Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/65/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200428 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200428.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Ing. Mgr. V. G., bytom A. XX/ X, 075 01 Trebišov, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: 28386/2015/15/RK zo dňa 26.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Č. 28386/2015/15/RK zo dňa 26. októbra 2015 v spojení s rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Odbor znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti Č. 28 386/2015/15 zo dňa 29. júla 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Dňa 19.12.2014 Ministerstvo spravodlivosti SR, Odbor znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti ( ďalej aj len „prvostupňový orgán“ alebo „ministerstvo“) vyzvalo znalca Ing. Mgr. V. G., ev. č. XXXXXX (ďalej aj „účastník konania“ alebo „žalobca“) na predloženie znaleckého denníka, ktorý obsahuje záznamy o úkonoch vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013 (ďalej aj „denník“). Na splnenie tejto povinnosti stanovilo lehotu 10 dní. Výzva bola účastníkovi konania doručená 25.02.2014 a lehota na predloženie denníka skončila dňa 05.03.2014. Účastník konania si uloženú povinnosť nesplnil, v dôsledku čoho prvostupňový orgán začal konanie vo veci a dňa 15.08.2014 rozhodnutím Č. 34120/2014/15 uznal účastníka správneho konania vinným, že na výzvu zo dňa 19.02.2014 nepredložil správnemu orgánu v období od 06.03.2014 do 14.08.2014 znalecký denník, ktorý obsahuje záznamy o úkonoch vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013, čím porušil povinnosť uloženú v § 29 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia (ďalej aj „ZakZTP“ alebo „zákon č. 382/2004 Z.z.“) v spojení s § 23 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva ZakZTP, čím spáchal trváci správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZakZTP a podľa § 27 ods. 3 písm. d/ ZakZTP mu bola uložená sankcia - vyčiarknutie zo zoznamu. Na podaný rozklad Minister spravodlivosti SR rozhodnutím zo dňa 05.11.2014 Č. 34120/2014/15/RK zmenil druh prvostupňovým orgánom uloženej sankcie na peňažnú pokutu vo výške X.XXX,-eur a zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie 10 mesiacov a vo zvyšnej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V preskúmavacom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/5/2015 bola žaloba o preskúmanie oboch rozhodnutí zamietnutá a na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/5/2015-87 zo dňa 08.10.2015 Najvyšší súd SR odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 2. Pretože účastník konania ani k 23.02.2015 žiadaný znalecký denník nepredložil (od 15.08.2014 do 23.02.2015), prvostupňový orgán začal ďalšie správne konanie a po vykonanom dokazovaní v rozšírenom správnom konaní (29.06.2015) vydal dňa 29.07.2015 rozhodnutie Č. 28 386/2015/15, ktorým účastníka konania uznal za vinného z dôvodu, že 1. na výzvu žalovaného zo dňa 19.02.2014, doručenú dňa 25.02.2014, nepredložil správnemu orgánu v období od 15.08.2014 do 28.07.2015 denník, ktorý obsahuje záznamy o úkonoch vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013; 2. pri vykonávaní znaleckého posudku zo dňa 29.10.2013, č. 14/2013 (ďalej aj „preskúmavaný úkon“) a/ nepredložil k písomnému vyhotoveniu preskúmavaného úkonu listinu preukazujúcu tvrdenie ohľadom rozlohy posudzovaného ovocného sadu (340 ha), b/ vykonal ohliadku ovocného sadu len spoza plota, čo má za následok to, že v písomnom vyhotovení preskúmavaného úkonu nie sú náležite odôvodnené tvrdenia ohľadom počtu a druhov ovocných drevín (968 tis.), výskytu chorôb, poškodeniach ovocných stromov a kríkov, výpadkoch jedincov, zanedbávania ošetrovania porastov a chemickej ochrany pred škodcami a zaburinením, a teda náležite odôvodnené nie je ani samotné stanovenie všeobecnej hodnoty ovocného sadu, c/ pri stanovení všeobecnej hodnoty nezohľadnil vyhlášku č. 605/2008 Z.z. a vyhlášku č. 254/2010 Z. z., čím porušil v bode 1. povinnosť uloženú § 29 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. v spojení s § 23 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z., v bode 2. a/ povinnosť priložiť prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku podľa § 17 ods. 3 písm. e/ ZakZTP, v bode 2. b/ povinnosť riadneho vykonávania činnosti, tak aby celková skladba znaleckého posudku umožnila preskúmať jeho obsah podľa § 16 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 17 ods. 6 ZakZTP, v bode 2. c/ povinnosť pri vypracúvaní znaleckých posudkov postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 16 ods. 8 ZakZTP v spojení s prílohou č. 15 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., čím spáchal v bode 1. trváci správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZakZTP, v bode 2. a/, 2. b/ a 2. c/ správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZakZTP, za čo mu bola uložená podľa § 27 ods. 3 písm. d/ ZakZTP úhrnná sankcia - vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. 3. Prvostupňový orgán svoje rozhodnutie založil na zisteniach, ktoré mu vyplynuli z predložených dokladov, a ktoré mu preukazovali naplnenie formálnej a materiálnej stránky správneho deliktu identifikovaného v bode 1., bode 2. a/, 2. b/, 2. c/, pretože účastník konania nepredložením denníka (bod 1.) maril výkon dohľadu žalovaného nad ním vykonávanou znaleckou činnosťou; nepredložením vierohodnej listiny vypovedajúcej o rozlohe sadu (340 ha) spôsobil, že tretej osobe sa údaj o rozlohe ako jednej zo základných vlastností ovocného sadu (predmet znaleckého skúmania) môže zdať ako výsledok náhody, poukazujúc na stanovisko Znaleckého ústavu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Nitra zo dňa 08.06.2015, kde bolo uvedené, že znalec Ing. P. V., CSc. v znaleckom posudku č. 22/2013 počítal s rozlohou 216 ha, t.j. o 124 ha menšou, preto previnenie opísané v bode 2. a/, 2 b/ a 2 c/ skutkovej vety považoval za závažné. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonnej lehote doručil účastník konania rozklad (10.08.2015) doplnený dňa 24.08.2015, v ktorom namietal premlčanie zodpovednosti a prekážku res iudicatae. Ďalej namietal konanie zamestnancov ministerstva, ktorým vyčítal účelový až šikanózny postup. Priznal, že dňa 28.10.2013 pri vyhotovení sporného znaleckého posudku vykonal ohliadku nie na mieste samom (spoza plota), pretože mu nebolo umožnené sprístupnenie vstupu a počas znaleckej ohliadky sa v sade nachádzalo 6 voľne pustených vlčiakov. Argumentoval, že ohodnocovaný ovocný sad osobne dobre pozná od roku 1998. Za procesnú chybu prvostupňového orgánu považoval, že mu nebol postúpený list - Dožiadanie NAKY Košice, ale najmä znalecký posudok Ing. V., Csc. V rozklade zároveň navrhol vylúčenie zamestnancov ministerstva p. A. a L. z prejednania veci, pretože menovaní už v tej istej veci sa zúčastnili na konaní a postupujú voči jeho osobe neobjektívne. Namietal ďalej nedostatočné zistenie skutkového stavu a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Z týchto dôvodov žiadal, aby žalovaný prvostupňové rozhodnutie zo dňa 29.07.2015 vydané Odborom znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti Ministerstva spravodlivosti SR zrušil. Súčasťou podania bol aj návrh na prerušenie konania o rozklade z dôvodu prebiehajúceho súdneho preskúmavacieho konania (1S 5/2015). 