Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4CoKR/14/2023 1118207372 15. 06. 2023 JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI:SK:KSBA:2023:1118207372.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: Crossdefault Management Group, k. s., Grösslingova 56, 811 09 Bratislava, IČO: 45 462 801, správca konkurznej podstaty úpadcu J.. V. Š. - MKV, Jakubov č. 475, 900 63 Jakubov, IČO: 32 642 890, zast. JUDr. Róbert Šimko, advokát, Grösslingova 56, 811 09 Bratislava, o určenie popretej pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cbi/19/2018-188 zo dňa 25.10.2022, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cbi/19/2018-188 zo dňa 25.10.2022 potvrdzuje. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) určil, že pohľadávky žalobcu za mesiac 12/2016 vo výške 1.379,53 EUR, za mesiac 1/2017 vo výške 2.048,99 EUR, za mesiac 2/2017 vo výške 2.048,99 EUR, za mesiac 3/2017 vo výške 2.048,99 EUR, za mesiac 4/2017 vo výške 2.048,99 EUR, za mesiac 5/2017 vo výške 1.057,49 EUR sú v konkurze sp. zn. 8K/48/2015 vedenom na tunajšom súde pod. sp. zn. 8K 48/2015 pohľadávkami proti podstate a v konkurze budú uspokojované v poradí určenom v ustanovení § 87, ods. 2, písm. i ZKR. II. výrokom žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov súdneho konania voči žalovanému. Rozhodol tak s poukazom na §§ 32 ods. 1,3,4,6,9, 87 ods. 2 písm. i), ods. 8 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), §§ 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) 141 ods. 1, § 144 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 24.4.2018 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že pohľadávky žalobcu prihlásené do konkurzu úpadcu vedeného na tunajšom súde pod. sp. zn. 8K 48/2015 z titulu nezaplateného poistného na sociálne poistenie za obdobie 12/16 - 5/2017 v celkovej výške 10.632,98 EUR sú pohľadávkami proti podstate. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný poprel pohľadávky z dôvodu, že nie sú pohľadávkami proti podstate, keďže na jej vznik musia byť splnené kumulatívne dve podmienky - a to, že pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu a súčasne súvisí s prevádzkou podniku počas konkurzu alebo so správou a speňažovaním majetku. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený 8.12.2016 a žalovaný po vyhlásení konkurzu nepokračoval v prevádzkovaní podniku a ani zatiaľ nepristúpil k speňažovaniu majetku úpadcu.
Pohľadávky teda nevznikli po vyhlásení konkurzu a zároveň nesúvisia s prevádzkovaním podniku ani so speňažovaním majetku počas konkurzu. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca si pohľadávky, určenia pravosti ktorých sa domáha, prihlásil do konkurzného konania v súlade s § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd sa v konaní zaoberal len dôvodmi popretia uvedenými v oznámení o popretí pohľadávky správcom zo dňa 10.4.2018, a teda skutočnosťou, či žalobca preukázal splnenie podmienok ustanovených v § 87 ZKR. Istinu pohľadávok tvorila suma 10.632,98 EUR tvorená dlžným poistným za obdobie 12/2017 až 5/2017. 3. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal vznik pohľadávok po vyhlásení konkurzu úpadcu. Žalobca preukázal, že pohľadávky vznikli v zmysle ust. § 142 zák. č. 461/2003 Z. z. ako poistné za kalendárny mesiac pozadu po nesplnení povinnosti zaplatiť poistné. Žalovaný v konaní po oboznámení sa s predloženou judikatúrou uviedol, že rozhodnutia nie sú použiteľné pre prejednávanú vec, nakoľko sa v nich riešili odvody za zamestnancov, avšak v prejednávanej veci sú predmetom odvody priamo úpadcu, a teda nie je možné uplatniť fikciu, že existencia zamestnancov priamo predpokladá prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu. Žalobca s argumentáciou žalovaného nesúhlasil a predložené judikáty vyložil tak, že ustálili povinnosť správcu po vyhlásení konkurzu formálne ukončiť prevádzkovanie živnosti úpadcu a odhlásiť živnostníka, na základe čoho žalobca ukončí predpisovanie poistného. Žalobca v konaní predložil listinný dôkaz, ktorým preukázal, že žalovaný ukončil registráciu až k 17.5.2017, a teda až do tohto dátumu mu vznikala povinnosť uhrádzať poistné (vrátane mesiaca 12/2016 až 5/2017). Súd taktiež prisvedčil argumentácii žalobcu (a predloženým rozsudkom), keď konštatoval, že pojem súvisieť s prevádzkou podniku počas konkurzu je potrebné vykladať v zmysle definície podniku podľa ustanovenia § 5 OBZ v tom zmysle, že ak žalovaný ako správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. Je teda nesporné, že v zmysle uvedeného došlo konaním žalovaného k ukončeniu prevádzkovania podniku až 17.5.2017 ukončením registrácie živnosti úpadcu. 4. Súd v konaní ustálil, že povinnosť ukončiť prevádzkou formálnym odhlásením úpadcu ako živnostníka nie je viazaná na existenciu zamestnancov, a skutočnosť, že dôvodom predpisovania pohľadávok po vyhlásení konkurzu nie je existencia zamestnancov úpadcu, ale skutočnosť, že žalovaný neukončil prevádzkovanie živnosti. Do doby formálneho ukončenia prevádzkovania živnosti úpadcu žalobca oprávnene predpisoval odvody úpadcovi. V zmysle uznesenia NS SR 3Obdo/9/2017 pojem „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ súd vyložil v zmysle definície podniku uvedenej v ust. § 5 ObZ tak, že ak žalovaný ako správca neuskutoční relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. Žalobca teda preukázal, že prihlásené pohľadávky vznikli po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a súviseli s prevádzkovaním podniku po vyhlásení konkurzu, a teda sú pohľadávkami proti podstate. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 22.6.2021 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. 5. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. 6. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4CoKR/2/2022 zo dňa 23.6.2022 rozhodol tak, že rozsudok súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Súd v zmysle odôvodnenia krajského súdu ustálil časovú os podania žaloby takto: - 8.12.2016 vyhlásenie konkurzu - 9.12.2016 účinky vyhlásenia konkurzu - 17.1.2018 prihlásenie žalovanej pohľadávky žalobcom - 10.4.2018 vypracované popretie pohľadávky žalovaným - 13.4.2018 doručené popretie žalobcovi - 24.4.2018 podaná žaloba 8. V zmysle ust. § 87 ods. 8 ZKR posledný deň na podanie žaloby bol 29.4.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola doručená súdu 24.4.2018, súd konštatoval dodržanie 15-dňovej lehoty na podanie žaloby na určenie pohľadávky žalobcom.
