Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/35/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220206326 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1220206326.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ivany Štiftovej v spore žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, zastúpeného: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, proti žalovanému: MartinDevelopment Vrakuňa s.r.o., so sídlom Jelenia 1, 811 05 Bratislava, IČO: 52 636 216, zastúpenému: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 890240, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. novembra 2020, č.k. 51C/62/2020-110, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému u k l a d á zdržať sa výkonu akýchkoľvek prípravných a stavebných prác a činností, ako aj bezodkladne ukončiť všetky začaté a prebiehajúce prípravné a stavebné práce a činnosti, na nehnuteľnosti - pozemku, nachádzajúcom sa v okrese Bratislava Z., K. U.-J..Č.. T., X..Ú.. T., P. Okresným Ú. U., X. K., na S. T. Č.. XXXX G. R., R. N. ". Y. R.. Č.. XXXX, K. T. X.XXX J., druh pozemku: ostatná plocha. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Žalovaný sa poučuje, že môže podať žalobu proti žalobcovi na ochranu práv z vecného bremena, s tým, že uznesenie o neodkladnom opatrení súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým tejto žalobe vyhovie. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením; s poukazom na § 324 ods.1, ods.3, § 325 ods.1, ods.2 písm. c), d), § 326 ods. 1, ods.2, § 328 ods. 1, § 329 ods.1, § 332 ods. 1, § 336 ods.1, § 337 ods. 1, ods. 2 C.s.p.; súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému zdržať sa užívania nehnuteľnosti - pozemku, nachádzajúceho sa v okrese Bratislava Z., K. U.-J..Č.. T., X..Ú.. T., P.F. Okresným Ú. U., X. K., na S. T. Č.. XXXX G. R., R. N. ". Y. R.. Č.. XXXX, K. T. X.XXX J., druh pozemku: ostatná plocha, zdržať sa vstupu, vjazdu, prechodu a prejazdu, a to pešo, ako aj osobnými a nákladnými motorovými vozidlami na, resp. cez nehnuteľnosť - pozemok, nachádzajúci sa v okrese U. Z., K. U.-J..Č.. T., X..Ú.. T., P. Okresným Ú. U., X. K., na S. T. Č.. XXXX G. R., R. N.P. ". Y. R.. Č.. XXXX, K. T. X.XXX J., druh pozemku: ostatná plocha, za účelom výkonu stavebnej činnosti, zdržať sa výkonu akýchkoľvek prípravných a stavebných prác a činností, ako aj bezodkladne ukončiť všetky začaté a prebiehajúce prípravné a stavebné práce a činnosti, na nehnuteľnosti - pozemku, nachádzajúcom sa v okrese U. Z., K. U.-J..Č.. T., X..Ú.. T., P. Okresným Ú. U., X. K., na S. T. Č.. XXXX G. R., R. N. ". Y. R.. Č.. XXXX, K. T. X.XXX J., druh pozemku: ostatná plocha, odstrániť a vypratať všetky veci ním vnesené, umiestnené alebo akýmkoľvek spôsobom inštalované na nehnuteľnosti - pozemku, nachádzajúceho sa v okrese U. Z., obec U.-J..Č.. T., X..Ú.. T., P. Okresným Ú. U., X. K., na S. T. Č.. XXXX G. R., R. N. ". Y. R.. Č.. XXXX, K. T. X.XXX J., druh pozemku: ostatná plocha, navrátiť do pôvodného stavu nehnuteľnosť - pozemok, nachádzajúci sa v okrese U. Z., K. U.-J..Č.. T., X..Ú.. T., P. Okresným Ú. U., X. K., na S. T. Č.. XXXX G. R., R. N. ". Y. R.. Č.. XXXX, K. T. X.XXX J., druh pozemku: ostatná plocha. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a poučil žalovaného, že je oprávnený podať na príslušný súd v právnej veci žalobcu: MartinDevelopment Vrakuňa s.r.o., so sídlom Jelenia 1, 811 05 Bratislava, IČO: 52 636 216 proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať ochrany svojich práv. Vychádzajúc z návrhu žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že v danej veci sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca osvedčil existenciu takých skutočností, ktoré si vyžadujú okamžitý zásah do vzájomných pomerov strán sporu. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný v súčasnosti vykonáva také úkony, ktoré priamo súvisia s prípravnými stavebnými prácami, ktoré priamo predchádzajú výstavbe stavebného projektu "RosenHAUS" a súčasne žalovaný pristúpil k predaju bytov a nebytových priestorov v tomto plánovanom projekte. K uvedeným úkonom žalovaný pristúpil napriek tomu, že otázka platnosti stavebného povolenia, ako aj otázka oprávnenosti užívania pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, sa v súčasnosti javí ako sporná, čo je základným predpokladom (za súčasnej právnej ako aj skutkovej situácie) pre dočasnú úpravu vzájomných pomerov strán sporu a na odvrátenie bezprostredne hroziacej ujmy na právach žalobcu, ktorú by tento mohol utrpieť v prípade, ak by žalovaný vo svojich aktivitách na pozemku vo vlastníctve žalobcu ďalej pokračoval. V danom prípade súd dospel k záveru, že na strane žalobcu existuje zo strany žalovaného bezprostredne hroziaca ujma na jeho právach a právom chránených záujmoch, ktorá mu môže vzniknúť výstavbou stavebného projektu "RosenHAUS". Zo stavebného povolenia, ktoré vydal príslušný stavebný úrad dňa 31.01.2007 č. SU-2005-7/11589/MOK-2, na základe ktorého žalovaný odvodzuje svoje oprávnenie zhotoviť stavbu na dotknutom pozemku vyplýva, že jeho platnosť zaniká, ak sa do dvoch rokov od jeho právoplatnosti nezačne so stavbou. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2007, javí sa za týchto okolností ako nanajvýš nepravdepodobné, že v súčasnosti, teda po viac ako 13-tich rokoch od jeho právoplatnosti, by toto stavebné povolenie mohlo byť naďalej platné. Z konania síce vyplynulo, že žalovanému by v otázke platnosti stavebného povolenia malo svedčiť Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z roku 2014, pokiaľ by však tomu aj tak bolo, záznamom Mestskej časti Bratislava - Rača dňa 04.07.2019 (teda po ďalších 4 rokoch) bolo konštatované, že ani k uvedenému dňu sa na pozemku stavba nenachádzala a nebolo s ňou ani začaté. Pokiaľ bola teda platnosť stavebného povolenia limitovaná na 2 roky, z vykonaného dokazovania možno konštatovať, že stavebné povolenie zo dňa 31.01.2007 nebolo ku dňu 06.10.2020, kedy žalovaný umiestnil na dotknutý pozemok stavebné mechanizmy a začal s prípravnými stavebnými prácami, platné. Oprávnené umiestnenie stavebných mechanizmov žalovaným na dotknutom pozemku vo vlastníctve žalobcu však nemožno odvodiť ani z iných právnych skutočností. Žalovaný síce (podľa záverov miestneho šetrenia zo dňa 06.10.2020) mal disponovať výzvou hlavného mesta na odstránenie oplotenia a stavebného materiálu z dotknutého pozemku, uvedený list však nemožno považovať za povolenie na odstránenie stavby - betónového oplotenia zberných surovín, ku ktorému žalovaný pristúpil svojvoľne. Vychádzajúc z uvedených skutočností konštatoval, že žalovaný pristúpil k svojim stavebným aktivitám na dotknutom pozemku, a to minimálne bez povolenia na odstránenie objektov zberných surovín a bez oznámenia o začatí stavby, čím bezprostredne ohrozil právom chránené záujmy žalobcu a svojím konaním už v tejto fáze žalobcovi spôsobil škodu. Žalobca listinnými dôkazmi osvedčil bezprostredne hroziaci zásah do pokojného stavu medzi stranami sporu, ktorý by v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia bolo možné napraviť len s neprimeranými ťažkosťami. Pokiaľ ide o existenciu súkromnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by zakladal povinnosť žalobcovi strpieť užívanie pozemku žalovaným, a to umiestnením na ňom stavebných mechanizmov a zhotovenia stavebného projektu RosenHAUS, v tejto súvislosti konštatoval, že existencia takéhoto právneho vzťahu nebola v konaní preukázaná. Žalobca uvádza, že žalovaný odvodzuje svoje oprávnenia voči nehnuteľnosti na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 15.10.1998. Oprávnenie uskutočniť stavbu bytového domu na dotknutom pozemku však bolo zriadené výlučne v prospech tam uvedených a presne konkretizovaných oprávnených osôb, teda malo charakter "in personam". Ani tento právny vzťah tak nemohol zakladať oprávnenie žalovaného uskutočniť stavbu bytového domu. Pokiaľ ide o otázku proporcionality a objektívnej vykonateľnosti navrhovaného neodkladného opatrenia, v tejto súvislosti konštatoval, že návrh žalobcu je primeraný vzhľadom na závažnosť a charakter konania žalovaného a s tým súvisiacou bezprostredne hroziacou škodou na strane žalobcu a takéto neodkladné opatrenie je aj objektívne vykonateľné. Žalobca sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha o.i. aj uloženia povinnosti žalovanému navrátiť dotknutú nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Z dôkazov, ktoré žalobca súdu predložil, mal za preukázané, že k 08.10.2020 žalovaný dotknutý pozemok oplotil dočasným plechovým oplotením a zbúral dva panely stáleho betónového oplotenia dotknutého pozemku. Navrátenie do pôvodného stavu tak je v tomto prípade objektívne možné. Na základe uvedeného, keď žalobca osvedčil bezprostredne hroziacu ujmu na jeho právach, spočívajúcu v bezprostredne hroziacej škode spôsobenej konaním žalovaného, ktorú by bolo možné neskôr napraviť len s neprimeranými ťažkosťami, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a neodkladné opatrenie navrhované žalobcom