Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/71/2024 1424204275 31. 07. 2024 Mgr. Nina Dubovská ECLI:SK:KSBA:2024:1424204275.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha - Michle, IČO: 64 948 242, konajúceho prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, právne zast. Stentors advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 2A, Bratislava, IČO: 51 757 184, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 17.05.2024, č.k. 65C/36/2024-474, takto rozhodol: I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému nakladať, teda zmluvne previesť na tretie osoby, zriadiť záložné právo, vecné bremeno alebo iné vecné či záväzkové právo v prospech tretích osôb, ako aj vložiť ako vklad do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby, nehnuteľnosti žalovaného, evidované na LV č. XXXX, pre k.ú. E. (i) byt č. 704 na 6. poschodí polyfunkčnej budovy so súp. č. XXXX, vchod C. X, postavenej na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 989 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (ďalej aj len „dom“) vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 9816/386299 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku (ďalej aj len „byt“), a nebytový priestor č. XXX na -1 podlaží (suteréne) domu vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3724/386299 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku (ďalej aj len „nebytový priestor“, byt a nebytový priestor spolu ako „nehnuteľnosti“), a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne s poukazom na účel, zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a subsidiaritu neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu tým, že z výpisu LV č. XXXX pre k.ú. E. mal za osvedčené, že žalovaný ako vlastník nehnuteľností tieto nadobudol titulom Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa V-20504/2023 zo dňa 12.10.2023 (ďalej len „Dohoda o vyporiadaní BSM”), pričom podľa chronológie zmien na LV č. XXXX pre k.ú. E. od 26.02.2015 boli pred zmenou zápisu ako vlastníci nehnuteľností v podiele 1/1 (v BSM) evidovaní žalovaný s manželkou E. B., ktorí vlastníctvo nadobudli na základe kúpnej zmluvy podľa V-33990/15 zo dňa 18.01.2016. Súd prvej inštancie uviedol, že manželka žalovaného, E. B., nar. XX.XX.XXXX, na základe Dohody o ručení uzavretej so žalobcom dňa 18.11.2020 (ďalej len ako „dohoda o ručení“) vyhlásila (ďalej len „ručiteľka 1“), že ak dlžník spoločnosť UFOX, s.r.o., IČO: 45 385 351 (ďalej len „dlžník“) nesplní záväzok zo zmlúv o úvere - Zmluvy o úvere číslo: XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 18.11.2020 v znení neskorších dodatkov (ďalej len „zmluva o úvere 1”) a Zmluvy o kontokorentnom úvere číslo: XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 18.11.2020 v znení
neskorších dodatkov (ďalej len „zmluva o úvere 2”, zmluva o úvere 1 a zmluva o úvere 2 spolu aj ako „zmluvy o úvere“), uspokojí žalobcu ako ručiteľ v celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku. Žalobca najskôr oznámil dlžníkovi, že pristúpil k zosplatneniu úveru z uzavretých zmlúv o úvere a vyzval dlžníka na úhradu celého zostatku úveru, pričom zásielky sa vrátili žalobcovi ako nedoručené. Žalobca následne vyzval ručiteľku 1 na úhradu záväzku výzvou zo dňa 30.01.2024, ktorá jej bola doručená dňa 05.02.2024. Z uvedeného súd prvej inštancie dovodil, že žalobca osvedčil, že má voči dlžníkovi pohľadávku, ktorú dlžník neuhradil, preto na splnenie dlhu vyzval manželku žalovaného (ručiteľku 1) titulom ručenia. S poukazom na to, že žalobca sa vo veci samej domáha vyslovenia, že právny úkon Dohoda o vyporiadaní BSM uzavretá medzi žalovaným a jeho manželkou (ručiteľkou 1) je voči žalobcovi neúčinná, k existencii vymáhateľnej pohľadávky ako jedného z predpokladov úspešného odporovania právnemu úkonu, s poukazom na závery rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022, podľa ktorého vymáhateľná pohľadávka v zmysle ust. § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní, žalobca skonštatoval, že v aktuálnom štádiu konania osvedčil, že má pohľadávku voči dlžníkovi, pričom dlžníkom veriteľa (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka) nie je len osoba zaviazaná veriteľovi splniť svoj vlastný dlh, ale je to aj ručiteľ a ďalšie osoby, ktoré sú akcesoricky a subsidiárne zaviazané splniť pohľadávku veriteľa (Rc 52/2000, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) z 26.04.2002, sp. zn. 21 Cdo 1123/2001), teda vymáhateľnú pohľadávku má žalobca aj voči ručiteľke 1, ktorá je manželkou žalovaného. Súd prvej inštancie uzavrel, poukazujúc na spôsob uplatnenia odporovateľnosti odporovacou žalobou, na pasívnu vecnú legitimáciu osoby, ktorá mala z odporovaného právneho úkonu prospech a na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) č.k. II. ÚS 43/2018-18 zo dňa 18.01.2018 v tom smere, že v konaní o určovacej (odporovacej) žalobe nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného v konaní o odporovacej žalobe neslúži na zabezpečenie peňažného nároku a žalovaný v konaní o odporovacej žalobe nie je dlžníkom, a skonštatoval tak dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože sledovaný účel (zabezpečenie pohľadávky veriteľa) nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Existenciu potreby nariadenia neodkladného opatrenia žalobca osvedčoval sledom skutočností, ku ktorým v priebehu posledného r. 2023 došlo, a to 11/2022 - začiatok omeškania dlžníka so splácaním úverov podľa zmlúv o úvere, 02.05.2023 - vznik živnostenského oprávnenia ručiteľky 1, 26.07.2023 - zánik BSM, 27.09.2023 - zrušenie účasti ručiteľky 1 a žalovaného v spoločnosti dlžníka (UFOX, s.r.o.), 02.10.2023 - uzavretie Dohody o vyporiadaní BSM; 04.10.2023 - zánik živnostenského oprávnenia ručiteľky 1, 12.10.2023 - prevod nehnuteľností na základe Dohody o vyporiadaní BSM; 16.10.2023 predčasná splatnosť úverov podľa zmlúv o úvere. Žalobca uviedol, že na základe Dohody o vyporiadaní BSM (v dôsledku zrušenia BSM súdom za trvania manželstva, keďže ručiteľka 1 získala živnostenské oprávnenie) sa žalovaný stal výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli v BSM ručiteľky 1 a žalovaného, pričom ručiteľka 1 nedisponuje žiadnym iným nehnuteľným majetkom, na základe čoho mal žalobca za to, že náležitosť osvedčenia dôvodnosti a trvania uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj osvedčenie ohrozenia exekúcie a potreba neodkladnej úpravy pomerov sú dané. Žalobcom uvádzané skutočnosti mal súd prvej inštancie za osvedčené listinnými dôkazmi, a to Dohodou o vyporiadaní BSM, podľa ktorej nehnuteľnosti patriace do BSM nadobudol žalovaný a ručiteľka 1 nadobudla pohľadávky voči dlžníkovi vo výške 220.000 eur, vrátane úrokov vo výške 45.000 eur. Žalobca poukázal na to, že voči dlžníkovi bolo začaté konkurzné konanie (uznesenie Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. 