Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/122/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200725 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020200725.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: BDR spol. s. r. o., so sídlom M. M. Hodžu 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 0061 4556, zastúpený: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 472 448 95, konajúca prostredníctvom Mgr. Ivana Gašpereca, LL.M., konateľa a advokáta, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, za účasti: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 5709-6000/2020-OD zo dňa 16.04.2020, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 5709-6000/2020-OD zo dňa 16.04.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Krajský súd v Bratislave ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 15.05.2020 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 5709-6000/2020-OD vydaného dňa 16.04.2020 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, ako aj priznania náhrady trov konania. Spolu s podanou žalobou žalobca žiadal o priznanie odkladného účinku podanej žalobe, ktorému návrhu správny súd vyhovel uznesením č. k. 6S/122/2020 - 133 zo dňa 24.08.2020. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Pripojený administratívny spis žalovaného obsahuje: Oznámenie verejného obstarávateľa - Ministerstva financií SR o vyhlásení verejného obstarávania uverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 257/2019 - 18.12.2019, námietky žalobcu zo dňa 16.03.2019 proti jeho vylúčeniu podané elektronicky žalovanému, podanie verejného obstarávateľa zo dňa 20.03.2019 - predloženie kompletnej dokumentácie a písomné vyjadrenie k námietkam, výzva žalovaného adresovaná žalobcovi na preukázanie doručenia námietok kontrolovanému zo dňa 24.03.2019, vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.04.2020 k vyjadreniu kontrolovaného k podaným námietkam. 3. Napadnutým rozhodnutím žalovaného Číslo: 5709-6000/2020-OD zo dňa 16.04.2020 bolo zastavené konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného (Ministerstvo financií SR, účastník konania, príp. verejný obstarávateľ) na základe námietok žalobcu podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 343/2015 Z. z., resp. zákon o verejnom obstarávaní, príp. ZVO). 4. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca listom doručeným Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len úrad, resp. UVO, žalovaný) dňa 16.03.2020, podal námietky v elektronickej podobe, smerujúce podľa § 170 ods. 3 písm. d) zákona č. 343/2015 Z. z. o proti jeho vylúčeniu. 5. Podľa § 171 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, sa konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok začína dňom doručenia námietok úradu. Na základe uvedeného úrad konštatoval, že predmetné konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok začalo dňa 16.03.2020. 6. Podľa § 173 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, kontrolovaný je povinný doručiť úradu písomné vyjadrenie k podaným námietkam a kompletnú dokumentáciu podľa § 24 v origináli do siedmich dní odo dňa doručenia námietok, ak ide o konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok. Úrad neprihliada na písomné vyjadrenie k podaným námietkam a dôkazy doručené kontrolovaným po doručení kompletnej dokumentácie. 7. Podľa § 173 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, doručením kompletnej dokumentácie v origináli úradu, ak ide o elektronickú komunikáciu, sa rozumie sprístupnenie elektronickej podoby dokumentácie zriadením prístupu do elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu v lehote podľa odseku 1. Súčasťou elektronickej podoby dokumentácie sú aj auditné záznamy o všetkých úkonoch vykonaných v použitom elektronickom prostriedku. Kontrolovaný môže nahliadať do kompletnej dokumentácie v origináli doručenej úradu. 8. Kontrolovaný doručil úradu písomné vyjadrenie k podaným námietkam a dokumentáciu k predmetnému verejnému obstarávaniu v origináli dňa 20.03.2020 a zároveň zriadil v prospech úradu prístup do elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu, t. j. do informačného systému JOSEPHINE. 9. Podľa § 170 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní sa námietky doručujú: a) kontrolovanému 1. v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, ak tento informačný systém doručenie námietok umožňuje, 2. v listinnej podobe, ak informačný systém podľa bodu 1 doručenie námietok neumožňuje alebo ak sa verejné obstarávanie, ktorého sa námietky týkajú, nerealizuje funkcionalitou informačného systému, a b) úradu v listinnej podobe, v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu alebo v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, ak tento informačný systém doručenie námietok úradu umožňuje. 10. V podbode 20.2, bodu 20. „DOROZUMIEVANIE MEDZI VEREJNÝM OBSTARÁVATEĽOM A ZÁUJEMCAMI/UCHÁDZAČMI“, časti IV. „INFORMÁCIE O POSTUPE VO VEREJNOM OBSTARÁVANÍ, Dorozumievanie a vysvetľovanie“ súťažných podkladov bolo uvedené, cit.: „Komunikácia prostredníctvom systému JOSEPHINE sa vzťahuje na akúkoľvek komunikáciu a podania, medzi verejným obstarávateľom a záujemcami, resp. uchádzačmi. Komunikácia prostredníctvom systému JOSEPHINE si vyžaduje registráciu a autentifikáciu záujemcov, resp. uchádzačov.“ 11. V podbode 20.8, bodu 20. „DOROZUMIEVANIE MEDZI VEREJNÝM OBSTARÁVATEĽOM A ZÁUJEMCAMI/UCHÁDZAČMI“ časti IV. „INFORMÁCIE O POSTUPE VO VEREJNOM OBSTARÁVANÍ, Dorozumievanie a vysvetľovanie“, súťažných podkladov bolo uvedené, cit.: „Podania a dokumenty súvisiace s uplatnením revíznych postupov sú medzi verejným obstarávateľom a záujemcami, resp. uchádzačmi doručované elektronicky prostredníctvom komunikačného rozhrania JOSEPHINE. Doručovanie námietok a ich odvolávanie vo vzťahu k ÚVO je riešené v § 170 ods. 8 písm. b) zákona.“ 12. Žalovaný uviedol, že prihlásením sa do informačného systému JOSEPHINE, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizovalo, zistil, že námietky žalobcu neboli kontrolovanému doručené elektronicky prostredníctvom tohto informačného systému. Z dokumentácie predloženej kontrolovaným vyplývalo, že námietky boli kontrolovanému doručené v elektronickej podobe prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (ďalej len UPVS) podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len zákon č. 305/2013 Z. z., resp. zákon o e-Governmente). 13. Žalovaný listom č. 5709-6000/2020 zo dňa 24.03.2020 vyzval žalobcu na preukázanie doručenia námietok kontrolovanému v súlade s § 170 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, t. j. v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizovalo. 14. Žalobca dňa 01.04.2020 doručil úradu (žalovaný) list označený ako „ODPOVEĎ NA VÝZVU ÚRADU NA PREUKÁZANIE DORUČENIA NÁMIETOK UCHÁDZAČA ZO DŇA 16.03.2020“, v ktorom okrem iného uviedol nasledovné, cit.: „... Uchádzač (žalobca) dňa 16.03.2020 doručil, prostredníctvom UPVS námietky proti jeho vylúčeniu z verejného obstarávania s názvom zákazky - „Štatutárny audit konsolidovaných účtovných závierok vybraných účtovných jednotiek verejnej správy a štatutárny audit konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy zostavených za roky 2019, 2020 a 2021“, značka 35476-MSS, referenčné číslo: MF/01873 9/2019-27, číslo spisu VO: MF/018739/2019-27 (ďalej len „Námietky“), jednak žalovanému a aj kontrolovanému. ...“. 15. Žalovaný v súvislosti so skutočnosťou, či informačný systém JOSEPHINE disponuje funkcionalitou doručovania námietok, poukázal napríklad na svoje rozhodnutie č. 9577- 6000/2019 zo dňa 18.07.2019, v ktorom bolo uvedené, cit.: „... Úrad s cieľom preskúmania skutočnosti, či informačný systém., prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, t. j. systém JOSEPHINE, umožňuje doručovanie námietok, oslovil prevádzkovateľa tohto informačného systému listom „Žiadosť o vyjadrenie“ zo dňa 02.07.2019. Prevádzkovateľ systému JOSEPHINE mu doručil dňa 09.07.2019 prostredníctvom e-mailovej správy a dňa 11.07.2019 aj listinne odpoveď, v ktorej uviedol nasledujúce odpovede na ním položené otázky, cit.: „1. Umožňuje systém JOSEPHINE doručovanie námietok kontrolovanému (verejnému obstarávateľovi)? Odpoveď: Áno, systém JOSEPHINE umožňuje doručovanie námietok kontrolovanému. Na zasielanie námietok slúži komunikačný modul systému JOSEPHINE. 2. Akým spôsobom/spôsobmi, je v systéme JOSEPHINE umožnené doručovanie námietok? Odpoveď: Pomocou elektronickej komunikácie - komunikačného modulu systému JOSEPHINE. Systém podporuje všetky bežne používané formáty, vrátane dokumentu podpísaného kvalifikovaným elektronickým podpisom. 3. Ako je toto umožnenie/neumožnenie doručovania námietok prostredníctvom systému JOSEPHINE premietnuté do návodov a príručiek súvisiacich s používaním predmetného systému? Odpoveď: ... Vo všeobecnosti je komunikačný modul (jeho funkcie a spôsob použitia) popísaný v Manuáli účastníka, ktorý je voľne prístupný v Knižnici manuálov po prihlásení do systému. Manuál nájdete tu: https://store.proebiz.com/docs/iosephine/sk/Skrateny_navod_ucastnik.pdf. V manuáli je obrázkový postup odosielania komunikácie, pričom, systém nerozlišuje obsah zasielanej komunikácie / správy. Pre prehľadnosť a s ohľadom na elimináciu potenciálnych chýb je všetka komunikácia k VO koncentrovaná na jedno miesto. V súlade s funkcionalitou systému sa za okamžik doručenia komunikácie (správy) považuje okamžik odoslania, teda okamžik, kedy sa správa dostáva do sféry dispozície príjemcu. Na novú prijatú komunikáciu je príjemca informovaný notifikačným e-mailom.