Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/2/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220206342 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1220206342.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu Uniphone, s.r.o., Popradská 12, Košice, IČO: 45 979 855, práv. zast.: JUDr. František Buhla, advokát, Čajakova 5, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 006 300, proti žalovanému Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, o nariadenie neodkladného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 58Cb/180/2020-129 zo dňa 10.12.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 58Cb/180/2020-129 zo dňa 10.12.2020 p o t v r d z u j e. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 11.11.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému ako podniku v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 v spojení s ustanovením § 15 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, povinnosť sprístupniť svojim užívateľom účastnícke mobilné čísla z číselnej množiny (0)943 12xxxx pridelenej žalobcovi a volania určené pre účastnícke mobilné čísla z číselnej množiny (0) 943 12xxxx pridelenej žalobcovi smerovať do verejnej elektronickej komunikačnej siete žalobcu. 2. Žalobca svoje tvrdenia odvodzoval od toho, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 1.4.2013 uzatvorená Zmluva o prepojení elektronických komunikačných sietí, ktorej predmetom bolo vzájomné prepojenie siete žalobcu so sieťou žalovaného za účelom poskytovania verejných elektronických telekomunikačných služieb účastníkom oboch zmluvných strán pri dodržaní príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov oblasti elektronických komunikácii. Z bodu 9.4.3. prílohy č. 2 k tejto Zmluve vyplýva, že v prípade, ak ktorejkoľvek zo zmluvných strán bude Telekomunikačným úradom SR pridelené nové číslo alebo prefix, ktoré nie je spojené s novou alebo upravenou službou je druhá strana povinná sprístupniť nové číslo alebo nový prefix pre svojich užívateľov. Žalobcovi bola rozhodnutím Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb č. 29/OTR/2020-281 zo dňa 6.8.2020 a č. 30OTR/2020-335 zo dňa 13.10.2020 pridelená množina desaťtisíc účastníckych čísel mobilnej verejnej komunikačnej siete (0)943 12xxx. Žalobca následne dňa 15.10.2020 požiadal s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného o implementáciu smerovania volaní na tieto nové číselné rozsahy, čo však žalovaný v zmysle vyjadrení žalobcu do dnešného dňa neurobil. Žalovaný uvedenej žiadosti nevyhovel a požiadal žalobcu o preukázanie ďalších skutočností. Tu súd okrajovo poznamenal, že pre posúdenie predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je podstatné, či žalobca prevádzkuje vlastnú verejnú mobilnú sieť, nakoľko žalobca svoj návrh neodvodzoval od tohto faktu, ale od skutočnosti, že žalovaný koná v rozpore z ustanovením § 41 ods. 3 Zákona o elektronických komunikáciách, ako aj v rozpore so Zmluvou o prepojení elektronických komunikačných sietí. Súd mal však z dokladov dostupných na internetovej stránke Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb (https://www.A..Y..sk/), konkrétne z dokumentu nazvaného „Analýza relevantného trhu č. 2 Veľkoobchodné služby ukončenia hlasového volania v individuálnych mobilných sieťach“, ako aj z dokumentu nazvaného „Vyhodnotenie pripomienok spoločnosti IPfone, s.r.o. k výsledku analýzy veľkoobchodného relevantného trhu č. 2“ za osvedčené, že podľa názoru Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb spoločnosť žalobcu neprevádzkuje vlastnú verejnú mobilnú sieť. Súd uviedol, že žalobca sa v priebehu roku 2020 od žalovaného viac krát domáhal tzv. celkového prepojenia verejných sietí v zmysle ustanovenia § 2 ods. 9 Zákona o elektronických komunikáciách, nie však smerovania volaní do jeho siete na pridelené čísla (0)943 12x xxx, ktorého sa domáha týmto neodkladným opatrením. 