Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/103/2022 1120213991 20. 06. 2024 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2024:1120213991.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: EB Accounting, s. r. o., so sídlom Bodvianska 5, 821 05 Bratislava, IČO: 46 564 039, zastúpený: JUDr. Ľuboš Jurčo, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 641,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/46/2020-107 zo dňa 25.4.2022 takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/46/2020-107 zo dňa 25.4.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 30Cb/46/2020-107 zo dňa 25.4.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol vo výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 641,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 641,16 Eur od 15.9.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku II. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.5.2019 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle žalobcu (poisteného) Citroën C5, EČV: X.. Toto motorové vozidlo bolo havarijne poistené u žalovaného poistnou zmluvou č. 6590144000 z 1.7.2016. Žalobca si vzniknutú škodu na poistenom vozidle nechal opraviť v spoločnosti AUTOSERVIS BÉHR & BÉHR, spol. s r.o., ktorá mu za opravu fakturovala sumu 1.820,33 Eur; túto žalobca uhradil v plnej výške. V oznámení o poistnom plnení z 30.8.2019 žalovaný uviedol, že v tento deň ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predkladá žalobcovi výpočet výšky plnenia. Škoda bola rozdelená na dve poistné udalosti: pod PU 1 bol zahrnutý zadný ľavý blatník, ľavá ozdobná lišta nárazníka, spojler zadného nárazníka, lišta výfuku; pod PU 2 spadal zadný nárazník a stredná ozdobná lišta. Plnenie z PU 2 žalovaný žalobcovi nepriznal z dôvodu, že zadný nárazník bol poškodený pred vstupom do poistenia. Poistné tak bolo poukázané do výšky kalkulácie pred zahrnutím výmeny zadného nárazníka do kalkulácie. Žalobca ďalej uviedol, že žalovanému e-mailom oznámil, že so skrátením poistného plnenia nesúhlasí a žiadal žalovaného o doplatenie zvyšnej časti (neuhradenej) faktúry vo výške 641,16 Eur za opravu vozidla. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by poistené vozidlo bolo pri uzatvorení poistnej zmluvy poškodené. Zadný nárazník bol poškodený v novembri 2017, teda po uzavretí poistnej zmluvy a bol uvedený do pôvodného stavu. Túto poistnú udalosť riešila poisťovňa Generali a. s. (teraz Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pozn.), s ktorou mal vinník nehody uzatvorené PZP a poistné plnenie bolo poskytnuté v plnej výške. Faktúru za opravu zadného nárazníka žalobca priložil v e-mailovej správe. Žalovaný žalobcovi e-mailom z 15.10.2019 oznámil, že po opätovnom prehodnotení likvidácie predmetnej škody trvá na pôvodnom
stanovisku, teda že žalobcovi zvyšnú sumu poistného nedoplatí. Na predžalobnú výzvu z 8.11.2019 na dobrovoľné zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušenstvom žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. 3. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel platobným rozkazom z 23.7.2021 č. k. 30Cb/46/2020-47, proti ktorému žalovaný podal odpor. Žalovaný v rámci procesnej obrany v tomto odpore uviedol, že navrhuje súdu prvej inštancie, aby vyzval spoločnosť Generali Poisťovňa, a. s., aby predložila súdu kompletnú fotodokumentáciu poškodeného vozidla žalobcu k škodovej udalosti z 8.11.20017 č. 6401036822. