Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/47/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211221346 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1211221346.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: B. G., A. Z.: H. X, W.- XXXX S., X., registračné číslo: 140 013, právne zastúpený: JUDr. Margita Surá, advokát, Podzáhradná 43, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: O.. A. I., E.. XX.XX.XXXX, D. XXXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s. r. o., Ružinovská 40, 821 03 Bratislava, IČO: 36 863 319, o zaplatenie 6.864,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/262/2011-460 zo dňa 04.02.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/262/2011-460 zo dňa 04.02.2020 p o t v r d z u j e . Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.08.2011 domáhal voči žalovanému (pôvodne označený ako O.. A. I., advokát, IČO: 36 863 319, so sídlom Rosná ul. č. 6, Bratislava) zaplatenia sumy 6.864,80 Eur s príslušenstvom a súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 06.12.2011 žalobca navrhol vstup v súčasnosti označeného žalovaného do konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 31.10.2007 písomne splnomocnil žalovaného najmä na podpísanie a podanie návrhu na začatie konania, vrátane zastupovania v súdnom konaní, pričom žalovaného výslovne poveril, aby jeho pohľadávku voči spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o., vo výške 7.624,80 Eur uplatnil, resp. vymáhal v slovenských korunách z dôvodu, že ceny za tovar dodávaný žalobcom spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o. boli vždy dohodnuté v slovenských korunách a až následne prepočítané a vyfakturované v mene euro. Žalovaný však napriek jasným inštrukciám žalobcu, podal návrh na vydanie platobného rozkazu v mene euro vo výške 7.624,80 Eur, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške 1.624,80 Eur, ktorá je daná rozdielom kurzových hodnôt Slovenskej koruny a eura k dátumu vystavenia jednotlivých faktúr žalobcom. Žalobca ďalej poveril žalovaného aj na uplatnenie nároku na uhradenie úrokov z omeškania, ktorý mu vznikol voči spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o. za faktúry uhradené po lehote splatnosti do ich zaplatenia. Žalovaný však tento nárok žalobcu na súde neuplatnil vôbec a navyše časť nároku na uhradenie úrokov z omeškania nechal premlčať. Na základe uvedeného žalovaný spôsobil žalobcovi škodu vo výške 2.715,38 Eur. Ďalšiu škodu mal žalovaný žalobcovi spôsobiť tým, že nesprávne uplatnil nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vzťahujúcim sa k faktúram, ktoré spoločnosť LAMARC, spol. s.r.o. neuhradila vôbec a boli predmetom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Súhrn jednotlivých fakturovaných súm žalovaný vyčíslil a uplatnil ako žalovanú istinu vo výške 7.624 Eur, pričom namiesto toho, aby úroky z omeškania uplatnil pri každej jednej z týchto faktúr zvlášť podľa 1. dňa omeškania, uplatnil úroky z omeškania spoločne z celej žalovanej sumy, a to až odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej neuhradenej faktúry, teda odo dňa 16.07.2007, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške 688,46 Eur. Žalobca si ďalej voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.836,16 Eur tým, že v rámci Dohody o urovnaní, ktorú podpísal v mene žalobcu dňa 03.04.2009 so spoločnosťou LAMARC, spol. s.r.o., vyčíslil výšku sumy úrokov z omeškania nesprávne v sume 63,04 Eur oproti správnej výške úrokov z omeškania v sume 1.899,20 Eur, vyplývajúcej z platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 33Rob/1649/2008. Navyše tým, že žalovaný neinformoval žalobcu o uzatvorení tejto dohody, žalobca nemal možnosť túto sumu namietnuť. Žalobca mal za to, že žalovaný ako advokát značne a závažne pochybil pri výkone svojho povolania v rámci právneho zastúpenia žalobcu, čím mu ako svojmu klientovi spôsobil škodu vo výške uplatneného nároku. