Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/24/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416210930 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6416210930.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: T.. K. F., N.. XX.XX.XXXX, P. XXX/XX, XXX XX A. Š.C., zastúpený: Mgr. Erich Štepánek, advokát, L. Svobodu 15, 969 01 Banská Štiavnica, proti žalovanému: PODLAHY RK, s. r. o., Rybničná 40, 831 06 Bratislava, IČO: 36 417 475, zastúpený: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, o zaplatenie 20.000,30 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 23Cb/189/2017-337 zo dňa 25.06.2018, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/189/2017-337 zo dňa 25.06.2018 p o t v r d z u j e . II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20.000,30 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 7.673,66 eur od 13.06.2015 až do zaplatenia, zo sumy 780 eur od 13.07.2015 až do zaplatenia, zo sumy 940,32 eur od 13.07.2015 až do zaplatenia, zo sumy 10.606,32 eur od 13.07.2015 až do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi v plnom rozsahu trovy konania o žalobe, ako aj trovy konania o vzájomnej žalobe žalovaného. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.11.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 20.000,30 eur s úrokmi z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávok vykonal pre žalovaného betonárske práce pri realizácii podláh v objektoch finálneho odberateľa Mevis Šamorín, Titrans Nitra a v objekte T. XX, A., cenu prác žalobca vyúčtoval faktúrami, ktoré žalovaný prevzal a vykonanie prác potvrdil na prílohách k faktúram. Žalovaný však uhradil len faktúru č. XX/XXXX zo dňa 12.05.2015 na sumu 14.997,96 eur, aj to len v sume 7.324,30 eur, ostatné faktúry č. XX/XXXX na sumu 780 eur, č. XX/XXXX na sumu 970,32 eur a č. XX/XXXX na sumu 10.606,32 eur neuhradil žalovaný vôbec a listom zo dňa 18.08.2015 oznámil žalobcovi, že predmetné faktúry mu neuhradí, pretože si ich započíta na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku opravy vadnej podlahy realizovanej žalobcom. Žalobca uviedol, že žalovaný vady podlahy nereklamoval, hoci mu to § 436 a nasl. Obchodného zákonníka ukladá. Poukázal na to, že objednávateľ je povinný preveriť riadne ukončenie diela pri jeho odovzdaní, pričom ak zistí vady, dielo nemusí prevziať, po prevzatí diela je povinný sám dielo prehliadnuť alebo zabezpečiť jeho prehliadku odbornou osobou, pričom objednávateľ musí zistené vady zhotoviteľovi diela oznámiť a pokiaľ tak neurobí, zhotoviteľ môže v súdnom konaní namietať nesplnenie oznamovacej povinnosti o zistenej vade, na základe ktorej súd právo z vád diela objednávateľovi neprizná. Konštatoval, že k oznámeniu vád diela žalovaným nedošlo, žalovaný vady opravil sám a nedal žalobcovi ani možnosť vady opraviť, preto postupoval v rozpore s § 436 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe čoho mu nemožno priznať nároky z vád diela, a preto žalovanému nevzniklo ani právo na zápočet náhrady údajnej škody. Uviedol, že práce na stavbe, ktorá je predmetom sporu, boli vykonané v dňoch 04.05.2015 až 06.05.2015 a ako zástupca žalovaného bol prítomný pán Ú., ktorý dielo prevzal bez vytknutia vád. Žalobca nepoprel, že po vykonaní diela dvakrát v mieste vykonania diela vystrihoval z drátkobetónovej podlahy drôtiky, uvedené činnosti však podľa neho nepredstavovali odstraňovanie vád diela, ale dokončovacie práce. Uviedol, že delaminácia podlahy mu nebola žalovaným vôbec reklamovaná, až následne sa žalobca dozvedel, že bola urobená oprava a že sa má podieľať na škode. 2. Žalovaný uviedol, že po zrealizovaní podlahy a dôslednej kontrole spoločnosť Keraming a.s. reklamovala vady na podlahe, pričom sám žalobca tieto vady dvakrát odstraňoval, no ani raz ich neodstránil poriadne, na základe čoho žalovaný vykonal celoplošnú opravu podlahy, pričom náklady na túto opravu znášal sám žalovaný, a teda ide o škodu, ktorú žalovaný utrpel v súvislosti s neschopnosťou žalobcu riadne dodať objednané dielo žalovanému. Mal za to, že žalobca bol o vadách riadne informovaný, pretože sám sa dvakrát pokúsil tieto vady odstrániť. Žalovaný zdôraznil, že vady v podlahe reklamoval, a to dvakrát, podstatou vád boli z podlahy vytŕčajúce drôtiky. Uviedol, že tieto opravy sa vykonávali v júni 2015 a ich vykonanie priznal aj žalobca, pričom z priložených