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 30.5.2019 došlo k poškodeniu predmetného motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu pri jeho strete s iným vozidlom, ktorého vodička pri cúvaní ľavou zadnou časťou vozidla oškrela ľavú zadnú časť stojaceho motorového vozidla žalobcu. Žalobca si vzniknutú škodu na poistenom vozidle nechal opraviť v spoločnosti AUTOSERVIS BÉHR & BÉHR, spol. s r.o. Spoločnosť Slovexperta, s.r.o. vykonala pre žalovaného tri obhliadky poškodeného motorového vozidla (29.7.2019, 6.8.2019 a 16.8.2019). Pri poslednej z obhliadok bolo zistené, že v stredovej časti zadného nárazníka je prasklina; z tohto dôvodu bolo potrebné motorové vozidlo opraviť s výmenou zadného nárazníka. Žalovaná suma 641,16 Eur s DPH predstavuje rozdiel medzi nákladmi na opravu motorového vozidla žalobcu s výmenou zadného nárazníka (1.820,33 Eur s DPH) a nákladmi na opravu motorového vozidla žalobcu bez výmeny zadného nárazníka (1.179,17 Eur s DPH). Žalovaný tiež uviedol, že disponuje faktúrou spoločnosti RODEX CAR, s.r.o. zo 16.1.2018, č. FVPU-13/2018 a jej kalkuláciou nákladov na opravu č. 2018/0031, nedisponuje však fotodokumentáciou zo škodovej udalosti z 8.11.2017 registrovanej v spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s. pod č. 6401036822. V prípade nepreukázaného nároku na poistné plnenie za opravu vozidla žalobcu výmenou zadného nárazníka žalovaný uviedol, že v rámci úkonov súvisiacich s uzatvorením poistnej zmluvy, t. j. k 1.7.2016, bola žalobcom vyhotovená fotodokumentácia motorového vozidla žalobcu, ktorá bola predložená žalovanému. Na predloženej fotodokumentácii je (podľa tvrdenia žalovaného) zadokumentované poškodenie zadného nárazníka motorového vozidla žalobcu, vrátane jeho stredovej časti. Keďže už v čase uzatvorenia poistnej zmluvy bola na motorovom vozidle žalobcu poškodená stredová časť zadného nárazníka, žalobca nemá nárok na poistné plnenie za opravu tohto poškodenia zadného nárazníka, ktorá musela byť realizovaná jeho výmenou. Pokiaľ v období medzi uzatvorením poistnej zmluvy (1.7.2016) a škodovou udalosťou z 30.5.2019 vznikla iná škodová udalosť (8.11.2017), po ktorej bolo vozidlo žalobcu opravené, je potrebné posúdiť vplyv tejto opravy na neskoršiu škodovú udalosť (30.5.2019). Aby mohol žalovaný relevantne posúdiť vplyv opravy zadného nárazníka z inej škodovej udalosti (8.11.2017) registrovanej pod č. 6401036822 v inej poisťovni, potrebuje mať k dispozícii okrem faktúry spoločnosti RODEX CAR, s.r.o. a jej kalkulácie nákladov na opravu taktiež fotodokumentáciu poškodení zadného nárazníka motorového vozidla žalobcu. 4. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázal na ustanovenia § 517 ods. 1 a ods. 2, § 797 ods. 1 až ods. 4 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Súd prvej inštancie mal z vyjadrení strán a z predložených dôkazov za preukázané, že 1.7.2016 bola medzi sporovými stranami uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla Citroën C5, EČV: X.XXXAJ. Dňa 30.5.2019 došlo k poškodeniu predmetného motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu pri jeho strete s vozidlom Škoda Fabia, EČV: X.-XXXIT, ktorého vodička pri cúvaní ľavou zadnou časťou vozidla oškrela ľavú zadnú časť stojaceho motorového vozidla žalobcu. Žalobca si vzniknutú škodu na poistenom vozidle nechal opraviť v spoločnosti AUTOSERVIS BÉHR & BÉHR, spol. s.r.o.; táto mu za opravu fakturovala sumu 1.820,33 Eur, ktorú žalobca uhradil v plnej výške. Škoda bola žalovaným (podľa oznámenia o poistnom plnení) rozdelená na dve poistné udalosti: pod PU 1 bol zahrnutý zadný ľavý blatník, ľavá ozdobná lišta nárazníka, spojler zadného nárazníka, lišta výfuku; pod PU 2 spadal zadný nárazník a stredná ozdobná lišta. Plnenie z PU 2 žalovaný žalobcovi nepriznal z dôvodu, že zadný nárazník bol poškodený pred vstupom do poistenia. Žalovaný tak uhradil na účet uvedeného autoservisu poistné plnenie len do výšky kalkulácie pred zahrnutím výmeny zadného nárazníka do kalkulácie, a to vo výške 1.179,17 Eur. Žalovaná suma tak predstavuje rozdiel medzi nákladmi na opravu motorového vozidla žalobcu s výmenou zadného nárazníka (1.820,33 Eur s DPH) a nákladmi na opravu motorového vozidla žalobcu bez výmeny zadného nárazníka (1.179,17 Eur s DPH). V období medzi uzatvorením poistnej zmluvy a škodovou udalosťou z 30.5.2019 vznikla na motorovom vozidle žalobcu iná škodová udalosť 8.11.2017, ktorú likvidovala Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, s ktorou mal vinník nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Pri tejto poistnej udalosti bol opravovaný zadný nárazník motorového vozidla žalobcu.
5. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že poškodenie stredovej časti zadného nárazníka malo vzniknúť pred uzatvorením poistnej zmluvy a poukázal na to, že žalovaný doposiaľ v konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by toto svoje tvrdenie preukázal. Žalovaný neuznal žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu a dodal, že v čase uzatvorenia poistnej zmluvy bola na motorovom vozidle žalobcu už poškodená stredová časť zadného nárazníka a preto žalobca nemá nárok na poistné plnenie zodpovedajúce nákladom na výmenu tohto zadného nárazníka. 6. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie konštatuje, že pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že už v čase uzatvorenia poistnej zmluvy bola na motorovom vozidle žalobcu poškodená stredová časť zadného nárazníka, toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Tvrdenie žalovaného, že fotodokumentácia priložená k odporu proti platobnému rozkazu, na ktorej je zadokumentované poškodenie zadného nárazníka motorového vozidla žalobcu, vrátane jeho stredovej časti, údajne v čase uzavretia poistnej zmluvy nemôže obstáť. Z predmetnej dokumentácie totiž vôbec nevyplýva, v akom čase bola táto vyhotovená (neobsahuje žiadnu časovú pečiatku). Naopak, súdu prvej inštancie zo žalobcom predloženého návrhu poistnej zmluvy z 01.07.2016, z časti „ďalšie ustanovenia“ vyplýva, že poisťované vozidlo je v dobrom technickom stave a nepoškodené. Akékoľvek poškodenie motorového vozidla žalobcu pri uzatváraní poistnej zmluvy nie je zrejmé ani z predloženej poistky č. 6590144000 a nevyplýva súdu prvej inštancie ani z ďalšieho obsahu spisu. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení z 30.8.2019 súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že v tento deň ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predložil žalobcovi výpočet výšky plnenia a škoda bola rozdelená na dve poistné udalosti: pod PU 1 bol zahrnutý zadný ľavý blatník, ľavá ozdobná lišta nárazníka, spojler zadného nárazníka, lišta výfuku; pod PU 2 spadal zadný nárazník a stredná ozdobná lišta. Plnenie z PU 2 žalovaný žalobcovi nepriznal z dôvodu, že zadný nárazník bol poškodený pred vstupom do poistenia. Poistné tak bolo poukázané do výšky kalkulácie pred zahrnutím výmeny zadného nárazníka do kalkulácie. Žiadny iný dôvod zníženia poistného plnenia žalovaný v oznámení o poistnom plnení neuviedol. 7. V prípade škodovej udalosti z 8.11.2017, ktorú riešila Generali Poisťovňou, pobočka poisťovne z iného členského štátu, táto nebola v oznámení o poistnom plnení z 30.8.2019 uvedená, ako ani prípadná iná poistná udalosť vzniknutá na vozidle žalobcu pred škodovou udalosťou z 30.5.2019. Súd prvej inštancie poukázal na § 797 ods. 4 OZ, kedy dôvod zníženia plnenia nie je možné dodatočne meniť a rozhodol, že na túto škodovú udalosť neprihliadol. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že motorové vozidlo žalobcu (jeho zadný nárazník) bolo poškodené už pred vstupom do poistenia. Preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 641,16 Eur. Žalobca si v konaní uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky podľa predpisov občianskeho práva a preto súd prvej inštancie v zmysle § 517 OZ v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. uviedol, že žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 5% odo dňa nasledujúceho po 15. dni odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti žalovaným. Žalovaný oznámením z 30.8.2019 oznámil, že v tento deň ukončil šetrenie poistnej udalosti, do omeškania sa teda dostal 15.9.2019 a preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške 5% ročne zo sumy 641,16 Eur od 15.9.2019 do zaplatenia. 