9. Nad rámec pôvodného odôvodnenia rozsudku súd konštatoval, že výklad ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR je podľa názoru súdu potrebné vykladať podľa záverov NS SR vyslovených v rozsudku 1Sžzo 37/2014 a 3Obdo 9/2017, v ktorých sa NS SR zhoduje na potrebe vykladať pojem „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ v zmysle definície podniku uvedenej v ust. § 5 OBZ s tým, že ak správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. 10. Súd zároveň poukázal aj na rozhodnutia KS Žilina sp. zn. 13CoKR 15/2016, 13CoKR 36/2016, KS Nitra sp. zn. 15CoKR 5/2019, 26CoKR 12/2018, v ktorých odvolacie súdy potvrdili rozsudky súdov prvej inštancie v konaniach o určenie pravosti pohľadávok proti podstate založených na rovnakom skutkovom základe (či už samostatných SZČO alebo v kombinácii SZČO - zamestnanci). Vo všetkých uvedených rozsudkoch súdy konštatovali, že popretie pohľadávok žalobcu súvisiacich s prihlásenou pohľadávkou proti podstate po vyhlásení konkurzu do doby ukončenia živnosti je nedôvodné, a prihlásené pohľadávky súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. 11. Súd ustálil, že úpadcovi založením účasti na sociálnom poistení vznikla povinnosť platiť odvody v závislosti od vymeriavacieho základu. Súd mal ďalej za preukázané, že úpadca ukončil svoju podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania až ku dňu 17.5.2017. Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu vyhlásenia konkurzu 9.12.2016 a 5 mesiacov po vyhlásení konkurzu s vedomím a súhlasom správcu mal úpadca aktívnu živnosť a svoje podnikanie až do 17.5.2017 neukončil, nepozastavil ani iným zákonným postupom nevyvolal zánik povinného poistenia úpadcu ako SZČO, a preto sa súd nemohol stotožniť s tvrdením žalovaného, že po vyhlásení konkurzu do ukončenia živnosti k prevádzkovaniu podniku nedochádzalo. Súd konštatuje nečinnosť žalovaného ako správcu vo vzťahu k ukončeniu podnikania úpadcu až 17.5.2017 nakoľko mal ukončiť, resp. pozastaviť možnosť prevádzkovať živnosť úpadcu v súlade s právnymi predpismi. 12. Súd mal za preukázané, že úpadca ako podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 17.5.2017 a do tohto dňa bol povinný ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia plniť povinnosti, ktoré mu vyplývali z ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z.. 13. S poukazom na citované ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dospel súd k záveru, že úpadca bol povinný do dňa ukončenia podnikania na základe živnostenského oprávnenia plniť si povinnosti, ktoré mu zo zákona o sociálnom poistení vyplývali, nakoľko išlo o povinnosť, ktorú mal aj bez toho, aby aktívne vykonával podnikateľskú činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 ObZ. Súd mal za to, že ide o pohľadávky žalobcu, ktoré vznikajú aj bez prevádzkovania podniku úpadcu až do doby ukončenia podnikateľskej činnosti úpadcu vo všetkých predmetoch podnikania. 14. Podľa názoru súdu je existencia platného podnikateľského oprávnenia úpadcu po vyhlásení konkurzu dostatočným predpokladom na vznik nároku žalobcu na uplatnenie nároku na poistné. Súd súčasne prisvedčil argumentácii žalobcu a konštatoval, že nie je možné od žalobcu požadovať v prebiehajúcich konkurzoch fyzickú kontrolu prípadného reálneho výkonu podnikania všetkých úpadcov. 15. Krajský súd zaviazal súd vysporiadať sa s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/34/2014 zo dňa 28.05.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obo/23/2016 zo dňa 16.11.2016. Súd konštatoval, že pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo všetkých citovaných rozhodnutí spolu s rozhodnutiami NS SR 2MCdo/30/2012, KS Nitra 15CoKR/6/2015, KS Žilina 13CoKR/126/2016 a KS Trenčín 8CoKR/20/2016, a preto rozhodnutie KS BB 23S/34/2014 vyhodnotil ako exces zaužívanej rozhodovacej praxe a pri rozhodovaní sa stotožnil s väčšinovým právnym názorom prezentovaným citovanými rozhodnutiami krajských súdov a najvyššieho súdu. 16. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a žalobca osvedčil právo na určenie uplatneného nároku a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žalobcovi nevznikli trovy konania, preto rozhodol súd o náhrade trov konania tak, ako je uvedené v druhom odseku výrokovej časti rozsudku.
17. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa § 355 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 1 písm. h) CSP z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že vo vzťahu k hlavnej námietke žalovaného spočívajúcej v odlišnej skutkovej a právnej situácii riešenej v súdnych rozhodnutiach, na ktoré sa odvolával žalobca, a o ktoré oprel svoje právne závery aj prvoinštančný súd, súd v rozsudku zotrval na svojom pôvodne formulovanom závere, že ak žalovaný ako správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. Neexistencia zamestnancov úpadcu a skutočnosť, že žalobcom uplatňované pohľadávky nie sú pohľadávkami z titulu odvodov, ktoré má uhrádzať úpadca ako zamestnávateľ, ale ide o odvody za samotného úpadcu ako fyzickú osobu formálne evidovanú v živnostenskom registri, nie je v zmysle záverov prvoinštančného súdu dôvodom (popri iných skutočnostiach) na konštatovanie, že k reálnemu výkonu podnikateľskej činnosti po vyhlásení konkurzu nedochádzalo. Z týchto úvah súd následne vyvodil, že predmetné pohľadávky žalobcu sú pohľadávkami proti podstate. Súd ustálil, že úpadcovi založením účasti na sociálnom poistení vznikla povinnosť platiť odvody v závislosti od vymeriavacieho základu. Súd mal ďalej za preukázané, že úpadca ukončil svoju podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania až ku dňu 17.5.2017. Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu vyhlásenia konkurzu 9.12.2016 a 5 mesiacov po vyhlásení konkurzu s vedomím a súhlasom správcu mal úpadca aktívnu živnosť a svoje podnikanie až do 17.5.2017 neukončil, nepozastavil ani iným zákonným postupom nevyvolal zánik povinného poistenia úpadcu ako SZČO, a preto sa súd nemohol stotožniť s tvrdením žalovaného, že po vyhlásení konkurzu do ukončenia živnosti k prevádzkovaniu podniku nedochádzalo. Súd konštatoval nečinnosť žalovaného ako správcu vo vzťahu k ukončeniu podnikania úpadcu až 17.5.2017, nakoľko mal ukončiť, resp. pozastaviť možnosť prevádzkovať živnosť úpadcu v súlade s právnymi predpismi.“ Žalovaný sa s vyššie uvedeným právnym názorom súdu nestotožnil a považoval ho za nesprávny. Opätovne uviedol, že na naplnenie znakov zákonnej definície pohľadávky proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) sa vyžaduje kumulatívne splnenie troch základných podmienok: - právny dôvod - pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie, - čas vzniku pohľadávky - po vyhlásení konkurzu (časová podmienka), - súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu (vecná podmienka). Je nesporné a žalovaný to ani nespochybňoval, že prvé dve zákonné podmienky (právny dôvod a čas vzniku pohľadávky) sú z hľadiska posudzovania, či ide o pohľadávky proti podstate, naplnené. Žalovaný však trval na tom, že nevyhnutná vecná podmienka v danom prípade splnená nebola. V priebehu súdneho konania nebolo sporné a ani nijako namietané, že k reálnemu výkonu podnikateľskej činnosti úpadcu po vyhlásení konkurzu nedochádzalo. K výkonu podnikateľskej činnosti úpadcu po vyhlásení konkurzu bezpochyby objektívne ani nemohlo dochádzať, nakoľko úpadca v čase vyhlásenia konkurzu reálne nevlastnil žiadny podnik. Z uvedených objektívnych dôvodov totiž v prevádzkovaní podniku ani nemohol pokračovať. Súd teda založil záver o splnení vecnej podmienky prevádzkovania podniku počas konkurzu na tej jedinej skutočnosti, že k formálnemu zániku živnostenského oprávnenia úpadcu došlo až dňom 17.5.2017, t.j. po vyhlásení konkurzu. Až do tohto momentu mala byť, podľa súdu, splnená vecná podmienka prevádzkovania podniku podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, s čím však žalovaný rozhodne nesúhlasí. V zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) oprávnenie prevádzkovať živnosť (živnostenské oprávnenie) vzniká fyzickým osobám dňom ohlásenia, alebo ak je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom. Živnostenské oprávnenie predstavuje licenciu, ktorá jej nositeľa iba oprávňuje (vice versa nenúti) vykonávať živnosť. Samotné vydané živnostenské oprávnenie však ešte automaticky neznamená, že jeho držiteľ počas konkurzu aj reálne prevádzkuje podnik, tak ako to vyžaduje ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR. Formálne disponovanie živnostenským oprávnením ešte samo osebe nepredstavuje súčasné reálne naplnenie pojmu „prevádzkovanie podniku počas konkurzu“. Pre naplnenie vecnej podmienky prevádzkovania podniku správcom počas konkurzu, sa podľa názoru žalovaného vyžaduje jeho skutočné prevádzkovanie, nie len formálny zápis v živnostenskom registri. Preto v danom prípade nemožno hovoriť o prevádzkovaní podniku počas konkurzu. Len pre úplnosť dodáva, že zo žiadneho ustanovenia ZKR ani iného právneho predpisu nevyplýva povinnosť správcu konkurznej podstaty úpadcu formálne ukončiť za úpadcu živnostenské oprávnenie. Takéto právo prislúcha úpadcovi.
