Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/68/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200474 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200474.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: S.. K. S., narodená XX.XX.XXXX, notárka so sídlom Notárskeho úradu v Lučenci, ulica Š. K. Č.. XX, XXX XX Q., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Mihály s.r.o. IČO: 47241331, so sídlom Jokáiho 121/16, Lučenec, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky - Disciplinárna komisia Notárskej komory SR, so sídlom Krasovského 13, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom, Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného DK 6/2016-509 zo dňa 16.01.2019 v spojení s rozhodnutím žalovaného DK 6/2016-511 zo dňa 21.03.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Na základe návrhu Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ministra) zo dňa 14.07.2016, doručeného Notárskej komore SR dňa 21.07.2016, na začatie disciplinárneho konania proti S.. K. S., notárke, so sídlom Notárskeho úradu v Lučenci, ul. Š.T. K. Č.. XX, Q. (ďalej len žalobca) vydala Disciplinárna komisia Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len žalovaný) rozhodnutie č. DK 6/2016-509 zo dňa 16.01.2019, ktorým podľa čl. 16 ods. 1 písm. c) Disciplinárneho poriadku, Notárskej komory Slovenskej republiky uznala žalobcu za vinného za to, že notárskymi zápisnicami: - N 196/2015, NZ 8851/2015, NCRls 9098/2015 zo dňa 17.3.2015 osvedčila vyhlásenie S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Č.. XXX/XXX N., zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Matulovou, Železničná 287/7, Poltár, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k.ú. N. a B., zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, napriek tomu, že vedela alebo musela vedieť, že neboli splnené podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, čím závažným spôsobom porušila ust. § 63 písm. a) bod 1, ust. § 63 písm. a) bod 3, ust. § 63 písm. c) Notárskeho poriadku, - N 59/2014, NZ 2114/2014, NCRls 2136/2014 zo dňa 22.01.2014 osvedčila vyhlásenie K.. O. D., rod. H. nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, D. - W., zastúpenej JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou, Železničná 287/7, Poltár, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k. ú. B., zapísaných na LV č. XXX a XXX, napriek tomu, že vedela alebo musela vedieť, že neboli splnené podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, čím závažným spôsobom porušila ust. § 63 písm. a) bod 1, ust. § 63 písm. a) bod 3, ust. § 63 písm. c) Notárskeho poriadku, - N 60/2014, NZ 2119/2014, NCRls 2140/2014 zo dňa 22.01.2014 osvedčila vyhlásenie Š. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. R.K. Č.. XXXX/XX, D., zastúpeného JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou Železničná 287/7, Poltár, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v k. ú. B. zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX napriek tomu, že vedela alebo musela vedieť, že neboli splnené podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, čím závažným spôsobom porušila ust. § 63 písm. a) bod 1, ust. § 63 písm. a) bod 3, ust. § 63 písm. c) Notárskeho poriadku, - N 1113/2013, NZ 56729/2013, NCRls 57517/2013 zo dňa 19.12.2013 osvedčila vyhlásenie K.Á. K., rod. D.Ň., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, N., zastúpenej JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou, Železničná 287/7, Poltár, o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v k. ú B.Á. na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, napriek tomu, že vedela alebo musela vedieť, že neboli splnené podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, čím závažným spôsobom porušila ust. § 63 písm. a) bod 1, ust. § 63 písm. a) bod 3, ust. § 63 písm. c), ust. § 63 písm. a) bod 2, ust. § 43 ods. 2 Notárskeho poriadku, a podľa čl. 2 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR uložil mu disciplinárne opatrenie - peňažný trest vo výške 3 300,- EUR. 2. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v prípade námietky premlčania disciplinárneho previnenia z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty, nie je možné túto námietku akceptovať z dôvodu, že k uplynutiu subjektívnej jednoročnej premlčacej lehoty nedošlo, ako to tvrdí disciplinárne obvinená. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ, teda minister spravodlivosti sa o skutočnostiach odôvodňujúcich podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania dozvedel dňa 16.11.2015. V tento deň boli navrhovateľovi doručené predmetné notárske zápisnice spolu so spisovým materiálom súvisiacim s ich spísaním. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol žalovanému doručený dňa 18.07.2016 resp. 21.07.2016, teda v jednoročnej premlčacej lehote. Rovnako aj v prípade námietky premlčania disciplinárneho previnenia uplynutím objektívnej premlčacej lehoty, kedy podľa disciplinárne obvinenej je táto lehota dvojročná v zmysle zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a začína plynúť od spáchania priestupku, žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ani túto námietku neakceptoval. Zákon o priestupkoch, na ktorý poukazovala disciplinárne obvinená, sa podľa žalovaného nevzťahuje ani subsidiárne na disciplinárne delikty notárov, pretože Notársky poriadok, ktorý je právnym predpisom upravujúcim disciplinárnu zodpovednosť notárov, upravuje objektívnu premlčaciu lehotu. Analógia legis, teda použitie predpisov trestného práva alebo priestupkového práva v prípade disciplinárnej zodpovednosti notárov je možná iba v prípade, keby sa medzerou v zákone určitý právny inštitút neriešil vôbec, čo nie je daný prípad. 