Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/84/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201859 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1017201859.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX W., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, v konaní o invalidný dôchodok, na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. septembra 2017, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.09.2017, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) zo dňa 05.06.2017, ktorým podľa ust. § 70 a § 71 ods. 1 zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 18.05.2017 a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol. 2. V rozhodnutí, ktoré právne odôvodnil ust. § 71 a § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. Zákon o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), odkázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 05.06.2017, pre ktorú bol záväzným podkladom pre rozhodnutie, posudok posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 18.05.2017, podľa ktorého žalobca nie je invalidný (§ 71 ods. 1 ZSP), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu mu bola určená na 30 %. Na základe podaného odvolania, v ktorom žalobca namietal zaujatosť posudkovej lekárky, bol jeho zdravotný stav posúdený iným posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne, s tým istým posudkovým záverom. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v odôvodnení rozhodnutia poukázal na toto opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobcu s nezmeneným posudkovým záverom a na ďalšie posúdenie jeho zdravotného stavu dňa 22.08.2017, posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý žalobcov zdravotný stav označil za nespĺňajúci kritériá pre uznanie invalidity. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, alimentárnu obezitu so závažným poklesom výkonnosti organizmu, neovplyvniteľnú liečbou a diétou (BMI nad 40), podľa kapitoly IV, položka 4, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Za iné zdravotné postihnutia, panická porucha, iné úzkostné poruchy, bolesť chrbta, dorzalgia, artériová hypertenzia, chronický zápal krčných mandlí, ošiaľ - vertigo (závratové stavy), chronický zápal priedušiek, chronický abúzus nikotínu, psoriáza, obmedzenie pohybu ľavej ruky, zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, na celkovú mieru poklesu 35 % a nie 30 %, podľa posudkov posudkových lekárov pobočky Sociálnej poisťovne. Generálny riaditeľ v rozhodnutí skonštatoval, že v odvolacom konaní žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. 3. Podaním označeným ako odvolanie, doručeným správnemu súdu dňa 06.11.2017, žalobca vyslovil nesúhlas so zamietnutím jeho žiadosti a výškou percentuálneho určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že už 14 mesiacov je práceneschopný, čím napĺňa ust. § 71 ods. 2 ZSP. 4. Vo vyjadrení zo dňa 11.07.2019 Sociálna poisťovňa uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia zo dňa 06.09.2017 bol odborný posudok posudkového lekára ústredia žalovanej zo dňa 22.08.2017, v ktorom určil MPSVZČ žalobcu na 35 %. Poukázala na to, že posudkoví lekári oboch zložiek dospeli k zhodnému záveru, že žalobca nie je invalidný, pričom zákon nevylučuje možnosť, na základe nových dôkazov, predložených v odvolacom konaní, zmeniť napadnuté rozhodnutie. Takéto dôkazy však v odvolacom konaní žalobca nepredložil, neuviedol dôvody spochybňujúce závery posudkových lekárov a nepreukázal, že trpí ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere ako bola stanovená. Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. 5. Na pojednávaní súdu dňa 18.08.2021 žalobca zotrval na dôvodoch, pre ktoré považuje svoj zdravotný stav za zodpovedajúci priznaniu invalidity, nesúhlasil s postupom posudkovej lekárky, ktorá jeho zdravotný stav riadne nevyšetrila a na prinesené lekárske správy sa ani nepozrela. Zdôraznil, že kvôli psychickým problémom nemôže šoférovať, bojí sa chodiť medzi ľudí, sedem rokov berie Xanax, ktorý je návykový, na čo ho tiež nikto neupozornil a denne berie 13 rôznych liekov. Problémy má s chrbticou, nohami, od narodenia má poškodenú ľavú ruku a neustále má závrate. Zdravotný stav sa mu naďalej zhoršuje, nemá však naviac 20 Eur na zaplatenie každej lekárskej správy, pretože žije zo 130 Eur, pričom len za nájomné platí 600 Eur mesačne. 6. Zástupkyňa žalovanej sa pridržiavala argumentácie uvedenej vo vyjadrení zo dňa 11.07.2019 a dôvodov uvedených v napadnutých rozhodnutiach a doplnila, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a aj rozhodnutia o odvolaní, vychádzala žalovaná zo záverov posudkových lekárov uvedených v lekárskych posudkoch, ktorí dospeli k záveru, že žalobcov zdravotný stav nezodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti, ako bola určená. 7. Správny súd na prejednanie veci nariadil podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a tiež postup, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP. V rámci súdneho prieskumu vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s ich podaniami, s obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné, ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovanej je v súlade s platnými právnymi predpismi viažucimi sa k preskúmavanej veci, a preto žalobu v zmysle ust. § 190 SSP zamietol. 8. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 6 ods.1 zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 11. Podľa § 180 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 12. Podľa § 190 zák.