dokladov je zrejmé, že sa vykonávali až po tom, ako žalovaný odovzdal podlahu spoločnosti Keraming, a.s., t.j. prevzal ju od žalobcu, a teda nešlo o dokončovacie práce. Poukázal na to, že vytŕčajúce drôtiky sa objavili aj neskôr, o čom spoločnosť Keraming, a.s. informovala žalobcu dňa 24.06.2015, pričom k tejto vade sa pridružila ešte závažnejšia vada - na mnohých miestach podlahy začalo dochádzať k delamináciam povrchovej vrstvy, aj o tejto vade žalovaný žalobcu informoval, no opravu si vykonal sám, pričom so svojím rozhodnutím žalobcu oboznámil. Žalovaný mal za to, že oprava vo vlastnej réžii bola preventívnym opatrením podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka predovšetkým kvôli časovej tiesni, nedostatku odbornosti a kapacít u žalobcu i preto, že po opakovanom výskyte vád nedôveroval schopnostiam žalobcu, ktorý technológiu opráv delaminácie podlahy neovládal. Náklady na opravu podlahy znášal v plnom rozsahu žalovaný, pričom len náklady práce a priame materiálové náklady presiahli 30.000 eur, k tomu pripočítal ešte aj náklady stratených príležitostí, pričom túto ujmu si žalovaný čiastočne vykompenzoval nezaplatením faktúr, ktoré sú predmetom žaloby. Žalovaný svoj nárok odvodzoval od § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka a nie od ustanovení upravujúcich nároky z vád diela. Uviedol, že svoje nároky z vád si uplatnil a využil, v prvom rade žalobcu požiadal o opravu vád a keď žalobca nebol schopný tieto vady ani druhýkrát odstrániť, uplatnil si nárok na zľavu z ceny formou z obehu stiahnutej faktúry č. XX/XXXX a keďže uplatnením si týchto nárokov nebolo možné nahradiť celú žalovaného ujmu, musel dodatočne uplatniť aj nárok na náhradu škody podľa § 384 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka. 3. Žalovaný si proti žalobcovi uplatnil vzájomnou žalobou zo dňa 20.02.2018 právo na zaplatenie sumy 10.899,98 eur, ako škody, ktorá mu vznikla vyhotovením epoxidovej podlahy vo výške 31.727,58 eur, pričom suma 10.899,98 eur predstavuje sumu, ktorá prevyšuje žalobcom uplatnený nárok žalobou. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 2, § 261 ods. 1, 8, § 373, § 384 ods. 1, 2, 536 ods. 1, 2, § 537 ods. 1, 2, 3, § 538, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, § 560 ods. 1, 2, 3, 4, § 420 ods. 1, 2, § 422 ods. 1, § 561, § 562 ods. 1, 2, 3, § 428 ods. 1, 2, 3, § 564, § 436 ods. 1, 2, 3, 4, § 437 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 440 ods. 1, 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 1 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 147 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 5. Za nesporné súd považoval, že žalobca ako zhotoviteľ si podľa § 554 ods. 1 OBZ splnil svoje záväzky v súvislosti s vykonaním diel č. 1 až 4 ich riadnym ukončením a odovzdaním žalovanému, na základe čoho žalovanému ako objednávateľovi vznikla podľa § 536 ods. 1 v spojení s § 546 ods. 1 OBZ povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za riadne ukončené a odovzdané diela č. 1 až 4 v celkovej sume 20.000,30 eur, pričom žalovaný sa so splnením tejto povinnosti dostal do omeškania, keďže ju podľa § 324 ods. 1 OBZ nesplnil riadne a včas. Zo zisteného skutkového stavu ďalej vyplývalo, že žalovaný po odovzdaní diela č. 5 žalobcom ako zhotoviteľom oznámil žalobcovi vady tohto diela, a to konkrétne vytŕčajúce drôtiky, pričom žalobca pristúpil k odstraňovaniu tejto vady. Nesporné podľa súdu bolo aj to, že asi dva týždne po odstránení tejto vady sa na diele č. 5 objavila vada spočívajúca v delaminácii podlahy. Túto vadu súd definoval ako skrytú vadu podľa § 560 ods. 3 OBZ, keďže sa objavila až po odovzdaní diela, resp. po prechode nebezpečenstva škody na veci, pričom uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ by za takúto vadu zodpovedal len za podmienky, že by bola spôsobená porušením jeho povinnosti. Konštatoval, že hoci žalovaný ako objednávateľ preukázal existenciu vady diela č. 5 spočívajúcu v delaminácii podlahy, nepreukázal, že táto vada bola spôsobená porušením žalobcovej povinnosti a rovnako nepreukázal ani základnú podmienku pre uplatnenie nárokov z vadného plnenia, a to oznámenie tejto vady žalobcovi (čo žalobca namietal), na základe čoho súd podľa § 562 ods. 2 OBZ nemohol žalovanému priznať žiadny z nárokov z vadného plnenia. Okrem toho súd zdôraznil odlišnosť inštitútu zodpovednosti za