3. Súd prvej inštancie mal za to, že za danej situácie absentuje naliehavosť situácie vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. Súd uviedol, že nemôže neodkladným opatrením upraviť vzťahy medzi stranami sporu len preto, že žalobca má v pláne spustiť od decembra službu Unimobile, a to bez toho, aby mal vyriešené všetky sporné skutočnosti so žalovaným. Ak aj žalovaný porušil zmluvnú a zákonnú povinnosť, čo súd v konaní o neodkladnom opatrení nemôže prejudikovať, mal sa žalobca splnenie povinnosti domáhať riadnou žalobou o splnenie povinnosti. Súd bol názoru, že neodkladné opatrenie nemôže nahrádzať rozhodnutie, ku ktorému by súd dospel v riadnom procesnom postupe po podaní žaloby, t.j. žalovaný by sa mal možnosť k žalobe vyjadriť, prebiehalo by riadne dokazovanie, nielen osvedčovanie skutočností. Petit navrhovaného neodkladného opatrenia by bol totožný s výrokom vo veci samej, čo C.s.p. pripúšťa v § 330 ods. 2 C.s.p., ale súd bol v danom prípade názoru, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade v uvedenom znení neodkladného opatrenia. Súd nemôže uložiť žalovanému neodkladným opatrením povinnosť, len preto, že žalobca nie je schopný splniť svoj verejný prísľub spustiť určitú službu. Žalobca ako podnikateľský subjekt musí rátať s určitými možnými problémami pri plnení svojich záväzkov. Nariadením neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia by došlo k neprimeranému zásahu do postavenia žalovaného, kde by musel plniť povinnosť na základe žalobcom tvrdeného porušenia zmluvných povinností. Žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je neprimeraný, nakoľko nie je sprevádzaný podaním žaloby o splnenie povinnosti a neobsahuje časový údaj o dobe, na ktorú má byť neodkladné opatrenie nariadené. Súd bol názoru, že žalobca sa neodkladným opatrením snaží docieliť, aby bol schopný splniť svoj verejný prísľub, a to za cenu, že nebude prebiehať riadne súdne konanie vo veci samej. Súd bol preto názoru, že žalobca nesplnil podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p. Poukázal na bod 25 uznesenia, kde citovaná argumentácia súdu je úplne „od slova do slova“ identická s textom uvedeným v uznesení Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.9.2020, sp. zn. 30Cb/109/2020 (bod 8, strana 6). Hoci išlo tiež o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia medzi rovnakými stranami a v zásade aj v identickej právnej záležitosti (smerovanie volaní a prepájanie hovorov, ale na inú množinu čísel a pridelených už v roku 2014), medzi obomi konaniami však existujú výrazné odlišnosti (najmä skutočnosť, že aktuálne konanie je vedené pre čísla pridelené v auguste 2020 a návrh podaný v októbri 2020), pre ktoré nie je možné oba návrhy hodnotiť rovnako a už vôbec nie aj rovnako odôvodňovať ich zamietnutie, resp. „doslovne odpísať“ odôvodnenie zamietnutia návrhu z rozhodnutia z iného konania. Totiž v tomto konaní (58Cb/180/2020), na rozdiel od konania 30Cb/109/2020, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je ani zmienka o dokumentoch „Analýza relevantného trhu č. 2 Veľkoobchodné služby ukončenia hlasového volania v individuálnych mobilných sieťach a „Vyhodnotenie pripomienok spoločnosti IPfone, s.r.o. k výsledku analýzy veľkoobchodného relevantného trhu č. 2“. V konaní 30Cb/109/2020 žalobca sám uvedené dokumenty v návrhu spomenul, argumentoval ohľadom ich neaktuálnosti, odôvodňoval, prečo v konaní nemajú byť zohľadnené ich závery. V tomto konaní 58 Cb/1802020 však žalobca pri argumentácii a odôvodňovaní návrhu uvedené dokumenty neuvádzal, nakoľko v celkovom kontexte návrhu to nebolo potrebné. Konajúci súd však v tomto konaní 58Cb/180/2020, nesprávne a neprípustne „odkopíroval“ odôvodnenie súdu z konania 30Cb/180/2020, pričom toto bolo výsostne špecifické na danú skutkovú situáciu v odlišnom konaní. 5. V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že súd pochybil, keď na základe predložených dôkazov nesprávne zistil skutkový stav, keď sa náležitým spôsobom nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalobcu, najmä ohľadom protiprávneho konania žalovaného (postup žalovaného v rozpore s ustanovením § 41 ods. 3 Zákona o elektronických komunikáciách a čl. 2.1 Zmluvy, bodu 9.4.3 prílohy č. 2 k Zmluve, z ktorých jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva povinnosť žalovaného sprístupniť svojim užívateľom čísla, ktoré žalobcovi pridelil úrad, a smerovať tieto čísla (0943 12x xxx) do siete žalobcu. Žalobca však potrebnosť a naliehavosť situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu do pomerov strán sporu osvedčil, a to (i) potrebou zabezpečenia ochrany