Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/96/2022 z 30. 5. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 9Co/96/2022 1318201679 30. 05. 2024 JUDr. Magdaléna Floreková ECLI:SK:KSBA:2024:1318201679.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : O.. R. J., B.., nar. XX. X. XXXX, bytom Ď. X, T., zastúpený : JUDr. Beata Kováčová, advokát, Drieňová 1087/37, Bratislava, proti žalovanému : O.. E. D., nar. X. XX. XXXX, bytom C. XX, T., zastúpený: Mgr. Monika Brunová, advokát, Račianska 153, Bratislava, o zaplatenie 834,82 € s prísluš., na odvolanie žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 8. 2. 2022 č.k. 61C/36/2018 - 469, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e. Vo zvyšnej časti odvolanie žalovaného o d m i e t a. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 834,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 1,. 2. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 21. 2. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 21. 3. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 18. 4. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 24. 5. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 20. 6. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 25. 7. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 22. 8. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 22. 9. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 21. 10. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 21. 11. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 19. 12. 2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 16. 1. 2018 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 19. 2. 2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2/ V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobca žalobou podanou na tamojší súd dňa 07.03.2018 domáhal proti žalovanému zaplatenia 834,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 eur od 19.01.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 21.02.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 21.03.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 18.04.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 24.05.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 20.06.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 25.07.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 22.08.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 22.09.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 21.10.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 21.11.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 19.12.2017 do zaplatenia, vo

výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 16.01.2018 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 59,63 € od 19.01.2018 do zaplatenia a spolu s trovami konania. 3/ Žalobca žalobu odôvodnil tým, že mu žalovaný dlhuje za obdobie od 01.01.2017 vrátane do 28.02.2018 vrátane čiastku 834,82 € za skladovanie vecí v skladovacom kontajneri nachádzajúcom sa v T. na C. XX na parcele CKN č. XXXXX/XXX v k.ú. S.. Náklady na skladovanie sú fakturované mesačne nasledovne: rok 2017 - číslo faktúry XXXXXXXX z 31.01.2017 splatná 18.01.2017 v sume 59,63 € - číslo faktúry XXXXXXXX z 06.02.2017 splatná 20.02.2017 v sume 59,63 € - číslo faktúry XXXXXXXX z 06.03.2017 splatná 20.03.2017 v sume 59,63 € - číslo faktúry XXXXXXXX z 03.04.2017 splatná 17.04.2017 v sume 59,63 € - číslo faktúry XXXXXXXX z 09.05.2017 splatná 23.05.2017 v sume 59,63 € - číslo faktúry XXXXXXXX z 05.06.2017 splatná 19.06.2017 v sume 59,63 € - číslo faktúry XXXXXXXX z 10.07.2017 splatná 24.07.2017 v sume 59,63 € - číslo faktúry XXXXXXXX z 07.08.2017 splatná 21.08.2017 v sume 59,63 € - číslo faktúry XXXXXXXX z 07.09.2017 splatná 21.09.2017 v sume 59,63 € - číslo faktúry XXXXXXXX z 06.10.2017 splatná 20.10.2017 v sume 59,63 € - číslo faktúry XXXXXXXX z 06.11.2017 splatná 20.11.2017 v sume 59,63 € - číslo faktúry XXXXXXXX z 04.12.2017 splatná 08.12.2017 v sume 59,63 € rok 2018 - číslo faktúry XXXXXXXX z 01.01.2018 splatná 15.01.2018 v sume 59,63 € - číslo faktúry XXXXXXXX z 04.02.2018 splatná 18.02.2018 v sume 59,63 €. 4/ Žalovanému bol okrem uvedených faktúr zaslaný list zo dňa 06.02.2017 označený ako „Vyžiadanie súhlasu s vyprataním“. Žalobca v uvedenom liste vyzýva žalovaného, aby si veci vyzdvihol zo skladového kontajnera do 28.02.2017. Poukázal na to, že žalovaný opustil v roku 2005 nebytové priestory žalobcu a svoje veci, o ktoré už nemal záujem ponechal u žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný o veci nemal záujem potvrdzuje tá skutočnosť, že tento stav trvá už 13 rokov. Žalovaný na výzvy nereagoval. Žalovanému boli uvedené faktúry doručované doporučene poštou. Žalovaný ich v odbernej lehote neprevzal. Žalovaný sa k uskladneným veciam hlási titulom vlastníckeho práva. Hnuteľné veci uskladnené v skladovom kontajneri ponechal v nebytových priestoroch žalobcu. So žalobcom nemal a nemá žiadnu dohodu o ponechaní si vecí v priestoroch v jeho vlastníctve. Žalovaný bol viackrát vyzývaný na odnesenie si vecí. Na pojednávaní konanom dňa 15.11.2016 v konaní sp. zn. 14C/371/1997 vedenom na Okresnom súde Bratislava II žalovaný vyhlasoval, že o uložené veci má záujem. Z iniciatívy žalovaného sa konala dňa 03.05.2017 obhliadka vecí uložených v kontajneri. Žalovaný písomne potvrdil, že si veci odnesie. Termín na odnesenie si vecí navrhovaný žalobcom v zápise z obhliadky však prečiarkol. Právny zástupca žalovaného ho nabádal na odnesenie si vecí. Nespornosť nároku žalovaného je zrejmá aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 14C/371/1997 zo dňa 23.02.2018. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Žalobca si uplatnil tiež nárok na úhradu zákonného úroku z omeškania v zmysle § 517 Obč. zák. Poukázal na to, že nespornosť nároku je zrejmá z viacerých súdnych konaní vedených na Okresnom súde Bratislava II (12C/78/2010, 9C/35/1999, 14C/371/1997). V uvedených konaniach bolo preukázané, že žalovaný nebol nájomcom žalobcu a nikdy mu nevzniklo právo ponechávať si svoje veci u žalobcu. Žalobca označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to faktúry 01 - 12/2017, 01, 02/2018 s podacími lístkami, list žalobcu zo 06.02.2017 (podaný listom spolu s faktúrou za 02/2017, záznam z obhliadky vecí zo dňa 03.05.2017, stanovisko žalobcu vo veci 14C/371/1997 z 03.01.2018, podanie žalobcu v konaní 14C/371/1997 na Okresnom súde Bratislava II zo dňa 03.01.2018, rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 14C/371/1997 zo dňa 23.02.2018, rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 12C/78/2010 zo dňa 23.09.2012, rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 9C/35/1999 zo dňa 31.10.2016. 5/ Súd dňa 26.03.2018 vydal platobný rozkaz č.k. 61C/36/2018-72, ktorý bol uznesením č.k. 61C/36/2018-285 zo dňa 14.09.2018 zrušený v dôsledku podaného odporu (§ 267 ods. 3 CSP). Žalovaný v podanom odpore zo dňa 03.05.2018 najmä uviedol, že súd platobným rozkazom rozhodol na základe nedostatočne zisteného stavu veci a rozhodnutím ho zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu, ktorá nezodpovedá platným právnym predpisom a nezohľadňuje skutočnosť, že žalobca nezákonne vypratal ich byt na C. XX v T. a nábytok a zariadenie bytu svojvoľne uložil do kontajnera. Výstavba objektu na C. XX bola povolená dňa 20.07.1975. Kolaudácia bola 29.12.1977 rozhodnutím 328/3567/1977/k-66. Nezachovala sa projektová dokumentácia, ale z viacerých dokumentov je zrejmé, že na prízemí stavby bol vybudovaný byt. Potvrdzuje to aj pokolaudačná správa. Zo všeobecného technického popisu objektu

z 18.06.1976 vyplýva - „na prízemí v pravej časti vstupu je umiestnená kotolňa a byt domovníka. Byt domovníka je prístupný aj z haly a tiež má svoj samostatný vstup vonkajší.“ Východisková správa o revízii elektriny zo 04.08.1977 uvádza - „v rozvádzači RE sú ističe pre domovnícky byt a el. sporák.“ V roku 1989 mu bol vtedajším zamestnávateľom pridelený tento služobný byt v objekte. Na základe tohto boli ObNV Bratislava III vyškrtnutí z miestneho zoznamu uchádzačov o byt. Proces pridelenia bytu a jeho vhodnosť pre rodinu s malým dieťaťom preskúmal v roku 1990 bytový odbor Národného výboru Hl. mesta SSR Bratislavy, pričom skonštatoval, že sú užívateľmi vlastného primeraného bytu. Neskôr v zmysle zákona SNR č. 189/1992 Zb. o úpravách niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami sa zo služobného bytu stal byt obecný. V objekte si v tom čase prenajímalo nebytové priestory viacero podnikateľov. Dňa 24.09.1993 Magistrát hl. m. SR prenajal celý objekt na Drieňovej 37, v tom čase spravovaný Prevádzkarňou ObNV Bratislava II, vtedajšiemu poslancovi mestského zastupiteľstva (žalobcovi), ktorého v článku 5 ods. 6 nájomnej zmluvy č. 7-93-0-120-3 uzavretej dňa 24.09.1993 medzi Hlavným mestom SR Bratislava ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, predmetom ktorej bolo prenechanie nehnuteľnosti na C. XX, okrem ich obydlia zaviazal uzavrieť zmluvy so všetkými nájomníkmi nebytových priestorov. Toto bolo potvrdené aj v zápisnici z odovzdania a prevzatia objektu, pričom nebol zrejmý vzťah žalobcu k nim ako nájomníkom obecného bytu v tomto objekte. Dňa 18.10.1994 požiadali o kúpu bytu. Žiadosť napriek ust. § 16 ods. 1 s poukázaním aj na ust. § 24 zákona NR SR č. 182/1993 Zb. bola Hlavným mestom SR ignorovaná. Neskôr sa však dozvedel, že dňa 20.10.1994, dva dni po podaní jeho žiadosti, bol celý dvojpodlažný objekt s 650 m2 zastavanej plochy predaný za 1,9 mil. Sk žalobcovi bez výberového konania. V znaleckom posudku, ktorý je súčasťou kúpnej zmluvy je uvedený byt aj s jeho rozmermi. Magistrát Hl. mesta SR Bratislava vždy evidoval ich byt medzi bytmi vo svojej správe a ešte v roku 1995 im vystavil výpočtový list. Byt je evidovaný aj v zozname bytov vedenom v centrálnej evidencii obyvateľstva SR. Žalobca im od roku 1993 bránil byt riadne užívať. Odstavil im najprv teplú vodu, neskôr plyn, teplo aj studenú vodu. Dňa 17.02.2007 im boli zamrežované vchodové dvere a nemohli ani len vstúpiť do bytu, pričom bolo zabránené využívať všetko zariadenie (chladnička, pračka, nábytok, veci osobnej potreby). Napriek okamžitému ohláseniu na OR PZ Bratislava Ružinov č.k. DU:379/Ru-2007 zo 17.02.2007 nebola do dnešného dňa zjednaná náprava. Policajný orgán vec uložil s odôvodnením, že vec je predmetom občiansko-právneho sporu, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava II. Na Okresnom súde Bratislava II sa vedie pod č. 14C/371/1997 konanie o privolenie súdu s výpoveďou z nájmu bytu. V tomto konaní nebolo do dnešného dňa rozhodnuté o povinnosti vypratať byt na C. XX. Konaním žalobcu je im tak porušované ústavou zaručené právo na ochranu obydlia a súkromia. Keďže v nábytku a zariadení bytu mali uloženú prevažnú časť celoživotných úspor samozrejme mu záleží na tom, aby sa nepoškodili nevhodným skladovaním a manipuláciou. Preto reagoval na informáciu, že byt bol, aj keď nezákonne, vyprataný a prejavil záujem veci si z kontajnera odviezť napriek tomu, že súd ešte nerozhodol o privolení vypovedať nájom bytu, ani o poskytnutí bytovej náhrady tak, ako to pôvodne požadoval žalobca. V objekte stále platia za elektromer, ktorý je osadený pre meranie spotreby v byte. Žalobca mohol umiestniť ich veci dočasne do týchto priestorov a nie do kontajnera. Nikdy nesúhlasil, aby bol byt protizákonne vyprataný a veci uložené do kontajnera. Na ich uloženie vzhľadom na uvedené stále nemá k dispozícii vhodné priestory, kam by sa dalo také množstvo nábytku a zariadení uložiť. Keďže žalobca svojím konaním a neplnením si povinností spojených s užívaním bytu zapríčinil, že z bytu I. kategórie sa stal byt IV. kategórie, od roku 2007 im zabránil do neho vôbec vstúpiť, v roku 2015 im svojvoľne a protizákonne premiestnil zariadenie bytu a nábytok do kontajnera je jeho požiadavka za platenie akejkoľvek sumy za nešpecifikovanú poskytovanú službu nezákonná, nedôvodná a je aj v rozpore s dobrými mravmi. Nikdy nesúhlasili, aby žalobca vypratal nábytok a zariadenie bytu do kontajnera. Žalobca s ním nikdy neuzavrel zmluvu o skladovaní v kontajneri, preto neexistuje právny dôvod na to, aby žalobcovi platil akýkoľvek úrok z omeškania a súdne trovy ani trovy jeho právneho zastupovania. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd návrh v plnom rozsahu zamietol. 6/ Žalovaný ako dôkazy označil: všeobecný technický popis objektu z 18.06.1976, východiskovú správu o revízii elektriny zo 04.08.1977, potvrdenie rozhodnutia NV HM SSR Bratislava zo 16.07.1990, nájomná zmluva k objektu z 24.09.1993, zápis z odovzdania a prevzatia projektovej a technickej dokumentácie ako aj fyzického odovzdania a prevzatia bývalej prevádzkarne ObNV Bratislava II v areáli na C. K.. XX zo dňa 09.11.1993, znalecký posudok p. Váňu 6/1994 z 27.06.1994, výpočtový list Magistrátu zo 04.01.19995, potvrdenie o pobyte z 13.07.2007, zápisnica o podaní oznámenia OO PZ Ružinov o zamrežovaní bytu zo 17.02.2007, návrh na privolenie vypovedať nájom bytu 14C/371/1997 z 08.10.1997, faktúra za elektrinu pre byt z februára 2017. 7/ Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a predloženými v konaní oboma stranami sporu, oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v tejto

