Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/103/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201477 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1015201477.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci navrhovateľa: X.. O. C., narodená XX.X.XXXX, bytom P. 4, D., zastúpeného: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom Račianska 66, Bratislava, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29.augusta, Bratislava, IČO: 30 807 484, o odvolaní proti rozhodnutiu odporcu Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 27.07.2015, takto r o z h o d o l : I. Súd zrušuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 27.07.2015 ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 31.5.2016 a rozhodnutie XXX XXX XXXX X zo dňa 11.5.2016 a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 100 %, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom, doručeným súdu dňa 07.09.2015 sa pôvodný navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 27.07.2015 (napadnuté rozhodnutie), ktorým odporca zamietol jeho žiadosť o starobný dôchodok ku dňu 13.1.2015 pre nesplnenie podmienok, uvedených v § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. 2. Opravný prostriedok pôvodný navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil, pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa postupoval diskriminačne. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutím NS SR sp. zn. 10So/59/2014. Pôvodný navrhovateľ poukázal na to, že podľa odporcu celková doba jeho dôchodkového poistenia bola 12 rokov a 40 dní, pričom vychádzal z jeho Osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý navrhovateľ označil za nehodnoverný doklad. Tvrdil, že bol poistený u odporcu nepretržite od roku 1964 doposiaľ, nikdy mu nebol priznaný výsluhový dôchodok, štátnu službu skončil v roku 2000 a pri odchode mu bol priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa až následne, nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2000 Z.z. (1.7.2002) začal považovať za výsluhový dôchodok. Pre účely priznania výsluhového príspevku bola pôvodnému navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru a vojenská služba. Odporca však celkovú dobu poistenia stotožňuje s dobou zhodnotenou na účely priznania výsluhového príspevku. Pôvodný navrhovateľ bol názoru, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok od 13.1.2012, pretože spĺňal obidve zákonom ustanovené podmienky (§ 65 ods. 2 zákona) - dosiahol dôchodkový vek a bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Napadnuté rozhodnutie je podľa pôvodného navrhovateľa v rozpore s ustálenou judikatúrou NS SR, ktorá je jednoznačná vo vzťahu k celkovej dobe poistenia, spôsobu výpočtu dôchodku, ako aj výkladu právnych predpisov a dohovoru č. 128. Celkovú dobu dôchodkové poistenia, určenú odporcom na 11 rokov a 40 dní, navrhovateľ označil ako nesprávnu a spôsob, akým odporca k tejto dospel za nepreskúmateľný. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7So/138/2011, z ktorého podľa neho vyplýva nesprávnosť rozhodnutia odporcu. Zdôraznil, že všetci výsluhový dôchodci boli do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. poistencami odporcu, preto tento musí brať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme poistenia. Pôvodný navrhovateľ poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10 So/59/2014 zo dňa 15.4.2015, ktorý dal podľa navrhovateľa jednoznačnú odpoveď na to, že skoršia judikatúra sa vzťahuje aj na tých výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení v I. a II. kategórii funkcií. Pôvodný navrhovateľ na podporu svojich argumentov poukázal aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/11/2011, sp. zn. 9So/159/2011, sp. zn. 9So/138/2011, sp. zn. 7So/51/2012 a sp. zn. 10So/59/2014, z ktorých vyplýva, že jeho dôchodkovú dávku je potrebné určiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Poukázal na to, že ak sa uznáva podmienka celkovej doby poistenia za splnenú u policajtov, zaradených do I. a II. skupiny, neexistuje žiadna zákonná prekážka ani judikatúra, ktorá by pripúšťala posúdenie doby poisteniu u iných policajtov inak. Záverom pôvodný navrhovateľ trval na tom, že výška jeho starobného dôchodku má byť vypočítaná postupom, ktorý sa uplatňuje u výsluhových dôchodcov I. a II. kategórie, inak bude voči takýmto dôchodcom diskriminovaný. Z týchto dôvodov navrhol, aby tunajší súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Po začatí konania pôvodný navrhovateľ zomrel a jeho procesným nástupcom sa podľa § 118 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v spojení s § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku stala jeho manželka. 4. Podaním zo dňa 1.3.2017, sa odporca vyjadril k podanému opravnému prostriedku tak, že na základe novej žiadosti pôvodného navrhovateľa tomuto priznal starobný dôchodok, čím bolo podľa neho podanému opravnému prostriedku, ktorý je predmetom tohto konania, plne vyhovené. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd konanie zastavil. K podaniu boli pripojené rozhodnutia odporcu o zrušení napadnutého rozhodnutia zo dňa 31.5.2016 ako aj rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku zo dňa 11.5.2016. 5. Navrhovateľka v podaní zo dňa 25.05.2017 uviedla, že so zastavením konania nesúhlasí, pretože odporca jej listiny, pripojené k jeho poslednému podaniu, nikdy nedoručil a preto uvedené rozhodnutia nikdy nemohli nadobudnúť právoplatnosť. 6. V následnom podaní zo dňa 1.6.2017 navrhovateľka zotrvala na tom, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne. Nárok na starobný dôchodok pôvodného navrhovateľa podľa nej nevznikol ku dňu 3.12.2014, ako uviedol odporca v rozhodnutí zo dňa 11.5.2016, ale už dňa 18.1.2011. Za nesprávny označila aj záver odporcu o celkovej dobe dôchodkového poistenia pôvodného navrhovateľa, pretože tento bol podľa nej nepretržite poistený od roku 1964. Odporca podľa nej nesprávne nezobral do úvahy dobu 32 rokov a 122 dní, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Z tohto dôvodu nie je správna ani výška doplatku v dotknutom rozhodnutí. Navrhovateľka namietala, že odporca pri svojom rozhodovaní o priznávaní dôchodku výsluhovým dôchodcom a s tým súvisiacim posudzovaním celkovej doby poistenia neberie do úvahy rozsiahlu judikatúru NS SR, ani čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia NS SR sp. zn. 10So/59/2014, sp. zn. 1So/127/2004, sp. zn. 10So/18/2015, sp. zn. 9So/187/2014, sp. zn. 1So/15/2015, sp. zn. 9So/136/2014 a sp. zn. 7So/58/2015 a viaceré rozhodnutia krajských súdov. Na základe týchto skutočností zhrnula, že návrhu v plnom rozsahu nebolo vyhovené, preto je návrh na zastavenie konania nedôvodný. 7. V podaní zo dňa 26.9.2017 (čl. 50) odporca uviedol, že nie je možné vyhovieť námietke navrhovateľky, aby na účely rozhodnutia o starobnom dôchodku pôvodného navrhovateľa bola zohľadnená aj doba výkonu služby colníka, a to s poukazom na ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. Podľa odporcu podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR doba od 1.8.1968 do 31.7.1970 a od 1.9.1970 do 31.12.2000 nebola pôvodnému navrhovateľovi hodnotená. Odporca bol názoru, že pôvodný navrhovateľ nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií (I. a II. kategória), nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR. Odporca ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že manžel navrhovateľky získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, obdobie služobného pomeru podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto ho pre nárok na starobný dôchodok nemožno hodnotiť. Ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. má právny význam pre posúdenie, či manžel navrhovateľky spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru. Zomretému manželovi navrhovateľky bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. V súvislosti s rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10So/59/2014 a ďalšími, na ktoré poukazuje právny zástupca navrhovateľky je potrebné uviesť, že právny názor uvedený v rozsudkoch súdov Slovenskej republiky doteraz nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, preto v súvislosti s aplikáciou tohto je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 z 10. novembra 2011. Rozsudky krajských súdov nie sú pre odporkyňu všeobecne záväzné. Vzhľadom na uvedené odporca žiadal, aby súd jeho rozhodnutie zo dňa 11. mája 2016 ako vecne správne potvrdil. 8. V podaní zo dňa 21.1.2020 navrhovateľka doplnila svoju argumentáciu tak, že odporca nebol so svojimi odvolaniami, na rozdiel od výsluhových dôchodcov zaradených do III. kategórie činnosti, úspešný ani v jednom prípade. Ako vyplýva z rozsudkov NS SR, s jeho právnou argumentáciou sa NS SR nestotožnil ani v jednom jedinom prípade, naopak vždy akceptoval právnu argumentáciu výsluhových dôchodcov zaradených v III. kategórii činnosti. Navrhovateľka poukázala na rozsudok NS SR 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ktorý argumentáciu odporcu nepretržite používanú od roku 2014, vyvracia v celom rozsahu. V tomto rozsudku je výslovne uvedené: „Daná judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I.II. kategórii funkcií, odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru 128, dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zák. 461/2003 Z.z.“. Navrhovateľka uviedla aj to, že súdy už v cca 200 prípadoch vyhoveli žalobám výsluhových dôchodcov zaradených v III. kategórii činnosti a v ktorých zhodne bolo namietané nesprávne právne posúdenie veci, z dôvodu nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia. Vo všetkých prípadoch bola odmietnutá právna argumentácia, ktorá bola založená na ustanovení § 274 zákona o sociálnom poistení. Citované ustanovenie v žiadnom prípade neupravuje posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia odlišne pre jednotlivé kategórie činnosti. Ak bolo niečo odlišné z hľadiska zaradenia do pracovných činností, tak to nebola otázka odlišného posudzovania doby poistenia poistencov, ale bol to výlučne nárok na skorší odchod do dôchodku potom, čo boli splnené podmienky doby služby v činnostiach zaradených do I. a II. kategórie. Žalobca uplatnil nárok na priznanie dôchodku až po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. 