majetku, zdravia, dokonca životov užívateľov čísel z novo prideleného rozsahu čísel (0)943 12xxx ako aj (ii) existenciou dôvodu neodkladnej úpravy, ktorou je určité ohrozenie presadenia práva, ako aj (iii) potrebou ochrany hospodárskej súťaže. Tým, že súd nenariadil požadované neodkladné opatrenie, postavil sa na stranu subjektu nepopierateľne porušujúceho právo na úkor subjektu konajúcemu v súlade s právom a odoprel mu tým súdnu ochranu. Pričom žalobca ako eminentný dôvod nariadenia neodkladného opatrenia uviedol skutočnosť, že z dôvodu nesmerovania volaní žalovaným do siete žalovaného môže dôjsť k bezprostrednému ohrozeniu majetku, ale najmä zdravia a dokonca aj životov. Toto tvrdenie bolo osvedčené po vykonaní testovacích volaní novej služby MVNO, na linky tiesňových volaní (ďalej tiež ako „LTV”) - 112, 150, 158 prevádzkované Ministerstvom vnútra SR (ďalej tiež ako „MV SR”). Pri volaní na LTV jej službu konajúci operátor, v rámci preverovania daného nahlásenia konkrétnej udalosti, realizuje spätný hovor na číslo, ktoré volalo na LTV. Všetky volania smerujúce z LTV na číslo, ktoré volalo na LTV, sú spájané cez sieť žalovaného alebo sieť Orange Slovensko, a.s. Žalobca požiadal prevádzkovateľa LTV o vykonanie testovacích volaní, a to volaní na SIM karty účastníkov žalobcu, ktoré používajú množinu účastníckych mobilných čísel žalobcu (0)943 12x xxx. MV SR žalobcovi zaslalo informáciu o vykonaných testovacích volaniach, pričom z tejto informácie je zrejmé a preukázané, že z množiny účastníckych mobilných čísel žalobcu (0)943 12x xxx sa podarilo realizovať testovacie volania na LTV, avšak nebolo možné vykonať spätné, tzv. overovacie volania z LTV späť na čísla z množiny účastníckych mobilných čísel žalobcu (0)943 12x xxx. Testami dovolateľnosti LTV bolo preukázané, že účastníci mobilnej siete žalobcu sa zo SIM kariet žalobcu na LTV riadne dovolať vedia. Nemožnosť vykonania spätného volania z LTV na telefónne čísla z množiny účastníckych mobilných čísel žalobcu (0)943 12x xxx je spôsobená práve postupom žalovaného, ktorý nesmeruje volania na tieto čísla do siete žalobcu, napriek existencii potrebného prepojenia sietí žalobcu a žalovaného, existencii zmluvnej úpravy tohto vzťahu, a aj existencii zákonnej povinnosti. Keď účastník mobilnej siete žalobcu realizuje tiesňové volanie, operátor tiesňovej linky sa mu nedokáže spätne dovolať a riešiť takéto tiesňové volanie, a to práve v dôsledku konania žalovaného. 6. Súd prvej inštancie minimálne opomenul akýmkoľvek spôsobom vyhodnotiť, že v danej veci pretrváva porušenie práva žalobcu na smerovanie volaní, hoci svoju povinnosť mal žalovaný splniť bezodkladne, a vedenie súdneho konania vo veci samej by na tomto stave nič nezmenilo až do jeho právoplatného skončenia. Pretrvávaním porušenia práva sa ujma žalobcu prehlbuje do takej miery, že výsledok konania vo veci samej v budúcnosti (ani pri primeranej dĺžke súdneho konania) už nemôže byť reálne spôsobilý túto ujmu efektívne napraviť. Práve preto je naplnená potreba bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá jedine je spôsobilá za daných okolností poskytnúť žalobcovi ako spotrebiteľovi efektívnu ochranu jeho práva. Je tiež na zváženie, či konanie žalovaného, keď v rozpore so zákonom a aj zmluvne prevzatou povinnosťou odmieta smerovať volania, nie je spôsobilé zapríčiniť zrušenie individuálneho povolenia na používanie čísel. Totiž v zmysle ustanovenia § 31 ods. 9 ZEK: „9) Úrad zruší individuálne povolenie na používanie čísel alebo rozhodne o odobratí prideleného čísla, ak a) držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel 2. najmenej 12 mesiacov od pridelenia čísla toto číslo nepoužíval alebo ak prestal pridelené číslo používať najmenej počas troch mesiacov“. Citované ustanovenie súvisí s tým, že v záujme zabezpečenia súťaže na trhu a odstránenia administratívnych prekážok pre nových poskytovateľov, platí zákonná povinnosť podnikov umožniť prístup k všetkým číslam z národných číslovacích plánov a táto zákonná povinnosť nie je podmieňovaná žiadnymi ďalšími skutočnosťami (ani preukazovaním, atď.), naopak táto povinnosť platí v zmysle zákona vždy "bez ohľadu na technológiu a zariadenia, ktoré podnik používa". Práve z dôvodu, že zákonom sú takto vytvorené podmienky pre to, aby každý nový držiteľ čísla mohol tieto čísla používať bez ďalších prekážok, je dané aj ustanovenie, že úrad zruší individuálne povolenie alebo rozhodne o odobratí čísla, ak ho držiteľ nezačal používať počas doby 12 mesiacov. Na tomto mieste žalobca bližšie argumentoval k nemožnosti akceptovania záverov dokumentov úradu „Analýza relevantného trhu č. 2 Veľkoobchodné služby ukončenia hlasového volania v individuálnych mobilných sieťach“, ako aj z dokumentu nazvaného „Vyhodnotenie pripomienok spoločnosti IPfone, s.r.o. k výsledku analýzy veľkoobchodného relevantného trhu č. 2“, kedy konajúci súd vo svojom odôvodnení uviedol, že „Súd mal však z dokladov dostupných na internetovej stránke Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb (https://Z..A..Y..sk/), konkrétne z dokumentu nazvaného „Analýza relevantného trhu č. 2 Veľkoobchodné služby ukončenia hlasového volania v individuálnych mobilných sieťach“, ako aj z dokumentu nazvaného „Vyhodnotenie pripomienok spoločnosti IPfone, s.r.o. k výsledku analýzy veľkoobchodného relevantného trhu č. 2“ za osvedčené, že podľa názoru Úradu pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb spoločnosť žalobcu neprevádzkuje vlastnú verejnú mobilnú sieť.“ Uvedený názor konajúceho súdu rovnako predstavuje nesprávne skutkové zistenie, nakoľko spomenutá analýza úradu bola vykonaná v roku 2018 a vzhľadom na časový odstup a na skutočnosť, že žalovaný od 1.2.2020 rozšíril rozsah poskytovania elektronických komunikačných služieb (verejná telefónna služba, prenos hlasu cez IP, prenos dát, audiotext) prostredníctvom pevných a mobilných elektronických komunikačných sietí o MVNO a IoT a začal poskytovať novú verejnú mobilnú telefónnu službu - Mobile Virtual Network Operator (MVNO), a práve poskytovania tejto služby sa týka návrh na vydanie neodkladného opatrenia, je analýza z roku 2018 k službám, ktorých poskytovanie začalo v roku 2020 objektívne neaktuálna, nerelevantná a v žiadnom prípade nemôže byť braná ako akýkoľvek odôvodňujúci predpoklad pre určenie skutočného skutkového stavu v čase podania návrhu a vydania uznesenia. 7. Úrad v analýze priamo v súvislosti so žalobcom tiež prezentoval svoj názor, aké technológie má obsahovať mobilná sieť. Nakoľko právny poriadok - zákon č. 351/2011 Z. z. predpisuje tzv. technologickú neutralita pre výkon regulácie, pre používanie čísel, technológií atď., a aj v samotnej analýze v kapitole 2 úrad definuje tento relevantný trh v súlade s princípom technologickej neutrality, postup úradu „predpisujúci“ niektoré konkrétne technológie je nezákonný. V danom kontexte je preto potrebné vnímať aj hodnotiace vyjadrenie (avšak nie právne relevantné rozhodnutie) úradu o tom, že žalobca „neprevádzkuje vlastnú mobilnú sieť“. Ide o subjektívny hodnotiaci úsudok, nie relevantné rozhodnutie v zmysle platného právneho poriadku SR. Samotná analýza pritom nie je konečným právne záväzným dokumentom, ale je len súčasťou postupu podľa § 17 ZEK pre určenie významného podniku podľa § 18 ZEK, pričom následné právne záväzné rozhodnutie úrad podľa § 18 ods. 1 ZEK zverejní vo vestníku. Úrad po vykonaní analýzy zverejnil príslušné rozhodnutia vo Vestníku č. 7/2019 z 8.8.2019 [W.:/..A..Y..P..U.], pričom rozhodnutie pre žalobcu v tejto veci úrad nevydal a vo vestníku ani nezverejnil časť analýzy pojednávajúcu o sieti/službách žalobcu, z čoho je zrejmé, že táto analýza ani následné rozhodnutia nemá na žalobcu žiadne právne účinky. Keďže úrad toto nevydal pre žalovaného ako rozhodnutie, ale ako svoj názor uvedený v analýze, nemohol byť takýto nezákonný postup preverený v príslušnom konaní (v tomto prípade správnom) a prípadne odstránený. Úrad fakticky postupoval v zmysle tohto svojho „hodnotiaceho úsudku“ a je skutočne nesprávne a neprípustné, aby si uvedený nesprávny a nezákonný úsudok osvojil konajúci súd ako predpoklad pre svoje rozhodnutie, a to už za úplne odlišných okolností. Keďže pre ďalšie poskytovanie služieb mobilných sietí nebolo fakticky možné sa účinne a efektívne brániť popísanému hodnotiacemu, avšak nie právne relevantnému názoru regulačného úradu, na základe uvedeného, žalobca doplnil a rozšíril svoju existujúcu mobilnú sieť o technológie popisované úradom v rámci ním prezentovaného názoru. V decembri 2019 žalobca podpísal roamingovú zmluvu s poskytovateľom