5. O rozklade účastníka konania po jeho prejednaní v osobitnej poradnej komisii žalovaný rozhodnutím Č.: 28 386/2015/15/RK zo dňa 26.10.2015 rozhodol tak, že návrh na prerušenie druhostupňového správneho konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku ako nedôvodný zamietol, zamietol i rozklad podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu podľa § 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, Správny poriadok (ďalej len „Správny poriadok“) a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Odbor znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti Č. 28386/2015/15 z 29.07.2015 potvrdil. 6. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia venoval pozornosť rozkladovým námietkam spočívajúcim v námietke res iudicatae, námietke premlčania, v spôsobe vedenia konania, ktoré malo byť podľa tvrdenia účastníka konania nátlakové, šikanózne a najmä nedôvodné pri súčasnom pozastavení výkonu znaleckej činnosti účastníka konania, námietke zaujatosti označených zamestnancov ministerstva vykonávajúcich právomoc prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k účastníkovi správneho konania a námietke správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia v časti sankcionovania. 7. K námietke prekážky res iudicatae žalovaný uviedol, že účastník konania bol už skôr právoplatne potrestaný, avšak jednalo sa o protiprávne konanie spočívajúce v nepredložení denníkov v období od 06.03.2014 do 14.08.2014. V prejednávanej veci je účastník konania sankcionovaný za pokračovanie v protiprávnom konaní v období ohraničenom na jedenej strane dňom po dni, kedy za nepredloženie denníka bol už právoplatne potrestaný (15.08.2014) a na druhej strane dňom vyhotovenia oznámenia o začatí správneho konania (23.02.2015). Účastník konania v danej veci je teda sankcionovaný za protiprávne konanie v inom období, a preto skoršie rozhodnutie nemohlo založiť prekážku res iudicatae. 8. K námietke premlčania výkonu právomoci ministerstva vo vzťahu k postihu účastníka konania, s ktorým účastník konania spája neexistujúcu povinnosť predložiť denníky za roky 2006 až 2013 žalovaný uviedol, že od tejto námietky účastník konania odvinul celú teóriu neústavného, nezákonného až šikanózneho a zaujatého postupu ministerstva. S námietkou premlčania sa žalovaný nestotožnil a uviedol, že povinnosť predložiť znalecké denníky za skoršie obdobie sa na danú povinnosť ( § 27 ods. 7 ZakZTP) nevzťahuje a práve naopak, citovaný zákon v § 14 ods. 1 ustanovuje, že znalec je povinný o svojich úkonoch viesť denník a teda má túto povinnosť počas celého obdobia, počas ktorého mu svedčí status znalca. 9. Ak účastník konania namietal neobjektívne, šikanózne či nátlakové konanie zo strany zamestnancov ministerstva, takéto konanie zamestnancov nebolo preukázané a druhostupňový orgán postup ministerstva voči účastníkovi konania vyhodnotil ako štandardný a primeraný postupu v prípadoch iných znalcov. Uviedol, že námietkou zaujatosti zamestnancov ministerstva sa zaoberal a dospel k záveru, že táto bola podaná až po vydaní napadnutého rozhodnutia, a preto nie je potrebné sa ňou formálne vydaním rozhodnutia zaoberať. Mal za to, že každý úkon a postup správneho orgánu mal zákonný dôvod a nijako sa nevymykal z hraníc predpokladaných zákonom č. 382/2004 Z.z. a osobitne Správneho poriadku. Žalovaný sa tak stotožnil so záverom prvostupňového orgánu o nezákonnom a nesprávnom postupe účastníka konania pri zdokumentovaní pomerov ohodnocovaného ovocného sadu, prvostupňové rozhodnutie v časti uloženej sankcie považoval za zákonné a protiprávne konanie účastníka správneho konania za preukázané. II. Žaloba 10. Včas podanou a správnemu súdu doručenou žalobou dňa 04.01.2016 sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného Č. 28386/2015/15/RK zo dňa 26.10.2015 a rozhodnutia prvostupňového orgánu Č. 28 386/2015/15 zo dňa 29.07.2015 s návrhom na ich zrušenie a vrátenie veci prvostupňovému orgánu na nové konanie. Žalobca považuje obe napadnuté rozhodnutia za nezákonné, odporujúce čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Nezákonnosť rozhodnutí vidí najmä vo vadách postupu konajúcich orgánov, ktoré zakladajú dôvod pre zrušenie napadnutých rozhodnutí, v nepreskúmateľnosti rozhodnutí a v nedostatočne zistenom skutkovom stave. 11. Predovšetkým žalobca vytýka žalovanému, že v prvostupňovom konaní bolo vydané rozhodnutie bez nariadenia ústneho pojednávania, ktorého sa opakovane domáhal, čím bol žalobca ukrátený na svojich právach a bolo mu odňaté právo na riadnu obhajobu a zároveň vo veci konal zaujatý zamestnanec ministerstva JUDr. P. L. a Mgr. A., nestrannosť ktorých spochybňoval počas celého správneho konania. V prípade zamestnanca JUDr. L. podal aj podnet na jeho disciplinárne stíhanie. Prvostupňový správny orgán pochybil aj v tom, že pred vydaním rozhodnutia žalobcu neoboznámil s podkladmi rozhodnutia, na ktorých mienil svoje rozhodnutie založiť. Žalobca ďalej namieta prekážku res iudicatae pri rovnakej argumentácii ako použil v rozkladnom konaní spočívajúcej v skoršom rozhodnutí. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej má spočívať v rozhodnutí Č. 34120/2014/15 z 15.08.2014 v spojení s rozhodnutím žalovaného Č. 34120/2014/15/RK zo dňa 05.11.2014, ktorými bol za posudzovaný správny delikt postihnutý právoplatne uložením peňažnej pokuty vo výške X.XXX,-eur a zákazom výkonu činnosti na dobu 10-tich mesiacov. 12. Navyše žalobca namieta, že nebola ani daná právomoc ministerstva vo veci konať, pretože pri absencii úpravy inštitútu premlčania v zákone č. 382/2004 Z. z. mal správny orgán postupovať podľa zákona č. 372/1990 Zb. (zákon o priestupkoch), konkrétne podľa § 20 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého trestnosť zaniká uplynutím dvoch rokov od zistenia protiprávneho konania, resp. konajúce orgány mali postupovať podľa § 87 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. 13. Argumentuje, že ak zákon o znalcoch mlčí o inštitúte premlčania a ak sa urobí analýza súladná s názorom ESĽP a ústavným nálezom III. ÚS 441/2013, má sa použiť Trestný zákon podľa zásady primeranej vzhľadom na konkrétnu vec. Trestný zákon nepozná v osobitnej časti prečin nedoručenia kópie znaleckých denníkov, ale v ustanovení § 87 ods. 1 písm. e/ trestnosť činu zaniká uplynutím doby, ktorá je tri roky pri ostatných prečinoch. Z opísaných skutočností je preukázané nad všetky pochybnosti, že spoločenská nebezpečnosť nedoručenia kópií znaleckých denníkov je nižšia ako prečin. Trestný zákon nepozná prečin nedoručenia kópií znaleckých denníkov, preto analogicky treba aplikovať zákon o priestupkoch, ktorý pozná priestupok v ustanovení § 21 ods. 1 písm. b/ a priestupkový zákon upravuje v § 20 zánik zodpovednosti za priestupok (dva roky). Správne konanie bolo zahájené dňa 12.02.2014 na základe listu OR PZ Lučenec, ktoré od ministerstva žiadalo zoznam znaleckých posudkov za obdobie rokov 2006-2008, z čoho vyplýva fakt, že ministerstvo mohlo zákonne žiadať od znalca kópiu znaleckých denníkov od 12.02.2012 do 12.02.2014. Tomu ale malo predchádzať zbavenie mlčanlivosti znalca zadávateľom, resp. ministerstvom spravodlivosti. OR PZ Lučenec požiadalo ministerstvo spravodlivosti o zbavenie mlčanlivosti až 21.05.2014 a žalobcovi nebolo doručené rozhodnutie ministerstva o zbavení mlčanlivosti. 14. Nezákonnosť napadnutých rozhodnutí spočíva aj v ich nepreskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov. Predovšetkým žalobcovi absentuje zdôvodnenie povinnosti predložiť znalecký denník v čase kedy mal pozastavený výkon znaleckej činnosti, tiež vytýka, že nebolo zrozumiteľne uvedené v rozhodnutí a ani nebolo rozhodnuté o vznesenej námietke zaujatosti voči namietaným zamestnancom. 