Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/148/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201303 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1018201303.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: DUO CENTER Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 23, 810 11 Bratislava, IČO: 35 832 126, zastúpený Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica, so sídlom Námestie Rodiny 1, 843 57 Bratislava, IČO: 00 604 887, zastúpený advokátom Mgr. Jozef Štefanko, PhD., LL.M., so sídlom Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava, reg. SAK: 5856, za účasti ďalšieho účastníka: Asociácia vonkajšej reklamy, so sídlom Trenčianska 705/55, 821 01 Bratislava, IČO: 30 809 819, zastúpený advokátskou kanceláriou HUTTA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bezekova 3225/13, 841 02 Bratislava, IČO: 51 284 871, v konaní opomenutého účastníka o doručenie listiny č: 2017/441/O/4/Ro zo dňa 28.03.2017 žalobcovi, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave ukladá žalovanému Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica, Námestie Rodiny 1, Bratislava, p o v i n n o s ť , doručiť žalobcovi listinu: súhlas s odstránením reklamnej stavby č. 2017/441/O/4/Ro zo dňa 28.03.2017 v lehote do 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave dňa 17.09.2018, sa žalobca ako opomenutý účastník konania domáha v zmysle § 179 ods. 1 zák.č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), doručenia súhlasu s odstránením reklamnej stavby č. 2017/441/O/4/Ro zo dňa 28.03.2017, ktorým Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica, ako stavebný úrad, vydal súhlas Asociácii vonkajšej reklamy, Trenčianska 55, Bratislava, s odstránením reklamnej stavby bez stavebného povolenia, neznámeho stavebníka na parc.č. XXXX reg. E kat. úz. XX, kat. úz. F. H.. 2. Žalobca ako opomenutý účastník, v žalobe uviedol, že je podnikateľ, ktorý sa v rámci svojej činnosti venuje predovšetkým reklamnej a propagačnej činnosti, konkrétne prenájmom reklamných zariadení. Na tento účel používa hnuteľné prenosné reklamné zariadenia zostavené z plechu a valcovaných kovových profilov. Konštrukcie bočných nosných nôh sú v tvare písmena „A“, ukončené v spodnej časti roznášacími plechovými podložkami pre voľné položenie konštrukcie na nerovný a rastlinný terén v miestach použitia reklamných zariadení. Na základe ohlásenia tretej osoby, Asociácie vonkajšej reklamy (ďalej len „AVR“) zo dňa 15.03.2017 doručeného žalovanému dňa 17.03.2017 vydal stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica (ďalej len „stavebný úrad“) dňa 28.03.2017 súhlas s odstránením reklamnej stavby pod č. 2017/441/O/4/Ro. V ohlásení boli uvedené údaje o ohlasovateľovi, o akú reklamnú stavbu ide, kde sa nachádza a v rozpore so skutočnosťou v ohlásení je uvedené, že stavba nie je označená. Túto skutočnosť si stavebný úrad nepreveril. Žalobca zdôraznil, že jeho billboardy sú jasne označené na viacerých miestach a je na nich uvedené obchodné meno žalobcu aj telefonický kontakt. 3. Žalobca citoval ust. § 88 ods. 7 zák. č. 50/1976 Zb. stavebného zákona, v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a má zato, že zákon ustanovuje dva postupy pre odstránenie reklamnej stavby v závislosti od toho, či ide o reklamnú stavbu a či je známy vlastník stavby. V rozpore s citovaným ustanovením stavebný úrad nevyzval žalobcu ako známeho vlastníka reklamného zariadenia na preukázanie, že má oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby, teda so žalobcom ako so známym vlastníkom reklamného zariadenia nekonal. Žalobca je preto opomenutým účastníkom. 4. V ďalšom žalobca uviedol, že nakoľko k odstráneniu žalobcových billboardov dochádza opakovane za rovnakých skutkových okolností, podal podnet na Okresnú prokuratúru za účelom odstránenia nezákonného postupu stavebných úradov. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II (ďalej len „prokurátorka“) pri previerke zistila, že stavebné úrady (Mestská časť Bratislava - Vrakuňa, Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice a Mestská časť Bratislava - Ružinov) nezistili presne a úplne skutočný stav veci a konštatovala, že deklarovaná absencia označenia reklamnej stavby v zmysle § 86 ods. 4 stavebného zákona nie je zo spisov zistiteľná. Túto informáciu okrem ohlásenia AVR, nepotvrdzuje v spisoch žiadna skutočnosť a nie je možné ju vyvodiť ani z priloženej dokumentácie. Skutočnosť, že ide o reklamnú stavbu neznámeho vlastníka je esenciálnou podmienkou toho, aby mohol stavebný úrad postupovať podľa § 88 ods. 7 písm. a) stavebného zákona, preto je nutné trvať na tom, aby bolo overenie tejto skutočnosti súčasťou administratívneho spisu. 5. Žalobca podal podnet aj na Okresnú prokuratúru Bratislava IV, ktorý bol v časti podnetu na postup stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica vybavený upozornením prokurátora č. Pd 18/18/1104-11 zo dňa 13.04.2018 a to najmä z dôvodu porušenia ustanovení § 3 ods. 1, ods. 4, ods. 5, ods. 7 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 6. Nad rámec žaloby opomenutého účastníka, žalobca konštatoval, že opatrenie stavebného úradu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.12.2018, doručeným súdu dňa 22.12.2018 a má zato, že podaná žaloba je nedôvodná, nakoľko a) napádaným opatrením dotknutá stavba je reklamnou stavbou; b) táto nebola riadne označená podľa povinnosti uloženej stavebným zákonom; c) napriek tomu, snahu konajúceho orgánu o zistenie totožnosti vlastníka stavby sám žalobca maril, aj preto bolo potrebné konať vo vzťahu k neznámemu vlastníkovi; d) žalobou požadované uloženie povinnosti je neúčelné, nie je spôsobilé privodiť priaznivejší výsledok vo vzťahu k právam a právom chráneným záujmom žalobcu, čím nie je naplnený ani materiálny predpoklad správnej žaloby podľa § 178 ods. 1 SSP, t.j., že by žalobca mal byť na právach a právom chránených záujmoch ukrátený. 8. K stanovisku žalobcu, že dotknutá stavba nie je reklamnou stavbou podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona a odvolávanie sa na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave (sp.zn. 14S/157/2013 z 13.11.2014 a sp.zn. 14S/29/2016 z 11.05.2017), vyjadrenia zainteresovaných subjektov (AVR, vtedajšieho Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „MDVaRR SR“) a tvrdenie, že dotknuté zariadenie by malo byť „len položené na zemi bez akejkoľvek úpravy podkladu“, žalovaný považuje za zavádzajúce, pričom vôbec nekorešponduje s relevantným skutkovým a právnym stavom v súvislosti s napádaným súhlasom a stavbou, ktorá ním bola dotknutá. Žalobca zamlčal, že označené rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sa skutkovo týkajú tej istej stavby posudzovanej v dvoch konaniach, pričom právno-aplikačná činnosť súdov sa týkala predovšetkým ust. § 43 stavebného zákona účinného do 01.01.2015 (t.j. pred účinnosťou zák. č. 293/2014 Z.z., ktorým bola do stavebného zákona zavedená definícia reklamnej stavby a súvisiace ustanovenia). Súdy predovšetkým posudzovali otázku či a ako je stavba „pevne spojená so zemou“ a nie aplikáciu definície reklamnej stavby podľa § 43 ods. 2 stavebného zákona. Z uvedeného vyplýva, že označené rozhodnutia nepredstavujú „súdnu prax“ relevantnú pre interpretáciu súčasného znenia § 43 ods. 2 stavebného zákona, a už vôbec nie „ustálenú“ súdnu prax. Preto treba takto postavenú argumentáciu odmietnuť. K stanovisku AVR žalovaný uviedol, že ide o záujmové združenie právnických osôb, ktorého jedným zo štatutárnych zástupcov, podľa registrácie Okresného úradu v Bratislave, je aj spoločník žalobcu, čo do určitej miery spochybňuje nezávislosť vyjadrení tohto subjektu. K vyjadreniu bývalého MDVaRR SR žalovaný uviedol, že je zavádzajúce, je z obdobia právnej úpravy pred zavedením pojmu reklamnej stavby do stavebného zákona, zaoberá sa otázkou „pevného spojenia s pozemkom“, pričom v súčasnosti je interpretácia Ministerstva dopravy a výstavby SR pomerne jednoznačná v tom, že pre uplatniteľnosť citovaného ustanovenia sa nevyžaduje pevné spojenie so zemou a potrebu terénnych úprav, alternatívu pevného spoja, chápe široko. 9. Žalovaný poukázal na definíciu právneho posúdenia pre určenie, či je stavba reklamnou stavbou v zmysle § 43 ods. 2 stavebného zákona, odvolal sa na Dôvodovú správu k zákonu č. 293/2014 Z.z. k problematike pojmu „reklamná stavba“ ako aj na usmernenie Ministerstva dopravy a výstavby SR pod č. 15816/2018/SV/32999 zo dňa 11.05.2018. 