č. 162/2015 Z.z., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 13. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 14. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 15. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako 40%. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách, podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách, v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 ZSP). 16. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 ZSP, vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 17. Podľa § 196 ods. 1 ZSP, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 18. Z ods. 1až 4 ust. § 209 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. 19. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Sžo32/2014). 20. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 21. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa podľa ust. § 71 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vyjadruje v percentách a určuje, nakoľko následkom zdravotného postihnutia poklesla schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou rovnakého veku, vzdelania a pracovných skúseností. Rozhodujúcim na určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je funkčný stav organizmu, ktorý sa zistí z predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a na základe funkčných vyšetrení a ich záverov. Posúdením funkčného stavu organizmu, sa zistia zostávajúce telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré možno využiť pri vykonávaní vhodnej práce a ktoré možno skvalitniť rehabilitáciou, alebo rozšíriť rekvalifikáciou. Pri odporúčaní vhodnej práce (pri pracovnej rekomandácii) sa dbá na to, aby navrhovaná práca nezhoršovala zdravotný stav, ale prispela k udržaniu alebo rozvoju schopností zárobkovej činnosti. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje aj so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktoré nesúvisia s rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, je možné zvýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti najviac o 10%. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na ostatné ochorenia, sa nesčítavajú. V prípade, že v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách, podľa zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 22. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia zo dňa 06.09.2017, ktorým Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 05.06.2017, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o invalidný dôchodok s odkazom na obsah pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 18.05.2017, tvoriaceho súčasť odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vytvorili podklad na prijatie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je podľa ust. § 71 ods. 1 ZSP invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (MPSVZČ určená na 35%). 23. Na základe odvolania žalobcu bol posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne a dňa 22.08.2017 posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne znovu posúdený jeho zdravotný stav. V lekárskych správach vychádzali posudkoví lekári z odborných vyšetrení a nálezov a to z interného vyšetrenia CPO UNB Nemocnica akad. L. Dérera Bratislava zo dňa 13.10.2016, z neurologického vyšetrenia NEU-MED s.r.o. Bratislava zo dňa 16.09.2015, 17.09.2015, 18.09.2015, 21.09.2015, 22.09.2015, 27.09.2015, zo dňa 24.02.2017 a zo dňa 09.03.2017, pneumologického vyšetrenia Medicínskeho zariadenia Mlynská dolina s.r.o. Bratislava zo dňa 03.12.2012, 13.12.2012, 09.01.2013, 20.02.2013, 22.09.2015, z psychiatrického vyšetrenia Provita s.r.o., Sch. Trnavského Bratislava zo 17.01.2014, 05.03.2014, 04.04.2014, 06.05.2014, 05.06.2014, 04.07.2014, 31.07.2014, 25.08.2014, 25.09.2014, 22.10.2014, 16.12.2014, 15.01.2015, 12.02.2015, 09.04.2015, 06.05.2015, 05.06.2015, 03.07.2015, 31.07.2015, 16.09.2015, 23.10.2015, 30.11.2015, 26.02.2016, 23.03.2016, 11.05.2016, 13.06.2016, 18.07.2016, 24.11.2016, 01.03.2017, 09.03.2017 a 12.04.2017, angiologického vyšetrenia LION MED, PK Karlova Ves Bratislava zo dňa 19.07.2016, z ortopedického vyšetrenia Ortopedickej ambulancie PK Karlova Ves Bratislava zo dňa 30.11.2012 a výpisu zo zdravotnej dokumentácie všeobecného lekára pre dospelých VITAL MED s.r.o. Bratislava, zo dňa 26.04.2017. 24. V lekárskom posudku posudkoví lekári konštatovali, že ide o opakovaného žiadateľa o invalidný dôchodok, ktorého žiadosť bola v predchádzajúcom konaní zamietnutá. Na základe novej žiadosti boli zdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posúdené v Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 18.05.2017, kde jeho MPSVZČ bola určená na 30 %, s rozhodujúcim zdravotným postihnutím - panickou poruchou, a jej zaradením pod písmeno a/ položky 4 - Neurotické, stresové a somatoformné poruchy, stredne ťažké formy, Kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Na toto postihnutie mu bola určená horná hranica z percentuálneho rozpätia pre túto položku 15 až 20 % a na ostatné ochorenia bola zvýšená o ďalších 10 %, t.j. spolu 30 %. 