9. Navrhovateľka bol toho názoru, že judikatúra, na ktorú odporca poukázal, rovnako ako zákon o sociálnom poistení nepripúšťa, aby celková doba dôchodkového poistenia bola posudzovaná odlišne u dôchodcov zaradených do rozdielnych kategórií činnosti a ani nevylučuje, aby pre účely určenia výšky starobného dôchodku bolo prihliadnuté aj na dobu, ktorá bola hodnotená (bol priznaný výsluhový dôchodok) pri priznaní výsluhového dôchodku. Poukázala na to, že odporca odlišnosť vo svojich rozhodnutiach stavia na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na § 274 nepredložil žiadny právny argument, ktorým by zdôvodnil odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Nehovoriac o tom, že týmto diskriminujúcim spôsobom posudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo II. kategórie. 10. Uznesením č.k. 5Sd/103/2015-64 zo dňa 23.1.2020 súd konanie podľa § 250o OSP zastavil, pričom v odôvodní rozhodnutia uviedol, že v dôsledku zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcom nemá súd možnosť toto rozhodnutie preskúmať. Na základe odvolania navrhovateľky NS SR uznesenie č.k. 5Sd/103/2015-64 zo dňa 23.1.2020 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. NS SR v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že neboli dôvody na zastavenie konania, pretože odporcom vydané zrušujúce rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, pretože nebolo doručené účastníkovi konania, naviac odporca pochybil, keď nekonal s právnym nástupcom pôvodného navrhovateľa, ale konal s osobou, ktorá už nemala spôsobilosť mať práva a povinnosti vo vzťahoch zo sociálneho poistenia. 11. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, nasledovné: 12. Rozhodnutím žalovanej Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 27.7.2015 bola zamietnutá žiadosť pôvodného navrhovateľa zo dňa 13.1.2015 o priznanie starobného dôchodku pre nesplnenie podmienok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Podľa odporcu pôvodný navrhovateľ ku dňu 13.1.2015 získal celkovo 11 rokov a 40 dní obdobia dôchodkového poistenia. 13. Podľa oznámenia o úmrtí pôvodný navrhovateľ zomrel dňa 18.1.2016, pričom v čase úmrtia bol ženatý. 14. Rozhodnutím F.: XXX XXX XXXX X zo dňa 31.05.2016, vydaným voči pôvodnému navrhovateľovi, odporca zrušil rozhodnutie XXX XXX XXXX X zo dňa 27.7.2015 (o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku). 15. Rozhodnutím F.: XXX XXX XXXX X zo dňa 11.5.2016, vydaným voči pôvodnému navrhovateľovi, odporca priznal pôvodnému navrhovateľovi starobný dôchodok vo výške 156,80 € od 13.1.2015. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že pôvodný navrhovateľ získal ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. ku dňu 3.12.2014 celkovú dobu poistenia 15 rokov. Odporca v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na výpočet starobného dôchodku nehodnotil dobu od 1.8.1968 do 31.7.1970 a od 1.9.1970 do 31.12.2000 kedy pôvodný navrhovateľ vykonával službu colníka v III. kategórii funkcií; rozhodnutie v tejto časti bolo odôvodnené ustanovením § § 255 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. 16. Pri rozhodnutiach odporcu z roku 2016 je v administratívnom spise poznámka neexpedovať- zomrel. V administratívnom spise súd nenašiel žiaden doklad o tom, že by tieto rozhodnutia boli komukoľvek expedované. 17. Pretože obaja účastníci konania na výzvu súdu oznámili súdu, že súhlasia s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, správny súd o veci rozhodol podľa § 107 SSP bez nariadenia pojednávania. Skutkové a právne závery správneho súdu 18. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa § 250i ods. 1 OSP vychádzal zo skutkového stavu, zisteného odporcom, ktorý je zosumarizovaný vyššie. 19. Podľa § 209 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 30.6.2016 (v čase vydania rozhodnutia zo dňa 11.05.2016), v rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. 20. Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 30.6.2016, ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov. 21. Podľa § 173 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 30.6.2016, účastník konania vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak (ďalej len "účastník konania"). 22. Jednou z esenciálnych náležitostí administratívneho rozhodnutia žalovaného je v zmysle § 209 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení označenie účastníka konania. Na to, aby rozhodnutie mohlo nadobudnúť akékoľvek právne účinky, musí byť vydané voči takému účastníkovi konania, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení a musí mu byť doručené. Rozhodnutia, ktoré odporca vydal v roku 2016, tieto náležitosti nespĺňajú, keď síce obsahujú označenie účastníka konania, ktorý však v čase vydania dotknutých rozhodnutí už nemal právnu subjektivitu a ani neboli nikomu doručené. Preto rozhodnutia odporcu, ktoré vydal v roku 2016 nenadobudli žiadne právne účinky. 