nariadil. Keďže nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému povinnosti tak ako sú uvedené vo výroku tohto uznesenia, je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, s poukazom na ustanovenie § 336 ods. 1 C.s.p. nenariadil žalobcovi podať žalobu vo veci samej, nakoľko uloženie takej povinnosti by bolo neúčelné a procesne nehospodárne. Nakoľko žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, v súlade s § 337 ods. 1 C.s.p. poučil vo výroku uznesenia žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať ochrany svojich práv, pričom súdu sa za daného skutkového a právneho stavu javí ako najvhodnejšia žaloba o uloženie povinnosti, aby žalobca v postavení žalovaného strpel užívanie a výkon akýchkoľvek prípravných a stavebných prác a činností, vstup, vjazd, prechod a prejazd, a to pešo, ako aj osobnými a nákladnými motorovými vozidlami nehnuteľnosti - pozemku, nachádzajúceho sa v okrese U. Z., K. U.-J..Č.. T., X..Ú.. T., P. Okresným Ú. U., X. K., na S. T. Č.. XXXX G. R., R. N. ". Y. R.. Č.. XXXX, K. T. X.XXX J., druh pozemku: ostatná plocha. Následkom úspešnej žaloby bude potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 251 a § 255 ods. 1 C.s.p. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bol návrh zamietnutý, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), d), e), f), g) a h) C.s.p. Poukázal na to, že predmetné vecné bremeno je už 22 rokov zapísané na liste vlastníctva XXXX pre X..Ú.. T., na X. H. P. T. R. Ž., G. W. G.: ". U.-R. Y. U.. D. na R..Č..XXXX pre Y. podľa T.-XXXX/XX M. D.G. XX.XX.XXXX /. XXXX/XX/", na základe čoho je evidentné, že vecné bremeno je zriadené v prospech stavebníkov bytového domu. Je formulované len v prospech tých osôb, ktoré sú alebo budú stavebníkom podľa stavebného povolenia. Zmluva o zriadení vecného bremena bola podkladom pre vydanie stavebného povolenia, pričom práve touto zmluvou preukázali pôvodní stavebníci stavebnému úradu právo k pozemku a stavebný úrad takto preukázané právo k pozemku akceptoval. S poukazom na právnu úpravu zákonného vecného bremena v ust. § 23 zákona č. 182/1993 Zb., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov mal za to, že existuje k rozostavanej stavbe bez ohľadu na jeho nezapísanie v katastri nehnuteľností aj vecné bremeno podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Uviedol, že Krajský stavebný úrad už raz skonštatoval, že v konečnom dôsledku neexistuje zákonný dôvod na predlžovanie stavebného povolenia, keďže k začatiu stavby a stavebných prác v zákonnej lehote došlo, v dôsledku čoho je predmetné stavebné povolenie vydané Mestskou časťou Bratislava - N. R. Č. Y.-XXXX-X/XXXXX/MOK-X platné a účinné. Následne prebehlo na Krajskom súde v Bratislave a následne aj na Najvyššom súde SR súdne konanie, ktorého výsledkom bolo, že rozhodnutie Krajského stavebného úradu, v ktorom sa konštatuje začatie stavby a z toho dôvodu nepotrebnosť predlžovania platnosti stavebného povolenia je správne a právne záväzné. Predmetné Stavebné povolenie je právoplatné a riadne vykonateľné, pričom nikdy nedošlo zo strany akéhokoľvek subjektu alebo orgánu k preukázaniu opaku. Žalovaný je teda v súlade s právnymi predpismi na úseku stavebného práva oprávnený vykonávať stavebné činnosti. Odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5 Sžp 3/2013 zo dňa 30.01.2014, právoplatným dňa 21.03.2014, ktorým rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/185/2009 zrušil a konanie zastavil z dôvodu, že Mestská časť U. - T. nebola na podanie žaloby aktívne legitimovaná. Spoločne zo Stavebného povolenia, Rozhodnutia Krajského stavebného úradu v spojení s Oznámením stavebného úradu vyplýva, že stavba "Bytový dom so 107 bytovými jednotkami U. - T." má stavebné povolenie s časovo neobmedzenou dobou platnosti. Záznam Mestskej časti U. - N. z vykonania štátneho stavebného dohľadu zo dňa 04.07.2019 považoval za nezákonný dôkaz z dôvodu, že oznámenie Mestskej časti U. - N. o konaní štátneho stavebného dohľadu bolo doporučenou listovou zásielkou doručované len jednému zo stavebníkov a na doručovanie verejnou vyhláškou neboli v žiadnom prípade splnené zákonné podmienky, nakoľko okruh účastníkov štátneho stavebného dohľadu je daný Stavebným zákonom a účastníci boli zo stavebného povolenia aj listu vlastníctva známi a mali byť štyria. Porušením zákona pri oznamovaní štátneho stavebného dohľadu sa tento stavebný dohľad stal nezákonným ako celok, a preto jeho výsledok nemôže vyvolávať žiadne právne následky a nemôže slúžiť ako dôkaz