24K/18/2024 zo dňa 15.04.2024), existuje tak dôvodný predpoklad, že pohľadávka ručiteľky 1 voči dlžníkovi nebude uspokojená v plnej miere. Z verejne dostupného živnostenského registra súd prvej inštancie zistil, že oprávnenie ručiteľky 1 na podnikanie vzniklo dňa 02.05.2023 a zaniklo dňa 04.10.2023, t.j. trvalo cca päť mesiacov a uviedol, že k zániku oprávnenia došlo v krátkom časovom období (cca tri mesiace) po rozhodnutí súdu o zrušení BSM žalovaného a ručiteľky 1 (26.07.2023), že žalovaný bol navyše v období od 10.08.2018 do 27.09.2023 spoločníkom dlžníka, pričom jeho manželka (ručiteľka 1) bola spoločníčkou a zároveň konateľkou dlžníka, teda že možno predpokladať, že žalovaný mal vedomosť o finančných záväzkoch dlžníka a skutočnosti, že sa dlžník dostal do omeškania so splácaním svojich záväzkov voči žalobcovi. Vzhľadom na všetky okolnosti a predchádzajúce správanie žalovaného a ručiteľky 1 vyvodil, že je daná dôvodná obava, že uspokojenie žalobcovej pohľadávky bude ohrozené, a preto je nevyhnutný zásah súdu v podobe obmedzenia žalovaného v jeho práve disponovať s nehnuteľnosťami. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca v tomto prípade nemusí preukazovať, že žalovaný zamýšľa s nehnuteľnosťami ďalej nakladať, pretože ak by bolo potrebné čakať na takéto právne úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Hoci
vlastnícke právo žalovaného bolo zapísané do katastra nehnuteľností dňa 12.10.2023, pričom zo strany žalovaného nebola osvedčená realizácia úkonov smerujúcich k prevodu nehnuteľností, v tomto smere súd prvej inštancie poukázal na nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 422/2021 z 13.01.2022, v zmysle ktorého atribút potreby bezodkladne upraviť pomery bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav a že potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas a nemožno ju považovať za nesplnenú len preto, že strana sa nedomáhala ochrany neodkladným opatrením ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie zdôraznil, že účelom neodkladného opatrenia je, aby pôsobilo preventívne a aby nevznikol priestor na uskutočnenie úkonov, ktoré by spôsobili nezvratný alebo ťažko napraviteľný stav a viedli k zhoršeniu postavenia žalobcu prevodom nehnuteľností žalovaným na tretie osoby by nastalo zásadné sťaženie alebo znemožnenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a naviac, pokiaľ žalovaný nemá záujem prevádzať či inak nakladať s nehnuteľnosťami, nariadenie neodkladného opatrenia ho žiadnym spôsobom neobmedzí. Súd prvej inštancie prihliadol na výšku vymáhateľnej pohľadávky 582.733,68 eur, vzhľadom na ktorú nemožno považovať povinnosť uloženú žalovanému za neprimeranú. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Keďže žalobca spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal aj žalobu vo veci samej, súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania neodkladného opatrenia v konečnom rozhodnutí vo veci samej. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania žalovanému. Žalobca namietal, že napadnuté uznesenie nemá oporu v základných princípoch právneho štátu, najmä inštitúte právnej istoty a že nehnuteľnosti nadobudol zákonným spôsobom a z legálnych príjmov, platí splátky hypotéky a stará sa o svoje maloleté deti. Poukázal na to, že predpoklad žalobcu, že k rozdeleniu BSM došlo z dôvodu, aby sa manželka vyhla plneniu ručiteľského záväzku, nie je správny. Mal za to, že súd by mal preskúmať a zvážiť neplatnosť dohody o ručení, nakoľko o podpise zmlúv o úvere a dohody o ručení manželkou žalovaný nevedel, žalobca pochybil, ak pri sume 700.000 eur, ktorá násobne prevyšuje charakter „bežnej veci“ nevyžadoval podpis žalovaného ako manžela v rámci BSM (odkázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 12Co/355/2017, Krajského súdu Trnava, sp. zn. 11CoP/256/2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR, sp. zn. 3 Cz 60/1981) a doplnil, že v prípade ručiteľského prehlásenia, ktorým sa spoločník ako fyzická osoba zaručil za záväzky svojej spoločnosti nedostatok súhlasu druhého z manželov robí prehlásenie neplatným (rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp. zn. 24Co/206/2018). Žalovaný namietal nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia uznesenia, jeho nezákonnosť a to, že žalovaného obmedzuje na možnostiach riešiť primárny spor mimosúdnou formou (podľa bodu 5.3 dohody o ručení, ktorú možnosť žalobca nevyužil). Žalovaný namietal formuláciu neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené na zabezpečenie celej pohľadávky s príslušenstvom bez ohľadu na to, že už teraz je zrejmé, že žalobca v tomto konaní úplne úspešný nebude, súd prvej inštancie preto nemôže nariadiť neodkladné opatrenie zamedzujúce mu účelne nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom iného zabezpečovacieho právneho vzťahu, ale musí byť zriadené na pohľadávku, ktorá bude právoplatne priznaná v tomto konaní, keďže dôsledná formulácia záložného práva a zabezpečenej pohľadávky má podstatný význam vo vzťahu k udalostiam, ktoré môžu po skončení konania nasledovať. Žiadal zohľadniť článok 2.4 zmluvy o úvere 1, pretože je zrejmé, že žalobca mohol dostať plnenie úveru od NDF v rámci záruky. Prečo dlžník prestal plniť svoje záväzky voči žalobcovi žalovanému nie je známe, ale ak si aj žalobca chce voči ručiteľke 1 (manželke žalovaného) uplatniť nároky voči dlžníkovi zo zmlúv o úvere a ručenia, mal by si uplatniť iba 10 % z dlžných súm, čo bolo pri vzniku ručenia manželke prezentované (žalobca má možnosť uplatniť si 90 % dlžných súm voči NDF, ktorý bol na ochranu takýchto investícií zriadený, nie je preto zrejmé, prečo si uplatňuje 100 % záväzkov dlžníka voči manželke, ak táto ručí iba za 10 %). Žalovanému a jeho manželke sa situácia javí tak, že ručitelia boli pri uzatváraní dohody o ručení uvedení do omylu, čo znamená, že dohoda o ručení je absolútne neplatným právnym úkonom, čo budú ručitelia jednoznačne namietať v súdnom konaní, ak si voči nim žalobca zaplatenie pohľadávky dlžníka uplatní. Žalovaný nevidel dôvod, pre ktorý by malo byť dotknuté jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ak osobne nevystupoval v pozícii dlžníka ani v inom žalobcom tvrdenom vzťahu. Skutočnosť, že žalobca inicioval súdne konanie automaticky neznamená, že v tomto konaní bude úspešný, pričom zásah do ústavných práv a právom chránených záujmov žalovaného nastane právoplatnosťou napádaného uznesenia.
Žalobca podľa žalovaného neosvedčil splnenie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia, prenáša spory tretích osôb do sféry žalovaného a je mu upretá možnosť efektívne ovplyvniť výsledok konania, ktorým môže dôjsť k nenapraviteľným zásahom do vlastníckych práv žalovaného. Žiadal, aby súd vzal do úvahy, že manželka si otvárala živnosť 02.05.2023 a žalovaný trval na zrušení BSM, pretože nechcel riskovať negatívny dopad na majetok z jej podnikania, ktoré BSM bolo zrušené v 07/2023 a default úveru bol doručený až 02/2024, teda dávno po vyporiadaní BSM. K obave, že prípadné uspokojenie pohľadávky veriteľa bude sťažené alebo že exekúcia bude ohrozená žalovaný uviedol, že pohľadávka žalobcu je sporná a podľa žalovaného premlčaná – napadnuté uznesenie tak svoj účel nemôže splniť, keďže má chrániť neexistujúcu a nepreukázanú pohľadávku. K Dohode o vyporiadaní BSM uviedol žalovaný, že ide o štandardný právny úkon definovaný podľa Občianskeho zákonníka, že väčšina ich spoločného majetku bola financovaná ním a aj kúpa nehnuteľností bola financovaná najmä zo zdrojov, ktoré zarobil. V r. 2016-2023 bol žalovaný zamestnaný a pravidelne platil splátky hypotéky, poplatky za správu bytu a dane z nehnuteľností, preto sa v rámci vyporiadania BSM dohodli, že si nehnuteľnosti, kde bývajú s dvomi maloletými deťmi, nechá žalovaný vrátane záväzku voči Tatra banka, a.s., prostredníctvom ktorej financovali kúpu nehnuteľností (od počiatku bol primárnym úverovým dlžníkom voči Tatra banka, a.s.), manželka si nechala aj pohľadávky voči firme, ktorá mala majetok v približnej hodnote cca 3,6 mil. eur (podľa priloženého ohodnotenia know-how a účtovnej závierky). Živnostenské podnikanie manželke nevyšlo, preto bola evidovaná na úrade práce od 04.10.2023, teda by ani nemohla splácať hypotéku na byt a poplatky za správu bytu. Banka by s vyporiadaním BSM tak, že by nehnuteľnosti nadobudla manželka, nesúhlasila. Z uvedených dôvodov mal za to, že nie je dôvod, prečo by mal žalobca spochybniť a napadnúť vyporiadanie BSM, ktoré spĺňa všetky náležitosti Občianskeho zákonníka. K odporovateľnosti Dohody o vyporiadaní BSM s poukazom na jej účel namietal žalovaný, že ak slúži odporovacia žaloba k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, malo by ísť o pohľadávku veriteľa priznanú vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, ktorá pohľadávka voči jeho manželke nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a preto je vylúčené, aby bola v tejto chvíli úspešná žaloba žalobcu, ktorou odporuje Dohode o vyporiadaní BSM. Za takýchto okolností je podľa žalovaného protiprávne, aby bolo neodkladným opatrením obmedzované jeho právo nakladať s nehnuteľnosťami bez toho, aby existovali akékoľvek dôvody na obavu, že exekúcia pohľadávky žalobcu voči manželke, ak by si žalobca túto pohľadávku voči manželke úspešne uplatnil na súde a ak by uspel na súde s odporovacou žalobou, bude ohrozená. Rozporoval existenciu obavy žalobcu, že je ohrozená prípadná exekúcia jeho pohľadávok voči dlžníkovi, ktoré si titulom ručenia uplatní voči jeho manželke, nakoľko v nehnuteľnostiach spolu s manželkou a deťmi žijú, neplánujú ich predávať a nezrealizovali žiadne úkony smerujúce k predaju. Žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný po nadobudnutí nehnuteľností akýmkoľvek spôsobom pokúšal o ich predaj alebo zrealizoval iné úkony, ktoré by žalobcovi v budúcnosti potom, čo prípadne uspeje pri uplatnení pohľadávok voči manželke a pri odporovaní Dohody o vysporiadaní BSM, znemožňovali exekúciu nehnuteľností. Potvrdil, že dlžník prestal splácať svoje záväzky voči žalobcovi, ale žalobca má stále záložné právo na technológie vo vlastníctve dlžníka v hodnote min. 500.000 eur, predajom ktorých dokáže pokryť podstatnú časť svojich pohľadávok, má možnosť uspokojiť svoje pohľadávky zo záruky vystavenej NDF do výšky 90 % záväzkov dlžníka voči žalobcovi (ak má žalobca možnosť uspokojiť 90 % svojich pohľadávok prostredníctvom záruky NDF, nie je dôvod na to, aby dochádzalo k obmedzeniu nakladania s nehnuteľnosťami žalovaného s odôvodnením, že žalobca má obavu, že uspokojenie súdom doposiaľ nepriznaných pohľadávok je ohrozené). Zároveň má žalobca možnosť uspokojiť svoje pohľadávky uplatnením ručenia voči druhému ručiteľovi F. G.. Uspokojenie pohľadávok žalobcu je tak zabezpečené a nie je dôvod na to, aby mal žalobca obavu, že z dôvodu vysporiadania BSM nebudú jeho pohľadávky v budúcnosti uspokojené. Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia pre žalovaného predstavuje nepríjemné obmedzenie jeho možností nakladať s nehnuteľnosťami. Žalovaný poukázal na to, že výška žalobcom uplatnenej pohľadávky je v nepomere s hodnotou predmetu neodkladného opatrenia, ktorá by ani v prípade úspechu žalobcu v primárnom konaní nedokázala zabezpečiť ani parciálne pokrytie žalobcom tvrdenej pohľadávky, preto pokiaľ ide o nehnuteľnosti neexistuje reálna hodnota, ktorá by mohla byť v tomto konaní na účely uspokojenia pohľadávky zaistená, napadnuté rozhodnutie je preto neúčelné a súd prvej inštancie ani neuviedol, aká je bilancia hodnoty nehnuteľností oproti už teraz na nich viaznucich pohľadávkach, a teda či vôbec existuje nejaká kladná hodnota majetku, ktorá by zaistená byť mohla. S odkazom na ust. § 61q ods. 2 Exekučného poriadku žalovaný uviedol, že záložný veriteľ Tatra banka, a.s. nedal súhlas s exekúciou predajom nehnuteľností, preto z dôvodu absencie jej súhlasu nebude možné nehnuteľnosti celkom určite postihnúť v prípadnom exekučnom konaní. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/l 55/2017 zo dňa 22.11 2017, v ktorom konaní odporca namietal, že k nehnuteľnostiam, ktorých sa rozhodnutie týka, je zriadené