Z hľadiska kvalifikácie pohľadávok prihlásených do konkurzu ako pohľadávok proti podstate je teda rozhodujúce, či správca reálne pokračuje v prevádzkovaní podniku úpadcu, a nie to, či eventuálne došlo k formálnemu oznámeniu ukončenia podnikania živnostenskému úradu. Ďalej uviedol, že žalobca sa v podanej žalobe domáha určenia uplatnenej pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie ako pohľadávky proti podstate. Predmetné pohľadávky predstavujú poistné SZČO na sociálne poistenie, ktoré bol úpadca ako fyzická osoba povinný uhrádzať sám za seba. Nejedná sa teda o povinnosť zamestnávateľa uhrádzať poistné na sociálne poistenie za zamestnancov. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku na podporu svojich právnych záverov odvoláva na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžzo 37/2014, sp. zn. 3Obdo 9/2017, sp. zn. 3Obdo/9/2017 a sp. zn. 2MCdo/30/2012. Všetky uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR však pracujú s odlišnou skutkovou a právnou situáciou, kde predmetom konania boli pohľadávky voči úpadcovi ako zamestnávateľovi. To isté platí aj pre ďalšie rozhodnutia krajských súdov, na ktoré prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku poukázal. V týchto rozhodnutiach ide o diametrálne odlišný stav, než aký je predmetom posudzovania v tomto súdnom konaní, a preto tieto rozhodnutia nie sú aplikovateľné na daný prípad. Ako to žalovaný v priebehu konania už viackrát uviedol, okrem iného aj v odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cbi/19/2018-124 zo dňa 22.06.2021, v rozhodnutiach, na ktoré súd a žalobca poukazujú, súdy v podstate formulovali určitú fikciu prevádzkovania podniku počas konkurzu, avšak len vo vzťahu k pohľadávkam z odvodov uhrádzaných za zamestnancov úpadcu, resp. vo vzťahu ku garančnému fondu, nie však vo vzťahu k pohľadávkam na poistnom za úpadcu samotného ako SZČO. V tam posudzovaných veciach bolo aj vzhľadom na zamestnávanie existujúcich zamestnancov nepochybné, že reálne dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu, pričom podnik ako súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania aj po vyhlásení konkurzu reálne existuje. Aplikácia právnych záverov takýchto rozhodnutí, v ktorých bolo posudzované právne postavenie iného druhu pohľadávok, a to pohľadávok z titulu odvodov, ktoré mali úpadcovia odvádzať za zamestnancov však z dôvodu rozdielnosti posudzovaných okolností v danom prípade nemôže prichádzať do úvahy. Z hľadiska účelu právnej úpravy režimu uspokojovania pohľadávok proti podstate nemožno opomenúť dôležitú skutočnosť, že nevyhnutným predpokladom pre uhrádzanie odvodov na sociálne poistenie za úpadcu samotného ako SZČO je to, že úpadca, resp. správca, na tento účel generuje príjmy z podnikateľskej činnosti v rámci prevádzkovania podniku úpadcu. Pokiaľ však k prevádzkovaniu podniku reálne nedochádza a takéto príjmy nie sú vytvárané (ako je to aj v tomto prípade), nemožno rozumne, spravodlivo a logicky požadovať, aby boli odvody do Sociálnej poisťovne uhrádzané správcom ako pohľadávky proti podstate. Tieto pohľadávky majú pritom iný režim uspokojovania než ostatné pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/34/2014 zo dňa 28.05.2014 a následného potvrdzujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/23/2016 zo dňa 16.11.2016 sú analogicky aplikovateľné aj na prejednávanú vec, keďže nimi boli posudzované obdobné právne otázky založené na obdobnom skutkovom stave. Opätovne si preto nižšie dovoľujeme z uvedených rozhodnutí citovať niektoré podstatné časti. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/34/2014 zo dňa 28.05.2014: „Posúdením veci, aplikujúc vyššie citovanú právnu úpravu, súd dospel k záveru, že žalobe nemožno priznať úspech. Pohľadávky proti podstate sú predovšetkým pohľadávky súvisiace so správou a speňažovaním majetku úpadcu, ako aj iné nároky, ktoré vznikli v priamej súvislosti s priebehom konkurzného konania a s činnosťou správcu. Zákon č. 7/2005 Z. z. vo svojom ustanovení § 87 v ods. 2 presne a taxatívne definuje, ktoré nároky a v akom poradí je v priebehu konkurzu možné uspokojovať ako pohľadávky proti všeobecnej podstate. Novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 348/2011 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2012 sa výpočet pohľadávok proti podstate stal striktne taxatívnym. Je zrejmé, že v danom prípade konkurzné konanie prebieha v režime po novele. Súd mal za to, že ustanovenie § 87 ods. 2 ZKR vylučuje možnosť považovať v zmysle tohto ustanovenia za pohľadávky proti podstate aj iné pohľadávky, ktoré nie sú jednoznačne definované v predmetnom ustanovení. Aj podľa názoru súdu v prípade, že bolo preukázané, že v predmetnom konkurznom konaní nebol prevádzkovaný podnik po vyhlásení konkurzu, nemožno považovať pohľadávku žalobcu, hoci aj vzniknutú v súlade so zákonom o sociálnom poistení, za pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.“ V zmysle Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/34/2014 zo dňa 28.05.2014: Za podstatné však súd totiž považoval to, že žalobca nepreukázal splnenie jedného z dvoch kritérií, a to skutočnosť, že pohľadávky vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, keďže bolo dostatočne preukázané, že po vyhlásení konkurzu nebol podnik prevádzkovaný. Rovnako