v súdnom konaní. Mal za to, že ak by predmetné Stavebné povolenie nebolo platné a účinné, predmetný stavebný úrad ako orgán vykonávajúci prenesený výkon štátnej správy by takéto oznámenie o prevode práv stavebníka ani nemohol vydať. Ak by totiž Stavebné povolenie medzičasom stratilo platnosť a účinnosť, stratou platnosti Stavebného povolenia by zaniklo aj postavenie stavebníka. Možnosť právneho nástupníctva v prípade Stavebného povolenia možno nájsť aj priamo v Stavebnom poriadku. Mal za to, že prevod práv stavebníka súkromno-právnym aktom možný je, pričom je aj takýto postup priamo akceptovaný stavebnými úradmi. Stavebný zákon nerieši povinnosť stavebníka oznámiť postúpenie jeho práva zo stavebného povolenia na inú osobu. Ak by stavebný úrad nepovažoval jednak predmetné Stavebné povolenie za platné a rovnako aj existujúci právny vzťah k dotknutému pozemku vo vlastníctve žalobcu za postačujúci, predmetné oznámenie by nikdy nevydal a stavebný úrad by vyzýval stavebníka na doplnenie svojho podania a k preukazovaniu práva k zastavanému pozemku, k čomu však vôbec nedošlo. Ďalej sa vyjadril k výrubu drevín na spornom pozemku, k žiadosti o predĺženie lehoty na ukončenie stavby, oznámeniu o začatí stavby, k stavebnému povoleniu parkoviska, k povoleniu odstránenia objektov zberných surovín. Uviedol, že ide o mimoriadne šikanózne a zmätočné konanie žalobcu, ktoré nie je v súlade s právnymi predpismi, a ani princípmi právneho štátu. Tvrdil, že jeho práva k rozostavanej stavbe jednoznačne existujú a právny status jej existencie je potvrdený uznesením Najvyššieho súdu sp.zn. 5 Sžp 3/2013. Snahy J. T., aj žalobcu, o dosiahnutie výmazu predmetnej rozostavanej stavby sú na jednej strane nezákonné a možno ich považovať za ohýbanie práva v snahe zneužiť inštitút výmazu stavieb, ktoré zanikli. Jediným právne konformným výkladom skutkového stavu je ten, že stavba bola začatá tak ako sa uvádza aj v uznesení Najvyššieho súdu SR 5Sžp/3/2013 a v realizácii tohto stavebného objektu žalovaný od septembra 2020 pokračuje. Súd mal práve aj bez ohľadu na zavádzajúce a účelové tvrdenia žalobcu omnoho dôslednejšie posudzovať závažnosť zásahu do práv nie len žalovaného, ale aj tretích osôb, ktoré si u žalovaného konajúceho, na základe právoplatného a riadne vykonateľného stavebného povolenia, platného vecného bremena, práva stavby bytového domu, ktoré neboli nikdy nijakým spôsobom spochybnené, resp. zrušené, a v dobrej viere v obsah vyjadrení žalobcu, rezervovali byty. Ako podnikateľský subjekt mal v súlade s princípom právnej istoty vo vzťahu k rozhodnutiam jednotlivých orgánov očakávania, práve vzhľadom na už vydané rozhodnutia, najmä však rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré neboli nikdy nijakým spôsobom spochybnené. V súčasnosti však tento základný princíp zrejme prestáva existovať. Nemá žiadne relevantné informácie, ktoré by akokoľvek potvrdzovali spornosť platnosti Stavebného povolenia, on len pokračuje v už začatých prácach, čo bolo konštatované už v predošlých rozhodnutiach. Koná v zmysle dobrej viery a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a platnými povoleniami, vychádzajúc z predchádzajúcich dôkazmi podložených stanovísk a rozhodnutí žalobcu. Žalobca v návrhu neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu povinnosti preukázať potrebu neodkladnej úpravy pomerov, resp. existenciu hrozby vzniku akejkoľvek ujmy nakoľko: 1. nepreukázal vlastnícke právo k tzv. "Objektu zberných surovín", 2. nevysvetlil v zmysle ním predložených zásad hospodárenia dôsledok odmietania budúcej úhrady odplaty za zriadené vecné bremeno, 3. akýmkoľvek spôsobom nepoprel svoje súkromno-právne písomné a ústne vyjadrenia vo vzťahu k možnosti výstavby predmetnej stavby, 4. nezrušil svoje verejnoprávne akty, ktoré smerovali k uskutočneniu výstavby, 5. logicky neodôvodnil všeobecný obrat v postoji k predmetnej stavbe. Z návrhu, ani uznesenia nie je preukázané, aká ujma má byť žalobcovi spôsobená ak dôjde k pokračovaniu výstavby a z pohľadu verejného záujmu ani žalobca, ani súd nijak neodôvodnili dôsledky odmietania odplaty za vecné bremeno a popretie potreby rokovať o odkupe bytov pre účely bytových náhrad tak ako bolo konštatované v liste adresovanom jeho právnemu predchodcovi. Zistenia stavebného dohľadu sú nezákonné a ako dôkazy nepoužiteľné a zároveň je absolútne neprípustné, aby pri "nepravdepodobnej" platnosti Stavebného povolenia, ktorá je absolútne kľúčovou pre posúdenie veci, súd takýmto hrubým spôsobom zasiahol do práv