Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/85/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201626 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1018201626.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: L. U. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. B. Z. č. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpeného: Mgr. Katarína Berkešová, advokátka so sídlom Břeclavská 3, 901 01 Malacky proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. septembra 2018, takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. septembra 2018 a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. mája 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.05.2018, Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) podľa ust. § 67 ods. 4 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), odňala žalobcovi od 08.07.2015 predčasný starobný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Sd/86/2015 zo dňa 23.08.2017, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie vo veci zo dňa 15.06.2015, v spojení s rozhodnutím zo dňa 08.01.2016 a konštatovala, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 01.07.2011 požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku od 01.07.2011, ktorý mu bol od uvedeného dňa podľa ust. § 67 ods. 1 a § 82 ZSP priznaný rozhodnutím zo dňa 15.07.2011. Žalobca od 25.06.2007 do 25.06.2013 vykonával funkciu člena dozornej rady v spoločnosti TEKOS spol. s r.o. Malacky. Pri posudzovaní nároku na zvýšenie jeho starobného dôchodku, Sociálna poisťovňa dňa 18.03.2015 zistila, že v období od 01.01.2011 do 25.06.2013 bol podľa ust. § 4 ods. 2 ZSP v znení zák.č. 413/2012 Z.z. povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec v spoločnosti TEKOS spol. s r.o. Malacky (ďalej aj „TEKOS“), túto skutočnosť však v žiadosti o predčasný starobný dôchodok neuviedol, pričom spoločnosťou TEKOS spol. s r.o. Malacky bol do registra poistencov prihlásený v období od 01.01.2011 do 05.03.2012. Pre posúdenie, či mu za obdobie od 01.01.2011 do 25.06.2013 vzniklo povinné dôchodkové poistenie, nie je rozhodujúce, či príjem (pravidelný či nepravidelný), ktorý dostával z právneho vzťahu s TEKOS spol. s r.o. Malacky, dosahoval takú výšku, aby podliehal dani z príjmu podľa zák.č. 595/2003 Z.z.. Rozhodujúcou je existencia, resp. neexistencia právneho vzťahu, zakladajúceho právo na tento príjem. Skutočnosť, že žalobca bol od 01.01.2011 do 25.06.2013 povinne dôchodkovo poistený má za následok zmenu skutočností, rozhodných pre nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku (ďalej aj „PSD“). Podľa ust. § 67 ods. 4 ZSP v znení zák.č. 543/2010 Z.z., ak je poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok dôchodkovo poistený, nevzniká mu nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Žalobcovi právny vzťah zakladajúci právo na príjem trval v spoločnosti TEKOS spol. s r.o. Malacky od 01.01.2011 do 25.06.2013 a dôchodkový vek dovŕšil 09.06.2013, tzn. že nárok na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu mu od 01.07.2011 vôbec nevznikol. 2. Podľa oznámenia spoločnosti TEKOS spol. s r. o. Malacky zo dňa 05.02.2018, všetci členovia dozornej rady boli so spoločnosťou vo vzťahu zamestnanec s nepravidelným príjmom s tým, že funkcia člena dozornej rady bola vykonávaná bez nároku na odmenu. Odmenu členov dozornej rady schvaľuje na základe výsledkov hospodárenia spoločnosti valné zhromaždenie, a to v prvom polroku nasledujúceho účtovného obdobia za predchádzajúce účtovné obdobie. Odmena členov dozornej rady sa tak na základe rozhodnutia valného zhromaždenia vypláca spätne za predchádzajúci rok. Z uvedeného dôvodu bol žalobca prihlásený na dôchodkové poistenie oneskorene, so spätným dátumom. Podľa ust. § 231 ods. 1 písm. b/ ZSP v znení zák.