Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4CoKR/5/2025 1118207372 24. 07. 2025 JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI:SK:KSBA:2025:1118207372.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: Crossdefault Management Group, k. s., Grösslingova 56, 811 09 Bratislava, IČO: 45 462 801, správca konkurznej podstaty úpadcu Ing. Mário Šimek - MKV, Jakubov č. 475, 900 63 Jakubov, IČO: 32 642 890, zast. JUDr. Róbert Šimko, advokát, Grösslingova 56, 811 09 Bratislava, o určenie popretej pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cbi/19/2018-188 zo dňa 25.10.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cbi/19/2018-188 zo dňa 25.10.2022 potvrdzuje. II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) určil, že pohľadávky žalobcu za mesiac 12/2016 vo výške 1.379,53 EUR, za mesiac 1/2017 vo výške 2.048,99 EUR, za mesiac 2/2017 vo výške 2.048,99 EUR, za mesiac 3/2017 vo výške 2.048,99 EUR, za mesiac 4/2017 vo výške 2.048,99 EUR, za mesiac 5/2017 vo výške 1.057,49 EUR sú v konkurze sp. zn. 8K/48/2015 vedenom na tunajšom súde pod. sp. zn. 8K 48/2015 pohľadávkami proti podstate a v konkurze budú uspokojované v poradí určenom v ustanovení § 87, ods. 2, písm. i ZKR. II. výrokom žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov súdneho konania voči žalovanému. Rozhodol tak s poukazom na §§ 32 ods. 1, 3, 4, 6, 9, 87 ods. 2 písm. i), ods. 8 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), §§ 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) 141 ods. 1, 144 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 2 ods. 2 písm. b) zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ). 2. Súd prvej inštancie mal za to, že úpadca ako podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 17. mája 2017, do tohto dňa bol povinný ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. 3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4CoKR/14/2023-236 zo dňa 15.6.2023 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cbi/19/2018-188 zo dňa 25.10.2022 potvrdil a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 4. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalovaný dovolanie.
V dovolaní uviedol, že na splnenie znakov pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. ods. 2 písm. i) ZKR sa vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok, a to 1/ právny dôvod - pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie, 2/ čas vzniku pohľadávky - po vyhlásení konkurzu. Prvé dve podmienky boli splnené, sporným je splnenie podmienky č.3 - súvis s prevádzkovaním podniku úpadcu počas konkurzu. Dovolateľ naplnenie tretej podmienky popieral, nakoľko správca nikdy nepokračoval v prevádzkovaní podniku. Úpadca v čase vyhlásenia konkurzu žiadny podnik nevlastnil. 5. Na základe dovolania Najvyšší súd SR uznesením č.k. 1ObdoK/2/2024-281 zo dňa 28. októbra 2024 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoKR/14/2023-236 zo dňa 15. júna 2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd uviedol, že keďže odvolací súd mal za to, že predmetnú pohľadávku možno považovať za pohľadávku proti podstate iba v prípade, že súvisí s prevádzkovaním podniku a medzi sporovými stranami bolo splnenie tejto podmienky sporné, bolo pre riešenie prejednávanej právnej veci rozhodujúce zodpovedanie tejto otázky. Akým spôsobom odvolací súd túto otázku vyriešil z odôvodnenia rozsudku nemožno bezpečne zistiť. Odvolací súd sa stotožnil s tým, že predmetné pohľadávky súvisia s prevádzkovaním podniku, avšak následne hovorí o pohľadávkach žalobcu ako pohľadávkach, ktoré vznikajú aj bez prevádzkovania podniku úpadcu. Preto sa musí odvolací súd vysporiadať s vlastnými právnymi závermi. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) opätovne prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a v rozsahu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu a žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/24/2015-499 zo dňa 24. júla 2020, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery, na ktoré odvolací súd poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 9. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 8K/48/2015 zo dňa 8.12.2016 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol menovaný žalovaný. Žalobca si do konkurzného konania dňa 17.1.2018 prihlásil svoje pohľadávky proti podstate vo výške 10.632,98 EUR titulom nezaplateného poistného za obdobie 12/16 - 5/17. Žalovaný doručil žalobcovi oznámenie, v ktorom uviedol, že prihlásené pohľadávky žalobcu poprel. 10. Podľa § 32 ods. 3 ZKR ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. 11. Podľa § 32 ods. 4 prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky. 12. Podľa § 32 ods. 6 veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť,
výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. 13. Podľa § 32 ods. 9 rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu sa na popretú pohľadávku v konkurze neprihliada. 14. Podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR pohľadávky proti všeobecnej podstate sú pohľadávky na poistnom za sociálne poistenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu a podľa písm. k) ak súvisia so správou a speňažovaním majetku. 15. Podľa ust. § 128 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení, ak tento zákon neustanovuje inak, platí poistné na nemocenské poistenie povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 16. Podľa ust. § 128 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, platí poistné na starobné poistenie povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa ust. § 128 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, platí poistné na invalidné poistenie povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 17. Podľa ust. § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa ust. § 144 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 19. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) OBZ podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. 20. Odvolací súd dodáva, že z ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) ZKR vyplýva, že pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie môže byť považovaná za pohľadávku proti podstate za predpokladu súčasného splnenia dvoch podmienok: a) ide o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, b) pohľadávka súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu alebo súvisí so správou a speňažovaním majetku. 21. V konaní nebolo sporné, že pohľadávky žalobcu prihlásené do konkurzu úpadcu vedeného na tunajšom súde pod. sp. zn. 8K 48/2015 boli prihlásené z titulu nezaplateného poistného na sociálne poistenie za obdobie 12/2016 - 5/2017 v celkovej výške 10.632,98 EUR ako pohľadávky proti podstate. Žalovaný poprel pohľadávky z dôvodu, že nie sú pohľadávkami proti podstate, keďže na jej vznik musia byť splnené kumulatívne dve podmienky. V konaní nebolo sporné, a žalovaný to ani nespochybňoval, že prvé dve zákonné podmienky - časové podmienky (právny dôvod a čas vzniku pohľadávky) boli splnené. Nebola však splnená vecná podmienka, a to súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Tiež uviedol, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený 8.12.2016 a žalovaný po vyhlásení konkurzu nepokračoval v prevádzkovaní podniku a ani zatiaľ nepristúpil k speňažovaniu majetku úpadcu. Pohľadávky teda nevznikli po vyhlásení konkurzu a zároveň nesúvisia s prevádzkovaním podniku ani so speňažovaním majetku počas konkurzu. 22. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi účinkami vyhlásenia konkurzu (piata hlava, prvý oddiel ZKR) nie je uvedený zánik podnikateľskej činnosti. Vyhlásenie konkurzu nemá za následok zánik podnikateľskej činnosti. 23. Odvolací súd zhodne so zistenými skutkovými závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR v konaní ide o pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie, s tým, že sú splnené obe podmienky, ktoré zákon vyžaduje, aby pohľadávka bola zaradená ako pohľadávka proti podstate. Je nesporné, že pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu a súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, alebo súvisí so správou a speňažovaním majetku, čím spĺňa obe podmienky a predpoklady pre zaradenie medzi pohľadávky proti podstate.
24. Odvolací súd podotýka, že výklad ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) ZKR je potrebné vykladať podľa záverov Najvyššieho súdu SR vyslovených v rozsudku 1Sžso 37/2014 zo dňa 27.10.2015, resp. 3Obdo 9/2017 zo dňa 27.09.2017, v ktorých sa Najvyšší súd SR zhodne vykladá pojem „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ v zmysle definície podniku uvedenej v ustanovení § 5 OBZ s tým, že ak správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. Preto sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu, že úpadca bol povinný do dňa ukončenia podnikania na základe živnostenského oprávnenia plniť si povinnosti, ktoré mu zo zákona o sociálnom poistení vyplývali, nakoľko išlo o povinnosť, ktorú mal aj bez toho, aby aktívne vykonával podnikateľskú činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 OBZ. Súd mal za to, že ide o pohľadávky žalobcu, ktoré vznikajú aj bez prevádzkovania podniku úpadcu až do doby ukončenia podnikateľskej činnosti úpadcu vo všetkých predmetoch podnikania. 