stavebníka realizovať stavbu - navyše je na mieste polemika o tom, či nariadenie neodkladného opatrenia v danom rozsahu neprekračuje právomoc súdu. Z výrokov neodkladného opatrenia totiž vyplývajú pre žalovaného povinnosti, ktoré sú okrem iného vo vzájomnom vnútornom rozpore, in concreto zákaz realizovať akékoľvek stavebné práce vo vnútornom rozpore s povinnosťou uviesť pozemok do pôvodného stavu, nakoľko uvedenie pozemku do pôvodného stavu bez vykonania stavebných prác nie je možné. Prekročenie právomoci súdu vidí práve v nariadení povinnosti navrátiť pozemok do pôvodného stavu, nakoľko na takúto činnosť nemá platné stavebné povolenie. Samotné používanie pojmu objekt zberných surovín je zavádzajúce, pretože nikdy nebolo preukázané, že na predmetnom mieste bola kedykoľvek povolená alebo prevádzkovaná takáto stavba či prevádzka. Reálne sa namieste nachádza len oplotenie, ktoré ale povahou nie je v zmysle stavebného zákona samo osebe stavbou, a teda na jeho asanáciu nie je vždy nevyhnutné vydanie povolenia na odstránenie stavby. Vzhľadom na popísané okolnosti považuje napadnuté uznesenie za nevykonateľné, nakoľko mu ukladá povinnosti, ktoré sa vzájomne vylučujú a úvahy k otázke proporcionality sú priam absurdné v stave, keď súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré nie je časovo obmedzené a presunul celé dôkazné bremeno na žalovaného, keď ho "poučil" o možnosti podať žalobu vo veci samej voči žalobcovi. Navrátenie dotknutej nehnuteľnosti do pôvodného stavu je bez stavebného povolenia na výstavbu dvoch panelov stáleho betónového oplotenia nemožné. Zároveň je nesprávne a zavádzajúce tvrdenie, že došlo k zbúraniu dvoch panelov oplotenia dotknutého pozemku. Došlo totiž k zbúraniu oplotenia nie dotknutého pozemku, ale oplotenia nachádzajúceho sa "vnútri" pozemku, nie oplotenia pozemku, nakoľko pojem oplotenie pozemku sa gramaticky vykladá ako oplotenie na hranici pozemku s iným pozemkom. Opätovná výstavba oplotenia je teda z pohľadu verejného práva nemožná bez vydania stavebného povolenia na takúto činnosť a zároveň vo vnútornom rozpore s nariadeným neodkladným opatrením, pretože nemôže vykonať žiadne stavebné práce. V rozsahu uloženej povinnosti odstrániť plechové oplotenie staveniska je toto neodkladné opatrenie v priamom rozpore so Stavebným zákonom a núti stavebníka porušiť zákonom a Stavebným povolením uloženú povinnosť. Záver súdu považoval za absurdný a arbitrárny a vydanie časovo neobmedzeného neodkladného opatrenia je síce formálne možný, ale v tomto prípade absolútne neprimeraný. Žalobca sa domáha ochrany verejného záujmu, pričom z doterajšieho postupu žalobcu je viac ako zrejmé, že ako nedbalý vlastník dlhodobo toleruje nezákonné užívanie pozemku na parkovanie v rozpore s právnymi predpismi, v rozpore s právnymi predpismi neudržiava pozemok v súvislosti s povinnosťou odstraňovať invázne dreviny a zamedziť environmentálnej záťaži v podobe nesprávne skladovanej posypovej soli, nelegálneho parkoviska, ktoré nespĺňa zákonné požiadavky či "odparkovaných" vrakov áut a v rozpore s verejným záujmom a pravidlami hospodárenia sa rozhodol zmariť prijatie odplaty za zriadené vecné bremeno. Žalobca používa pojem "objekty areálu zberných surovín" pričom sa snaží navodiť dojem, že sa jedná o existujúcu legálnu stavbu a funkčnú prevádzku akéhosi verejne prospešného zariadenia a tvrdí, že žalovaný sa toto zariadenie rozhodol odstrániť. Táto časť pozemku bola dlhodobo nevyužívaná a J. T. v snahe nezákonným spôsobom brániť pokračovaniu výstavby umiestnila bez súhlasu žalobcu na tejto časti pozemku kontajnery bez reálneho využitia a spojenia s nakladaním s odpadom a posypovú soľ nerešpektujúc pravidlá pre jej skladovanie a týmto postupom ohrozuje životné prostredie. Za nesprávny považoval záver súdu o tom, že žalobcovi zbúraním časti oplotenia vznikla akákoľvek škoda, nakoľko toto oplotenie nie je vlastníctvom žalobcu. K tvrdeniam žalobcu o tom, že stavba sa začína realizovať, uviedol, že v stavbe začatej v zákonnej lehote sa pokračuje, pričom žalovanému (ani jeho právnym predchodcom) nemožno v žiadnom prípade pričítať zodpovednosť za prieťah, resp. vznik časového odstupu medzi začatím a pokračovaním stavby, nakoľko po začatí stavby to boli práve J. T. a žalobca, ktorí pre nich neúspešným súdnym konaním, poškodzujúcim práva právnych predchodcov žalovaného, spôsobili zdržanie výstavby. Už len z tohto pohľadu sa javí ako absurdné opätovné otváranie súdnych konaní v predmetnej veci, ak v roku 2014 boli so svojou žalobou J. T. a žalobca neúspešní, čím pádom nepriamo (ako účastníci stavebného konania) boli úspešní práve právni predchodcovia žalovaného. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrval na dôvodoch návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie žalobcu považoval za neopodstatnené z dôvodov bližšie uvedených vo vyjadrení. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. 5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 7. Vychádzajúc z obsahu spisu v preskúmavanej veci dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca na základe ním tvrdených rozhodujúcich skutočností a pripojených listinných dokladov dostatočne hodnoverne osvedčil dôvodnosť časti nároku, zabezpečenia ochrany ktorého sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha, ako aj nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. V preskúmavanej veci sa žalobca; z dôvodu neoprávneného zásahu do jeho vlastníckeho práva k pozemku nachádzajúcom sa v okrese U. Z., K. U.-J..Č.. T., X..Ú.. T., P. Okresným Ú. U., X. K., na S. T. Č.. XXXX G. R. N. ". Y. R.. Č.. XXXX, K. T. X.XXX J., druh pozemku: ostatná plocha (ďalej ako "sporný pozemok"); domáha nariadením neodkladného opatrenia uložiť povinnosť žalovanému zdržať sa užívania sporného pozemku, zdržať sa vstupu, vjazdu, prechodu a prejazdu, a to pešo, ako aj osobnými a nákladnými motorovými vozidlami na, resp. cez sporný pozemok za účelom výkonu stavebnej činnosti, zdržať sa výkonu akýchkoľvek prípravných a stavebných prác a činností, ako aj bezodkladne ukončiť všetky začaté a prebiehajúce prípravné a stavebné práce a činnosti na spornom pozemku, odstrániť a vypratať všetky veci ním vnesené, umiestnené alebo akýmkoľvek spôsobom inštalované na spornom pozemku, navrátiť do pôvodného stavu sporný pozemok. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný nemá žiaden právny titul na užívanie sporného pozemku na účely výstavby bytového domu, že stavebné povolenie zo dňa 31.01.2007, na základe ktorého žalovaný realizuje prípravné a stavebné práce, stratilo platnosť, a že na žalovaného neprešli práva a povinnosti stavebníka zo stavebného povolenia vydaného na výstavbu bytového domu na spornom pozemku. 10. Žalobca preukázal, že je vlastníkom sporného pozemku, že žalovaný začal vykonávať prípravné a stavebné práce na tomto pozemku (označenie stavby, fotodokumentácia, výrub drevín, oznámenie o zmene zhotoviteľa stavby, oznámenie o pokračovaní realizácie stavby, záznam z miestneho šetrenia zo dňa 6.10.2020), ako aj jeho úmysel pokračovať ďalej s výstavbou bytového domu (ponuka žalovaného na odpredaj bytov v projekte "RosenHAUS" vyplývajúca z webovej stránky žalovaného a z inzertnej webovej stránky). 11. Žalobca tiež osvedčil tvrdenie, že žalovanému nesvedčí žiaden súkromnoprávny , resp. hmotnoprávny titul, ktorý by ho oprávňoval na zriadenie stavby na spornom pozemku. Ako vyplýva zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 15.10.1998, vecné bremeno - právo uskutočniť stavbu bytového domu na spornom pozemku, bolo zriadené v prospech stavebníkov bytového domu označených v zmluve ako oprávnenej strany. Ide o zriadenie vecného bremena in personam, v prospech 24 konkrétnych fyzických osôb - stavebníkov bytového domu, ktoré je neprevoditeľné. Zo zmluvy nevyplýva zriadenie vecného bremena v prospech budúcich stavebníkov podľa stavebného povolenia. Žalovaný neosvedčil, že je oprávnenou osobou zo zmluvy o zriadení vecného bremena, a že mu teda svedčí z vecného bremena oprávnenie na spornom pozemku stavať. Bez významu je i skutočnosť, že stavebný úrad akceptoval zmluvu o zriadení vecného bremena pri vydaní stavebného povolenia pre 4; od žalovaného; odlišných stavebníkov. Na uvedenom závere nič nemení ani list žalobcu zo dňa 30.09.2019. 12. Žalovaný hodnoverne neosvedčil ani to, že mu svedčí zákonné vecné bremeno podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., resp. k akému domu a kedy malo v jeho prospech vzniknúť. Hoci je rozostavaná stavba bytového domu zapísaná v katastri nehnuteľností, v skutočnosti sa na pozemku nenachádza, preto zákonné vecné bremeno; predpokladom vzniku ktorého je existencia stavby bytového domu, resp. prvého nadzemného podlažia; nemohlo vzniknúť. Uvedené ustanovenie sa na legalizovanie stavby na cudzom pozemku nevzťahuje. 