č. 543/2010 Z.z. má zamestnávateľ povinnosť prihlásiť zamestnanca podľa ust. § 4 ods. 1 ZSP na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa ust. § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Túto povinnosť si spoločnosť TEKOS spol. s r.o. v zákonom stanovenej lehote nesplnila, čo má za následok, že nárok na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu, žalobcovi v období od 01.07.2011 do 08.06.2013 nevznikol. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom Sociálnej poisťovni vytkol nedostatočne zistený skutkový stav, neobjasnenie rozhodujúcich skutočností z jeho právneho vzťahu člena dozornej rady v spoločnosti TEKOS spol. s r.o. a aj nevysporiadanie sa s námietkami Krajského súdu v Bratislave v rozsudku sp.zn. 8Sd/86/2015 zo dňa 23.08.2017, keďže nepreskúmala, či mu členstvo v dozornej rade mohlo založiť povinné dôchodkové poistenie, s akým dátumom vzniku a s akým celkovým trvaním. Bez opory v zákone je jej konštatovanie, že všetci členovia dozornej rady sú v zamestnaneckom pomere zakladajúcom dôchodkové poistenie, ktoré je v rozpore aj s dôvodovou správou k návrhu novely ZSP, účinnej od 01.01.2011. Na základe uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie s výsledkom, že mu predčasný starobný dôchodok neodníme. 4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 21.05.2018, ktorým mu od 08.07.2015 odňala predčasný starobný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia s odkazom na ust. § 218 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého rozhodoval, uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 21.05.2018 bol žalobcovi podľa ust. § 67 ods. 4 a § 112 ods. 2 a 6 ZSP, od 08.07.2015 odňatý predčasný starobný dôchodok a Sociálna poisťovňa ním realizovala rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 8Sd/86/2015 zo dňa 23.08.2017, ktorým boli zrušené predchádzajúce rozhodnutia vo veci č. XXX XXX XXXX X-I zo dňa 15.06.2015 a č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 08.01.2016 a vec bola Sociálnej poisťovni vrátená na ďalšie konanie. Generálny riaditeľ použil argumentáciu uvedenú v rozhodnutí prvostupňového orgánu a s odkazom na ust. § 67 ods. 1, 4 a 5, § 112 ods. 2 a 6, § 20 ods. 2, § 231 ods. 1 písm. b/ ZSP konštatoval, že žalobca v žiadosti o predčasný starobný dôchodok neuviedol podstatnú skutočnosť výkonu funkcie člena dozornej rady od 25.06.2007 v spoločnosti TEKOS spol. s r.o., Malacky, ktorá dňa 05.03.2012 ako zamestnávateľ prihlásila žalobcu do registra poistencov od 01.01.2011, tzn. spätne. Žalobca funkciu člena dozornej rady v tejto spoločnosti vykonával od 25.06.2007 do 25.06.2013. 5. Pri posudzovaní nároku žalobcu na zvýšenie starobného dôchodku dňa 18.03.2015 žalovaná zistila, že povinne dôchodkovo poistený bol od 01.01.2011 do 25.06.2013, ako zamestnanec TEKOS spol. s r.o., podľa ust. § 4 ods. 2 ZSP, v znení zák.č. 413/2012 Z.z. a zdôraznila, že posúdenie či mu od 01.01.2011 do 25.06.2013 povinné dôchodkové poistenie vzniklo, alebo nevzniklo, je rozhodujúcou skutočnosťou osvedčujúcou existenciu uvedeného právneho vzťahu, zakladajúceho právo na príjem (pravidelný, nepravidelný). 6. Sociálna poisťovňa v rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Sd/86/2015 zo dňa 23.08.2017, listom zo dňa 23.11.2017 vyzvala zamestnávateľa TEKOS spol. s r.o. na objasnenie skutočného stavu veci v zmysle záverov citovaného rozsudku. Listom zo dňa 05.02.2018, doručeným Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 14.02.2018 oznámil zamestnávateľ, že: a/ všetci členovia dozornej rady boli so spoločnosťou TEKOS spol. s r.o. vo vzťahu zamestnanec s nepravidelným príjmom, b/ funkcia člena dozornej rady bola vykonávaná bez nároku na odmenu, c/ odmenu členom dozornej rady schvaľuje valné zhromaždenie na základe výsledkov hospodárenia spoločnosti, ktoré schvaľuje v I. polroku nasledujúceho účtovného obdobia za predchádzajúce účtovné obdobie, d/ odmena sa členom dozornej rady vypláca na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spätne za predchádzajúci rok, a preto bol žalobca za obdobie, v ktorom mu bola priznaná jednorazová odmena za výkon člena dozornej rady poistený oneskorene, so spätným dátumom. 