25. Z výpisu zo živnostenského registra bolo preukázané, že úpadca ukončil podnikateľskú činnosť k 17.5.2017, t.j. až do tohto dňa bol evidovaný ako SZČO v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení, a ako podnikateľský subjekt teda ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 17.5.2017. Úpadca bol povinný do dňa ukončenia podnikania na základe živnostenského oprávnenia plniť si povinnosti, ktoré mu zo zákona o sociálnom poistení vyplývali, nakoľko išlo o povinnosť, ktorú mal aj bez toho, že by aktívne vykonával podnikateľskú činnosť v zmysle § 2 ods. 1 OBZ. S poukazom na ust. § 134 ods. 2 ust. § 144 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vzniká zamestnávateľovi povinnosť upravená v osobitnom predpise. Je nepochybné, že žalovaný mal postavenie zamestnávateľa. Žalovaný ako zamestnávateľ podľa osobitných predpisov (zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) bol preto povinný plniť si povinnosti, ktoré mu z uvedeného predpisu vyplývali, najmä voči žalobcovi. Odvolací súd zároveň vyhodnotil ako vecne správny právny záver, že vzťah poisťovňa - zamestnávateľ nie je záväzkovým vzťahom, ale ide o verejnoprávny vzťah založený na zákonnom oprávnení Sociálnej poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa zaplatiť a odviesť poistné. 26. K tvrdeniu žalovaného (odvolateľa), že prihlásený nárok žalobcu (soc. poisťovňa) nespĺňa druhú podmienku, ktorú je potrebné náležíte preukázať v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR odvolací súd zistil, že pohľadávky súvisia s činnosťou žalovaného, tak ako je uvedené v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok založených v spise č.l. 5-16. Vo vzťahu k právnemu dôvodu vzniku odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že ide o dlh na poistnom podľa zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ako aj penále, pokuty za omeškané plnenie. V konaní je nepochybné, že žalovaný bol povinný riadne a včas hradiť predmetné pohľadávky žalobcu. Žalobca doložil a preukázal, že sa tieto nároky (pohľadávky) týkajú činnosti označeného žalovaného. V konaní má povinná osoba bez ohľadu na to, či ide o SZČO, alebo zamestnávateľa (iná forma podnikania) rovnaké povinnosti vo vzťahu k plneniu záväzkov vyplývajúcich zo zák. č. 461/2003 Z. z. V prípade, ak na strane povinnej osoby vystupuje SZČO, plnenie povinných platieb (odvodov) sa vzťahuje na výkon jeho činnosti (za obdobie výkonu činnosti - podnikania), teda tvorí pre účely aplikácie ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR prevádzku podniku. Pre účely posúdenia a vymedzenia pojmu „pohľadávka súvisí s prevádzkovaním podniku“ tak ako to predpokladá ust. § 87 ods. 2 ZKR v prípade, ak na strane povinnej osoby vo vzťahu k plneniu odvodov vystupuje SZČO, je potrebné vychádzať z tej skutočnosti, že aj existencia samotnej povinnej osoby v postavení SZČO má postavenie prevádzkovateľa podniku (vykonáva podnikateľku činnosť), ktorá zaniká až zrušením oprávnenia na jej výkon v súlade s platnými právnymi predpismi. Ak na strane povinnej osoby je SZČO v postavení živnostníka, tak pre účely posúdenia charakteru pohľadávky podľa ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR za výkon činnosti sa považuje činnosť, ktorá nebola zrušená. Úpadca zapísaný v živnostenskom registri je povinný vykonávať svoju daňovú povinnosť a tiež uhrádzať za seba ako podnikateľa, resp. za svojich zamestnancov, poistné pre Sociálnu poisťovňu v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platných predpisov. Povinnosť ukončiť prevádzkou formálnym odhlásením úpadcu ako živnostníka nie je viazaná na existenciu zamestnancov a skutočnosť, že dôvodom predpisovania pohľadávok po vyhlásení konkurzu nie je existencia zamestnancov úpadcu, ale skutočnosť, že žalovaný neukončil prevádzkovanie živnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že úpadca (žalovaný) ukončil podnikateľskú činnosť
k 17.05.2017 (až do tohto dňa bol registrovaný ako SZČO v zmysle ust. § 5 zák. o soc. poistení), je splnená podmienka vykonávania činnosti ako prevádzkovania podniku. Pre účely konkurzu (charakteru vzniku nárokov) je nevyhnutne nutné vychádzať z obsahu a účelu tejto právnej normy a s poukazom na ust. § 2 ods. 1 OBZ, ak na strane povinného je SZČO (bez existencie zamestnancov) má postavenie povinnej osoby a vykonáva/prevádzkuje činnosť v zmysle predmetu činnosti (oprávnenia), teda prevádzkuje podnik. To znamená, že až do dátumu ukončenia registrácie k 17.5.2017 úpadcovi vznikla povinnosť uhrádzať poistné (vrátane mesiaca 12/2016 až 5/2017). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd, že pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu titulom poistného na sociálne poistenie úpadcu súvisia s prevádzkovaním podniku, čím bol splnený druhý hmotnoprávny predpoklad, aby bola pohľadávka žalobcu považovaná za pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, a preto predstavujú pohľadávky voči podstate. Dôvod popretia správcom preto nebol daný. 27. Odvolací súd preto rozsudok súdu v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 28. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>. Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax týkajúcu sa trov konania bolo potrebné posudzovať nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania podľa celkového úspechu sporovej strany v konaní. Nakoľko mal žalobca v celom konaní plný úspech, avšak v konaní mu nevznikli žiadne trovy, súd rozhodol tak, že mu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho ani dovolacieho konania. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.