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa ďalej uvádza, že žalovaný mal preukázané, že žalobca notárskou zápisnicou osvedčil vyhlásenie účastníkov o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako je to uvedené v disciplinárnom návrhu ministra na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi. Žalovaný vo všetkých štyroch notárskych zápisniciach zistil absenciu podstatných náležitostí, a to okolností odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť, ako to určuje ust. § 63 ods. 1 písm. a) NP, podľa ktorého osvedčenia musia obsahovať vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť. 4. V odôvodnení rozhodnutia sa ďalej uvádza, že vo všetkých prípadoch neboli k vyhláseniu o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam účastníkmi úkonu predložené vyjadrenia osôb, resp. ich právnych nástupcov, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľnosti preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ako to vyžaduje ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 NP. Za takéto vyjadrenia nemožno v zmysle zákona považovať vyhlásenia osôb, ktoré v čestnom prehlásení deklarujú dobromyseľnosť a nerušenosť držby právnych predchodcov vydržiteľa. V prípade absencie vyjadrenia osôb resp. ich právnych nástupcov, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľnosti preukazuje vlastnícke právo, mal žalobca vyžadovať od účastníka vyjadrenie podľa ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 3 NP, teda vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami, že nemá výhradu k vzniku vlastníckeho práva. Žalobca takto nepostupoval a osvedčil vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva bez splnenia podmienok stanových v ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1, a bod 3 NP. 5. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že ani v jednej z predmetných notárskych zápisníc, obsahujúcich osvedčenie vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva, nebol uvedený deň, ktorým účastník vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním nadobudol, hoci to ust. § 63 ods. 1 písm. c) NP výslovne vyžaduje. Vo všetkých notárskych zápisniciach uvádza, že vydržiteľ sa ujíma držby 01.01.1992 a vydržacia doba skončila 01.01.2002. Z notárskych zápisníc však nie je možné určiť, kedy sa vydržiteľ ujal držby nehnuteľnosti a že by sa tak malo stať po 01.01.1992. Formulácia, podľa ktorej vydržacia doba skončila po 01.01.2002 znamená, že deň, ktorým účastník nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nie je určený tak, ako to vyžaduje ust. § 63 ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku. 6. Žalovaný na základe uvedených skutkových zistení dospel k záveru, že žalobca tým, že v uvedených prípadoch spísal notárske zápisnice, ktorými osvedčil vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré však neobsahujú podstatné náležitosti vyžadované zákonom a tiež neboli splnené zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 resp. bod 3 a tiež písm. c) NP porušil povinnosti notára. Žalovaný uvedené konanie žalobcu posúdil ako zavinené závažné porušenie povinnosti pri výkone činnosti notára, ktoré je podľa ust. § 91 NP disciplinárnym previnením a uložil žalobcovi peňažnú pokutu vo výške 3 300,- EUR. 7. Druh a výšku disciplinárneho trestu žalovaný odôvodnil tým, že zo strany žalobcu išlo o zavinené (formou vedomej nedbanlivosti) porušenie výslovne uvedených ustanovení zákona celkom v štyroch prípadoch. Prihliadol na závažnosť disciplinárneho previnenia spočívajúcu v tom, že závažným spôsobom porušila záujem chránený notárskym poriadkom, a to je odborný výkon notárskej činnosti. Podľa žalovaného, takáto výška pokuty plní represívnu funkciu, ale aj preventívnu funkciu v takej miere, aby v budúcnosti k obdobnému porušovaniu zo strany žalobcu nedochádzalo. II. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu 8. Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného sp. zn. DK 6/2016-509 zo dňa 16.01.2019 podal dňa 03.04.2019 žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a zastavenia konania. V žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá podľa neho spočíva v tom, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň je podľa žalobcu nezákonné z toho dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 9. Žalobca nezákonnosť rozhodnutia videl v tom, že návrh na začatie disciplinárneho konania, podaný dňa 14.07.2016, vychádza z ust. § 92 zák. č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti, čo podľa žalobcu znamená aj v znení zákona č. 267/2015. Navrhovateľ mal podľa žalobcu vychádzať z právneho predpisu účinného v čase vyhotovenia predmetných notárskych zápisníc. Ďalej nezákonnosť spočíva podľa žalobcu v tom, že ukladať tresty aj v správnom súdnictve možno len na základe zákona. Žalobca bol však uznaný vinným v zmysle interného predpisu čl. 2 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. l písm. b) Disciplinárneho poriadku a nie v zmysle zák. č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti, teda Notárskeho poriadku. 