vady a zodpovednosti za škodu a skutočnosť, že uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého nároku z vád diela, nemožno dosiahnuť uplatnením z iného právneho dôvodu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 4379/2008 zo dňa 30.03.2011, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob 103/2012 zo dňa 21.03.2013 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob 79/2012 zo dňa 14.08.2013. Dospel k záveru, že žalovaný sa voči žalobcovi nemohol domáhať náhrady nákladov spojených s opravou vád diela č. 5 z titulu zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. OBZ, a to ani s odkazom na § 384 ods. 1 OBZ argumentujúc, že svojím konaním odvracal hroziacu škodu, čím si plnil svoju prevenčnú povinnosť, pretože už len jeho samotné konanie, teda to, že sám žalovaný ako objednávateľ zabezpečil odstránenie vád diela č. 5, bolo v rozpore s § 440 ods. 2 OBZ, keďže zákon v prípade existencie vád diela predpokladá jedine také konanie objednávateľa, ktorým dôjde k oznámeniu existencie vady diela zhotoviteľovi a uplatneniu niektorého z nároku vyplývajúceho z vadného plnenia s tým, že akékoľvek iné konanie, teda aj oprava vady diela objednávateľom je v rozpore so zákonom. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel a zároveň vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol z dôvodu, že žalovaný nebol oprávnený požadovať od žalobcu akúkoľvek náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku opravy vád diela č. 5. Súd pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy ďalšie argumenty strán sporu (napr. nezaradenie faktúry č. XX/XXXX do účtovníctva žalobcu a podobne), nakoľko tieto skutočnosti by nemali na rozhodnutie súdu žiaden vplyv. O nároku na náhradu trov konania o žalobe žalobcu, ako aj konania o vzájomnej žalobe žalovaného súd prvej inštancie rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania o žalobe, ako aj konania o vzájomnej žalobe žalovaného. 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Žalovaný uviedol, že podlaha haly THERMOPLASTIK s.r.o. Myjava bola vadná, preto si uplatnil nárok na 100 % zľavu z jej ceny, celú podlahu prerobil a po dohode žalobcovi za ňu nič nezaplatil. Poukázal na to, že žalobca si už cenu za túto podlahu neuplatňoval a do svojho účtovníctva a daňového priznania na daň z pridanej hodnoty nezahrnul ani faktúru (XX/XXXX), ktorou bola vyúčtovaná. Zdôraznil, že náklady na kompletné prerobenie vadnej podlahy niekoľkokrát prevýšili výšku poskytnutej zľavy, a práve za účelom náhrady týchto nákladov znížil svoje ostatné platby žalobcovi. Dôvod, pre ktorý opravil žalovaný podlahu sám, bola neskúsenosť žalobcu s použitou technológiou a časová tieseň spôsobená tým, že na podlahe mal byť čoskoro inštalovaný priemyselný lis a ak by sa inštalácia lisu oneskorila, došlo by v hale k oneskoreniu nábehu výroby a vzniku nevyčísliteľnej škody. Vyjadril názor, že súd ohľadom porušenia povinnosti žalobcu vec nesprávne právne posúdil, nakoľko podľa § 420 OBZ musí byť dielo dodané v požadovanej kvalite, ak sa tak nestane, má dielo vady, pričom dodanie diela s vadami sa v zmysle § 422 ods. 1 prvá veta OBZ považuje za porušenie povinnosti dodávateľa, takže § 560 OBZ žalobcu vôbec nechráni, pretože porušil svoje povinnosti už dodaním vadného diela a nie je potrebné preukazovanie žiadnych ďalších porušení. Okrem toho namietal, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, svedecké výpovede M. K. a V. A. totiž preukázali, že už pri odovzdaní podlahy sa na nej nachádzalo množstvo vád, pričom išlo o okamžite zistiteľné a zjavné vady. Podľa žalovaného súd vyjadrenie svedka T. Ú. (podľa ktorého sa delaminácie objavili až neskôr) vytrhol z kontextu a neposúdil ho vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, delaminácia totiž bola len dôsledkom dutín, ktoré na podlahe existovali už od začiatku, pričom tieto dutiny objavil svedok V. A. jednoduchým poklepaním po podlahe a to na základe fľakov na jej povrchu. Podľa žalovaného vady vedúce k prerobeniu celej podlahy neboli skrytými vadami, žalobca by teda zodpovedal aj ak by § 422 OBZ neupravoval, že porušením povinnosti je už samotné dodanie vadného diela, s dôkazmi preukazujúcimi zjavnú povahu vád sa však súd nezaoberal. 