veci. Obhliadku hnuteľných vecí a výsluch bývalej manželky I. D. ani výsluch žalobcu či oboznámenie spisov Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 10C/78/2010 a 14C/371/1997 najmä vzhľadom na listinné dôkazy ako aj nesporné skutkové tvrdenia strán sporu súd ako nadbytočné nevykonal. Obhliadka (ktorú navrhol žalovaný) vecí žalovaného v kontajneri žalobcu by fakticky len potvrdzovala dôvodnosť základu nároku žalobcu. Výsluchy a vykonanie obhliadky hnuteľných vecí žalovaného v kontajneri žalobcu vzhľadom na nespornosť skutkových tvrdení strán o tom, že sa dotknuté veci nachádzajú v predmetnom kontajneri, by bolo nehospodárne a nadbytočné. Považoval za postačujúce vykonanie dokazovania listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu v tomto sporovom konaní. Žalovaný na pojednávaní tiež žiadal odročiť pojednávanie, žiadal aby súd počkal na rozhodnutie vo veci vedenej pod sp. zn. 14C/371/1997 na odvolacom súde, avšak aj uvedené súd vzhľadom na písomné štádium konania a stranami uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany považoval s ohľadom na predmet tohto sporu za nedôvodné a vec prejednal a vo veci aj rozhodol. 8/ Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca si listom zo dňa 06.02.2017 vyžiadal súhlas od žalovaného na vypratanie. Z listu vyplýva nasledovné : Od novembra 2014 sú Vaše staré a nepotrebné veci, ktoré ste zanechali po Vašom odsťahovaní sa v roku 2005 v našom objekte, uložené v kontajneri na našom parkovisku na C. XX, T.. Viackrát sme Vás písomne, osobne, aj na pojednávaniach pred súdom vyzývali, aby si Vaše veci odviezli. Na toto ste nereagovali. Preto od apríla 2015 Vám fakturujeme sumu 59,63 € za Vami odložené veci na našom parkovisku. Do dnešného dňa ste žiadnu faktúru neuhradili, poštu v tejto veci a faktúry nepreberáte a o veci nejavíte žiaden záujem. Vzhľadom k tomu, že dve parkovacie miesta, ktoré sú zapratané Vašimi vecami, potrebujeme pre naše využitie a svojím počínaním bránite užívaniu nášho majetku, vyzývame Vás, aby ste si Vaše veci odviezli do 28.02.2017. Pokiaľ na tento list, výzvu nezareagujete, respektíve si poštu nepreberiete alebo neodveziete veci do daného termínu, budeme to považovať za súhlas s tým, aby sme veci dali na zlikvidovanie a odpratanie z nášho parkoviska. Predmetný list zaslal žalovanému doporučene dňa 13.02.2017 na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa vrátila odosielateľovi s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. 9/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 31.01.2017 fakturoval žalovanému cenu 59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac január 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene dňa 18.01.2017 na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa vrátila odosielateľovi s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. 10/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 20.02.2017 fakturoval žalovanému cenu 59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac február 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene dňa 13.02.2017 na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa vrátila odosielateľovi s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. 11/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 20.03.2017 fakturoval žalovanému cenu 59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac marec 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene dňa 07.03.2017 na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa vrátila odosielateľovi s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. 12/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 17.04.2017 fakturoval žalovanému cenu 59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac apríl 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene dňa 05.04.2017 na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa vrátila odosielateľovi s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. 13/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 23.05.2017 fakturoval žalovanému cenu 59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac máj 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene dňa 10.05.2017 na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa vrátila odosielateľovi s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. 14/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 19.06.2017 fakturoval žalovanému cenu 59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac jún 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene dňa 06.06.2017 na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa vrátila odosielateľovi s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. 15/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXX splatnej dňa 24.07.2017 fakturoval žalovanému cenu 59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac júl 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene dňa 11.07.2017 na adresu trvalého pobytu žalovaného. 16/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 21.08.2017 fakturoval žalovanému cenu 59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac august 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene na adresu trvalého pobytu žalovaného.

17/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 21.09.2017 fakturoval žalovanému cenu 59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac september 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene na adresu trvalého pobytu žalovaného. 18/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 20.10.2017 fakturoval žalovanému cenu 59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac október 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene na adresu trvalého pobytu žalovaného. 19/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 20.11.2017 fakturoval žalovanému cenu 59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac november 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene na adresu trvalého pobytu žalovaného. 20/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 18.12.2017 fakturoval žalovanému cenu 59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac december 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene na adresu trvalého pobytu žalovaného. 21/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 18.12.2017 fakturoval žalovanému cenu 59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac december 2017. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému dňa 04.12.2017 doporučene na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa vrátila odosielateľovi s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. 22/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 15.01.2018 fakturoval žalovanému cenu 59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac január 2018. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému doporučene na adresu trvalého pobytu žalovaného. 23/ Žalobca na základe faktúry číslo XXXXXXXX splatnej dňa 18.02.2018 fakturoval žalovanému cenu 59,63 € za uskladnenie vecí za mesiac február 2018. Predmetnú faktúru zaslal žalovanému dňa 06.02.2018 doporučene na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa vrátila odosielateľovi s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. 24/ Z písomného záznamu z obhliadky vecí z 03.05.2017 súd zistil, že za prítomnosti O.. R. J., B.., O.. E. D., D.. O.. Q. B., JUDr. Dany Podhradskej právnej zástupkyne žalobcu, a svedkov O.. R. J., H., E.. a S. C. bol spísaný a podpísaný záznam uvedenými prítomnými osobami v nasledovnom znení : 1. D.. O.. Q. B. uviedol, že O.. E. D. nie je dnes pripravený na prevzatie vecí. 2. Dolu podpísaní O.. E. D. a jeho právny zástupca sa nedostavili za účelom prevzatia a odnesenia vecí z kontajnera, ktoré zanechali v budove C. XX potom, ako ju v septembri 2005 opustili, ale vyjadrili požiadavku len na obhliadku vecí v kontajneri, kde sú uložené. 3. I. D. sa nedostavila. 4. O.. E. D. a D.. O.. Q. B. zhodne prehlasujú, že O.. D. a I. D. si veci odnesú do 15.5.2017. (pozn. súdu predmetný dátum 15.5.2017 je na listine prečiarknutý) 5. Kontajner je voľne prístupný, avšak pri odnose vecí alebo odvoze vecí sú O.. E. D. alebo I. D. povinní vždy aspoň 2 dni vopred oznámiť odnos vecí O.. R. J., B.., alebo O.. R. J., H.. E.. (+XXXXXXXXXXXX) tak, aby bol zabezpečený prístup auta na odvoz a zároveň nebolo obmedzené zásobovanie prevádzok v budove, parkovanie vozidiel nájomníkov a vjazdu vozidiel Policajného zboru na parkovisko, kde je kontajner uložený. 25/ Z písomnosti označenej ako „Záznam z obhliadky vecí. Prepis záznamu z obhliadky vecí v kontajneri a dohovor o odnesení vecí zo dňa 3.5.2017, C. XX.“ súd zistil, že obhliadky sa zúčastnili JUDr. Dana Podhradská (právna zástupkyňa žalobcu), O.. R. J., B.., JUDr. Ing. Tomáš Caban (právny zástupca žalovaného), svedkovia, asistencia: E. A., S. C.. Z uvedeného vyplýva, že strany riešili možný termín a spôsob odvozu vecí (sťahovanie) zo skladovacieho kontajnera žalobcu, respektíve aj likvidáciu vecí ako aj prenájom a fakturáciu za prenájom. Žalovaný okrem iného uviedol, že veci si odnesie. 26/ Z neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 14C/371/1997-964 zo dňa 23.02.2018 súd zistil, že súd rozhodol tak, že najmä žalovanému a jeho bývalej manželke uložil povinnosť prevziať od žalobcu kľúče od kontajnera umiestneného pri budove na C. XX v T. na parcele CKN č. XXXXX/ XXX v k.ú. S. a odniesť si z kontajnera vo výroku rozsudku vymenované hnuteľné veci, ktoré sú ich vlastníctvom. 27/ Z verejne dostupného výpisu z katastra nehnuteľností súd prvej inštancie zistil, že žalobca je vlastníkom pozemku (v podiele 1/1) parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo XXXXX/XXX vo výmere 283 m2, druh pozemku: ostatná plocha, zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území S.. Z obsahu listiny zo dňa 28.04.2017 vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II súd zistil, že dotknutý kontajner sa nachádza na uvedenom pozemku na parkovisku na C. K. XX v T.. 28/ Z písomností tvoriacich obsah súdneho spisu a z verejne dostupného výpisu z katastra nehnuteľností súd zistil, že žalobca je vlastníkom budovy (v podiele 1/1) súpisné číslo XXXX postavenej na parcele registra "C" evidovanej na katastrálnej mape parcelné číslo XXXXX/XX, druh stavby 20, popis stavby H. P., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX v kat. území S., nachádzajúcej sa na C. K. číslo XX v T..