7. Zamestnávateľ, TEKOS spol. s r. o., povinnosť prihlásiť zamestnanca podľa ust. § 231 ods. 1 písm. b/ ZSP nesplnil v zákonnej lehote, v dôsledku čoho nárok na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu žalobcovi v období od 01.07.2011 do 08.06.2013 nevznikol. Vzhľadom na skutočnosť, že právny vzťah, ktorý mu založil právo na príjem, trval v spoločnosti TEKOS spol. s r.o. od 01.01.2011 do 25.06.2013 a dôchodkový vek podľa ust. § 69a ZSP v znení zák.č. 413/2012 Z.z. dovŕšil dňa 09.06.2013, nárok na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu mu od 01.07.2011 nevznikol vôbec. Právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX Y. zo dňa 15.06.2015 mu bol od 09.06.2013 priznaný starobný dôchodok v sume 658,- Eur mesačne a súčasne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0- I. zo dňa XX.XX.XXXX mu bol od 08.07.2015 odňatý predčasný starobný dôchodok. 8. K námietkam žalobcu o jeho konaní v dobrej viere a k neinformovanosti spoločnosťou TEKOS spol. s r.o. o jeho prihlásení do Sociálnej poisťovne z titulu členstva v dozornej rade odvolací orgán uviedol, že vznik povinného dôchodkového poistenia vyplýva zo zákona (neznalosť zákona neospravedlňuje), bez závislosti od dobrej viery či informovanosti. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť postupu Sociálnej poisťovne po vzniku povinného dôchodkového poistenia a následných rozhodnutí o odňatí predčasného starobného dôchodku, na ktorý mu vznikom dôchodkového poistenia nárok zanikol zo zákona. 9. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 16.11.2018, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 06.09.2018 o zamietnutí jeho odvolania vo veci odňatia predčasného starobného dôchodku od 08.07.2015, prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 21.05.2018. Opätovne namietal nedostatočné zistenie celkového skutočného stavu veci podľa ust. § 195 ZSP, postup v rozpore so závermi rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Sd/86/2015 zo dňa 23.08.2017, nezistenie rozhodujúcich skutočností vzniku a trvania jeho právneho vzťahu podľa ust. § 4 ods. 2 ZSP, v dôsledku čoho mu vzniklo povinné dôchodkové poistenie zamestnanca a tým nerešpektovanie právneho názoru krajského súdu v celom rozsahu. Uviedol, že ani jeden orgán sa nevysporiadal s preverením a preskúmaním, či členstvo v dozornej rade mu mohlo založiť povinné dôchodkové poistenie zamestnanca, s akým dátumom vzniku a s akým trvaním. Sociálna poisťovňa, ústredie mala vedomosť o jeho dôchodkovom poistení (prihláška TEKOS), a napriek tomu mu naďalej predčasný starobný dôchodok vyplácala. Tiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže odvolací orgán sa nevysporiadal s odvolacími dôvodmi a iba prevzal argumentáciu z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie zo dňa 06.09.2018 spolu s prvostupňovým zo dňa 21.05.2018 navrhol zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu úplnú náhradu trov konania. 10. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.01.2021, žalovaná zotrvala na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí, žalobu navrhla ako nedôvodnú podľa ust. § 190 SSP zamietnuť, zopakovala závery z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe označila za v podstate totožné s námietkami odvolacími. Poukázala na administratívny spis, v ktorom je nesporne preukázané, že žalobca od 25.06.2007 do 25.06.2013 vykonával funkciu člena dozornej rady, čo mu podľa ods. 2 ust. § 4 ZSP v znení zák.