10. Žalobca namietal aj nezákonnosť rozhodnutia spočívajúcu v tom, že v napadnutom rozhodnutí absentuje právna aj skutková veta ust. § 36 NP. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé akú konkrétnu povinnosť žalobca porušil, pričom právna veta, ktorá absentuje, mala podľa žalobcu obsahovať konkrétnu časť citovaného ustanovenia. V napadnutom rozhodnutí nie je podľa žalobcu konkretizované skutkové porušenie ust. § 2 ods. 2 NP. 11. Žalobca namietal tiež, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení, pretože sa mu kladie za vinu, že postupoval v rozpore s ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 a bod 3 NP. Žalobca poukázal na to, že nemal povinnosť mať vyjadrenie podľa ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 3 NP, lebo účastníkmi boli predložené vyjadrenia podľa ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 NP. Podľa žalobcu v prípade, že notárske zápisnice neobsahujú vyjadrenie podľa ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 NP, je potom na navrhovateľovi disciplinárneho konania dôkazné bremeno v tom smere, či samotný účastník nie je jediným právnym nástupcom dotknutého vlastníka. 12. Žalobca uviedol, že samotný návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný po uplynutí subjektívnej lehoty jedného roka na podanie takéhoto návrhu, uvedenej v ust. § 92 prvá veta NP, a to vo vzťahu k všetkým skutkom, ktoré sa žalobcovi kladú za vinu. Žalobca poukázal na to, že zápisnice boli spísané dňa 17.03.2015, dve dňa 22.01.2014 a jedna dňa 19.12.2013. Každá notárska zápisnica sa registruje v notárskom centrálnom registri listín v deň jej podpísania a zároveň sa do tohto registra ukladá jej prvopis v elektronickej forme. Od momentu vykonania zápisu sú údaje zapísané v notárskom centrálnom registri účinné voči každému (ust. § 73a ods. 2 NP), a teda aj voči ministrovi. Vzhľadom na skutočnosť, že ministerstvo je kedykoľvek oprávnené uskutočniť kontrolu registra (ust. § 16 ods. 3 Poriadku vedenia notárskych registrov), teda sa v plnom rozsahu oboznámiť s každou notárskou zápisnicou spísanou notárom, týmto okamihom, teda okamihom registrácie notárskej zápisnice v notárskom centrálnom registri listín, začala podľa žalobcu v zmysle ust. § 92 prvá veta NP plynúť subjektívna jednoročná premlčacia lehota. Týmto okamžikom sa podľa žalobcu má za to, že minister sa dozvedel o disciplinárnom previnení. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že návrh bol podaný včas, preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Ďalej nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalobca videl v tom, že žalovaný nesprávne vec právne posúdil, pretože neprihliadol na námietku premlčania disciplinárneho previnenia zo strany žalobcu. Poukázal na to, že disciplinárny poriadok premlčanie bližšie neupravuje a ani neustanovuje premlčaciu lehotu, preto je podľa žalobcu na mieste použiť analógiu legis, v danom prípade ust. § 20 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/16/2016 zo dňa 15.12.2016, v ktorom bol vyslovený názor o nutnosti analogickej aplikácie zákona o priestupkoch, ohľadne zániku zodpovednosti z dôvodu dĺžky premlčacej lehoty. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na to, že notárske zápisnice boli spísané dňa 19.12.2013, dve dňa 22.01.2014 a jedna 17.03.2015. Podľa žalobcu je teda celkom zjavné, že disciplinárne previnenie malo byť právoplatne skončené v lehote dvoch rokov od jeho spáchania, pričom v tejto lehote nebolo ani začaté. Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu nezákonné, pretože došlo k zániku disciplinárnej zodpovednosti žalobcu, a preto malo byť disciplinárne konanie zastavené. 14. Žalobca ďalej namietal, že všetky kontroly a vyžiadania spisov zo strany navrhovateľa, teda ministra spravodlivosti sú nezákonné, pretože z ust. § 82 ods. 1 NP vyplýva, že nazerať do spisov môže len prezídium komory a nie osoby poverené prezídiom komory. Na základe takto nezákonne získaných dôkazov, nebolo možné podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Tým podľa žalobcu došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 15. Žalobca v žalobe poukázal aj na viaceré nedostatky disciplinárneho konania, ktoré mali vplyv na nezákonnosť rozhodnutia. V prvom rade žalobca uviedol, že sa konalo v jeho neprítomnosti. Ďalej poukázal na osobu člena disciplinárneho senátu JUDr. Demiana, ktorý mal byť vzhľadom na jeho vzťah k žalobcovi vylúčený, a tiež na to, že vo výrokovej časti zápisnice nie sú uvedené identifikačné údaje žalobcu. Hlavný nedostatok, ktorý žalobca vytýka konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, spočíva v tom, že minister ako i žalovaný, sú v súdnom spore so žalobcom, pretože žalobca podal žalobu na ochranu osobnosti, ktorá je vedená pod sp. zn. 4C 51/2017, a preto podľa žalobcu malo byť disciplinárne konanie vzhľadom na článok 9 ods. 4 písm. a) Disciplinárneho poriadku NK SR prerušené. Napriek tomu žalovaný ďalej konal a vydal napadnuté rozhodnutie, čo má za následok jeho nezákonnosť. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný sa na výzvu správneho súdu k žalobe nevyjadril. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 17. K žalobe doručenej správnemu súdu dňa 03.04.2019 sa vyjadril ďalší účastník konania - Minister spravodlivosti SR podaním zo dňa 02.09.2019. Vo svojom vyjadrení uviedol, že neobstojí tvrdenie žalobcu o tom, že v disciplinárnom návrhu absentuje právna veta obsahujúca konkrétnu povinnosť, ktorú mal v svojim konaním porušiť, pričom žalobca dôvodil rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo 49/2013 zo dňa 22.10.2013. Poukázal na to, že nie je zrejmé, na čo tým žalobca chcel poukázať, nakoľko predmetný rozsudok sa týka trestného činu znásilnenia a je vylúčené, aby sa na danú disciplinárnu vec vzťahovalo rovnaké právne posúdenie a je vylúčená akákoľvek analógia týchto dvoch skutkov. 18. Ďalej poukázal na to, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že disciplinárny návrh bol podaný oneskorene, vzhľadom na to, že Ministerstvo spravodlivosti SR má prístup do Centrálneho informačného systému, prostredníctvom ktorého malo k sporným notárskym zápisniciam prístup. Nie je pravdou, že ministerstvo má prístup k celému textu notárskych zápisníc ako to tvrdí žalobca vo svojej žalobe. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Notárskej komory SR č. PR/01130/2017 zo dňa 25. júla 2017 v ktorom uviedla, že ministerstvo môže resp. musí nahliadnutie do notárskych spisov dosiahnuť iba osobnou účasťou na notárskom úrade, ktorý požadované spisy vedie. 19. V súvislosti s námietkou žalobcu o neoprávnenosti vykonanej kontroly poukázal na ust. § 89 ods. 4 NP účinného k 01.12.2015, podľa ktorého pri výkone štátneho dohľadu podľa ods. 1 a dohľadu podľa ods. 2 je notár povinný umožniť vstup do priestorov notárskeho úradu na účel vykonania kontroly a poskytnúť potrebné informácie a doklady. Zároveň poukázal na povinnosť strpieť nazeranie do spisu oprávnenými osobami a to bez akejkoľvek písomnej či odôvodnenej žiadosti. 20. V závere svojho vyjadrenia ďalší účastník konania navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného potvrdil. V. Relevantné právne predpisy 21. Podľa ust. § 6 ods. 1 Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy opatrením orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa ust. § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 23. Podľa ust. § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 24. Podľa ust. § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 25. Podľa ust. § 195 písm. b) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie. 26. Podľa ust. § 195 písm. e) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. VI. Posúdenie veci správnym súdom 27. Predmetom preskúmania správneho súdu na základe žaloby je rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi za disciplinárny delikt uložená peňažná sankcia vo výške 3 300,- EUR. Ide o vec správneho trestania, na konanie o ktorej sa použijú ustanovenia o všeobecnej správnej žalobe, ak nie je v druhej hlave SSP (ust. § 194 - 198 SSP) ustanovené inak. 28. Správny súd vychádzajúc z uvedených ustanovení pri preskúmaní rozhodnutia žalovaného skúmal jeho zákonnosť, teda rešpektovanie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov zo strany orgánu verejnej správy, vychádzajúc pri tom zo skutkového stavu, ktorý bol základom rozhodnutia žalovaného. Rozsah tohto prieskumu správnym súdom určil žalobca rozsahom a dôvodmi žaloby. 29. V prípade správneho trestania ustanovenie § 195 písm. e) SSP umožňuje správnemu súdu nad rozsah a dôvody žaloby preskúmať, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy žalovaného ako orgánu verejnej správy (diskrečná právomoc). Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť náležite odôvodnené. 30. Úvodná námietka žalobcu smeruje k tomu, že disciplinárny návrh ministra bol podaný na základe neúčinného právneho predpisu, pretože v disciplinárnom návrhu z 18.07.2016 sa uvádza, že ho podáva podľa ust. § 92 zák. č. 323/92 Zb. o notároch a notárskej činnosti, čo podľa žalobcu znamená aj v znení zák. č. 267/2015 Zb. Keďže notárske zápisnice, ktorých spísanie sa žalobcovi kladie za vinu boli vypracované v roku 2013 resp. 2014, resp. 2015 mal žalobca za to, že ide o podanie disciplinárneho návrhu na základe neúčinného právneho predpisu. Správny súd k uvedenej námietke uvádza, že je nezrozumiteľná a z jej obsahu sa možno len domnievať, že žalobca mal na mysli časovú pôsobnosť zákona a v tejto súvislosti zásadu, že trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v dobe, kedy bol čin spáchaný. Keďže správny delikt má podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) povahu trestného obvinenia a teda postup pri ich prejednávaní a rozhodovaní o nich by mali vykazovať znaky totožnosti, vzťahuje sa táto zásada vyplývajúca z čl. 7 ods. 1 Dohovoru nepochybne aj na správne delikty. Ako vyplýva z uvedenej zásady, táto sa však vzťahuje na posudzovanie trestnosti správneho deliktu a túto posudzuje správny orgán v svojom rozhodnutí bez ohľadu na to, ako bola posúdená v návrhu na začatie disciplinárneho konania. Správny súd túto námietku žalobcu vzhľadom na jej nezrozumiteľnosť považoval za nedôvodnú. 31. Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu vo všeobecnosti správny súd poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať, podľa akej časovej verzie právneho predpisu sa posudzuje spáchanie disciplinárneho previnenia a podľa akej časovej verzie právneho predpisu sa postupuje pri podávaní disciplinárneho návrhu ako aj pri konaní o ňom. Spáchanie disciplinárneho previnenia, rovnako ako spáchanie trestného činu, sa posudzuje podľa právneho predpisu, účinného v čase, keď bolo disciplinárne previnenie spáchané (jedná sa o hmotnoprávnu normu), avšak na podávanie disciplinárneho návrhu sa vzťahuje právna úprava, účinná v čase podávania disciplinárneho návrhu (procesná norma), ak prechodné ustanovenia nehovoria inak. Z tohto dôvodu, námietka žalobcu, že disciplinárny návrh bol podaný podľa ust. § 92 zák. č. 323/92 Zb., ktorý nebol účinný v čase, keď sa skutok stal, nie je namieste - označené zákonné ustanovenie má totiž procesný charakter a notársky poriadok vo svojich prechodných ustanoveniach neobsahoval právnu úpravu, ktorá by ustanovovala vo vzťahu k začatiu a vedeniu disciplinárneho konania povinnosť aplikovať skoršiu právnu úpravu. 32. Správny súd v súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu, podľa ktorej sa tresty môžu ukladať len na základe zákona a žalobca bol uznaný vinným v zmysle interného predpisu čl. 16 ods. 1 písm. c) Disciplinárneho poriadku, poukazuje na to, že pojem „uznaný vinným“ je zaužívaným pojmom trestného konania, ktorý prevzalo aj správne trestanie. Týmto pojmom súd, resp. správny orgán vyjadruje, že v konaní bolo preukázané spáchanie skutku, ktorý sa obvinenému kladie za vinu. Žalobca bol teda uznaný za vinného v zmysle Disciplinárneho poriadku, avšak zo spáchania správneho deliktu, ktorého skutková podstata je upravená ust. § 36 NP, podľa ktorého je notár povinný konať s odbornou starostlivosťou a je povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu ak je zrejmé, že odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom. Žalobcovi bol za toto porušenie povinností uložený trest podľa ust. § 91 ods. 3 písm. b) NP, teda podľa zákona. Žalobcom namietaná vada podľa správneho súdu, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto ju správny súd vyhodnotil za nedôvodnú. 33. V ďalšej námietke žalobca uvádza, že v disciplinárnom návrhu, ako aj v napadnutom rozhodnutí absentuje právna aj skutková veta ust. § 36 NP. Správny súd poukazuje na to, že aj keď správny delikt má podľa čl. 6 Dohovoru povahu trestného obvinenia, a teda postup pri ich prejednávaní a rozhodovaní o nich by mal vykazovať znaky totožnosti, neznamená to, že návrh na začatie disciplinárneho konania musí mať rovnaké formálnoprávne náležitosti ako uznesenie o vznesení obvinenia resp. obžaloba v trestnom konaní. V zmysle tejto požiadavky totožnosti pre prejednávanie a rozhodovanie správnych deliktov a trestných deliktov, sa musia na disciplinárne delikty použiť základné zásady trestného konania. Jednou z týchto zásad je zásada ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci). Dodržanie tejto zásady vyžaduje, aby návrh na začatia disciplinárneho konania obsahoval také skutkové vymedzenie disciplinárneho previnenia, aby uvedený skutok nemohol byť zamenený za iný. Len o skutku, ktorý je takto vymedzený v disciplinárnom návrhu, môže potom orgán verejnej správy rozhodovať. Nevyhnutnou podmienkou pre dodržanie zásady ne bis in idem je len vymedzenie skutku už v návrhu na začatie disciplinárneho konania tak, aby nemohol byť zamenený za iný skutok. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že skutok je v návrhu na začatie disciplinárneho konania vymedzený rovnakým spôsobom, ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí a spôsobom, ktorý zabezpečuje jeho nezameniteľnosť. Preto nemožno prisvedčiť námietke žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí resp. v disciplinárnom návrhu skutková veta absentuje. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že Notársky poriadok vymedzuje disciplinárne previnenie na objektívnom princípe, teda nevyžaduje zavinenie, postačuje len porušenie povinnosti, a takéto vymedzenie disciplinárneho previnenia má potom vplyv aj na spôsob vymedzenia skutku v rozhodnutí. 34. Správny súd poukazuje na to, že neuvedenie právnej vety v návrhu na začatie disciplinárneho konania ako aj v napadnutom rozhodnutí nemá žiaden vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia, pretože zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva a ani zo základných zásad trestného konania nie je možné dospieť k záveru, že právna veta je podstatnou náležitosťou návrhu na začatie disciplinárneho konania alebo rozhodnutia. Správny súd preto považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 35. Žalobca ďalej namietal, že sa nedopustil žiadneho porušenia ust. § 63 NP, a preto disciplinárne rozhodnutie, ktorým mu bola uložená sankcia je nezákonné, lebo spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Správny súd v súvislosti s vyššie označenou námietkou žalobcu považuje za potrebné zdôrazniť, že ust. § 63 NP štát zveril výlučne notárom právomoc osvedčiť vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou notárskej zápisnice. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho čoho sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Keďže ide o osvedčovanie právne významných skutočností notár nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie (ne)prieči zákonu. Notársky poriadok nemá osobitné ustanovenie a rovnako ani hmotné právo (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) nemajú zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali domáhať sa neplatnosti osvedčenia vydaného notárom (viď. rozh. NS SR sp. zn. 2Cdo 11/2017). Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia, ako aj zo znenia ust. § 63 NP je podľa správneho súdu zrejmé, že notár nezodpovedá za pravdivosť a obsah vyhlásenia účastníka a minister spravodlivosti SR ani Disciplinárna komisia NK SR nemajú oprávnenie preskúmavať notársku zápisnicu resp. osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva z hľadiska jeho pravdivosti a súladnosti so zákonom vzhľadom na jej obsah. 36. Správny súd však uvádza, že zo znenia ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 až 3 NP vyplýva, že upravuje podstatné náležitosti vyhlásenia a tiež, že účastník k vyhláseniu dokladá v bodoch 1 až 3 označené vyjadrenia. Zo slovného spojenia „k vyhláseniu účastník dokladá“ jednoznačne vyplýva povinnosť účastníka vyhlásenia, predložiť vyjadrenia uvedené v ust. § 63 písm. a) bod 1 až 3 NP, ale aj oprávnenie notára v rámci jeho činnosti tieto preskúmavať, a to nielen z hľadiska formálneho, ale tiež z hľadiska materiálneho, lebo iba tak môže riadne zabezpečiť splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 36 ods. 1 NP, teda postupovať s odbornou starostlivosťou, resp. odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu, ak odporuje zákonu obchádza zákon alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 až 3 NP tým, že upravuje podstatné náležitosti a podmienky pre vydanie osvedčenia, oprávňuje ministra spravodlivosti SR, ako aj Disciplinárnu komisiu NK SR preskúmavať notársku zápisnicu z hľadiska splnenia týchto zákonom stanovených podmienok uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 až 3 NP, teda z hľadiska zákonnosti vydaného osvedčenia. 37. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzajúc z obsahu predmetných notárskych zápisníc dospel ku skutkovým zisteniam, podľa ktorých zápisnice neobsahujú okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť a tiež neobsahujú vyjadrenia vyžadované ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 resp. bod 3 NP a ani v nich nie je uvedený deň, ktorým účastník nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním. Na základe týchto skutkových zistení žalovaný dospel k záveru, že žalobca postupoval v rozpore s ust. § 63 NP, čím sa dopustil porušenia povinností postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou a odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, ktoré žalovaný kvalifikoval ako zavinené závažné disciplinárne previnenie. Uvedené právne posúdenie veci žalovaným, považoval správny súd za zodpovedajúce zákonu. 38. Správny súd vychádzajúc z ust. § 195 písm. c) SSP nad rozsah a dôvody žaloby skúmal, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správneho uváženia aj keď to žalobca nenamietal. Žalovaný uloženie peňažnej sankcie odôvodnil tým, že bol v značnej miere ohrozený verejný záujem chránený ust. § 36 ods. 1 NP, ktorým je odborný výkon povolania notára a súčasne aj dôveryhodnosť notárskeho stavu v očiach verejnosti, pretože žalobca porušil výslovné znenie zákona, a to ust. § 63 NP. Toto porušenie však nebolo ojedinelým, ale dopustil sa ho opakovane celkom v štyroch prípadoch. Vzhľadom k závažnosti disciplinárneho deliktu uložil žalovaný žalobcovi sankciu na hornej hranici zákonnej sadzby vo výške 3 300,- EUR, pretože dospel k záveru, že sankcia v takejto výške bude plniť represívnu funkciu, ale najmä vzhľadom na individuálnu prevenciu zabezpečí, aby zo strany žalobcu nedochádzalo k obdobnému porušovaniu zákona. Podľa správneho súdu, vzhľadom na závažnosť spáchaného disciplinárneho deliktu nepovažoval uloženú pokutu v takejto výške za neprimeranú a jej uloženie podľa správneho súdu nevybočilo z rozsahu správnej úvahy žalovaného správneho orgánu. 39. Správny súd sa na základe námietky žalobcu zaoberal aj otázkou zániku jeho disciplinárnej zodpovednosti z dôvodu uplynutia premlčacej doby vo vzťahu k začatiu disciplinárneho konania, ako aj vo vzťahu k uloženiu sankcie, teda vyvodeniu disciplinárnej zodpovednosti. Žalobca namietal, že disciplinárny návrh proti žalobcovi bol podaný po uplynutí jednoročnej subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu ku všetkým skutkom, ktoré sa žalobcovi kladú za vinu. Žalobca poukázal na to, že notárske zápisnice boli spísané dňa 17.03.2015, dňa 22.01.2014 a dňa 11.12.2016 a každá zápisnica sa registruje v notárskom centrálnom registri listín v deň jej spísania. Od momentu vykonania zápisu sú údaje zapísané v notárskom centrálnom registri listín účinné voči každému, teda aj voči ministrovi, ktorý je oprávnený kedykoľvek uskutočniť kontrolu registra a oboznámiť sa s každou notárskou zápisnicou. Týmto okamžikom sa podľa žalobcu minister dozvedel o disciplinárnom previnení žalobcu, teda dňa 11.12.2016 resp. 22.01.2014, 17.03.2015. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol však doručený žalovanému až dňa 18.07.2016 resp. 21.07.2016, teda po uplynutí jednoročnej premlčacej lehoty. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že notárske zápisnice, ktoré boli predmetom disciplinárneho konania boli spísané dňa 17.03.2015, 22.01.2014 ako tvrdí žalobca, okrem notárskej zápisnice, ktorá podľa žalobcu mala byť spísaná dňa 11.12.2016. Zo spisového materiálu však vyplýva, že táto zápisnica bola spísaná dňa 19.12.2013. 40. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že jednoročná premlčacia lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania začala ministrovi plynúť momentom, kedy boli notárske zápisnice registrované v notárskom centrálnom registri listín. V prvom rade dohľad ministra v súvislosti s notárskou činnosťou, ktorý zahŕňa aj kontrolnú činnosť, nemožno v žiadnom prípade chápať extenzívne, ako sústavný dohľad nad celou notárskou činnosťou všetkých notárov. Pre riadny výkon dohľadu a v rámci neho kontrolnej činnosti je nevyhnutné, aby sa minister oboznámil nielen s obsahom samotnej zápisnice, ale s celým notárskym spisom, v ktorom sa nachádzajú všetky podklady, na základe ktorých došlo k jej spísaniu, pretože iba tak môže uplatniť svoje oprávnenia v súlade so zákonom. V predmetnej veci sa minister o disciplinárnom delikte dozvedel až dňa 16.11.2015, kedy mu žalobca doručil predmetné notárske zápisnice spolu so spisovým materiálom. Návrh na začatie disciplinárneho konania podal dňa 18.7.2016, teda ešte pred uplynutím jednoročnej subjektívnej premlčacej lehoty. 41. Žalobca poukazuje na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa neho spočíva v tom, že žalovaný neprihliadol na námietku premlčania disciplinárneho previnenia zo strany žalobcu. Žalobca uvádza, že disciplinárny poriadok premlčanie disciplinárneho previnenia bližšie neupravuje, preto je podľa žalobcu na mieste použiť analógiu legis, v danom prípade ust. § 20 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp 16/2016 zo dňa 15.12.2016, v ktorom bol vyslovený tento právny názor. Keďže notárske zápisnice boli spísané v období od 19.12.2013 do 17.03.2015, pričom návrh na začatie disciplinárneho konania bol doručený žalovanému dňa 18.07.2016 a disciplinárny postih voči žalovanému bol vyvodený až dňa 16.01.2019, došlo tak podľa žalobcu k uplynutiu dvojročnej premlčacej lehoty a disciplinárne konanie mali byť z tohto dôvodu zastavené. 42. Správny súd, k vyššie uvedenej námietke premlčania zo strany žalobcu uvádza, že Notársky poriadok neupravuje premlčaciu lehotu vo vzťahu k uloženiu sankcie, teda k vyvodeniu disciplinárnej zodpovednosti. Premlčaciu lehotu upravuje Notársky poriadok len vo vzťahu k podaniu návrhu na začatie disciplinárneho konania, teda v prípade uplatniteľnosti práva, a to jednoročnú subjektívnu premlčaciu lehotu, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa o disciplinárnom previnení navrhovateľ dozvedel a trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu, ktorá začína plynúť odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Podľa správneho súdu v prípade uplatniteľnosti práva na potrestanie páchateľa, dochádza v zmysle ust. § 92 NP márnym uplynutím trojročnej premlčacej doby od spáchania disciplinárneho previnenia, k zániku jeho disciplinárnej zodpovednosti. Preto, vzhľadom na princíp právnej istoty, ako základný ústavný princíp materiálneho právneho štátu, musí márne uplynutie tejto trojročnej premlčacej lehoty od spáchania disciplinárneho previnenia, rovnako spôsobovať zánik disciplinárnej zodpovednosti páchateľa aj v prípade uloženia disciplinárnej sankcie, teda vyvodenia disciplinárnej zodpovednosti. 43. Podľa správneho súdu z ust. § 92 NP vyplýva, že premlčacia lehota pre zánik disciplinárnej zodpovednosti začína plynúť od spáchania disciplinárneho previnenia, a to bez ohľadu na to, či k takémuto zániku dochádza márnym uplynutím lehoty na uplatniteľnosť práva na potrestanie páchateľa, alebo márnym uplynutím lehoty na uloženie disciplinárnej sankcie. Vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby v súvislosti s uložením disciplinárnej sankcie Notársky poriadok neobsahuje žiadnu právnu úpravu a Správny poriadok rovnako neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo zastavenia plynutia lehoty. Správny súd z dôvodu absencie právnej úpravy plynutia a uplynutia trojročnej premlčacej lehoty vo vzťahu k uloženiu disciplinárnej sankcie v Notárskom poriadku riešil otázku, akú právnu úpravu na uvedenú vec aplikovať. V tejto súvislosti správny súd prihliadol na Odporúčanie výboru ministrov (Rady Európy (91) z 13.02.1991), podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny (administratívny) postih protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote. Rovnako správny súd vychádzal aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej princípy trestania (zásady ukladanie trestov) podľa Trestného zákona sa v správnom konaní aplikujú a trestanie za iné správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy (viď rozh. NS SR sp. zn. 4Sžo/39/2014 z 15. januára 2015, sp. zn. 3Sžo 39/2014 z 1. júla 2015). Správny súd vychádzajúc z tejto požiadavky a vzhľadom na to, že s postihom za trestné činy bezprostredne súvisí zánik trestnej zodpovednosti v dôsledku premlčania trestného stíhania dospel k záveru, že v prípade absencie