23. Z vyššie uvedeného dôvodu súd nemohol akceptovať tvrdenie odporcu, že rozhodnutie, ktoré pôvodný žalobca napadol riadnym opravným prostriedkom, bolo zrušené a nemožno ho preskúmať. 24. Nesprávnosť rozhodnutia, napadnutého riadnym opravným prostriedkom pôvodného navrhovateľa (Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 27.07.2015) odporca sám uznal, keď v priebehu konania toto rozhodnutie sám zrušil, aj keď rozhodnutím, ktoré nenadobudlo žiadne právne účinky z dôvodov uvedených vyššie. Táto skutočnosť samotná odôvodňuje to, aby súd podanému riadnemu opravnému prostriedku vyhovel v plnom rozsahu. 25. Zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo to, či dobu štátnej služby colníka pôvodného navrhovateľa, ktorý nebol zradený ani do I. ani do II. zvýhodnenej kategórie funkcií, je možné zohľadniť pôvodnému navrhovateľovi na účely posúdenia jeho žiadosti o starobný dôchodok do doby sociálneho poistenia a na účely určenia výšky starobného dôchodku. Odporca sa tomu bránil dôvodiac, že napriek existujúcej judikatúre NS SR o tejto otázke, ktorá dávala pôvodnému navrhovateľovi za pravdu, sa nejednalo o zovšeobecnenú/ustálenú judikatúru. 26. S uvedeným názorom odporcu (ktorý vyslovil v podaní zo dňa 26.9.2017) nemožno súhlasiť - samotná navrhovateľka poukázala vo svojom podaní zo dňa 1.2.2017 na sedem rozhodnutí NS SR o tejto otázke, a následne v podaní zo dňa 21.1.2020 na ďalšie dve novšie rozhodnutia, ktoré potvrdzujú jej právny názor. Nepochybne sa touto otázkou zaoberajú aj ďalšie rozhodnutia súdov. Už samotný počet súdnych rozhodnutí NS SR o rozhodujúcej otázke je možné považovať za ustálenú judikatúru, ktorou je odporca pri svojom rozhodovaní viazaný. 27. Zo všetkých rozhodnutí NS SR súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28. februára 2018: 28. Odporca nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme. Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií). Z rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zn. 23163/2003-8904 zo dňa 19.06.2003 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01.07.2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39, § 68 ods. 2 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že celková doba výkonu štátnej služby podľa § 58 zákona je 31 rokov a 90 dní a pre výšku výsluhového dôchodku je rozhodných 30 rokov. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon č. 461/2003 Z. z. upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov by tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádzalo k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporca by im niektoré doby poistenia nehodnotil vôbec, alebo by im ich hodnotenie odsúval a menil podmienky alebo odnímal výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, uverejnený pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2013) priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. označuje aj colník. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. Ustálená je prax aj pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a teda je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšku starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny. 29. Z ustálenej judikatúry jednoznačne vyplýva, že argumenty pôvodného navrhovateľa aj jeho procesnej nástupkyne sú dôvodné, čo bolo ďalším dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, ako aj následných rozhodnutí odporcu. 30. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie, ktoré napadol pôvodný navrhovateľ riadnym opravným prostriedkom, ako aj nasledujúce rozhodnutia, ktoré na toto rozhodnutie nadväzujú je potrebné podľa § 250q ods. 3 OSP zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. 31. Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 32. Pretože predmetom konania je rozhodovanie o riadnom opravnom prostriedku, ktoré je systematicky zaradené do tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, podľa § 492 ods. 1 SSP súd postupoval podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). 33. Podľa § 250q ods. 3 OSP, o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. 34. Podľa § 250r OSP, ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. 35. Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žiadosti pôvodného navrhovateľa o starobný dôchodok a to v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR, citovanou v tomto rozhodnutí, je povinný konať s právnym nástupcom pôvodného navrhovateľa, ktorému nové rozhodnutie vo veci aj riadne doručí. 36. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 37. Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. 38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., a navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu priznal právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Výšku trov konania súd vyjadril v súlade s § 151 ods. 7 O.s.p. Poučenie: Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) Proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné. (§ 250s O.s.p.)