č. 413/2002 Z.z. založilo status zamestnanca a bol povinne dôchodkovo poistený, hoci ho zamestnávateľ do registra poistencov za obdobie od 01.01.2011 do 25.06.2013 nesprávne prihlásil neskoro podanou prihláškou, doručenou Sociálnej poisťovni až 05.03.2012. Skutočnosť, že od 01.01.2011 do 25.06.2013 bol zamestnávateľom prihlásený ako povinne dôchodkovo poistená osoba, mala za následok zmenu (resp. zánik) nároku na výplatu jeho predčasného starobného dôchodku, a preto mu bol odňatý správne a zákonne. Žalovaná dodala, že v dôsledku nesprávneho prihlásenia žalobcu do sociálneho poistenia, zamestnávateľ porušil ust. § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 ZSP, čím naplnil skutkovú podstatu ust. § 237 ZSP a je tak povinný žalovanej nahradiť sumu, ktorá bola žalobcovi vyplatená na predčasnom starobnom dôchodku, hoci mu nepatrila. Ide o sumu 4.593,31 Eur, ktorá bola zamestnávateľom aj uhradená. Na námietku žalobcu, že nezisťovali existenciu jeho právneho vzťahu v zmysle ust. § 4 ods. 2 ZSP žalovaná uviedla, že výsledkom jej zisťovania je potvrdenie zamestnávateľa z 05.02.2018, ktorým je preukázané, že všetci členovia dozornej rady spoločnosti TEKOS spol. s r.o. Malacky, boli s touto spoločnosťou vo vzťahu zamestnanec s nepravidelným príjmom. Vzhľadom k uvedenému žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 11. Správny súd preskúmal rozhodnutia, vrátane postupu prvostupňového i odvolacieho orgánu Sociálnej poisťovne v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP v spojení s ust. § 134 ods. 2 písm. d/ SSP viazaný žalobnými bodmi. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako odvolacieho orgánu podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/, f/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP, podľa ust. § 191 ods. 4 prvá veta SSP zrušil. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. 12. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 15. Správny súd v preskúmavanej veci už rozhodol dňa 23.08.2017, rozsudkom č.k. 8Sd/86/2015 - 60, ktorým zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 - I. zo dňa 15.06.2015, v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 08.01.2016, z dôvodu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ a d/ O.s.p. a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia bolo, že v danej veci neprebehlo konanie v súlade s ust. § 195 a nasl. zákona o sociálnom poistení a žalovaná nedostatočne zistila okolnosti zodpovedajúce hypotéze ust. § 67 ods. 4 ZSP, t.j. vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia žalobcu, či a odkedy nadobudol na účely dôchodkového poistenia postavenie zamestnanca, vyplývajúce z kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to z existencie právneho vzťahu a existencie práva na príjem zo zárobkovej činnosti z právneho vzťahu. Žalobca v čase od 25.06.2007 do 25.06.2013 vykonával funkciu člena dozornej rady v spoločnosti TEKOS spol. s r.o. Malacky, pričom v roku 2012 mal vyplatenú ročnú (jednorazovú) odmenu za rok 2011, schválenú valným zhromaždením. Rovnakú odmenu mal vyplatenú aj v roku 2013 aj za rok 2012, a v období od 01.01.2011 do 25.06.2013 bol zamestnávateľom TEKOS prihlásený do registra poistencov na dôchodkové poistenie. 