nebolo preukázané, že by uplatnená pohľadávka súvisela so správou a speňažovaním majetku. Vznik pohľadávky po vyhlásení konkurzu nebol sporný. Avšak pre uznanie predmetnej pohľadávky za pohľadávku proti podstate by museli byť súčasne splnené obe podmienky (časová a vecná). Aj z odôvodnenia týchto rozhodnutí jasne vyplýva potvrdenie správnosti vyššie uvedenej argumentácie žalovaného, že pre posúdenie, či prihlásené pohľadávky predstavujú pohľadávky proti podstate, je určujúce skutočné prevádzkovanie podniku úpadcu správcom a nie formálna evidencia úpadcu v živnostenskom registri. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cbi/19/2018-188 zo dňa 25.10.2022 zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 18. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný neuznáva uvedené pohľadávky ako pohľadávky proti podstate, nakoľko úpadca neprevádzkoval podnik s poukázaním na ZKR a OBZ. Uviedol, že úpadca zapísaný v živnostenskom registri je povinný vykonávať svoju daňovú povinnosť a tiež uhrádzať za seba ako podnikateľa, resp. za svojich zamestnancov, poistné pre Sociálnu poisťovňu v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platných predpisov. Táto povinnosť platí ako pre SZČO, tak pre právnickú osobu. Argument žalovaného, že formálny zápis úpadcu v živnostenskom registri nemožno považovať za podnikanie a prevádzkovanie podniku je právne nesprávny a chybný. Podstatná náležitosť podnikania samostatne zárobkovej činnej osoby je zápis v živnostenskom registri. Návrh na zápis v živnostenskom registri musí spĺňať právne podmienky, odbornosť a iné ďalšie dôležité podmienky vyžadujúce si zákon o živnostenskom podnikaní. Pokiaľ by nedošlo k zápisu - registrácii v živnostenskom registri, úpadca by nemohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Zápisom v živnostenskom registri vznikla úpadcovi zákonná povinnosť platiť dane a takisto zákonná povinnosť platiť poistné. Žalobca zdôraznil, že zápis v živnostenskom registri nie je formálny, nakoľko z tohto zápisu vychádza príslušný daňový úrad po predložení daňového priznania platiteľom daní, z čoho vzniká výška dane pre daňový úrad a tiež vymeriavací základ poistného pre Sociálnu poisťovňu. K stanovisku žalovaného, v ktorom uvádza, že k reálnemu výkonu podnikateľskej činnosti úpadcu po vyhlásení konkurzu nedochádzalo, poukázal na výpis zo živnostenského registra, kde deň zániku oprávnenia - živnosti je dátum 17.5.2017 (tento dátum je takmer totožný s dátum odhlásenia SZČO z evidencie v Sociálnej poisťovni, ktorý je 16.5.2017), kde pri činnosti ,,Predaj pohonných hmôt“ v bode č. 5 Výpisu zo živnostenského registra je uvedená prevádzkareň v Malackách, Cesta mládeže č. 18, ktorá bola zrušená dňom 17.5.2017, čo je 5 mesiacov po vyhlásení konkurzu. Žalovaný poukázal na jediný judikát - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/23/2016 zo dňa 16.11.2016, ktorému predchádzal rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/34/2014 zo dňa 28.5.2014. Tieto rozsudky, ktoré žalovaný uvádza na svoju podporu, časovo predchádzajú viacerým judikátom senátov Najvyššieho súdu SR, o ktoré sa žalobca opiera pri právnom odôvodnení tohto sporu. Pre úplnosť uviedol tieto judikáty krajských súdov a senátov Najvyššieho súdu SR: Uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/9/2017 z 27.9.2017, Uznesenie NS SR sp. zn. 5Odbo/65/2018 z 30.4.2019, Rozsudok NS SR sp. zn. 2Obo/4/2019 z 30.4.2020, Rozsudok KS v Trenčíne sp. zn. 16CoKR/9/2018 z 2.7.2019, Rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 1CoKR/20/2018 z 25.9.2018, Rozsudok KS v Trenčíne 16CoKR/24/2018 z 30.4.2019, Rozsudok KS v Nitre sp. zn. 15CoKR/5/2019 z 5.11.2019, Rozsudok NS sp. zn. 1Sžso 37/2014 z 25.102015 a právna veta NS SR v zbierke rozhodnutí R94/2018 z 20.12.2018. Žalobca naďalej zotrval na obsahu svojej žaloby ako i svojich stanovísk a vyjadrení v tomto konaní predložené Okresnému súdu Bratislava I. 19. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobca v rámci svojej argumentácie vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje na to, že zápis v živnostenskom registri je nevyhnutným predpokladom výkonu podnikateľskej činnosti. Žalobca v tejto súvislosti ďalej uvádza, že zápisom v živnostenskom registri vznikla úpadcovi zákonná povinnosť platiť dane a poistné. Uvedené tvrdenia žalobcu však nijako nevyvracajú správnosť záveru, že pre zaradenie žalobcom uplatňovaných pohľadávok medzi pohľadávky proti podstate, nie sú splnené podmienky stanovené v § 87 ods. 2 písm. i) ZKR. Žalovaný nijako nespochybňuje skutočnosť, že pre legálny výkon podnikania je potrebný zápis v živnostenskom registri, na ktorý je viazaná povinnosť podnikateľa platiť dane a poistné. Žalovaný takisto nepopiera ani nárok žalobcu na úhradu pohľadávok poistného na sociálne poistenie za obdobie po vyhlásení konkurzu. Žalovaný však trval na tom, že tieto pohľadávky žalobcu v zmysle zákona nie sú