15. Žalobca nezákonnosť rozhodnutí vidí aj v tom, že rozhodnutia boli vydané bez spoľahlivo zisteného skutkového stavu a prvostupňový orgán ho sankcionoval za niečo, v čom pochybil štát, keď v prípade listu vlastníctva, ktorým sa mala preukázať v znaleckom posudku uvádzaná výmera ohodnocovaného ovocného sadu (340 ha), tento nebol nikdy od roku 1964, keď sa prešlo z pozemkovo-knižných vložiek na LV, založený, čo je povinnosťou štátu, ktorý pochybil a za jeho pochybenie nemôže niesť zodpovednosť žalobca. Keďže listy vlastníctva k tomuto sadu nikdy neboli založené, žalobca výmery prevzal z projektu sadu, a pri spracovaní posudku vychádzal z dokonalej miestnej znalosti sadu. Žalovaný pritom nezohľadnil ani tú skutkovú okolnosť, že požadovaný znalecký denník žalobca predložil pred vydaním rozhodnutia o rozklade (07.10.2015 v súvislosti s konaním pred správnym súdom). Tiež je pre vec podstatné, že správny orgán disponoval za označené roky 2006 až 2013 s výpismi zo znaleckých denníkov, ktoré pravidelne predkladal. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 24.03.2015 uviedol, že v žalobnom návrhu prednesené námietky tvorili podstatu rozkladu žalobcu smerujúceho voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorými sa správny orgán druhého stupňa vo svojom rozhodnutí dostatočne preskúmateľne vysporiadal. Právny názor žalovaného pritom v plnom rozsahu korešponduje s právnym názorom správneho orgánu prvého stupňa. K jednotlivým žalobným námietkam žalovaný uviedol: 17. K námietke premlčania žalovaný poukázal na ust. § 14 ods. 1 a 2, § 27 ods. 10, § 29 ods. 1 a 2 ZakZTP. Z citovaných ustanovení zákona o znalcoch je zrejmé, že znalec je povinný o svojich úkonoch viesť denník. Keďže zákon nevymedzuje konkrétnu dobu archivácie, počas ktorej by bol znalec povinný jednotlivé denníky uschovávať, chrániť ich pred poškodením a zničením, platí, že tento je povinný viesť denník trvale po dobu činnosti znalca. Ministerstvo je za účelom výkonu dohľadu nad činnosťou, resp. úkonmi znalca oprávnené žiadať o predloženie konkrétnych listín, resp. o podanie stanoviska vo vzťahu k akejkoľvek činnosti, resp. akémukoľvek úkonu, k vykonaniu ktorého došlo odo dňa, kedy bol znalec zapísaný do zoznamu znalcov. Prvostupňový orgán preto nekonal nad rámec čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a neprekročil svoju právomoc, keď vyzval žalobcu na predloženie znaleckých denníkov za obdobie presahujúce posledné dva, resp. tri roky pred uskutočnením samostatnej výzvy. Aj keď žalobca znalecký denník dodatočne predložil, toto nemá žiadnu relevanciu, keď k ich predloženiu došlo až po vydaní rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým bola vyvodená administratívna zodpovednosť žalobcu zo spáchania iného správneho deliktu. V rozhodnom období vymedzenom vo výroku preskúmavaného rozhodnutia, v ktorom žalobca opakovane nepredložil žalovanému denník, bola voči nemu správne a zákonne vyvodená administratívna zodpovednosť za iný správny delikt. 18. K námietke res iudicatae žalovaný uviedol, že v prejednávanej veci bol účastník konania sankcionovaný za protiprávne konanie v inom období a pri správnom delikte tejto povahy je plne opodstatnené pristúpiť k opakovanému sankcionovaniu a bez toho, aby skoršie rozhodnutie ukladajúce sankciu za obdobie presne časovo vymedzeného úseku reprobovaného konania zakladalo prekážku res iudicatae. 19. S námietkou žalobcu, v zmysle ktorej nemusel v čase, kedy mu bol pozastavený výkon činnosti pristúpiť k splneniu uloženej povinnosti, sa žalovaný nestotožnil. Žalobcom tvrdenú nemožnosť splnenia uloženej povinnosti okrem iného z dôvodu nezbavenia mlčanlivosti znalca vo vzťahu k skutočnostiam, o ktorých sa dozvedel pri výkone znaleckej činnosti, žalovaný považuje za účelovú argumentáciu a obranu. Za účelom riadneho výkonu dohľadu zo strany správneho orgánu nad činnosťou znalca nie je nutné iniciovať postup, výsledkom ktorého by bolo zbavenie znalca mlčanlivosti vo vzťahu k tým skutočnostiam, o ktorých sa tento dozvedel pri výkone znaleckej činnosti. Poukazuje na znenie § 1, § 16 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b/, § 29 ods. 1 písm. a/, § 29 ods. 2 ZakZTP, z ktorých vyplýva, že dohľad nad činnosťou znalcov vykonáva ministerstvo sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti ich postupov. Prihliadnuc na samotný obsah znaleckého denníka je zrejmé, že jeho oboznámením sa zo strany dohliadajúceho orgánu by sa tento nemal možnosť dozvedieť o skutočnostiach, o ktorých by mal znalec zachovávať mlčanlivosť z titulu, že sa o nich dozvedel pri výkone znaleckej činnosti. Predmet znaleckého úkonu zapísaného do znaleckého denníka by jeho preštudovaním zo strany ministerstva zostal teda celkom bezpečne utajený. 20. Neobstoja podľa žalovaného ani žalobné námietky týkajúce sa tvrdeného zaujatého konania zamestnancov ministerstva, pre ktoré mali byť z prejednávania a rozhodovania vylúčení. Žalovaný v prvom rade dal do pozornosti súdu tú skutočnosť, že žalobca v rámci správneho konania vedenom proti nemu vzniesol námietku zaujatosti proti JUDr. P. L. a Mgr. E. A., PhD. až v doplnení rozkladu, a teda po vydaní prvostupňového rozhodnutia, na vydaní ktorého sa tieto osoby podieľali. Druhostupňový orgán posúdil dôvodnosť vznesenej námietky a vysporiadal sa s ňou v napadnutom rozhodnutí tak, že osobitné rozhodnutie o vylúčení by nemalo nijaký praktický význam a ani zmysel, ale je potrebné tieto preskúmať ako štandardné rozkladové námietky. Žalovaný nevzhliadol dôvody, pre ktoré by mali byť niektorí zo zamestnancov podieľajúcich sa na rozhodovaní z konania vylúčení. Vo vzťahu k podnetu žalobcu na zahájenie disciplinárneho konania proti JUDr. P. L. žalovaný uviedol, že dňa 08.09.2015 bolo Ministerstvu spravodlivosti SR doručené podanie žalobcu zo dňa 04.09.2015 označené ako „Vec: podnet na zahájenie disciplinárneho konania proti JUDr. P. L., z odboru znaleckých činnosti“. Podnet bol vybavený listom riaditeľky osobného úradu Ministerstva spravodlivosti SR, v ktorom je uvedené, že v predmetnej veci neboli zistené porušenia povinností štátneho zamestnanca podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nie je preto pravdou, že by podnet žalobcu nebol vybavený príslušným orgánom, a tento bol vyhodnotený ako neopodstatnený. 21. K nemožnosti riadneho vykonania znaleckého úkonu č. 14/2013 zo dňa 29.10.2013 z dôvodu existencie skutočností nezavinených žalobcom žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu také relevantné námietky, z dôvodu ktorého sa týmto druhostupňový správny orgán nemal dôvod vysporiadať v rozhodnutí. Až v žalobnom návrhu žalobca uvádza skutočnosti, ktoré by mali v konečnom dôsledku vyznieť v prospech jeho názoru o nemožnosti riadneho vykonania znaleckého úkonu č. 14/2013 zo dňa 29.10.2013. Žalovaný považuje za nutné upozorniť na tú skutočnosť, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že prvostupňovým rozhodnutím bol uznaný vinným za to, že k znaleckému úkonu nedoložil listy vlastníctva, na ktorých sa nachádza ovocný sad, hodnota ktorého bola predmetom posúdenia znaleckého úkonu. Prvostupňový orgán uznal žalobcu vinným za to, že „nepredložil k písomnému vyhotoveniu preskúmavaného úkonu listinu preukazujúcu tvrdenie ohľadom rozlohy posudzovaného ovocného sadu (340 ha).