8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f) a písm. h) CSP a teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a uloží žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. 10. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že v konaní predložil fotodokumentáciu vyhotovenú žalobcom v období uzatvorenia poistnej zmluvy, pričom žalobca v spore nikdy nepoprel, že táto fotodokumentácia zadného nárazníka bola vyhotovená v období uzatvorenia poistnej zmluvy. Je preto, podľa žalovaného, absurdné, aby v danom prípade samotný súd prvej inštancie namietal, „že takáto fotodokumentácia neobsahuje žiadnu časovú pečiatku“. Žalovaný poukázal na to, že medzi stranami sporu nebolo
sporné z akého obdobia je predmetná fotodokumentácia. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na to, že nejde o konštatovanie poisťovne a teda jeho, ale o prehlásenie poistníka (žalobcu) v prípade zodpovedania otázky poisťovne ohľadom toho, či sú poisťované veci a vozidlo v dobrom technickom stave a nepoškodené, kedy žalobca uviedol odpoveď „áno“. Žalovaný ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie opomenul tú skutočnosť, že vozidlo žalobcu bolo pri deklarovanej škodovej udalosti „poškodené (jemne oškreté) len na ľavom boku - v ľavej bočnej časti zadného nárazníka, pri ľavom zadnom kolese.“, čo preukazuje Správa o nehode zo dňa 30.5.2019, pričom zadný nárazník vozidla žalobcu nebol vymenený pre poškodenie pri tejto deklarovanej škodovej udalosti avšak preto, že v jeho stredovej časti bola prasklina. Jeho výmena (za nový diel) teda nebola z dôvodu poškodenia pri deklarovanej škodovej udalosti dňa 30.5.2019. Žalovaný preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 11. Žalovaný tiež namietal, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď uviedol, že žalobca informoval žalovanú o škodovej udalosti zo dňa 8.11.2017 registrovanej u iného poisťovateľa až emailom zo dňa 2.9.2019 t. j. až po vydaní oznámenia o poistnom plnení zo dňa 30.8.2019. V danom prípade súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 797 ods. 4 OZ, keďže táto škodová udalosť nemohla byť žalovanou uvedená v oznámení o poistnom plnení (hoci to súd prvej inštancie naznačuje aj v bode 10. odôvodnenia rozsudku). Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz. Z faktúry spoločnosti RODEX CAR, s.r.o., zo dňa 16.1.2018, týkajúcej sa opravy vozidla k poistnej udalosti registrovanej v spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s., pod č. 6401036822 nevyplýva, že zadný nárazník vozidla žalobcu bol „vymenený a nalakovaný“. Z kalkulácie nákladov na opravu č. 2018/0031, ktorú vypracovala spoločnosť RODEX CAR, s.r.o. (s dátumom škodovej udalosti 8.11.2017) vyplýva len to, že zadný nárazník vozidla žalobcu bol nejakým spôsobom opravovaný, avšak nebol vymenený (za nový náhradný diel). Žalovaný preto namieta, že pokiaľ by bolo poškodenie zadného nárazníka vozidla žalobcu po škodovej udalosti zo dňa 8.11.2017 opravené jeho výmenou za nový náhradný diel a následným nalakovaním tohto nového dielu, v kalkulácii nákladov na opravu č. 2018/0031 musel byť nevyhnutne tento nový náhradný diel - zadný nárazník uvedený v časti „Náhradné diely“. Žalovaný preto zastáva názor, že pokiaľ v období medzi uzatvorením poistnej zmluvy (1.7.2016) a škodovou udalosťou (30.5.2019) vznikla iná škodová udalosť (8.11.2017), po ktorej bolo vozidlo žalobcu opravené, je potrebné posúdiť vplyv tejto opravy na neskoršiu škodovú udalosť (30.5.2019). Aby mohol žalovaný relevantne posúdiť vplyv opravy zadného nárazníka z inej škodovej udalosti v inej poisťovni, potrebuje mať žalovaný k dispozícii okrem faktúry spoločnosti RODEX CAR, s.r.o. a jej kalkulácie nákladov na opravu taktiež fotodokumentáciu