záložné právo v prospech banky a preto by k ich scudzeniu ani nemohol pristúpiť a poukázal na to, že neodkladné opatrenie nemalo byť nariadené ani preto, že súd prvého stupňa nepoznal hodnotu nehnuteľností - nemohol teda posúdiť, či je navrhované neodkladné opatrenie primerané k výške tvrdeného dlhu. Uvedenému dal Krajský súd Banská Bystrica za pravdu a upozornil, že všeobecné súdy musia vždy prihliadať aj na to, či je hodnota tvrdenej pohľadávky primeraná k hodnote vecí, ku ktorým má byť obmedzené dispozičné právo dlžníka a nemali by vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia k nehnuteľnosti, ak hodnota nehnuteľností nie je uvedená. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 05.07.2024 a namietal, že tvrdenia žalovaného považuje za účelové, zopakoval, že žalobca a dlžník uzavreli zmluvu o úvere 1, na základe ktorej poskytnutý úver dlžník riadne a včas nesplácal, preto žalobca oznámil dlžníkovi písomne listom zo dňa 10.10.2023 predčasnú splatnosť úveru ku dňu 16.10.2023 a vyzval ho na zaplatenie celého zostatku úveru. Žalobca a dlžník uzavreli aj zmluvu o úvere 2 a žalobca oznámil dlžníkovi písomne listom zo dňa 10.10.2023 predčasnú splatnosť úveru ku dňu 16.10.2023 a vyzval ho na zaplatenie celého zostatku úveru. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a splnenia záväzku dlžníka vyplývajúceho zo zmlúv o úvere uzavrel žalobca s konateľmi dlžníka - manželkou žalovaného E. B., nar. XX.XX.XXXX ako ručiteľkou 1 a H. F. G., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „ručiteľ 2“) dohody o ručení. Podľa dohody o ručení uzavretej s ručiteľkou 1, ručiteľka 1 vyhlásila, že ak dlžník voči žalobcovi nesplní záväzok v zmysle zmlúv o úvere, tieto záväzky splní ručiteľka 1 (ktorá bola spoločníkom a konateľom dlžníka v období od 04.07.2018 do 27.09.2023). K namietanej absencii súhlasu žalovaného ako manžela s dohodou o ručení uviedol žalobca, že táto námietka je irelevantná a poukázal na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/234/2010 zo dňa 29.06.2011, rozsudok NS SR sp. zn. 3 Obo 44/97 zo dňa 15.05.1997 a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/78/2022–539), ktoré vyvracajú tvrdenie žalovaného. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že o ručení jeho manželky nevedel, upozornil žalobca na to, že žalovaný bol konateľom a spoločníkom dlžníka v období od 10.08.2018 do 27.09.2023, t.j. aj v čase, keď jeho manželka uzatvorila dohodu o ručení, teda žalovaný ako konateľ dlžníka konajúci s odbornou starostlivosťou určite mohol a mal vedieť o tom, že dlžník si v r. 2020 berie v banke úvery, ktoré sú zabezpečené ručením jeho manželky. Uviedol, že má záujem na mimosúdnom riešení sporu a že k mimosúdnym rokovaniam ohľadom ďalšieho splácania úverov dochádzalo už v čase pred zosplatnením úverov, uskutočnilo sa niekoľko osobných stretnutí medzi žalobcom, dlžníkom, ručiteľkou 1 a ručiteľom 2, pričom k samotnému zosplatneniu úverov a k ich následnému súdnemu vymáhaniu pristúpil žalobca až potom, keď mimosúdne rokovania nepriniesli žiadny výsledok. Žalobcu po nariadení neodkladného opatrenia kontaktovala manželka žalovaného s návrhom na osobné stretnutie za účelom rokovaní o mimosúdnom riešení sporu, na ktorom mal byť prítomný aj ručiteľ 2, ale osobné stretnutie bolo zrušené zo strany manželky žalovaného s odôvodnením, že pokladajú všetky úkony za neplatné a riešia to právnou cestou, preto nevidí dôvod na osobné stretnutie. Ak žalovaný uvádza, že úver je založený strojmi, o ktoré banka nejaví záujem, žalobca uviedol, že je na žalobcovi, ktorú formu zabezpečenia využije za účelom uspokojenia svojej splatnej pohľadávky - voči dlžníkovi inicioval konkurzné konanie a nemá vedomosť o tom, v akom stave, kde sa predmetné stroje nachádzajú a ani o ich hodnote. K záruke NDF a výške ručenia voči ručiteľke 1 uviedol žalobca, že záruka NDF I. zabezpečuje len pohľadávku žalobcu zo zmluvy o úvere 1 (nie zo zmluvy o úvere 2), poukázal na znenie bodu 7.2.11. písm. b) zmluvy o úvere 1 a že žalovaný proces ručenia nesprávne vníma, keď podľa záručného programu platí, že aj v prípade prijatia plnenia zo záruky od NDF I. by sa žalobca v tejto časti (prijatého plnenia) stal spoločným a nerozdielnym veriteľom (spolu s NDF I.) každej pohľadávky NDF I. voči dlžníkovi a zároveň by žalobca mal vlastné a nezávislé právo žiadať od dlžníka splnenie pohľadávky NDF I., čo znamená, že aj voči dlžníkovi a ručiteľom si žalobca v každom prípade musí vymáhať celú pohľadávku vo výške 100 %, nie len 10 % ako sa domnieva žalovaný. K neexistencii vymáhateľnej pohľadávky žalobca uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe sa vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka rozumie pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní, podmienkou úspešnej odporovateľnosti nie je to, aby pohľadávka bola veriteľovi v čase ukrátenia veriteľa dlžníkom súdom priznaná, resp. dokonca právoplatne priznaná, môže ísť o pohľadávku splatnú, nesplatnú, pohľadávku neprávoplatne priznanú i pohľadávku už vymáhateľnú - postačuje, aby pohľadávka bola vymáhateľná v dobe rozhodnutia súdu o podanej odporovacej žalobe, čo v predmetnej veci z pohľadu žalobcu nepochybne splnené je. Žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 40Up/843/2024 domáha od dlžníka a ručiteľov zaplatenia celkovej sumy nesplateného úveru k 16.10.2023 vo výške 421.164,21 eur, súd dňa 17.05.2024 vo veci vydal platobný rozkaz a dlžníka aj ručiteľov na plnenie zaviazal (platobný rozkaz nie je právoplatný a vykonateľný); žalobca tak realizuje aktívne kroky pokiaľ