“ Žalovaný teda vytýka žalobcovi nedoloženie akejkoľvek listiny preukazujúcej tvrdenie žalobcu ohľadom rozsahu posudzovaného ovocného sadu, keďže v zmysle § 17 ods. 3 ZakZTP: „písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku“. Žalobca však v uvedenom smere zlyhal, keď žiadnu listinu k posudzovanému úkonu nedoložil a v dôsledku tejto skutočnosti sa jeho tvrdenie o rozlohe posudzovaného sadu stalo nepreskúmateľným. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu v zmysle ktorého „ja som pri spracovaní dotknutého posudku vychádzal z dokonalej miestnej znalosti sadu... ja som vykonal obhliadku sadu len z poza plota v časti sadu popri štátnej ceste - kde boli pustení vlčiaci v počte 6 kusov... urobil som ohliadku popri oploteniu popri štátnej ceste do Malej Tŕne.“, keď si žalobca musel byť za takýchto okolností vedomý, že nevykonaním ohliadky sadu, ktorého hodnota bola predmetom posúdenia znaleckého úkonu, nemôže dôjsť k vykonaniu znaleckej činnosti riadne a teda tak, ako to priamo predpokladá ustanovenie § 16 ods. 2 písm. b/ ZakZTP. Neobstojí tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého „stanovenie ceny je výsostne odborná záležitosť znalca, uvedenú vyhlášku som nemohol aplikovať pri stanovení porastov broskýň a ríbezlí, lebo išlo o mŕtve porasty, čo je podstatný rozdiel s termínom vo vyhláške - neošetrené stromy, kríky... Mŕtve stromy majú pre vlastníka sadu mínusovú hodnotu, teda ani nie nulovú...“, keďže povinnosť znalca postupovať pri vypracovaní znaleckého posudku podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 8 ZakZTP. Uvedeným konaním teda žalobca vedome porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo spomenutého ustanovenia zákona o znalcoch, pričom v uvedenom smere jeho konanie neospravedlňuje ani odborný názor vo vzťahu k definícii „mŕtvych“ porastov a „neošetrených“ stromov a krov. 22. K námietke porušenia práva žalobcu na ústne prerokovanie veci žalovaný uviedol, že podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku „správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jeho objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.“ V zmysle citovaného ustanovenia Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie a upustí od aplikácie zásady písomnosti, ktorou je správne konanie ovládané za splnenia toho predpokladu, že to vyžaduje povaha veci alebo ustanovuje zákon. V zmysle dikcie Správneho poriadku správny orgán pristúpi k nariadeniu ústneho pojednávania v rámci prebiehajúceho správneho konania len za splnenia toho predpokladu, že ústne pojednávanie vyžaduje samotná povaha veci. Samotnú povahu prejednávanej veci a z toho vyplývajúcu prípadnú potrebu nariadenia jej ústneho pojednávania ponecháva Správny poriadok výlučne na zvážení konajúceho orgánu, a za tým účelom ani nezakotvuje žiadne konkrétne kritériá pre jej posúdenie. Správny orgán v danej veci upustil od nariadenia ústneho pojednávania predovšetkým z toho titulu, že z podkladov ktoré mal k dispozícii, jednoznačne vyplýval záver o spáchaní iného správneho deliktu kladeného žalobcovi za vinu, a akékoľvek ústne vyjadrenie žalobcu prednesené na prípadnom ústnom pojednávaní by jeho právny názor nezmenilo. Správny orgán mal za to, že ani prípadne ďalšie vyjadrenie účastníka konania by nijakým spôsobom neprispelo k objasneniu veci. Z uvedeného dôvodu preto správny orgán postupoval v súlade so zásadou rýchlosti a bezprieťahovosti konania, hospodárnosti, minimálneho zaťažovania účastníka konania a legality, a teda v súlade s § 3 Správneho poriadku. Napriek nenariadeniu ústneho pojednávania vytvoril správny orgán žalobcovi dostatočný priestor na to, aby mohol svoje práva účinne obhajovať, keď žalobcu podaním zo dňa 23.02.2015 označeným ako „Oznámenie o začatí správneho konania“ upovedomil o začatí správneho konania vedeného proti nemu a určil mu lehotu 10 dní na vyjadrenie sa k skutkovým a právnym zisteniam správneho orgánu. V danom kontexte má tiež relevanciu skutočnosť, že žalobca bol účastníkom konania a podaním zo dňa 29.06.2015 označeným ako „Rozšírenie obvinenia zo spáchania správneho deliktu“, bol vyzvaný na vyjadrenie sa ku skutočnostiam v predmetnom podaní. Žalobca však výzvu správneho orgánu odignoroval. Význam zásady aktívnej súčinnosti bol naplnený, keď správny orgán dal účastníkovi správneho konania viackrát priestor vyjadriť sa k právnym a skutkovým zisteniam správneho orgánu, ktoré však účastník konania nevyužil. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Relevantné právne predpisy 23. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - OSP (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). 24. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 25. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v rozhodnom znení, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zabezpečuje výkon znaleckej činnosti, prekladateľskej činnosti a tlmočníckej činnosti a vydávanie Zbierky zákonov Slovenskej republiky a Obchodného vestníka. 26. Podľa § 1 zákona č. 382/2004 Z.z. tento zákon upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov, a pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) pri výkone ich činnosti. 27. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname je povinný o svojich úkonoch viesť denník. 28. Podľa § 27 ods. 1, 3, 4, 7, 8 a 10 zákona č. 382/2004 Z.z. znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak a/ spôsobí bez vážnych dôvodov uznaných súdom alebo iným orgánom verejnej moci prieťahy v súdnom alebo inom konaní, v ktorom bol ustanovený; za spôsobenie prieťahov sa považuje prekročenie lehoty určenej na vykonanie úkonu súdom alebo iným orgánom verejnej moci o viac ako 30 dní, b/ poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom, c/ sa neoprávnene vydáva za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa v odbore alebo v odvetví, v ktorom nie je zapísaný v zozname. (3) Za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto sankcie: a/ písomné napomenutie, b/ peňažnú pokutu do 1 650,- eur fyzickej osobe a do 33 190,- eur právnickej osobe, c/ zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, d/ vyčiarknutie zo zoznamu. (4) Sankciu podľa odseku 3 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe; sankciu podľa odseku 3 písm. d/ možno uložiť súbežne len so sankciou podľa odseku 3 písm. b/. (7) Sankciu za iný správny delikt podľa tohto zákona možno uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. (8) Pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia. (10) Iné správne delikty podľa tohto zákona prejednáva ministerstvo a ukladá za ne sankcie. 29. Podľa § 29 ods. 1 a 2 zákona č. 382/2004 Z.z. dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo a/ sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a preskúmavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti, b/ kontrolou denníkov, c/ kontrolou plnenia povinnosti uloženej v § 30 ods. 1 písm. a/, d/ kontrolou plnenia povinností znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavov uložených týmto zákonom, (2) Pri výkone dohľadu sú znalci, tlmočníci, prekladatelia a tlmočnícke ústavy povinní poskytnúť ministerstvu súčinnosť. 30. Podľa § 32 zákona č. 382/2004 Z.z., ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 31. Podľa § 17 ods. 7 vyhlášky č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z., znalec, tlmočník alebo prekladateľ je povinný archivovať denník v listinnej podobe. 32. Podľa § 23 ods. 1 cit. vyhlášky kontrolu vedenia denníka vykonáva ministerstvo spravidla raz za rok. Ak je denník vedený v elektronickej forme, na kontrolu sa predkladá v listinnej forme. Znalec, tlmočník alebo prekladateľ predloží ministerstvu denník na kontrolu kedykoľvek, keď bude o to požiadaný. Správnosť vedenia denníka a dátum vykonanej kontroly ministerstvo vyznačí v denníku a potvrdí pečiatkou. 33. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 34. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 35. Podľa § 3 ods. 4 veta prvá Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. 36. Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. 37. Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. 38. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 39. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 40. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 41. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 42. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak: d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 43. Podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. 44. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. V. Posúdenie veci správnym súdom 45. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci po zrušení skoršieho rozsudku a vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech. 46. Najvyšší súd vytkol krajskému súdu nedostatočné odôvodnenie, pričom podľa jeho záväzného názoru nebolo z rozhodnutia krajského súdu zrejmé, na základe akých skutkových okolností a dôkazov dospel k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov. Najvyšší súd uložil krajskému súdu povinnosť vec opätovne prejednať a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. 47. S ohľadom na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/8/2018 zo dňa 29.02.2019, ktorým bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 1/2016-184 zo dňa 04.07.2017 zrušený a vrátený na ďalšie konanie, krajský súd vec opätovne prejednal a rozhodol. 48. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 49. Predmetom konania pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného Č.: 28386/2015/15/RK zo dňa 26. októbra 2015, ktorým žalovaný návrh na prerušenie druhostupňového správneho konania (konanie o rozklade) podaný žalobcom podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku zamietol, a zamietol aj rozklad žalobcu podaný proti rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti SR, Odboru znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti Č. 28 386/2015/15 zo dňa 29. júla 2015 a toto ako vecne správne a zákonné potvrdil. Nezákonnosť žalobca dôvodil vadami konania, nepreskúmateľnosťou rozhodnutia a nedostatočne zisteným skutkovým stavom. 50. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru. 51. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. 52. Konanie o správnom delikte, ktorého výsledkom je aj preskúmavané rozhodnutie v predmetnej právnej veci, a ukladanie sankcie zaň, teda vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej aj v správnom trestaní má obvinený právo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia by mal byť skutok uvedený tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/255/2010 zo dňa 22.6.2011). 53. Krajský súd v Bratislave novým preskúmaním rozhodnutí po zrušení skoršie vyhláseného rozsudku zo dňa 04.07.2017 č.k. 5S/1/2016-184 rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Asan/8/2018 zo dňa 28.02.2019 a vrátení veci na ďalšie konanie, oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu tak ako ho žalovaný súdu predložil, dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutia je treba zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie predovšetkým pre vady v konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré zakladajú nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a pre nepreskúmateľnosť rozhodnutí v poukázanom rozsahu. 54. Ako zo zistení súdu vyplynulo, žalobca bol rozhodnutím zo dňa 29.07.2015 v spojení s druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 26.10.2015 uznaný vinným zo spáchania trváceho správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZakZTP zo skutkov ako boli kvalifikované v bode 1 a správneho deliktu v 2.a/, 2.b/, 2.c/ výrokovej časti rozhodnutia zo dňa 29.07.2015, za čo mu bola podľa § 27 ods. 3 písm. d/ ZakZTP uložená úhrnná sankcia - vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Prvostupňový orgán v upovedomení zo dňa 23.02.2015 o začatí posudzovaného správneho konania sa odvolal na výzvu na predloženie znaleckého denníka zo dňa 19.02.2014 spadajúceho do pôvodného správneho konania, s lehotou plnenia 10 dní, ktorá márne uplynula dňa 05.03.2014. Prvostupňový orgán v upovedomení uviedol, že ku dňu vydania upovedomenia, t.j. 23.02.2015, znalecký denník nebol predložený, a preto sa žalobca mal dopustiť tzv. trváceho správneho deliktu (per analógia § 122 ods. 12 Tr. zák.) v období od 15.08.2014 prinajmenej do 23.02.2015. Z tohto mu vyplynul záver o potrebe začať správne konanie pre možné spáchanie trváceho správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ ZakZTP. Takýmto postupom ale prvostupňový orgán nedodržal preferenčnú zásadu zmierneho vybavenia veci upravenú v § 3 ods. 4 veta druhá Správneho poriadku, ktorá predpokladá, aby prvostupňový správny orgán v záujme splnenia povinnosti, i keď uloženej výzvou z predchádzajúceho správneho konania, vyzval žalobcu na dobrovoľné splnenie povinnosti v lehote, ktorú mu za tým účelom určí, a to pod následkom začatia nového správneho konania. Podľa názoru správneho súdu, správne konanie malo byť začaté až dňom nasledujúcom po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti na základe novej výzvy, a nie dňom 23.02.2015, ako postupoval prvostupňový orgán. 55. Upovedomením zo dňa 23.02.2015 prvostupňový orgán zároveň vyzval žalobcu, aby sa v lehote 10 dní od doručenia upovedomenia k začatiu správneho konania vyjadril. Na výzvu prvostupňového orgánu žalobca reagoval podaním doručeným mu dňa 12.03.2015, označeným ako „Návrh na prerušenie konania“ , ktorý odôvodňoval krátkosťou lehoty, ktorú mu správny orgán poskytol na vyjadrenie. Žalobca v tomto podaní zároveň vytýkal neobjektívne, podľa jeho vyjadrení až šikanózne konanie zamestnancov ministerstva, konkrétne menujúc JUDr. Jána L.. 56. Správny súd má za to, že podľa obsahu, je možno toto podanie považovať skôr za žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie k začatiu konania a námietku zaujatosti voči označenému zamestnancovi v kontexte s vyjadreniami žalobcu v predchádzajúcom konaní vedenom voči žalobcovi. 57. Z princípu legality majúcom ústavné vyjadrenie v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a premietnutom do ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva povinnosť správnych orgánov postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a zároveň povinnosť postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať. 58. Súčinnosť v správnom konaní je koncipovaná na báze obligatornosti, teda nie na možnosti, ale na povinnosti správneho orgánu kooperovať s účastníkom konania, pritom v rámci súčinnosti existujú dva základné inštitúty, prostredníctvom ktorých sa súčinnosť realizuje. Konkrétne ide o možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatňovať svoje návrhy. Oba inštitúty sú subsumované pod pojem účinná obhajoba/ochrana práv a záujmov účastníka konania. Vo svojej podstate to znamená, že správny orgán má konať tak, aby nielen dodržiaval všetky relevantné právne predpisy, ale zároveň tak, aby ochrana práv a záujmov subjektov bola čo najúčinnejšia. 59. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné pripomenúť i ďalšiu, a to asistenčnú a poučovaciu povinnosť správneho orgánu vyjadrenú v druhej vete § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Z týchto povinnosti vyplýva o. i. povinnosť správneho orgánu v prípade potreby účastníka konania (fyzickej či právnickej osoby) upozorniť na nedostatky určitého podania, ale zároveň účastníkovi byť nápomocný a tieto nedostatky mu pomôcť odstrániť. V súvislosti s podaním žalobcu zo dňa 12.03.2015 je treba upozorniť na ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť. Z dikcie ust. § 19 ods. 2 vety prvej a druhej Správneho poriadku vyplýva povinnosť správneho orgánu posudzovať podanie podľa jeho obsahu. Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil a súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví (§ 19 ods. 3). 60. Správny poriadok v § 19 ods. 2 teda jednoznačne určuje, že správny orgán je povinný posúdiť každé podanie podľa jeho obsahu. Je preto irelevantné, akým pojmom účastník konania označí svoje podanie. Správny orgán musí podanie preskúmať a vyhodnotiť ako celok, identifikovať jeho formálne a obsahové náležitosti a podľa toho postupovať. Materiálne posúdenie podania na rozdiel od formalistického chápania podaní je zároveň ďalšou garanciou právnej ochrany účastníka konania, a to najmä v tom zmysle, aby neznalosť práva nemohla mať na osobu reverzný efekt. 61. Ak podanie neobsahuje všetky náležitosti, ktoré sú podľa zákona potrebné, správny orgán, ako už súd vyššie uviedol, vyzve účastníka konania, aby ich doplnil, prípadne vady odstránil. Aj v rámci tohto postupu pritom vychádza z obsahovej stránky podania, t.j. skúma chýbajúce náležitosti podania podľa toho, čo by malo obsahovať podanie, ku ktorému je predložené podanie „najbližšie“. Teda bude žiadať doplnenie tých chýbajúcich náležitostí, ktoré by malo mať podanie podľa toho, čo sa ním sleduje, čoho vlastne sa účastník konania domáha. 62. Prenesené na daný posudzovaný prípad, žalobca na výzvu prvostupňového orgánu o podanie vyjadrenia k začatiu správneho konania reagoval podaním označeným ako návrh na prerušenie konania. Z obsahu podania ale vyplýva jeho nespokojnosť s poskytnutou 10 dňovou lehotou na vyjadrenie, ktorú považoval za neprimerane krátku aj vzhľadom na jeho v tom čase pracovnú zaťaženosť, ktorá mu bránila sa k upovedomeniu o začatí konania v určenej lehote vyjadriť. S odvolaním sa na asistenčnú a poučovaciu povinnosť vyjadrenú v druhej vete § 3 ods. 2 Správneho poriadku má potom správny súd za to, že v súvislosti s podaním žalobcu dňa 12.03.2015 napriek jeho označeniu (návrh na prerušenie konania), bolo povinnosťou správneho orgánu vyzvať žalobcu postupom podľa § 19 ods. 3 v spojení s § 2 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, aby žalobca označil, čoho presne sa týmto podaním domáha. Teda, či skutočne žiada konanie a na akú dobu prerušiť, alebo žiada len predĺženie lehoty pre účely vyjadrenia sa k začatiu správneho konania. Prvostupňový správny orgán ale takto nepostupoval a len formalisticky bez ďalších zisťovaní dňa 19.05.2015 návrh na prerušenie konania zamietol. 63. Rovnako mal správny orgán postupovať k tomuto podaniu aj v rozsahu výhrad k osobe konajúceho zamestnanca ministerstva JUDr. L. a vyzvať žalobcu, aby uviedol, či týmto podaním má na mysli vznesenie námietky zaujatosti, alebo sa jedná len o jeho postoj k postupu v konaní. Zároveň mal žalobcu poučiť (§ 19 ods. 3), aké obsahové náležitosti má námietka zaujatosti obsahovať. Keďže Správny poriadok explicitne neurčuje, či má byť poučenie písomné alebo ústne, zohľadňujúc i predchádzajúce podania žalobcu, mal zvoliť formu poučenia odpovedajúcu okolnostiam osoby žalobcu a konaniu samotnému. Správny orgán ale takto nepostupoval, bez ďalšieho konanie neprerušil a výhradám voči zamestnancovi JUDr. L. nevenoval žiadnu pozornosť. 64. Explicitne námietku zaujatosti žalobca voči JUDr. L. a Mgr. A. vzniesol až v rozkladnom konaní, teda až po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Z tohto dôvodu žalovaný o námietke zaujatosti už formálne nerozhodoval. K podanej námietke zaujatosti žalovaný vo svojom rozhodnutí o rozklade uviedol, že námietky boli uplatnené po vydaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia a preto nie je potrebné sa s nimi vysporadúvať osobitným rozhodnutím, keďže toto by nemalo nijaký praktický význam. Mal za to, že z dôvodov žalobcom tvrdenej zaujatosti, tak ako na ne poukázoval žalobca v priebehu konania, a podporne v samotnom rozklade, žalovaný nemohol uzavrieť, že by namietaní pracovníci ministerstva mali byť z rozhodovania vylúčení. Tento záver mu vyplynul zo skutočnosti, že samotný postup v konaní nie je a nemôže byť dôvodom vylúčenia a tiež, že určitú konfrontáciu žalobcu s uvedenými zamestnancami vyhodnotil ako povahu diskusie. Žalobcom uvádzané tvrdenia preto nepovažoval sa skutočnosti spôsobilé osvedčiť dôvodnosť námietky zaujatosti a jej dôvodnosť mu nevyplynula ani zo žiadnej súčasti administratívneho spisu. Preto žalovaný v rozhodnutí zo dňa 26.10.2015 uzavrel, že vo vzťahu k žalobcovi prvostupňový orgán, a aj sám žalovaný, postupovali a konali zákonným objektívnym spôsobom, a preto nevzhliadol žiadne okolnosti či dôvody, pre ktoré mal byť niektorý zo zamestnancov podieľajúci sa na rozhodovaní z konania vylúčený. 65. Správny súd sa s uvedenou argumentáciou žalovaného nestotožňuje a má za to, že z dôvodu právnej istoty, aj s ohľadom na opakované výhrady vznesené žalobcom pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, mal žalovaný venovať námietke zo dňa 19.08.2015 náležitú pozornosť a posúdiť, príp. aj rozhodnúť, či namietaní zamestnanci sa môžu naďalej podieľať na rozhodovacej činnosti a k tomu smerujúcich úkonoch konajúceho orgánu. Vo všeobecnosti platí, že z prejednávania a rozhodovania veci pred správnymi orgánmi je vylúčený zamestnanec, ak so zreteľom na jeho pomer k veci a účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. Vylúčenie z prejednávania veci znamená vylúčenie z realizácie procesných úkonov a postupov (procesné vedenie správneho konania) a vylúčenie z rozhodovania , t.j materiálna nemožnosť vo veci rozhodnúť, čo však neznamená, že takáto osoba nemôže vykonávať iné, konanie neovplyvňujúce úkony administratívnej povahy. Správny súd vzhľadom na princíp právnej istoty, okolnosti veci a podania žalobcu už v skoršom správnom konaní zavŕšenom preskúmavacím konaním vedeným pod sp. zn. 1S /5/2015 má za to, že správny orgán mal prijať všetky rozumné opatrenia, ktoré bolo možné od neho očakávať, aby zabránil tomu, aby na úkonoch minimálne po podaní z 19.08.2015 , kedy bola explicitne námietka zaujatosti vznesená, neparticipoval žalobcom namietaný zamestnanec JUDr. L.. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tomu tak nebolo a tento naďalej i v rozkladnom konaní sa podieľal na procesných úkonoch, vypracoval napr. podklady pre osobitnú rozkladnú komisiu ministra pred vydaním druhostupňového rozhodnutia ( napr. referenčný list zo dňa 06.10.2015 a ďalej 27.10.2015). Žalobca pritom už v podaní zo dňa 12.03.2015 označenom ako návrh na prerušenie konania pre istú neobjektívnosť/predpojatosť zamestnanca v predchádzajúcom konaní poukazoval. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, žeby tento ani bezodkladne informoval rozkladovú komisiu o tom, že dňa 07.10.2015 žalobca povinnosť splnil a znalecký denník predložil a toto zrejme nebolo ani zohľadnené pri rozhodovaní ministra spravodlivosti o rozklade ako prípadná poľahčujúca okolnosť. Správny súd pripomína, že existencia zaujatosti zamestnanca správneho orgánu je vnútornou zložkou vnímania veci zamestnancom správneho orgánu a pochybnosť o jeho zaujatosti nie je možné vždy formálne zo strany účastníka konania identifikovať, nakoľko táto nemusí mať vždy vonkajší prejav. Od účastníka konania možno spravodlivo očakávať, že námietky zaujatosti bude vznášať, resp. oznamovať len v prípade, ak zaujatosť zamestnanca správneho orgánu má aj určité vonkajšie prejavy. Kategóriu nestrannosti ale je potrebné vnímať aj širšie, a to v rovine objektívnej, to znamená, či reálne neexistujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že zamestnanec disponuje k veci alebo účastníkovi konania určitým vzťahom. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. A preto bolo potrebné posúdiť, či povaha a stupeň tvrdení žalobcu vo vzájomných súvislostiach sú takej intenzity, že prezrádzajú/ neprezrádzajú nedostatok nestrannosti namietaného zamestnanca. 66. Zo zásady súčinnosti vyjadrenej v § 3 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku vyplýva povinnosť konajúceho orgánu vždy umožniť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom pre rozhodnutie („.... a dať im vždy príležitosť ............ najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia“). Nemôže byť spravodlivé rozhodnutie vydané v správnom konaní, ak bolo vydané na základe podkladov, ku ktorým nebolo umožnené účastníkovi konania poskytnúť vlastné vyjadrenie, príp. s tým predložiť návrhy na doplnenie dokazovania skôr, ako bolo rozhodnutie vydané. Tento nedostatok nemôže byť ničím ospravedlnený. 67. Z administratívneho spisu ako bol súdu pre potreby súdneho prieskumu predložený nevyplýva, že by si prvostupňový orgán túto povinnosť splnil. O to závažnejšie sa toto pochybenie správneho orgánu javí v spojení so skutočnosťou, že vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie a uvedený nedostatok nemôže byť teda zhojený ani tým, že žalobca sa na výzvu správneho orgánu nevyjadril k doručenému stanovisku Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. 68. Žalobca nezákonnosť rozhodnutí odôvodňoval v žalobe aj ďalšími vadami v konaní. Predovšetkým namietal, že žalovaný konal vo veci i keď tomuto konaniu bránila prekážka res iudicata (tzv. prekážka veci právoplatne rozhodnutej) založenej skoršími rozhodnutiami (prvostupňové rozhodnutie zo dňa 15.08.2014 a druhostupňové rozhodnutie zo dňa 05. 11.2014), ktorými bol žalobca právoplatne uznaný zo spáchania iného správneho deliktu spočívajúceho v nepredložení znaleckého denníka obsahujúceho úkony vykonané v kalendárnych rokoch 2006 až 2013. S uvedenou námietkou žaloby sa správny súd nemohol stotožniť. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že skoršími rozhodnutiami, ktorými bolo zavŕšené predchádzajúce správne konanie, bol žalobca uznaný vinným a bola mu uložená sankcia (po zmene rozkladového rozhodnutia) - peňažná pokuta X.XXX,-eur a zákaz výkonu činnosti po dobu 10-tich mesiacov za nepredloženie znaleckého denníka za obdobie od 06.03.2014 do 14.08.2014. Vecnú správnosť a zákonnosť týchto rozhodnutí potvrdil v preskúmavacom konaní Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/5/2015-87 zo dňa 08.10.2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/296/2015 zo dňa 28. júna 2017 o zamietnutí žaloby ako nedôvodnej. V súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 5S/65/2019 (pôvodne 5S/1/2016) súd preskúmava rozhodnutia vydané pre nesplnenie povinnosti predložiť znalecký denník v období od 15.08.2015 do 28.07.2015. 69. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej znamená, že sa už raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými účastníkmi konania a v tej istej veci, hoci už bolo o nej právoplatne rozhodnuté. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok (tu skutok), o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov. V danom prípade sa jedná o iné obdobie nečinnosti žalobcu, než bolo sankcionované v skoršom správnom konaní, t.j. obdobie od 15.08.2015 do 28.07.2015 oproti skoršie sankcionovanému obdobiu od 06.03.2014 do 14.08.2014. 70. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou premlčania trestnej zodpovednosti, ktorú žalobca v žalobe uplatnil. K poukázanej primeranej aplikácii zákona o priestupkoch (§ 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.), kde je upravená lehota na zánik priestupkovej zodpovednosti 2 roky, správny súd odkazuje na vecnú argumentáciu Najvyššieho súdu SR vyjadrenú v rozsudku sp. zn. 7Sžo/296/2015 zo dňa 28.06.2017 (ods. 1 a 2 na strane 10 a ods. 1 a 2 na strane 11), s ktorou sa správny súd plne stotožňuje. Správny súd ale súhlasí so žalobcom v tom, že na daný prípad, pri absencii úpravy premlčania v zákone č. 382/2004 Z. z., bolo potrebné analogicky aplikovať ust. § 87 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., na ktorý odkázal v žalobe žalobca, a podľa ktorého trestnosť zaniká uplynutím doby 3 roky pri ostatných prečinoch. Napriek tomu, že prvostupňový orgán žalobcu nevyzval pred vydaním upovedomenia o začatí správneho konania zo dňa 23.02.2015 na dobrovoľné predloženie znaleckého denníka, s ktorým predložením bol v omeškaní už podľa výzvy z 19.02.2014 (predchádzajúce správne konanie), z uvedeného je ale zrejmé, že omeškanie, do ktorého sa dostal žalobca s predložením znaleckého denníka, plynie od dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 10 dní v zmysle výzvy zo dňa 19.02.2014, tzn. odo dňa 06.03.2014. Ak teda prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie Č. 28386/2015/15 dňa 29. júla 2015, v uvedenom čase lehota na vyvodenie zodpovednosti za tento iný správny delikt neuplynula. 71. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správne orgány mali vo veci nariadiť ústne pojednávanie, správny súd považuje za potrebné uviesť, že správne konanie sa v predmetnej veci riadilo Správnym poriadkom, na aplikáciu ktorého priamo odkazuje § 32 zákona č. 382/2004 Z. z. Podľa Správneho poriadku môže správne konanie prebiehať v dvoch formách, a to v ústnej forme a forme písomnej. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Správny poriadok teda rozlišuje obligatórne ústne pojednávanie a fakultatívne ústne pojednávanie. Obligatórne sa ústne pojednávanie nariadi vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. § 74 ods. 1 veta prvá zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Inak správny orgán nariadi ústne pojednávanie iba v prípade, ak si to vyžaduje povaha veci. V danom prípade však prvostupňový správny orgán ako aj správny orgán konajúci o rozklade, mali riadne a bezpečne preukázané porušenie príslušných ustanovení zákona č. 382/2004 Z. z., a preto v danej veci nevyvstala potreba objasniť vec na ústnom pojednávaní. Ak vo veci konajúce orgány zvolili písomnú formu správneho konania, postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku. 72. Navyše, nariadenie ústneho pojednávania bez toho, aby si to vyžadovala povaha veci a nebolo dostatočne opodstatnené, najmä v konaniach, kde je spoľahlivo zistený a preukázaný skutkový stav veci, môže byť porušením jednej zo základných zásad správneho konania, a to zásady rýchlosti a hospodárnosti konania, pretože správny orgán je povinný v konaní postupovať bez zbytočného zaťaženia účastníkov (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku). V správnom konaní je potrebné rešpektovať predovšetkým zásady správneho konania, ktoré sú jasne a určito formulované v Správnom poriadku a v tejto súvislosti bezbreho neuplatňovať všeobecné ustanovenia a články Ústavy SR, či k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré je síce možné aplikovať na akúkoľvek prejednávanú vec a na ktoré sa žalobca odvolával. Každú vec je ale potrebné posudzovať s prihliadnutím na jej špecifiká a osobitosti, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo v danej veci, keď správny súd nemá pochybnosti o tom, že žalobca si povinnosť predložiť znalecký denník v stanovenej lehote riadne a včas nesplnil. Toto bolo preukázané aj bez potreby nariadenia ústneho pojednávania, pretože preukázateľne žalobca bol v omeškaní predloženia znaleckého denníka do 07.10.2015 a tiež si nesplnil povinnosti konštatované pod bodom a), b) c) rozšírenia obvinenia zo dňa 29.06.2015. 