pohľadávkami proti podstate, a preto je potrebné, aby si ich žalobca prihlásil riadne podanou prihláškou podľa § 28 a nasl. ZKR. Zdôraznil, že v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR sú za pohľadávky proti podstate považované „pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“. Už zo samotného sémantického výkladu daného pojmu vyplýva, že „prevádzkovanie“ ako pojem použitý v ustanovení § 87 ods. 2 písm. i) ZKR práve na účely tohto zákona (ZKR), predstavuje už zo samotnej svojej podstaty skutočný výkon určitej podnikateľskej činnosti podnikateľského subjektu. V súvislosti s pojmom prevádzkovanie podniku opätovne poukázal na definíciu podnikania formulovanú v ust. § 2 ods. 1 OBZ, podľa ktorej podnikaním je „sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku ...“. Pod pojmom „sústavná činnosť“ rozhodne nemožno chápať iba formálny zápis v živnostenskom registri a disponovanie živnostenským oprávnením. Naplnenie pojmu podnikanie a v jeho rámci prevádzkovanie podniku si jednoznačne vyžaduje ozajstný, samostatný a sústavný výkon podnikateľskej činnosti, ktorá je podnikateľom vykonávaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a v neposlednom rade za účelom dosiahnutia zisku. Iba samotný zápis v živnostenskom registri, bez reálnej podnikateľskej činnosti, nenapĺňa uvedené atribúty podnikania a tým aj prevádzkovania podniku. Absencia reálneho prevádzkovania podniku nebola v priebehu súdneho konania spochybnená ani zo strany žalobcu. V danom prípade si žalobca uplatňuje pohľadávky predstavujúce poistné na sociálne poistenie úpadcu ako SZČO, ktoré bol úpadca ako fyzická osoba povinný uhrádzať sám za seba (teda nie za zamestnancov), pričom v tomto prípade zároveň niet pochýb, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu nedochádzalo k prevádzkovaniu podniku úpadcu, a to z prostého a logického dôvodu jeho neexistencie. V dôsledku absencie zamestnávania zamestnancov úpadcu tu nemožno aplikovať ani fikciu prevádzkovania podniku a z nej vyvodzovať záver o potrebe zaradenia pohľadávok žalobcu medzi pohľadávky proti podstate. Žalovaný preto naďalej trvá na dôvodoch, pre ktoré považuje odvolaním napadnutý Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cbi/19/2018-188 zo dňa 25.10.2022 za nesprávny a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho petitu. 20. Žalobca v odvolacej duplike poukázal na to, že žalovaný neuznáva uvedené pohľadávky ako pohľadávky proti podstate, nakoľko úpadca neprevádzkoval podnik s poukázaním na ZKR A OBZ. Žalovaný opätovne argumentoval jediným judikátom NS SR sp. zn. 5Obo/23/2016, ktorý mohol aplikovať na podporu svojich právnych argumentov, že prihlásená pohľadávka žalobcom nie je pohľadávkou proti podstate. Uvedený judikát Najvyššieho súdu SR je svojím obsahom jediný v problematike právneho stavu pohľadávok proti všeobecnej podstate v prospech žalovaného. Žalobca však neposudzuje právne rozhodnutie tohto judikátu, nakoľko v tejto právnej oblasti boli zverejnené judikáty z rokov 2014 až 2019 s opačným právnym obsahom, ktoré žalobca uviedol v stanoviskách na podporu svojho žalobného návrhu. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že „...nie sú splnené podmienky ustanovené v § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, vychádzajúc nielen z judikátov NS SR a rozsudkov krajských súdov uvedených žalobcom v žalobnom návrhu a stanoviskách, ale najmä z uznesenia Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu sp. zn. 3Obdo/9/2017, kde dovolací súd sa prikláňa k názoru dovolateľa ako aj k záveru Najvyššieho súdu SR vyslovenému v rozsudku z 27.10.2015 sp. zn. 1 Sžso/37/2014, že pojem „ ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ je potrebné vykladať v zmysle definícií podniku v ustanovení obchodného zákonníka s tým, že správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. Žalobcom používaný výraz formálny zápis v Živnostenskom registri SR je zľahčovanie zákonného úkonu podnikateľa na zápis v tomto registri ako oprávnenia podnikať v príslušnom odbore. Tento zápis v živnostenskom registri v plnej vážnosti podmieňuje vykonávať živnosť, inak by bolo podnikanie nelegálne. Na zápis živnosti je potrebné splniť podnikateľom - živnostníkom zákonné podmienky, ktoré odôvodňujú oprávnenie vykonávať živnostenskú činnosť. Tento zápis v živnostenskom registri ako verejnej listine dáva zodpovednú informáciu širokej verejnosti, odberateľom a záujemcom o služby a pod. o tomto právnom stave. Na evidenciu úpadcu - živnostníka v živnostenskom registri bola priamo naviazaná aj aplikácia použitia zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení, v súvislosti so zákonnou povinnosťou platiť odvody na sociálne poistenie s poukázaním na § 5, § 21, § 28, § 128, § 138 a § 139. Povinnosť platiť poistné a pohľadávka žalobcu na neuhradenom poistnom súvisí s prevádzkovaním živnosti úpadcu, a