29/ Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 25.10.2011 oznámil žalovanému nasledovné : V budove môjho klienta O.. R. J., B.. na C. XX, s.č. XXXX v T. zneprístupňujete priestory na prízemí budovy o rozlohe 85,75 m2. Priestory ste síce ešte v roku 2005 opustili a O.. R.S. J., B.. ste neoznámili miesto svojho pobytu a ani ste priestory neodovzdali. Na rôznych súdnych konaniach tvrdíte, že ste si vo Vami zaprataných priestoroch budovy ponechali veci (citujeme: chladnička, práčka, nábytok, veci osobnej potreby). V budove budú prebiehať rekonštrukčné práce elektrorozvodov, ktoré vyžadujú vstup odborných pracovníkov. Z tohto dôvodu Vás žiadame, aby ste si Vaše veci, pokiaľ ste si nejaké v priestoroch tejto budovy na prízemí ponechali, bezodkladne zabezpečili tak, aby nemohlo prísť k ich poškodeniu, zničeniu alebo strate. Informáciu o nutnosti zabezpečenia vecí proti poškodeniu, zničeniu alebo ich strate oznámte prosím aj pani I. D.. Adresa ani zamestnávateľ pani I. D. nám nie je známy, a preto jej sami nemôžeme dať túto správu. Predmetný list zaslal žalovanému na adresu jeho zamestnania. 30/ Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 16.01.2012 oznámil žalovanému nasledovné : Ako sme Vám už oznámili listom zo dňa 25.10.2011 na MH SR, ktorý bol prevzatý splnomocnencom 26.10.2011, v budove je nutné vykonať práce na elektrorozvodoch, ktoré vyžadujú vstup odborných pracovníkov do časti Vami zapratávaného priestoru v budove môjho klienta O.. R. J., B.. na C. XX, s.č. XXXX v T.. Na základe prevzatia listu máme za to, že ste o tomto informovaný. Priestory o rozlohe 85,75 m2 ste síce ešte v roku 2005 opustili ale Ing. R.Í. J., B.. ste neoznámili miesto svojho pobytu a ani ste priestory neodovzdali. Na rôznych súdnych konaniach tvrdíte, že ste si vo Vami zaprataných priestoroch budovy ponechali veci (citujeme: chladnička, práčka, nábytok, veci osobnej potreby). Opätovne, napriek doručenému listu Vás informujeme o týchto skutočnostiach a zároveň Vás žiadame, aby ste si Vaše veci, pokiaľ ste si nejaké v priestoroch tejto budovy na prízemí ponechali, bezodkladne zabezpečili tak, aby nemohlo prísť k ich poškodeniu, zničeniu alebo strate. Informáciu o nutnosti zabezpečenia vecí proti poškodeniu, zničeniu alebo ich strate oznámte prosím aj pani I. D.. Adresa ani zamestnávateľ pani I. D. nám nie je známy, a preto jej sami nemôžeme dať túto správu. Predmetný list zaslal žalovanému doporučene dňa 17.01.2012 na adresu trvalého pobytu žalovaného. 31/ Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 12.04.2012 oznámil žalovanému nasledovné : Listami zo dňa 25.10.2011 a 16.01.2012 som Vám oznámila, že v budove na C. XX, s.č. XXXX v T. v priestoroch na prízemí o rozlohe 85,75 m2 sa začnú vykonávať práce na elektrorozvodoch. Vykonávanie týchto prác vyžaduje vstup odborných pracovníkov do časti Vami zapratávaného priestoru v budove môjho klienta O.. R. J., B... Oba vyššie uvedené listy Vám boli doručené. Zahájenie prác je určené na deň 07.05.2021 o 07.00 hod. Opätovne Vás teda žiadam, aby ste si Vaše veci, pokiaľ ste si nejaké v priestoroch tejto budovy na prízemí ponechali, bezodkladne zabezpečili tak, aby nemohlo prísť k ich poškodeniu, zničeniu alebo strate. Prosíme o informáciu o nutnosti zabezpečenia vecí proti poškodeniu, zničeniu alebo ich strate oznámili aj pani I. D.. Adresa ani zamestnávateľ pani I. D. nám nie je známy, a preto jej sami nemôžeme dať túto správu. Predmetný list zaslal žalovanému doporučene dňa 12.04.2012 na adresu trvalého pobytu žalovaného. 32/ Listom zo dňa 25.03.2014 žalobca a jeho právna zástupkyňa vyzvali žalobcu na úhradu 976,16 € a na uvoľnenie priestorov v budove na C. XX v T. na základe rozsudku č.k. 12C/78/2010-683 zo dňa 29.03.2012 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/334/2012-731 zo dňa 17.12.2013. Na vypratanie priestorov a odovzdanie vyzvali do 04.04.2014 do 17.00 hod na C. XX v T.. Predmetný list zaslali žalovanému doporučene dňa 25.03.2014 na adresu trvalého pobytu žalovaného. Zásielka sa vrátila s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. 33/ Listom zo dňa 10.07.2014 zn. 072014 právny zástupca žalobcu opätovne vyzval žalovaného a I. D. na vypratanie priestorov na C.Z. XX v T. do 30.07.2014. 34/ Listom zo dňa 21.01.2015 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného a I. D., aby si veci odniesli najneskôr do 31.03.2015 s tým, že im oznámil, že po márnom uplynutí tohto termínu im žalobca začne účtovať skladné. Priestory na C. XX v T. v roku 2005 opustili, ale ich veci nevypratali. Nakoľko sa v uvedených priestoroch vykonáva rekonštrukcia a veci nevypratali a neodniesli, žalobca veci, ktoré ponechali v jeho budove uložil do nového kontajnera, ktorý je umiestnený na pozemku žalobcu pri budove na C. XX v T.. Predmetný list zaslal žalovanému doporučene dňa 22.01.2015 žalovanému aj I. D.. 35/ Aj z iných písomností založených v spise, najmä z listín zo súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 14C/371/1997 súd zistil, že žalovaný aj I. D. opätovne prejavili záujem o prevzatie vecí, k čomu napokon nedošlo, napriek tomu, že vypratanie bolo podmienené obhliadkou vecí umiestnených v kontajneri, ktorá sa aj uskutočnila. 36/ Zo stanoviska znalkyne Ing. arch. Dagmar Jurovatej zo 14.12.2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/1/2012 súd zistil, že predmetný priestor (pozn. súdu na prízemí budovy na C. XX v T.) bol súčasťou nebytovej prevádzkovej budovy, nebol ako byt skolaudovaný a ani nebol takto vedený v

katastri nehnuteľností, to znamená, že bol užívaný v rozpore s jeho účelom a právnym stavom. Podľa jej odborného názoru nebol vhodný na bývanie z viacerých hľadísk. 37/ Z faktúry číslo XXXXXXXX zo dňa 10.11.2014 súd zistil, že žalobca za cenu 2.772 € vrátane DPH kúpil skladový kontejner. 38/ Z písomnosti poplatky - miestna daň za vyhradené parkovanie súd zistil, že v zmysle Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti T. - S. č. 26/2012 o miestnych daniach na území mestskej časti Bratislava - S. je od 01.01.2013 je stanovená len jedna sadzba dane za vyhradené parkovanie vo výške 0,16 eur za 1m2 pričom ročná výška dane za vyhradené parkovanie je v sume 642,40 eur za jedno parkovacie miesto. 39/ Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/139/2019-1509 zo dňa 11.12.2019 najmä vyplýva, že odvolací súd konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že predmetné priestory žalovaní opustili v roku 2005. Tým podľa názoru odvolacieho súdu konkludentne - zhodným prejavom vôle zanikol právny vzťah medzi stranami, na základe ktorého žalovaní užívali predmetné priestory. V dôsledku toho vznikla žalovaným povinnosť predmetné priestory vypratať. Keďže tak neurobili a v predmetných priestoroch nechali svoje veci, najmä nábytok, na úkor žalobcu sa v žalovanom období (01.12.2008 - 01.12.2010) bezdôvodne obohatili. Z odôvodnenia rozsudku tiež vyplýva, že žalovaní sa z priestorov odsťahovali už v roku 2005 a preto nebol žiadny dôvod na to, aby mali v týchto priestoroch uskladnené svoje veci ešte aj v žalovanom období (01.12.2008-30.11.2010) teda ešte po troch rokoch po tom, ako predmetné priestory opustili. Inými slovami, žalovaní mali dostatočný časový priestor na to, aby svoje veci nachádzajúce sa v predmetných priestoroch vypratali, a aby tak neobmedzovali žalobcu ako vlastníka celej nehnuteľnosti vrátane priestorov, ktoré v minulosti užívali žalovaní. 40/ Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec právne posúdil podľa čl. 5 CSP, § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, ďalej podľa ust. § 3 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, ods. 2, § 123, § 126 ods. 1, § 511 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2, § 454, § 456, § 458 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., tiež čl. 20 Ústavy SR. Dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná (s výnimkou sumy 0,35 € predstavujúcich úroky z omeškania za niekoľko dní nad rámec dní od splatnosti dvoch vystavených faktúr). 41/ Sporným bol samotný nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia v dôsledku toho, že žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca nemá nárok na zaplatenie tejto sumy z toho dôvodu, že predmetné hnuteľné veci sa nachádzajú v skladovacom kontajneri žalobcu neoprávnene. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca nemal právo dotknuté hnuteľné veci žalovaného uskladniť do kontajnera. Žalovaný poukázal na prebiehajúce súdne konania najmä na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14C/371/1997. 42/ Nesporným v konaní bolo, že žalobca je vlastníkom skladovacieho kontajnera nachádzajúceho sa na parcele registra "C" číslo XXXXX/XXX v kat. úz. S. zaberajúceho dve parkovacie miesta rovnako vo vlastníctve žalobcu, v ktorom sú umiestnené hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného a jeho bývalej manželky. Súd považoval za nesporné to, že žalobca na prelome rokov 2014/2015 na svoje náklady umiestnil hnuteľné veci žalovaného a jeho bývalej manželky do skladovacieho kontajnera vo svojom vlastníctve. Napokon nielen súdy v iných súdnych konaniach strán sporu ale dokonca aj samotný žalovaný v tomto spore v písomnom vyjadrení uviedol, že v roku 2015 došlo k zániku právneho vzťahu medzi stranami vo vzťahu k priestorom, ktoré žalovaný s jeho rodinou predtým užíval, keď uviedol, že ich vzťah k obydliu, nech už po právnej stránke bolo obydlie bytom alebo nebytovým priestorom, zanikol, keďže žalobca v roku 2015 obydlie fyzicky zbúral a na jeho mieste postavil verejné toalety. Toto tvrdenie o zániku právneho vzťahu k dotknutým priestorom v roku 2015 žalovaný v konaní zopakoval. Žalovaný zároveň poukázal na to, že ak by mali vedomosť o tom, že v roku 2015 fyzicky ich obydlie svojvoľne zničí, čím zasiahne do ich práv a spôsobí jednostranný (a protiprávny) zánik ich nájomného vzťahu k obydliu, nemali by žiaden dobrý dôvod ponechať v obydlí v roku 2007 akékoľvek svoje osobné veci alebo tieto by vysťahovali. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozpornosť tvrdení a obrany žalovaného. Na jednej strane poukazoval na to, že mu na dotknutých veciach (nábytku - napríklad postele, sedačky, bytovom zariadení - napríklad chladnička, mraznička a predmetoch osobnej povahy - napríklad oblečenie, zaváraniny, rádio) záleží, že o ne má enormný záujem, na strane druhej si ich doposiaľ, ani po tak dlhej dobe fyzicky neodniesol. Poukázal pritom na to, že premiestnenie týchto vecí do kontajnera žalobcom nemôže požívať právnu ochranu a z takéhoto protiprávneho postupu žalobcu nesmie vyplývať žiadne jeho právo na úhradu nákladov, ktoré sám sebe spôsobil a spôsobuje. Z týchto vyjadrení žalovaného však nepochybne vyplýva vnútorný rozpor a zrejmá účelovosť konania žalovaného, keď na jednej strane žalovaný uviedol, že veci by si vzal (čo podmieňoval vedomosťou o možnom zániku deklarovaného právneho vzťahu), čím by zamedzil vzniku akýchkoľvek nákladov na uskladnenie predmetných vecí a naopak tvrdil, že za tento stav nesie zodpovednosť