ide o vymoženie jeho splatnej pohľadávky. Žalobca v konaní vo veci samej napáda účinnosť Dohody o vyporiadaní BSM (ide zjavne o právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou), preto úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa zákon predpokladá (prezumuje) a preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti. Rovnako sa predpokladá vedomosť blízkej osoby o takomto úmysle (uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 163/2007 zo dňa 17.12.2008). Žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že v nehnuteľnostiach žije spolu s deťmi a manželkou, neplánujú ich predávať, na druhej strane však súčasne uvádza, že nariadené neodkladné opatrenie pre neho predstavuje nepríjemné obmedzenie jeho možností nakladať s vlastným majetkom, z ktorej formulácie žalovaného je možné dospieť k záveru, že s ohľadom na vzniknutú situáciu existuje dôvodná obava, že by sa žalovaný nehnuteľností zbavil prevodom na inú/tretiu osobu. Žalobca poukázal na to, že v prípade nariadeného neodkladného opatrenia nie je žalobca oprávnený realizovať výkon záložného práva. K absencii súhlasu záložného veriteľa Tatra banka, a.s. s exekúciou predajom nehnuteľností, a teda nemožnosti nehnuteľnosti postihnúť exekúciou, žalobca zdôraznil, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia obmedzuje žalovaného s nakladaním s nehnuteľnosťami, nenariaďuje výkon záložného práva ani exekučné konanie. Žalobca sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, zdôraznil výšku vymáhateľnej pohľadávky 582.733,68 eur, vzhľadom na ktorú nemožno považovať povinnosť uloženú žalovanému za neprimeranú, a to ani s ohľadom na hodnotu dotknutých nehnuteľností, keďže žalovaný sám v odvolaní uvádza, že ich hodnota by nepostačovala na celkové uspokojenie vymáhateľných pohľadávok žalobcu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v rozsahu 100 %. 5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu viac nevyjadril. 6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a konštatuje, že pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov dostatočne a primerane posúdil osvedčenie nároku a žalobcom tvrdených skutočností a výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. 8. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 10. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Zo zákonných ustanovení upravujúcich neodkladné opatrenia možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa príslušných ustanovení CSP je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 13. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. 14. Vo vzťahu k splneniu základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/146/2018). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/26/2017). Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/698/2013). 15. Posúdením napadnutého uznesenia, odvolania a obsahu spisu, odvolací súd považoval odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné. Pre úspech v tomto konaní o nariadení neodkladného opatrenia bolo potrebné zo strany žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia predovšetkým osvedčiť pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, v tomto prípade právo odporovať právnemu úkonu – Dohode o vyporiadaní BSM ručiteľky 1 a žalovaného; zároveň bolo potrebné osvedčiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. obavu z ohrozenia exekúcie. 16. Zmyslom právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov je zabezpečenie ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa a ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do takej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Predpokladmi úspešného odporovania právneho úkonu dlžníka, ktoré musí preukázať veriteľ pre úspešnosť žaloby sú: (1) vymáhateľnosť jeho pohľadávky voči dlžníkovi (s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022), (2) skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, (3) preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, ak žalovanému, t.j. druhej strane odporovaného právneho úkonu musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda o ňom vedel alebo musel vedieť, (4) skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t.j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby. Nie je pritom rozhodujúce o aký právny úkon ide, či odplatný alebo bezodplatný, rozhodujúce je, že ide o úkon, ktorým bol majetok scudzený. Spoločným predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je, že právnym úkonom došlo k skráteniu uspokojenia veriteľa vymáhateľnej pohľadávky, pričom predpokladá sa kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Na strane dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa a súčasne druhej strane odporovateľného právneho úkonu musí byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, žalovaný o tomto úmysle dlžníka v čase, kedy bol úkon urobený vedel alebo musel vedieť. Ak ide o právne úkony medzi blízkymi osobami, uvedenými v ust. § 116 a 117 Občianskeho zákonníka, blízka osoba musí preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovateľného právneho úkonu ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať,