medzinárodného roamingu a sprevádzkoval mobilnú sieť na „štandardných“ technológiách, ktoré uviedol úrad. Vo februári 2020 žalobca preto vyzval všetkých operátorov v SR vrátane žalovaného na priame prepojenie, v apríli 2020 žalobca úspešne zrealizoval testy tiesňových volaní s MV SR, ktoré potvrdili, že sa jedná o technicky štandardné riešenie. V máji 2020 bola prezentovaná funkčnosť služieb úradu praktickou prezentáciou služieb žalobcu priamo na pôde úradu (s pretrvávajúcim problémom s dovolateľnosťou sa na čísla žalobcu kvôli konaniu žalovaného, ktorý odmieta smerovať volania do siete žalobcu). Videoprezentácia volaní s mobilným telefónom v sieti Uniphone s číslo (0)943 12xxxx, ktorú žalobca priložil k návrhu, bola zhotovená s identickým mobilným telefónom a SIM kartou, ktoré boli prezentované na pôde úradu. V októbri 2020 úrad rozhodnutím pridelil žalobcovi ďalšiu množinu mobilných čísel - (0)943 12xxxx, pričom uviedol, že účastník konania (žalobca) "splnil všetky zákonné podmienky na pridelenie čísel podľa § 31 zákona o elektronických komunikáciách, preto úrad podľa § 6 ods. 5 a § 14 ods. 7 číslovacieho plánu pridelil účastníkovi konania množinu účastníckych čísel mobilnej siete tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia." Riadnemu poskytovaniu služieb žalobcu naďalej bráni konanie žalovaného, ktorý do siete žalobcu odmieta spájať volania, hoci má takúto zákonnú a súčasne aj zmluvne prevzatú povinnosť. V súčasnosti teda žalobca prevádzkuje technológie mobilnej siete a aj udržiava aktívne vzťahy s prepojenými zahraničnými partnermi, a znáša všetky náklady s tým spojené. Konaním žalovaného zároveň nedokáže uviesť svoje služby do plnohodnotnej prevádzky tak, aby mohol riadne a bezchybne poskytovať služby zákazníkom, brať z nich tržby a z nich pokrývať náklady, ktoré sú s prevádzkou siete spojené. Udržiavanie súčasného stavu siete, keď nie je možné riadne poskytovať služby, je v plnom rozsahu na škodu - stratu žalobcu a je spôsobené protiprávnym konaním žalovaného, ktorý porušuje tak zákonnú povinnosť ako aj svoju zmluvne prevzatú povinnosť smerovať volania a SMS do siete žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že povinnosť podnikov podľa § 43 ods. 1 ZEK „zabezpečiť prístup na čísla z národných číslovacích plánov ...“, ako aj samotná Zmluva o prepojení medzi ST a IPfon upravujúca práva a povinnosti oboch strán, nadväzujú na európske smernice týkajúce sa elektronických komunikácií, ktoré sú do slovenského právneho poriadku transponované v podobe zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. 8. Žalobca v odvolaní poukázal na smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2002/20/Es zo 7. marca 2002 a odkázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 10.04.1984 vo veci č. C-14/83, a má za to, že súd s prihliadnutím na znenie a účel vyššie citovaných smerníc má povinnosť postupovať tak, aby svojou interpetáciou dosiahol ciele stanovené týmito smernicami (povinnosť eurokonformného výkladu). Zdôraznil, že súd prvej inštancie svojimi neudržateľnými závermi umožnil a umocnil pretrvávanie stavu porušovania práv žalobcu bez poskytnutia efektívnej súdnej ochrany dostupným procesným prostriedkom. V konečnom dôsledku súd prvej inštancie takto podporil správanie sa žalovaného ako dominantného mobilného operátora na vnútroštátnom trhu, ktorý hrubo porušuje svoju zákonnú povinnosť - smerovanie volaní do sietí nového mobilného operátora, čím fakticky zamedzuje slobodnej hospodárskej súťaži na tomto trhu. V zmysle uvedeného navrhol odvolaniu vyhovieť a napadnuté uznesenie zrušiť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. 9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol uznesenie potvrdiť. Súd správne vyhodnotil základnú požiadavku naliehavosti pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúcu vo vyhodnotení žiadosti o implementáciu smerovania volaní na číselnú množinu (0)943 12x xxx. Je nesporné, že obsah žiadosti zo dňa 15.10.2020, kt. žalobca adresoval žalovanému sa z pohľadu ním sledovaného zámeru - zabezpečiť smerovanie volaní zo siete žalovaného na účastnícke čísla mobilnej siete ničím (okrem implementovanej číselnej množiny) nelíši od už skôr predkladaných žiadostí na smerovanie volaní na čísla (0)943 33x xxx pridelené žalobcovi. Tieto