a následky má znášať žalobca. Súd sa s touto argumentáciou žalovaného nestotožnil. Napokon aj z vykonaného dokazovania (nielen zo samotných tvrdení strán) vyplynulo, že žalobca opakovane aj prostredníctvom právneho zástupcu, vyzýval žalovaného na vypratanie dotknutých priestorov ako aj odnesenie si jeho vecí zo skladovacieho kontajnera žalobcu. Naopak, veci žalovaného sú uskladnené v kontajneri od 11/2014, pričom žalobca začal žalovanému spoplatňovať fakturovaním sumy 59,63 € mesačne uskladnenie vecí až od 04/2015, keďže žalovaný na výzvy žalobcu na odvoz vecí nereagoval a veci neodniesol, aj keď o ne javil záujem a tento navonok aj prezentoval. Žalovaný bol dokonca na spoplatnenie aj vopred písomne upozornený. Súd mal za preukázané, že žalobca opakovane žalovaného vyzval na to, aby si veci odviezol, dokonca bol aj upozornený na to, že žalobca bude v dotknutých priestoroch vykonávať rekonštrukčné práce (listom ešte v roku 2011) a tiež bol žalovaný oboznámený aj s tým, že mu žalobca bude fakturovať sumu 59,63 € mesačne. Súd mal teda na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca opätovne (aj písomne) vyzýval žalovaného a jeho bývalú manželku na prevzatie ich hnuteľných vecí. Za týmto účelom došlo dokonca aj k ich stretnutiu za účelom obhliadky predmetných vecí uskladnených v skladovacom kontajneri žalobcu. Neopodstatnenému ponechávaniu vecí žalovaného v skladovacom kontajneri žalobcu nemôže brániť ani tá skutočnosť, že žalovaný si podľa jeho vyjadrenia nemá kam veci umiestniť, že nemá k dispozícii vhodné priestory kam by sa také množstvo nábytku a zariadení dalo uložiť. Súd najmä poukazuje na jednu podstatnú skutočnosť. Žalovaný v tomto spore uvádzal skutočnosti so sporom nesúvisiace, pričom však účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu napríklad vo vzťahu výške požadovaného plnenia. Súd poukazuje na to, že predmetom tohto sporu nebol spor o nájomné (alebo zníženie či ustálenie výšky nájomného za užívanie priestorov žalovaným a jeho rodiny vo vlastníctve žalobcu či už bytových alebo nebytových) ani spor o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných priestorov v objekte na C. ulici číslo XX v T.. 43/ Čo sa týka tvrdení žalovaného o tom, že zo strany žalobcu došlo k vyprataniu priestorov v objekte na C. ulici číslo XX v T. svojvoľne, a že k zničeniu obydlia došlo svojvoľne, súd poukazuje na to, že samotný žalovaný poukázal na to, že táto otázka sa rieši v inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod spisovou značkou 14C/371/1997 (aktuálne na odvolacom súde). Nič však uvedená skutočnosť nemení na tom, že opätovne aj samotný žalovaný opakovane konštatoval, že právny vzťah žalovaného k dotknutým (nech už bol akýkoľvek) zanikol najneskôr v roku 2015 v dôsledku zániku daných priestorov. Tento spor sa však týka obdobia 01/2017 až 02/2018. Preto súd najmä poukazuje na to, že síce strany v konaní uviedli množstvo skutočností a vyjadrení vo vzťahu k iným súdnym konaniam, tento spor sa ale netýka ani určenia nájomného či bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného za užívanie priestorov žalobcu v objekte na C. ulici č. XX v T.. Rovnako nadbytočné boli tvrdenia vo vzťahu k tomu, či žalobca mohol alebo nemohol vzhľadom na stav dotknutých priestorov ich ďalej prenajímať (či už žalovanému alebo tretím osobám). Samotný žalovaný ale poukazom na znalecké dokazovanie v inom spore vlastne rozporoval vlastné tvrdenia (aj keď s predmetom tohto súdneho konania to zásadne nesúvisí), a to že ...priestory by boli nevhodné nielen na bývanie ale aj ako kancelárske alebo skladové priestory a teda na trhu s realitami neprenajateľné na akýkoľvek účel. Za akceptácie tohto tvrdenia žalovaného s jeho odkazom na vyjadrenie súdnej znalkyne Ing. arch. Jurovatej zo dňa 14.12.2015 v inom súdnom konaní vlastne nastáva absurdná situácia, kedy žalovaný sám, zjavne neuvedomujúc si v kontexte tohto sporu, že týmto (dokonca poukazujúc na odborné tvrdenie znalca) podporuje konanie žalobcu, ktorý uskladnil jeho hnuteľné veci v skladovacom kontajneri a nezapríčinil tak ich prípadné znehodnotenie. Naopak možno konštatovať, že žalobca ich znehodnoteniu mohol týmto konaním práve zabrániť. Rovnako si žalovaný vyjadrením, že požadovať od nás úhradu za užívanie týchto priestorov je tak v rozpore s dobrými mravmi... respektíve vyjadrením, že ...z vyššie uvedených dôvodov mám za to, že žalobca nie je oprávnený požadovať ani nájomné ani ušlý zisk za užívanie nebytových priestorov“ neuvedomil, že predmetom tohto sporu nie sú peňažné nároky uplatňované alebo súvisiace s užívaním bytu / nebytového priestoru v objekte na C. XX v T.. V tomto súvise žalovaný poukazoval aj na už vznesenú námietku premlčania. Súd poukazuje na to, že aj keď sa táto námietka premlčania nevzťahuje na predmet tohto sporu, ani v prípade ak by tomu tak bolo, táto by nebola dôvodná s ohľadom na splatnosť jednotlivých faktúr v roku 2017 a v roku 2018 pričom žaloba bola podaná na súd dňa 07.03.2018 a teda nárok uplatňovaný v tomto konaní jednoznačne premlčaný nie je. 44/ Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného, že žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy, pretože žalovaný so žalobcom neuzatvoril zmluvu o skladovaní, a preto neexistuje právny dôvod na to, aby zaplatil žalobcovi akýkoľvek úrok z omeškania a trovy konania. Podstatou tohto sporu je práve situácia, že žalovaný s jeho bývalou manželkou majú veci uskladnené v skladovacom kontajneri žalobcu bez akéhokoľvek právneho dôvodu, pričom žalobcovi za takéto uskladnenie vznikli a naďalej vznikajú náklady, a teda na strane žalovaného (a jeho bývalej manželky,

keďže ide o veci, ktoré sú ich spoločné) vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré sú povinní vydať žalobcovi, na úkor ktorého toto bezdôvodné obohatenie vzniká, pričom sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením a ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca opakovane žalovaného a jeho bývalú manželku vyzýval na to, aby si dotknuté veci prevzali a odniesli, pričom tak ako to vyplynulo z konania, žalovaný si bol vedomý toho, že právny vzťah k dotknutým priestorom (ako sám uviedol, nech už bol akýkoľvek) najneskôr v roku 2015 zanikol. Preto jeho pasivitu (napriek vyhláseniam o záujme a vzťahu k predmetným hnuteľným veciam a o tom, že v nábytku a zariadení mali uloženú prevažnú časť celoživotných úspor a samozrejme mu záleží na tom, aby sa veci nepoškodili nevhodným skladovaním a manipuláciou, preto reagoval na informáciu, že byt bol aj keď nezákonne vyprataný a prejavil záujem veci si z kontajnera odviezť) a bezdôvodné ponechávanie vecí u žalobcu nemožno hodnotiť inak ako účelové a rozporné s dobrými mravmi. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mohol umiestniť ich veci dočasne do iných priestorov v objekte na C. ul. XX v T. a nie do kontajnera. Sám teda pripustil a uvedomoval si, že do vyriešenia súdneho sporu vedenom už od roku 1997 bolo potrebné a vhodné riešiť stav predmetných vecí. Z vyjadrení v spore však nevyplýva, že by v tomto ohľade žalovaný navrhoval akékoľvek riešenie (či už mimosúdne alebo súdne). 45/ Súd ďalej poukázal na to, že samotný žalovaný v konaní predložil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/139/2019-1509 zo dňa 11.12.2019 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že záver súdu prvej inštancie, že priestory, ktoré žalovaní užívali, neboli po právnej stránke bytom, je správny a vychádza z konštantnej judikatúry. V súvislosti s rozsiahlou argumentáciou žalovaného v tomto súdnom konaní, avšak ohľadom skutočností podstatných pre iné súdne konania, teda súd poukazuje na to, že argumentácia žalovaného týkajúca sa práv k jeho „obydliu“ bola a je predmetom iných súdnych konaní, napokon ustálená dokonca v jeho neprospech. Odvolací súd dokonca poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že predmetné priestory žalovaní (pozn. súdu žalovaný a jeho bývalá manželka s deťmi) opustili v roku 2005. Tým podľa názoru odvolacieho súdu konkludentne - zhodným prejavom vôle strán zanikol právny vzťah medzi stranami, na základe ktorého žalovaní užívali predmetné priestory. V dôsledku toho vznikla žalovaným povinnosť predmetné priestory vypratať. Keďže tak neurobili a v predmetných priestoroch nechali svoje veci, najmä nábytok, na úkor žalobcu sa v žalovanom období bezdôvodne obohatili. Opätovne však súd poukazuje na to, že predmetom tohto sporu bolo obdobie 01/2017 až 02/2018, teda časové obdobie po zániku právneho vzťahu strán vzťahujúceho sa k dotknutým priestorom, ktoré žalovaný s rodinou užíval. Zánik právneho vzťahu k dotknutým priestorom bol v konaní medzi stranami absolútne nesporný. Spor v konaní vedený na tunajšom súde pod sp. zn. 61C/36/2018 sa týkal peňažného nároku žalobcu na zaplatenie nákladov za uskladnenie vecí žalovaného a jeho bývalej manželky, voči ktorej si svoj nárok žalobca uplatnil v samostatnom konaní, keďže žalobca ako veriteľ (nakoľko to vyplýva z povahy plnenia) mohol požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z viacerých dlžníkov. O to viac, ak ide o bývalých manželov vychádzajúc z toho, že ich podiely na dlhu sú vo vzájomnom pomere rovnaké (§ 511 OZ). 46/ Žalobca sa teda v tomto súdnom konaní domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej čiastky vo výške istiny 834,82 € s príslušenstvom za obdobie od 01.01.2017 do 28.02.2018 za skladovanie hnuteľných vecí žalovaného v skladovacom kontajneri vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcom sa na C. ulici číslo XX v T. na parcele č. XXXXX/XXX v kat. úz. S.. Náklady na skladovanie žalobca fakturoval žalovanému mesačne vystavením faktúr vo výške 59,63 €/mesiac a tieto riadne zasielal žalovanému. Nárok na zaplatenie žalovanej sumy si žalobca uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia, keďže veci žalovaného sú v dotknutom kontajneri uskladnené bez právneho dôvodu žalovaný si ich napriek opakovaným výzvam dlhodobo odmieta prevziať, pričom žalovaný za uskladnenie vecí neplatí žalobcovi žiadnu odplatu. Predmetom tohto sporu bol nepochybne nárok na zaplatenie peňažnej sumy titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v konaní síce argumentoval, že žalovaný nebol oprávnený dotknuté hnuteľné veci uskladniť v skladovacom kontajneri, a preto žalobca nemá nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Súd však poukazuje na to, že samotné strany poukázali v konaní na iné súdne konania, v ktorých súdy vykonali dokazovanie vo vzťahu k dotknutým námietkam žalovaného. Súd tiež poukazuje na to, že aj pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nemá právo na plnenie za uskladnenie jeho vecí v skladovacom kontajneri, bol by povinný na plnenie za ponechanie a skladovanie vecí v priestoroch, z ktorých tieto veci žalobca vypratal. Bolo však nesporné, že k žiadnemu plneniu zo strany žalovaného vo vzťahu žalobcovi za uskladnenie vecí žalovaného nedochádza a už aj z logického uvažovania veci je nutné konštatovať, že uskladnenie hnuteľných vecí v skladovacom kontajneri oproti uskladneniu vecí v nebytových priestoroch využiteľných pre jeho vlastníka na iné účely, sa javí byť menej nákladnejšie a za