zákon v takomto prípade úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj vedomosť blízkej osoby o úmysle dlžníka predpokladá. Samotné tvrdenie žalovanej osoby blízkej dlžníkovi, že o jeho dlhoch a o jeho úmysle ukrátiť veriteľa uzavretím odporovanej zmluvy nevedela, nakoľko jej dlžník neoznámil svoje dlhy a nemohla sa o nich dozvedieť ani z jeho účtovnej evidencie, nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce (porovnaj aj NS ČR sp. zn. 21 Cdo 864/2000). 17. K možnosti odporovať právnym úkonom ručiteľa, odvolací súd uvádza, že ručiteľ je de iure dlžníkom veriteľa, čo dokumentuje aj celý rad rozhodnutí súdov SR, v ktorých súdy zaväzujú dlžníka a ručiteľa v jednom rozhodnutí. Nemožnosť odporovať právnemu úkonu ručiteľa, by viedlo k neprimeranému a neúčelnému oslabeniu tohto legitímneho zabezpečovacieho prostriedku, nakoľko „zbavovanie“ sa svojho majetku ručiteľom počas existencie jeho záväzku k veriteľovi v úmysle tohto ukrátiť na jeho vymáhateľnej pohľadávke, bez možnosti odporovať týmto právnym úkonom zo strany veriteľa, by tento inštitút v rámci záväzkovo-právnych vzťahov degradovalo len na „prázdne“ vyhlásenie o tom, že ručiteľ uspokojí veriteľa, ak dlžník voči nemu nesplní svoj záväzok. Je preto vzhľadom na účel inštitútu odporovateľnosti žiaduce poskytnúť ochranu danú veriteľovi proti jeho dlžníkovi v ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka aj proti ručiteľovi dlžníka. 18. V danom prípade sú pohľadávky žalobcu ako veriteľa zo zmlúv o úvere voči dlžníkovi, okrem iných zabezpečovacích inštitútov, zabezpečené aj ručením ručiteľky 1 podľa dohody o ručení. V prejednávanej veci bol ručiteľský záväzok ručiteľky 1 prevzatý za účelom zabezpečenia pohľadávok vzniknutých z titulu uzatvorených zmlúv o úvere uzavretých medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom (spoločnosť UFOX, s.r.o., IČO: 45 385 351), a to v celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku. Dlžník sa dostal do omeškania so zaplatením pohľadávky žalobcu (vo výške 104.685,32 eur zo zmluvy o úvere 1 a vo výške 42.913,90 eur zo zmluvy o úvere 2) v 11/2022 a napriek výzve žalobcu zo dňa 10.10.2023 adresovanej dlžníkovi spolu so zosplatnením úverov zo zmlúv o úvere dňom 16.10.2023 (ktoré zásielky boli vrátané žalobcovi neprevzaté dlžníkom s dôvodom vrátenie „adresát neznámy“) dlžník svoj záväzok nesplnil riadne a včas, ktorá skutočnosť je rozhodujúca pre vznik povinnosti splniť dlh, resp. záväzok vyplývajúcich zo zmlúv o úvere ručiteľom – t.j. aj ručiteľkou 1; jedná sa o subsidiárnosť (podpornosť) ručiteľského záväzku vo vzťahu k hlavnému záväzku (rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Obo 115/1999, z ktorého vyplýva aj to, že vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorého použitie na tieto vzťahy účastníci nemôžu vylúčiť). Pre uplatnenie nároku veriteľa voči ručiteľovi nie je významné, z akého dôvodu dlžník svoj dlh (záväzok) nesplnil, význam má len, že neplnil napriek tomu, že bol na plnenie písomne vyzvaný. Veriteľ sa môže domáhať splnenia dlhu (záväzku) súčasne od ručiteľa i dlžníka, ktorý dlh (záväzok) nesplnil napriek veriteľovej písomnej výzve (porovnaj aj rozsudok NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2905/2012). Ručiteľský záväzok je tiež záväzkovým vzťahom (veriteľ - ručiteľ), a teda právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka v postavení ručiteľa a tomuto dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za splnenia podmienok uplatnenia nároku voči ručiteľovi. 19. Na základe uvedeného, pri výklade ust. § 42a Občianskeho zákonníka je nevyhnutné vychádzať z jeho významu a účelu, ktorým je ochrana veriteľa pred úmyselným marením uspokojenia jeho pohľadávky zo strany osôb, ktoré sú povinné túto pohľadávku uhradiť, keď povinnosť plniť pohľadávku má dlžník, ale v rovnakom rozsahu aj ručiteľ, a ak by možnosť veriteľa odporovať právnym úkonom bola zúžená iba na právne úkony dlžníka, bol by flagrantne popretý základný princíp a zmyslel odporovateľnosti právnych úkonov na úkor možného uspokojenia pohľadávky veriteľa, pretože by tak obdobne zaviazané osoby (dlžník, ručiteľ) plniť veriteľovi mali contra legem kvalitatívne rôzne právne postavenie, čo je neprípustné. Odvolací súd tak má za to, že veriteľ je za podmienok uvedených v ust. § 42a Občianskeho zákonníka oprávnený odporovať nielen právnym úkonom dlžníka, ale aj právnym úkonom ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú tu z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom, resp. zmluvou zaviazané (najmä z titulu zabezpečenia záväzkov) uspokojiť pohľadávku veriteľa. 20. Podľa názoru odvolacieho súdu, v tomto štádiu konania neobstojí námietka žalovaného ohľadne neplatnosti dohody o ručení z dôvodu absencie súhlasu žalovaného ako manžela ručiteľky 1 s prevzatím ručiteľského záväzku alebo omylu ručiteľky 1/ pri uzatváraní dohody o ručení. Judikatúra v prípadoch, ak jeden z manželov uskutoční ručiteľské vyhlásenie bez súhlasu druhého manžela dovodila, že na prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov sa nevyžaduje súhlas druhého manžela a záväzok vzniká len tomuto manželovi (uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 27/2017 z 27.05.2020, podporne aj uznesenie NS ČR, sp. zn. 29 Odo 398/2005 zo dňa 30.08.2005). Podľa uznesenia NS SR z
