ex lege odplatnou a k postúpeniu môže dôjsť aj bez akéhokoľvek protiplnenia.“ Podľa žalobcu nie je zrejmé ako dospel konajúci súd k záveru, že špecifikácia osobitnej dohody je podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky. Z citovaného ustanovenia zákona, ako ani z komentára k predmetnej zmluve či z judikatúry k zmluve o postúpení pohľadávky podľa žalobcu táto skutočnosť nevyplýva. Žalobca uviedol, že Občiansky zákonník nepredpisuje pre tento zmluvný typ iné obligatórne náležitosti, ktorých absencia by spôsobovala jej neplatnosť. Žalobca zotrváva na tom, že odkaz na osobitnú dohodu, ktorá nie je presne konkretizovaná nerobí zmluvu absolútne neplatnou. Odplatu si podľa žalobcu zmluvné strany dohodli samostatnou zmluvou. Odkaz na osobitnú dohodu, bez konkretizácie tohto právneho úkonu, nerobí zmluvu o postúpení pohľadávky neplatnou, keďže zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje všetky obligatórne náležitosti v súlade so zákonom. Uvedené potvrdzuje podľa žalobcu aj nasledovná rozhodovacia prax a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 62/2020 sp. zn. 3Obdo/64/2019. Práve v tomto rozhodnutí sa podľa žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky vysporiadal s odplatnosťou predmetného úkonu. V zmysle uvedeného pre dlžníka ako žalovaného je irelevantné aká bola odplata za postúpenie pohľadávky a či bola zaplatená. Z rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalovanému ani súdu nepatrí namietať neplatnosť právneho úkonu z dôvodu nepredloženia osobitnej dohody o výške odplaty. V predmetnej zmluve obe zmluvné strany zreteľne prejavili svoju vôľu postúpiť pohľadávku, identifikovali dlžníka ako aj postupovanú pohľadávku dostatočne špecifikovali. Z uvedeného vyplýva, že to či odplata za postúpenie pohľadávky bola/nebola dojednaná, resp. či bola/nebola uhradená alebo či daná osobitná dohoda je špecifikovaná nie je meritom tohto sporu a dlžník nie je oprávnený túto skutočnosť ani len namietať. Toto právo patrí výlučne zmluvným stranám. Žalobca ďalej poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/2/2021 zo dňa 07.10.2021 a sp. zn. 40Cb/41/2021 zo dňa 03.11.2022 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Cob/1/2022. Žalobca zároveň poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 35Cb/142/2019 zo dňa 30.05.2022, v ktorom v skutkovo a právne obdobnej veci totožný sudca skúmal na základe námietky žalovaného obdobnú zmluvu o postúpení pohľadávky a vyhodnotil ju ako platnú napriek tomu, že odmena bola predmetom osobitnej dohody bez jej špecifikácie. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že z dôvodu vyhnutiu sa zbytočnému navyšovaniu trov v rámci odvolacieho konania predložil žalobca pred rozhodnutím konajúceho súdu zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2022. Žalobca poukázal, že súd prvej inštancie vyslovil svoj právny názor a to absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.07.2017 už v rámci predbežného právneho názoru. Predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2022 je reakciou na vznik možného rizika a v rámci ochrany práv klienta. Zároveň konajúci súd následne vyhlásil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2022 za absolútne neplatnú (účinok ex tunc). Ak aj súd mal za to, že pôvodná zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.07.2017 je absolútne neplatná (neplatnosť od počiatku), v tom prípade súdom uvedená kolízia, by ani nemohla nastať. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu v rozpore s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Žalobca
predložil spisové značky rozhodnutí, v ktorých súdy priznali nárok žalobcu a v ktorých došlo k postúpeniu pohľadávky obdobne ako v tomto konaní: právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 25Cb/109/2021, 25Cb/86/2021, 27Cb/80/2018, 26Cb/25/2019, Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/40/2020, 2Cob/27/2020, 3Cob/185/2019, 4Cob/37/2020, 4Cob/192/2019, 2Cob/156/2019, 3Cob/133/2019, Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/48/2020, 3Cob/90/2018, 2Cob/99/2019, 3Cob/2/2021, 3Cob/3/2021, 3Cob/11/2021, ... Zmluva o postúpení pohľadávky je podľa žalobcu platná a má všetky zákonom vyžadované náležitosti. Žalobca uviedol, že zákonné nastavenie zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj judikatúra potvrdzujú skutočnosť, že ide o platný právny úkon a odkaz na dojednanie odplaty v osobitnej dohode, ktorá nie je presne špecifikovaná nespôsobuje absolútnu neplatnosť predloženej zmluvy. Napriek tomu však zo strany žalobcu bola z opatrnosti predložená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2022, ktorá je v súlade s jej preambulou potvrdením ich skutočnej vôle pohľadávku postúpiť. 