16. V rámci konania po vrátení veci krajským súdom, Sociálna poisťovňa pre riadne zistenie skutočného stavu vyžiadala k oneskorenej registrácii žalobcu, z titulu vzniku povinného dôchodkového poistenia, vyjadrenie zamestnávateľa k právnemu vzťahu a odmeňovaniu členov dozornej rady. Podľa zaslaného potvrdenia zo dňa 05.02.2018: • Všetci členovia dozornej rady boli so spoločnosťou TEKOS spol. s r. o. vo vzťahu zamestnanec s nepravidelným príjmom. • Funkcia člena dozornej rady bola vykonávaná bez nároku na odmenu. • Odmenu členom dozornej rady schvaľuje valné zhromaždenie na základe výsledkov hospodárenia spoločnosti za predchádzajúce účtovné obdobie. • Výsledky hospodárenia za predchádzajúce účtovné obdobie schvaľuje Valné zhromaždenie v I. polroku nasledujúceho účtovného obdobia. • Odmena sa členom dozornej rady vypláca na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spätne za predchádzajúci rok. • Žalobca bol preto za obdobie, v ktorom mu bola priznaná jednorazová odmena za výkon člena dozornej rady, poistený oneskorene, so spätným dátumom, na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti. 17. Z tohto oznámenia nie je možné jednoznačne určiť, aký právny vzťah mala spoločnosť TEKOS spol. s r.o. so žalobcom skutočne uzavretý. Obsah pojmu zamestnanec s nepravidelným príjmom, terminologicky upravuje ust. § 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré bolo do zákona doplnené zák. č. 543/2010 Z.z., s účinnosťou od 01.01.2011. Podľa dispozície tohto ustanovenia sa od 01.01.2011 za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia považuje aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a/ ZSP, definujúceho zárobkovú činnosť tak, že je to činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. d/ tohto zákona, sú príjmom zo závislej činnosti odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, orgánoch územnej správy a v orgánoch iných právnických osôb. Z uvedeného vyplýva, že sú tu zaradené aj odmeny členov dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným (teda aj TEKOS, spol. s r.o.). 18. Podľa ust. § 66 ods. 3 zák.č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, v znení účinnom od 01.10.2004 do 31.12.2016, sa vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti (tzn. aj dozornej rady) alebo spoločníkom, pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti. Zákon však nevylučuje ani alternatívu, aby člen dozornej rady vykonával svoju funkciu bezodplatne. V takomto prípade by to však spoločnosť musela vyjadriť priamo v spoločenskej zmluve a člen dozornej rady by na skutočnosť, že funkciu má vykonávať bez nároku na odmenu, mal byť preventívne, na zabránenie vzniku budúcich možných nezrovnalostí, výslovne upozornený. Z hľadiska právnej istoty, ale aj v záujme predchádzania konfliktov je vhodné, aby spoločnosť disponovala písomným súhlasom člena dozornej rady o bezodplatnom výkone funkcie. Odmena, či už pravidelná, jednorazová, resp. ich kombinácia, býva spravidla dohodnutá v zmluve o výkone funkcie. Pokiaľ člen dozornej rady nemá so spoločnosťou uzavretú zmluvu o výkone funkcie, má zo zákona nárok na primeranú odmenu, o ktorej rozhoduje valné zhromaždenie (§ 125 Obch. zák.). 19. Okrajovo súd uvádza, že právo na príjem a nárok na príjem nemožno terminologicky zamieňať. Právo na príjem žalobcovi, ak sa ho nevzdal, resp. nesúhlasil s bezodplatnosťou (avšak členovia dozornej rady mali ročnú odmenu) vzniklo už voľbou za člena dozornej rady (ak má spoločnosť platne prijaté zásady odmeňovania členov dozornej rady v spoločenskej zmluve ...). Nárok na výplatu vznikol schválením valným zhromaždením spoločnosti, vo výške určenej pre člena dozornej rady. Tzn. jediným dôvodom na registráciu žalobcu od 01.01.2011 je, že u členov dozornej rady právo na príjem existovalo pred 01.01.2011, tzn. bola im vyplácaná ročná, resp. nejaká odmena (údaj o tom sa v administratívnom spise nenachádza). Dôchodkové poistenie vzniká, t.j. aj povinnosť registrácie, ak nadobudne fyzická osoba postavenie zamestnanca a to za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok: existencie právneho vzťahu a existencie práva na príjem zo zárobkovej činnosti z tohto právneho vzťahu (obdobne napr. rozsudok NS SR 7So/85/2016 z 25.04.2018). 