10. Žalovaný zdôraznil potrebu označenia reklamnej stavby v zmysle § 86 ods. 4 stavebného zákona, preto ak žalobca tvrdí, že bol vlastníkom dotknutej stavby, túto svoju zákonnú povinnosť si nesplnil. Dotknutá stavba bola označená výlučne telefonickým kontaktom a nesplnenie povinnosti identifikácie subjektu vlastníka potvrdil nielen ohlasovateľ, ale aj fotodokumentácia dotknutej stavby (súčasť spisu) a vyplýva to aj zo zistenia samotného stavebného úradu. Pravdou je, že vo vzťahu k predmetnej stavbe nebola vykonaná formálna miestna obhliadka, ktorá by bola zaprotokolovaná v rámci spisu, avšak žalovaný uviedol, že reklamná stavba sa nachádzala na verejne prístupnom mieste, v tesnej blízkosti cesty, po ktorej každodenne chodia zamestnanci žalovaného a najmä osoby tvoriace jeho stavebný úrad, preto pomery boli správnemu orgánu známe a svojim umiestnením boli verejne známymi skutočnosťami (notorietami). Žalovaný má zato, že ak mal žalobca záujem zúčastniť sa na postupe stavebného úradu v zmysle § 88 ods. 7 stavebného zákona, mal splniť svoju zákonnú povinnosť vlastnej identifikácie, povinnosť ohlásenia stavby, resp. podanie žiadosti o stavebné povolenie. Preto je nesprávne tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalovaný mal konať so žalobcom ako známym vlastníkom, resp. že tak nekonal. Na tomto mieste žalovaný uviedol, že nad rámec svojich povinností vykonal pokus o zistenie totožnosti vlastníka reklamnej stavby tým, že vedúca stavebného úradu osobne zisťovala dotknutý subjekt telefonickým kontaktom uvedeným na reklamnej stavbe, avšak telefonický adresát po zistení, že nejde o komerčný dopyt, ale o telefonát stavebného úradu, bez ďalšieho telefonický hovor ukončil. Napriek tomu, že tento úkon nie je žurnalizovaný v spise, ďalšie úkony v smere zisťovania dotknutej osoby nebolo možné od žalovaného spravodlivo požadovať. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že sám žalobca, ak bol skutočne vlastníkom dotknutej reklamnej stavby (i ďalších reklamných stavieb v okolí), nevykonal žiadny úkon voči stavebnému úradu, ktorým by zabezpečil ochranu svojich tvrdených práv, hoci mal vedomosť o postupe voči jeho stavbám v územnom obvode stavebného úradu žalovaného (ale aj ďalších stavebných úradov v okolí). Povinnosť úzkej súčinnosti správneho orgánu a účastníka konania v duchu § 3 ods. 2 Správneho poriadku, je právom a povinnosťou oboch strán. Preto ak účastník, ktorý v rozpore s touto povinnosťou súčinnosť aktívne znemožňuje (zatajovaním sa v telefonickom kontakte, riadnym neoznačením svojej stavby) sa nemôže spravodlivo odvolávať na porušenie povinnosti zo strany správneho orgánu. Vzhľadom na uvedené, žalovaný nepochybil, keď v dotknutej veci postupoval voči neznámemu účastníkovi. 11. Ďalší účastník sa k žalobe vyjadril podaním zo 14.12.2018, doručeným súdu dňa 17.12.2018 s tým, že žaloba opomenutého účastníka je nedôvodná, pretože žalobcovi nepatrí postavenie opomenutého účastníka. Žalobca svoju žalobu opomenutého účastníka postavil výlučne na nepravdivom, účelovom a všeobecnom tvrdení, že všetky jeho reklamné stavby „sú jasne označené na viacerých miestach a je na nich uvedené obchodné meno žalobcu aj telefonický kontakt“ a ako „dôkaz“ preukazujúci, že aj tá reklamná stavba, ktorá bola predmetom napadnutého opatrenia bola takto označená, predložil fotografiu úplne iného, pre nás neznámeho reklamného zariadenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca doposiaľ ničím nepreukázal a ani nevie preukázať vlastnícke právo k reklamnej stavbe, ktorá bola predmetom napadnutého opatrenia. Ďalší účastník pred podaním ohlásenia na odstránenie reklamnej stavby, vykonal ohliadku reklamnej stavby, ktorá nebola označená v súlade s § 86 ods. 4 stavebného zákona, menom a priezviskom, obchodným menom, názvom, ochrannou známkou alebo iným symbolom, na základe ktorého by bolo možné bez akýchkoľvek pochybností identifikovať jej vlastníka. Keďže vlastník takejto reklamnej stavby sa nezapisuje do katastra nehnuteľností, objektívne sa nedalo zistiť, kto je vlastníkom tejto reklamnej stavby. List vlastníctva pripojený k ohláseniu, túto skutočnosť potvrdzuje. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný správne postupoval, ak vydal napadnuté opatrenie podľa § 88 ods. 7 písm. a) Stavebného zákona, t.j. keď žalovaný pri vydaní napadnutého opatrenia zvolil postup, kedy vlastník reklamnej stavby nie je známy, preto žalobcovi nesvedčilo účastníctvo v administratívnom konaní o vydanie napadnutého opatrenia a z tohto dôvodu žalobca nemá aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka. Ďalší účastník navrhol súdu, aby správnej žalobe opomenutého účastníka nevyhovel a podľa § 179 ods. 7 SSP vo veci ďalej konal a následne, aby ju ako všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. SSP odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. 12. Podľa § 2 ods. 1 zák.č.162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 16. Podľa § 179 ods. 2 SSP, ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. 17. Podľa § 179 ods. 3 SSP, doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. 18. Podľa § 179 ods. 4 SSP, po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky. 19. Podľa § 179 ods. 5 SSP, opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia. 20. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. 21. Podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona, povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný úrad a) ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia, b) ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby. 22. Podľa § 88 ods. 8 stavebného zákona, vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby. 23. Správny súd posúdil žalobu v zmysle § 179 v spojení s § 177 SSP a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobcovi svedčí status opomenutého účastníka a, že súhlas s odstránením reklamnej stavby č. 2017/441/O/4/Ro zo dňa 28.03.2017 nebol doručený žalobcovi v súlade so zákonom. 24. Správny súd pri posúdení veci vychádzal z administratívneho spisu z ktorého zistil, že stavebný úrad nezistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, nakoľko si bez ďalšieho osvojil tvrdenie ohlasovateľa, že ide o reklamnú stavbu neznámeho vlastníka bez toho, aby vykonal obhliadku na mieste samom. Takéto pochybenie stavebného úradu je esenciálne v tom, že ani priložená fotodokumentácia ohlasovateľa v žiadnom prípade nie je spôsobilá nepochybne a nezameniteľne identifikovať skutočnosť absencie označenia reklamnej stavby v zmysle § 86 ods. 4 stavebného zákona vo vzťahu k billboardu napadnutého súhlasu s odstránením reklamnej stavby č. 2017/441/O/4/Ro zo dňa 28.03.2017. 25. Stavebný úrad takýmto konaním zároveň odňal žalobcovi možnosť byť účastníkom administratívneho konania, keďže náležite nezistil skutkový stav, čo v žiadnom prípade nemožno konvalidovať ani vyjadrením žalovaného v odseku 10. tohto uznesenia, že nad rámec svojich povinností vykonal pokus o zistenie totožnosti vlastníka reklamnej stavby telefonickým kontaktom uvedeným na reklamnej stavbe, avšak telefonický adresát po zistení, že nejde o komerčný dopyt, ale o telefonát stavebného úradu, bez ďalšieho telefonický hovor ukončil, podľa názoru súdu, nie je možné, bez relevantného záznamu v administratívnom spise, takéto tvrdenie vôbec vyhodnotiť a preto je irelevantné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že stavebný úrad nezistil, či reklamné zariadenie, ktoré je predmetom napadnutého súhlasu s odstránením reklamnej stavby je označené v súlade so zákonom a nekonal so žalobcom, hoci ho podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona mal vyzvať, aby preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, v dôsledku čoho bola žalobcovi odňatá možnosť realizovať svoje procesné oprávnenia a chrániť tak svoje práva a právom chránené záujmy. 26. V ďalšom správny súd overil z administratívneho spisu skutočnosť, že od vydania napadnutej listiny (súhlas s odstránením reklamnej stavby bol vydaný dňa 28.03.2017) a podania žaloby na súd (žaloba bola podaná na súde dňa 17.09.2018) neuplynuli viac ako tri roky, čím sú zákonné podmienky splnené a predmetným uznesením uložil žalovanému doručiť vydaný súhlas s odstránením reklamnej stavby žalobcovi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 27. Účinky napadnutého súhlasu sa odkladajú ex lege doručením tohto uznesenia správneho súdu žalovanému, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku. 28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).