žiadosti smerujú k tomu istému cieľu, kt. je zabezpečenie dovolateľnosti negeografických čísel mobilnej siete pridelené žalobcovi ((0)943 33x xxx, (0)943 12x xxx) zo siete žalovaného. Takéto žiadosti žalobca predkladal prvýkrát už v roku 2014 a následne aj viackrát v priebehu roku 2020. Žalovaný poukazuje na to, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady nebezpečenstva hroziacej ujmy v takej miere, rozsahu a naliehavosti, aby bolo nevyhnutné daný stav riešiť okamžitým nariadením neodkladného opatrenia v prípade, kde žalobca mal časový priestor šesť rokov a mohol dávno využiť zákonné možnosti na riešenie sporu medzi podnikmi a to podaním podnetu na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „Úrad') podľa § 77 ZEK. Rovnako tak mohla byť dávno podaná štandardná žaloba na plnenie povinnosti. Žalobca mal časový priestor šesť rokov podať návrh na súd/Úrad, ktorým by dosiahol splnenie zákonnej alebo zmluvnej povinnosti. Naopak žalobca túto situáciu rieši „na poslednú chvíľu" a navyše v období keď o týchto otázkach a súvisiacich skutočnostiach koná aj Úrad na základe návrhu žalovaného (zo dňa 2.7.2020). Nič na tom nemení ani skutočnosť, že ostatný Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je odôvodnený implementáciou smerovania na číselnú množinu pridelenú žalobcovi rozhodnutím v októbri 2020 a následnou žiadosťou žalobcu, kt. predložil žalovanému. Uvedené konania, ako aj posledný návrh cielene zasadený do časového kontextu mesiacov október až december 2020 mal za cieľ vytrhnúť tieto skutočnosti z celkového kontextu udalostí, kt. cieľom je implementovať mobilnú číselnú množinu žalobcu a zabezpečiť smerovanie volaní zo siete žalovaného na tieto čísla. Žalobcovi neboli pridelené žiadne frekvencie na ukončovanie mobilných volaní (nie je teda sieťovým operátorom) a rovnako nemá uzatvorenú zmluvu o národnom roamingu so žiadnym na relevantnom trhu pôsobiacim mobilným operátorom. Žalobca neosvedčil, že by ako podnik v uvedenom postavení prevádzkoval GSM/UMTS verejnú mobilnú sieť, kt. by v súlade so Zmluvou o prepojení prepojil so sieťou žalovaného a mohol právotvorne vynucovať splnenie zmluvných povinností (podľa čl. 2.1., bod 9.4.3 prílohy č. 2 k Zmluve o prepojení). Žalobca sa nemôže odvolávať na nesplnenie zmluvnej povinnosti, kt. sa môže aplikovať len na prípad, kt. by bol zmluvou regulovaný, t.j. na prepojenie pevnej siete žalovaného a mobilnej GSM/ UMTS siete žalobcu. Žalobca neprevádzkuje mobilnú sieť (nie je držiteľom frekvencie mobilnej siete ani takejto sieti nemá dokladovaný roamingový resp. MVNO prístup). Žalobca je len držiteľom ind. povolenia na negeografický číselný rozsah identifikujúci mobilné služby, ktoré aj podľa samotného rozhodnutia Úradu 30/OTR/2020-335 môže využívať výlučne na účel prideľovania účastníkom verejnej telefónnej služby poskytovanej prostredníctvom mobilnej verejnej elektronickej komunikačnej siete. Žalobca sa teda nemôže odvolávať na nesplnenie zmluvnej povinnosti žalovaným nakoľko z dôvodu neexistencie mobilnej siete žalovaného túto povinnosť (smerovania) nie je možné zo strany žalovaného naplniť. 10. Taktiež ust. § 41 ods. 3 ZEK deklaruje povinnosť podniku zabezpečiť pre svojich koncových užívateľov prístup k „službám alebo číslam". Jedná sa o povinnosť, kt. má žalobca alebo žalovaný, každý osobitne voči svojim koncovým užívateľom služieb, kt. je povinný zabezpečiť dostupnými technickými alebo ekonomickými prostriedkami. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva povinnosť podniku prepojiť svoju sieť so sieťou iného podniku. Nejedná sa o záväzok, kt. by jeden podnik mohol na inom podniku vynucovať vzájomné prepojenie alebo rozšírenie existujúceho prepojenia. Predmetné ustanovenie určuje povinnosti podniku zabezpečiť pre svojich koncových užívateľov prístup k „službám a číslam" aj to len za predpokladu, že je to technicky a ekonomicky možné. Pod uvedenou podmienkou sa ako technický predpoklad prístupu k „službám a číslam" mieni práve zabezpečenie prostredníctvom existujúceho prepojenia. Pokiaľ takéto prepojenie (priame alebo nepriame) neexistuje podnik túto povinnosť voči svojim užívateľom nedokáže splniť. Žalobca nepreukázal (ani neosvedčil), že by prevádzkoval mobilnú sieť alebo poskytoval mobilnú tel. službu, a preto vzhľadom