nevyhovujúceho stavu priestorov v rozhodnom období, na ktorý poukazoval sám žalovaný, aj vhodnejšie. Nesporným bolo pritom, že žalovaný má o veci aj po toľkých rokoch stále záujem, avšak vzhľadom na charakter týchto vecí je možné konštatovať, že zo strany žalovaného môže ísť len o účelový záujem, čím sú „umelo“ nielen udržiavané ale aj množiace sa súdne spory, a že napokon aj tak bude vlastne nutná likvidácia predmetných vecí z dôvodu ich neupotrebiteľnosti. Pokiaľ ponechal žalovaný a jeho bývalá manželka v priestoroch žalobcu ich hnuteľné veci, ktoré zamedzovali žalobcovi ako vlastníkovi dotknutých priestorov užívanie týchto priestorov, žalobca bol plne oprávnený veci uskladniť na náklady žalovaného a jeho bývalej manželky aj spôsobom akým to realizoval a teda v skladovacom kontajneri. 47/ Súd mal teda za preukázané, že žalobca je vlastníkom priestorov, v ktorých žalovaný s jeho bývalou manželkou ponechali svoje hnuteľné veci, o ktoré, vychádzajúc z ich správania, napriek deklarovanému záujmu, skutočný záujem vôbec nejavia a podľa názoru súdu zneužívajúc svoje vlastnícke právo k dotknutým hnuteľným veciam bránia výkonu vlastníckeho práva žalobcu. Predmetom tohto sporu napokon (ako na to už súd poukázal) nebola ale otázka užívacích práv k priestorom, v ktorom žalovaný zanechal hnuteľné veci. Otázka vlastníckeho práva žalobcu bola nesporná a otázka práva užívania dotknutých priestorov bola riešená v iných súdnych konaniach, čo potvrdil samotný žalovaný. Predmetom tohto sporu bol peňažný nárok žalobcu za uskladnenie hnuteľných vecí žalovaného v skladovacom kontajneri žalobcu. Súd poukazuje na vnútornú rozpornosť tvrdení žalovaného o tom, že má záujem o predmetné veci, pričom reálny záujem o ne evidentne nemá. Vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení ide navyše o staré niekoľkoročné a pravdepodobne už aj vzhľadom na odstup času nefunkčné spotrebiče do domácnosti alebo nábytok, ktorých hodnota a ďalšia reálna využiteľnosť je viac ako otázna. Konanie žalovaného tak vykazuje nepochybne minimálne rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ by žalovaný mal reálny vzťah k daným veciam a záujem na ich ďalšom využití, bez ohľadu na výsledok iných súdnych konaní riešiacich dôvodnosť či oprávnenosť konania strán a právneho vzťahu (užívací titul) žalovaného a jeho bývalej manželky k dotknutým priestorom, ktorých vlastníkom je žalobca, tak žalovaný by si veci odniesol a zabránil ich možnému znehodnoteniu v dôsledku plynutia času. Pokiaľ išlo o výbavu domácnosti je viac ako nepochopiteľné, keď žalovaný tvrdí, že mu na veciach záleží, že tieto veci naďalej nevyužíva vo svojej aktuálnej domácnosti. Jeho postoj sa potom javí účelový. Bez ohľadu na výsledok súdneho konania, predmetom ktorého je vypratanie priestorov, predmetom tohto sporu je odplata za uskladnenie hnuteľných vecí žalovaného a jeho bývalej manželky v kontajneri žalobcu, čo v spore nebolo vôbec sporné. Nebolo sporné, že žalovaný bez právneho dôvodu ponecháva (a to dlhodobo a napriek výzvam žalobcu, aby si veci žalovaný odniesol) hnuteľné veci uskladnené u žalobcu, na jeho náklady. Rovnako nebola sporná výška mesačných nákladov a celkovej žalovanej istiny s príslušenstvom. 48/ Žalobca v tomto spore riadne preukázal, že žalovanému za obdobie od 01/2017 do 02/2018 (14 kalendárnych mesiacov) vystavil faktúry na zaplatenie nákladov spojených s uskladnením vecí v jeho kontajneri, ktorých suma zodpovedá sume, ktorú vynakladá za uskladnenie v celkovej sume 834,82 €. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na nespornosť tejto výšky peňažného nároku žalobcu (keďže žalovaný v tomto smere účinne respektíve žiadnym spôsobom nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu) súd vyhovel žalovanej istine a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie peňažnej sumy za uvedené obdobie od 01/2017 do 02/2018 v celkovej výške 834,82 € (á 59,63 €/mesačne x 14 mesiacov). Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, súd s poukazom na vyššie uvedené priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne (§ 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.) vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej jednotlivej faktúry. V tejto súvislosti súd v nepatrnej časti žalobu zamietol, keď žalobca, zrejme nedopatrením, v žalobe uviedol (v rozpore s listinnými dôkazmi) nesprávne dátumy splatnosti, a to faktúry číslo XXXXXXXX, keď namiesto dňa nasledujúceho po dátume splatnosti na faktúre 31.01.2017 t.j. namiesto dňom 01.02.2017, požadoval úrok z omeškania od 19.01.2017 (t.j. deň po dátume dodania 18.01.2017) a faktúry číslo XXXXXXXX, keď namiesto dňa nasledujúceho po dátume splatnosti na faktúre 18.02.2018 t.j. dňom 19.02.2018, požadoval úrok z omeškania od 19.01.2018 (t.j. zjavne došlo k nesprávnosti označenia kalendárneho mesiaca). Rozdiel žalobou uplatnenej sumy príslušenstva a zamietnutej časti príslušenstva predstavuje ku dňu vyhlásenia rozsudku (08.02.2022) sumu vo výške 0,35 € (úroky z omeškania od 19.01.2017 predstavujú sumu 15,08 €, od 19.01.2018 sumu 12,10 eur a od 01.02.2017 sumu 14,98 € a od 19.02.2018 sumu 11,85 € čo predstavuje rozdiel v priznanej respektíve nepriznanej sume 0,35 € /v časti nesprávne požadovaných úrokov z omeškania vo výške celkom 27,18 € a v správnej výške 26,83 €/). 49/ Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti (výrok I. a II.) tohto rozsudku. Súd najmä vyhovel žalobnému návrhu vo výške žalovanej istiny v celom rozsahu, keďže žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval výšku uplatneného plnenia, ktoré navyše žalobca výpočtom riadne odôvodnil a aj preukázal. V konaní

žalovaný uvádzal skutkové tvrdenia týkajúce sa oprávnenosti respektíve neoprávnenosti umiestnenia hnuteľných vecí do kontajnera žalobcu, avšak skutočnosť, že tieto hnuteľné veci sa nachádzajú a sú uskladnené v kontajneri vo vlastníctve a na náklady žalobcu bolo v konaní nesporné. Čo sa týka časti príslušenstva uplatneného žalobou, súd žalobe nevyhovel iba v nepatrnej v časti príslušenstva, keď zamietol časť, keďže v žalobnom návrhu boli nesprávne uvedené dátumy splatnosti jednotlivých faktúr. 50/ Rozhodnutie o náhrade trov konania oprel súd prvej inštancie o ust. § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi v podstate v plnom rozsahu priznal aj nárok na plnú náhradu trov konania. Neúspech žalobcu v časti príslušenstva predstavoval absolútne zanedbateľnú čiastku vo výške 0,35 €, ktorá nemohla mať vplyv na pomer žalobcovho úspechu vo veci. 51/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, jeho odvolanie smerovalo proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, keď odvolanie podal z dôvodu, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ďalej, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, ako aj z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP. 52/ Žalovaný poukazoval na to, že v súčasnosti prebieha medzi stranami sporu viacero súdnych konaní, ktorých spoločným menovateľom je spor ohľadom nájomného vzťahu k objektu, ktorý sa nachádza na C. ul. č. XX v T., súp. č. XXXX, medzi bývalým prenajímateľom, ktorý je momentálne v procesnom postavení žalobcu a bývalým nájomcom, tu v postavení žalovaného. Jedným z týchto konaní je aj konanie, ktorého výsledok je relevantný pre toto konanie (sp. zn. 61C/36/2018), vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14C/371/1997 (pôvodne konanie o privolenie súdu s výpoveďou nájmu bytu, momentálne o prevzatie kľúčov od kontajnera a o odnesenie vecí z kontajnera), ktoré nie je do dnešného dňa právoplatne skončené. Súd prvej inštancie mal o tejto skutočnosti vedomosť, čo je zrejmé aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Je zrejmé, že konajúci súd tak mal vyčkať na právoplatné skončenie uvedeného konania vedeného pod sp. zn. 14C/371/1997, konkrétne na písomné vypracovanie rozsudku odvolacieho Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 16Co/83/2020 (ktorý rozhodoval o odvolaní vo veci vedenej pod sp. zn. 14C/371/1997). Krajský súd v Bratislave vo veci sp. zn. 16Co/83/2020 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 14C/371/1997 (bývalého Okresného súdu Bratislava II), a to tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Okrem iného sa Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí vysporiadal aj s otázkou, či bolo alebo nebolo vypratanie vecí žalovaného a jeho bývalej manželky I. D. z bytu do kontajnera ospravedlniteľná a nevyhnutná svojpomoc žalobcu. Uviedol v ňom, že vypratanie vecí z bytu do kontajnera bola neospravedlniteľná a protiprávna a nie nevyhnutná svojpomoc žalobcu, a preto jeho svojvôľa nemôže požívať právnu a súdnu ochranu. Potom postup súdu prvej inštancie v prebiehajúcom spore sp. zn. 61C/36/2018 nebol procesne správny, keď súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu žalovaného o prerušení konania do času, kým bude mať možnosť oboznámiť sa s obsahom rozsudku odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 16Co/83/2020; keď jeho závery sú dôležité pre účely tohto konania. 53/ Postup žalobcu, ktorý svojvoľne a protiprávne vypratal byt žalovaného a jeho bývalej manželky a ich veci umiestnil do skladového kontajnera, nepožíva právnu ochranu. Navyše platí právna zásada, že z bezprávia resp. z protiprávneho konania nevzniká právo, čo znamená, že žalobcovi v dôsledku jeho protiprávneho konania nemohlo vzniknúť voči žalobcovi právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, ktorého sa domáha v prejednávanej právnej veci. Svoj právny názor žalovaný podporil poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 346/08, podľa ktorého „...v závere dôvodov tohto rozhodnutia dovolací súd poukazuje na to, že v našom práve sa uplatňuje stará zásada „Ius ex iniuria non orfitur“ (právo nevzniká z bezprávia), teda na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva.“ 54/ Žalovaný zdôraznil, že žiadny súd neuložil jemu ani jeho bývalej manželke povinnosť vypratať byt právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Žalobca nebol oprávnený svojpomocne vypratať priestory bytu a uložiť veci žalovaného a jeho bývalej manželky do skladovacieho kontajnera. Právne správnym právnym prostriedkom ochrany je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, aj keď tento druh ochrany je v praxi nezriedka veľmi zdĺhavý. V prípade žalobcu ide o zrejmý príklad neoprávnenej svojpomoci, a to hneď z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom je už naznačená ofenzívna (útočná) povaha konania žalobcu a s tým súvisiaca absencia hrozby bezprostredného zásahu, nakoľko stricto sensu v tomto prípade hrozba bezprostredného zásahu do subjektívneho práva už pominula a zmenila sa v trvajúci (pokojný) protiprávny stav. Svoj názor oprel žalovaný tiež o rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1853/2000, sp. zn. 28Cdo/3432/2007, sp. zn. 25Cdo/815/2008. Žalovaný navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobu žalobcu zamietne v celom rozsahu a žalovanému prizná plnú náhradu trov celého konania.