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu v žalobe. Nesúhlasil s tým, že by došlo k porušeniu povinnosti žalovaného, t.j. nemohlo dôjsť ani k vzniku škody na strane žalobcu v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Uviedol, že postupoval v súlade s udeleným splnomocnením. Žalovaný vzniesol námietku premlčania v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko mal za to, že žalobca o Dohode o urovnaní vedel od jej uzatvorenia, t.j. odo dňa 03.04.2009. Podotkol, že žalobca sa o uplatnenom nároku voči spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o. ako aj o uzatvorenej dohode dozvedel v čase, kedy mohol uplatniť voči spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o. akékoľvek nároky vyplývajúce z ich obchodnej spolupráce, ktoré považoval za neuplatnené zo strany žalovaného a to kurzový rozdiel, či úroky z omeškania. Navrhol žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ustanovení § 415, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, 3, § 489, § 724, § 725, § 106 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 18 ods. 1, 2, § 26 ods. 1, 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, § 1 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“)§ 155 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, čl. 8, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP). Súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom (klient) a žalovaným (advokát klienta) subsidiárne podľa § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve. Ustálil, že v danom prípade ide o občianskoprávnu zodpovednosť. Poukázal na to, že vo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej doby platí, že premlčacia lehota nezačína plynúť dňom porušenia povinnosti, ale vtedy, ako vyslovil Krajský súd v Brne v rozsudku pod sp. zn. 35/33Cm233/2004 (uvedené aj v NSRČS č. 2562 Úradná Sbírka), keď klient mohol po prvý raz s istotou vyčísliť škodu, ktorú mu advokát spôsobil. Dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V konaní nebolo sporné, že strany sporu uzatvorili dňa 31.10.2007 Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a totožného dňa žalobca splnomocnil žalovaného na zastupovanie žalobcu vo všetkých právnych veciach, najmä na zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch súvisiacich so zastupovaním žalobcu v konaní o vymáhanie peňažných pohľadávok spolu s ich príslušenstvom titulom nezaplatených kúpnych cien za dodaný tovar proti spoločnosti LAMARC spol. s.r.o., vrátane zastupovania žalobcu v súdnom a exekučnom konaní. Medzi stranami nebolo ďalej sporné ani to, že žalovaný podal na súd návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 7.624,80 Eur s príslušenstvom, ktorému súd vyhovel tým, že dňa 03.02.2009 vydal platobný rozkaz sp. zn. 33Rob/1649/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.02.2009, nakoľko žalovaný dlžník odpor nepodal. Spornou v konaní nebola ani tá skutočnosť, že žalovaný uzatvoril s dlžníkom žalobcu (LAMARC spol. s.r.o.) v mene žalobcu dňa 03.04.2009 Dohodu o urovnaní, na základe ktorej dlžník žalobcu zaplatil žalobcovi žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania a trovami konania (v splátkach) v rozsahu urovnaného nároku vyplývajúceho zo sporu vedeného pred súdom pod sp. zn. 33Rob/1649/2008, pričom poslednú splátku sa dlžník zaviazal zaplatiť v lehote do 30.07.2009. Na základe uvedeného nebolo sporné ani to, že dlžník zaplatil žalobcovi žalovanú istinu spolu s