na neexistujúce prepojenie (technický predpoklad pre zabezpečenie plnenia povinnosti § 41 ods. 3 ZEK) žalovanému nevyplývala povinnosť prepojiť pevnú verejnú tel. sieť s mobilnou sieťou žalobcu, a tým zabezpečiť smerovanie volaní na čísla z množiny (0)943 12xxxx. Žalovanému priamo nevyplýva povinnosť zabezpečiť prístup k tiesňovým službám pre iné podniky (vrátane žalobcu). Žalobca si môže zabezpečiť dostupnosť núdzovej služby aj alternatívnym spôsobom, napríklad priamym pripojením k záchrannému systému prevádzkujúcemu LTV, alebo sprostredkovane prepojením sa s mobilnou sieťou spoločnosti Orange Slovensko, a.s. Žalobca ďalej spochybňuje relevantnosť a aktuálnosť Analýzy VT č. 2. Uvedenú analýzu žalobca vníma ako hodnotiace vyjadrenie Úradu o tom, že žalobca neprevádzkuje vlastnú mobilnú sieť. Konkrétne uvádza, že „ide o subjektívny hodnotiaci úsudok, nie relevantné rozhodnutie v zmysle platného právneho poriadku. Tento úsudok žalobca prekvapujúco a bez opory v akomkoľvek (súdnom) rozhodnutí hodnotí ako nezákonný. Úrad ako orgán verejnej moci je povinný postupovať v súlade so zákonom a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi objektívnosti. Žalovaný považuje preto za nanajvýš nedôstojné a dehonestujúce voči činnosti Úradu degradovať závery rozsiahlej analýzy, vychádzajúcej štruktúrované zo zberu dát na príslušnom relevantnom trhu a tieto považovať za subjektívny hodnotiaci úsudok štátneho orgánu zodpovedajúceho za zabezpečenie efektívnej súťaže a rešpektovanie práv podnikov ako aj užívateľov služieb. Naopak tieto závery žalobcu sú nepodložené, nepresvedčivé a je teda ich možné oprávnene vnímať ako subjektívne bez opory v platnom práve. 11. Podľa názoru žalovaného možno v ostatnom vývoji (po Analýze VT č. 2) identifikovať zjavný zámer žalobcu predstierať odstránenie podstatných nedostatkov brániacich priznať spoločnosti Uniphone status mobilnej siete (nutnosť uzatvárať paralelnú zmluvu medzi účastníkom a ľubovoľným poskytovateľom prístupu k IP sieti a nutnosť mať nainštalovanú aplikáciu na mobilnom zariadení). Uniphone v máji 2020 verejne deklaroval, že má zabezpečený prístup k rádiovej časti mobilnej siete formou roamingu. Telekom vykonal v tejto veci analýzu dát vo svojich informačných systémoch a zistil, že spoločnosť Uniphone v tomto prípade používa na iný ako určený účel takzvaný sponzorovaný medzinárodný roaming poskytovaný niektorými operátormi v zahraničí, čo je štandardný produkt pre novovznikajúceho mobilného (sieťového) operátora (MNO), prípadne MVNO pre zabezpečenie medzinárodného roamingového prístupu jeho zákazníkom v zahraničí po dobu pokiaľ nedobuduje svoje priame medzinárodné roamingové vzťahy (k tomu viď aj bod 41 tohto vyjadrenia a dôkaz č. 6). Žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť za žalobcom vykonané investície do siete alebo technológie a považuje akékoľvek investície a kalkulácie ich návratnosti a efektívnosti výlučne za oblasť „osobnej“ zodpovednosti žalobcu realizujúc svoj podnikateľský zámer a nesúc s tým súvisiace podnikateľské riziko. 12. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné. 13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade potreby okamžitý zásah súdu. 15. Podľa § 27 ods. 1 ZEK, podnik poskytujúci verejnú sieť má právo a na požiadanie iného podniku poskytujúceho verejnú sieť povinnosť rokovať o prepojení sietí, a ak je to uskutočniteľné, na základe zmluvy o prepojení prepojiť svoju sieť so sieťou žiadajúceho podniku na účely poskytovania verejných služieb, aby sa zabezpečilo poskytovanie služieb a interoperabilita služieb. Zmluva o prepojení musí byť písomná. Podstatnou časťou zmluvy o prepojení je cena za prepojenie. Podľa § 41 ods. 3 ZEK, podnik poskytujúci verejnú službu je povinný zabezpečiť, ak je to technicky a ekonomicky možné, okrem prípadov, keď volaný účastník z obchodných dôvodov obmedzil volajúcich zo špecifických geografických oblastí, aby koncoví užívatelia mali prístup k a)službám s použitím negeografických čísel v rámci Európskej únie a mohli tieto služby využívať, b) všetkým číslam v národných telefónnych číslovacích plánoch členských štátov, číslam európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného, bez ohľadu na technológiu a zariadenia, ktoré podnik používa. 