Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/142/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202083 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1015202083.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci navrhovateľa: F. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, U., zastúpeného: JUDr. Július Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35, Bratislava, IČO: 17 328 284, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29.augusta, Bratislava, IČO: 30 807 484, o odvolaní proti rozhodnutiu odporcu Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3.11.2015, takto r o z h o d o l : I. Súd zrušuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3.11.2015 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 10.3.2016 a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 100 %, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom, doručeným súdu dňa 14.12.2015 sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3.11.2015 (napadnuté rozhodnutie), ktorým odporca rozhodol o jeho žiadosti o starobný dôchodok tak, že túto žiadosť zamietol. 2. Opravný prostriedok navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca v napadnutom rozhodnutí v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov SR nehodnotil obdobie, počas ktorého vykonával službu policajta v I. a II. kategórií funkcií, v rozsahu 19 rokov, 3 mesiace a 30 dní a obdobie služby v rozsahu 9 rokov, 6 mesiacov a 16 dní v III. kategórii funkcií po zániku inštitútu pracovných kategórií. Navrhovateľ poukázal na to, že odporca nerešpektoval napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.8.2012, zverejnené v Zbierke stanovísk č. 6/2013 pod číslom 83, ďalej rozhodnutie NS SR sp. zn. 9So/138/2011 z 22.8.2012. Navrhovateľ namietal, že odporca v rozpore s ustáleným rozhodovaním NS SR nezapočítal dobu služby policajta do celkovej doby poistenia navrhovateľa a nepoužil teoretické krátenie pre výpočet dôchodku. Z tohto dôvodu bol názoru, že riadnym opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo skôr uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. 3. Odporca sa k podanému opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 21.3.2016 tak, že zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia, k čomu doplnil, že rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.8.2012 a sp. zn. 9So/138/2011 z 22.8.2012 na danú vec nie je možné aplikovať, pretože vychádzajú z inej skutkovej situácie ako v konaní navrhovateľa. Odporca záverom súdu oznámil, že dňa 10.3.2016 vydal rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0, ktorým bolo zmenené napadnuté rozhodnutie (zmenové rozhodnutie). Na základe uvedeného žiadal, aby súd rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3.11.2015 ako aj rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X o dňa 10.3.2016 ako vecne správne potvrdil. 4. Na vyjadrenie odporcu zo dňa 21.3.2016 reagoval navrhovateľ podaním zo dňa 7.04.2016 tak, že doručil súdu odvolanie aj voči novému (zmenovému) rozhodnutiu odporcu, v ktorom opätovne namietal nesprávne právne posúdenie veci odporcom a uviedol, že aj toto rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou NS SR, čo vyplýva najmä z rozsudkov sp. zn. 9So/214/2008 (zverejnený v Zbierke stanovísk č. 5/2011 pod č. 55), sp. zn. 7So/138/2014 zo dňa 15.8.2011, sp. zn. 7So/7/2015 zo dňa 26.11.2015. Navrhovateľ žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie a zmenové rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. 5. K opravnému prostriedku navrhovateľa voči zmenovému rozhodnutiu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 11.5.2016, v ktorom zotrval na námietkach, ktoré už v konaní uplatnil a žiadal, aby súd odvolaním napadnuté rozhodnutie, ako aj zmenové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 6. Podaním zo dňa 7.4.2021 navrhovateľ doplnil svoje predchádzajúce vyjadrenia tak, že trval na tom, že odporca pochybil, keď nepoužil teoretické krátenie podľa Medzinárodného Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Bol toho názoru, že pri výpočte starobného dôchodku poberateľa výsluhového dôchodku (resp. obdobnej dávky) je potrebné do celkovej doby poistenia započítať aj doby poistenia zhodnotené pre účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté zárobky. Poukázal na nasledovnú ustálenú judikatúru: R 40/2007 - rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 1 Sdo 20/2005 z 30.05.2006, R 83/2013 - rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 7 So/138/2011 z 15. augusta 2011, R 55/2011 rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 9 So 214/2008, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 9 So/127/2015 z 26.4.2017, č. k. 9 So/15/2016 z 28.2.2018 č. k. 9 So/29/2016 z 28.2.2018 č. k. 9 So/79/2016 z 28.2.2018. Navrhovateľ bol názoru, že má nárok na výpočet starobného dôchodku v súlade s Medzinárodným dohovorom č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, čl.33 odst. 2 (výpočet teoretického starobného dôchodku z celej doby poistenia a jeho následné krátenie). Zotrval na tom, že odporca odmieta rešpektovať ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR pri priznávaní starobného dôchodku poberateľom výsluhového dôchodku a vôbec sa nezaoberal ani možnosťou použitia ustanovení Medzinárodného Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. 7. Ďalšie vyjadrenia k predmetu konania súdu doručené neboli. 8. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, nasledovné: 9. Rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 3.11.2015 žalovaný rozhodol o žiadosti navrhovateľa zo dňa 14.9.2015 o starobný dôchodok tak, že túto žiadosť zamietol z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Odporca v napadnutom rozhodnutí vychádzal z toho, že navrhovateľ ku dňu 12.9.2015 získal 4245 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 11 rokov a 230 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom nehodnotil navrhovateľovi obdobie od 2.10.1972 do 28.2.1973 (doba základnej vojenskej služby navrhovateľa), obdobie od 1.3.1973 do 30.11.1991 a od 15.6.2000 do 31.12.2009 (doba služby príslušníka PZ) v rozsahu zakladajúcom navrhovateľovi nárok na výsluhový dôchodok. 10. Rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 10.3.2016 žalovaný rozhodol o žiadosti navrhovateľa zo dňa 14.9.2015 o starobný dôchodok tak, že túto žiadosť zamietol z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Zmenové rozhodnutie bolo odôvodnené zhodne s predchádzajúcim rozhodnutím; odôvodnenie rozhodnutia je oproti napadnutému rozhodnutiu doplnené nasledovným textom: „Podľa §65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo SPOU-OSZ-27.402-22/2013- VZ zo dňa 25. novembra 2013 Vám bol od 1. januára 2010 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku Vám bola zhodnotená doba výkonu náhradnej vojenskej služby od 2. októbra 1972 do 28. februára 1973 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 1. marca 1973 do 30. novembra 1991 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru príslušníka Policajného zboru od 15. júna 2000 do 31. decembra 2009 v III. kategórii funkcií. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-27.402-22/2013-VZ zo dňa 25. novembra 2013 Váš služobný pomer nebol ukončený z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení a nebol ukončený ani z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať prácu vzhľadom na zdravotný stav. Týmto meníme naše rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. novembra 2015.“ 11. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 13. Predmetom konania je rozhodovanie o riadnom opravnom prostriedku, ktoré je systematicky zaradené do tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 492 ods. 1 SSP sa toto konanie dokončí podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). 14. Podľa § 250f ods. 2 OSP, súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. 15. Pretože obaja účastníci konania na výzvu súdu oznámili súdu, že súhlasia s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, správny súd o veci rozhodol podľa § 250f ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania. Skutkové a právne závery správneho súdu 16. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa § 250i ods. 1 OSP vychádzal zo skutkového stavu, ktorý je zosumarizovaný vyššie. 17. Medzi účastníkmi konania bola sporná nasledujúca otázka a to, i - či sa doba štátnej služby navrhovateľa, ktorá mu bola zohľadnená na účely výsluhového dôchodku má zohľadňovať na účely rozhodovania o jeho starobnom dôchodku (právna otázka). 18. K uvedenému súd poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR. 19. Zo všetkých rozhodnutí NS SR súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28. februára 2018: 20. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon č. 461/2003 Z. z. upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov by tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádzalo k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporca by im niektoré doby poistenia nehodnotil vôbec, alebo by im ich hodnotenie odsúval a menil podmienky alebo odnímal výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, uverejnený pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2013) priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. označuje aj colník. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. Ustálená je prax aj pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a teda je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšku starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny. 21. Podľa čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. 22. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 23. Z ustálenej judikatúry NS SR vyplýva, že odporca bol pri rozhodovaní o starobnom dôchodku povinný zohľadniť aj dobu služobného pomeru, za ktorý vznikol navrhovateľovi nárok na výsluhový dôchodok. Správne preto odporca mal postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. a najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by mu bola na účely starobného dôchodku zohľadnená aj doba služby, za ktorú mu vznikol nárok na výsluhový príspevok. Pretože dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku charakter dávky v starobe mal potom odporca vypočítaný starobný dôchodok krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta, rozhodujúcich pre priznanie výsluhového dôchodku. 24. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z. z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku. Odlišným postupom odporcu by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca. 25. Pretože odporca pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval, keď pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok nepostupoval podľa Dohovoru č. 128, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj nasledujúce rozhodnutie, ktoré na toto rozhodnutie nadväzuje je potrebné podľa § 250q ods. 3 OSP zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. 26. Podľa § 250q ods. 3 OSP, o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. 27. Podľa § 250r OSP, ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. 28. Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok a to v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR, citovanou v tomto rozhodnutí a pri rozhodovaní postupovať vyššie uvedeným spôsobom (ods. 23 tohto rozhodnutia). 29. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 30. Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. 31. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. Výšku trov konania súd vyjadril v súlade s § 151 ods. 7 O.s.p. Poučenie: Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) Proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné. (§ 250s O.s.p.)