Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/427/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518205389 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1518205389.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX C., a otec - A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX C., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.09.2019, č.k. 20P/6/2019-98, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava V, rozsudkom zo dňa 10.09.2019, č.k. 20P/6/2019-98, vo výroku I. otcovi uložil povinnosť platiť zvýšené výživné na maloletého K. O., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 150 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne od 03.09.2018 a sumou 300 eur mesačne od 01.09.2019, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky. Vo výroku II. určil zročné výživné za obdobie od 03.09.2018 do 31.08.2019 v celkovej sume 835,33 eur, ktorú otcovi povolil uhradiť v splátkach vo výške 200 eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, pod stratou výhody splátok. Vo výroku III. zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV., zo dňa 16.09.2010, č.k. 24C/172/2010-46, v časti o výživnom na maloletého. Vo výroku IV. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a vecne tým, že od poslednej úpravy výživného na maloletého uplynulo deväť rokov, počas ktorého obdobia nastala zmena pomerov na strane maloletého niekoľkokrát, naposledy jeho nástupom na strednú školu, čím sa matke zvýšili náklady súvisiace s jeho školskou činnosťou. Konštatoval, že maloletý úmerne veku vyrástol a jeho potreby sa zvýšili v každom smere, aj pokiaľ ide o náklady súvisiace s jeho zdravotným stavom, keďže maloletý je dispenzarizovaný v ambulancii ortopéda, imunológa a očného lekára a matka mu hradila i náklady za prípravný kurz na štúdium na strednej škole umeleckého smeru. Mal preukázanú zmenu pomerov na strane matky, ktorej bol v roku 2015 prehodnotený čiastočný invalidný dôchodok na plný, a nie je schopná pracovať. U otca konštatoval zvýšenie príjmu oproti roku 2018 o sumu cca 700 eur. Prihliadol na pomery matky, ktorá je vlastníčkou bytu, ktorý užíva s maloletým, pričom otec vlastné bývanie nemá, býva u svojich rodičov. Na základe vykonaného dokazovania dospel k názoru o dôvodnosti podaného návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého. Nestotožnil sa s názorom otca o jeho neschopnosti platiť zvýšené výživné, keď zo svojho príjmu platí svojim rodičom 200 eur mesačne a má splátky úverov a pôžičiek v celkovej výške 726,96 eur mesačne s tým, že na dané úvery a pôžičky otca nemohol prihliadnuť v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Poukázal na skutočnosť, že otec, ktorý je v produktívnom veku, okrem výživného žiadnym iným podstatným spôsobom potreby maloletého nezabezpečuje. Do úvahy vzal aj celkový vývoj životných nákladov. Mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca, aby prispieval na maloletého zvýšeným výživným v sume 220 eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 03.09.2018, a sumou 300 eur mesačne od 01.09.2019, keď maloletý nastúpil do prvého ročníka strednej školy. Zdôraznil, že otec žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá a zo zdravotného hľadiska mu nie sú odčerpávané finančné prostriedky. Zohľadnil tiež záujem maloletého, ktorý má prednosť pred záujmami rodičov. Vzhľadom na zvýšenie výživného pre maloletého od 03.09.2018 vyčíslil zročné výživné ku dňu 31.08.2019 v celkovej sume 835,33 eur a o podmienkach jeho splatnosti rozhodol podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), keď otcovi s ohľadom na jeho pomery povolil zročné výživné splácať po 200 eur mesačne. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP). 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že výživné pre maloletého zvýši od 03.09.2018 na sumu 180 eur mesačne, od 01.10.2018 na sumu 220 eur mesačne a zročné výživné mu povolí splácať po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným. Súdu prvej inštancie vytkol, že neúplne zistil skutočný stav veci a nevykonal dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Domnieval sa, že súd prvej inštancie dospel k napadnutému rozhodnutiu na základe neúplných a nepodložených informácií, keď sa opakovane vyjadril, že matka nie je schopná pracovať a zvýšiť si tak svoj príjem, pretože je na plnom invalidnom dôchodku. Mal za to, že matka nepreukázala takú závažnosť jej zdravotného stavu, ktorá by jej neumožňovala pracovať. Namietal, že matka predložila podklady preukazujúce jej príjem a výdavky až počas pojednávania, čím mu bolo znemožnené dôkladne ich preštudovať. Súd prvej inštancie, podľa jeho názoru, zároveň nebral do úvahy ním prejavenú ochotu podieľať sa na zvýšených výdavkoch maloletého, o ktorých ho matka vôbec neinformovala. Zároveň súdu prvej inštancie vytkol, že mu neposkytol dostatok priestoru na vyjadrenie, nezohľadnil jeho tvrdenia a bol naklonený na stranu matky. 4. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Mala za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci náležité dokazovanie a prihliadal na základné potreby maloletého. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. 6. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.12.2019 zobrala matka svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, o ktorom späťvzatí rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 18.06.2020, č.k. 11CoP/427/2019-131, tak, že ho nepripustil. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho dôvodmi. 9. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného zo strany otca z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného pre maloletého v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom. 10. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Súd prvej inštancie mal riadne preukázanú zmenu pomerov na strane dieťaťa, jeho prirodzeným rastom, nástupom do vyšších ročníkov základnej školy a neskôr na strednú školu, a s tým súvisiacimi zvýšenými výdavkami odôvodňujúcimi zvýšenie výživného. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne a nie je povinnosťou matky predkladať pokladničné bločky z nákupov, keďže súd vychádza zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov primeraných veku dieťaťa, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloletého od poslednej úpravy výživného, t.j. za obdobie desiatich rokov, zvýšili. Odvolací súd konštatuje, že matka riadne vyčíslila výdavky na maloletého, ktoré predstavujú náklady na zabezpečenie bežných potrieb na stravu a ošatenie, ktoré u maloletého začínajú byť porovnateľné s výdavkami dospelej osoby, jeho cestovné výdavky, podiel nákladov na bývanie a ďalšie náklady súvisiace s návštevou školy a mimoškolskými aktivitami maloletého, ako aj s liečbou jeho zdravotných problémov. Výšku nákladov na odôvodnené potreby maloletého otec nenamietal. Súd prvej inštancie riadne zistil a posúdil aj možnosti a schopnosti oboch rodičov. Je potrebné dať do pozornosti otca, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, je ich zákonnou povinnosťou, z čoho vyplýva, že rodičia sú povinní zabezpečiť si príjem a vynakladať maximálnu snahu o zvýšenie životnej úrovne nielen svojej, ale aj svojich maloletých detí. Otec si musí byť vedomý plnenia svojej vyživovacej povinnosti na K. a svoje záležitosti si musí zabezpečiť tak, aby bol schopný realizovať príspevky na dieťa titulom výživného v rozsahu zodpovedajúcom jeho veku a potrebám. V konaní bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa zmenili aj pomery na strane otca, ktorého príjem sa podstatným spôsobom zvýšil, keď v čase predchádzajúcej úpravy výživného tento dosahoval čistý príjem vo výške 688,88 eur mesačne, kým jeho priemerný čistý mesačný príjem za mesiace september až december 2017 už predstavoval sumu 1.332,47, v roku 2018 sumu 1.387,11 eur a za prvé dva mesiace roku 2019 sumu 1.083,92 eur. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať náklady na odôvodnené potreby svojho maloletého dieťaťa v stanovenej výške, keďže otec je zamestnaný, v produktívnom veku a na jeho strane neboli preukázané žiadne zdravotné obmedzenia vo vzťahu k ním vykonávanej práci. Nemožno prihliadať ani na argument otca týkajúci sa splátok jeho pôžičiek, keďže výživné pre maloleté dieťa má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, odvolací súd udáva, že od poslednej úpravy výživného na maloletého sa matke preukázateľne zhoršil zdravotný stav a po prehodnotení čiastočného invalidného dôchodku jej bol tento priznaný v plnom rozsahu, pričom matke jej zdravotný stav v súčasnosti neumožňuje pracovať. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nezohľadnil námietku otca o možnostiach matky vykonávať prácu. Zároveň odvolací súd prihliadal na skutočnosť, že každý z rodičov má výdavky na zabezpečenie vlastných potrieb a nákladov na bývanie. Aj pri matematickom výpočte je zjavné, že na strane matky sú finančné možnosti vo vzťahu k dvom osobám podstatne nižšie ako na strane otca, a to aj s prihliadnutím na výšku výživného a po odpočítaní ich nákladov na bývanie. Výška zvýšeného výživného s poukazom na dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, aj podľa názoru odvolacieho súdu, zodpovedá kritériám rozhodným pre zvyšovanie výživného na dieťa, t.j. je primerané ako odôvodneným potrebám dieťaťa, tak aj schopnostiam a možnostiam otca, ktorý nepreukázal zdravotné problémy ovplyvňujúce výkon jeho práce. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď výživné zvýšil od podania návrhu matky a jeho výšku odstupňoval s prihliadnutím na nástup maloletého na strednú školu a zvýšenie jeho nákladov, správne ustálil výšku zročného výživného a rovnako správne uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné v splátkach po 200 eur mesačne v súlade s § 232 ods. 3 CSP, berúc do úvahy jeho pomery. Pokiaľ ide o námietky otca, že súd prvej inštancie nedostatočne vykonal dokazovania a neposkytol mu dostatočný priestor na vyjadrenie, na tieto odvolací neprihliadol, keďže zo zápisnice z pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 10.09.2019 vyplýva, že všetky listinné dôkazy boli na pojednávaní oboznámené a účastníkom doručené, otec bol riadne vypočutý k podstatným okolnostiam vo vzťahu ku zmene výšky výživného a v priebehu konania mal možnosť sa kedykoľvek vyjadriť aj písomnou formou. 11. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a s dôvodmi napadnutého rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožnil. 12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).