16. Súd prvej inštancie z dokladov dostupných na internetovej stránke Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len Úrad) ako aj z dokladov predložených žalovaným - Analýzy relevantného trhu č. 2 zo dňa 5.10.2018 zistil, že podľa záverov tejto Analýzy spoločnosť žalobcu neprevádzkuje verejnú mobilnú telefónnu sieť a neposkytuje verejnú mobilnú telefónnu službu a preto úrad žalobcu nezahrnul medzi podniky pôsobiace na predmetnom veľkoobchodnom trhu č. 2. Z ďalšieho listinného dokladu predloženého žalovaným - odpoveď Úradu adresovaná žalobcovi dňa 22.9.2014 vyplýva identický záver ako bol uvedený v Analýze a to že, žalobca nevlastní a neprevádzkuje vlastnú verejnú mobilnú sieť a ani v nej neponúka žiadne služby. Žalobca neosvedčil pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, že prevádzkuje verejnú mobilnú telefónnu sieť, ktorými sú sieť GSM/UMTS /ako siete druhej a tretej generácie/, ktorú by v súlade so zmluvou o prepojení uzavretou medzi žalobcom a žalovaným prepojil so sieťou žalovaného. Žalobca neosvedčil, že by došlo k zmene skutkového stavu uvedeného v Analýze relevantného trhu z 5.10.2018, neosvedčil, že by v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prevádzkoval verejnú mobilnú telefónnu sieť a tiež nepreukázal, že je držiteľom individuálneho povolenia Úradu o pridelení frekvencií / § 32 ods. 1 ZEK/. 17. V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že žalobca v posudzovanom prípade dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Žalobca neosvedčil pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, že splnenie zákonnej povinnosti v súlade s ust. § 41 ods. 3 ZEK ako aj zmluvnej povinnosti /prepojenie siete/ je technicky možné, neosvedčil, že prevádzkuje vlastnú verejnú sieť /rozhodnutím alebo vyjadrením Úradu/ ani skutočnosť, že je podnikom poskytujúci verejnú sieť. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Preto správne súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 18. Z obsahu spisu súd zistil, že pred Úradom (na základe návrhu žalovaného zo dňa 2.7.2020) sa vedie správne konanie vo veci riešenia sporu medzi podnikmi - žalobcom /Uniphone a žalovaným podľa ust. § 77 ZEK, ktorého podstatou je zodpovedať, či v tomto prípade je žalovaný povinný prepojiť svoju sieť podľa § 27 ods. 1 ZEK, zabezpečiť povinnosť pri prenositeľnosti negeografických mobilných čísel medzi mobilnými sieťami Slovak Telekom a Uniphone podľa § 48 ZEK a Opatrenia TÚSR č. O-22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla a zabezpečiť smerovanie volaní zo siete Telekomu do siete Uniphone na jej pridelené mobilné čísla. 19. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a s vyjadreniami strán dospel k názoru, že v posudzovanej veci sa jedná o veľmi komplikovaný vzťah medzi stranami tak v rovine výkladu pojmov v súvislosti technickým riešením, techologického nastavenia vzájomných procesov ako aj legislatívnej úpravy poskytovania mobilnej komunikácie, ktoré je potrebné posúdiť na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní vo veci samej a to na základe kvalifikovanej žaloby resp. v konaní pred Úradom. Vzájomné vzťahy medzi stranami bude posudzovať Úrad v konaní na návrh žalovaného zo dňa 2.7.2020 v rámci ktorého je predpoklad odstránenia niektorých interpretačných problémov vzťahu medzi stranami. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami a to v rozsahu navrhovaného neodkladného opatrenia. Porušenie povinnosti plniť zo zmluvy resp. zákona je možné len na základe rozhodnutia súdu po vykonanom dokazovaní. Nariadením neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia by došlo k neprimeranému zásahu do postavenia žalovaného - princíp proporcionality, kde by musel plniť povinnosť na základe žalobcom tvrdeného porušenia zmluvných a zákonných povinností pričom nie je jednoznačne osvedčené že k porušeniu povinnosti došlo (porušenie povinnosti je možné konštatovať len na základe vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej). 20. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Odvolací súd dospel k názoru, že neboli osvedčené dôvody na bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. 21. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalovaný, v dôsledku čoho žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).