“ 16. Žalovaný tiež uviedol, že relevantná časť súťažných podkladov upravujúca dorozumievanie medzi verejným obstarávateľom a záujemcami/uchádzačmi obsahovala informáciu, že podania a dokumenty súvisiace s uplatnením revíznych postupov budú medzi verejným obstarávateľom a záujemcami, resp. uchádzačmi doručované elektronicky prostredníctvom komunikačného rozhrania JOSEPHINE. Doručovanie námietok a ich odvolávanie vo vzťahu k ÚVO bolo riešené v § 170 ods. 8 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. 17. Z dikcie zákona o verejnom obstarávaní (§ 170 ods. 8) vyplýva, že námietky sa kontrolovanému doručujú v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, ak tento informačný systém doručenie námietok úradu umožňuje. To znamená, že zákon o verejnom obstarávaní podanie námietok kontrolovanému prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy neumožňoval. 18. Žalovaný po preskúmaní vyššie uvedených skutočností konštatoval, že predmetné verejné obstarávanie bolo realizované prostredníctvom informačného systému JOSEPHINE a tento informačný systém doručenie námietok kontrolovanému umožňoval. 19. Žalovaný uviedol, že z dokumentácie predloženej kontrolovaným a z vyjadrenia žalobcu k podobe doručenia námietok kontrolovanému mal za preukázané, že žalobca doručil námietky kontrolovanému iba prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy. 20. Potom s poukazom na vyššie uvedené žalovaný konštatoval, že uchádzač/záujemca (žalobca), bol povinný doručiť námietky kontrolovanému primárne v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizovalo, ak tento informačný systém doručenie námietok umožňoval a v prípade, že informačný systém doručovanie námietok neumožňoval, mal uchádzač/záujemca možnosť doručiť kontrolovanému námietky v listinnej podobe. Zákon o verejnom obstarávaní podanie námietok kontrolovanému prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy neumožňuje. 21. Podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, žalovaný zastaví rozhodnutím konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ak námietky boli doručené po lehote podľa § 170 ods. 4, alebo ak námietky neboli doručené v podobe podľa § 170 ods. 4 (odkaz na ustanovenie § 170 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní je zrejmou legislatívnou chybou zákonodarcu, keďže § 170 ods. 4 tohto zákona neupravuje podobu doručovania námietok. Podobu doručovania námietok upravuje § 170 ods. 8 tohto zákona, a preto je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo odkázať adresátov právnej normy práve na ustanovenie § 170 ods. 8 tohto zákona. V tejto súvislosti pozri bod 62 vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 95/2019 Z. z. a dôvodovú správu k predmetnému návrhu zákona časť „K bodu 62“). 22. Žalovaný uviedol, že v dôsledku nedoručenia námietok kontrolovanému v podobe podľa § 170 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní (námietky boli doručené kontrolovanému len prostredníctvom UPVS) neboli pre konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok zo strany žalobcu splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre neho nastala neodstrániteľná prekážka brániaca rozhodovaniu v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní a súčasne kontrolovaný naplnil skutkovú podstatu pre vydanie rozhodnutia o zastavení konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Žaloba. 23. Žalobca považoval postup žalovaného a jeho napadnuté rozhodnutie za nezákonné s tým, že ním bolo protiprávne zasiahnuté do jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa žalobcu bolo napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, vecne a právne nesprávne, pričom konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu považoval za nezákonné, a to zo skutkových, vecných a právnych dôvodov. V úvode žaloby stručne opísal skutkový stav, kedy dňa 18.12.2019 verejný obstarávateľ (kontrolovaný, účastník konania) vo Vestníku verejného obstarávania č. 257/2019 zverejnil oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania s názvom zákazky: „Štatutárny audit konsolidovaných účtovných závierok vybraných účtovných jednotiek verejnej správy a štatutárny audit konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy zostavených za roky 2019, 2020 a 2021“, značka 35476-MSS, referenčné číslo: MF/018739/2019-27, číslo spisu VO: MF/018739/2019-27 (Verejné obstarávanie). 24. Žalobca dňa 21.01.2020 predložil ponuku v rámci vyhláseného Verejného obstarávania. Dňa 04.02.2020 sa uskutočnila elektronická aukcia, po skončení ktorej sa žalobca umiestnil na prvom mieste v poradí. V dôsledku údajného nesplnenia formálnych súťažných požiadaviek bol z Verejného obstarávania vylúčený. 25. Žalobca dňa 16.03.2020 elektronicky prostredníctvom UPVS: „www.slovensko.sk“ doručil proti svojmu vylúčeniu z Verejného obstarávania námietky, a to jednotlivo žalovanému a kontrolovanému (ďalej len „Námietky“). Dňa 27.03.2020 mu bola doručená výzva žalovaného vo vzťahu k preukázaniu doručenia Námietok Kontrolovanému (ďalej len Výzva). V nadväznosti na predmetnú Výzvu dňa 01.04.2020 zaslal žalovanému svoju odpoveď, týkajúcu sa preukázania zaslaných Námietok (ďalej len Odpoveď). Kontrolovaný doručil žalovanému dňa 20.03.2020 písomné vyjadrenie k Námietkam, značka MF/007316/2020-27, záznam č.: 011345/2020 (ďalej len Vyjadrenie), v ktorom navrhol, aby žalovaný konanie o preskúmanie jeho úkonov zastavil, prípadne Námietky zamietol. 26. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie číslo: 5709-6000/2020- OD zo dňa 16.04.2020, ktorým zastavil konanie v zmysle § 174 ods. 1 písm. b) ZVO, čím sa v plnom rozsahu stotožnil s názormi Kontrolovaného uvedenými vo Vyjadrení, a to bez potreby hlbšieho šetrenia. 27. Žalobca v celom rozsahu napadol rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, dôvodiac tým, že : A. DORUČOVANIE NÁMIETOK V PROCESE VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA BOLO REALIZOVANÉ V SÚLADE S OSOBITNÝM PRÁVNYM PREDPISOM - Rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo vydaniu Rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP) a zároveň Rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo vydaniu Rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a/alebo pre nedostatok dôvodov, pričom sa Rozhodnutie opiera o nedostatočné odôvodnenie (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP); B. NEEXISTUJE DÔVOD NA ROZHODNUTIE O ZASTAVENÍ KONANIA TAK AKO JE UVEDENÉ V ROZHODNUTÍ - Rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo vydaniu Rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP); a zároveň Rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo vydaniu Rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a/alebo pre nedostatok dôvodov, pričom sa Rozhodnutie opiera o nedostatočné odôvodnenie (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). Rozhodnutie tiež bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu (§ 191 ods. 1 písm. a/ SSP); C. SPRÁVNY ORGÁN PORUŠIL ZÁSADU ZÁKAZU PRÍLIŠNÉHO FORMALIZMU PRI POSUDZOVANÍ DORUČENIA NÁMIETOK - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP) a Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP. Rovnako skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ Rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá ani oporu v administratívnom spise (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP). D. SPRÁVNY ORGÁN NEVYZVAL ŽALOVANÉHO NA PREUKÁZANIE DORUČENIA NÁMIETOK V SÚLADE S § 170 ODS. 8 PÍSM. A) ZVO - Skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ Rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá ani oporu v administratívnom spise (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP). A. 28. Žalobca nesúhlasil s právnym hodnotením skutočností tvrdených žalovaným v napadnutom rozhodnutí a týkajúcich sa Verejného obstarávania, keďže tento sa v ňom vôbec nevysporiadal so skutočnosťami uvádzanými v Odpovedi žalobcom, ktoré sa týkali doručenia Námietok kontrolovanému. Žalovaný taktiež nesprávne a tým aj nezákonne neaplikoval právne predpisy upravujúce problematiku elektronického doručovania a komunikácie vo verejnej správe. Dôsledkom vyššie uvedeného konania žalovaného bolo nesprávne posúdenie právnej veci, smerujúce k nesprávnemu a z tohto dôvodu nezákonnému rozhodnutiu, pričom samotné napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu považoval žalobca za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a/alebo pre nedostatok dôvodov, pričom napadnuté rozhodnutie sa opieralo o nedostatočné odôvodnenie. 29. Žalobca pokladal za preukázané, že Námietky boli podané a doručené v lehote a spôsobom podľa § 170 ods. 4 ZVO a v súlade so zákonom o e-Governmente. Podľa § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente, ak osobitný predpis (ZVO) ukladá povinnosť doručiť podanie (Námietky) je táto povinnosť splnená podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente. Ustanovenie § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente je v pozícii zákona lex specialis voči úprave týkajúcej sa doručovania námietok obsiahnutej v ZVO. 30. Preto pokiaľ došlo k riadnemu doručeniu elektronického podania (Námietky) podľa § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente, ako osobitného predpisu, kontrolovanému, ktorý je orgánom verenej moci, došlo bez pochybností na základe aplikácie § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente k riadnemu a zákonne súladnému doručeniu Námietok tak, ako to vyžaduje ZVO. 31. Argumentácia uvedená v napadnutom rozhodnutí o potrebe doručovania podľa § 170 ods. 8 ZVO, ktoré by malo mať prednosť pred možnosťou doručovania podľa zákona o e-Governmente je vylúčená v dôsledku ustanovenia § 31 ods. 2 zákona o e-Governmente. Podľa predmetného ustanovenia sa ustanovenia o elektronickom doručovaní nepoužijú a doručovanie sa spravuje ustanoveniami o doručovaní podľa osobitných predpisov iba v dvoch prípadoch. Po prvé, ak osobitný predpis ustanovuje, že sa doručuje výlučne v listinnej podobe. Po druhé, ak sa doručuje osobám vo výkone trestu odňatia slobody, vo väzbe, osobám umiestneným v zariadeniach pre výkon ústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy alebo tomu, kto požíva diplomatické výsady a imunity, ak orgán verejnej moci vie, že doručuje takej osobe. 