27.05.2020, sp. zn. 1 Cdo 27/2017: „Súčasná platná právna úprava pripúšťa, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený v sfére mimo spoločných vecí prevziať na seba samostatné záväzky, t.j. zaväzovať sa v rámci občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov, a to bez toho, aby takéto právne úkony bolo možné považovať za relatívne neplatné a tiež pre prípad nedobrovoľného splnenia samostatného záväzku jedného z manželov možnosť uspokojenia i z majetku patriaceho do BSM, ku ktorému má druhý manžel ideálny podiel, a to v závislosti od skutočnosti, či výlučný majetok dlžníka bude postačujúci pre uspokojenie veriteľa. Ak právna úprava vo svojej podstate je neznesiteľná, nemožno sa od nej odkláňať len preto, že v istej oblasti vyvoláva nespravodlivosť. Úprava bezpodielového spoluvlastníctva manželov obsiahnutá v § 143 a nasl. Obč. zákonníka z hľadiska účelu zákona nesmeruje k ochrane spoločného majetku pred sekundárnymi dopadmi úkonov jedného z manželov. Zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je preto právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí, a aplikácia ustanovenia § 145 OZ je v tomto prípade vylúčená.“ Žalovaný neplatnosť dohody o ručení pre omyl ručiteľky 1 v odvolaní nijak nezdôvodňuje a nekonkretizuje, netvrdí ani, v čom mal omyl spočívať (okrem vyjadrenia, že sa jemu a manželke javí, že ručitelia boli pri uzatváraní dohody o ručení uvedení do omylu ohľadne rozsahu jej ručenia vo výške 10 % dlžnej sumy ako bolo pri vzniku ručenia manželke prezentované), z čoho neplatnosť dohody o ručení v tomto štádiu konania nie je možné dovodiť. 21. S ohľadom na osvedčenie (pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa voči ručiteľke 1 (dlžníkovi), uplatnenej už aj v samostatnom konaní na upomínacom súde pod sp. zn. 40Up/843/2024, v ktorom konaní sa žalobca od dlžníka, ručiteľky 1 a ručiteľa 2 domáha zaplatenia celkovej sumy nesplatených úverov vo výške 409.784,32 eur s prísl., je žalobca aktívne vecne legitimovaným subjektom voči žalovanému (pasívne vecne legitimovanému subjektom) ako vlastníkovi nehnuteľností, ktoré nadobudol od ručiteľky 1/ na základe Dohody o vyporiadaní BSM, neúčinnosti ktorej sa žalobca domáha v konaní vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu sú pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené podmienky ustanovené ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rovnako je osvedčená podmienka, že k uzavretiu Dohody o vyporiadaní BSM došlo v posledných troch rokoch pred podaním žaloby, teda žaloba bola podaná včas v prekluzívnej lehote podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. 22. Pri posudzovaní splnenia ďalšej podmienky úspešného odporovania právneho úkonu dlžníka, a to skutočnosti, že konkrétny právny úkon (Dohoda o vyporiadaní BSM) dlžníka (ručiteľky 1) ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, sa odvolací súd priklonil v tomto štádiu konania k argumentácii žalobcu. Podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ v účastníci dohody o vyporiadaní BSM vyporiadajú majetok spôsobom, ktorým dôjde k ukráteniu veriteľa účastníka dohody, môže sa veriteľ proti druhému účastníkovi dohody domáhať neúčinnosti tohto právneho úkonu voči svojej osobe (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/105/2022 zo dňa 27.10.2022). Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony objektívne ukracujú uspokojenie veriteľovej pohľadávky, nesie žalobca v postavení veriteľa. 23. S poukazom vyššie uvedené, za daných okolností, kedy došlo k vyporiadaniu BSM tak, že v rámci vyporiadania výlučne žalovaný nadobudol nehnuteľnosti a manželka/ručiteľka 1 (E. B.) nadobudla pohľadávky vo výške 220.000 eur voči dlžníkovi, ktorý už v čase vyporiadania BSM (02.10.2023) bol v omeškaní so splácaním úverov voči žalobcovi (ručiteľka 1/ aj žalovaný, ktorí boli spoločníkmi a ručiteľka 1 aj konateľkou dlžníka do 27.09.2023 o tejto skutočnosti pri vynaložení odbornej starostlivosti museli mať vedomosť) a je t.č. v konkurze (pohľadávky ručiteľky 1/ voči dlžníkovi tak nepredstavujú za daných okolností ani ekvivalent hodnoty nehnuteľností nadobudnutých žalovaným ani bonitný majetok, z ktorého by sa žalobca mohol reálne uspokojiť), došlo tým ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku ručiteľky 1, nakoľko z jej majetkových pomerov vyplýva, že nedisponuje nehnuteľným alebo iným majetkom (aktívami), ktorého hodnota s ohľadom na druh, charakter, trvácnosť, bonitu a likviditu by postačovala na úhradu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu (žalovaný v odvolaní netvrdil a ani preukazoval, že by ručiteľka 1/ disponovala inými dostatočnými aktívami na úhradu vymáhateľnej pohľadávky). Odvolací súd tak má za to, že v tomto štádiu konania je osvedčený predpoklad na uplatnenie odporovacieho práva žalobcu aj voči právnemu úkonom ručiteľky 1/ – Dohody o vyporiadaní BSM.