7. Ďalej namietal, že ak nebola ústna forma pri zmluve, nemala byť ani pri reklamácii, pričom sú dôkazy svedčiace o uskutočnenej reklamácii, s ktorými sa súd nevysporiadal. Poukázal na to, že reklamáciu potvrdili svedkovia T. Ú. a Z. H.. Zdôraznil, že žalobca si neuplatňoval nárok na zaplatenie podlahy THERMOPLASTIK s.r.o. ani v prejednávanom spore, ani nikdy predtým, pričom žalovaný predložil množstvo dokumentov zachytávajúcich priebeh mimosúdnych jednaní strán sporu, z ktorých bolo jasné, že cena za podlahu haly THERMOPLASTIK s.r.o. nebude nikdy uplatňovaná, k čomu mohlo dôjsť len na základe reklamácie. Uviedol, že kvôli reklamácii a 100 % zľave z ceny žalobca faktúru za podlahu haly THERMOPLASTIK s.r.o.. pred úradmi zatajil a nepriznal, aby z nej nemusel odviesť daň, kedy správca dane žalobcu potvrdil, že žalobca uvedenú faktúru naozaj nikdy nepriznal a neodviedol z nej ani daň. Vyjadril názor, že dôvodom takého konania žalobcu mohla byť jedine reklamácia žalovaného a poskytnutie 100 % zľavy z ceny, no napriek tomu súd označil tento dôkaz za nepodstatný. 8. Otázku včasnosti reklamácie považoval za irelevantnú, keďže v konaní bolo dokázané, že vady vedúce k prerobeniu podlahy boli zjavnými vadami, žalobca o nich musel vedieť, čiže čas reklamácie je v zmysle § 428 ods. 3 OBZ nepodstatný. Žalovaný vyjadril názor, že smel vady odstrániť sám a potom žiadať náhradu nákladov a v tejto súvislosti poukázal na zásadu prevencie, ktorú ak by súd aplikoval, musel by uznať správnosť postupu žalovaného a jeho nárok na náhradu nákladov opravy. Mal za to, že zákon nikde nehovorí, že opravu nemožno vykonať ešte pred uplatnením nárokov z vád, jediným dôsledkom vykonania skoršej opravy je len zúženie okruhu nárokov, ktoré možno uplatňovať, na vykonanie opravy je teda objednávateľ oprávnený vždy, akurát sa musí zmieriť s tým, že z možných nárokov mu ostane len poskytnutie zľavy (prípadne náhrada škody). Žalovaný mal za to, že jasne preukázal časovú tieseň, aj to, že on sám bol najlepšie pripravený vzniknutú situáciu riešiť, optimálnym postupom bolo preto uplatnenie nároku na zľavu a svojpomocná oprava. Uviedol, že si riadne uplatnil nárok na zľavu z ceny a zľavu aj dostal, no tým boli jeho nároky z vád vyčerpané, väčšiu zľavu ako 100 % už dostať nemohol, jeho ujma však prevýšila poskytnutú zľavu, takže musel popri zľave žiadať aj náhradu škody. Zdôraznil, že nárok na náhradu škody si neuplatnil namiesto nároku na zľavu, ale popri ňom. 9. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo 4379/2008, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie uviedol, že by nemalo byť brané do úvahy, keďže ide o rozhodnutie cudzieho súdu, a naviac Najvyšší súd ČR síce potvrdil, že nároky uspokojiteľné ako nároky z vád (zľava), by sa nemali nahrádzať inými nárokmi, ale súčasne povedal aj to, že tieto nároky je možné uplatniť popri sebe, akurát musí byť jasné, aká časť uplatneného nároku je nárokom z vád a aká časť je nárokom na náhradu škody (čo žalovaný urobil). Ďalej uviedol, že na rozdiel od rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/79/2012 bol v tomto spore rozhodujúcim faktorom časová tieseň a riziko ešte väčšej škody, ktorá spôsobila aktiváciu prevenčnej povinnosti žalovaného, takže závery uvedeného rozsudku nie sú na prejednávaný prípad aplikovateľné, čo platí aj o rozsudku Krajského súdu v Bratislave 1Cob/103/2012, v ktorom jedna zo strán sporu argumentovala tiesňou, no nepreukázala jej existenciu a taktiež v oboch citovaných rozhodnutiach si neúspešní účastníci svoje nároky uplatňovali výlučne ako náhradu škody, hoci mali k dispozícii nárok na poskytnutie zľavy, no žalovaný takúto chybu neurobil, naopak, v prvom rade si uplatnil nárok na poskytnutie zľavy, škodu uplatňoval až popri nej. Podľa názoru žalovaného sa súd pri riešení otázky oprávnenosti vykonania opravy žalovaným dopustil neprípustného právneho formalizmu, svoje rozhodnutie oprel o irelevantnú judikatúru, ignoroval základné zásady súkromného práva a zákon vyložil spôsobom vedúcim k absurdným a spoločensky škodlivým dôsledkom. Okrem toho namietal nevykonanie navrhovaného znaleckého dokazovania, ktoré malo zistiť množstvo materiálu použitého žalovaným na opravu podlahy a tým potvrdiť vyčíslenie jeho škody. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, nariadi žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 10.899,68 eur a nahradiť žalovanému trovy konania. 10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.07.2018. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné a stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie. Uviedol, že nikdy a nijakým spôsobom neobdržal a ani neuznal žiadnu reklamáciu predmetu plnenia, ktorú by voči nemu vzniesol žalovaný. Poukázal na to, že ak by hypoteticky reklamáciu uznal, nemusel by zatajovať faktúru, naopak, bol by vystavil v súlade so zákonom dobropis, ktorým by došlo k stornovaniu faktúry bez akýchkoľvek možných následkov pre žalobcu. Žalobca uviedol, že s plným vedomím znášania sankcie nezahrnul predmetnú faktúru do účtovného obdobia 2015, nakoľko v dôsledku činnosti žalovaného - neplatenia oprávnených faktúr - ako začínajúci podnikateľ nemal peniaze na zaplatenie DPH. Záver žalovaného, že toto konanie verifikuje tvrdenia žalovaného, preto považoval za nepodložený. Vyjadril názor, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a voči nárokom žalobcu nevzniesol žiadnu námietku, tým sa tvrdenia žalobcu považujú za nesporné. Dodal, že ak by žalovaný údajné vady reklamoval tak, ako mu to ukladá zákon v § 436 a nasl. OBZ, v rámci reklamačného konania by bolo možné zistiť, či je daná zodpovednosť zhotoviteľa za vady diela a keďže žalovaný tak nekonal, zbavil sa možnosti vlastnej exkulpácie z vád, ktoré mohli byť spôsobené napr. nesprávnou skladbou podlahovej dosky, realizovanej vrchným dodávateľom stavby, vadami projektu podlahy a pod.. Zdôraznil, že žalovaný zanedbal svoju povinnosť riadne a včas reklamovať a bez reklamácie na podlahe vykonal zásahy, v rozpore s § 440 ods. 2 OBZ údajné vady podlahy sanoval sám a ani nedal možnosť žalobcovi sa k nim vyjadriť a požadoval údajnú náhradu škody. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu (pravdepodobne omylom uviedol žalovanému) nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 11. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 17.09.2018. Vyjadrenie žalobcu považoval za irelevantné a odkázal na svoje odvolanie. 12. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 04.10.2018, ktorý uviedol, že nepovažuje za potrebné zaujímať žiadne stanovisko, ktoré by akýmkoľvek spôsobom dopĺňalo doteraz urobené podania. Poukázal na to, že žalobca a ani žiadna sporová strana nie je schopná produkovať negatívny dôkaz, t.j. že sa niečo nestalo. Je povinnosťou sporovej strany svoje tvrdenia preukázať, pričom neunesenie dôkazného bremena vytvára predpoklad pre nepriaznivé rozhodnutie pre toho, kto dôkazné bremeno neuniesol. Rozsudok súdu prvej inštancie preto považoval za komplexný a správny. 13. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 14. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 23Cb/189/2017-337 zo dňa 25.06.2018 je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 15. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 16. Podľa § 536 ods. 1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 17. Podľa § 546 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 18. Podľa § 560 OBZ, (1) Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. (2) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky. (3) Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností. (4) Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426. 19. Podľa § 420 ods. 1 OBZ, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve. 20. Podľa § 422 ods. 1 a 2 OBZ, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru. Ak zmluva neurčuje akosť alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo ak tento účel nie je v zmluve určený, na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa. 21. Podľa § 562 OBZ, (1) Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. (2) Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. (3) Ustanovenie § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2. 22. Podľa § 428 OBZ, (1) Právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. (2) Na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. (3) Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru. 23. Podľa § 564 OBZ, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi. 24. Podľa § 436 ods. 1 OBZ, (1) Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy. (2) Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. (3) Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. (4) Popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná. 25. Podľa § 437 OBZ, (1) Ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny. (2) Dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov. (3) Ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote. (4) Dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3. (5) Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť. 26. Podľa § 440 OBZ, (1) Nároky z vád tovaru sa nedotýkajú nároku na náhradu škody alebo na zmluvnú pokutu. Kupujúci, ktorému vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je oprávnený požadovať náhradu zisku ušlého v dôsledku nedostatku vlastnosti tovaru, na ktorý sa zľava vzťahuje. (2) Uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. 27. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 28. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 29. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/189/2017-337 zo dňa 25.06.2018, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 30. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako zhotoviteľ si v zmysle § 554 ods. 1 OBZ splnil svoje záväzky v súvislosti s vykonaním diel č. 1 až 4 ich riadnym ukončením a odovzdaním žalovanému a žalovanému ako objednávateľovi tak vznikla v zmysle § 536 ods. 1 OBZ a § 546 ods. 1 OBZ povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za diela v celkovej sume 27.326,30 eur (faktúry č. XX/XXXX, XX/ XXXX, XX/XXXX a XX/XXXX), z ktorej však žalovaný zaplatil len sumu 7.324,30 eur a keďže zvyšnú sumu vo výške 20.000,30 eur žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa tak do omeškania s plnením. Žalovaný argumentoval tým, že z dôvodu časovej tiesne, nedostatku odbornosti a kapacít u žalobcu a nedôvere v schopnosti žalobcu, sám vykonal ako preventívne opatrenie celoplošnú opravu podlahy na diele č. 5, a keďže náklady na túto opravu žalovaný znášal sám, považoval ich za škodu, ktorú utrpel v súvislosti s opravou vád diela č. 5, pričom práve z tohto dôvodu znížil žalovaný svoje ostatné platby žalobcovi. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že dielo č. 5, ktoré žalobca zhotovoval pre žalovaného malo vady - vytŕčajúce drôtiky, ktoré žalovaný po odovzdaní tohto diela oznámil žalobcovi a žalobca pristúpil k odstráneniu tejto vady. Spornou v konaní bola otázka existencie a oznámenia, resp. reklamácie vady spočívajúcej v delaminácii podlahy na diele č. 5, oprávnenosti konania žalovaného, ktorý dotknutú podlahu sám prerobil (zabezpečil odstránenie vád diela) a s tým súvisiaci nárok žalovaného na náhradu nákladov spojených s opravou vád diela č. 5 z titulu zodpovednosti žalobcu za vzniknutú škodu. Predmetom konania bola zároveň vzájomná žaloba žalovaného. Úlohou odvolacieho súdu bolo predovšetkým zistiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o tom, že žalovaný nebol oprávnený požadovať od žalobcu akúkoľvek náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku opravy vád diela č. 5. 31. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie súdom, v zmysle ktorého nebolo preukázané, že vady diela č. 5 boli spôsobené porušením povinností žalobcu. S poukazom na § 420 a § 422 ods. 1 prvá veta OBZ uviedol, že žalobca svoje povinnosti porušil už dodaním vadného diela. Namietal tiež, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď svedecké výpovede M. K. a V. A. preukázali, že už pri odovzdávaní podlahy sa na nej nachádzalo množstvo vád. Podľa žalovaného nešlo o skryté vady, ale o okamžite zistiteľné a zjavné vady. Domnieval sa, že smel vady podlahy svojpomocne odstrániť a následne žiadať od žalobcu náhradu vynaložených nákladov, a to s poukazom na zásadu prevencie. Odvolací súd uvedené námietky žalovaného považoval za nedôvodné a stotožnil sa s právnymi závermi súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Podľa odvolacieho súdu v konaní nebolo relevantným spôsobom preukázané, že žalovaný skutočne notifikoval žalobcovi vadu na diele č. 5, spočívajúcu v delaminácii podlahy, a to bez zbytočného odkladu, naopak, aj z vyjadrení samotného žalovaného vyplýva, že sám pristúpil k odstráneniu vád diela, t. j. zabezpečil opravu dotknutej podlahy, pretože nedôveroval schopnostiam žalobcu, v dôsledku čoho žalobca nemal možnosť sa k údajným vadám vyjadriť a za predpokladu preukázania jeho zodpovednosti vady odstrániť, resp. postupovať v zmysle zákonných ustanovení Obchodného zákonníka týkajúcich sa nárokov z vád tovaru. Takýto postup žalovaného nemožno považovať za správny, ani za oprávnený, nakoľko je v rozpore so zákonnými ustanoveniami. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca zhotovenú betónovú podlahu (t.j. dielo č. 5) odovzdal žalovanému dňa 28.05.2015, žalovaný oznámil žalobcovi vady diela č. 5 spočívajúce vo vytŕčaní drôtikov z podlahy a žalobca túto vadu odstránil dňa 08.06.2015. Následne dňa 24.06.2015 investor stavby reklamoval u spoločnosti Keraming a.s. vady diela č. 5 spočívajúce v popraskanej a vydutej povrchovej vrstve podlahy so vsypom a vo vystúpení kameňov na povrch podlahy, čo bolo žalovanému dané na vedomie dňa 25.06.2015. Vzhľadom na časový sled udalostí, ako aj svedeckú výpoveď T. Ú., súd prvej inštancie správne ustálil, že v tomto prípade malo ísť o skrytú vadu, nakoľko sa stala zjavnou až s výrazným časovým odstupom po odovzdaní diela č. 5 a žalobca by za takúto vadu zodpovedal, len ak by bola spôsobená porušením jeho povinnosti, čo však v konaní nebolo preukázané, nakoľko žalobca oznámenú vadu spočívajúcu vo vytŕčaní drôtikov odstránil a ďalšie vady mu preukázateľne oznámené neboli, a teda nemohlo byť preukázané ani porušenie takejto povinnosti. Skutočnosť, že žalovaný považoval žalobcu za neskúseného, ani údajná časová tieseň neoprávňovali žalovaného odstrániť spornú vadu podlahy jej opravou, a to bez vedomosti žalobcu, resp. bez splnenia oznamovacej povinnosti voči žalobcovi podľa § 562 ods. 2 OBZ, v dôsledku čoho nemožno žalovanému priznať akékoľvek nároky z vád diela. Žalovaný v konaní tvrdil, že škodou sú náklady vynaložené na odstránenie vád diela, toto tvrdenie však nemožno akceptovať, pretože oprava vád diela škodou nie je, lebo táto mu nevznikla v dôsledku vadného plnenia, ale odstránením vád diela. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalovaný ako objednávateľ nebol oprávnený sám opraviť vady diela a potom žiadať náhradu nákladov, ktoré vynaložil na ich odstránenie, pretože tomu bráni ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka. Náhradu škody by mohol žiadať len vtedy, ak by mu vadným plnením vznikla iná škoda. Opravu vád diela si mal uplatniť podľa § 436 a § 437 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník tak bráni tomu, aby bol účel zákonných ustanovení o zodpovednosti za vady obchádzaný tým, že by sa objednávateľ mohol domáhať náhrady z vadného plnenia uplatnením nároku na náhradu škody namiesto uplatnenia nároku z vád diela. Žalovaný ako objednávateľ nebol oprávnený z dôvodu prípadných vád diela požadovať náhradu zo žiadneho iného právneho titulu (teda ani z titulu náhrady škody) v rozsahu, v akom sa tejto mohol domôcť uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Ak by si žalovaný svoje nároky z vád tovaru uplatňoval riadne a včas podľa príslušných zákonných ustanovení, nebola by mu vznikla škoda (náklady na opravu). 32. Vo vzťahu k rozhodnutiam na ktoré súd prvej inštancie poukazoval vo svojom rozsudku a ktorých aplikovateľnosť žalovaný namietal odvolací súd uvádza nasledovné. Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR je síce rozhodnutím súdu cudzieho štátu, avšak môže slúžiť na podporu právneho názoru súdu vysloveného v rozhodnutí. V tomto prípade sú závery rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 4379/2008 aplikovateľné na prejednávaný prípad a nemožno sa stotožniť s výkladom uvedeného rozhodnutia vykonaným žalovaným, ktorý je vytrhnutý z kontextu. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/79/2012 zo dňa 14.08.2013 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/103/2012 zo dňa 21.03.2013, ktoré riešia obdobnú situáciu a v ktorých konajúce súdy vyslovili rovnaký právny názor ohľadom vzťahu nároku na náhradu škody a nároku zo zodpovednosti za vady v zmysle § 440 OBZ ako súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, pričom skutočnosť na ktorú poukazoval žalovaný, a síce, že na rozdiel od prejednávanej veci sa v uvedených rozhodnutiach nespomína žiadna tieseň, je z pohľadu právneho posúdenia veci irelevantná, pričom je potrebné zdôrazniť, že argumentácia žalovaného spočívala práve v tvrdenom nároku na náhradu škody, ktorý uplatnil z titulu nákladov na svojpomocné odstránenie vád podlahy bez toho, aby žalobcovi notifikoval, resp. reklamoval vady a postupoval tak, ako mu ukladá zákon. 