13. Je však potrebné konštatovať, že dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia nie je možné posudzovať z hľadiska toho, či je stavebné povolenie, na základe ktorého žalovaný realizuje prípravné a stavebné práce, platné, resp. či a kedy zaniklo, a ani z hľadiska nadobudnutia žalovaným práv stavebníka zo stavebného povolenia. Z tohto hľadiska totiž ide o úpravu pomerov mimo rámca občianskoprávnych vzťahov, čím absentuje právny záujem žalobcu na vydaní neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní. Pokiaľ by súd v tomto konaní skúmal z hľadiska stavebného zákona platnosť stavebného povolenia a či žalovaný platne a účinne nadobudol práva stavebníka, zasiahol by tým neoprávnene do právomoci stavebného úradu. Navrhované neodkladné opatrenie sa tak z tohto hľadiska vymyká z rámca občianskoprávnych vzťahov, a preto nemožno dovodiť ani naliehavosť potreby úpravy takýchto administratívnoprávnych vzťahov medzi stranami v civilnom sporovom konaní, ktoré patria do oblasti správneho práva. 14. Z uvedeného dôvodu je bezpredmetné, či nastala neplatnosť stavebného povolenia, teda či začal žalovaný realizovať stavbu v rámci doby platnosti stavebného povolenia. Navyše je potrebné dodať, že pokiaľ niekto vykonáva stavbu bez stavebného povolenia, dopúšťa sa priestupku či správneho deliktu a stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Nie je podstatné ani to, či žalovaný splnil podmienky uložené stavebným úradom v stavebnom povolení. Súdu tak v konaní neprináležalo posudzovať zánik či platnosť, resp. plnenie stavebného povolenia a ani to, či žalovaný mohol nadobudnúť práva stavebníka zo stavebného povolenia. Preto je bez významu aj oznámenie stavebného úradu zo dňa 11.3.2020. Súdu neprináležalo ani posudzovať správnosť, resp. zákonnosť postupu štátneho stavebného dohľadu. V týchto prípadoch ide totiž o administratívnoprávne vzťahy, ktoré sú predmetom posudzovania v rámci stavebného konania a správneho práva. Súdu taktiež neprináleží preskúmavať správnosť, resp. zákonnosť zápisu rozostavanej stavby do katastra nehnuteľností v katastrálnom konaní. 15. V posudzovanej veci žalobca dostatočne spoľahlivo osvedčil dôvodnosť naliehavej potreby úpravy pomerov medzi stranami tým, že žalovaný vykonáva na pozemku v jeho vlastníctve prípravné a stavebné práce bez toho, aby mu na takéto užívanie pozemku svedčal právny titul, čím zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Pokračovaním stavebných prác žalovaným na spornom pozemku hrozí vznik neoprávnenej stavby, čím dôjde k zhoršeniu, resp. oslabeniu právneho postavenia žalobcu, ako aj k vyvolaniu ďalších sporov. Výstavbou bytového domu vznikne stav, kedy navrátenie do pôvodného stavu nebude účelné a vzniknutá právna situácia bude na ujmu práv a oprávnených záujmov žalobcu. Je tak daná naliehavá potreba úpravy pomerov strán v záujme efektívneho zabezpečenia ochrany ohrozených práv žalobcu. 16. Žalobca tak dostatočne hodnoverne; svojimi tvrdeniami a predloženými listinnými dokladmi; čiastočne osvedčil nevyhnutnosť naliehavej potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a relevantnými skutočnosťami osvedčil bezprostrednosť reálneho ohrozenia jeho práv takej intenzity, že je nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie ich súdnej ochrany ním požadovaným spôsobom. V tomto prípade prevážil záujem žalobcu dosiahnuť rýchlu a účinnú ochranu vlastníckeho práva, ktorý sa tu dostáva do kolízie s plnohodnotnou realizáciou majetkových práv žalovaným. V danom prípade odvolací súd považoval za opodstatnené uprednostniť záujem žalobcu na ochrane jeho ohrozeného vlastníckeho práva pred právom žalovaného na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Žalobcovi je potrebné garantovať právnu istotu v tom, že v prípade, ak sa zákonnými prostriedkami úspešne domôže ochrany vlastníckeho práva, bude môcť toto aj reálne vykonávať zákonom predpokladaným spôsobom. Za daného stavu z hľadiska zabezpečenia právnej istoty žalobcu je potrebné zamedziť zhoršovaniu jeho právneho postavenia ďalším pokračovaním v stavebných prácach žalovaným, pretože týmito nezvratnými zmenami a úpravami sporného pozemku by prípadná realizácia výkonu jeho práv bola obmedzená a sťažená. Nezastavením prípravných a stavebných prác môže totiž dôjsť k nereparovateľnému zhoršeniu či k oslabeniu právneho postavenia žalobcu z hľadiska plnohodnotnej realizácii jeho vlastníckeho práva. 