25. S týmto posúdením žalobca nesúhlasil a na základe jeho odvolania proti rozhodnutiu o nepriznaní invalidného dôchodku bol jeho zdravotný stav posúdený posudkovými lekármi ústredia Sociálnej poisťovne, ktorí rovnako konštatovali nesplnenie posudkových kritérií pre uznanie invalidity. Konštatovali, že ide o pacienta trpiaceho mnohopočetnými ochoreniami (polymorbídneho), z ktorých však žiadne nedosahuje taký stupeň ani závažnosť, aby podmieňovalo invaliditu. Poukázali na najdlhšie dokumentované ochorenie, a to psychické, zo spektra úzkostných porúch, spôsobujúce subjektívne nepríjemné pocity, ktoré je dlhodobo medikamentózne liečené, avšak posudkovo, v zmysle obmedzenia práceschopnosti, nezávažné. Konštatovali početnosť ďalších telesných ochorení (choroba vysokého tlaku krvi, bolesti chrbta, zdĺhavý zápal priedušiek, škodlivé užívanie tabaku, závratové stavy, lupienka, mierne zhoršenie pohyblivosti ľavej ruky), zhoršovaných základným ochorením - obezitou (žalobca od roku 2011 pribral ďalších 21 kg a má hmotnosť 146 kg a index telesnej hmotnosti 46). Z tohto dôvodu zmenili rozhodujúce zdravotné postihnutie na alimentárnu obezitu so závažným poklesom výkonnosti organizmu, neovplyvniteľnú liečbou a diétou (BMI nad 40), podľa písmena a/, položky 4, Kapitoly IV - Endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok a na základe prítomnosti iných zdravotných postihnutí ponechali zvýšenie percentuálnej miery o 10 %. Rozhodujúce zdravotné postihnutie ohodnotili dolnou hranicou z percentuálneho rozpätia 25% až 35 % z dôvodu, že doteraz neboli zaznamenané žiadne pokusy o liečbu obezity, v odporúčaniach odborných lekárov sa nachádza iba strohý údaj o potrebe redukcie hmotnosti, nie je evidovaný záznam o redukčnej diéte a ani medikamentóznej či i chirurgickej liečbe tohto ochorenia. 26. Zhodnotením obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 06.09.2017, právne podriadené ust. § 70 ods. 1 a § 71 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým žalovaná zamietla žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, vychádzajúc z miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nevykazuje znaky nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Základ pre závery žalovanej poskytlo posúdenie posudkových lekárov sociálnej poisťovne v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných nálezov. 27. Zhrnúc uvedené súd konštatuje, že žalobca neprodukoval žiadne také dôkazy, ktoré by mohli vyvolať zmenu v posudkových záveroch posudkových lekárov žalovanej, nakoľko v čase posudzovania jeho zdravotného stavu, predložené lekárske nálezy a zdravotná dokumentácia boli riadne zhodnotené a neboli spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti lekárov žalovanej, ktorí sa v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP, vysporiadali so zdravotným stavom i zdravotnými problémami žalobcu a z ničoho nebolo možné vyvodiť záver o pochybení alebo zanedbaní ich povinností. Predložené lekárske správy a nálezy v prvotnom posudzovaní nevytvorili dostatočný podklad na určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako na žalovanou určených 35 %. Z uvedeného možno uzavrieť, že žalobca v konaní o opravnom prostriedku nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje mieru invalidity u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ani vo forme iných, ním uvádzaných zdravotných problémov, tvoriacich sekundárne postihnutie, vyššiu ako 35 %. Posudky posudkových lekárov súd považoval za presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom zhodnotení jeho zdravotného stavu, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jeho zdravotného postihnutia a obsahujúce logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí ako aj o miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ani do konania o opravnom prostriedku doložené lekárske správy nepreukázali pochybenia v posudkových záveroch, odôvodňujúce vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako na dolnej hranici priznaných 25% pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, čo lekári v posudku riadne zdôvodnili a 10 % pri iných zdravotných postihnutiach. 28. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske znalosti, preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia (§ 153 ods. 5 ZSP). Posudkoví lekári pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracujú s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca môžu posudzovať v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods.8 ZSP). Pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení, aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v týchto kapitolách. Posudkoví lekári túto posudkovú lekársku činnosť vykonávajú vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania. 29. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré je verejnou listinou, ale je súčasťou obsahu posudku posudkového lekára, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia. V ňom musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne. 30. Na základe uvedeného možno teda uzavrieť, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobcu prijali posudkoví lekári na podklade doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe platnej právnej úpravy. Správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila a s ohľadom na uvedené konštatuje, že postup žalovanej, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, bol v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol. 31. Súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že pre žalovanú bol rozhodujúci stav v čase, v ktorom posudzovanie vykonávala. V prípade zmeny vo vývoji zdravotného stavu žalobcu a na základe nových či aktuálnych lekárskych nálezov, môže žalovanú opätovne požiadať o posúdenie zdravotného stavu za účelom priznania invalidného dôchodku (§ 71 ods. 10 ZSP). 32. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).