73. Okrem vád konania žalobca nezákonnosť oboch napadnutých rozhodnutí videl v ich nepreskúmateľnosti a v nedostatočne zistenom skutkovom stave. 74. Právna bezchybnosť rozhodnutia akékoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Správny orgán môže vydávať iba také druhy správnych rozhodnutí a za takých podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Keďže rozhodnutie predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, základnou podmienkou je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydané. Obdobne musí byť rozhodnutie aj v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. 75. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodoval, treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 76. Správny súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že činnosťou súdu nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, a vyhodnotiť dôvodnosť námietky žalobcu podanej v administratívnom konaní, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda či konajúce orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. 77. Žalobca rozhodnutiu žalovaného vytýkal, že mu nedáva odpoveď na otázku, prečo žalovaný nezohľadnil sankciu, ktorá mu bola uložená v predchádzajúcom správnom konaní, konkrétne zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie 10 mesiacov, po ktorú podľa názoru žalobcu nemohol vykonávať žiadne úkony znalca. Tiež namietal, že požadovaný list vlastníctva na posudzovaný ovocný sad nemohol predložiť, pretože žiadny takýto katastrálny dokument nebol do toho času vydaný. Nepreskúmateľnosť žalobca videl aj v nedostatočnom zdôvodnení, prečo namietaní zamestnanci ministerstva neboli vylúčení a dobou archivácie. 78. Správny súd sa s námietkami nepreskúmateľnosti rozhodnutí stotožnil, pretože v odôvodnení rozhodnutia absentuje jasné a dostatočne určité vymedzenie rozsahu právomoci a konkrétnych úkonov znalca, ktoré sú sankciou - zákazu výkonu činnosti znalca - postihnuté. Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva jasné a presné vymedzenie, čo je samotná znalecká činnosť, a čo sú iné s ňou súvisiace úkony znalca s ich subsumáciou pod príslušné ustanovenia zákona. Ak žalobca v rozklade namietal, že splneniu povinnosti predložiť znalecký denník mu bránila právoplatne uložená sankcia - zákaz výkonu činnosti, potom bolo povinnosťou žalovaného, aby dostatočne zrozumiteľne ozrejmil, na ktoré činnosti, resp. ktorých sa zákaz vzťahuje a čo je možné legitímne i naďalej napriek zákazu od znalca požadovať. Rovnako bolo povinnosťou nielen uviesť, ale aj zákonným ustanovením podložiť a toto vyložiť, po akú dobu je znalec povinný znalecký denník archivovať a prečo nie je možné pri absencii úpravy v ZakZPT aplikovať všeobecné právne predpisy upravujúce archivovanie v štátnej správe. Žalovaný týmto námietkam uplatneným v rozklade nevenoval dostatočnú pozornosť a preto rozhodnutie žalovaného nezodpovedá požiadavkám preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti. 79. Žalobca v žalobe namietal, že ho žalovaný právoplatne uznal vinným a potrestal ho vyčiarknutím zo zoznamu znalcov o. i. za nepredloženie listu vlastníctva na posudzovaný ovocný sad. Namieta, že tak bol potrestaný za pochybenie štátu, ktorý list vlastníctva od prenosu údajov z pozemkovej knihy nezaložil. Aj v tejto súvislosti potom tvrdí, že zistený skutkový stav nebol postačujúci na založenie výroku o vine a treste/sankcii, navyše keď vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie. 80. K námietke nenariadenia ústneho pojednávania sa správny súd už vyjadril vyššie (body 71, 72 rozsudku), kedy zároveň uznal materiálny základ žalobou napadnutých rozhodnutí. Je pravdou, že v rozšírení obvinenia zo spáchania správneho deliktu Č. 28386/2015/15 zo dňa 29.06.2015 prvostupňový orgán pod bodom a) toto rozšírenie zdôvodnil tým, že žalobca pri vykonávaní znaleckého posudku zo dňa 29.10.2013, č. 14/2013 nepriložil k písomnému vyhotoveniu preskúmavaného úkonu listinu preukazujúcu tvrdenie ohľadom rozlohy posudzovaného ovocného sadu (340 ha). Žalovaný tak urobil po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku znalca Ing. Jána V., CSc. č. 22/2013 a stanoviskom znaleckého ústavu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Žalobca bol v tejto súvislosti vyzvaný, aby v záujme presného a úplného zistenia skutočného stavu veci najneskôr do desiatich dní od doručenia tejto výzvy opísal všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, na základe ktorých stavia svoju obranu a v tej istej lehote zároveň označil (predložil) do spisu všetky dôkazy, ktorými preukazuje svoje tvrdenia, príp. navrhol vykonanie dôkazov. 81. Z predloženého administratívneho spisu a vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobca toto svoje procesné právo nevyužil. Až neskôr, po vydaní žalobou napadnutých rozhodnutí a v konaní pred súdom sa bránil, že ho správny orgán požiadal o predloženie listiny (listu vlastníctva), ktorá však pochybením štátu nebola založená. Teda správny orgán mal po žalobcovi žiadať nemožné plnenie. 82. Odkazujúc na bod a) rozšírenia obvinenia zo dňa 29.06.2015 a bod 2.a) výrokovej časti rozhodnutia Č. 28 386/2015/15 zo dňa 29.07.2015 správny súd musí priznať argumentácii žalovaného, že skutková podstata správneho deliktu v bode 2.a) nespočíva v nepredložení konkrétne listu vlastníctva, ale akejkoľvek listiny vypovedajúcej o rozlohe posudzovaného ovocného sadu (340 ha). Argumentácia žalobcu tak nijako nemôže zvrátiť záver konajúcich orgánov, že žalobca si povinnosť predložiť listinu vymedzenú v bode a) rozšírenia obvinenia nesplnil. Aj v uvedenom rozsahu má potom správny súd za to, že žalobou napadnuté rozhodnutia vychádzajú z preukázaného materiálneho základu. 83. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval správny súd žalobu za dôvodnú a rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ SSP. K ostatným žalobným vecným námietkam sa súd nemohol vyjadriť, nakoľko zrušil vydané rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť spôsobenú ich nezrozumiteľnosťou a nedostatočným odôvodnením. 84. Bude povinnosťou prvostupňového orgánu po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je orgán verejnej správy podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný, predložiť vec žalovanému na posúdenie námietky zaujatosti vznesenej žalobcom najneskôr dňa 19.08.2015 voči zamestnancovi JUDr. L. a následne po jeho posúdení a prípadne i rozhodnutí vo veci samej opätovne rozhodne a v novom rozhodnutí riadne a dostatočne preskúmateľne sa vysporiada so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v správnom i súdnom preskúmavacom konaní. 85. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní. 86. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasom 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.