príslušenstvom vyčísleným v Dohode o urovnaní. Sporným ostala povinnosť žalovaného (tvrdená žalobcom), že tento mal uplatňovať nárok voči dlžníkovi v slovenských korunách (namiesto v mene euro na ktorú boli faktúry vystavené), čím mal vzniknúť žalobcovi nárok na náhradu škody, tvorený rozdielom kurzových hodnôt, ďalej nárok na náhradu škody vyplývajúci z neuplatnených úrokov z omeškania z faktúr zaplatených dlžníkom po lehote splatnosti (do zaplatenia), nárok na náhradu škody z neuplatnených úrokov z omeškania pri každej jednej faktúre a jej splatnosti zvlášť (nie spoločne z celej žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej z faktúr) pri návrhu na vydanie platobného rozkazu a nárok na náhradu škody z nesprávne vyčíslených úrokov z omeškania vyplývajúcich z Dohody o urovnaní. Žalovaný nárok žalobcu poprel a súčasne vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Žalobca tvrdil, že žalovaný bez predchádzajúcej dohody so žalobcom uzatvoril s dlžníkom žalobcu dňa 03.04.2009 Dohodu o urovnaní, pričom žalobca sa o tejto dohode mal dozvedieť až s veľkým časovým odstupom,, a to od dlžníka spoločnosti LAMARC spol. s.r.o.. Z uvedeného tvrdenia vyplynulo, že žalobca neuviedol, kedy sa dozvedel o dohode (údaj „s veľkým časovým odstupom“ nie je dostatočným identifikátorom času), avšak skutočnosť, že o nej vedel „niekde v čase“ účinne nepoprel. Navyše na pojednávaní dňa 23.03.2016 žalobca uviedol, že o existencii dohody o urovnaní sa tento dozvedel až po jej podpísaní, a to od štatutárnej zástupkyne spoločnosti LAMARC spol. s r.o. pani K., ktorá v tom čase žalobcovi oznámila termín prvej splátky. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca sa musel o Dohode o urovnaní dozvedieť v čase medzi jej podpísaním (03.04.2009) a dňom prvej splátky (10.04.2009), kedy žalobca musel nad všetky pochybnosti vedieť o tom, že mu mala vzniknúť škoda (a v akej výške) a kto za ňu zodpovedá. Skutočnosť, že žalobca vedel o Dohode o urovnaní a jej podmienkach podľa súdu nasvedčuje i e-mail žalovaného zo dňa 06.07.2009, v ktorom tento žalobcovi poradil, aby čo sa týka prijatých platieb od spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o., počkali do konca júla, tak ako sa dohodli. Ak by sa v tomto čase medzi dňom 03.04.2009 a najviac dňom 14.04.2009 (kedy bola skutočne uhradená prvá splátka z Dohody o urovnaní) žalobca nebol dozvedel (čo sa v tomto prípade nepreukázalo) o škode (a jej výške) a o tom kto za ňu zodpovedá, mal a mohol žalobca najneskôr dňom poslednej splátky v zmysle Dohody o urovnaní (30.07.2009) túto vedomosť získať. Uvedené zistenie súdu podporuje i tvrdenie žalobcu zachytené v podaní doručenom súdu dňa 25.06.2014, podľa ktorého „v čase uzatvorenia Dohody o urovnaní aj následne po nej bol žalobcom (žalovaný) vyzvaný na nápravu“ (č.l. 157). A teda žalobca o uzatvorení Dohody o urovnaní vedel, resp. o urovnaní nároku vedel už (podľa jeho vyjadrenia) v čase uzatvorenia dohody, t.j. dňa 03.04.2009, deň, ktorý súd považoval za začiatok plynutia doby uvedenej v ustanovení § 106 ods. 1 OZ, dňom ktorým žalobca mohol po prvý raz s istotou vyčísliť škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil resp. mal spôsobiť, keďže tohto vyzýval na nápravu. Na základe uvedeného súd konštatoval, že lehota na podanie žaloby o náhradu škody žalobcovi uplynula dňom 03.04.2011. Žaloba bola doručená tunajšiemu súdu dňa 30.08.2011 a návrh na pristúpenie žalovaného do konania bol súdu doručený dňa 06.12.2011. Za predpokladu, že by sa žalobca dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá až dňom vypovedania zastúpenia (s čím zásadne na základe zisteného skutkového stavu nemožno súhlasiť), t.j. predo dňom 28.09.2009 (dňa ktorého žalobca e-mailom požiadal žalovaného o odovzdanie kompletnej agendy, nakoľko zo strany žalovaného došlo k vypovedaniu zastúpenia), nič to nemení na skutočnosti, že nárok bol žalobcom voči žalovanému uplatnený až dňa 06.12.2011 (po dobe uvedenej v ustanovení § 106 ods. 1 OZ). Nárok uplatnený žalobou tak súd posúdil ako premlčaný z dôvodu ktorého žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom vecnými nárokmi žalobcu sa preto samostatne nezaoberal. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku premlčania. Žalobcovi nebolo jasné, na základe akej skutočnosti, či iného dôkazu, súd vyhodnotil a mal za nesporné, že dlžník zaplatil k čomu sa zaviazal v predmetnej Dohode o urovnaní, že dlžník plnil riadne a včas na účet žalobcu, a že došlo aj k zaplateniu celej sumy vrátane príslušenstva. Takúto skutočnosť súd ani neskúmal, žalobca vo svojich vyjadreniach nepotvrdil zaplatenie celej sumy, ani sa nevyjadril, že bola zaplatená celá suma. V tejto časti považoval napadnutý rozsudok za nejasný a nezrozumiteľný, a to aj s poukazom na nejasnú odpoveď svedkyne pani S. K. v jej Čestnom prehlásení zo dňa 04.05.2018. Poukázal na to, že súd sa po ôsmich rokoch od podania žaloby zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Namietal a nesúhlasil so záverom súdu, že email zo dňa 06.07.2009 od žalovaného má potvrdiť skutočnosť, že žalobca vedel o Dohode o urovnaní a jej podmienkach. Predmetným emailom (tak, ako aj emailom z 05.07.2009, emailom zo dňa 17.06.2009, emailom zo dňa 04.júna 2009) žalobca informuje žalovaného o sume splátky zaplatenej dlžníkom LAMARC spol. s r.o., nepotvrdzuje vedomosť o obsahu Dohody o urovnaní. V emaile zo dňa 17.06.2009 sa žalobca „zaujíma, prečo súd prisúdil len tú sumu...Pôvodne mi dlží 10.000 Eur“. Zdôraznil, že napriek tomu, že Dohoda o urovnaní bola žalovaným podpísaná dňa 03.04.2009 (platobný rozkaz sp. zn. 33 Rob 1649/08 vydaný dňa 03.02.2009), žalovaný napriek telefonickým a hlavne emailovým urgenciám žalobcom (emailová komunikácia 22.04.2009 až 05.05.2009) žalobcovi predmetný platobný rozkaz ani Dohodu o urovnaní neodovzdal a nedoručil, a to ani po výzve žalobcu emailom zo dňa 28.09.2009. Vyhodnotenie zo strany súdu obsiahnuté v bode 37 odôvodnenia rozsudku preto považoval za nesprávne. Žalobca mal za to, že svojimi vyjadreniami nepotvrdil, že poznal obsah Dohody o urovnaní. Zdôraznil, že nepoznal sumu pohľadávky, jej príslušenstvo, ani spôsob vyplácania, nepoznal podmienky uzavretej Dohody o urovnaní k Platobnému rozkazu sp. zn. 33 Rob 1649/08. Taktiež uhradením prvej splátky nemohol žalobca vedieť, že mu vznikla škoda a v akom rozsahu, keď nemal k dispozícii platobný rozkaz ani Dohodu o urovnaní. Uviedol, že zo strany žalovaného nebolo preukázané, že žalobcovi ním podpísanú Dohodu o urovnaní a platobný rozkaz odoslal a doručil. Žalobca ďalej uviedol, že až osobným nahliadnutím do spisu, a to dňa 28.12.2009 získal Platobný rozkaz sp. zn. 33 Rob 1649/08 a ďalšie doklady, ktoré boli podané žalovaným ako prílohy k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Až z takto získaných dokladov (fotokópie zo spisu 33 Rob 1649/08) žalobca prvýkrát nadobudol vedomosť o vydanom platobnom rozkaze, jeho obsahu, na základe ktorého žalovaný uzavrel Dohodu o urovnaní v jeho mene. O rozsahu a výške škody sa žalobca teda dozvedel najskôr 28.12.2009, resp. až po udelení plnej moci O.. W. M., t.j. až 28.06.2011, keď mohol vyčísliť rozsah škody. Mal preto za to, že rozhodujúcim dňom, kedy začala plynúť doba uvedená v ustanovení § 106 od. 1 OZ je deň 28.12.2009, no najneskôr deň 28.06.2011. S ohľadom na uvedené zastával názor, že k podaniu žalobného návrhu na náhradu škody došlo včas. Namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je preukázané, že o vzniku škody do takej miery, aby si žalobca mohol uplatniť svoj nárok na súde, sa dozvedel už pred júnom 2011. Poukázal na to, že vedomosť o prvej splátke dlžníkom nenahrádza vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a v akom rozsahu. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie, alebo, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 27.02.2020. Mal za to, že súd nespornosť úhrady istiny spolu s úrokom a trovami v rozsahu urovnaného nároku vyhodnotil správne. Poukázal pritom na podanie žalobcu zo dňa 08.04.2014, v ktorom vo vzťahu k vydanému Platobnému rozkazu zo dňa 03.02.2019 (ďalej aj „Platobný rozkaz“) v právne veci vedenej Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 33Rob/1649/2008 proti spoločnosti LAMARC, spol. s r.o. žalobca sám uviedol „Toto rozhodnutie možno považovať za rozhodnutie res iudicata, preto podľa nášho názoru je bezpredmetné sa touto otázkou, t. j. vzťah navrhovateľka a jej zmluvný partner, ďalej zaoberať, nakoľko podľa vyššie uvedeného platobného rozkazu došlo aj k plneniu zo strany zmluvného partnera, a to podpísaním Dohody o urovnaní zo dňa 03.04.2009. Vzťah navrhovateľka - jej zmluvný partner bol týmto ukončený.“ Tiež poukázal na podanie žalovaného zo dňa 29.05.2014, v ktorom tento konštatoval, že „Žalobca obdržal finančné prostriedky od spoločnosti LAMARC, s.r.o. vo výške, ktorá bola v dohode o urovnaní dohodnutá a predmetné nijakým spôsobom nenamietal.“ V nadväznosti na predmetné podanie žalovaného, podal žalobca vyjadrenie zo dňa 20.06.2014, v ktorom namietal niektoré skutočnosti uvádzané žalovaným vo vyjadrení zo dňa 29.05.2014, ale žiadnym spôsobom v ňom nenamietal tvrdenie o tom, že by obdržal od spoločnosti LAMARC, spol. s r.o. finančné prostriedky dohodnuté v Dohode o urovnaní. Uvedené nenamietal ani raz v priebehu súdneho konania. Dal do pozornosti, že k čestnému vyhláseniu svedka - p. S. K. zo dňa 04.05.2018 sa priamo na pojednávaní dňa 16.01.2020 vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý však úhradu zo strany spoločnosti LAMARC, spol. s r.o. opätovne žiadnym spôsobom nenamietal. Za zarážajúce preto žalovaný považoval, že túto námietku žalobca vzniesol až v podanom odvolaní, pričom však skutočnosť, či spoločnosť LAMARC, spol. s r.o. uhradila peňažný záväzok žalobcovi v súlade s Dohodou o urovnaní, alebo ho neuhradila, nemožno považovať za relevantnú pre rozhodnutie vo veci samej, pretože uvedené nemalo žiadny vplyv na posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Súd podľa žalovaného dospel k správnemu záveru, že žalobca svoj údajný nárok voči žalovanému uplatnil až po uplynutí premlčacej doby upravenej v § 106 OZ. Okrem toho uviedol, že v žalobcom prezentovanom právnom posúdení začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby je niekoľko nezrovnalostí, ktoré popierajú jeho pravdivosť a naopak potvrdzujú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Mal za to, že čo sa týka a) nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej tým, že žalovaný mal voči dlžníkovi žalobcu uplatňovať nárok žalobcu v slovenských korunách namiesto v mene euro, b) nároku žalobcu na náhradu škody vyplývajúci z neuplatnených úrokov z omeškania z faktúr zaplatených dlžníkom žalobcu po lehote splatnosti, c) nároku žalobcu na náhradu škody vyplývajúci z neuplatnených úrokov z omeškania pri každej jednej faktúre a jej splatnosti zvlášť pri návrhu na vydanie Platobného rozkazu, subjektívna premlčacia doba začala plynúť ešte pred uzatvorením Dohody o urovnaní, z dôvodu, že žalobca už skôr získal vedomosť o tom, v akom rozsahu žalovaný uplatnil jeho nárok voči dlžníkovi (spoločnosti LAMARC, spol. s r.o.) na