20. Činnosti vykonávané na základe pracovnej zmluvy či iného pracovnoprávneho vzťahu, sú zásadne odlišné od činností vykonávaných vo funkcii člena orgánu a pracovná zmluva uzatvorená s členom orgánu, tzn. aj s členom dozornej rady, nemôže nahrádzať obchodnoprávny vzťah člena orgánu so spoločnosťou, ohľadne výkonu funkcie člena orgánu spoločnosti (t.j. aj člen dozornej rady). 21. Z uvedeného vyplýva, že právny vzťah člena dozornej rady nie je pracovnoprávnym, ale obchodnoprávnym vzťahom, člen dozornej rady sa považuje za zamestnanca iba na účely dôchodkového poistenia, čo však neznamená, že vznikne právny vzťah podľa Zákonníka práce. 22. Žalovaná opätovne, ani v tomto konaní, nezisťovala formu a obsah právneho vzťahu žalobcu so spoločnosťou TEKOS, spol. s r.o., z ktorého by mohla dedukovať, či existujúci vzťah zakladá aj právo na príjem žalobcu z členstva v dozornej rade. Z potvrdenia spoločnosti vyplýva, že funkcia člena dozornej rady bola vykonávaná bez nároku na odmenu. Túto skutočnosť je však v zmysle uvedeného potrebné preukázať spoločenskou zmluvou, stanovami, prípadne inou listinou, z ktorej bude zrejmá úprava odmeňovania členov dozornej rady, rozhodnutím valného zhromaždenia o odmeňovaní členov dozornej rady, eventuálne iným súhlasom s bezodplatným, resp. jednorazovým odmeňovaním z výsledku hospodárenia spoločnosti, resp. úpravou v písomnej zmluve (o výkone funkcie, mandátnej, pracovnej) ak ju mal žalobca uzavretú. 23. Podľa ďalších bodov v potvrdení TEKOS, odmena sa členom dozornej rady vypláca na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia, podľa výsledku hospodárenia spoločnosti, ako ročná jednorazová odmena. Takéto rozhodnutie Valného zhromaždenia, z ktorého by sa dali zistiť ďalšie potrebné informácie pre registráciu, resp. vznik dôchodkového poistenia žalobcu, tiež nebolo v konaní získané. Je zrejmé, že právny vzťah vznikol v roku 2007 (voľbou resp. menovaním členov dozornej rady Valným zhromaždením), nie je však známe, či súčasne od začiatku vzniklo aj právo na príjem, resp. či členovia súhlasili s bezodplatným členstvom, ako boli odmeňovaní pred 01.01.2011, tzn. pred zmenou v zákonných podmienkach. Z uvedeného vyplýva nedostatočné preukázanie (ako nedostatočný výsledok dokazovania) či a odkedy žalobcov právny vzťah zakladal právo na príjem zo závislej činnosti. Na základe práva na príjem sa člen dozornej rady považuje za zamestnanca, ktorého bol zamestnávateľ povinný prihlásiť na dôchodkové poistenie do konca januára 2011 (viď. prechodné ustanovenia). 24. Z potvrdenia TEKOS vyplýva na jednej strane bezodplatnosť výkonu funkcie člena dozornej rady, ale na strane druhej aj jednorazová ročná odmena za výkon funkcie, aj keď jej výška závisí od výsledku hospodárenia, ktorý schvaľuje Valné zhromaždenie po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bol získaný a ktoré schvaľuje tiež následné odmeny členov dozornej rady. Tieto zásady odmeňovania mali by byť vo výstupe spoločnosti uvedené (predpokladá sa zmienka o nich v Spoločenskej zmluve alebo v Stanovách spoločnosti, ak ich majú), a ak neboli, bolo potrebné ich vyžiadať. Nakoľko tak žalovaná nepostupovala, bude musieť takúto žiadosť zaslať v tomto konaní. 25. Súd dáva do pozornosti zmeny, ktoré s účinnosťou od 1. januára 2011 priniesol do zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zákon č. 543/2010 Z.z. 26. Podľa § 293bp ods. 3 ZSP, fyzická osoba, ktorej právny vzťah zakladajúci právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu (§ 5 ods.1 písm. a/ až h/, ods. 2 a 3 zák. č. 595/2003 Z.z.) vznikol pred 1. januárom 2011, a k 31. decembru 2010 nebola zamestnanec, je zamestnanec podľa zákona účinného od 1. januára 2011, ak tento právny vzťah trvá aj po 31. decembri 2010. 