poškodeného vozidla žalobcu. Žalovaný preto v odpore proti platobnému rozkazu navrhol, aby súd prvej inštancie vyzval spoločnosť Generali Poisťovňa, a.s., aby predložila súdu kompletnú fotodokumentáciu poškodeného vozidla žalobcu, v ktorej je registrovaná škodová udalosť zo dňa 8.11.2017. Žalovaný zastáva názor, že ide o vec potrebnú na zistenie skutkového stavu a napriek tomu súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz. V danom prípade neboli naplnené podmienky pre nevyhovenie návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu. 12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, keď uviedol, že zastáva názor, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na správnej aplikácii správneho právneho predpisu a preto neobstojí odvolanie žalovaného. V prípade námietky žalovaného, kedy súd prvej inštancie nevykonal dôkaz, žalobca uviedol, že predloženie kompletnej spisovej dokumentácie zo strany Generali Poisťovňa, a.s., je jednak nadbytočné a nič nebránilo žalovanému, aby si tento dôkaz zaobstaral sám a len v prípade, ak by ho nebol schopný zabezpečiť, mal žiadať súd prvej inštancie o jeho vyžiadanie. Na základe uvedeného preto žalobca považuje napadnutý rozsudok po vecnej a právnej stránke za správny a zákonný a žiada, aby ho odvolací súd potvrdil. 13. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 14. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 15. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 16. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 17. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 18. Žalovaný v odvolaní uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f) a písm. h) CSP a namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi, vyplývajúcej z ustanovenia § 380 CSP sa odvolací súd zaoberal žalovaným uvádzanými odvolacími dôvodmi a s tým súvisiacou argumentáciou obsiahnutou v odvolaní. 19. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil predovšetkým tým, že súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz - kompletnú fotodokumentáciu poškodeného vozidla žalobcu, ktorú vyhotovila spoločnosť Generali Poisťovňa, a.s., a v ktorej je registrovaná škodová udalosť č. 6401036822 zo dňa 8.11.2017, na predloženie ktorej mal vyzvať súd prvej inštancie. Žalovaný poukázal na to, že uvedenú fotodokumentáciu potrebuje na to, aby vedel posúdiť vplyv opravy zadného nárazníka z tejto škodovej udalosti na žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní. Žalovaný nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu na vykonanie tohto dôkazu, na základe čoho sa domnieva, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutkový a právny základ rozhodnutia. 20. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že v prejednávanej veci si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 641,16 Eur za opravu vozidla spolu s príslušenstvom titulom neposkytnutého poistného plnenia od žalovaného. Procesná obrana žalovaného spočívala v skutkových tvrdeniach, že žalovaná suma 641,16 Eur predstavuje rozdiel medzi nákladmi na opravu motorového vozidla žalobcu s výmenou zadného nárazníka (1.820,33 Eur) a nákladmi na opravu motorového vozidla žalobcu bez výmeny zadného nárazníka, čo odôvodnil tým, že už v čase uzatvorenia poistnej zmluvy bola na motorovom vozidle žalobcu poškodená stredová časť zadného nárazníka, žalobca nemá nárok na poistné plnenie za opravu tohto poškodenia zadného nárazníka, ktorá musela byť realizovaná jeho výmenou. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ustálil a dospel k záveru, že pokiaľ ide o škodovú udalosť z 8.11.2017 riešenú Generali Poisťovňou, táto nebola v oznámení o poistnom plnení z 30.8.2019 uvedená, ako ani prípadná iná poistná udalosť vzniknutá na vozidle žalobcu pred škodovou udalosťou z 30.5.2019. S poukazom na § 797 ods. 4 OZ súd prvej inštancie na túto škodovú udalosť neprihliadol a preto rozhodol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že zadný nárazník vozidla žalobcu bol poškodený už pred vstupom do poistenia a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 641,16 Eur s príslušenstvom. 21. Ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú, medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Znamená to vo svojich dôsledkoch aj porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/2019 zo dňa 21.11.2019).
22. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že odvolanie žalovaného voči napadnutému rozsudku prvoinštančného súdu je dôvodné. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania, je na jeho úvahe, ktoré dôkazy vykoná a či vykoná všetky dôkazy, ktoré strany sporu navrhujú. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 205/2019 vyplýva, že aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy, súd nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal. Súd môže nevyhovieť návrhu strany na vykonanie dokazovania len z dôvodu, že navrhnutý dôkaz: a) sa týka skutočnosti, ktorá je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, b) nie je spôsobilý overiť alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť a c) je vzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi nadbytočný. 23. Súd prvej inštancie vo veci neprihliadol na návrh žalovaného na vykonanie dôkazu zo dňa 9.8.2021, pričom súd prvej inštancie tento svoj postup v napadnutom rozsudku nijako neodôvodnil. Odvolací súd poukazuje na to, že obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení a vymedzenie predmetu dokazovania má zásadný význam pre ďalší procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní. Postup súdu je pre strany a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný a má umožniť objektívnu predvídateľnosť súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície. V záujme spravodlivosti a zákonnosti sa súd môže počas konania v nevyhnutnej miere od predbežných záverov odkloniť, ale je povinný umožniť stranám adekvátne reagovať na vzniknutú situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. 24. Súd prvej inštancie, ako už bolo vyššie uvedené, neprihliadol na návrh žalovaného na vykonanie dokazovania, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec neuviedol úvahu alebo dôvody, ktoré ho viedli k záveru, že takýto dôkaz nevykoná resp. že na neho nebude prihliadať. Odvolací súd preto nevie vyhodnotiť, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a či žalovaným navrhovaný dôkaz by mohol mať pre rozhodnutie podstatný význam. Je nedostatočné, nepresvedčivé a zmätočné iba jednoduché konštatovanie súdu prvej inštancie, že dôkaz navrhovaný týmto spôsobom je zjavne v rozpore s ustanoveniami CSP o dokazovaní. Uvedené spôsobuje nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku do takej miery, že to vyústilo do jeho vnútornej rozpornosti a táto skutočnosť v konečnom dôsledku zakladá jeho nepreskúmateľnosť. V rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje argumentácia, prečo súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz, naviac ak obranu žalovaného posúdil ako nepreukázanú. Súd nemôže konštatovať neunesenie dôkazného bremena bez toho, aby sa vysporiadal s návrhom na dokazovanie, ktorým má byť podľa strany sporu určitá sporná skutočnosť preukázaná. 25. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne prejedná. Úlohou súdu prvej inštancie bude vysporiadať sa s navrhnutým dôkazom zo strany žalovaného, ktorý navrhoval, aby súd prvej inštancie vyzval poisťovňu Generali Poisťovňa, a.s. a prípadne doplnil dokazovanie resp., aby riadne odôvodnil prečo tento dôkaz nevykoná. Súd prvej inštancie vo veci opätovne meritórne rozhodne, pričom je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a nové rozhodnutie riadne odôvodní. 26. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).