právnej úpravy zániku disciplinárnej zodpovednosti z dôvodu premlčania vo vzťahu k uloženiu sankcie v Notárskom poriadku, vzhľadom na požiadavku rovnakého režimu trestania, možno otázku plynutia a uplynutia premlčacej doby na uloženie sankcie v danej veci, posúdiť podľa ustanovení Trestného zákona upravujúcich premlčanie trestného stíhania. Vzhľadom na uvedené nemožno prisvedčiť námietke žalobcu na analogické použitie ustanovení zákona o priestupkoch, nakoľko z jeho legálnej definície vyplýva, že priestupkový zákon sa nevzťahuje na správne delikty postihnuteľné podľa osobitných predpisov, alebo na trestné činy. 44. Správny súd, preto otázku plynutia premlčacej doby v súvislosti s uložením disciplinárnej sankcie v danej veci, posúdil podľa ustanovení Trestného zákona, ktoré upravujú premlčanie trestného stíhania. Podľa ust. § 87 ods. 2 Tr. zák. sa premlčanie trestného stíhania prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide. Keďže vznesenie obvinenia má v trestnom konaní rovnaké účinky, ako má v disciplinárnom konaní návrh na začatie disciplinárneho konania, začína sa ním konanie bezprostredne smerujúce k vyvodeniu zodpovednosti voči konkrétnej osobe, preto sa v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. a) Tr. zák., podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania plynutie premlčacej doby prerušuje. Trojročná premlčacia lehota na uloženie sankcie začala plynúť od 19.12.2013, kedy bola spísaná prvá notárska zápisnica resp. 22.1.2014, kedy boli spísané ďalšie dve notárske zápisnice a od 17.03.2015 v prípade spísania poslednej. K prerušeniu premlčacej lehoty došlo podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania ministrom spravodlivosti SR dňa 18.07.2016. Následkom prebiehajúceho disciplinárneho konania, teda vykonávania úkonov smerujúcich k potrestaniu páchateľa (ust. § 87 ods. 2 písm. a) Tr. zák.) prerušenie trvalo až do vydania disciplinárneho rozhodnutia v tejto veci dňa 16.1.2019. Tohto dňa bolo vydané aj žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým bola uložená sankcia, čím došlo k vyvodeniu disciplinárnej zodpovednosti voči žalobcovi. Vzhľadom na uvedené, preto správny súd dospel k záveru, že k zániku disciplinárnej zodpovednosti žalobcu v dôsledku uplynutia trojročnej premlčacej doby na uloženie sankcie nedošlo. 45. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na viaceré nedostatky disciplinárneho konania, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu, ktoré mali podľa neho vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Uviedol, že ústne prejednanie sa konalo v jeho neprítomnosti a poukázal na osobu člena disciplinárneho senátu JUDr. Demiana, ktorý mal byť vzhľadom na jeho vzťah k žalobcovi vylúčený. Hlavný nedostatok, ktorý žalobca vytýka konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, spočíva v tom, že minister ako i žalovaný, sú v súdnom spore so žalobcom, pretože žalobca podal žalobu na ochranu osobnosti, ktorá je vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4C 51/2017, a preto podľa žalobcu malo byť disciplinárne konanie vzhľadom na článok 9 ods. 4 písm. a) Disciplinárneho poriadku NK SR prerušené. 46. Správny súd poukazuje na to, že žalobca vytýka vady konania, ktoré sú formálno-procesného charakteru, avšak ani jedna s ním uvádzaných vád konania nie je podstatná ani nie je takej intenzity, že by mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca ani neuvádza, aké jeho práva boli v súvislosti s namietanými vadami konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia porušené. Pokiaľ namietal, že člen disciplinárnej komisie JUDr. Demian mal byť vylúčený z konania, správny súd poukazuje na to, že uvedený člen nebol z konania vylúčený a o námietke na jeho vylúčenie bolo rozhodované zákonným spôsobom, a to prezidentom notárskej komory, ktorý námietku zaujatosti zamietol. Tiež námietka vo vzťahu k prerušeniu disciplinárneho konania z dôvodu podanej žaloby na ochranu osobnosti voči ministrovi, ako aj žalovanému neobstojí. Žalobca neuviedol, aký vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia mala skutočnosť, že disciplinárny senát konanie z dôvodu podanej žalobu na ochranu osobnosti neprerušil. Správny súd nepovažoval tieto námietky za také, aby mali vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. 47. Správny súd preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia nezistil žiaden z dôvodov namietaných žalobcom v podanej žalobe, ani nezistil iné dôvody, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu v zmysle ust. § 190 SSP zamietol. 48. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 168 SSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil také dôvody, na základe ktorých možno od žalobcu náhradu trov spravodlivo požadovať. 49. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Bratislave bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ust. § 440 SSP sa podáva (sťažnostné dôvody) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné dôvody možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle ust. § 449 ods. 1 zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje ,ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konanie o správnej žalobe podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.