27. Podľa § 293bt ods. 2 ZSP, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010 a ktorému po 31. decembri 2010 vznikne dôchodkové poistenie zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej, samostatne zárobkovo činnej osoby pred dovŕšením dôchodkového veku, sa posudzuje a jeho suma sa určuje za obdobie tohto dôchodkového poistenia podľa zákona účinného od 1. januára 2011. 28. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ ZSP, zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu. 29. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu, ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, 4) alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. 30. Podľa § 4 ods. 2 ZSP, zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe a člena volebnej komisie. 31. Podľa § 60 ods. 6 ZSP, obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca podľa § 4 ods. 2 nie je obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. 32. Podľa § 67 ods. 4 ZSP, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. 33. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku tohto dôchodkového poistenia. 34. Podľa § 5 ods. 1 písm. d/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ako osobitného predpisu, sú príjmom zo závislej činnosti odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, orgánoch územnej správy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. a/ alebo b/ zák.č. 595/2003 Z.z. alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v § 5 ods. 1 písm. a/, b/ a g/ zák.č. 595/2003 Z.z.. 35. Podľa § 69a ods. 1 ZSP, predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. 36. V zhrnutí súd konštatuje, že dôchodkový vek žalobca dovŕšil dňa 9. júna 2013. Rozhodnutím zo dňa 15.07.2011 mu bol na základe žiadosti zo dňa 1. júla 2011, podľa ust. § 67 ods. 1 a § 82 ZSP, od 1. júla 2011 priznaný predčasný starobný dôchodok. Pri posudzovaní nároku žalobcu na zvýšenie starobného dôchodku dňa 18.03.2015 žalovaná zistila, že povinne dôchodkovo poistený bol od 01.01.2011 do 25.06.2013 ako zamestnanec podľa ust. § 4 ods. 2 ZSP, v znení zák.č. 413/2012 Z.z., v TEKOS spol. s r.o. Na základe tohto zistenia mu rozhodnutím zo dňa 15. júna 2015, č. XXX XXX XXXX X - I., predčasný starobný dôchodok od 8. júla 2015 odňala. Toto rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Sd/86/2015-60 zo dňa 23.08.2017 zrušené. Sociálna poisťovňa vydala v následnom konaní, dňa 21. mája 2018 nové rozhodnutie, ktorým rozhodla rovnako a žalobcovi podľa ust. § 67 ods. 4 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. predčasný starobný dôchodok od 8. júla 2015 odňala. 37. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 15. júna 2015 bol žalobcovi od 9. júna 2013 priznaný starobný dôchodok. Predčasný starobný dôchodok mu tak bol odňatý v čase, keď už získal charakter starobného dôchodku. Ide o podstatnú skutočnosť, ktorou sa žalovaná bude musieť v ďalšom konaní tiež zaoberať a vziať do úvahy aj podstatný fakt, že spoločnosť TEKOS, spol. s r.o. bola zaviazaná výšku neoprávnene vyplateného predčasného dôchodku žalobcovi vrátiť. 38. Všetky vyššie uvedené dôvody, pre ktoré boli obe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zrušené, bude žalovaná musieť v novom konaní zohľadniť, v zmysle nich postupovať, riadne zistiť skutkový stav veci a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodniť tak, aby netrpelo vadou nepreskúmateľnosti. 39. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania t.j. v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP). Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).