teda bola splnená druhá podmienka pre určenie pohľadávky v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, teda prevádzkovanie podniku počas konkurzu. Z týchto dôvodov, ako žalobca uvádzal v stanoviskách, mal žalovaný s odbornou starostlivosťou ako správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu zabezpečiť zrušenie alebo pozastavenie živnosti v živnostenskom registri, resp. prostredníctvom úpadcu. Žalobca svojím žalobným návrhom a stanoviskami, a samozrejme prihlásením pohľadávok proti podstate vychádza a považuje za príslušné obdobie za obdobie prevádzkovania živnosti. Stanovisko žalovaného, že „absencia reálne prevádzkovania podniku nebola v priebehu súdneho konania spochybnená ani zo strany žalobcu“ považujeme chybnú a účelovú. Žalobca nesúhlasí ani s právnym stanoviskom žalovaného, že „Všetky žalobcom uvedené rozhodnutia sa totiž týkajú prípadov s odlišnou skutkovou a právnou situáciou, a preto ich závery nie sú aplikovateľné na daný prípad“. Obidve právne kategórie zamestnávateľ a živnostník majú povinnosť v zmysle právnych predpisov platiť odvody poistného, resp. platiť dane. Aj majiteľ právneho subjektu - zamestnávateľ, môže by jej zamestnancom, za ktorého musí platiť odvody. Živnostník je tiež zamestnávateľ, robí rovnaké právne úkony ako zamestnávateľ -právnická osoba, napr. vypláca mzdu, vykonáva odvody, vykonáva ohlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť, uzatvára zmluvy a pod.. Žalobca mal za to, že judikáty uvádzané vo svojom vyjadrení z 28.12.2022 k vyjadreniu k odvolaniu žalovaného je možné aplikovať na právny problém prevádzkovania živnosti podnikateľom, a to z dôvodu totožnej podstaty vzniku pohľadávky po vyhlásení konkurzu prevádzkovaním podniku úpadcu. Argumenty žalovaného, že závery z judikátov nie sú aplikovateľné na daný - tento prípad, lebo sa týkajú prípadov s odlišnou skutkovou a právnou situáciou, považuje žalobca za účelové a nesprávne. Žalovaný nepreukázal, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu nedochádzalo k prevádzkovaniu podniku úpadcu, a to z prostého a logického dôvodu jeho neexistencie, čo dokazuje až zrušenie živnosti dňa 17.5.2017 a odhlásenie z evidencie Sociálnej poisťovne dňa 16.5.2017, t.j. 6 mesiacov po vyhlásení konkurzu na úpadcu. K podpore právnych dôvodov tiež odvolávajúcich sa na vyššie spomínané judikáty Najvyššieho súdu SR a krajských súdov žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26CoKR/12/2018 a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15CoKR/5/2019, kde úpadcami boli živnostníci a súdy potvrdili rozsudky nižšieho súdu o určení, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate. Žalobca naďalej zotrval na obsahu svojej žaloby ako i svojich stanovísk a vyjadrení v tomto konaní predložené Okresnému súdu Bratislava I. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu a žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 22. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 23. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/24/2015-499 zo dňa 24. júla 2020, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 24. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 8K/48/2015 zo dňa 8.12.2016 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol menovaný žalovaný. Žalobca si do konkurzného konania dňa 17.1.2018 prihlásil svoje pohľadávky proti podstate vo výške 10.632,98 EUR titulom nezaplateného poistného za obdobie 12/16 - 5/17. Žalovaný doručil žalobcovi oznámenie, v ktorom uviedol, že prihlásené pohľadávky žalobcu poprel.
25. Podľa § 32 ods. 3 ZKR ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. 26. Podľa § 32 ods. 4 prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky. 27. Podľa § 32 ods. 6 veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. 28. Podľa § 32 ods. 9 rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu sa na popretú pohľadávku v konkurze neprihliada. 29. Podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR pohľadávky proti všeobecnej podstate sú pohľadávky na poistnom za sociálne poistenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu a podľa písm. k ak súvisia so správou a speňažovaním majetku. 30. Podľa ust. § 128 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení ak tento zákon neustanovuje inak, platí poistné na nemocenské poistenie povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 31. Podľa ust. § 128 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, platí poistné na starobné poistenie povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 32. Podľa ust. § 128 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, platí poistné na invalidné poistenie povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 33. Podľa ust. § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa ust. § 144 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 35. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) OBZ podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. 36. Odvolací súd dodáva, že z ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) ZKR vyplýva, že pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie môže byť považovaná za pohľadávku proti podstate za predpokladu súčasného splnenia dvoch podmienok: a) ide o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, b) pohľadávka súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu alebo súvisí so správou a speňažovaním majetku. 37. V konaní nebolo sporné, že pohľadávky žalobcu prihlásené do konkurzu úpadcu vedeného na tunajšom súde pod. sp. zn. 8K 48/2015 boli prihlásené z titulu nezaplateného poistného na sociálne poistenie za obdobie 12/2016 - 5/2017 v celkovej výške 10.632,98 EUR ako pohľadávky proti podstate.