55/ Na odvolanie žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalovaného označil za nedôvodné, s tým, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s výrokom rozsudku aj s jeho obsiahlym a podrobným odôvodnením. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, tento subsumoval pod správnu právnu normu a vyvodil správne právne závery. Žalovaný vo svojich vyjadreniach deklaruje svoje vlastnícke právo k veciam uloženým v kontajneri. Napriek tomu účelovo a úplne bezdôvodne ponecháva veci u žalobcu už 17 rokov. Jeho konanie je rozporné s dobrými mravmi. I napriek prísľubu, ktorý dali pri obhliadke vecí v skladovom kontajneri dňa 3. 5. 2017 že si veci odnesú, tieto doposiaľ neodniesli. 56/ Podľa žalobcu rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v právnej veci sp. zn. 16Co/83/2020 pre rozhodnutie v danej veci nie je podstatné. V súčasnosti nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať znášanie pasivity zo strany žalovaného, spočívajúceho v nezáujme o svoj majetok a odnesenie si vecí zo skladového kontajnera. Naopak, prenesením vecí žalovaného do kontajnera žalobcu žalobca ochraňuje majetok žalovaného pred poškodením, zničením a znehodnotením už 17 rokov, pričom žalovaný za uskladnenie a ochranu vecí pred poškodením nehradí žiadnu odplatu. 57/ Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/68/2020, právoplatné dňa 30. 12. 2021, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý zaviazal p. D. na zaplatenie sumy 1132,97 € žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd sa stotožnil v plnom rozsahu s úsudkom okresného súdu, že žalobca postupoval v súlade s § 6 Obč. zák. a primeraným spôsobom zásah do svojho vlastníckeho práva a jeho ochrany odvrátil. Žalobca si podľa názoru odvolacieho súdu počínal obozretne, prevenčne a k vyprataniu pristupoval zodpovedne, keď žalovanej (tam p. D.) vopred oznámil, že plánuje premiestniť hnuteľné veci vlastnícky patriace bývalým manželom D. do kontajnera, pričom im poskytol dostatočne dlhú lehotu na odnesenie vecí. Pri premiestnení veci žalobca tieto zdokumentoval, o čom predložil súdu fotografie. 58/ Tvrdenia vlastníkov vecí, že o ne majú záujem, že v týchto veciach majú uloženú prevažnú časť celoživotných úspor a že im záleží na tom, aby sa veci nepoškodili nevhodným skladovaním a manipuláciou, vyznievajú rozporne s ich správaním, keď od r. 2005, kedy priestory opustili, do r. 2022, t.j. 17 rokov, si predmetné veci neodniesli. 59/ Žalovaný tvrdí, že spoločným menovateľom veľkého počtu prebiehajúcich súdnych konaní, je spor ohľadom nájomného vzťahu. Žalobca v tejto súvislosti upozornil, že mal súd v konaní sp. zn. 6Co/139/2019 za preukázané, že žalovaný s rodinou opustili priestory ešte v r. 2005. Podľa názoru súdu tak zhodným prejavom vôle strán zanikol nájomný vzťah medzi stranami, na základe ktorého žalovaný užíval priestory vo vlastníctve žalobcu. Žalobca so žalovaným nikdy nemal uzatvorenú nájomnú zmluvu. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 16Co/83/2020 ustálil, že žalovaný užíval nebytové priestory protiprávne, cit. : „vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaní predmetné nebytové priestory v objekte nepretržite užívali na bývanie od 11. 12. 1989 a osobne (fyzicky) ich prestali užívať najskôr v r. 2005, t.j. protiprávny stav užívania nebytových priestorov zo strany žalovaných 1 a 2 trval minimálne 15 rokov...“ 60/ Žalobca vo vyjadrení poukázal na niekoľko súdnych sporov, ktoré strany spolu v minulosti viedli : 61/ Žalobca O.. E. D. sa na Okresnom súde Bratislava II domáhal určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu, Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 14C/64/2002 - 388 zo dňa 27. 3. 2015 žalobu zamietol z dôvodu neexistencie bytu; Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 14Co/113/2016 - 408 zo dňa 31. 5. 2015 žiadosť žalobcu o zmenu odôvodnenia rozsudku zamietol; rozsudok je právoplatný dňom 2. 7. 2015; 62/ Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 7C/1/2012 - 1276 zo dňa 18. 10. 2017 uložil žalovaným manželom D. zaplatiť žalobcovi sumu 5.297,35 € s prísluš., titulom neoprávneného obohatenia. Krajský súd v Bratislave rozsudkom Co/139/2019 - 1509 zo dňa 11. 12. 2019 rozsudok Okresného súdu Bratislava II potvrdil. Žalovaný O.. D. sumu s príslušenstvom, 9.665,08 € uhradil. 63/ Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 58C/136/2009 - 672 zo dňa 8. 3. 2017 uložil povinnosť žalovaným O.. D. a I. D. zaplatiť žalobcovi sumu 10.534,68 € s prísluš., titulom neoprávneného obohatenia. Za neplatenie úhrad za užívanie priestoru, ktorý prehlasovali za „byt“ v budove na C. K.. XX v T.; žalovaní sa odvolali. 64/ Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 14C/174/2014 - 470 zo dňa 19. 6. 2019 uložil povinnosť žalovaným O.. D. a I. D. povinnosť zaplatiť sumu 6.451,20 € s prísluš., titulom neoprávneného obohatenia za neplatenie úhrad za užívanie priestoru, ktorý prehlasovali za „byt“ v budove na C. K.. XX v T.; žalovaní sa odvolali. 65/ Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 18C/298/1999 - 684 zo dňa 17. 1. 2018 uložil žalovaným O.. D. a I. D. povinnosť zaplatiť dlžné nájomné, sumu 770,63 € s prísluš., žalovaní sa odvolali.

66/ O.. D. sa v postavení žalobcu na Okresnom súde Bratislava II v konaní č.k. 9C/35/1999 voči žalovanému Ing. Sirotkovi domáhal uloženia povinnosti inštalovania samostatného plynomeru, zateplenia bytu, inštalovania plynového kotla pre samostatné vykurovanie a ohrev teplej úžitkovej vody, obnovenia dodávok plynu.... v podstate prerobiť priestor na byt na náklady majiteľa Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 31. 10. 2016 č.k. 9C/35/1999 - 532 žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29. 11. 2019 č.k. 6Co/134/2017 - 682 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; rozsudok je právoplatný dňom 29. 1. 2020. 67/ Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 14C/371/1997 zo dňa 23. 2. 2018 uložil žalovaným povinnosť prevziať kľúče od kontajnera a odniesť si veci. Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu zamietol, z dôvodov, že v konaní 16Co/83/2020 posúdil otázku využitia svojpomoci inak ako Krajský súd v Banskej Bystrici pod sp. zn. 15Co/68/2020. Krajský súd v Bratislave sa však stotožnil so závermi, že žalovaní užívali nebytové priestory neoprávnene. Žalobca podal dovolanie. 68/ Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 60C/2/2017 zo dňa 26. 6. 2019 uložil povinnosť O.. D. zaplatiť žalobcovi sumu 1.252,23 € s prísluš., za skladovanie vecí v kontajneri. Žalovaný sa odvolal. 69/ Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn. 9C/14/2018 uložil žalovanej I. D. povinnosť zaplatiť sumu 954,08 € s prísluš., za skladovanie vecí v kontajneri; žalovaná sa odvolala. 70/ Okresný súd v Banskej Bystrici v konaní sp. zn. 17C/19/2017 uložil žalovanej I. D. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.132,97 € s prísluš., za skladovanie vecí v kontajneri. Krajský súd Banská Bystrica rozsudok potvrdil svojím rozsudkom sp. zn. 15Co/68/2020, právoplatným dňa 30. 12. 2021. 71/ Žalobca dodal, že vo všetkých vyššie uvedených súdnych konaniach žalovaní O.. D. a I. D. predkladali rovnaké dôkazy a dôvody. Žalovaný sa k veciam, ktoré sú u žalobcu, hlási titulom vlastníckeho práva. Právo vlastniť vec zahŕňa aj povinnosť starať sa o vec. Podľa čl. 20 ods. 3 veta prvá Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje, a teda zaväzuje aj vlastníka starať sa o predmet svojho vlastníctva. 72/ Žalobca si v zmysle § 415 Obč. zák. splnil svoju prevenčnú povinnosť, keď žalovanému oznámil prípravu rekonštrukcie budovy a opakovane ho vyzýval, aby si svoje veci zabezpečil. S rekonštrukciou žalobca postupoval tak, že žalovaní mali dostatočný časový priestor veci odniesť. Preto keď žalobca veci žalovaných umiestnil do nového skladovacieho kontajnera, konal už nad rámec svojej prevenčnej povinnosti predchádzať škodám. 73/ Poukazovanie na byt považuje žalobca za vyvolávanie súcitu. Bol to práve žalovaný aj so svojou už bývalou manželkou, ktorí svojím konaní trvale už 26 rokov znepríjemňujú a stresujú život celej rodine žalobcu. Odmietli všetky snahy žalobcu na usporiadanie ich vzťahov k bývaniu, hoci na to žalobca nebol povinný. Odmietli aj možnosť pridelenia riadneho bytu. 74/ Žalovaný podal písomnú odvolaciu repliku, v ktorej zotrval na svojej dovtedajšej argumentácii. Opakovane poukazoval predovšetkým na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/83/2020, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol. Svojpomoc žalobcu nenapĺňala zákonné podmienky, a išlo teda o svojpomoc nedovolenú - protiprávnu. Uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sa v danom rozhodnutí zároveň vysporiadal s otázkou, či bolo alebo nebolo vypratanie vecí žalovaného a jeho bývalej manželky z bytu do kontajnera ospravedlniteľná a nevyhnutná svojpomoc žalobcu, keď uviedol, že toto konanie žalobcu bolo neospravedlniteľné a protiprávne a nie nevyhnutné. Žalovaný zopakoval, že z protiprávneho konania nemôže následne vzniknúť právo. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/83/2020 1172 zo dňa 22. 3. 2022 tiež vyplýva, že „v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít platí, že ak bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/44/2010, publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR pod č. 40/2013).“ 75/ Žalovaný tiež namietal, že vo vzťahu k svojmu majetku postupuje aktívne, o čom svedčí aj súpis súdnych konaní, na ktoré vo svojom vyjadrení poukazoval sám žalobca. Žalovaný dodal, že v r. 2010 bolo jeho manželstvo s I. D. rozvedené, čím zaniklo aj ich BSM. Za účelom zistenia, ktorý z bývalých manželov nadobudol vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré žalobca nezákonne vypratal do kontajnera, navrhol žalovaný vykonanie dôkazu výsluchom bývalej manželky, ktorý ale súd prvej inštancie nevykonal a tak rozhodol bez riadneho zistenia skutkového stavu a bez toho, aby ustálil, ktorému z manželov predmetné veci patria. Súd prvej inštancie sa tak nezaoberal otázkou vecnej pasívnej legitimácie. Žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol; zároveň žiadal priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 76/ V odvolacej duplike žalobca zhrnul svoje dovtedajšie vyjadrenia k vyjadreniam žalovaného. Poukázal na to, že žalovaný sa so svojou rodinou nasťahoval do priestorov budovy na C. ul. v T. protiprávne, keď

