Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/21/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320209964 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1320209964.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - X. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. F. V. 4, XXX XX F., aktuálne bytom H. cesta XX, XXX XX N. Y., a otec - T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX XX F., zastúpený advokátskou kanceláriou AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 36854930, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.12.2020, č.k. 38P/270/2020-69, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 14.12.2020, č.k. 38P/270/2020-69, zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti matke vrátiť maloletú do miesta jej bydliska, ktorým je Bratislava v lehote 5 dní od vykonateľnosti rozhodnutia a zdržať sa ďalšieho konania smerujúceho k jej presťahovaniu a zmene bydliska. V prípade, že matka maloletú v súdom určenej lehote nevráti do miesta jej bydliska, je matka povinná odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti otca. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pripojenými súdnymi spismi vo veci maloletej sp. zn 39P/162/2020, sp. zn 39P/159/2020 (návrhom matky, vyjadreniami rodičov a na vec vzťahujúcimi sa listinami ), správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa 11.12.2020 z prešetrenia pomerov v domácnosti matky a dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia pre neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov dôvodný nie je. Uviedol, že na tamojšom súde prebieha pod sp. zn. 39P/159/2020 konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na návrh matky. Poukázal na rozhodnutie o predbežnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej - uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.07.2020 č.k. 39P/162/2020-31 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.11.2020 č.k. 11CoP/312/2020-184, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matke, otcovi určená povinnosť platiť výživné na maloletú 150 eur mesačne a bol upravený styk otca s maloletou. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v citovanom rozhodnutí, že v čase rozhodnutia o odvolaní otca vychádzal z aktuálnych zmenených okolností, keď matka už bola s maloletou presťahovaná do Liptovského Mikuláša, zo skutočnosti, že maloletá je v útlom veku (13 mesiacov), je dojčená a matka, ktorá je primárnou vzťahovou osobou maloletej zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prešetrením pomerov v domácnosti matky prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš na adrese H. cesta XX v Liptovskom Mikuláši, kde sa matka s maloletou aktuálne zdržiava. Vychádzal zo zistení, že matka sa o maloletú celodenné osobne stará po každej stránke, pre jej starostlivosť má vytvorené vhodné podmienky, s maloletou býva v prenajatej časti rodinného domu za sumu 200 eur mesačne, kde sa podľa jej vyjadrenia má úmysel zdržiavať do uvoľnenia pandemických opatrení a vrátenia príjmu z podnikania. Vzhľadom na už existujúcu dočasnú úpravu pomerov rodičov k maloletej a zistením aktuálnych pomerov maloletej návrh otca v oboch smeroch ako nedôvodný zamietol. Vec právne posúdil podľa § 324, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, č. 160/15 Z.z. Civilný sporový priadok (ďalej CSP), § 2 ods. 1, § 367 č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), § 35 Zákona o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podľa § 365 ods. 1 písm. f, h, CSP, § 62 ods. 1 CMP odvolanie otec, navrhujúc uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď neposudzoval otázku premiestnenia maloletého dieťaťa bez súhlasu druhého rodiča. Uviedol, že bydlisko maloletého dieťaťa je podstatná otázka o ktorej sa rodičia majú dohodnúť, a ak sa nedohodnú, je možné si podať návrh na súd. Matka takto nekonala a odišla bez akejkoľvek predchádzajúcej komunikácie, dohody a bez toho aby ho o svojom kroku upovedomila. Fakt, že došlo k porušeniu povinností matky konštatoval aj Krajský súd v Bratislave, keď v rámci rozhodnutia zo dňa 27.11.2020, č.k. 11CoP/312/2020-184 uviedol, že matka svojim konaním porušila svoje povinnosti, keď mal za preukázané, že išlo o jej svojvoľné rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie mu ako rovnocennému rodičovi neposkytol ochranu súdnym rozhodnutím, keď jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Skutočnosť, že prešetrením pomerov v prostredí, ktoré matka s maloletou aktuálne obýva boli zistené pre maloletú vhodné podmienky, nie je dostačujúca pre zamietnutie jeho návrhu. Uviedol, že matka všetky rozhodnutia o podstatných veciach týkajúcich sa maloletej robí sama bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody, nekomunikuje telefonicky, iba mailom, či sms. Z uvedeného prístupu zo strany matky je zjavné, že zasahuje do výkonu jeho rodičovských práv a povinností a nekoná v súlade s rovnocenným postavením oboch rodičov. Svojím odchodom z miesta bydliska maloletej z Bratislavy do Liptovského Mikuláša nielen že podstatným spôsobom obmedzila jeho kontakt s maloletou, ale v zásade ho zamedzila. Argumentácia matky, že ide o dočasné riešenie neobstojí, keďže s ohľadom na vek maloletej aj krátke časové obdobie odlúčenia môže mať výrazný dopad na udržanie a budovanie jeho vzťahu s maloletou. Pokiaľ tvrdí, že ho žiadala o pomoc v súvislosti s bývaním, či úhradou nájmu, je jej úlohou svoje tvrdenia preukázať. Matka sa nesnažila riešiť situáciu, aby mohla zostať v Bratislave (prípadne blízkom okolí). Na dôvody, ktoré uvádza matka pre odsťahovanie sa práve do Liptovského Mikuláša nie je možné prihliadať, keďže nešlo o jediné riešenie a hlavne nie v záujme maloletej. Mal za to, že je v možnostiach matky mať zabezpečené bývanie v Bratislave, resp. v bližšom okolí Bratislavy. Uviedol, že je matke ochotný poskytnúť v tejto súvislosti pomoc. Pokiaľ súd prvej inštancie odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.11.2020, sp. zn. 11CoP/312/2020-184 uviedol, že odvolací súd v čase vydania rozhodnutia disponoval len informáciami od matky ohľadom ňou tvrdeného dočasného presťahovania sa z Bratislavy do Liptovského Mikuláša a nerozhodoval v otázke návrhu na uloženie povinnosti matke vrátiť maloletú do mieste jej bydliska. Uviedol, že súdom dočasne upravený styk s maloletou nemôže v plnej miere vykonávať, navyše bol nútený predať automobil a preto nemôže realizovať presuny do Liptovského Mikuláša. Ich aktuálny vzťah s matkou považoval za vážne narušený, matka podľa neho býva v rodinnom dome svojho partnera a preto realizácia jeho styku s maloletou v domácnosti matky neprichádza z dôvodu možných konfliktov do úvahy. Pokiaľ matka tvrdí, že má záujme mu styk s maloletou zjednodušovať, tak nerobí, keď s maloletou nepricestovala do Bratislavy ani na Vianočné obdobie. Maloletú videl naposledy dňa 22.11.2020. Mal za to, že v danom prípade je osvedčené, že bez okamžitej úpravy pomerov uložením povinnosti matke vrátiť maloletú do miesta jej bydliska sú ohrozená jeho práva ako účastníka konania ale hlavne práva maloletej na rovnocennú starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov. Matkou avizované dočasné riešenie situácie však nie je obdobím týždňa dvoch, či mesiaca, keď už teraz ide o obdobie dvoch mesiacov a nie je možné predpokladať, že sa rozhodne dobrovoľne vrátiť. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že súd dostatočne v rámci konania o neodkladnom opatrení zistil skutočný stav a zdôraznila, že do Liptovského Mikuláša sa presťahovala s maloletou dočasne z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, na základe ktorej nie je schopná sama znášať všetky finančné výdavky spojené so životom v Bratislave. Pokiaľ otec udáva, že je jej ochotný poskytnúť v súvislosti so zabezpečením ubytovania pomoc, doposiaľ tak neurobil a ide len o jeho formálny postoj. Uviedla, že v skutočnosti jej otec nikdy neponúkol nejakú konkrétnu pomoc v súvislosti s ubytovaním v Bratislave, napr. zaobstaraním bývania predovšetkým pre maloletú za náklady porovnateľné s nájomným, ktoré uhrádza za byt v Liptovskom Mikuláši, platením relevantného výživného na maloletú, či prispievaním určitou sumou priamo na uhrádzanie nájomného v Bratislave. Nesúhlasila s tvrdením otca, že má momentálne v Bratislave podmienky na bývanie, keď nemôže požadovať, aby sa dlhodobo zdržiavala v domácnosti svojej jej matky (1 izbový byt cca 35 m2), alebo v byte svojej sestry, ktorá má sama vlastnú rodinu a malé dieťa. Je nereálne od nej požadovať, že ako osamelá matka na rodičovskej dovolenke, bez materiálnej podpory má prežiť a zabezpečiť potreby maloletej v Bratislave. Na jednej strane otec udáva, že je jej ochotný v súvislosti so zabezpečením ubytovania poskytnúť pomoc, na strane druhej informuje, že bol nútený predať auto, čím podľa nej spochybnil vôbec podmienky na osobnú starostlivosť o maloletú. Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na svoje rodičovské práva, že maloletú presťahovala dočasne do Liptovského Mikuláša bez dohody s ním uviedla, že vzhľadom na jeho postoj je zrejmé, že by na takúto dohodu nepristúpil. Nespochybnila práva otca na starostlivosť o maloletú avšak jeho práva nemôžu zasiahnuť a byť v protiklade s najlepším záujmom maloletej. Zdôraznila, že aktuálne nedokáže maloletej v Bratislave vytvoriť vhodné životné podmienky a vzhľadom na vek maloletej a jej zdravotný stav, ktorý zatiaľ nie je trvalo stabilný, maloletá potrebuje v prvom rade čo najdôslednejšiu starostlivosť ohľadom výživy vrátane dojčenia na požiadanie, striktné dodržiavanie režimu s vysokým dôrazom na zamedzenie rizika infekcie či pridruženého ochorenia. Tieto podmienky v súčasnej dobe dokáže maloletej vytvoriť v Liptovskom Mikuláši. Zdôraznila, že otec sa o to v Bratislave ani nepokúsil. Súhlasila, že odlúčenie môže mať výrazný dopad na budovanie a udržanie vzťahu otca s maloletou, avšak poukázala na skutočný záujem otca o maloletú, ktorý ju v Liptovskom Mikuláši navštívil iba jeden krát, a to bez ohľadu na jeho tvrdenie o predaní automobilu, keď existujú aj iné možnosti, ako môže cestovať . 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 ďalej CSP, a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 6. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ust. § 360 a nasl. CMP za subsidiárneho použitia ust. § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu súdu s cieľom predísť ujme či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému návrhom na začatie konania. Primárnym účelom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je zabezpečenie ochrany práv maloletého dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto nezodkladnej procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej). Hlavnými podmienkami, ktorými sa súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia zaoberá je v zmysle už uvedeného osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, skutočnosti, či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav, či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť neodkladným opatrením. Podľa explicitného vyjadrenia v ust. § 367 CMP neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých požívajúcich ex lege osobitný stupeň ochrany je dôvodné predovšetkým v prípadoch, kedy bez okamžitej ingerencie súdu sú záujmy, starostlivosť a výchova maloletého ohrozené. 7. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povalenie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súdu. 8. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, odvolacími dôvodmi a doposiaľ aj osvedčenými tvrdeniami rodičov, vychádzajúc tiež z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III vo veci samej sp. zn. 39P/159/2020, dospel v prejednávanej veci v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že neboli splnené podmienky § 325 ods. 1 CSP, § 367 CMP. 9. Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca s týmito sa odvolací súd v celosti stotožniť nemohol. Je však potrebné súhlasiť s jeho tvrdením, že matka zasiahla do výkonu jeho rodičovských práv a povinností keď bez jeho súhlasu, alebo rozhodnutia súdu maloletú presťahovala z Bratislavy do Liptovského Mikuláša, vzdialenosti, ktorá otca významne obmedzuje v starostlivosti o maloletú a realizovaní pravidelného kontaktu s maloletou. Odvolací súd v tomto štádiu konania vo veci samej, zohľadňuje aj tvrdenie matky o dočasnom riešení jej situácie, s úmyslom vrátenia sa do Bratislavy (miesta posledného bydliska maloletej založeného dohodou rodičov), po ukončení nariadených štátnych karanténnych opatrení v súvislosti so šírením ochorenia Covid 19 a obnovením jej podnikateľskej činnosti za účelom získavania príjmu. Pokiaľ matka nebude nápomocná pri realizovaní styku otca s maloletou v ňou tvrdených dočasných podmienkach, alebo mu bude v styku s maloletou dokonca brániť, zotrvá na svojom rozhodnutí o bydlisku maloletej bez dohody s otcom, či rozhodnutím súdu o nahradení jeho súhlasu, uvedené bude súd prvej inštancie zohľadňovať v konaní vo veci samej, pri vyhodnocovaní rodičovských schopností a kompetencií rodičov a spôsobe úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. 