súde podaným návrhom na vydanie Platobného rozkazu zo dňa 16.06.2008, doručeným súdu dňa 03.09.2008. Uviedol, že o podaní návrhu na vydanie Platobného rozkazu a jeho obsahu bol žalobca uzrozumený zaslaním tohto návrhu emailom zo dňa 01.10.2008, ktorý žalobca v súdnom konaní predložil. Dal do pozornosti, že žalobca v konaní predložil tiež email žalovaného zo dňa 05.08.2009, v ktorom vysvetľoval žalobcovi, prečo uplatňoval jeho nárok v slovenských korunách a nie v mene euro. Tomuto emailu predchádzal email žalobcu zo dňa 17.06.2009, v ktorom žalobca odkazuje na to, že súd prisúdil inú sumu, než ako by mu mala prislúchať, čo podľa žalovaného potvrdzuje, že žalobca o vydanom Platobnom rozkaze vedel. Ďalej poukázal na email žalobcu zo dňa 02.08.2009, v ktorom rovnako odkazuje na Platobný rozkaz. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že žalobca sám v konaní predložil dôkazy dosvedčujúce, že ohľadom získania vedomosti o vzniku údajnej škody neuvádza pravdu. Argumentácii žalobcu, že sa mal o Dohode o urovnaní dozvedieť až dňa 28.12.2009 podľa názoru žalovaného odporuje aj to, že z fotokópií zo spisového materiálu k Platobnému rozkazu, nemohol získať kópiu Dohody o urovnaní, nakoľko táto nebola súčasťou spisu, keď bola uzatvorená až po právoplatnom skončení predmetného súdneho konania. Súd prvej inštancie preto, podľa žalovaného, správne prijal záver, že žalobca o Dohode o urovnaní vedel už pred prvou splátkou dohodnutou v Dohode o urovnaní (t.j. pred 10.04.2009). Uviedol, že tvrdeniu žalobcu, že Dohodu o urovnaní nemal k dispozícii odporuje fakt, že táto bola v konaní predložená spolu s podanou žalobou a sú v nej dokonca poznačené aj jednotlivé úhrady splátok dlhu zo strany spoločnosti LAMARC, spol. s r.o.. Okrem toho poukázal na email žalobcu žalovanému zo dňa 04.06.2009, predložený žalobcom spolu s odvolaním, v ktorom žalobca uvádza, že chýba ešte 1.000 Eur z prvej splátky. Podotkol, že ak by žalobca nemal vedomosť o obsahu Dohody o urovnaní, je otázne, ako by vedel, aká bola výška prvej splátky dohodnutá v Dohode o urovnaní a že v nej vôbec bolo splácanie dlžnej sumy v splátkach. Na základe uvedeného mal za to, že žalobca mal vedomosť o vydanom Platobnom rozkaze a tiež o Dohode o urovnaní, a to v čase, ktorý súd ustálil za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Konštatoval, že súd prvej inštancie správne posúdil okamih začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby a dospel k záveru, že v čase uplatnenia údajného nároku žalobcu voči žalovanému, došlo k jej uplynutiu. Odvolanie žalobcu preto považoval za neopodstatnené. S napadnutým rozsudkom sa v celom rozsahu stotožnil a považoval ho za správny, pričom všetky skutkové zistenia vyplývajú z vykonaného dokazovania, súd vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil v súlade s § 220 CSP. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.03.2020. Uviedol, že žalobca nepredložil žiadny vlastný dôkaz, ktorým by preukázal, že nárok žalobcu obsiahnutý v žalobnom návrhu je premlčaný, žalovaný sa vo vyjadrení vyjadruje k dôkazom predloženým žalobcom, resp. svojimi vyjadreniami potvrdzuje právny názor súdu bez akéhokoľvek vlastného dôkazu. 5. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 24Cb/262/2011-460 zo dňa 04.02.2020 je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 7. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 8. Podľa § 724 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. 9. Podľa § 725 OZ, príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu. 10. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii (účinnému ku dňu uzatvorenia zmluvy) (ďalej len „zákon o advokácii), advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. 11. Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. 12. Podľa § 26 ods. 1 a 4 zákona o advokácii, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať. 13. Podľa § 420 ods. 1 a 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 14. Podľa § 442 ods. 1 a 3 OBZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do pôvodného stavu. 15. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 16. Podľa ustanovenia § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí ak ide o škodu na zdraví. 17. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 18. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 19. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č. k. 24Cb/262/2011-460 zo dňa 04.02.2020, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 23. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 6.864,80 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody z dôvodu, že žalovaný ako advokát podľa názoru žalobcu značne a závažne pochybil pri výkone svojho povolania v rámci právneho zastúpenia žalobcu ako klienta. Súd prvej inštancie, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú v konaní žalovaným, posúdil nárok uplatnený žalobou ako premlčaný a z tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie otázky premlčania uplatneného nároku súdom prvej inštancie. Trval na tom, že k podaniu žalobného návrhu došlo včas, v lehote uvedenej v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že o rozsahu a výške škody sa dozvedel najskôr dňa 28.12.2009 a až po udelení plnej moci O.. W. M. dňa 28.06.2011 mohol jednoznačne vyčísliť rozsah škody. 24. Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13. novembra 2008, sp. zn. 21 Cdo 2958/2007) 25. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva...V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2009, sp. zn. 1 M Cdo 8/2008) 26. Pri premlčaní práva na náhradu škody je v § 106 Občianskeho zákonníka ustanovená kombinovaná premlčacia lehota. Objektívna premlčacia doba je v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka trojročná a začína plynúť od okamihu škodnej udalosti. Subjektívna premlčacia doba je podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka dvojročná a pre začiatok jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek, a to kedy sa poškodený dozvie o škode; vyžaduje sa preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode do takej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobcom návrhu; nestačí možnosť takejto vedomosti a kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá. Vzájomný vzťah subjektívnej a objektívnej lehoty je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí. 27. Žalobca vo svojej odvolacej argumentácii namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku premlčania, keď žalobca nevedel o Dohode o urovnaní uzatvorenej medzi Silk & More & Silk B. G., zastúpenou JUDr. Marcelom Borisom, advokátom, a spoločnosťou LAMARC, spol. s r.o. zo dňa 03.04.2009 (ďalej len „Dohoda o urovnaní“) a o vydanom platobnom rozkaze sp. zn. 33Rob/1649/2008 zo dňa 03.02.2009 (ďalej len „Platobný rozkaz“), tieto nemal k dispozícii, a o rozsahu a výške škody sa dozvedel najskôr dňa 28.12.2009, pričom až po udelení plnej moci O.. W. M. dňa 28.06.2011 mohol jednoznačne vyčísliť rozsah škody. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca v rozpore s uvedeným na pojednávaní konanom dňa 23.03.2016 uviedol, že o existencii Dohody o urovnaní sa dozvedel až po jej podpísaní a to od štatutárnej zástupkyne spoločnosti LAMARC spol. s r.o. pani K., ktorá v tom čase žalobcovi oznámila termín úhrady prvej splátky. Z uvedeného súd prvej inštancie správne vyvodil, že žalobca sa musel o Dohode o urovnaní dozvedieť v čase medzi jej podpísaním dňa 03.04.2009 a dňom prvej splátky 10.04.2009, kedy žalobca musel nad všetky pochybnosti vedieť o tom, že mu mala vzniknúť škoda (v akej výške) a kto za ňu zodpovedá. Odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie len podporne uviedol, že skutočnosti, že žalobca vedel o Dohode o urovnaní a jej podmienkach nasvedčuje i e-mail žalovaného zo dňa 06.07.2009, v ktorom tento žalobcovi poradil, aby čo sa týka prijatých platieb od spoločnosti LAMARC, spol. s.r.o., počkali do konca júla, tak ako sa dohodli. Okrem toho odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v podaní zo dňa 20.06.2014, doručenom súdu dňa 25.06.2014 (č.l. 157-158 súdneho spisu) žalobca uviedol, že „V čase uzatvorenia Dohody o urovnaní aj následne po nej bol žalobcom (žalovaný) vyzvaný na nápravu.“ Konajúci súd potom správne konštatoval, že ak žalobca o uzatvorení Dohody o urovnaní vedel podľa jeho vyjadrenia, v čase uzatvorenia dohody dňa 03.04.2009, tento deň sa považuje za rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej lehoty uvedenej v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Lehota na podanie žaloby o náhradu škody, bez toho aby mohla byť účinne vznesená námietka premlčania, tak žalobcovi uplynula dňom 03.04.2011. Žaloba bola doručená súdu dňa 30.08.2011 a návrh na pristúpenie žalovaného do konania bol súdu doručený dňa 06.12.2011. Keďže žalovaný v konaní vzniesol voči nároku žalobcu uplatnenému žalobou námietku premlčania, súd prvej inštancie správne posúdil nárok žalobcu ako premlčaný a žalobcu z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietol. Odlišnú argumentáciu žalobcu, ohľadne začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, považoval odvolací súd, s poukazom na vyššie uvedené, za nedôvodnú. 28. Nad rámec vyššie uvedeného, odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že argumentácii žalobcu, že sa mal o Dohode o urovnaní dozvedieť až dňa 28.12.2009 odporuje aj skutočnosť, že z fotokópií zo spisového materiálu k predmetnému platobnému rozkazu, ktoré si mal žalobca zabezpečiť dňa 28.12.2009, nemohol získať kópiu Dohody o urovnaní, nakoľko táto logicky nebola súčasťou daného súdneho spisu, keď bola uzatvorená až po právoplatnom skončení predmetného súdneho konania. Napriek tomu žalobca Dohodu o urovnaní predložil spolu s podanou žalobou, a teda ju musel mať k dispozícii. 29. Odvolací súd poukazuje na to, že základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Následkom nesplnenia tejto povinnosti je strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň povinnosť súdu normatívne zakotvená v § 191 ods. 1 CSP za stredníkom - ide o oprávnenie a povinnosť starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.) 30. Ako irelevantnú odvolací súd posúdil námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že dlžník žalobcovi zaplatil k čomu sa zaviazal v Dohode o urovnaní, že dlžník plnil riadne a včas na účet žalobcu a že došlo k zaplateniu celej sumy vrátane príslušenstva. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s právnym názorom žalovaného, že uhradenie, či neuhradenie dlžnej sumy zo strany spoločnosti LAMARC, spol. s r.o. nemalo žiaden vplyv na posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému v tomto konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie napadnutý rozsudok zrozumiteľne a dostatočným spôsobom odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. 31. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 32. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/262/2011-460 zo dňa 04.02.2020 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 34. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).