daný priestor nie je a ani nikdy nebol bytom - túto otázku už prejudikoval súd. Priestor v budove nebol nikdy kolaudovaný a ani žiadnym relevantným rozhodnutím stavebného úradu určený ako byt. Priestory, ktoré užíval žalovaný aj s rodinou nie sú bytom a ak by aj bytom boli, tak neboli nikdy riadne pridelené žalovanému podľa vtedy platných právnych predpisov (rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 12C/78/2010 zo dňa 29. 3. 2012, potvrdené Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 14Co/334/2012 - 731 zo dňa 17. 12. 2013; právoplatné dňa 28. 2. 2014). Budova na C. XX v T. bola nie je bytovým domom a žiadny priestor v nej nikdy nebol kolaudovaný ako byt; samotná budova bola postavená v rámci tzv. „Akcie Z“ ako bývalé Obvodné a kultúrne stredisko (ObKAS), kolaudovaná a registrovaná ako občianska vybavenosť „P. H.“. Budova slúžila ako administratívna budova drobnej prevádzkárne ObNV Bratislava 2. Mestské zastupiteľstvo hl. m. SR Bratislavy a Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - S. rozhodlo o likvidácii tejto drobnej prevádzkarne a odpredaji jej majetku. V rokoch 1991 - 1994 prebiehala jej likvidácia, postupne sa odpredali jednotlivé prevádzky ako stolárska dielňa, predajňa stavebnín, zásobná záhrada, stavebné stredisko a pod. O budovu na C. XX v T. 4 roky nikto neprejavil záujem a Hl. mesto SR Bratislava v rámci likvidácie v októbri 1994 ju odpredalo ako posledný zvyšok majetku terajšiemu vlastníkovi O.. R. J., B.., a likvidácia Prevádzkarne bola ukončená. Žalobca od r. 1993 v budove realizoval projekt „Zo zamestnania do podnikania“ pre začínajúce podnikateľky, rizikové skupiny a ženy po MD, podporovaný MOP Ženeva. V uvedenom roku mal objekt prenajatý. Rekvalifikačné kurzy, spolupráca s úradmi práce a sociálnych vecí pokračujú doteraz. 77/ O.. E. D. s rodinou sa nasťahovali do objektu v bližšie neurčený čas v rokoch 1990 - 1991, kedy už bol objekt v likvidácii. Svoje konanie opierali o doklady, ktoré boli v procese šetrenia označené súdmi, prokuratúrou, kontrolnými orgánmi ako aj orgánmi samosprávy za nevierohodné, dodatočne vyrobené, irelevantné, nulitné. Následne sa O.. D. pod titulom vykonštruovaného predkupného práva na byt s odvolávkou na zák. č. 182/1993 Z.z. domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy medzi Hl. m. SR Bratislava a O.. J., a aby súd určil Hl. m. SR Bratislava povinnosť predať údajný „byt“, súvisiaci pozemok resp. budovu, jemu. O.. D. tak urobil v čase, kedy uplynuli od predaja budovy 3 roky a kedy žalobca zrealizoval kompletné opravy strechy, kanalizácie, prívodu vody, plynu, kotolne. Jeho žaloba pod sp. zn. 12C/78/2010 bola Okresným súdom Bratislava II zamietnutá v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/334/2012. 78/ Žalobca vo vyjadrení zdôraznil, že užívaný priestor nikdy nebol rodine D. relevantnými orgánmi ako byt riadne pridelený. O.. D. tvrdil, že mu v rovnaký čas dve organizácie pridelili ten istý byt v tej istej budove a že s treťou organizáciou mal zároveň uzatvorený nájomný vzťah. Prevádzkareň ObNV Bratislava II mala rodine prideliť byt v decembri 1989; postup Prevádzkarne ObNV Bratislava II prešetrila Obvodný prokuratúra Bratislava 2 a označila tento postup ako nezákonný. Prevádzkáreň ObNV Bratislava II nemala právnu subjektivitu, navyše bola v likvidácii, čo vyplýva jednak zo zápisu v obchodnom registri a tiež z Hospodárskej zmluvy zo dňa 30. 11. 1990. Od r. 1996 O.. D. začal preukazovať pridelenie „bytu“ Revolučným odborovým hnutím SZM jemu, ako zamestnancovi SZM. „Pridelenie bytu“ prešetril Útvar hl. kontrolóra MČ Bratislava Ružinov a konštatoval, že pridelenie nespĺňa viaceré náležitosti a je potrebné overiť jeho pravosť. SUZ SZM nebol nikdy vlastníkom budovy a ani nemal žiadne právo prideľovať byty, tobôž v cudzej budove. Žalovaný predložil „zápis“ čl. schôdze ROH SZM „o poradovníku“ na byt z 12. 12. 1989 a zápis o odovzdaní bytu prešetroval Útvar hl. kontrolóra MČ Bratislava Ružinov, ktorý vyhodnotil zápis o odovzdaní bytu ako nevierohodný, dodatočne vyrobený, s potrebou overiť jeho pravosť. Členská schôdza ROH SZM nemala dispozičné právo k žiadnemu priestoru v budove, právo prideľovať byty, v tom čase ROH SZM funkčne neexistovalo. O.. D. následne vo vyjadreniach tvrdil, že mal uzatvorenú nájomnú zmluvu na priestor s Hl. m. SR Bratislavou. Takéto tvrdenie Hl. mesto SR Bratislava poprelo. Nájomnú zmluvu O.. D. s Hl. mestom SR Bratislavou uzatvorenú nemal, ani v čase nasťahovania a ani potom. 79/ Žalobca ďalej uviedol, že sa na základe tvrdení O.. D. o existencii bytu po kúpe bytov v dobrej viere snažil usporiadať vzájomné vzťahy, keď v nasledujúcom období buď žalobca, alebo jeho právni zástupcovia či tiež Útvar hl. kontrolóra MČ Bratislava Ružinov minimálne 7 x ponúkli žalovanému nájomné zmluvy, avšak žalovaný pod rôznymi zámienkami všetky návrhy odmietol. D. nikdy nemali záujem riešiť svoju bytovú situáciu, odmietali akékoľvek im prospešné riešenie, len aby živili nimi vykonštruovaný problém, s cieľom postaviť žalobcu ako majiteľa do zlého svetla a podporovať ich úsilie o zrušenie kúpnej zmluvy žalobcu. Tento zaslepený postoj viedol napokon k tomu, že žalovaný odmietol aj nadštandardné riešenie, možnosť pridelenia im bytu cestou bytovej komisie Magistrátom hl. m. SR Bratislavy. Medzi žalobcom ako majiteľom budovy a manželmi D. nájomný vzťah nevznikol, žalobca toto tvrdenie žalovaného rozhodne popiera. 80/ O.. D. sa absurdne žalobou na Okresnom súde Bratislava II voči žalobcovi domáhal aj toho, aby súd žalobcovi (tam v postavení žalovaného) uložil povinnosť prerobiť pre neho predmetný nebytový priestor

kompletne na byt (inštalovať samostatný plynový kotol, samostatný ohrev vody, samostatné kúrenie, samostatný plynomer, vodomer, zatepliť „byt“ a pod. Súd túto žalobu O.. D. zamietol. Žalovaný s rodinou nikdy neplatili predpísané úhrady, platili nimi vymyslené menšie čiastky alebo neplatili žiadne. O.. D. viaceré platby posielal na rôzne cudzie účty, z ktorých si ich potom vyberal. Napr. niektoré platby za nájomné posielal O.. D. Magistrátu, ktorý mu ich vracal späť, resp. ho neskôr vyzval, aby tieto platby posielal vlastníkovi budovy, t.j. O.. J.; O.. D. napriek tomu platby posielal naďalej Magistrátu, ktorý ich potom ukladal do depozitu, z ktorého si ich O.. D. následne vyzdvihol. Tiež tvrdil, že niektoré platby posielal na údajný účet Prevádzkárne, v čase, kedy už táto bola zlikvidovaná. Tento účet sa kontrolórovi MČ Ružinov nepodarilo identifikovať, vlastníka nevedeli zistiť; doklad, ktorý O.. D. založil do spisu sp. zn. 18C/75/2015 nemá dátum a je potrebné overiť jeho pravosť. Ani po opustení priestoru v r. 2005 do súčasnosti žalovaný O.. D. ani I. D. neplatia za skladovanie nimi zanechaných vecí v opustenom priestore, „byte“ v r. 2005 - 2014 (9 rokov) alebo v kontajneri od 2014 - 2022 (8 rokov), doteraz - celkom 17 rokov. 81/ V septembri 2005 manželia D. priestor bez udania dôvodu opustili a neoznámili miesto pobytu. Priestor navštevovali občas, odniesli si odtiaľ veci, avšak nie všetky - zanechali v ňom niekoľko kusov starého nábytku, spotrebičov a starých nepotrebných vecí. Priestor naďalej zapratávali, bránili majiteľovi v užívaní jeho majetku ako aj prevedení potrebných opráv a údržby až do r. 2014. Od r. 1993 znemožňovali vykonanie revízií vybraných zariadení a ohrozovali bezpečnosť v budove. Nesprístupňovali miestnosť s 2 ks rozvodných skríň s poistkami, elektromermi a elektroinštaláciou, 2 skrinku s 3 hlavnými poistkami pre budovu a 1 uzatvárací kohút vody. O.. J. bol nútený sa obracať aj na pomoc, asistenciu policajného zboru. Poruchy nebolo možné odstrániť operatívne, pretože žalovaný priestor zamkol a žalobcu doň nepustil. O.. J. musel otvorenie obidvoch vchodov do priestoru riešiť súdnou cestou - predbežným opatrením a pre obštrukcie manželov D. napokon priestory sprístupnil až exekútor JUDr. Noskovič výkonom súdneho rozhodnutia (v r. 2008 kotolne a v r. 2011 bočného vstupu do priestoru elektro rozvádzačov budovy). Žalobca zdôraznil, že sa snažil veci riešiť zásadne cestou súdov SR. 82/ Po tom, ako sa právoplatne skončilo konanie o žalobe O.. D. a I. D., ktorým sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Hl. m. SR Bratislavou a O.. J. (vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 12C/78/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/334/2012, právoplatné dňa 20. 3. 2014 ) tak, že žaloba bola zamietnutá, O.. J. opakovane vyzval bývalých manželov D. na odovzdanie a vypratanie priestoru, na ktorú výzvu nereagovali. 83/ Žalobca O.. J. následne požiadal o stavebné povolenie k rekonštrukcii priestoru, nakoľko zistil stupeň devastácie daného priestoru, keďže do r. 2014 nemal relevantné informácie o jeho stave. Pri súdnej obhliadke v r. 2014 (Okresný súd Bratislava II sp. zn. 7C/1/2012 ) bolo zistené značné poškodenie stien, rozvodov, zatečenie a celkové zdevastovanie priestoru (aj hlodavcami). Žalobca vzhľadom na zdevastovaný stav priestorov tiesnený časom, stavebnými prácami a obštrukciami žalovaných pristúpil dňa 24. 11. 2014 k svojpomoci a priestor komisionálne vypratal a veci umiestnil do zakúpeného kontajnera. Pri vypratávaní urobil fotodokumentáciu za účasti svedkov. Žalovaný ako aj jeho bývalá manželka opakovane ústne aj písomne na pojednávaniach vedených na Okresnom súde Bratislava II prisľúbili, že si veci z kontajnera odnesú. O.. D. vykonal ohliadku kontajnera za prítomnosti jeho právneho zástupcu dňa 3. 5. 2017 a prehlásil, že si veci odnesie do konca júna 2017. I. D. potvrdila, že si veci odnesie dňa 20. 2. 2015. Podľa názoru žalobcu rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/83/2020 nie je podstatný pre predmetné súdne konanie, keď v danom rozhodnutí Krajský súd v Bratislave nijako neurčil oprávnenosť žalovaných ponechávať veci v ich vlastníctve či už v priestore budovy alebo v skladovacom kontajneri vo vlastníctve žalobcu. Z predmetného rozhodnutia neplynie povinnosť žalobcu opatrovať a chrániť vlastníctvo žalovaného. Súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II žalobcom voči manželom D. pod sp. zn. 14C/371/1997 začal žalobca vychádzajúc z právneho stavu, ktorý sa v priebehu konania ukázal ako nesprávny, a teda, že v danom prípade nešlo o byt, preto žalobný návrh dňa 6. 2. 2007 zmenil tak, že žalovaní 1, 2 sú povinní vypratať sa z priestorov v budove súp. č. XXXX na C. XX v T. (ktoré priestory v petite ďalej bližšie špecifikoval), ktorú zmenu žalobného petitu súd pripustil. Na základe ďalšej zmeny žalobného petitu (po tom, ako O.. J. dňa 24. 11. 2014 vstúpil do priestorov a veci tam nachádzajúce premiestnil do kontajnera, pripustil súd prvej inštancie ďalšiu zmenu petitu, o ktorej aj rozhodol, a síce uložil žalovaným povinnosť prevziať kľúče od kontajnera a odniesť si veci. Avšak rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/83/2020 spôsobil zmätočnú situáciu. 84/ Veci vo vlastníctve žalovaného a jeho bývalej manželky sú v skladovacom kontajneri umiestnené už 8 rokov, k veciam ako svojmu vlastníctvu sa žalovaný stále hlási, avšak o odnesenie vecí neprejavil záujem ani po niekoľkonásobných výzvach. Od r. 2005 manželia D. opustili priestor budovy, odniesli si