32. Ani jedna z týchto dvoch výnimiek § 31 ods. 2 zákona o e-Governmente neuvádza doručovanie podľa § 170 ods. 8 ZVO a preto sa na doručovanie orgánom verejnej moci podľa ZVO aplikuje zákon o e-Governmente, a to konkrétne, okrem iných, aj jeho ustanovenie § 25 ods. 1. 33. Námietky sa v nadväznosti na § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente považovali za doručené momentom odoslania elektronického podania kontrolovanému, nakoľko obsahovali všetky zákonom stanovené údaje v zmysle § 170 ods. 5 ZVO a boli ako elektronické podanie riadne autorizované podľa § 23 ods. 1 Zákona o e-Governmente. Doručenie Námietok iným spôsobom, tak ako tvrdil žalovaný, by v tomto prípade, pri aplikácii ustanovenia § 31 ods. 2 Zákona o e-Governmente malo za následok nesprávny postup zo strany žalobcu a nesúlad s relevantnými predpismi v oblasti elektronického doručovania, ktoré je vo vzťahu k ZVO v pozícii lex specialis. Z uvedeného je zrejmé, že zastavenie konania zo strany žalovaného bolo účelové a nezákonné. 34. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že ZVO podanie Námietok kontrolovanému prostredníctvom UPVS neumožňuje, pričom Námietky nebolo možné považovať za platne doručené. Uvedené tvrdenie žalovaného bolo nesprávne, a to z nasledujúcich dôvodov: (a) Kontrolovaný je orgán verejnej moci, ktorému zo Zákona o e-Governmente vyplýva povinnosť umožniť elektronickú komunikáciu s ním prostredníctvom UPVS; (b) podávateľ Námietok bol povinný preukázať oprávnenie konať v mene žalobcu prostredníctvom originálneho splnomocnenia; a (c) nedoručením Námietok prostredníctvom UPVS by nebola zachovaná povinnosť vedenia totožnosti spisov UVO a kontrolovaným. 35. Žalobca uviedol, že bol oprávnený pri doručovaní Námietok využiť UPVS ako všeobecný komunikačný portál a kontrolovaný bol zároveň povinný umožniť elektronickú komunikáciu s ním prostredníctvom UPVS, a to bez ohľadu na iné možnosti elektronickej komunikácie (komunikačné rozhranie Josephine). V zmysle Zákona o e-Governmente sa elektronické doručovanie prostredníctvom UPVS, ako ústredného informačného systému a doručovanie prostredníctvom špecializovaného informačného systému, musí posudzovať totožne. Voľbu, či budú Námietky podané prostredníctvom UPVS, prípadne prostredníctvom špecializovaného informačného systému, mal právo podľa § 25 ods. 1 Zákona o e-Governmente urobiť jedine žalobca. Komunikačné rozhranie Josephine, používané kontrolovaným, navyše nespĺňalo definičné znaky špecializovaného portálu v zmysle § 5 ods. 3 Zákona o e-Governmente (Špecializovaný portál je informačný systém verejnej správy) prostredníctvom ktorého je možné vykonávať elektronickú úradnú komunikáciu s jedným alebo viacerými orgánmi verejnej moci, ktoré ho zriadili, a to najmä prostredníctvom siete internet. Špecializovaný portál zriaďuje orgán verejnej moci, na elektronickú úradnú komunikáciu s ktorým má tento portál slúžiť, pričom orgány verejnej moci môžu po dohode zriadiť špecializovaný portál aj na spoločný prístup k elektronickej úradnej komunikácii s viacerými orgánmi verejnej moci). Špecializovaným informačným systémom sa rozumie informačný systém verejnej správy, prostredníctvom ktorého je možné vykonávať elektronickú úradnú komunikáciu s orgánom verejnej moci, ktorý má byť aj jej zriaďovateľom. Portál Josephine neslúžil na elektronickú úradnú komunikáciu (primárne slúžil na predkladanie ponúk do verejného obstarávania) a jeho zriaďovateľom nebol orgán verejnej moci. Systém Josephine nie je upravený (na rozdiel od UPVS alebo špecializovaných informačných systémov) žiadnym právnym predpisom, preto nebolo možné určiť, v akých formátoch a akým spôsobom bolo prostredníctvom neho možné predkladať elektronické dokumenty a taktiež neboli známe ďalšie podmienky, vzťahujúce sa na elektronickú komunikáciu prostredníctvom neho. 36. Žalobca uviedol, že jeho právny zástupca, ako podávateľ Námietok, bol povinný preukázať oprávnenie konať za žalobcu v zmysle § 170 ods. 1 písm. a) ZVO prostredníctvom originálneho splnomocnenia. Originálna podoba splnomocnenia v elektronickej forme mohla byť zabezpečená jedine vykonaním zaručenej elektronickej konverzie. Komunikačné rozhranie (systém Josephine) pritom neumožňovalo doručenie splnomocnenia v originálnej podobe. Originálna podoba doručenia je zachovaná výlučne vtedy, ak je doručenie realizované prostredníctvom UPVS a/alebo iného špecializovaného informačného systému. Jedinú zákonnú formu, prostredníctvom ktorej mohol Žalobca platne doručiť splnomocnenie v elektronickej forme, bolo možné v predmetnom prípade dosiahnuť výlučne prostredníctvom funkcionality UPVS. Nepredloženie originálu splnomocnenia by znamenalo podanie Námietok neoprávnenou osobou, čo by zakladalo dôvod na zastavenie konania v zmysle § 174 ods. 1 písm. a) ZVO. V takomto prípade by žalobca nemohol splniť povinnosť doručiť elektronické podanie UVO a kontrolovanému v súlade so Zákonom o e-Governmente. Uvedenému nasvedčuje aj Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 231/2018, zo dňa 10.05.2018 a Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.10.2011, sp. zn. 1 Cdo 152/2010. 37. Žalobca poukázal na to, že kontrolovaný a žalovaný mali v zmysle aplikovateľných základných zásad správneho konania povinnosť viesť spisový materiál v totožnej podobe. Ak by doručil Námietky vo forme elektronického originálu len žalovanému (prostredníctvom UPVS), pričom kontrolovaný by obdržal ich neoriginálne znenie (scan) zaslaný prostredníctvom komunikačného rozhrania Josephine, nastal by rozpor medzi spisovým materiálom vedeným žalovaným a kontrolovaným, a to z dôvodu, že elektronická verzia dokumentu vyhotovená a doručená prostredníctvom UPVS nie je v zmysle judikatúry považovaná za rovnocennú s elektronickou verziou, vyhotovenou v podobe scanu a zaslaná prostredníctvom komunikačného rozhrania. Ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.9.2013, sp. zn. 8Sžf/58/2012: „vedenie spisového materiálu v rozpore so zákonom predstavuje vážnu právno-procesnú vadu konania“. Žalobca preto postupoval správne a zákonne, keď prostredníctvom UPVS doručil originál Námietok spolu s ich originálnymi prílohami žalovanému a kontrolovanému v identickej forme a identickým spôsobom prostredníctvom UPVS. 38. Podľa žalobcu sa žalovaný s jeho vyššie uvedenými argumentmi a námietkami, ktoré boli obsahom jeho Odpovede, nijakým spôsobom nevysporiadal. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia priamo kopírovalo časti viacerých iných predošlých rozhodnutí žalovaného. Žalovaný preukázateľne v texte odôvodnenia rozhodnutia zahrnul argumenty z odôvodnení svojich predošlých rozhodnutí. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia taktiež neuviedol, akými úvahami sa pri tvorbe rozhodnutia riadil, aké ciele sledoval a aké skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný v jeho odôvodnení len opakovane odkazoval na svoje predošlé rozhodnutia, ktoré boli od predmetného prípadu skutkovo, vecne a právne odlišné. Tým, že sa nezaoberal argumentáciou žalobcu, uvedenou v Odpovedi, spôsobil, že napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré predchádzalo vydaniu bolo nepreskúmateľné, arbitrárne a zmätočné a teda nezákonné. B. 39. Každý orgán verejnej moci má povinnosť postupovať v súlade so zákonom, a teda aplikovať príslušné ustanovenia právnych predpisov vo vzájomnej súvislosti a zhode tak, aby bola zabezpečená primeraná ochrana práv a právom chránených záujmov subjektov. Je zrejmé, že postup žalovaného vo vzťahu k prešetrovaniu Námietok a následnému vydaniu napadnutého rozhodnutia nebol správny a zákonný, keďže žalovaný neaplikoval príslušné právne normy správne, nevysporiadal sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v Odpovedi a vážne porušil procesno-právne postupy správneho konania, čím zároveň dospel k nesprávnemu záveru, ktorý sa pretavil do nezákonné výroku napádaného rozhodnutia. 40. Dôvody na zastavenia konania sú v ZVO uvedené taxatívne. Žalovaný bol preto takto uvedenými dôvodmi viazaný, pričom sám nebol oprávnený tieto dôvody dopĺňať alebo rozširovať. Napadnuté rozhodnutie mohlo byť vydané výlučne na základe naplnenia niektorého z taxatívne uvedených dôvodov pre zastavenie konania v zmysle konkrétneho písmena § 174 ods. 1 ZVO. Keďže podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.