10. Pokiaľ otec namieta, že súd prvej inštancie neposudzoval otázku premiestnenia maloletej a svojim rozhodnutím mu neposkytol dostatočnú ochranu, je potrebné povedať, že v danom prípade, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bez vykonania dokazovania, bolo úlohou súdu vyhodnocovať právo otca na výkon jeho rodičovských práv a povinností a právo maloletej na základné a bezpečné podmienky pre svoj zdravý fyzický a psychický vývin, pri zohľadnení jej veku 14 mesiacov a fyziologickú a emocionálnu závislosť na svojej matke. Ak otec namieta, že iba vytvorenie vhodných podmienok pre maloletú matkou nemôžu byť dôvodom na zamietnutie jeho návrhu, za situácie, že otec iné vhodné riešenie neponúka a matka nemá majetok a finančné prostriedky na zabezpečenie bývania v Bratislave, ide potom z hľadiska posúdenia záujmov dieťaťa o podstatnú okolnosť na ktorú je potrebné prihliadať. Odvolací súd musel súčasne zohľadniť, že matka je na rodičovskej dovolenke, zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť o maloletú, z dôvodu ktorého má dočasne obmedzené možnosti pracovať a je odkázaná iba na príjem z rodičovského príspevku. Tvrdenia otca o poskytnutej finančnej pomoci matke, alebo ochote jej pomôcť zabezpečiť bývanie v Bratislave a okolí neosvedčil a tak tieto zostali len v rovine jeho tvrdení, bez ich zhmotnenia v konkrétnych činoch. Pokiaľ otec poukazuje na to, že je plnohodnotným rodičom, v rozpore s jeho tvrdením je jeho postoj k plneniu si jeho vyživovacej povinnosti k maloletej, ktorá fakticky pozostáva iba z plnení na základe rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení (otec iné plnenia neosvedčil a v tomto smere ani nerozporoval tvrdenia matky). Pre potreby rozhodovania o neodkladnom opatrení v ním navrhovanom smere, neozrejmil a ani neuviedol svoje sociálne, rodinné a bytové pomery. Pokiaľ otec hovorí o svojich právach, je potrebné spomenúť aj jeho rodičovskú zodpovednosť, keď mu v čase očakávania narodenia maloletej malo byť zrejmé, že pokiaľ po narodení maloletej matka bude prirodzene zabezpečovať jej celodennú osobnú starostlivosť, v dôsledku čoho bude mať obmedzený zdroj svojho príjmu, bude to on, kto po určité obdobie bude zabezpečovať nielen výživu a potreby maloletej ale aj pomáhať matke vytvárať bezpečné zázemie pre výchovu ich spoločného dieťaťa. Zrejme ľahkovážny prístup k vzájomnému partnerskému vzťahu a neochota (neschopnosť) otca finančne zabezpečiť potreby maloletej a vytvoriť tak matke a maloletej dostatočné zázemie spôsobila, že matka bola nútená hľadať iné, pre ňu finančne zodpovedajúce podmienky na starostlivosť o maloletú. O postoji otca svedčí aj obsah a dôvody jeho odvolania vo vzťahu k súdom určenej výške výživného na maloletú v nevyhnutnej miere. Keďže otec doposiaľ, tak v konaní vo veci samej ako aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázal svoje tvrdenia, že si plní vyživovaciu povinnosť k maloletej aj nad rámec rozhodnutia súdu, potom treba skonštatovať, že z takto poskytovaného finančného plnenia matke, táto dokáže zabezpečiť pre maloletú len najnevyhnutnejšie základné životné potreby. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením otca o zamedzenom kontakte s maloletou, ale je potrebné ho v súčasnosti považovať za veľmi sťažený aktuálnou vzdialenosťou bydlísk. Z podaní oboch rodičov však vyplýva, že otec maloletú nenavštevuje takmer vôbec, resp. ju navštívil iba jeden krát, čo momentálne nesvedčí domnienke, že ide o najvyššiu prioritu otca. Pokiaľ otec spochybňuje tvrdenia matky o dočasnosti jej zdržiavania sa s maloletou v Liptovskom Mikuláši a súčasne neposkytuje iné vhodné riešenia, potom vzniknutá situácia je závislá iba na zárobkovej činnosti matky (prostriedky plynúce z podnikania spoločnosti ELoo! s.r.o., v ktorej je jedným zo spoločníkov, zaoberajúcej sa organizovaním a zabezpečením podujatí) a jej schopnosti vlastnými finančnými prostriedkami zabezpečiť vhodné a finančne náročné podmienky maloletej v Bratislave. Na argumentáciu otca o možnostiach matky ubytovať sa s maloletou u svojej rodiny (matky, sestry, či údajnej ponuky bývania v Rajke), odvolací súd bez ich osvedčenia prihliadať nemohol. V danom štádiu vykonávaného dokazovania a veku maloletej odvolací súd ani rozhodnutie o odovzdaní maloletej do osobnej starostlivosti otca nepovažoval za najvhodnejšie riešenie rodinnej situácie a v takomto postupe nevidel ani záujem maloletej. 11. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).