24. Vo vzťahu k možnosti veriteľa uspokojiť pohľadávku z nehnuteľností žalovaný namietal, že na nehnuteľnostiach viazne ťarcha - záložné právo v prospech Tatra banka a.s. (zriadené pred podpisom Dohody o vyporiadaní BSM), teda že pohľadávka by nemohla byť uspokojená z takto zaťažených nehnuteľností, poukazuje odvolací súd na to, že prípadné v poradí ďalšie exekučné záložné právo k nehnuteľnostiam (po zmluvne zriadenom v prvom poradí) by v prípade úspechu umožnilo žalobcovi sa uspokojiť (čo i len čiastočne) z prebytku výťažku speňaženia zálohu prednostným záložným veriteľom (ak k nemu vôbec dôjde) a naopak, ďalším zaťažením nehnuteľností (ďalším záložným právom) v prospech tretej osoby sa možnosť uspokojenia žalobcu z tohto majetku znižuje. Z uvedených dôvodov preto nemožno súhlasiť so žalovaným, že veriteľ je obmedzený v možnosti domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu, ak je na nehnuteľnostiach záložné právo v prospech 3. osoby. 25. V nadväznosti na uvedené možno vo vzťahu k žalovanému konštatovať osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Otázka, či je žalobca skutočne nositeľom tvrdeného práva bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej; na účely nariadenia neodkladného opatrenia však možno dospieť k záveru, že žalobca pravdepodobnosť tohto práva osvedčil. 26. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, poukazuje na sled udalostí a právnych úkonov, ku ktorým došlo v priebehu r. 2022-2023: 11/2022 - začiatok omeškania dlžníka, 02.05.2023 - vznik živnostenského oprávnenia ručiteľky 1, 26.07.2023 – zrušenie BSM žalovaného a ručiteľky 1 súdom z dôvodu získania oprávnenia na podnikateľskú činnosť ručiteľkou 1, 27.09.2023 - zrušenie účasti ručiteľky 1 a žalovaného v spoločnosti dlžníka (UFOX, s.r.o.), 02.10.2023 - uzavretie Dohody o vyporiadaní BSM; 04.10.2023 - zánik živnostenského oprávnenia ručiteľky 1, 12.10.2023 – povolenie vkladu vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností na základe Dohody o vyporiadaní BSM; 16.10.2023 – vyhlásenie predčasnej splatnosť úverov žalobcom podľa zmlúv o úvere; 30.01.2024 výzva žalobcu na úhradu záväzkov dlžníka ručiteľke 1, doručená dňa 05.02.2024. 27. Existenciu ďalšej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu, mal odvolací súd v tejto konkrétnej prejednávanej veci (prihliadajúc na všetko zhora uvedené, vzájomné vzťahy a prepojenia medzi dlžníkom, žalovaným a ručiteľkou 1 a na popísanú chronológiu úkonov a udalostí), rovnako za osvedčenú žalobcom. Žalobca síce neosvedčoval, že žalovaný robí kroky smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami alebo že by mal v úmysle ich akýmkoľvek spôsobom scudziť alebo zaťažiť (i keď vo vyjadrení žalovaný na jednej strane uvádza, že takýto úmysel nemá, na druhej strane namieta, že nariadenie neodkladného opatrenia pre žalovaného predstavuje nepríjemné obmedzenie jeho možností nakladať s nehnuteľnosťami, z čoho sa javí, že dispozíciu s nimi zvažuje alebo pripúšťa). Odvolaciemu súdu je však rovnako zrejmé, že úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Ak by však bolo v danom prípade potrebné čakať na takéto (právne) úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany strany sporu (v tomto prípade žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Na osvedčenie zámeru žalovaného nakladať s nehnuteľnosťami v danom prípade vyčkávať nemožno, pretože sa zvlášť pri zámere ukrátiť splnenie pohľadávky veriteľa stáva spravidla zjavný až po jeho realizovaní, teda neskoro na to, aby mu bolo možné zamedziť (uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 422/2022 zo dňa 17.12.2014 sp. zn. 17Co/1129/2014). Pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí súdneho sporu postačuje aj potreba zachovať skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu, ako v čase začatia konania a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania sa súdny spor nepredlžoval (prípadným reťazením prevodov a koordináciou postupu, prihliadajúc na vzťah ručiteľky 1 a žalovaného ako blízkych osôb a ich úkony tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného). V súčasnosti ďalšiemu prevodu nehnuteľností nič nebráni (prevodu nehnuteľností nebráni ani zriadené záložné právo v prospech Tatra banka, a.s., ako mylne argumentuje žalovaný) a prevod závisí iba od vôle a rozhodnutia žalovaného. Zákaz dispozície s nehnuteľnosťami má v tomto význame aj už deklarovaný preventívny účinok.
28. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto konkrétnej veci zohľadnil aj princíp proporcionality a možné následky zásahov do práv strán sporu jeho nariadením. Odvolací súd rovnako uvádza a dopĺňa, že ak nie je úmyslom žalovaného vlastníctvo k nehnuteľnostiam scudziť (resp. iným spôsobom s nimi nakladať a ich zaťažovať) ako (i keď zmätočne a sčasti protichodne) tvrdil vo svojom vyjadrení, zásah do jeho vlastníckeho práva spočívajúci v zákaze nakladania a zaťaženia nebude mať na neho žiaden (teda ani negatívny) dopad. Ak by naopak úmyslom žalovaného bolo vlastníctvo k nehnuteľnostiam scudziť, prípadne ich ďalej (nad rámec existujúceho zaťaženia) zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, a teda dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedeným posúdením prostredníctvom testu proporcionality (kedy žalovaný nebude neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia tvrdených práv žalobcu) sa odvolaciemu súdu javí, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia môže splniť svoj účel sledujúci zabezpečenie dočasnej ochrany práv žalobcu, ktorých sa domáha vo veci samej, pri súčasnom osvedčení tohto nároku žalobcu (teda osvedčenia, že existuje aspoň minimálna pravdepodobnosť jeho existencie) a zásah do ktorých práv zo strany žalovaného je reálny. 29. Čo sa týka posúdenia proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia vo vzťahu k hodnote nehnuteľností, správne súd prvej inštancie uzavrel, že prihliadajúc na výšku vymáhateľnej pohľadávky 582.733,68 eur nemožno považovať povinnosť uloženú žalovanému za neprimeranú. Odvolací súd dopĺňa, že hodnota dotknutých nehnuteľností (nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Bratislave-Petržalke – byt o výmere 98,16 m2 a nebytový priestor o výmere 37,24 m2), zohľadňujúc, že na nehnuteľnostiach viazne záložné právo na zabezpečenie splácania hypotekárnerho úveru (ktorého nesplatený zostatok žalovaný neuviedol) a že žalovaný sám v odvolaní v podstate potvrdzuje, že hodnota nehnuteľností by nepostačovala na celkové uspokojenie vymáhateľných pohľadávok žalobcu, celkom zjavne výrazne nepresahuje výšku vymáhateľnej pohľadávky 582.733,68 eur, práve naopak. Ak žalovaný namieta, že práve z dôvodu, že hodnota nehnuteľností nedosahuje ani výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky, teda že by nedokázala zabezpečiť ani čiastočné uspokojenie pohľadávky žalobcu a tým je nariadenie neodkladného opatrenia neúčelné, vníma účelnosť a proporcionalitu neodkladného opatrenia nesprávne (žalobca môže mať záujem aj na čiastočnom uspokojení jeho pohľadávky v prípade jej vymáhania od ručiteľky 1). 30. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci už za pre konanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 31. Vyššie odvolacím súdom uvedené zistenia a závery tak neindikujú v tomto smere k žalovaným požadovanému záveru o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu navrhovanom žalobcom. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, vrátane trvania jeho časového obmedzenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej s ohľadom na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súčasne so žalobou vo veci samej. 32. O trovách odvolacieho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). 33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).