17. Uloženie zákazu výkonu akýchkoľvek prípravných a stavebných prác a činností a nariadenie ukončenia začatých a prebiehajúcich prác zahŕňa aj zdržanie sa vstupu, vjazdu, prechodu a prejazdu cez sporný pozemok za účelom výkonu stavebnej činnosti. Žalobca v návrhu neuviedol, prečo popri úplnom zákaze stavebnej činnosti požaduje osobitne zakázať žalovanému ešte aj vstup, vjazd, prechod a prejazd cez sporný pozemok za účelom stavebnej činnosti. Pokiaľ sa žalobca domáhal zákazu užívania sporného pozemku žalovaným, žiadnymi tvrdeniami v návrhu neosvedčil, že by žalovaný užíval sporný pozemok aj za iným účelom, ako na výkon stavebnej činnosti. 18. Pre uloženie povinnosti žalovanému sporný pozemok vypratať a navrátiť do pôvodného stavu neboli splnené zákonné podmienky. Žalobca v tejto časti neosvedčil nevyhnutnosť potreby tejto úpravy a hrozbu vzniku ujmy; ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje opis rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy týchto pomerov. Z obsahu návrhu nevyplýva, aké konkrétne veci žalovaný na spornom pozemku vniesol, umiestnil a inštaloval, a ani to, v čom má spočívať navrátenie do pôvodného stavu. Žalobca v návrhu netvrdil, že žalovaný odstránil objekt zberných surovín v jeho vlastníctve; v tomto smere žalobca listom zo dňa 20.07.2020 deklaroval, že nie je vlastníkom betónového oplotenia s uzamknutou bránou (svoje vlastníctvo potvrdila J. Č. U. - T. listom zo dňa 12.08.2020) a následne listom zo dňa 18.09.2020 žalobca vyzval žalovaného na odstránenie betónového oplotenia. Pokiaľ žalobca argumentuje potrebou ochrany verejného záujmu spočívajúcom v hospodárnom a efektívnom nakladaní s majetkom mesta, je potrebné poznamenať, že žalobca sporný pozemok, na ktorom sa dlhodobo nachádzal opustený areál zberných surovín, do začatia prác žalovaným dlhodobo neužíval, nestaral sa o neho, a preto absentuje naliehavosť potreby okamžitého vypratania sporného pozemku a obnovenia pôvodného stavu. Aj z dôvodu, že existencia práva žalovaného stavať na spornom pozemku je sporná; a uvedené konanie neslúži na definitívne vyriešenie tejto zásadnej otázky; nie je namieste uloženie povinnosti vypratania a navrátenia do pôvodného stavu, pretože by sa tým založil stav, ktorý by bol na ujmu žalovaného v prípade, ak by sa v konečnom dôsledku preukázalo, že mu svedčí platný právny titul na užívanie sporného pozemku za účelom výstavby bytového domu. Je potrebné zabezpečiť aj žalovanému istotu, že v prípade preukázania úspešnosti jeho argumentov, bude môcť v (už) začatých prácach pokračovať. Neodkladné opatrenie v tejto časti by predstavovalo neprimeraný zásah do práv žalovaného, nad mieru nevyhnutne potrebnú pre dosiahnutie účelnosti a efektívnosti úpravy pomerov. V prípade kolízie vlastníckeho práva s majetkovými právami treba vychádzať z požiadavky ich vyváženosti a proporcionality tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nad únosnú mieru nepotlačila ochrana iného práva. Žalovanému je tak potrebné garantovať, že v prípade, ak mu bude svedčať právo na spornom pozemku stavať, bude môcť pokračovať v stavebnej činnosti v takom štádiu výstavby, v akom bol nútený ju ukončiť. 19. Odvolací súd zastáva názor, že za vyššie popísaného faktického a právneho stavu; keď nemožno s konečnou záväznosťou konštatovať, že žalovaný právny titul na stavbu bytového domu určite nemá; možno od žalovaného, ktorého právo bolo podstatne spochybnené, spravodlivo požadovať, aby sa práve on žalobou aktívne bránil, že mu svedčí právo z vecného bremena, pokiaľ bude chcieť na pozemku vo vlastníctve žalobcu stavať. Vzhľadom na uvedené odvolací súd žalovaného poučil v súlade s § 337 C.s.p. o možnosti podať proti žalobcovi žalobu, ktorou sa bude domáhať ochrany práv vyplývajúcich mu z ním tvrdeného vecného bremena. Žalobcovi tiež nič nebráni , aby sa žalobou domáhal trvalej ochrany pred neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktorou dosiahne vypratanie a navrátenie sporného pozemku do pôvodného stavu. 20. Žalobca tak v danom štádiu konania dostatočne spoľahlivo osvedčil hmotnoprávny nárok, ktorému neodkladným opatrením žiada zabezpečiť ochranu a vzhľadom na zistené skutočnosti, ktoré spochybňujú existenciu právneho titulu, na ktorý sa žalovaný v súvislosti s výkonom svojej stavebnej činnosti odvoláva, bolo nevyhnutne potrebné poskytnúť žalobcovi okamžitú ochranu jeho práv a zamedziť požadovaným neodkladným opatrením žalovanému pokračovať v realizácii stavebnej činnosti. Po vecnom a právnom posúdení veci odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. a čiastočne návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a vo zvyšnej časti návrh zamietol. 21. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vzhľadom na čiastočný úspech každej z nich v konaní. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).