Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/43/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200527 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1021200527.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: U. R. F., narodený dňa XX.XX.XXXX, štátny príslušník F. arabskej republiky, bez cestovného alebo iného dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 307 988 41, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnkova 8, Nové Zámky, o prepustenie žalobcu zaistenia, takto r o z h o d o l : I. Súd nariaďuje žalovanému, aby žalobcu: U. R. F., narodeného dňa XX.XX.XXXX, štátny príslušník F. arabskej republiky, bez cestovného alebo iného dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, u ktorého bola lehota zaistenia predĺžená rozhodnutím žalovaného PPZ-HCP-BA12-8-051/2021-AV zo dňa 4.3.2021, okamžite prepustil zo zaistenia. II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 16.04.2021 prostredníctvom žalovaného, sa žalobca domáhal v nadväznosti na rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-8-051/2021-AV zo dňa 4.3.2021 (ďalej Rozhodnutie) o predĺžení jeho zaistenia svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že vyššie označené rozhodnutie je nezákonné z dôvodu prekročenia maximálnej doby zaistenia. Žalobca ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie Rozhodnutia, najmä vo vzťahu k odôvodneniu dĺžky doby zaistenia. Dĺžka doby zaistenia podľa žalobcu nie je náležite odôvodnená konkrétnymi dôvodmi a úkonmi, ktoré je potrebné v prípade žalobcu v rámci stanovenej doby zaistenia vykonať za účelom jeho administratívneho vyhostenia, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným a zasahujúcim do základných ľudských práv žalobcu, najmä do práva na slobodu pohybu. Žalobca poukázal aj na to, že k zaisteniu možno prikročiť až vtedy, pokiaľ nemôžu byť uplatnené iné dostatočne účinné, ale miernejšie opatrenia. Právne zdôvodnenie žaloby vychádzalo najmä z rozhodnutia NS SR sp. zn. 10 Sza/4/2015. 3. Podaním z neuvedeného dňa, ktoré bolo doručené súdu spolu s administratívnym spisom a správnou žalobou, sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe tak, že túto navrhoval zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Vo vyjadrení žalovaný v prevažnej časti zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom argumenty jeho vyjadrenia vychádzali z napadnutého rozhodnutia ako aj zo sumarizácie úkonov podľa administratívneho spisu. K tomu žalovaný doplnil, že stanovená doba zaistenia je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, v ktorom je implementovaná Smernica EP a R č. 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území. Žalovaný uviedol, že stanovil dobu zaistenia žalobcu po dôkladnom vyhodnotení osoby žalobcu, vychádzal zo skutočností známych z jeho úradnej činnosti s tým, že dobu zaistenia nie je možné vopred určiť, pretože táto závisí od viacerých nepredpokladaných faktorov. 4. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 4.9.2020 hliadka OO PZ Šahy zadržala žalobcu, ktorý bol následne predvedený pred žalovaného. Bola vykonaná lustrácia žalobcu v informačných systémoch polície s negatívnym výsledkom. Po podaní zákonných poučení za prítomnosti tlmočníka bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci spísania ktorej bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho zaistenia. V tejto zápisnici žalobca o. i. uviedol trasu jeho postupu z domovského štátu do Schengenského priestoru, to že nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, že nechce v SR požiadať o azyl, nemá rodinných príslušníkov na území SR, nehrozí mu riziko prenasledovania v domovskej krajine; žalobca mal pri sebe prostriedky vo výške 430 dinárov a cca 270,- €. 5. Následne rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-30-008/2020-AV zo dňa 04.09.2020 žalovaný rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-30-012/2020-AV zo dňa 04.09.2020 žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu do 04.12.2020 podľa § 88 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. 6. Listom zo dňa 2.10.2020 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov požiadal žalovaného o stanovisko vo veci možnosti vystavenia cudzineckého pasu pre žalobcu. 7. Voči rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA12-30-012/2020-AV zo dňa 04.09.2020 podal žalobca na tunajší súd správnu žalobu, ktorá bola rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 8Sa/94/2020-24 zo dňa 21.10.2020 odmietnutá ako oneskorená. 8. Listom zo dňa 22.10.2020 sa Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov obrátil na žalovaného a oznámil mu informácie o priebehu vybavovania cestovného dokladu pre žalobcu na účely realizácie rozhodnutia o administratívnom vyhostení, vrátane toho, že žalobca s príslušnými orgánmi nespolupracuje a nemá záujem o návrat do domovskej krajiny. 9. V liste zo dňa 4.09.2020 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov (ÚPZC) Medveďov uviedol dĺžku návratovej procedúry štátnych príslušníkov Sýrskej arabskej republiky podľa dovtedajšej úradnej praxe v dĺžke troch mesiacov pre prípad osôb disponujúcich cestovným dokladom a v dĺžke minimálne piatich mesiacov pre prípad osoby nedisponujúcej cestovným dokladom, ktorá je ochotná s pracovníkmi ÚPZC Medveďov spolupracovať. 