8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, pričom rovnopis odvolania spolu s výzvou na predloženie vyjadrenia k odvolaniu boli súdom prvej inštancie dňa 20.12.2022 doručené právnemu zástupcovi žalovaného. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 11. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 13. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca si uplatnil svoj žalobný nárok ako právny nástupca subjektu poškodeného škodovou udalosťou a svoje právne nástupníctvo odvíjal od uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.07.2017, ktorú predložil súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu je zrejmé, že v nadväznosti na predbežné právne posúdenie sporu súdom prvej inštancie žalobca v konaní predložil aj novú zmluvu o postúpení pohľadávky, od ktorej odvíjal svoje právne nástupníctvo, a ktorá je datovaná ku dňu 17.10.2022. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby bol záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie svoj záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom spore postavil na konštatovaní absolútnej neplatnosti oboch predložených zmlúv o postúpení pohľadávky pre ich neurčitosť. Žalobca v podanom odvolaní právne závery súdu prvej inštancie namietal. 14. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade že ju žiadna zo strán nenamieta. Uvedený právny záver vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010. 15. Súd prvej inštancie ďalej správne uviedol, že ak postupník v spore o zaplatenie postúpenej pohľadávky preukazuje postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky, je povinnosťou súdu prejudiciálne posudzovať otázku platnosti predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky. „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade
nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2003 pod sp. zn. 4Obo/210/2001 publikovaný ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2003 pod R 119/2003). 16. Súd prvej inštancie teda správne podrobil zmluvy o postúpení pohľadávky, od ktorých žalobca odvodzoval svoje nástupníctvo, kontrole posúdenia platnosti. Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.07.2017 z dôvodu jej neurčitosti podľa § 37 ods. 1 OZ. Neurčitosť predmetného právneho úkonu odvodil súd prvej inštancie zo skutočnosti, že medzi poškodeným a žalobcom mala byť dohodnutá odplatná zmluva o postúpení pohľadávky a žalobca v konaní nepreukázal podľa súdu prvej inštancie uzatvorenie žiadnej osobitnej dohody. Súd prvej inštancie nedospel k záveru, žeby predmetná zmluva o postúpení pohľadávky mala byť neplatná z dôvodu, žeby neobsahovala všetky podstatné náležitosti, resp. by pri nej absentovala písomná forma. Absolútnu neplatnosť odvodil súd prvej inštancie od jej neurčitosti, ktorú má podľa argumentácie žalovaného, ku ktorej sa súd prvej inštancie priklonil, zakladať nepreukázanie osobitnej dohody o výške odplaty, keďže ide o odplatnú zmluvu. 17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/64/2019 publikovaný ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 62/2020, kde najvyšší súd vyslovil záver, že: „neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súdu nie je známa odplata za postúpenie pohľadávky. Postúpenie môže byť odplatné aj bezodplatné, a súd v konaní o zaplatenie postúpenej pohľadávky a ani dlžník nie sú oprávnení požadovať sprístupnenie sumy, za ktorú bola pohľadávka postúpená.“ V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že postup súdu prvej inštancie, kedy skúmal platnosť predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky bol právne komfortný, avšak požiadavka na preukazovanie dohodnutej odplaty nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Predmetom konania nie je spor medzi postupcom a postupníkom a nie je teda odôvodnená skutočnosť, žeby predmetná zmluva o postúpení pohľadávky mala byť pre absenciu určenia odplaty neurčitá pre samotné strany postúpenia. Pokiaľ absentuje neurčitosť právneho úkonu medzi stranami záväzkového vzťahu nemožno ju nahradiť neurčitosťou zo strany tretích osôb, resp. súdu a od takéhoto základu odvodzovať neplatnosť právneho úkonu. Určitosť právneho úkonu sa posudzuje predovšetkým podľa vôle strán právneho úkonu. Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou platnosti a je považovaná za jednu z náležitosti prejavu vôle. Právny úkon sa považuje za určitý vtedy ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je predmet jasne určený. Určitosť obsahu zmluvy o postúpení sa posudzuje predovšetkým z hľadiska jednoznačného vymedzenia postupovanej pohľadávky. Popri podpismi potvrdenom prejave vôle previesť pohľadávku a náležitého označenia strán a predmetu postúpenia, nevyplývajú z Občianskeho zákonníka iné osobitné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorých absencia by mohla mať vplyv na platnosť postúpenia. Pri posudzovaní platnosti právnych úkonov je nutné sa spravovať zásadou preferencie platnosti právneho úkonu a nemožno uprednostniť prílišné formalistické požiadavky na prejav vôle. Zmluva o postúpení pohľadávky nie je obligatórne odplatnou zmluvou. Dohodnutie odplaty preto nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky. Pokiaľ teda neexistuje spor medzi postupcom a postupníkom o tom, či a akú odplatu si dohodli za postúpenie pohľadávky, resp. sú uzrozumení aj s tým, že odplata dohodnutá nebola, nemožno do tohto vzťahu vstupovať z vonku či už zo strany súdu, alebo dlžníka, pre ktorého dohoda o odplate nie je relevantná. 18. Po prednesení predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie, bola zo strany žalovaného do konania predložená nová zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 17.10.2022. Súd prvej inštancie následne dospel k záveru o neurčitosti aj druhej predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, z čoho vyvodil záver o jej absolútnej neplatnosti. Uvedený záver súdu prvej inštancie nie je podľa odvolacieho súdu logicky zdôvodnený a je v rozpore so samotným odôvodnením napadnutého rozsudku. V bode 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca predložil do konania dve platné zmluvy o postúpení pohľadávky čím mal spôsobiť zmätočnosť. Podľa odvolacieho súdu sa nemožno s uvedeným názorom stotožniť. Nemožno na jednej strane konštatovať predloženie dvoch platných zmlúv a následne obe vyhodnotiť ako absolútne neplatné. Pokiaľ by aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že prvá predmetná zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, hľadelo by sa na ňu ako keby neexistovala. Nemôže byť dôvodom neplatnosti druhej zmluvy o postúpení pohľadávky len skutočnosť, že sa v nej strany postúpenia nevysporiadali s prípadnou existenciou inej zmluvy o postúpení
pohľadávky. S prípadnou platnosťou, resp. neplatnosťou sa mal vysporiadať sám konajúci súd prvej inštancie. 19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení dospel odvolací súd k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu, ktorý namietal nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie vedúcich k zamietnutiu žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a v tej súvislosti vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočné preštudovanie založených listinných dôkazov. Z dôvodu nesprávneho, resp. minimálne predčasného záveru súdu prvej inštancie o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom spore, sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal samotným žalobným nárokom predstavujúcim žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie istiny 726,93 eur s príslušenstvom a preto úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude dôsledne meritórne po hmotnoprávnej stránke posúdiť skutkovú a právnu opodstatnenosť uplatneného žalobného nároku. 20. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s § 391 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v intenciách vyššie uvedeného opätovne vec prejednať procesným postupom súladným s príslušnými zákonnými ustanoveniami a znovu vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na zistený skutkový a právny stav. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní povinný dôsledne sa zaoberať aktívnou legitimáciou žalobcu v nadväznosti na vyslovený právny názor odvolacieho súdu a následne sa vysporiadať s jednotlivými aspektmi procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného vo vzťahu k samotnému predmetu konania, a to tak, aby nové rozhodnutie vo veci poskytlo stranám sporu náležité a presvedčivé odpovede na všetky podstatné otázky súvisiace s meritom veci. 21. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).