“, je nevyhnutné považovať konanie (napadnuté rozhodnutie) žalovaného, keďže nemalo žiadnu oporu v ZVO (ani v inom právnom predpise či zákone), za konanie v bezprostrednom rozpore s Ústavou SR. 41. Ako z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, žalovaný predmetné konanie zastavil z dôvodu údajného nesplnenia podmienky § 170 ods. 8 ZVO. Nesplnenie podmienky uvedenej v predmetnom ustanovení ZVO však nepredstavovalo dôvod na zastavenie konania v zmysle § 174 ods. 1 ZVO, t. j. ZVO neumožňovalo zastaviť konanie v prípade nedodržania uvedeného ustanovenia § 170 ods. 8 ZVO, týkajúceho sa formy doručovania. Keby zákonodarca chcel výslovne uviesť, že dôvodom pre zastavenie správneho konania pred žalovaným v rámci konania o námietkach má byť tá skutočnosť, že námietky neboli doručené kontrolovanému spôsobom stanoveným v § 170 ods. 8 ZVO, tak by to bol býval zákonodarca výslovne uviedol do ustanovenia 174 ods. 1 písm. f) ZVO. Nakoľko však toto ustanovenie hovorí, že „Úrad zastaví rozhodnutím konanie o preskúmavanie úkonov kontrolovaného, ak námietky neboli doručené kontrolovanému“, bolo možné dospieť iba k tomu záveru, že zákonodarcovi stačilo akékoľvek doručenie námietok kontrolovanému. Akýkoľvek iný výklad by šiel nad rámec gramatického výkladu znenia § 174 ods. 1 písm. b) ZVO. 42. Žalobca splnil všetky podmienky vyžadované ZVO a týkajúce sa formy a spôsobu doručenia Námietok. Žalobca doručil Námietky zákonným spôsobom v zmysle Zákona o e-Governmente a v podobe a spôsobom podľa § 170 ods. 4 ZVO. Dôvod na zastavenie konania v zmysle § 174 ods. 1 písm. b) ZVO preto nebol daný. Žalovaný tendenčne a bez akéhokoľvek právneho základu stotožnil možnosť zastavenia konania v zmysle § 174 ods. 1 písm. b) ZVO s podmienkou podľa § 170 ods. 8 ZVO. V zmysle uvedeného vyplýva, že výrok napadnutého rozhodnutia bol nezákonný, nesprávny a právne neudržateľný. 43. V nadväznosti na § 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku vyplýva, že žalovaný v texte napadnutého rozhodnutia (časť výrok a odôvodnenie) odkázal na ustanovenie právneho predpisu, ktoré nebolo porušené (v zmysle § 174 ods. 1 písm. b/ ZVO bolo týmto ustanovením § 170 ods. 4 ZVO). 44. Žalobca mal tiež za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preukázateľným a hodnoverným spôsobom neurčovalo, ktoré skutočnosti žalovaný vzal pri jeho vydávaní do úvahy, prečo považoval skutočnosti predložené žalobcom za nesprávne a/alebo vyvrátiteľné, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a argumentácie žalobcu a podobne. 45. Vychádzajúc z textácie napadnutého rozhodnutia pritom jasne vyplýva, že žalobca nenaplnil žiaden z dôvodov na zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného v zmysle ustanovenia § 174 ods. 1 písm. a) až p) ZVO. Pokiaľ zákonodarca cielene nespojil formu doručenia (§ 170 ods. 8 ZVO) s dôvodmi na zastavenie konania v zmysle § 174 ods. 1 písm. b) ZVO, žalovaný nebol oprávnený konanie zastaviť. K zastaveniu konania a súvzťažne na to aj k vydaniu napadnutého rozhodnutia preto nebol daný legislatívny základ. 46. Podľa názoru žalobcu si žalovaný musel byť vedomý nesprávnosti a nezákonnosti tohto svojho konania. Dôkazom toho bola poznámka pod čiarou č. 1 v napadnutom rozhodnutí, v ktorej sa žalovaný snažil tendenčne prispôsobiť legislatívne znenie ZVO svojim vlastným potrebám. Žalovaný v danom texte predpokladal úmysel zákonodarcu, v dôsledku čoho svojvoľne dopĺňal dôvody na zastavenie konania. 47. V zmysle uvedeného žalobca dal do pozornosti konajúceho súdu znenie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ZVO a ktorým sa mení zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, číslo parlamentnej tlače: 1615 (ďalej len „Vládny návrh“). V bode 62 Vládneho návrhu je uvedené: „V § 174 ods. 1 písm. b) sa slová „podobe podľa § 170 ods. 4“ nahrádzajú slovami „podľa § 170 ods. 8 .“ 48. Slovné spojenie „v podobe“ bolo v predmetnom bode 62 Vládneho návrhu zmenené slovom „podľa“. V zmysle aplikačnej praxe má táto zmena imanentný vplyv na doterajšie posudzovanie znenia súčasného, aktuálne platného a účinného ustanovenia § 174 ods. 1 ZVO. Na základe uvedeného je preto potrebné chápať iniciatívu zákonodarcu zmeniť aktuálny právny stav prostredníctvom rozšírenia dôvodov, na základe ktorých môže UVO konanie v zmysle § 174 ods. 1 ZVO zastaviť. Navrhovaná zmena pritom nebola len gramatická, resp. formálna (zmena odkazu z pôvodného § 170 ods. 4 ZVO na § 170 ods. 8 ZVO), ale vzhľadom k zmene slovného spojenia „v podobe“ na „podľa“, má uvedená zmena hlbší, sémanticko-logický charakter. 49. Vládny návrh nenadobudol status právneho predpisu - zákona. Uvedené zároveň predstavuje absenciu platnosti a účinnosti právneho predpisu, ako aj schopnosti ukladať subjektom povinnosti a/ alebo priznávať určité práva. Z uvedeného jasne vyplýva, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia preukázateľne odkazoval na akt, ktorý nemal postavenie právneho predpisu. 50. Nakoľko tento Vládny návrh nebol platným a teda ani účinným právnym predpisom (zákonom), t. j. nenadobudol status právneho predpisu - zákona, prípadné rozhodnutie žalovaného o zastavení konania s odkazom vo výroku na neplatný a neúčinný zákon (Vládny návrh) treba považovať za nulitný správny akt. Zároveň sa na takýto akt (Vládny návrh) nemohol žalovaný ani odvolávať, resp. ho použiť na podporu svojich tvrdení pri odôvodňovaní akéhokoľvek svojho rozhodnutia. 51. Na základe čl. 87 ods. 4 prvej vety Ústavy SR a § 19 ods. 1 Zákona o zbierke vyplýva, že vládny návrh zákona nie je možné považovať za právne záväzný akt (právny predpis). Z uvedeného dôvodu nie je možné sa naň v žiadnom prípade odvolávať, citovať z neho a pod. Keďže predmetný Vládny návrh nebol účinný, nebol ani aplikovateľný na predmetnú situáciu. 52. Žalobca uviedol, že žalovaný vo svojich predošlých rozhodnutiach o zastavení konania opakovane využíval totožnú argumentáciu, týkajúcu sa „rozširovania dôvodov na zastavenie konania“. Žalobca preto, uvedomujúc si možnú paralelu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s predošlými odôvodneniami v obdobných konaniach, oboznámil žalovaného s nesprávnosťou a nezákonnosťou svojvoľného rozširovania dôvodov na zastavenie konania ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa však ani v tomto prípade s touto argumentáciou nijako nevysporiadal. C. 53. Žalobca nesúhlasil s nesprávnym a účelovo prispôsobeným výkladom ustanovenia § 174 ods. 1 ZVO, uvádzaným žalovaným, ktorý cielene a bez akejkoľvek opory v ZVO prispôsoboval znenie vyššie uvedeného ustanovenia ZVO svojim potrebám, aby tak mohol dôvody na zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného rozšíriť aj o ustanovenie § 170 ods. 8 ZVO. Takéto konanie žalovaného bolo preto nielen v rozpore so zásadou zákazu prílišného formalizmu, ale aj zásadou spravodlivého správneho procesu. 54. Žalovaný bol pri vydávaní napadnutého rozhodnutia prísne viazaný doslovným znením ZVO, v zmysle ktorého zastaví konanie v prípade, ak (i) Námietky neboli doručené UVO v lehote 10 dní, prípadne (ii) Námietky neboli doručené kontrolovanému v lehote 10 dní. Žiadna z týchto podmienok (i) a (ii) však splnená nebola. Z uvedeného dôvodu žalovaný nebol oprávnený predmetné konanie zastaviť. 55. Aj keby bolo možné pripustiť iný výklad dotknutých ustanovení ZVO (čo však žalobca v plnom rozsahu rozporuje), mal konajúci správny orgán (žalovaný) povinnosť prikloniť sa k tomu z výkladov, ktorý by zabezpečil plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb (Nález ÚS SR č. IV. ÚS 1/02 z 26.09.2002). V predmetnom prípade malo byť predmetné ustanovenie ZVO vykladané v súlade s gramatickým, sémantickým a teleologickým výkladom, a to z nasledujúcich dôvodov: · § 174 ods. 1 písm. b) ZVO uvádza ako dôvod na zastavenie konania výlučne nesplnenie podmienky uvedenej v § 170 ods. 4 ZVO; · § 170 ods. 4 ZVO neupravuje podobu podania, v dôsledku čoho je jediným dôvodom na zastavenie konania v zmysle § 174 ods. 1 písm. b) ZVO nedoručenie námietok v lehote 10 dní; · účelom ZVO je umožniť elektronické doručovanie podaní čo najširšiemu okruhu subjektov, čo je zabezpečené prostredníctvom využitia funkcionality UPVS. 56. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 155/2017 v zmysle ktorého: „Orgánom verejnej moci nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu. 57. Problematiku elektronickej komunikácie vo verejnej správe ako celku upravuje osobitný právny predpis - Zákon o e-Governmente. Predmetný právny predpis sa vzťahuje na akúkoľvek komunikáciu vo vzťahu k orgánom verejnej moci, a to bez potreby jej ďalšej špecifikácie v konkrétnom právnom predpise. Z uvedeného vyplýva, že žalobca Námietky doručil v súlade s osobitným právnym predpisom, Zákonom o e- Governmente, a to v lehote uvedenej v § 170 ods. 4 písm. d) ZVO. Žalobca mal za to, že týmto splnil požiadavku, týkajúcu sa doručenia Námietok vyžadovanú ZVO. 58. V nadväznosti na konštatovanie kontrolovaného uvedené v jeho Liste vyplýva, že kontrolovaný mal možnosť oboznámiť sa s obsahom Námietok bezprostredne už po ich odoslaní žalobcom. Kontrolovaný, rovnako ako žalovaný, predmetné Námietky preukázateľne prijal do svojej elektronickej schránky dňa 16.03.2020. Z uvedeného vyplýva, že kontrolovaný mal (a aj prakticky využil) možnosť oboznámiť sa s obsahom Námietok bezprostredne po ich prijatí do svojej elektronickej schránky. Z tohto dôvodu mu nebola uprená možnosť oboznámenia sa s obsahom Námietok spôsobom a v dobe uvedenej v § 170 ods. 4 písm. d) ZVO. V nadväznosti na faktickosť oboznámenia sa kontrolovaného s obsahom Námietok bolo zdôvodňovanie zastavenia konania pre údajné nedodržanie formy doručenia (ktorú ZVO ani nevyžaduje), prílišne formalistické a v rozpore s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (Nález ÚS SR č. IV. ÚS 1/02 z 26.09.2002). 59. Faktickým vylúčením žalobcu z Verejného obstarávania prostredníctvom zastavenia konania o preskúmaní úkonov kontrolovaného, a to výlučne na podklade “eventuálnej“ interpretácie, bolo vážne zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu. Takýto postup žalovaného preto nemôže a nesmie požívať právnu ochranu. V tejto súvislosti žalobca odkázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. augusta 2017: „Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti.“ 60. Žalobca uviedol, že skutočnosť, že sa orgánu verejnej moci formulácia určitého ustanovenia zdá byť jednoznačná a určitá, nepriznáva tomuto orgánu právo nepostupovať pri výklade tohto ustanovenia v súlade so zákonom a základnými zásadami interpretácie právnych predpisov. Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru potom znamená porušenie základných práv (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžk/39/2017 zo dňa 30. mája 2018). Rovnako Ústavný súd považoval v prípade konania o námietkach pred ÚVO rozpor s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 318/2018 zo dňa 13.09.2018) „(ne)primeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov účastníkov konania a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti“. 61. Pokiaľ dotknuté právne predpisy umožňujú dvojaký výklad, a to jeden ústavne konformný a druhý ústavne non-konformný, voľba doručenia Námietok prostredníctvom UPVS (ak sa tým splní duch a zmysle úpravy uvedenej v § 174 ods. 1 ZVO, a to že Námietky musia byť doručené v lehote kontrolovanému) nemohla byť daná žalobcovi na ťarchu, ak žalobca doručil Námietky kontrolovanému v zákonnej lehote prostredníctvom systému UPVS. T. j. nedodržanie formy doručenia Námietok podľa iného „prípustného“ výkladu UVO nemôže byť dôvodom na zastavenie konania. V opačnom prípade by išlo o priamy rozpor so zásadou legitimity rozhodovania a zásadou zákazu formalizmu. 62. V tejto súvislosti žalobca namietal skutočnosť, že žalovaný oprel svoj výrok v napadnutom rozhodnutí o skutočnosť, že žalobca nedoručil Námietky kontrolovanému v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami, a teda považoval Námietky za nedoručené. Týmito ustanoveniami mali byť § 174 ods. 1 ZVO v spojení s § § 170 ods. 8 ZVO. Tento záver žalobca považoval za nesprávny a Námietky boli doručené kontrolovanému cez UPVS, čo žalobca považuje za jediný správny spôsob. Tvrdenie, že Námietky neboli kontrolovanému doručené, bolo v rozpore s administratívnym spisom a nemalo v ňom oporu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. D. 63. Žalovaný v bode 10 napadnutého rozhodnutia tvrdil, že vo Výzve vyzval žalobcu na preukázanie doručenia Námietok kontrolovanému v súlade s § 170 ods. 8 písm. a) ZVO. Táto skutočnosť, o ktorú žalovaný opieral napadnuté rozhodnutie, však nebola pravdivá. Žalovaný vo Výzve požiadal žalobcu, aby mu doručil informácie o tom, v akej podobe a v akej lehote boli námietky kontrolovanému doručené. Nie však o explicitne o doručenie podľa § 170 ods. 8 písm. a) ZVO. 64. Bolo zrejmé, že žalovaný vychádzal v tejto súvislosti zo skutočnosti, ktorá bola v rozpore s administratívnym spisom a nemala v ňom oporu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. 65. Replikou zo dňa 04.08.2020 žalobca reagujúc na vyjadrenie žalovaného a účastníka konania k žalobe zotrval na žalobných námietkach. Vyjadrenie žalovaného. 66. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 16.05.2016 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia stručne opísal skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia a uviedol, že verejný obstarávateľ - Ministerstvo financií SR (kontrolovaný) vyhlásil verejnú súťaž na predmet zákazky „Štatutárny audit konsolidovaných účtovných závierok vybraných účtovných jednotiek verejnej správy a štatutárny audit konsolidovanej účtovnej závierky ústr. správy zostavených za roky 2019, 2020 a 2021“ v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 17.12.2019 pod zn. 2019/S 243-597539 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 257/2019 dňa 18.12.2019 pod zn. 35476 - MSS (verejná súťaž). Žalobca dňa 16.03.2020 doručil žalovanému a kontrolovanému námietky v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu (Zákon č. 305/2013 Z. z.) prostredníctvom ÚPVS smerujúce podľa § 170 ods. 3 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní proti jeho vylúčeniu z predmetnej verejnej súťaže. 67. Žalovaný v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že námietky neboli kontrolovanému doručené v podobe podľa § 170 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní a tak neboli pre konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok zo strany navrhovateľa (žalobcu) splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre neho nastala neodstrániteľná prekážka bránica rozhodovaniu v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní a súčasne bola naplnená skutková podstata pre vydanie rozhodnutia o zastavení konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. 68. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne a tiež nezákonne neaplikoval právne predpisy upravujúce elektronické doručovanie a komunikáciu vo verejnej správe. Podľa žalobcu tento preukázal, že námietky boli podané a doručené v lehote a spôsobom podľa § 170 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní a v súlade so zákonom o e-Governmente, pričom mal za to, že ustanovenie § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente je v pozícii zákona lex specialis voči zákonu o verejnom obstarávaní, upravujúcemu doručovanie námietok. 69. Žalovaný mal za to, že meritum sporovej právnej veci v tomto žalobnom bode, ktorý je naviazaný aj na ostatné žalobné body žalobcu, spočíva v preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný zastavil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok žalobcu z dôvodu, že nedoručil námietky kontrolovanému v podobe podľa § 170 zákona o verejnom obstarávaní. V dôsledku nesplnenia uvedenej zákonnej podmienky došlo k vytvoreniu procesnej prekážky brániacej meritórnemu rozhodovaniu v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného. V kontexte žalobných bodov je potrebné ustáliť, či námietky doručené v elektronickej podobe prostredníctvom UPVS kontrolovanému boli relevantné pre preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalovaný sa nimi mal zaoberať. 70. Žalovaný uviedol, že z vyššie uvedenej normatívnej reglementácie vyplýva, že pokiaľ ide o námietky doručované kontrolovanému, priorizuje sa doručovanie námietok v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, ak tento informačný systém doručenie námietok umožňoval. V listinnej podobe sa námietky doručujú, ak informačný systém, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, doručovanie námietok neumožňovalo alebo sa verejné obstarávanie, ktorého sa námietky týkajú, vôbec nerealizovalo funkcionalitou informačného systému. V danom prípade právna norma konkretizovala, že v prípade ak sú splnené podmienky na doručenie námietok v elektronickej podobe kontrolovanému [(t. j. neuplatňuje sa ustanovenie § 170 ods. 8 písm. a/ bod 2)], bol navrhovateľ (žalobca) povinný námietky podať funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizovalo. Z uvedeného vyplývalo, že nebolo možné zvolenie informačného systému, prostredníctvom ktorého navrhovateľ (žalobca) doručí námietky kontrolovanému. Uvedená právna úprava predstavuje kogentnú právnu normu, od ktorej sa nebolo možné odchýliť. 71. Žalovaný ďalej uviedol, že v súťažných podkladoch k predmetnému postupu zadávania zákazky v podbode 20.2, bod 20. „Dorozumievanie medzi verejným obstarávateľom a záujemcami/uchádzačmi“, časť IV. „Informácie o postupe vo verejnom obstarávaní“, „Dorozumievanie a vysvetľovanie “ kontrolovaný uviedol, cit: „Komunikácia prostredníctvom systému JOSEPHINE sa vzťahuje na akúkoľvek komunikáciu a podania medzi verejným obstarávateľom a záujemcami, resp. uchádzačmi. Komunikácia prostredníctvom systému JOSEPHINE si vyžaduje registráciu a autentifikáciu záujemcov, resp. uchádzačov.“ 72. Žalovaný taktiež poukázal, že v súťažných podkladoch k predmetnému postupu zadávania zákazky v podbode 20.8, bodu 20. „Dorozumievanie medzi verejným obstarávateľom a záujemcami/ uchádzačmi“, časť IV. Informácie o postupe vo verejnom obstarávam“, kontrolovaný uviedol, cit.: „Podania a dokumenty súvisiace s uplatnením revíznych postupov sú medzi verejným obstarávateľom a záujemcami, resp. uchádzačmi doručované elektronicky prostredníctvom komunikačného rozhrania JOSEPHINE. Doručovanie námietok a ich odvolávanie vo vzťahu k UVO je riešené v § 170 ods. 8 písm. b) zákona.“ 73. Žalovaný dodal, že žalobca prostredníctvom informačného systému JOSEPHINE predložil dňa 21.01.2020 ponuku a zároveň prostredníctvom elektronického systému JOSEPHINE komunikoval s kontrolovaným v súvislosti s vysvetľovaním predložených dokladov vo verejnej súťaži, keď prostredníctvom systému JOSEPHINE mu bola doručená žiadosť kontrolovaného, na ktorú žalobca odpovedal kontrolovanému prostredníctvom tohto systému. Žalovaný mal tiež za to, že v súťažných podkladov kontrolovaný jednoznačne deklaroval, funkcionalitu informačného systému JOSEPHINE pre doručenie námietok navrhovateľom (žalobcom), keď v súťažných podkladoch uviedol, že podania a dokumenty súvisiace s uplatnením revíznych postupov (t. j. preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok) sú medzi verejným obstarávateľom, resp. uchádzačmi (žalobca) doručované elektronicky prostredníctvom komunikačného rozhrania JOSEPHINE. 74. Žalovaný zároveň doplnil, že skutočnosť, či informačný systém JOSEPHINE disponuje funkcionalitou pre doručovanie námietok, overoval už v predchádzajúcom konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na svoje rozhodnutie Č. 9577-6000/2019 zo dňa 18.07.2019 v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, týkajúce sa verejného obstarávania, ktoré sa realizovalo prostredníctvom informačného systému JOSEPHINE a v ktorom bolo uvedené, cit.: „... Úrad s cieľom preskúmania skutočnosti, či informačný systém, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, t. j. systém JOSEPHINE, umožňuje doručovanie námietok, oslovil prevádzkovateľa tohto informačného systému listom „Žiadosť o vyjadrenie“ zo dňa 02.07.2019. Prevádzkovateľ systému JOSEPHINE doručil úradu dňa 09.07.2019 prostredníctvom e-mailovej správy a dňa 11.07.2019 aj listinné odpoveď, v ktorej uviedol nasledujúce odpovede na úradom položené otázky, cit.: „1. Umožňuje systém JOSEPHINE doručovanie námietok kontrolovanému (verejnému obstarávateľovi) ? Odpoveď: Áno, systém JOSEPHINE umožňuje doručovanie námietok kontrolovanému. Na zasielanie námietok slúži komunikačný modul systému JOSEPHINE. 