Žalovaný poprel pohľadávky z dôvodu, že nie sú pohľadávkami proti podstate, keďže na jej vznik musia byť splnené kumulatívne dve podmienky. V konaní nebolo sporné, a žalovaný to ani nespochybňoval, že prvé dve zákonné podmienky - časové podmienky (právny dôvod a čas vzniku pohľadávky) boli splnené. Nebola však splnená vecná podmienka, a to súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. 38. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený 8.12.2016 a žalovaný po vyhlásení konkurzu nepokračoval v prevádzkovaní podniku a ani zatiaľ nepristúpil k speňažovaniu majetku úpadcu. Pohľadávky teda nevznikli po vyhlásení konkurzu a zároveň nesúvisia s prevádzkovaním podniku ani so speňažovaním majetku počas konkurzu. 39. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi účinkami vyhlásenia konkurzu (piata hlava, prvý oddiel ZKR) nie je uvedený zánik podnikateľskej činnosti. Vyhlásenie konkurzu nemá za následok zánik podnikateľskej činnosti. 40. Z výpisu zo živnostenského registra bolo preukázané, že úpadca ukončil podnikateľskú činnosť k 17.5.2017, t.j. až do tohto dňa bol evidovaný ako SZČO v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení <http:// zakony.judikaty.info/predpis/zakon-461/2003-ucinnost-od-01.01.2024>, a ako podnikateľský subjekt teda ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 17.5.2017. Úpadca bol povinný do dňa ukončenia podnikania na základe živnostenského oprávnenia plniť si povinnosti, ktoré mu zo zákona o sociálnom poistení <http://zakony.judikaty.info/predpis/ zakon-461/2003-ucinnost-od-01.01.2024> vyplývali, nakoľko išlo o povinnosť, ktorú mal aj bez toho, že by aktívne vykonával podnikateľskú činnosť v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka <http:// zakony.judikaty.info/predpis/zakon-513/1991-ucinnost-od-22.06.2023>. 41. K odhláseniu úpadcu ako zamestnávateľa došlo až dňa 17.5.2017. S poukazom na ust. § 134 ods. 2, ust. § 144 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vzniká zamestnávateľovi povinnosť upravená v osobitnom predpise. Je nepochybné, že žalovaný mal postavenie zamestnávateľa. Žalovaný ako zamestnávateľ podľa osobitných predpisov (zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) bol preto povinný plniť si povinnosti, ktoré mu z uvedeného predpisu vyplývali, najmä voči žalobcovi. Odvolací súd zároveň vyhodnotil ako vecne správny právny záver, že vzťah poisťovňa - zamestnávateľ nie je záväzkovým vzťahom, ale ide o verejnoprávny vzťah založený na zákonnom oprávnení Sociálnej poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa zaplatiť a odviesť poistné. 42. Odvolací súd podotýka, že výklad ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) zák. č. 7/2005 <http:// zakony.judikaty.info/predpis/zakon-7/2005> Z. z. je potrebné vykladať podľa záverov Najvyššieho súdu SR vyslovených v rozsudku 1Sžso 37/2014 zo dňa 27.10.2015, resp. 3Obdo 9/2017 <https:// www.judikaty.info/document/nssr/68381> zo dňa 27.09.2017, v ktorých sa Najvyšší súd SR zhodne vykladá pojem „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ v zmysle definície podniku uvedenej v ustanovení § 5 Obch. zák. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-513/1991-ucinnostod-22.06.2023> s tým, že ak správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. Preto sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu, že úpadca bol povinný do dňa ukončenia podnikania na základe živnostenského oprávnenia plniť si povinnosti, ktoré mu zo zákona o sociálnom poistení vyplývali, nakoľko išlo o povinnosť, ktorú mal aj bez toho, aby aktívne vykonával podnikateľskú činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 ObZ. Súd mal za to, že ide o pohľadávky žalobcu, ktoré vznikajú aj bez prevádzkovania podniku úpadcu až do doby ukončenia podnikateľskej činnosti úpadcu vo všetkých predmetoch podnikania. 43. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd, že pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu titulom poistného na sociálne poistenie úpadcu súvisia s prevádzkovaním podniku, čím bol splnený druhý hmotnoprávny predpoklad, aby bola pohľadávka žalobcu považovaná za pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, a preto predstavujú pohľadávky voči podstate. 44. Odvolací súd preto rozsudok súdu v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 45. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP <http:// zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>.
46. Žalobca mal v konaní plný úspech, avšak nakoľko žalobcovi v konaní nevznikli žiadne trovy, súd rozhodol tak, že mu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 47. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.