všetky potrebné veci a zanechali tam len veci staré. Odvtedy uplynulo 17 rokov. Žalovaný si vyžiadal ohliadku vecí v kontajneri a prisľúbil ich odnesenie v júni 2017, za uskladnenie vecí nič neplatia a dohody o odnesení vecí nikto neplní. Takýmto konaním obmedzujú žalobcu vo výkone jeho vlastníckych práv. 85/ Ďalšie podania strany sporu neučinili. 86/ Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu, podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné (keď sčasti je nutné ho odmietnuť). 87/ Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 88/ Podľa § 511 ods. 1 a 2 Obč. zák., ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. (2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. 89/ Podľa § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 90/ V konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom skladovacieho kontajnera nachádzajúceho sa na parcele registra „C" číslo XXXXX/XXX v kat. úz. S., ktorý zaberá dve parkovacie miesta rovnako vo vlastníctve žalobcu; v kontajneri sú umiestnené hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného a jeho bývalej manželky. Hnuteľné veci patriace žalovanému a jeho bývalej manželke I. D. umiestnil žalobca do kontajnera na prelome rokov 2014/2015 na svoje náklady. Stalo sa tak po tom, ako bývalí manželia D. opustili priestory v budove na C. XX v T., vlastnícky patriacej žalobcovi, ešte v r. 2005, pričom si odniesli aj svoje veci, s výnimkou niektorých vecí, ktoré s odstupom cca 9 - 10 rokov žalobca premiestnil do spomínaného kontajnera. Žalovaný (aj s bývalou manželkou) teda po opustení priestorov v budove na C. K.. XX v T. tieto celkom nevypratali, pričom na mnohé opakujúce sa výzvy žalobcu, aby si aj zvyšné veci prevzali a odniesli, a teda priestor bezo zvyšku vypratali, buď nereagovali vôbec, alebo len vyhýbavo. V každom prípade po dobu niekoľkých rokov reálne neprejavili skutočný záujem o hnuteľné veci, ktoré v priestore na C. K.. ponechali, hoci v rozpore so svojím správaním prehlasovali, že o veci, ktoré sú ich vlastníctvom, majú záujem a chcú si ich prevziať. 91/ Vzhľadom na dobu, počas ktorej žalovaný (rovnako tak aj jeho bývalá manželka) síce verbálne prejavovali záujem o dané hnuteľné veci, ktorá prevýšila jedno desaťročie, aj odvolací súd vníma konanie žalovaného ako nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale majúce znaky šikanózneho výkonu práva. Šikana je taký výkon práva, ktorého jediným cieľom je poškodiť iného. Žalovaný si je vedomý skutočnosti, že kontajner umiestnený na parkovisku vo vlastníctve žalobcu (kde zaberá 2 parkovacie miesta) znemožňuje žalobcovi využívať dané 2 parkovacie miesta na účel, na ktorý sú určené, čím zasahuje neoprávnene do vlastníckeho práva žalobcu. Konanie, ktoré je šikanózne, je vlastne zneužívaním práva; zákon (Občiansky zákonník) ho síce nesankcionuje, v každom prípade je však v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.). Vzhľadom na dĺžku obdobia, pretrvávajúceho stavu, kedy žalovaný opakovane sľubuje, že si veci z kontajnera prevezme, ide podľa odvolacieho súdu z jeho strany o účelové konanie, v snahe odložiť konečné riešenie sporu. To za situácie, kedy už bolo súdmi právoplatne rozhodnuté, že priestory, do ktorých sa žalovaný s rodinou v r. 1990 nasťahoval nikdy neboli bytom, nikdy nedošlo k ich prideleniu žalovanému v súlade s platným právom a na ktoré nemal uzavretú nájomnú zmluvu ani ako na nebytové priestory. 92/ Veci žalovaného (a jeho bývalej manželky) sú uskladnené v kontajneri od mesiaca novembra 2014. Žalobca začal žalovanému účtovať fakturovaním sumy 59,63 € za mesiac uskladnenie vecí až od mesiaca apríla 2015 (keďže žalovaný na výzvy žalobcu na odvoz vecí nereagoval a veci neodniesol). Predmetom tohto konania je ale plnenie týkajúce sa obdobia od januára 2017 do februára 2018; celkom vo výške 834,82 €. Nárok na zaplatenie žalovanej sumy žalobcovi patrí titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko veci žalovaného sú v dotknutom kontajneri uskladnené bez právneho dôvodu. Žalobca v konaní preukázal, že žalovanému za obdobie od 01/2017 do 02/2018 (t.j. celkom 14 kalendárnych mesiacov) vystavil faktúry na zaplatenie nákladov spojených s uskladnením vecí v jeho

kontajneri, ktorých suma zodpovedá sume, ktorú vynakladá za uskladnenie v celkovej sume 834,82 €. Nakoľko žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa fakturovanej výšky nákladov za uskladnenie vecí žalovaného, teda ich výška nebola v konaní sporná, súd prvej inštancie žalobe žalobcu správne vyhovel (59,63 €/mesačne x 14 mesiacov). Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, súd prvej inštancie správne priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne (§ 517 ods. 1, 2 v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.) vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej jednotlivej faktúry, keďže žalovaný sa splnením dostal do omeškania. 93/ Odvolací súd nevyhodnotil postup žalobcu, ktorý pristúpil k vyprataniu priestorov v budove na C. ul. XX v T. v r. 2014 ako neprimeranú svojpomoc. Žalobca k premiestneniu vecí žalovaného pristúpil s odstupom deviatich rokov po tom, ako žalovaný a jeho rodina opustili tieto priestory ešte v r. 2005. Počas uvedených deviatich rokov žalobca opakovane avšak márne vyzýval žalovaného, aby si odniesol aj zvyšné veci, o ktoré žalovaný reálny záujem nejavil. Pokiaľ by mal žalovaný skutočný záujem o svoje veci (tak ako to verbálne tvrdil), správal by sa inak. Odvolací súd považuje za významné, že žalobca veci premiestnil tak, aby tieto boli zabezpečené proti krádeži, poškodeniu, zničeniu, t.j. zjavne nebol vedený zlým úmyslom poškodiť žalovaného. Aj k účtovaniu nákladov za skladovanie žalobcových vecí pristúpil žalobca až od apríla 2015; žalobcovi, ktorému žalovaný naopak dlhé roky zasahuje do pokojného výkonu jeho vlastníckeho práva, tak nijako nemožno vytknúť nedostatok trpezlivosti pri riešení vzniknutého stavu. 94/ Odvolací súd rovnako nevyhodnotil postup súdu prvej inštancie, ktorý dané konanie na návrh žalovaného neprerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na bývalom Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 14C/371/1997 v spojení s odvolacím konaním vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 16Co/83/2020, keď súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania zistený skutkový stav v dostatočnom rozsahu a vzhľadom na predmet konania (vydanie peňažného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia), ktorý bol odlišný od predmetu konania sp. zn. 14C/371/1997 (o prevzatie kľúčov od kontajnera a odnesenie vecí z kontajnera) mu nič nebránilo o žalobe žalobcu rozhodnúť. 95/ Pokiaľ ide o žalovaným namietaný nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, založený na argumente, že uskladnené veci nie sú len jeho vlastníctvom, ale aj jeho bývalej manželky, odvolací súd k uvedenej námietke poznamenáva, že predmetné hnuteľné veci patrili do BSM bývalých manželov, obaja bývalí manželia sa k nim vlastnícky hlásia. Ide teda o spoločné veci, pričom záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k spoločným veciam je v zmysle § 145 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 511 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák. solidárnym. Je preto daná vecná pasívna legitimácia žalovaného v danom spore. 96/ Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov ako vecne správny potvrdil, a to vo vyhovujúcom výroku vo veci samej a tiež vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania (§ 378 ods. 1, 2 CSP). Vo vzťahu k zamietajúcemu výroku (ktorý žalovaný rovnako napadol (keďže napadol rozsudok v „celom rozsahu“) odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol podľa § 386 písm. b/ CSP, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (a to z dôvodu, že zamietajúcim výrokom rozsudku nebolo rozhodnuté v neprospech žalovaného, ale naopak v jeho prospech, pričom osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade ten, v neprospech koho bolo rozhodnuté). 97/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. Žalobca dosiahol v odvolacom konaní v podstate plný úspech; v časti, v ktorej bolo odvolanie žalovaného odmietnuté (a ktoré sa týkalo v podstate plnenia v zanedbateľnej výške) je nutné odmietnutie odvolania po procesnej stránke považovať za neúspech v konaní; náhrada nároku na trovy odvolacieho konania tak aj tu prináleží tej strane, ktorá odvolanie nepodala, v danom prípade teda žalobcovi, z ktorého dôvodu mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 98/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).