2. Akým spôsobom/spôsobmi, je v systéme JOSEPHINE umožnené doručovanie námietok? Odpoveď: Pomocou elektronickej komunikácie - komunikačného modulu systému JOSEPHINE. Systém podporuje všetky bežne používané formáty, vrátane dokumentu podpísaného kvalifikovaným elektronickým podpisom. 3. Ako je toto umožnenie/neumožnenie doručovania námietok prostredníctvom systému JOSEPHINE premietnuté do návodov a príručiek súvisiacich s používaním predmetného systému? Odpoveď: (...) Vo všeobecnosti je komunikačný modul (jeho funkcie a spôsob použitia) popísaný v Manuáli účastníka, ktorý je voľne prístupný v Knižnici manuálov po prihlásení do systému. Manuál nájdete tu: https://store.proebiz.com/docs/iosephine/sk/Skrateny_navod_ucastnik.pdf. V manuáli je obrázkový postup odosielania komunikácie, pričom, systém nerozlišuje obsah zasielanej komunikácie/ správy. Pre prehľadnosť a s ohľadom na elimináciu potenciálnych chýb je všetka komunikácia k VO koncentrovaná na jedno miesto. V súlade s funkcionalitou systému sa za okamžik doručenia komunikácie (správy) považuje okamžik odoslania, teda okamžik, kedy sa správa dostáva do sféry dispozície príjemcu. Na novú prijatú komunikáciu je príjemca informovaný notifikačným e-mailom. “ 75. Z vyššie uvedených skutočností vyplývalo, že žalobca mal vedomosť o informačnom systéme prostredníctvom, ktorého sa verejná súťaž realizovala, a zároveň, vyplývajúc zo súťažných podkladov, bol informovaný o disponibilite elektronického doručovania prostredníctvom elektronického systému JOSEPHINE pri uplatnení revíznych postupov (námietok) medzi kontrolovaným a navrhovateľom (žalobcom). V kontexte ustanovenia § 170 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého bol žalobca povinný doručiť námietky kontrolovanému v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizovalo, bol žalobca pri uplatnení revíznych postupoch v predmetnej verejnej súťaži povinný námietky doručiť kontrolovanému v elektronickej podobe prostredníctvom systému JOSEPHINE. 76. Zároveň argument žalobcu, o tom že doručením námietok kontrolovanému na základe aplikácie § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente došlo k riadnemu a zákonnému doručeniu námietok kontrolovanému v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko predmetné ustanovenie je v pozícii lex specialis voči úprave týkajúcej sa doručovania námietok v zákone o verejnom obstarávaní, podľa názoru žalovaného neobstojí. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente, v ktorom je v druhej vete uvedené, cit: „Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak, ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.“ 77. Zákon o verejnom obstarávaní, konkrétne ustanovenie § 170 ods. 8, obsahuje osobitnú úpravu doručovania námietok kontrolovanému, teda ustanovenie § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronické doručovanie v zmysle zákona o e-Governmente kontrolovanému vylučuje. 78. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobca účelovo opomína ustanovenie § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente, ale svoj postup pri doručovaní námietok kontrolovanému zdôvodňuje poukázaním na ustanovenie § 31 ods. 2 zákona o e-Governmente, ktoré sa však v tomto prípade na skutkový stav nevzťahovalo. 79. Z dôvodu nesprávneho interpretovania uplatnenie ustanovení zákona o e-Governmente žalobcom nie je možné ani súhlasiť s analýzou žalobcu o tom, že informačný systém JOSEPHINE nie je možné považovať za špecializovaný informačný systém v zmysle definície podľa § 5 ods. 3 zákona o e- Governmente. Žalovaný mal za to, že skutočnosť, či informačný systém JOSEPHINE spĺňa definíciu špecializovaného portálu v zmysle zákona o e-Governmente bola irelevantná, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, ustanovenia pre elektronické doručovanie v zmysle zákona o e-Governmente sa na doručenie námietok kontrolovanému nevzťahujú. 80. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že ak by doručil námietky v elektronickej forme prostredníctvom ÚPVS a kontrolovaný by obdržal len ich neoriginálne znenie (scan), nastal by rozpor medzi spisovým materiálom vedeným žalovaným a kontrolovaným, čo podľa žalobcu by bolo v rozpore so základnými zásadami správneho konania viesť spisový materiál v totožnej podobe, poukázal žalovaný na ustanovenie § 185 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 151, § 154, § 156 ods. 6, § 158 ods. 2 prvej vety, § 182 a o proteste prokurátora. Zároveň doplnil, že ustanovenie § 170 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní legalizuje aj tú skutočnosť, keď sú námietky doručené v inej podobe kontrolovanému a žalovanému. V tejto súvislosti neobstojí ani argument žalobcu o tom, že splnomocnenie právneho zástupcu žalobcu mohlo byť doručené výlučne prostredníctvom funkcionality ÚPVS. 81. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok žalobcu podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, vychádzalo zo správneho vyhodnotenia skutkového stavu, keďže žalobca nedoručil námietky kontrolovanému v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizovalo, napriek skutočnosti, že tento informačný systém doručenie námietok umožňoval, ale doručil námietky kontrolovanému v rozpore s ustanovením § 170 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní prostredníctvom ÚPVS. 82. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný zastavil predmetné konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok z dôvodu nesplnenia podmienky podľa § 170 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, pričom však podľa žalobcu nesplnenie podmienky uvedenej v predmetnom ustanovení nepredstavovalo dôvod na zastavenie konania podľa § 174 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca mal za to, že zákon o verejnom obstarávaní neumožňuje žalovanému zastaviť konanie v prípade nedodržania ustanovenia § 170 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, týkajúceho sa formy doručovania. 83. Podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní úrad zastaví rozhodnutím konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ak námietky boli doručené po lehote podľa §170 ods. 4, alebo ak námietky neboli doručené v podobe podľa § 170 ods. 4. 84. Žalovaný uviedol, že z dikcie zákona o verejnom obstarávaní (§ 170 ods. 8) vyplýva, že námietky sa kontrolovanému doručujú v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, ak tento informačný systém doručenie námietok úradu umožňuje alebo v listinnej podobe, v prípade ak informačný systém prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje takéto doručenie neumožňuje alebo verejné obstarávanie sa nerealizuje funkcionalitou informačného systému. Vzhľadom na to, že informačný systém JOSEPHINE, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizovalo, disponoval funkcionalitou na doručenie námietok, bol žalobca povinný doručiť námietky kontrolovanému v elektronickej podobe prostredníctvom tohto systému. Žalovaný mal za to, že argument žalobcu, že zákon o verejnom obstarávaní neumožňoval zastaviť konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok pre nedodržanie formy doručenia námietok, neobstojí a to s poukazom na ustanovenie § 174 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Predmetné ustanovenie definuje dve situácie, ktorých naplnenie predstavuje dôvod na zastavenie konania, a to nedodržanie lehoty, v ktorej bol navrhovateľ (žalobca) povinný doručiť námietku, alebo nedodržanie podoby doručenia námietky v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. 85. Napriek skutočnosti, že ustanovenie § 174 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní priamo neobsahuje odkaz na ustanovenie § 170 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, z logického výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé, že doručenie námietok v podobe, ktorá je v rozpore s ustanovením § 170 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, má za následok zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok. 86. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že jedine ustanovenie § 170 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní upravuje podobu doručenia námietok žalovanému a kontrolovanému. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nedoručil námietky kontrolovanému podľa § 170 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, bola naplnená skutková podstata pre zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. 87. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o prílišnom formalizme pri posudzovaní doručenia námietok kontrolovanému žalovaný opätovne poukázal na ustanovenie § 170 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní. Z predmetného ustanovenia je zrejmý záujem pre dodržanie formy doručenia námietok kontrolovanému ako aj žalovanému, keď rozlišuje podobu doručenia samostatne pre kontrolovaného a samostatne pre žalovaného, a zároveň nedodržanie podoby doručenia námietok kontrolovanému a/ alebo žalovanému zakladá dôvod na zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok. 88. Žalobca ďalej namietal nesprávny záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí, keď tento konštatoval, že žalobca nedoručil námietky kontrolovanému v súlade s relevantnými ustanoveniami, a teda považoval námietky za nedoručené, pričom však námietky boli kontrolovanému doručené prostredníctvom ÚPVS, čo považoval žalobca za jediný správny spôsob. V kontexte uvedeného žalovaný opätovne zdôraznil ustanovenie § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente, ktorý vylučuje elektronické doručenie námietok kontrolovanému prostredníctvom ÚPVS. Žalovaný mal za to, že ak by zákonodarca uvažoval o možnosti doručiť námietky v elektronickej podobe v zmysle zákona o e- Governmente kontrolovanému, pristúpil by k rovnakej úprave ako pri doručení námietok žalovanému podľa § 170 ods. 8 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, v ktorom je explicitne uvedený odkaz na zákon o e- Governmente. Žalovaný pre doplnenie uviedol, že v rámci procesu verejného obstarávania na strane kontrolovaného, nie vždy vystupujú orgány verejnej moci, ale aj osoby, ktoré nie sú povinné postupovať podľa ustanovení v zmysle zákona o e-Governmente. 89. Žalovaný nepovažoval za rozhodujúcu tú skutočnosť, že kontrolovaný sa s obsahom námietok oboznámil, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca tým, že nedoručil námietky kontrolovanému v podobe podľa § 170 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní postupoval v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, keď nedodržal obligatórnu podobu doručovania námietok kontrolovanému a žalovaný v zmysle zachovania princípu právnej istoty obstarávaní bol povinný predmetné konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného zastaviť. 90. Podľa žalobcu, v napadnutom rozhodnutí žalovaný vychádzal zo skutočnosti, ktorá bola v rozpore s administratívnym spisom, nakoľko v ňom žalovaný uviedol, že vyzval žalobcu na preukázanie doručenia námietok kontrolovanému v súlade s 170 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca mal však za to, že táto skutočnosť nebola pravdivá, nakoľko žalovaný vo výzve na preukázanie doručenia námietok kontrolovanému požiadal žalobcu, aby doručil informácie o tom v akej podobe a v akej lehote boli námietky kontrolovanému doručené, teda nie explicitne o doručenie podľa § 170 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. 91. Žalovaný k vyššie uvedenému poukázal, že v liste č. 5709-6000/2020 „Výzva na preukázanie doručenia námietok kontrolovanému“ z 24.03.2020 (ďalej len „výzva na preukázanie doručenia námietok“), ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 27.03.2020 okrem iného uviedol ustanovenie § 170 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní spolu krátkym skutkovým stavom, z ktorého vyplývalo, že preskúmaním dokumentácie k verejnej súťaži prihlásením sa do elektronického systému JOSEPHINE, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizovalo, nemal žalovaný za preukázané, že námietky boli kontrolovanému doručené v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému JOSEPHINE podľa § 170 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Zároveň žalovaný predmetným listom vyzval žalobcu, aby do troch pracovných dní odo dňa doručenia tohto listu doručil žalovanému informácie o tom, v akej podobe a v akej lehote boli námietky kontrolovanému doručené spolu s dôkazmi preukazujúcimi dátum a podobu doručenia námietok kontrolovanému. 92. Žalovaný mal za to, že z výzvy na preukázanie doručenia námietok bolo jednoznačne zrejmé, akých informácií sa žalovaný dopytoval, keď v predmetnej výzve konkretizoval ustanovenie § 170 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní a vyzval žalobcu na doručenie informácií o tom, v akej podobe boli námietky kontrolovanému doručené. Žalovaný tak konštatovanie uvedené v bode 10. napadnutého rozhodnutia o tom, že vyzval navrhovateľa (žalobcu) na preukázanie doručenia námietok kontrolovanému v súlade s 170 ods. 8 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, t. j. v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizovalo považoval, za pravdivé a súladné so skutkovým stavom, na základe ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Vyjadrenie Ministerstva financií SR. 93. K žalobe sa vyjadril písomným podaním zo dňa 16.07.2020 účastník konania a navrhol ju zamietnuť. Vyjadril nesúhlas s názorom žalobcu o tom, že mu ako kontrolovanému doručil v posudzovanom verejnom obstarávaní námietky v lehote podľa § 170 ods. 4 ZVO a riadne. Mal za to, že z ust. § 170 ods. 8 písm. a) ZVO nesporne a jednoznačne vyplýva, že kontrolovanému sa námietky doručujú v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizovalo (t. j. systém JOSEPHINE), za predpokladu, že tento informačný systém doručenie námietok umožňoval, resp. v listinnej podobe ak informačný systém doručenie námietok neumožňuje, alebo ak sa verejné obstarávania, ktorého sa námietky týkali nerealizovalo funkcionalitou informačného systému. V danom prípade sa posudzované verejné obstarávanie realizovalo funkcionalitou informačného systému a systém JOSEPHINE umožňoval žalobcovi doručovanie námietok kontrolovanému. Tiež poukázal na Súťažné podklady časť IV: Informácie o postupe vo verejnom obstarávaní - Dorozumievanie a vysvetľovanie bod 20.2, podľa ktorého: „Komunikácia prostredníctvom systému JOSEPHINE sa vzťahuje na akúkoľvek komunikáciu a podania medzi verejným obstarávateľom a záujemcami, resp. uchádzačmi...“ a bod 20.8, podľa ktorého: „Podania a dokumenty súvisiace s uplatnením revíznych postupov sú medzi verejným obstarávateľom a záujemcami, resp. uchádzačmi doručované elektronicky prostredníctvom komunikačného rozhrania JOSEPHINE...“, t. j. verejný obstarávateľ/kontrolovaný deklaroval záväzný spôsob komunikácie vyplývajúci zo ZVO priamo v Súťažných podkladoch. Potom mal za nesporné, že bolo povinnosťou žalobcu podať námietky kontrolovanému výlučne prostredníctvom systému JOSEPHINE a opačný názor žalobcu (doručovanie námietok prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy) by bol obchádzaním ustanovením ZVO. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 94. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti všetkých procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky odôvodňujú jeho zrušenie. 95. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 96. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 97. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 98. Podľa § 170 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z., námietky musia byť doručené úradu a kontrolovanému najneskôr do 10 dní odo dňa a) doručenia písomného oznámenia o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu alebo písomného oznámenia o zamietnutí žiadosti o nápravu, ak kontrolovaný splnil povinnosť podľa § 165 ods. 3 alebo ods. 4, b) uplynutia lehoty na doručenie písomného oznámenia o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu alebo písomného oznámenia o zamietnutí žiadosti o nápravu, ak kontrolovaný nesplnil povinnosť podľa § 165 ods. 3 alebo ods. 4, c) prevzatia oznámenia o výsledku výberu záujemcov, ak námietky smerujú proti výberu podľa odseku 3 písm. c), d) prevzatia oznámenia o vylúčení, ak námietky smerujú proti vylúčeniu, e) prevzatia oznámenia o nezaradení do dynamického nákupného systému alebo kvalifikačného systému, ak námietky smerujú proti nezaradeniu do dynamického nákupného systému alebo kvalifikačného systému, f) prevzatia oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov, ak námietky smerujú proti vyhodnoteniu ponúk alebo návrhov, g) vykonania úkonu kontrolovaného, ak námietky smerujú proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v odseku 3 písm. a) až f); to neplatí, ak ide o námietky podané orgánom štátnej správy podľa odseku 1 písm. e). 99. Podľa § 170 ods. 8 zákona č. 343/2015 Z. z., námietky sa doručujú a) kontrolovanému 1. v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, ak tento informačný systém doručenie námietok umožňuje, 2. v listinnej podobe, ak informačný systém podľa bodu 1 doručenie námietok neumožňuje alebo ak sa verejné obstarávanie, ktorého sa námietky týkajú, nerealizuje funkcionalitou informačného systému, a b) úradu v listinnej podobe, v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu alebo v elektronickej podobe funkcionalitou informačného systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, ak tento informačný systém doručenie námietok úradu umožňuje. 100. Podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z., úrad zastaví rozhodnutím konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ak námietky boli doručené po lehote podľa § 170 ods. 4, alebo ak námietky neboli doručené v podobe podľa § 170 ods. 4. 101. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z., ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1. Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné. Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa § 5 ods. 8. 102. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z., elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté. 103. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného v zmysle žalobných námietok. 104. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. 105. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 106. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa zúčastnil verejného obstarávania vyhláseného účastníkom konania (verejný obstarávateľ), z ktorého bol na základe rozhodnutia účastníka konania vylúčený. Proti tomuto rozhodnutiu o vylúčení podal žalobca námietky, ktoré boli v zákonnej lehote doručené a to tak žalovanému ako aj účastníkovi konania obom formou UPVS. 107. Podľa správneho súdu námietka žalobcu o tom, že v danom prípade sa malo pri doručení námietok žalobcu proti jeho vylúčeniu z verejného obstarávania postupovať podľa zákona o e-Govermente (§ 25 ods. 1), ktorý je v pozícii zákona lex specialis voči úprave o doručovaní námietok podľa ZVO neobstojí, nakoľko ZVO ako osobitný zákon predpokladá špecifickú formu doručovania námietok pri verejnom obstarávaní, a to v zmysle ust. § 170 ods. 8. Zároveň je treba uviesť, že v danom prípade použitie úpravy pri doručovaní podľa ustanovení ZVO má vždy prednosť pred použitím postupu podľa zákona o e-Govermente, čo jednoznačne vyplýva z ust. § 29 ods. 1 zákona o e-Govermente. Preto mal v danej veci žalobca pri doručovaní námietok žalovanému ako aj účastníkovi konania (verejný obstarávateľ - kontrolovaný) postupovať a svoje námietky kontrolovanému doručiť výlučne prostredníctvom komunikačného systému JOSEPHINE a nie prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy, tak ako to učinil. Podľa správneho súdu je možné elektronický komunikačný systém Josephine pokladať za špecializovaný informačný systém slúžiaci aj na elektronickú úradnú komunikáciu a nielen na predkladanie ponúk vo vyhlásenom verejnom obstarávaní, čo vyplýva aj zo súťažných podkladoch vydaných k predmetnému verejnému obstarávaniu. V prípade, ak systém Josephine neumožňoval riadne doručenie originálnej podoby plnomocenstva právneho zástupcu žalobcu žalovanému, tak žalobca mohol iba tento doklad (plnú moc) doručiť žalovanému prostredníctvom UPVS, čím by zároveň bola aj zachovaná povinnosť vedenia spisového materiálu žalovaným a kontrolovaným verejným obstarávateľom v totožnej podobe. Vysporiadanie sa s touto námietkou, ktorú vzniesol žalobca už vo svojom vyjadrení zo dňa 01.04.2020, resp. z 09.04.2020 v rámci administratívneho konania bolo podľa správneho súdu v napadnutom rozhodnutí zrealizované v dostatočnom rozsahu a obsahu a bol logicky vysvetlený postoj žalovaného a z tohto dôvodu nie je možné napadnuté rozhodnutie považovať za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 108. K námietke neexistencie dôvodu na zastavenie konania tak, ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí správny súd uvádza, že ZVO v ust. § 174 ods. 1, podľa ktorého postupoval a konanie o námietkach zastavil žalovaný, nespája zastavenie konania s nedodržaním formy doručenia námietok kontrolovanému podľa § 170 ods. 8 ZVO, ale odkazuje na § 170 ods. 4 ZVO, ktorý však takúto situáciu nerieši (rieši podmienku dodržania lehoty, v ktorej musia byť námietky kontrolovanému doručené). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v danom ustanovení (§ 174 ods. 1) ide o zrejmú nesprávnosť pri odkaze na § 170 ods. 4 a namiesto tohto ustanovenia malo byť správne uvedené § 170 ods. 8 ZVO, ktoré ako jediné ustanovenie v ZVO obsahuje úpravu formy doručovania námietok kontrolovanému a ktoré pochybenie v danom prípade žalovaný vyhodnotil ako dôvod na zastavenie konania o námietkach. Zároveň je však namieste sa pozastaviť aj nad tým, že táto chyba doposiaľ nebola odstránená a vládny návrh novely ZVO, ktorý to mal napraviť stále nie je prijatý a teda platný a účinný. Správny súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že napriek tejto výhrade, je treba dať za pravdu žalovanému, že pri ust. § 174 ods. 1 písm. b) ZVO ide o zrejmú nesprávnosť a zákonodarca celkom zrejme chcel podmieniť zastavenie konania o námietkach, aj v prípade nedodržania formy podania námietok, či už kontrolovanému alebo UVO. 109. Žalobcom vznesenú námietku porušenie zásady prílišného formalizmu pri posudzovaní doručovania námietok správny súd vyhodnotil za dôvodnú. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na základný cieľ ZVO, ktorým je zefektívniť nakladanie s finančnými prostriedkami pri obstarávaní tovarov a služieb (v danom prípade štátu - Ministerstvo financií SR) a za tým účelom zabezpečiť rovnocenné a nediskriminujúce podmienky súťaže pre všetkých zúčastnených uchádzačov. Zároveň účelom konania o námietkach pri verejnom obstarávaní je reálne zabezpečenie účinného preskúmania úkonov verejného obstarávateľa v prebiehajúcom obstarávaní a podmienok, za ktorých došlo k vylúčeniu uchádzača (žalobcu) z verejného obstarávania. 110. V posudzovanej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného právne odôvodnené skutočnosťou, že žalobca doručil kontrolovanému (účastník konania) námietky proti vylúčeniu z verejného obstarávania v elektronickej podobe prostredníctvom UPVS, čo ZVO neumožňuje a preto keďže námietky neboli doručené kontrolovanému v podobe podľa § 170 ods. 8 písm. a) ZVO, neboli pre začatie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe takto podaných námietok splnené predpoklady, čím pre žalovaného nastala neodstrániteľná prekážka brániaca mu v tejto veci konať a preto konanie zastavil. Pri takomto posúdení veci je potrebné si zodpovedať otázku, či takýto postup žalovaného je v súlade s účelom ZVO. 111. V danom prípade je treba vychádzať, že v konaní o námietkach, prvoradým účelom bezpochyby je to, aby v prípade, ak účastník verejného obstarávania podá námietky proti svojmu vylúčeniu z verejného obstarávania, sa tieto námietky v zákonnej lehote dostali do dispozičnej sféry dotknutým subjektom (kontrolovaný a UVO) a aby sa potom kontrolovaný mal možnosť k nim riadne vyjadriť. Preto je treba vychádzať v prvom rade zo zistenia, či námietky boli podané (doručené) v zákonnej lehote všetkým dotknutým subjektom (UVO, kontrolovaný). V posudzovanom verejnom obstarávaní žalobca podal námietky proti svojmu vylúčeniu a tieto boli v zákonnej lehote stanovenej § 170 ods. 4 písm. d) ZVO aj doručené kontrolovanému, ktorý sa s nimi oboznámil a zaslal žalovanému svoje stanovisko k nim. Celé konanie upravené ZVO je prísne formalistické a s nedodržaním viacerých kogentných procesných ustanovení upravujúcich postup v konaní je ako následok spojené zastavenie konania. Prílišný formalizmus však v danej veci nie je namieste, nakoľko sa ním zjavne potláča základný účel konania o námietkach, kedy napriek tomu, že tieto boli v zákonnej lehote doručené kontrolovanému, žalovaný namiesto ich meritórneho prejednania, konanie o nich zastavil, dôvodiac nedodržaním formy ich doručenia. Postup, ktorý v danej veci zvolil žalovaný celkom zjavne odporuje účelu ZVO a žalovaný namiesto gramatického výkladu zákona mal zvoliť výklad, ktorý by vychádzal z účelu zákona. Teleologickým výkladom je možné dospieť k záveru, že základný účel - doručenie námietok kontrolovanému v zákonnej lehote bol postupom žalobcu v administratívnom konaní naplnený. Prísna viazanosť doslovným znením príslušného ustanovenia ZVO nie je v tomto prípade namieste a žalovaný mal zvoliť výklad, ktorý by zabezpečil účinnú realizáciu práva žalobcu na prejednanie veci. Postup zvolený žalovaným viedol k zjavnej nespravodlivosti, keď napriek splneniu podstatnej podmienky - doručenia námietok v stanovenej zákonnej lehote kontrolovanému, tieto námietky meritórne neprejednal, hoci mu v tom nič nebránilo. Potom je treba prijať záver, že žalovaným zvolený postup bol nedôvodne formalistický a viedol k nespravodlivému záveru o zastavení konania. 112. Námietku nevyzvania žalobcu žalovaným v administratívnom konaní na preukázanie doručenia námietok v súlade s § 170 ods. 8 písm. a) ZVO správny súd nepovažuje za dôvodnú, nakoľko z Výzvy žalovaného zo dňa 24.03.2020 na preukázanie doručenia námietok kontrolovanému je možné jednoznačne vyvodiť akú informáciu žalovaný požadoval. Žalovaný sa v tejto výzve žalobcu (jeho právneho zástupcu) dopytoval s odkazom (citovaním) na ust. § 170 ods. 8 písm. a) ZVO na skutočnosť (preukázanie), či žalobcom podané vo veci námietky boli kontrolovanému (účastník konania) doručené v podobe v súlade s § 170 ods. 8 písm. a) ZVO. Predmetnú výzvu tak ako bola formulovaná je treba pokladať ako riadny dopyt preukázania doručenia námietok kontrolovanému v súlade s § 170 ods. 8 písm. a) ZVO a túto námietku správny súd vyhodnotil ako účelovú. 113. Za situácie, keď nejednoznačnosť vecou dotknutého ustanovenia právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre všeobecné súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy. Navyše oprávnenie všeobecných súdov namietať nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou (viď čl. 144 ods. 2 ústavy) prehlbuje ich užšiu viazanosť k ústavne súladnému výkladu každého zákona týkajúceho sa ich rozhodovacej činnosti. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (m.m. sp. zn. II. ÚS 50/01). V súvislosti s uvedeným ďalej Najvyšší súd pociťuje nutnosť zdôrazniť, že Ústavný súd Slovenskej republiky už vo veci sp. zn. PL. ÚS 18/98 uviedol, že „v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne konformným spôsobom, môže to mať dopad na niektoré zo základných práva slobôd. Podľa právneho názoru ústavného súdu preto ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 50/01)“ (porovnaj - právnu vetu rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/11/2015 zo dňa 05.04.2016). 114. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci opätovne konať a rozhodnúť v naznačenom smere. 115. O práve žalobcu na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na jeho úspech v konaní bol mu tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Ohľadom práva na náhradu trov konania účastníka konania správny súd rozhodol v súlade s § 169 SSP a právo na náhradu trov konania mu nepriznal. 116. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 v spojení s § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).