33. Žalovaný svoju argumentáciu ohľadom existencie reklamácie vád podlahy vo veľkej miere opieral o skutočnosť, že žalobca faktúru za podlahu haly THERMOPLASTIK s.r.o. nepriznal a neodviedol z nej daň. Dôvodom takéhoto konania mohla byť podľa žalovaného jedine reklamácia a poskytnutie 100 % zľavy z ceny. Uvedená skutočnosť je podľa odvolacieho súdu pre účely tohto konania bez právneho významu. Vzhľadom na skutočnosť, že skúmanie a rozhodovanie o dodržiavaní účtovných a daňových predpisov stranami sporu nie je predmetom tohto konania a tieto skutočnosti nemajú vplyv na vznik alebo existenciu práv a povinností, ktoré sú predmetom sporu, odvolací súd túto argumentáciu žalovaného považoval za irelevantnú. Súd prvej inštancie sa touto otázkou nebol povinný zaoberať, nakoľko nebola podstatná pre rozhodnutie vo veci samej. Okrem toho sa odvolaciemu súdu javí ako logická argumentácia žalobcu, ktorý uviedol, že ak by hypoteticky reklamáciu uznal, nemusel by vôbec zatajovať faktúru, naopak, bol by vystavil v súlade so zákonom dobropis, ktorým by došlo k stornovaniu faktúry. Uvedenú námietku žalovaného preto odvolací súd považoval za nedôvodnú. Reklamácia vady delaminácie podlahy haly nebola preukázaná ani svedeckou výpoveďou T. Ú.. 34. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že i v prípade, ak by sa pripustilo, že v danom prípade išlo o zjavné vady na diele č. 5, ako uvádzal v odvolaní žalovaný s poukazom na výpovede svedkov K. a A., na záveroch súdu by to nič nezmenilo. Žalovaný ako objednávateľ má totiž v zmysle § 562 ods. 1 a 2 OBZ povinnosť predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku pri vynaložení odbornej starostlivosti, a to čo najskôr po odovzdaní predmetu diela a oznámiť prípadné vady diela zhotoviteľovi (žalobcovi), čo však žalovaný neurobil. Ak by išlo o okamžite zistiteľné a zjavné vady (ako tvrdil žalovaný) a žalovaný by konal s odbornou starostlivosťou, musel by si tieto vady všimnúť už pri prevzatí diela a oznámiť ich žalobcovi. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo údajné zjavné vady spočívajúce v delaminácii podlahy žalovaný žalobcovi už skôr neoznámil, t.j. čo najskôr po prechode nebezpečenstva škody na zhotovenej veci, a teda žalovaný by i za pripustenia takejto situácie postupoval v rozpore so zákonnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a žiadny nárok na náhradu škody za vykonanie opravy diela by mu nevznikol. Keby si žalovaný svoju povinnosť splnil, vady diela mal hneď u žalobcu reklamovať, pretože podľa jeho slov išlo o vady zjavné, no tým, že vady diela žalobcovi včas neoznámil, konal na svoju škodu. Uvedená argumentácia žalovaného je preto nedôvodná. 35. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 CSP samostatne i vo vzájomnej súvislosti (vrátane výpovede svedka T. Ú.), následne dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a dospel k správnym právnym záverom, keď konštatoval, že žalovaný nebol oprávnený požadovať od žalobcu akúkoľvek náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku nákladov vynaložených na opravu vád diela č. 5, v dôsledku čoho súd žalobe vyhovel a vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Súd prvej inštancie pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov sporových strán. Odvolací súd nemôže prisvedčiť ani tvrdeniu odvolateľa o tom, že súd prvej inštancie sa pri riešení oprávnenosti vykonania opravy žalovaným dopustil neprípustného právneho formalizmu. Za nedôvodnú odvolací súd považoval taktiež námietku žalovaného, že súd pochybil keď nevykonal navrhované znalecké dokazovanie, ktoré malo zistiť množstvo materiálu použitého žalovaným na opravu podlahy a tým potvrdiť vyčíslenie škody žalovaného. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Rovnako, v súlade s § 220 ods. 2 CSP, súd v odôvodnení rozsudku vysvetlil, prečo žalovaným navrhované znalecké dokazovanie nevykonal. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nariadenie znaleckého dokazovania, ktorým by sa mala skúmať existencia, rozsah a náklady na odstraňovanie vád spornej podlahy, by v danom prípade bolo neúčelné a nehospodárne, nakoľko súd nepovažoval nárok žalovaného na náhradu škody za dôvodný. Súd prvej inštancie tak postupoval v zmysle s čl. 17 CSP, v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania. 36. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 37. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/189/2017-337 zo dňa 25.06.2018 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. 39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).