10. Rozhodnutím Číslo PPZ-HCP-BA 12-30-031/2020-AV zo dňa 1.12.2020 žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 1.2.2021, podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalovanému bola dňa 11.10. doručená žiadosť ÚPZC Medveďov o predĺženie zaistenia, z ktorej vyplýva, že Zastupiteľský úrad i napriek snahe ÚPZC Medveďov nevystavil žalobcovi náhradný cestovný doklad, žalobca nespolupracuje a odmieta vyplniť potrebný dotazník. Žalovaný ďalej uviedol, že z písomnej informácie č. PPZ-HCP-BA12-30-030/2020-AV (predchádzajúci odsek tohto rozhodnutia) vyplýva, že predpokladaná doba na realizáciu administratívneho vyhostenia je v danom prípade až 5 mesiacov, pričom dobu zaistenia je potrebné predĺžiť z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia náhradného cestovného dokladu, potrebného na realizáciu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Žalovaný zároveň dospel k záveru, že v prípade žalobcu nie je možné realizovať alternatívny spôsob zaistenia podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) o pobyte cudzincov. 11. Rozhodnutie žalovaného podľa predchádzajúceho odseku napadol žalobca správnou žalobou, o ktorej tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. 4Sa/2/2021-20 zo dňa 20.1.2021 tak, že správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 12. Dňa 27.01.2021 bola žalovanému doručená žiadosť Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o predĺženie zaistenia žalobcu z dôvodu, že oslovený Zastupiteľský úrad i napriek snahe Útvaru policajného zaistenia cudzincov Medveďov nevystavil žalobcovi náhradný cestovný doklad. V predmetnej informácii je ďalej uvedené, že pravá totožnosť žalobcu je potvrdená a taktiež, že k osobe žalobcu sú kriminálne záznamy pre rôznu trestnú činnosť (lúpežné prepadnutie). 13. Dňa 01.02.2021 žalovaný vydal rozhodnutie o predĺžení zaistenia Číslo PPZ-HCP-BA12-8-044/2021 -AV, v ktorom bola stanovená dĺžka zaistenia žalobcu na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 04.03.2021. 14. Dňa 01.03.2021 bola žalovanému doručená informácia, v ktorej pracovníci Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov uviedli, že po splnení určitých podmienok sú príslušné autority Zastupiteľského úradu Sýrskej arabskej republiky, ako domovskej krajiny žalobcu, ochotné žalobcovi vystaviť náhradný cestovný doklad. 15. Rozhodnutím Číslo PPZ-HCP-BA12-8-051/2021-AV zo dňa 4.3.2021 žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a podľa rovnakého zákonného ustanovenia stanovil dĺžku doby zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 04.03.2022 Skutkové a právne závery správneho súdu 16. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 17. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, ak 1. existuje riziko jeho úteku, alebo 2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho vyhostenia, b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku, alebo d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. 18. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. 19. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. 20. Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. 21. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 22. Podľa § 230 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci a) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, b) uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa osobitného predpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia), c) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému, d) určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné. 23. Podľa § 230 ods. 2 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy veci a) nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia, b) nariadi žalovanému po vykonanom dokazovaní bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia a rozhodne o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia žalobcovi podľa osobitného predpisu. 24. Podľa § 230 ods. 3 SSP, vo výroku rozsudku správny súd uvedie meno a priezvisko žalobcu, číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti, číslo a deň vydania rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia a druh a podmienky miernejšieho donucovacieho opatrenia, ak rozhodol o jeho uložení. 25. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu, zisteného žalovaným, ktorý je zosumarizovaný vyššie. 26. Zásadnou námietkou žalobcu vo Rozhodnutiu, ktoré vydal žalovaný, bolo to, žalovaný vydanými rozhodnutiami prekročil maximálnu dobu zaistenia. 27. Zákon o pobyte cudzincov vo vzťahu k dobe zaistenia stanovuje maximálnu lehotu zaistenia, ktorá je 6 mesiacov a maximálnu/celkovú dobu predĺženia zaistenia, ktorá je 12 mesiacov. Napriek tomu, že doba zaistenia spolu s predĺženou dobou môžu dosahovať 18 mesiacov, žalovaný Rozhodnutím porušil ustanovenie § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, keď pri stanovovaní doby predĺženia nezohľadnil skoršiu dobu predĺženia zaistenia. V prípade žalobcu začala predĺžená doba zaistenia plynúť od 1.12.2020 (na základe rozhodnutia Číslo PPZ-HCP-BA 12-30-031/2020-AV zo dňa 1.12.2020), preto bolo možné zaistenie žalobcu predĺžiť najviac do 30.11.2021. Keďže žalovaný rozhodol o predĺžení doby zaistenia žalobcu až do 3.3.2022, jeho Rozhodnutie je nezákonné z dôvodu prekročenia celkovej doby predĺženia lehoty zaistenia (o približne 3 mesiace). 28. Pretože rozhodnutie žalovaného o predĺžení lehoty zaistenia žalobcu je nezákonné, súd vyhodnotil správnu žalobu podľa § 230 ods. 2 písm. a) SSP ako dôvodnú v plnom rozsahu - zaistenie žalobcu totiž nemožno realizovať na podklade nezákonného rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia. 29. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.2 písm. d) SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).